V septembri 2020 som sa na internete zoznámil s jednou sestrou. Povedala mi, že sa Pán Ježiš vrátil ako Všemohúci Boh a teraz vyjadruje pravdy, aby vykonal dielo súdu. Bol som nadšený, keď som sa dozvedel o Pánovom návrate. Začal som sa zúčastňovať online stretnutí a zaoberať sa dielom Všemohúceho Boha. Pri čítaní slov Všemohúceho Boha som sa dozvedel o koreni ľudskej skazenosti satanom, o troch etapách Božieho diela spásy človeka, o tajomstvách vtelenia, o Božom súde posledných dní a mnohých ďalších pravdách, o ktorých som nikdy nepočul. Počas obdobia hľadania a skúmania som sa uistil, že Všemohúci Boh je Pán Ježiš, ktorý sa vrátil, a pridal som sa k Cirkvi Všemohúceho Boha. Miloval som obživu, ktorú mi prinášalo každodenné čítanie Božích slov, a cítil som sa duchovne naplnený ako nikdy predtým. Pre porovnanie, kázne môjho pastora boli vždy o tom istom, suché a nudné, bez akejkoľvek iskry. Neboli vôbec poučné, a tak som na bohoslužby prestal chodiť.

Potom vo februári 2021 došlo v Mjanmarsku k vojenskému prevratu a odpojil sa internet. Online stretnutí som sa viac nemohol zúčastňovať. Onedlho nato do mojej dediny prišlo niekoľko bratov, ktorí mali v pláne založiť miestne schôdze. Vtedy tam chodilo dvadsať ľudí. Prekvapilo ma, keď nás len po pár schôdzach niekto nahlásil nášmu miestnemu pastorovi. V kostole ľuďom začal šíriť informácie, že chodíme na online zhromaždenia na úkor kostola a nepočúvame duchovenstvo. Klamal, keď tvrdil, že si vytvárame vlastnú frakciu. Hovoril všetkým, aby sa od nás držali preč. Takmer všetci v našej dedine boli kresťania. Pastora zbožňovali a počúvali. V dôsledku jeho útokov a odsudzovania sa správy o našej viere vo Všemohúceho Boha rýchlo rozšírili po celom meste. Všetci, dokonca aj naši príbuzní, priatelia a susedia nám začali vyčítať, že už nechodíme do kostola a nepočúvame pastora a tvrdili, že je to strašné. Všade, kam som išiel, na mňa ľudia ukazovali prstom. Dokonca sa proti mojej viere vo Všemohúceho Boha postavila aj moja vlastná rodina. Bol som naozaj zúfalý. S priateľmi a susedmi som vždy dobre vychádzal, vždy sme si pomáhali, ale teraz som pre nich bol tŕňom v oku, nepriateľom. Viera je osobná sloboda. Praktizovaním svojej viery sme nerobili nič nezákonné. Prečo nás pastor súdi a zavrhuje a obracia proti nám celú dedinu? Krátko nato som upadol do depresie a modlil sa k Bohu: „Bože, pastor na nás útočí a všetci moji blízki sa mi vyhýbajú. Som naozaj zúfalý. Bože, nerozumiem, prečo sa k nám takto správajú. Prosím, osvieť mi cestu, aby som všetkému lepšie porozumel a vymanil sa z depresie.“ Potom som si spomenul na úryvok z Božích slov. Všemohúci Boh hovorí: „Keď Boh koná svoje dielo, stará sa o človeka a podrobne tohto človeka skúma, a keď si ho obľúbi a schvaľuje ho, satan je mu v pätách v snahe zavádzať ho a spôsobiť mu vážnu ujmu. Keď si Boh želá tohto človeka získať, satan urobí všetko, čo je v jeho moci, aby Bohu prekážal, a na to, aby dosiahol svoj skrytý cieľ, používa rôzne podlé úskoky s úmyslom pokúšať, vyrušiť a poškodiť dielo Boha. Aký je to cieľ? Nechce, aby Boh niekoho získal; chce sa zmocniť tých, ktorých si chce získať Boh, chce ich ovládať, prevziať nad nimi moc, aby ho uctievali, aby sa k nemu pridali pri páchaní zlých skutkov a odporovali Bohu. Nie je to satanov nepoctivý motív? … Súperí s Bohom, plazí sa za Ním s cieľom zničiť celé dielo, ktoré chce Boh vykonať, zmocniť sa tých, ktorých chce Boh získať, a ovládať ich, úplne ich vyhubiť. Ak nebudú vyhubení, stanú sa majetkom satana, aby ich využil – to je jeho cieľ.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IV) Toto mi ukázalo, že to, že nás pastor odvracal od Krista posledných dní, bolo vlastne duchovným bojom. Boh vyjadruje pravdy, aby súdil a očistil ľudí v posledných dňoch. Tak spasí a získa skupinu skutočných veriacich. Satan je však Bohov nepriateľ, ktorý používa rôzne taktiky, aby zabránil a prekazil Božie dielo, a aby ľudia Boha opustili, zradili a žili pod satanovou mocou. Potom ich môže ovládať a nakoniec budú potrestaní v pekle spolu s ním. Videl som, že cirkevní duchovní sú v skutočnosti satanovi prisluhovači. Keď započuli, že sa Pán vrátil, namiesto toho, aby sa o to zaujímali, bránili v tom iným. Hoci ich kázňam chýbala duchovná hĺbka, nedovolili ľuďom hľadať pravú cestu. Keď si všimli, že sme prestali chodiť do kostola a nasledovať ich, odsúdili nás a ohovárali, chceli, aby sme zradili Všemohúceho Boha a vrátili sa do ich cirkvi, späť pod ich kontrolu. Potom by sme zmeškali Božiu spásu posledných dní. Uvedomil som si, že sa nemôžem nechať oklamať satanovým podvodom. Nemohol som sa vzdať Všemohúceho Boha, aby som ich nasledoval, ale musel som ostať silný.

Potom niektorí noví veriaci a tí, čo sa zaujímali o Božie dielo posledných dní, oslabli a odstúpili. Napriek tomu, že všetci okolo nás namietali, my sme sa neprestali stretávať. Keď sa o tom dozvedel pastor, zúril. Pravidelne ku mne posielal kolegov z kostola, ktorí trvali na tom, aby som išiel za pastorom. Hnevalo ma to, pretože ja som len uctieval Boha a chodil na duchovné spoločenstvá, čo bola moja sloboda. Prečo sa mi pastor neustále staval do cesty? Tak trochu som si ho chcel vypočuť, aby som zistil, čo som podľa neho urobil zle. V ten večer som spolu s nejakými bratmi a sestrami zavítal do pastorovho domu. Boli tam aj nejakí duchovní. Pastor prehovoril: „Počul som o tvojich online stretnutiach. Ako tvoji duchovní, máme povinnosť ťa varovať pred tým, aby si sa vydal inou cestou.“ Odvetil som: „Počúvame ich kázne, ale nezrádzame Pána. Pán Ježiš sa vrátil a koná novú fázu diela…“ Skôr než som dokončil, nahnevane ma prerušil: „To stačí! Nechceme o tom počuť ani slovo. Dnes sa musíš rozhodnúť. Budeš naďalej veriť v iného Boha, alebo sa vrátiš do kostola?“ Počas rozprávania vytiahol zápisník so všetkými našimi menami. Potom rozkázal: „Ak hodláš naďalej počúvať ich kázne, vyškrtni svoje meno. V opačnom prípade ho označ háčikom. Ak ma nebudeš počúvať, tvoj život sa naplní bolesťou! Nepodáme ti pomocnú ruku pri svadbách, úmrtiach či narodeniach v tvojej rodine. S nijakými prípravami ti nepomôžeme.“ Nastalo ticho. Trochu som váhal. Pomyslel som si, že keby som nenapísal nič, pastor by si aj tak našiel spôsob, ako stáť v ceste mojej viery. Ak by som svoje meno vyškrtol, duchovenstvo by už nikdy nepomohlo mojej rodine so žiadnymi prípravami. Tieto staré dedinské tradície si každý vážil a nezanedbával ich, pretože dedinčania duchovenstvo počúvali. Ak by sa neukázali oni, tak ani ostatní, a nepomohol by nikto. Naozaj ma všetci odmietnu? Vedel som však, že sa Pán vrátil, tak ak by som vyškrtol svoje meno a vrátil sa do kostola, neznamenalo by to popieranie a zradu Boha? V tej chvíli som nevedel, čo spraviť, tak som sa pomodlil k Bohu, aby ma viedol. Vtom som si spomenul na slová Pána Ježiša: „Žiadny človek, ktorý priloží ruku k pluhu a obzerá sa späť, nie je hodný Božieho kráľovstva.“ (Lk 9, 62) Je to tak. Verím v Boha. Vo viere musíme Boha uctievať, podriadiť sa Jeho dielu a držať s Ním krok. Ako sa môžem nazývať veriacim, keď si vážim viac pastora než Boha? Ako by som bol hodný kráľovstva? Tak som sa modlil: „Ó, bože, dnes chcem stáť za Tebou ako svedok. Nech sa deje čokoľvek, chcem Ťa nasledovať.“ Potom som sa cítil oveľa pokojnejšie a s odhodlaním som preškrtol svoje meno. Niektorí z ostatných tiež preškrtli svoje mená a len jedna sestra označila svoje meno háčikom. Pastor nahnevane odvetil: „Je to tvoja voľba a odteraz sme na rozdielnych cestách. Tvoje záležitosti sa nás už netýkajú.“

Keď som prišiel domov, znova sa ma zmocnili obavy. Všeobecne platilo, že čokoľvek sa v našej dedine prihodilo rodinám, žiadali sme pastora, aby sa za nás modlil a viedol náboženské obrady. Ak by nám pastor nevenoval pozornosť, nemohli sme vykonávať nič z toho a všetci by sa nám vyhýbali a útočili na nás. Nevedel som, aké taktiky by ešte použili, aby nám zabránili praktizovať našu vieru, ani kedy by to všetko skončilo. Pomyslenie na to všetko ma veľmi bolelo a nevedel som, ako to prekonať. Okamžite som sa pomodlil: „Bože, vidím, aké je moje duchovné postavenie v skutočnosti malé. Neustále sa obávam ohovárania a odmietnutia ostatnými. Bojím sa tomu čeliť a cítim sa slabý. Bože, prosím, veď ma a pomôž mi to prekonať.“ Potom som vyhľadal duchovné posilnenie od jednej sestry na internete a povedal jej, čím prechádzam. Poslala mi úryvok z Božích slov. Všemohúci Boh hovorí: „Po prijatí svedectva od Jóba po skončení jeho skúšok sa Boh rozhodol, že získa skupinu – alebo viac než skupinu – ľudí ako je Jób. Rozhodol sa však, že už nikdy nedovolí satanovi napadnúť alebo zneužiť akúkoľvek inú osobu pomocou prostriedkov, ktorými pokúšal, napádal a zneužíval Jóba, stávkovaním s Bohom. Boh nedovolil satanovi, aby ešte niekedy urobil také veci človeku, ktorý je slabý, hlúpy a nevedomý – stačilo, že satan pokúšal Jóba! Je to Božie milosrdenstvo, že nedovolí satanovi, aby zneužíval ľudí, akokoľvek sa mu zachce. Bohu stačilo, že Jób podstúpil satanovo pokúšanie a týranie. Boh už nikdy nedovolil satanovi robiť takéto veci, pretože životy a bytie ľudí, ktorí nasledujú Boha, sú riadené a ovládané Bohom a satan nie je oprávnený manipulovať s Božími vyvolenými podľa ľubovôle – v tomto bode by ste mali mať jasno! Boh sa stará o ľudskú slabosť a rozumie ľudskej hlúposti a nevedomosti. Aby však mohol byť človek úplne spasený, Boh ho musí vydať satanovi. Boh nechce, aby si satan niekedy robil z človeka blázna a zneužíval ho, ani nechce vidieť človeka neustále trpieť. Boh stvoril človeka a to, že Boh riadi a usporadúva všetko, čo sa týka človeka, je úplne prirodzené a oprávnené; to je Božia zodpovednosť a je to autorita, ktorou Boh riadi všetky veci! Boh nedovolí satanovi zneužívať a zle zaobchádzať s človekom podľa ľubovôle, nedovolí mu používať rôzne prostriedky, aby zviedol človeka z cesty, a navyše mu nedovolí zasahovať do Božej zvrchovanosti nad človekom ani mu nedovolí pošliapať a zničiť zákony, ktorými Boh riadi všetky veci, nehovoriac o veľkom Božom diele riadenia a záchrany ľudstva! Tí, ktorých chce Boh spasiť, a tí, ktorí dokážu vydať svedectvo o Bohu, sú jadrom a vykryštalizovaním Božieho šesťtisícročného plánu riadenia, ako aj cenou Jeho úsilia v Jeho šesťtisícročnom diele. Ako by mohol Boh bezstarostne vydať týchto ľudí satanovi?“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II) Z Božích slov som videl, že čomukoľvek čelíme, Boh dovolí, aby sa to stalo, a všetko je v Jeho rukách. Nech je už satan akýkoľvek surový a akokoľvek nám chce ublížiť, bez Jeho povolenia nič nezmôže. Boh dovolil, aby sa mi stali všetky tieto ťažkosti. Skúšal ma, ale zároveň ma aj zachraňoval. Dúfal, že sa zachovám ako Jób a budem v tejto situácii svedčiť. Mal som sa v tej chvíli spoľahnúť na Boha, zažiť Jeho dielo a slová, aby som si vyvinul skutočnú vieru v Boha. Ale satan ma chytil do svojej siete. Chcel som si ochrániť medziľudské vzťahy a vyhnúť sa odmietaniu a ohováraniu. Vždy som sa bál, že sa stane niečo zlé. Nerozumel som Božej vôli. Upokojil som sa a začal sa modliť: „Ó, bože, už rozumiem, že toto všetko dovolíš. Robíš to celé preto, aby si ma zachránil, očistil a prehĺbil moju vieru. Som pripravený stáť za Tebou ako svedok. Ale moje duchovné postavenie je také malé, a preto Ťa prosím, pomôž mi posilniť svoju vieru, aby som to zvládol.“

Predpokladal som, že keď už som sa rozhodol nasledovať Všemohúceho Boha, pastor ma nechá na pokoji a budem môcť naďalej chodiť na stretnutia. No namiesto toho mi kvôli agresii a odsúdeniu pastora dedinčania neustále komplikovali život. Vysmievali sa nám, obviňovali nás a kričali na nás priamo pred našimi rodinami. Tvrdili, že nevykonávame náboženské obrady a porušujeme pravidlá obce. Hrozili nám, že ak budeme trvať na svojej viere, nahlásia nás vláde a dajú nás zatknúť. Moja rodina tento stres nevedela uniesť. Nepretržite vyvolávali hádky a naliehali, aby som sa vzdal svojej viery. Aj ostatní boli pod tlakom svojich rodín. Niektorých vyhodili a nemohli vstúpiť ani do vlastného domu. Pastor šíril klamstvá. Tvrdil, že máme toľko problémov doma len preto, lebo nepočúvame duchovenstvo a nechodíme do kostola. Pastor chcel vypočúvať aj dvoch bratov, ktorí nám prišli pomôcť. To ma nesmierne rozhorčilo. Duchovenstvo naozaj prevracalo pravdu hore nohami. Nebyť ich útokov, nikdy by sme nemali tieto problémy. Neskôr jedna sestra povedala tým dvom bratom, aby k nám prestali chodiť, pretože je to nebezpečné. Všetci sme sa v tom čase cítili skleslí a slabí a chýbala nám motivácia chodiť na stretnutia a plniť si povinnosti. Aj ja som sa cítil slabo, keď som videl, čo sa deje. Nevedel som, ako pomôcť bratom a sestrám a zrazu som pocítil, že cesta viery je príliš ťažká. Nerozumel som tomu. Veď sme boli len veriaci, ktorí sa zhromažďovali a čítali Božie slová. Prečo nás nenechali na pokoji a chceli nás dohnať do slepej uličky? V mojom utrpení som volal k Bohu: „Bože, cítim sa taký slabý a neviem utíšiť svoje pocity. Ako zvládnem vytrvať na tejto ceste viery? Prosím, osvieť mi cestu a veď ma.“ Potom mi napadlo niečo, čo povedal Pán Ježiš: „Ak vás svet neznáša, vedzte, že Ma neznášal skôr než vás. Ak by ste patrili svetu, svet by miloval svojich vlastných, ale keďže nepatríte svetu, ale ja som vás z neho vyvolil, svet vás za to nenávidí.“ (Jn 15, 18-19) Vtedy som pochopil, že nás nenávidia a utláčajú, pretože v skutočnosti nenávidia Boží príchod a bojujú proti Bohu. Boh sa v posledných dňoch vtelil a prostredníctvom svojho diela súdu vyjadruje pravdy, čím očistí a spasí ľudstvo. Jeho zjavenie a dielo odhaľujú svetských ľudí. Oni nemajú radi pravdu. Nenávidia ju a nenávidia Boha. Veria v nejasného Boha na nebi, a preto odsudzujú a odmietajú dielo a slová vteleného Boha. Presne, ako keď prišiel konať svoje dielo Pán Ježiš. Židovskí vodcovia odmietli prijať pravdy, ktoré vyjadroval, a robili všetko pre to, aby Ho odsúdili a rúhali sa Mu. Židovskí veriaci ich nasledovali a odmietli Pána, a nakoniec Ho nechali pribiť na kríž. Tento svet je naozaj zlý! Ale čím viac náboženské sily svetsky odmietali a odsudzovali, tým jasnejšie bolo, že je to tá pravá cesta a Božie dielo. Toto ešte znásobilo moju túžbu zostať na tejto ceste!

Keď sa bratia a sestry dozvedeli, čo sa deje, poslali mi úryvok zo slov Všemohúceho Boha. Všemohúci Boh hovorí: „Nedaj sa odradiť, nebuď slabý, a Ja ti všetko objasním. Cesta do kráľovstva nie je taká hladká a nič nie je také jednoduché! Chcel by si, aby sa ti ľahko dostalo požehnania, všakže? Dnes bude každý čeliť trpkým skúškam. Bez týchto skúšok sa milujúce srdce, ktoré pre Mňa máte, neposilní a nebudete ku Mne prechovávať pravú lásku. Aj keď tieto skúšky pozostávajú len z drobných okolností, každý nimi musí prejsť, len ich intenzita sa bude líšiť. Skúšky sú požehnaním, ktoré Vám dávam. Koľkí z vás často prichádzajú ku Mne a pokorne Ma prosia na kolenách, aby som ich požehnal? Pochabé deti! Vždy si myslíte, že ak sa vám dostane zopár prívetivých slov, počíta sa to za Moje požehnanie, no prehliadate, že jedným z Mojich požehnaní je horkosť. Tým, ktorí majú účasť na Mojej horkosti, sa určite dostane aj podiel na Mojej sladkosti. To je Môj prísľub a Moje požehnanie, ktoré vám dávam. Bez váhania jedzte a pite Moje slová a tešte sa z nich. Keď pominie tma, nadíde svetlo. Najväčšia tma je pred svitaním, no potom sa obloha postupne rozjasní a vyjde slnko. Nebojte sa a nebuďte nesmelí!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 41. kapitola) Nesmierne ma to dojalo. Nasledovali sme nové Božie dielo, pričom nás znevažovalo celé duchovenstvo a dedinčania nám krivdili. Bolo to nevyhnutné. Ľudia sú hlboko skazení satanom a svet je temný a zlý. Nikto z nich neprijíma Boží príchod. Nasledovať Boha nie je ľahká úloha. Táto skúsenosť plná prenasledovania a ťažkostí je však nevyhnutná, aby sme mohli vstúpiť do Božieho kráľovstva a získali Jeho uznanie. Boh je naša opora a stále je s nami. Nemal som sa čoho báť. Stačilo sa len modliť a spoliehať sa na Boha, pretože On nás povedie a pomôže prekonať prekážky zo strany pastora. Myslel som na skúsenosti čínskych bratov a sestier, ktoré som videl vo filmoch a videách. Sú utláčaní, prenasledovaní a monitorovaní čínskou vládou a každú chvíľu ich môžu zatknúť. Postihnuté sú aj ich rodiny. Zbavili ich majetku a zamestnania. Mnohých z nich väznia a brutálne mučia. Trpia tak veľmi, ale dokážu sa oprieť o Boha a vydávať svedectvo o porážke satana. A potom som premýšľal o tom, ako Boh trpel vo svojich dvoch vteleniach. Keď sa Pán Ježiš vtelil a prišiel na zem, aby vykúpil ľudstvo, Židia Ho odsúdili a rúhali sa Mu, a nakoniec ho nechali ukrižovať. V posledných dňoch sa Boh opäť vtelil a vyslovuje pravdu, aby spasil ľudstvo. Čelí odporu, odsudzovaniu, odmietaniu a rúhaniu zo strany satanského režimu a síl antikrista v náboženskom svete. Boh tak veľmi trpí, aby zachránil ľudstvo, a moje malicherné utrpenie ani nestojí za zmienku. Boh je svätý a všetko Jeho trápenie je pre našu spásu. Moje utrpenie však slúži na získanie pravdy a dosiahnutie spásy, a je to niečo, čo sa musím naučiť znášať. Hoci ma táto skúsenosť bolela, získal som nad duchovenstvom určitú súdnosť a moja viera v Boha zosilnela. Boh naozaj využíva náročné prostredie, aby nám odovzdal pravdu a prehĺbil našu vieru. Je to požehnanie od Boha! Po tom, čo som sa dozvedel Božiu vôľu, som sa cítil oveľa pokojnejšie a vymanil som sa z depresie. Poponáhľal som sa zorganizovať stretnutie pre všetkých mojich bratov a sestry, ktorí zostávali v tiesni. Každý z nás vďaka nášmu duchovnému spoločenstvu pochopil Božiu vôľu, získal vieru pokračovať v nasledovaní Boha a dostal sa z depresie. Začali sme viesť normálny cirkevný život, zdieľali sme evanjelium a vydávali svedectvo. Každý cítil motiváciu.

Duchovenstvo sa nás však naďalej snažilo za každú cenu zadržať. Raz, keď manžel jednej sestry podľahol chorobe, celá rodina na ňu naliehala, aby sa ospravedlnila pastorovi, aby jej pomohol s modlitbami a pohrebnými obradmi. Duchovenstvo využilo túto príležitosť na to, aby ju donútilo vzdať sa viery vo Všemohúceho Boha a vrátiť sa do kostola. Tak ma to nahnevalo. Nestačilo, že trúchlila nad stratou manžela, ale duchovenstvo jej sypalo soľ do rany a vyvíjalo na ňu nátlak, aby priznala vinu, len aby sa vrátila do kostola a nasledovala ich. Bolo to ohavné! Prišiel k nám vyššie postavený pastor. Povedal veľa vecí, ktorými odsudzoval a rúhal sa Bohu. Opakovane na nás naliehal, aby sme sa vzdali svojej viery. My sme už mali súdnosť, tak nás to nijak neovplyvnilo. Keď duchovenstvo a vedenie obce videlo, ako neochvejne sme stáli, prikázali dedinčanom, aby nás vylúčili z komunity: „Títo ľudia nás odmietajú počúvať, tak ich nechajte mať svoju vlastnú vieru. Dávajte si pozor na deti, udržujte ich ďaleko od týchto ľudí. Ktokoľvek, kto s nimi príde do styku alebo sa ich spýta na vieru, zapojí celú svoju rodinu, a my mu s ničím nepomôžeme.“ Dokonca poverili aj deti z kostola, aby sledovali nás veriacich vo Všemohúceho Boha. Každého, kto s nami prišiel do styku, povolali na výsluch do pastorovho domu. To mi umožnilo ešte väčšmi vidieť ich pravé bohorúhačské tváre. Mali veriacich pevne pod kontrolou, bránili im pristúpiť k Bohu a počúvať Jeho hlas. Pomyslel som si na farizejov. Keď prišiel Pán Ježiš, Jeho dielo a slová sršali autoritou, no oni ich nehľadali ani neskúmali. V obave, že veriaci budú nasledovať Pána Ježiša a oni stratia svoj status a živobytie, vynaložili všetko úsilie, aby Ho odsúdili a napokon pribili na kríž. Držali veriacich pevne vo svojich pazúroch, povolili im uctievať iba ich samých a odmietali vrátiť Božie ovečky Bohu. Boli to služobníci zla, a dnešní pastori a starší nie sú o nič lepší. Spomenul som si na Pánove slová, ktorými ich odsúdil: „Ale beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo ani sami nevchádzate, ani nestrpíte vchádzanie tých, čo vchádzajú.“ (Mt 23, 13) „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa stane novovercom, urobíte z neho dvojnásobne väčšie dieťa pekla, než ste vy sami.“ (Mt 23, 15) Dnešné duchovenstvo je podobné farizejom z minulosti. Sú to služobníci zla, ktorí blokujú cestu do kráľovstva. Je to presne tak, ako hovorí Všemohúci Boh. „Sú ľudia, ktorí čítajú Bibliu vo veľkých kostoloch a recitujú ju celý deň, ale ani jeden z nich nechápe účel Božieho diela. Ani jeden z nich nie je schopný spoznať Boha a už vôbec nikto z nich nedokáže byť v súlade s Božími úmyslami. Všetci sú to bezcenní, odporní ľudia a každý z nich povýšenecky poučuje ‚Boha‘. Sú to ľudia, ktorí nesú Božiu zástavu, ale vedome Bohu odolávajú, ktorí sa tvária, že veria v Boha, a pritom jedia telo a pijú krv človeka. Všetci títo ľudia sú diabli, ktorí požierajú dušu človeka, vodcovia démonov, ktorí zámerne vyrušujú tých, ktorí sa snažia vykročiť na správnu cestu, a polená pod nohami tých, ktorí hľadajú Boha. Môže sa zdať, že majú ‚zdravú konštitúciu‘, ale ako majú ich nasledovníci vedieť, že nie sú nikto iný ako antikristi, ktorí vedú ľudí k tomu, aby odolávali Bohu? Ako majú ich nasledovníci vedieť, že sú to živí diabli oddaní požieraniu ľudských duší?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ľudia, ktorí nepoznajú Boha, sa stavajú proti Bohu) Duchovenstvo nielenže nechce skúmať nové Božie dielo, ale keď zistia, že sa tomu niekto venuje, robia všetko pre to, aby mu stáli v ceste. Boja sa totiž, že veriaci budú nasledovať Všemohúceho Boha a prestanú ich uctievať, nasledovať či prinášať im obety. Využívali staré dedinské zvyky a tradičné obrady na to, aby ľudí ovládali a nútili ich vrátiť sa do kostola. Tvrdili, že sú veriaci, ale voči Bohu nemali najmenší rešpekt. Vo svojej prirodzenosti sú to démoni, ktorí nenávidia Boha a pravdu. Sú prekážkou na našej ceste do kráľovstva. Vedel som, že Boh dovolil všetok tento útlak, aby nám pomohol rozvíjať súdnosť. Len tak sme mohli skutočne uniknúť spod kontroly náboženského duchovenstva. Útoky duchovenstva ma nedokázali udržať v tiesni. Práve naopak, posilnili moju vieru. Dokázal som aj uniknúť ich obmedzeniam, pokračovať v šírení evanjelia a podávať svedectvá. Postupom času začali aj niektorí moji priatelia a príbuzní uvažovať triezvo nad správaním duchovenstva, a niektorí z nich prijali dielo posledných dní Všemohúceho Boha. To mi ukázalo, že Boh uplatňuje svoju múdrosť na základe satanových podvodov. Útlak a prekážky zo strany pastorov pomohli oddeliť kúkoľ od pšenice. Niektorí sa pridali k duchovenstvu a stali sa našimi odporcami, no niektorí začali spoznávať ich skutočnú podstatu. Počuli Boží hlas a obrátili sa k Bohu. Božie dielo je zázračné! Táto skúsenosť ma naučila, že akákoľvek situácia sa deje v dobrej vôli Boha. Nič iné nám netreba. Je to celé pre našu spásu a dokonalosť. Predsavzal som si, že čokoľvek sa mi v budúcnosti prihodí, som pripravený podriadiť sa Božiemu usmerneniu a spoliehať sa na Neho. Vďaka Všemohúcemu Bohu!