Jedlo a pitie, ktoré Boh denne pripravuje pre ľudstvo (1. časť)
Pred malou chvíľou sme hovorili o časti životného prostredia ako celku, a síce o podmienkach nevyhnutných pre ľudské prežitie, ktoré Boh pripravil po stvorení sveta. Spomínali sme päť vecí, päť prvkov životného prostredia. Naša ďalšia téma je úzko spätá s telesným životom každého človeka a ešte viac súvisí s týmto životom a väčším naplnením nevyhnutných podmienok pre život, než už spomínaných päť prvkov. Konkrétne ide o jedlo, ktoré ľudia požívajú. Boh stvoril človeka a umiestnil ho do vhodného prostredia pre život. Následne človek potreboval jedlo a vodu. Keďže mal človek túto potrebu, Boh pre neho urobil náležité prípravy. Každý krok Božieho diela a každá jedna vec, ktorú koná, nie sú preto len prázdnymi slovami, ale konaním skutočných praktických činov. Nie je snáď jedlo v každodennom ľudskom živote nepostrádateľné? Je dôležitejšie než vzduch? Sú rovnako dôležité. Obe tieto veci predstavujú podmienky a látky nevyhnutné pre ľudské prežitie a zabezpečenie pokračovania ľudského života. Čo je dôležitejšie – vzduch alebo voda? Teplota alebo potrava? Všetky tieto veci sú rovnako dôležité. Ľudia si medzi nimi nemôžu vyberať, pretože ani bez jednej nedokážu žiť. Ide o skutočnú praktickú záležitosť a nie je to otázka tvojej voľby. Ty to nevieš, ale Boh áno. Keď vidíš jedlo, napadne ti: „Nedokážem byť bez jedla!“ Ale vedel si hneď po svojom stvorení, že ho potrebuješ? Ty si to nevedel, ale Boh áno. To, že potrebuješ jedlo, si si uvedomil až vtedy, keď si pocítil hlad a zazrel plody na stromoch a obilie na zemi, ktoré ti boli k dispozícii. To, že potrebuješ vodu, si si uvedomil až vtedy, keď si pocítil smäd, zazrel pramenistú vodu a napil sa z nej. Boh pripravil vodu pre ľudstvo v predstihu. Bez ohľadu na to, či niekto jedáva dva-, tri- alebo viackrát denne, jedlo je skrátka niečím, čo je pre každodenný život ľudí nepostrádateľné. Je jednou z vecí, ktorá je potrebná na udržanie normálneho, pokračujúceho prežitia ľudského tela. Odkiaľ teda pochádza väčšina potravy? V prvom rade z pôdy. Boh pripravil pôdu pre ľudstvo v predstihu a táto pôda je vhodná pre prežitie mnohých druhov rastlín, nielen stromov a tráv. Boh pre ľudstvo pripravil semená rôznych druhov obilnín a rôznych ďalších plodín a dal mu vhodnú pôdu a zem na sejbu. Prostredníctvom týchto vecí si ľudstvo zaobstaráva potravu. O aké rôzne druhy potravy ide? Už to asi tušíte. V prvom rade tu máme rôzne obilniny. Aké rôzne druhy obilnín existujú? Pšenica, mohár taliansky, lepkavé proso, proso siate a iné typy lúpaných zŕn. Od severu na juh sa tiež vyskytujú obilniny rôznych druhov: jačmeň, pšenica, ovos, pohánka atď. Rôzne druhy sú vhodné na pestovanie v rôznych oblastiach. Taktiež existujú rozličné druhy ryže. Juh, keďže je tam oveľa teplejšie podnebie, má svoje vlastné odrody, ktorých zrná sú dlhšie a vhodné pre ľudí z tejto oblasti, čo znamená, že miestni musia jesť odrody, ako je napríklad ryža indica, ktorá nie je príliš lepkavá. Ich ryža nemôže byť príliš lepkavá, pretože inak by stratili chuť do jedla a nedokázali by ju stráviť. Obyvatelia severnejších oblastí jedia lepkavejšiu ryžu, pretože je tam stále chladno, a tak miestni musia jesť viac potravín, ktoré sú hutnejšie. Ďalej existuje mnoho odrôd fazule, ktorá rastie nad zemou, a koreňovej zeleniny, ktorá rastie v zemi, ako sú napríklad zemiaky, sladké zemiaky, taro a mnohé ďalšie. Zemiaky rastú na severe, kde je ich kvalita veľmi vysoká. Keď ľudia nemajú k dispozícii žiadne obilniny, zemiaky im, ako základná potravina, môžu poskytnúť tri jedlá denne. Zemiaky možno použiť aj ako potravinovú rezervu. Kvalita sladkých zemiakov je o čosi horšia ako pri klasických zemiakoch, no stále ich možno využiť ako základnú potravinu na zabezpečenie troch jedál denne. Keď je ťažké zaobstarať obilniny, ľudia môžu zahnať hlad sladkými zemiakmi. Koreň tara, ktorý často jedia južania, sa dá využiť rovnakým spôsobom a môže tiež slúžiť ako základná potravina. Toto sú mnohé rozmanité druhy plodín, ktoré pre ľudí predstavujú nevyhnutnú súčasť ich každodennej stravy a pitia. Ľudia využívajú rôzne druhy obilnín na výrobu chleba, parených knedličiek, rezancov, ryže, ryžových rezancov a iných vecí. Boh v hojnosti obdaroval ľudstvo rozličnými druhmi obilnín. To, prečo existuje toľko rôznych odrôd, je len vecou Božej vôle: sú vhodné na pestovanie v rôznych pôdach a podnebiach na severe, juhu, východe a západe, pričom ich rozmanitá skladba a zloženie zodpovedajú rozmanitej skladbe a zloženiu ľudského tela. Jedine požívaním týchto obilnín si môžu ľudia uchovať rôzne živiny a látky, ktoré ich telá vyžadujú. Jedlá v severných a južných oblastiach sa od seba síce navzájom líšia, avšak majú oveľa viac podobných znakov než rozdielov. Obidva typy dokážu uspokojiť bežné potreby ľudského tela a zabezpečiť jeho normálne prežitie. V každej oblasti sa teda pestuje hojné množstvo druhov, pretože telesné schránky ľudí potrebujú to, čo im tieto rozmanité potraviny dodávajú – potrebujú, aby im tieto rozličné potraviny vypestované z pôdy poskytli obživu, a tak udržali normálnu existenciu ich tela, aby mohli viesť normálny ľudský život. Boh bol skrátka k ľudstvu veľmi ohľaduplný. Rôzne potraviny, ktorými Boh obdaroval ľudí, nie sú jednotvárne – práve naopak, sú celkom rozmanité. Ak chcú ľudia jesť obilniny, tak ich môžu jesť. Niektorí ľudia dávajú prednosť ryži pred pšenicou, a keď nemajú radi pšenicu, môžu jesť ryžu. Existujú rôzne druhy ryže – dlhozrnná, guľatozrnná – a každá z nich dokáže uspokojiť ľudský apetít. Ak teda ľudia jedia tieto obilniny a nie sú v jedle príliš prieberčiví, nebude im chýbať výživa a zaručene budú žiť zdravo až do smrti. Takýto plán Boh zamýšľal, keď ľudstvo obdaroval jedlom. Ľudské telo nemôže bez týchto vecí existovať – taká je realita, či nie? Ide o praktické problémy, ktoré človek nedokázal vyriešiť sám, ale Boh bol na ne pripravený: myslel na ne už dopredu a pre ľudstvo vykonal patričné prípravy.
To však nie je všetko, čo dal Boh ľudstvu – dal mu aj zeleninu! Pokiaľ by tvoja strava pozostávala len z ryže a ničoho iného, asi by ti neposkytovala dostatok živín. Ak na druhej strane osmažíš trochu zeleniny alebo si z nej pripravíš šalát ako prílohu, potom dokážu vitamíny v nej obsiahnuté a rôzne stopové prvky či iné živiny prirodzene uspokojiť potreby tvojho tela. Okrem toho si môžu ľudia medzi jednotlivými jedlami dať ešte aj kúsok ovocia. Ľudia niekedy potrebujú viac tekutín alebo iné živiny či rôzne chute, a práve na uspokojenie týchto potrieb majú k dispozícii ovocie a zeleninu. Oblasti na severe, juhu, východe a západe majú odlišné typy pôd a podnebia, a preto sa tam pestujú rôzne druhy ovocia a zeleniny. Keďže je podnebie na juhu príliš horúce, väčšina druhov ovocia a zeleniny v týchto oblastiach má ochladzujúci účinok, čo znamená, že po ich konzumácii dokážu v ľudskom tele vyrovnávať chlad a teplo. Na rozdiel od toho sa na severe pestuje len zopár odrôd, ktoré však stačia na to, aby z nich mali miestni úžitok. Avšak vďaka spoločenskému rozvoju za posledné roky a takzvanému sociálnemu pokroku, ako aj vďaka zlepšeniam v oblasti komunikácie a dopravy spájajúcej sever, juh, východ a západ, môžu ľudia na severe jesť ovocie a zeleninu z južných oblastí alebo regionálne produkty z juhu, a to počas všetkých štyroch ročných období. Hoci sa tak uspokojí ľudský apetít a materiálne túžby, ich telá sú nevedomky vystavené rôznym stupňom poškodenia. Je tomu tak preto, lebo spomedzi jedál, ktoré Boh pre ľudstvo pripravil, existujú potraviny, ovocie a zelenina určené pre ľudí z juhu, ako aj jednotlivé potraviny, ovocie a zelenina určené pre ľudí zo severu. To znamená, že ak si sa narodil na juhu, je vhodné, aby si jedol veci pochádzajúce z juhu. Boh tieto potraviny, ovocie a zeleninu špeciálne pripravil preto, lebo juh má svoje špecifické podnebie. Sever má zas k dispozícii jedlo, ktoré je nevyhnutné pre telá ľudí zo severu. No keďže sú ľudia nenásytní, nechali sa netušene strhnúť vlnou nových spoločenských trendov a nevedome tieto zákony porušujú. Hoci majú pocit, že ich život je lepší ako v minulosti, takýto druh spoločenského pokroku spôsobuje zákerné telesné poškodenia u čoraz väčšieho počtu ľudí. Boh toto nechce vidieť a nie je to nič, čo zamýšľal, keď ľudstvo obdaroval týmito potravinami, ovocím a zeleninou. Ľudia si súčasnú situáciu zapríčinili sami tým, že porušujú Božie zákony.
Odhliadnuc od toho všetkého, Boh obdaroval ľudstvo skutočne veľkorysou hojnosťou a každé miesto má svoj lokálny produkt. Niektoré miesta sú napríklad bohaté na červené ďatle (v Číne známe aj ako jujuby), inde sa zas darí vlašským orechom a niekde zase arašidom alebo iným druhom orechov. Všetky tieto hmotné veci poskytujú potrebné živiny pre ľudské telo. Boh však zásobuje ľudstvo vecami v správnom množstve a v pravý čas, podľa daného obdobia a času v roku. Ľudstvo prahne po telesnom pôžitku a je nenásytné, vďaka čomu sa mu ľahko porušujú a ničia prirodzené zákony pre ľudský rast, ktoré Boh ustanovil, keď stvoril ľudstvo. Uveďme si ako príklad také čerešne. Dozrievajú niekedy okolo júna. Za bežných okolností do augusta už žiadne čerešne nie sú. Čerstvé ich možno uchovať len po dobu dvoch mesiacov, ale pomocou vedeckých metód, ľudia teraz dokážu toto obdobie predĺžiť až na dvanásť mesiacov, dokonca až do budúcoročnej čerešňovej sezóny. To znamená, že čerešne sú k dispozícii po celý rok. Je tento jav normálny? (Nie.) Kedy je potom najlepšie obdobie na konzumáciu čerešní? Bolo by to obdobie od júna do augusta. Po uplynutí toho času už nechutia rovnako ani neposkytujú ľudskému telu to, čo potrebuje, a to bez ohľadu na to, ako čerstvé ich uchováš. Keď uplynie dátum spotreby, bez ohľadu na to, aké chemikálie použiješ, nebudeš im schopný dodať všetko to, čo majú, keď sa pestujú prirodzene. Okrem toho nikto nedokáže napraviť ani zmeniť škody, ktoré ľuďom tieto chemikálie spôsobujú, nech sa akokoľvek snažia. Čo teda prináša súčasná trhová ekonomika ľuďom? Životy ľudí sa zdajú byť lepšie, preprava medzi jednotlivými regiónmi sa stala veľmi pohodlnou a ľudia môžu jesť všetky druhy ovocia počas všetkých štyroch ročných období. Ľudia na severe môžu pravidelne jedávať banány, ako aj iné regionálne lahôdky, ovocie či iné druhy južanských potravín. To však nie je život, aký chce Boh dať ľudstvu. Tento typ trhovej ekonomiky môže ľuďom do života priniesť nejaký úžitok, ale môže mu aj uškodiť. Keďže trh oplýva nadbytkom, mnoho ľudí sa stravuje bez toho, aby sa zamysleli nad tým, čo si kladú do úst. Také správanie porušuje zákony prírody a je škodlivé pre ľudské zdravie. Trhová ekonomika teda nedokáže ľuďom priniesť skutočné šťastie. Presvedčte sa sami. Nepredáva sa snáď hrozno v obchode počas všetkých štyroch ročných období? V skutočnosti hrozno po zbere vydrží len veľmi krátko čerstvé. Ak by ste ho uschovali do júna nasledujúceho roku, mohlo by sa stále nazývať hroznom? Nebol by „odpad“ príznačnejším termínom? Nielenže mu chýbajú látky obsiahnuté v čerstvom hrozne, ale má v sebe aj viac chemických produktov. Po roku nielenže nie je čerstvé, ale živiny, ktoré malo, sú už dávno preč. Keď ľudia jedia hrozno, cítia sa takto: „Aké len máme šťastie! Mohli by sme si pred tridsiatimi rokmi pochutnávať na hrozne v tomto ročnom období? Nemohol by si, ani keby si chcel! Život je teraz taký dobrý!“ Je toto skutočne šťastie? Ak vás táto téma zaujíma, môžete si spraviť svoj vlastný prieskum o chemicky konzervovanom hrozne a zistiť, z čoho sa vyrába a či tieto látky môžu byť ľuďom na úžitok. Vo Veku zákona, keď Izraeliti odišli z Egypta a putovali, Boh im daroval prepelice a mannu. Dovolil však Boh, aby si toto jedlo uschovali? Niektorí z nich však boli krátkozrakí a báli sa, že na druhý deň už žiadne nedostanú, a tak si časť odložili na neskôr. Čo sa potom stalo? Nasledujúci deň bolo skazené. Boh ti nedovoľuje odložiť si niečo na neskôr, pretože vykonal prípravy, ktoré zaručujú, že nebudeš trpieť hladom. Ľudstvo však takúto dôveru nemá a nemá ani pravú vieru v Boha. Neustále si chce nechať priestor na manévrovanie a nikdy nie je schopné vidieť všetku starostlivosť a úmysel, ktoré stoja za prípravami, ktoré Boh vykonal pre ľudstvo. Ľudia to nemôžu cítiť, a tak nemôžu plne vložiť svoju vieru do Boha a stále si myslia: „Božie činy sú nespoľahlivé! Ktovie, či nám Boh dá to, čo potrebujeme, alebo kedy nám to dá! Ak budem hladovať a Boh sa o mňa nepostará, neumriem potom od hladu? Nebude mi chýbať výživa?“ Pozrite, aká je ľudská dôvera chatrná!
Obilniny, ovocie, zelenina a všetky typy orechov – to všetko sú rastlinné potraviny. Obsahujú živiny dostatočné na to, aby uspokojili potreby ľudského tela, aj keď ide o rastlinné potraviny. Boh však nepovedal: „Dám ľudstvu len tieto potraviny. Nech jedia len takéto veci!“ Boh sa tam nezastavil, ale pokračoval ďalej, aby ľudstvu pripravil mnohé ďalšie potraviny, ktoré sú ešte lahodnejšie. O aké potraviny ide? Ide o rôzne druhy mäsa a rýb, ktoré môžete mnohí z vás vidieť a požívať. Boh pre človeka pripravil skutočne veľké množstvo druhov mäsa aj rýb. Ryby žijú vo vode a mäso rýb, ako vodných živočíchov, má iné zloženie ako mäso suchozemských zvierat a dokáže človeku poskytnúť odlišné živiny. Ryby majú tiež vlastnosti, ktoré dokážu regulovať chlad a teplo v ľudskom tele, čo je pre človeka veľmi prospešné. Lahodného jedla sa však neradno prejedať. Ako som už povedal, Boh poskytuje ľudstvu správne množstvo v správny čas, aby sa ľudia mohli náležite tešiť z Jeho darov normálnym spôsobom a v súlade s daným ročným obdobím a časom. Aké druhy mäsa sa zaraďujú medzi hydinu? Kura, prepelica, holub a tak ďalej. Mnoho ľudí taktiež jedáva kačky a husi. Hoci Boh poskytol všetky tieto druhy mäsa, vo Veku zákona stanovil pre svoj vyvolený národ určité požiadavky, ako aj konkrétne obmedzenia týkajúce sa ich stravovania. V súčasnosti sa tieto obmedzenia zakladajú na individuálnom vkuse a osobnom výklade. Tieto rozličné druhy mäsa poskytujú ľudskému telu rôzne živiny, dopĺňajú jeho zásoby bielkovín a železa, obohacujú krv, spevňujú svaly a kosti a budujú telesnú silu. Bez ohľadu na to, ako ľudia mäso tepelne upravujú alebo jedia, vylepšuje chutnosť jednotlivých jedál, podporuje chuť do jedla a zároveň uspokojuje žalúdok. Čo je však najdôležitejšie, ľudskému telu dokážu takéto potraviny dodať živiny, ktoré naplnia jeho denné výživové potreby. To bol Boží zámer, keď pre ľudstvo pripravil potravu. Máme k dispozícii zeleninu, máme aj mäso – nie je snáď toto hojnosť? Ľudia by však mali pochopiť, čo bolo Božím úmyslom, keď pre ľudstvo pripravil všetky tieto druhy jedál. Konal tak preto, aby sa mohlo ľudstvo bezmedzne oddávať týmto jedlám? Čo sa stane, keď sa človek chytí do pasce v snahe uspokojiť tieto materiálne túžby? Nebude snáď trpieť nadvýživou? Nepoškodzuje priveľa živín ľudské telo v mnohých smeroch? (Áno.) Práve preto Boh rozdeľuje správne množstvo v správny čas a dovoľuje ľuďom užívať si rôzne jedlá podľa rôznych časových a ročných období. Po veľmi horúcom lete ľudia napríklad vo svojom tele nahromadia veľa tepla, ako aj patogénnu horúčosť a vlhko. S príchodom jesene dozrievajú mnohé druhy ovocia, a keď ich ľudia jedia, z ich tiel sa vylučuje vlhko. V tomto období silnie aj hovädzí dobytok a ovce a to je ten pravý čas na to, aby ľudia pre svoju výživu konzumovali viac mäsa. Vďaka tomu, že ľudia jedia rôzne druhy mäsa, ich telá získavajú energiu a teplo, čo im pomáha znášať chlad počas zimného obdobia, a tak dokážu bezpečne a v zdraví prečkať zimu. S maximálnou starostlivosťou a presnosťou Boh riadi a koordinuje, čo a kedy ľudstvu poskytne; a kedy nechá rôzne veci vyrásť, zarodiť plodmi a dozrieť. Súvisí to s tým, „ako Boh pripravuje jedlo pre človeka v každodennom živote“. Boh okrem širokého spektra jedál poskytuje ľudstvu aj zdroje vody. Ľudia sa po nasýtení potrebujú ešte napiť vody. Postačovalo by na to len samotné ovocie? Ľudia by na samotnom ovocí neprežili a okrem toho, počas niektorých ročných období, ovocie ani nerastie. Ako teda možno vyriešiť problém ľudstva s vodou? Boh ho vyriešil tým, že pripravil mnoho vodných zdrojov nad aj pod zemským povrchom vrátane jazier, riek a prameňov. Tieto vodné zdroje sú pitné dovtedy, kým nedôjde k ich znečisteniu a ľudia do nich nebudú zasahovať, alebo ich nepoškodia. Inak povedané, pokiaľ ide o zdroje potravy, ktoré udržiavajú telesné schránky ľudstva pri živote, Boh urobil veľmi precízne, veľmi presné a veľmi vhodné prípravy pre to, aby bol život ľudí bohatý a hojný, a aby im nič nechýbalo. Je to niečo, čo môžu ľudia cítiť aj vidieť.
Popri všetkých týchto veciach Boh ďalej stvoril rastliny, zvieratá a rôzne byliny, ktoré sú špeciálne určené na liečbu zranení a chorôb v ľudskom tele. Čo by mal človek urobiť, ak sa napríklad popáli alebo sa náhodou obarí? Stačí si popáleninu len opláchnuť vodou? Môžeš si ju len oviazať ledajakým zdrapom látky? Ak by si to urobil, rana by mohla začať hnisať a mohla by sa infikovať. Ak napríklad niekto dostane horúčku alebo prechladne, zraní sa pri práci, spôsobí si žalúdočné ťažkosti z dôvodu požitia zlého jedla alebo sa u neho vyvinú určité ochorenia zapríčinené faktormi životného štýlu alebo emocionálnymi problémami, vrátane cievnych chorôb, psychických stavov alebo chorôb vnútorných orgánov, tak existujú príslušné rastliny, ktoré tieto stavy liečia. Existujú rastliny, ktoré zlepšujú krvný obeh a odstraňujú stagnáciu, zmierňujú bolesť, zastavujú krvácanie, fungujú ako anestetikum, pomáhajú hojiť pokožku a navrátiť ju do normálneho stavu, rozptyľujú stagnujúcu krv a odstraňujú toxíny z tela – skrátka majú využitie v každodennom živote. Boh ich pre prípad potreby pripravil pre ľudské telo a ľudia ich môžu využívať. Boh človeku dovolil, aby niektoré z nich náhodne objavil, zatiaľ čo iné boli objavené ľuďmi, ktorých si na to Boh vybral, alebo v dôsledku zvláštnych javov, ktoré zariadil. Po objavení týchto rastlín si ich ľudstvo medzi sebou začalo odovzdávať a mnohí ľudia sa tak o nich dozvedeli. Božie stvorenie týchto rastlín má teda svoju hodnotu a význam. Tieto veci sú skrátka všetky od Boha, On ich pripravil a zasadil, keď stvoril pre ľudstvo životné prostredie. Sú nevyhnutné. Sú myšlienkové pochody Boha v porovnaní s ľudstvom dôkladnejšie? Keď vidíš všetko, čo Boh vykonal, cítiš v tom praktickú stránku Boha? Boh koná v tajnosti. Toto všetko stvoril skôr, ako človek prišiel na tento svet, v čase, keď ešte nemal žiaden kontakt s ľudstvom. Všetko vykonal s ohľadom na ľudstvo, v záujme jeho existencie a s myšlienkou na jeho prežitie, aby mohlo žiť šťastne v tomto bohatom a hojnom hmotnom svete, ktorý preň Boh pripravil, bez toho, aby sa muselo strachovať o jedlo či ošatenie a aby mu nič nechýbalo. V takom prostredí sa ľudstvo môže naďalej rozmnožovať a prežívať.
Existuje nejaký Boží skutok, či už veľký alebo malý, ktorý by nemal hodnotu alebo význam? Všetko, čo koná, má svoju hodnotu a význam. Začnime našu diskusiu jednou bežnou témou. Ľudia sa často pýtajú: „Čo bolo skôr, sliepka alebo vajce?“ (Sliepka.) Najprv bola sliepka, o tom niet pochýb! Prečo bola najprv sliepka? Prečo nemohlo byť najskôr vajce? Neliahne sa snáď sliepka z vajca? Sliepka sa liahne po uplynutí dvadsaťjeden dní. Táto sliepka následne znáša viac vajec, z ktorých sa vyliahnu ďalšie sliepky. Takže, čo bolo skôr, sliepka alebo vajce? S úplnou istotou odpovedáte „sliepka“. Prečo odpovedáte práve takto? (V Biblii sa hovorí, že Boh stvoril vtákov a zvery.) Vaša odpoveď sa teda zakladá na Biblii. Chcel som však, aby ste hovorili o svojom vlastnom chápaní, aby som videl, či máte nejaké praktické poznatky o Božích činoch. Ste si teda istí svojou odpoveďou alebo nie? (Boh stvoril sliepku a následne jej dal schopnosť rozmnožovať sa, a teda schopnosť sedieť na vajciach.) Táto interpretácia je viac-menej správna. Najprv bola sliepka a potom vajce. To je isté. Nejde o žiadnu veľkú záhadu, no ľudia vo svete ju napriek tomu za ňu považujú a snažia sa ju rozlúštiť pomocou filozofických teórií bez toho, aby vôbec niekedy dospeli k záveru. Je to presne to isté, ako keď ľudia nevedia, že ich stvoril Boh. Nepoznajú tento základný princíp ani nemajú jasno v tom, či by malo byť prv vajce alebo sliepka. Nevedia, čo by malo byť skôr, a tak nikdy nedokážu nájsť odpoveď. Je úplne prirodzené, že najprv bola sliepka. Ak by vajce existovalo skôr než sliepka, nebolo by to normálne! Je to také jednoduché – sliepka bola rozhodne skôr. Nejde o otázku, ktorá by si vyžadovala nejaké pokročilé znalosti. Boh stvoril všetko s úmyslom, aby z toho mal človek pôžitok. Keď existuje sliepka, vajce je už úplnou samozrejmosťou. No nie je to jednoduché riešenie? Keby boli najprv stvorené vajcia, nepotrebovali by stále sliepku na to, aby ich vysedela? Priame stvorenie sliepky je oveľa jednoduchším riešením. Sliepka by predsa takto mohla znášať vajcia, vysedieť z nich kuriatka a ľudia by tak mohli jesť kuracinu. Aké príhodné! Spôsob, akým Boh koná, je úhľadný a čistý, vôbec nie je zložitý. Odkiaľ teda pochádza vajce? Zo sliepky. Bez sliepky by žiadne vajce neexistovalo. Boh stvoril živé stvorenie! Ľudstvo je absurdné a smiešne. Vždy sa zamotá v takých jednoduchých veciach a skončí s množstvom absurdných mylných predstáv. Aký je len človek detinský! Vzťah medzi vajcom a sliepkou je jasný: najprv bola sliepka. To je najpresnejšie vysvetlenie, najpresnejší spôsob, ako to pochopiť, a najpresnejšia odpoveď. To je správne.
Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VIII