Satan kazí ľudstvo už tisíce rokov. Spôsobil nevýslovné množstvo zla, klamal generáciu za generáciou a vo svete páchal ohavné zločiny. Zneužíval človeka, klamal ho a zvádzal, aby sa postavil proti Bohu, a páchal zlé skutky, ktoré znovu a znovu vyrušovali a poškodzovali Boží plán riadenia. Pod Božou autoritou však všetky veci a živé tvory naďalej dodržiavajú pravidlá a zákony stanovené Bohom. V porovnaní s Božou autoritou je satanova zlá prirodzenosť a rozpínavosť taká odporná, nechutná a podlá, a pritom taká malá a zraniteľná. Hoci satan chodí medzi všetkým, čo Boh stvoril, na ľuďoch, veciach a predmetoch, ktoré Boh prikázal, nedokáže uskutočniť ani najmenšiu zmenu. Uplynulo niekoľko tisíc rokov a ľudstvo sa stále teší zo svetla a vzduchu, ktoré mu daroval Boh, stále dýcha dychom, ktorý vydychuje sám Boh, teší sa z kvetov, vtákov, rýb a hmyzu, ktoré stvoril, a má radosť zo všetkého, čo mu dal. Deň a noc sa stále navzájom striedajú, štyri ročné obdobia sa striedajú ako zvyčajne; husi, ktoré lietajú na oblohe, v zime odlietajú a na jar sa stále vracajú. Ryby vo vode nikdy neopúšťajú rieky a jazerá – svoj domov; počas letných dní cikády na zemi zo srdca spievajú, na jeseň zasa cvrčky v tráve jemne cvrlikajú v rytme vetra; husi sa zhromažďujú do kŕdľov, zatiaľ čo orly zostávajú osamotené. Skupiny levov sa živia lovom, losy neopúšťajú trávu a kvety… Všetky druhy živých tvorov spomedzi všetkých vecí odchádzajú a vracajú sa a potom opäť odchádzajú, v jedinom okamihu sa dejú milióny zmien – ale to, čo sa nemení, sú ich inštinkty a zákony prežitia. Žijú z Božieho zaopatrenia a obživy a nikto nemôže zmeniť ich inštinkty ani narušiť pravidlá ich prežitia. Hoci ľudstvo, ktoré žije uprostred všetkého, satan skazil a oklamal, človek sa stále nemôže vzdať vody, vzduchu ani ničoho, čo stvoril Boh, a človek stále žije a rozmnožuje sa v tomto priestore, ktorý stvoril Boh. Inštinkty ľudstva sa nezmenili. Človek sa stále spolieha na svoje oči, ktorými sa pozerá, na svoje uši, ktorými počúva, na svoj mozog, ktorým myslí, na svoje srdce, ktorým chápe, na svoje nohy a chodidlá, ktorými chodí, na svoje ruky, ktorými pracuje, a tak ďalej. Všetky inštinkty, ktoré Boh daroval človeku, aby mohol prijať Božie zaopatrenie, zostávajú nezmenené. Nezmenili sa schopnosti, prostredníctvom ktorých človek spolupracuje s Bohom, nezmenila sa schopnosť človeka plniť povinnosti stvorenej bytosti ani jeho duchovné potreby, nezmenila sa túžba človeka nájsť svoj pôvod ani jeho túžba byť spasený Stvoriteľom. Také sú súčasné pomery ľudstva, ktoré žije pod Božou autoritou a ktoré prežilo krvavú skazu spôsobenú satanom. Hoci ľudstvo pošliapal satan a už nie je Adamom a Evou z počiatku stvorenia, ale naopak, je plné vecí, ktoré sú voči Bohu nepriateľské, ako napríklad poznanie, fantázia, predstavy, a tak ďalej a plné skazenej satanskej povahy, v Božích očiach je ľudstvo stále tým istým ľudstvom, ktoré stvoril. Boh stále vládne a ovláda ľudstvo, ktoré žije spôsobom určeným Bohom, a tak je v Božích očiach ľudstvo, ktoré bolo skazené satanom, len pokryté špinou, so škvŕkajúcim bruchom, trochu pomalými reakciami, pamäťou, ktorá nie je taká dobrá ako bývala, a je trochu staršie – ale všetky ľudské funkcie a inštinkty sú vcelku nepoškodené. Toto je ľudstvo, ktoré Boh zamýšľa zachrániť. Tomuto ľudstvu stačí počuť volanie Stvoriteľa a Jeho hlas, vstane a bude sa ponáhľať, aby našlo zdroj tohto hlasu. Tomuto ľudstvu stačí vidieť postavu Stvoriteľa, prestane dbať na všetko ostatné a zanechá všetko, aby sa zasvätilo Bohu, a dokonca za Neho položí svoj život. Keď srdce ľudstva pochopí úprimné slová Stvoriteľa, zavrhne satana a pridá sa na stranu Stvoriteľa. Keď ľudstvo úplne zmyje špinu zo svojho tela a znovu prijme Stvoriteľovo zaopatrenie a obživu, vtedy sa pamäť ľudstva obnoví a v tom čase sa ľudstvo skutočne vráti pod nadvládu Stvoriteľa.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I