504. Zmena povahy človeka sa dosahuje skrze rôzne druhy Božieho diela. Bez týchto zmien povahy by človek nebol schopný vydávať svedectvo o Bohu a byť v súlade s Božími úmyslami. Zmena povahy človeka znamená, že človek sa oslobodil zo satanovho otroctva a z vplyvu temnoty a skutočne sa stal vzorom a príkladom Božieho diela, Božím svedkom a človekom, ktorý je v súlade s Božími úmyslami. Vtelený Boh dnes prišiel konať svoje dielo na zem a chce, aby o Ňom človek získal poznanie, aby sa Mu podriadil a svedčil o Ňom – má spoznať Jeho praktické a normálne dielo, má sa podriadiť všetkým Jeho slovám a dielu, ktoré nie sú v súlade s predstavami človeka, a má vydávať svedectvo o celom diele, ktoré koná na spasenie človeka, ako aj o všetkých skutkoch, ktoré koná, aby si človeka podmanil. Tí, ktorí vydávajú o Bohu svedectvo, musia mať o Ňom určité poznanie. Len takéto svedectvo je presné a praktické a len takéto svedectvo môže zahanbiť satana. Boh používa tých, ktorí Ho spoznali skrze Jeho súd, napomínanie a orezávanie, aby o Ňom vydali svedectvo. Na rovnaký účel používa tých, ktorých skazil satan, i tých, ktorých povaha sa zmenila a ktorí tak získali Jeho požehnania. Nepotrebuje, aby Ho človek chválil ústami, ani chválu a svedectvo ľudí podobných satanovi, ktorých nespasil. Právo vydávať o Ňom svedectvo majú iba tí, ktorí poznajú Boha a ktorých povaha sa zmenila. Boh nedovolí, aby človek zámerne hanobil Jeho meno.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Svedectvo o Bohu môžu vydať len tí, ktorí Ho poznajú

505. Ľudia nedokážu zmeniť svoju vlastnú povahu. Musia podstúpiť súd a napomínanie, utrpenie a zušľachťovanie skrze Božie slová alebo disciplinovanie a orezávanie Božími slovami. Iba potom môžu dosiahnuť podriadenosť a vernosť Bohu a nebudú viac voči Nemu ľahostajní. Zmenu ľudskej povahy možno dosiahnuť zušľachťovaním skrze Božie slová. Iba cez odhalenie, súdenie, disciplinovanie a orezávanie skrze Jeho slová sa viac neodvážia konať unáhlene, ale budú stabilní a pokojní. Najdôležitejšie je, že sa dokážu podriadiť súčasným Božím slovám a Jeho dielu. Aj keď to nie je v súlade s ľudskými predstavami, dokážu tieto predstavy zahodiť a ochotne sa podriadiť. V minulosti sa pod zmenami povahy rozumelo najmä vzdorovať sebe samému, nechať telo trpieť, disciplinovať ho a zbaviť sa telesných pôžitkov – čo je jeden druh zmeny povahy. Dnes každý vie, že skutočným prejavom zmeny povahy je podriadiť sa súčasným Božím slovám a skutočne poznať Jeho nové dielo. Predchádzajúce chápanie Boha, prifarbené vlastnými predstavami ľudí, sa takto môže vymazať a ľudia môžu dosiahnuť skutočné poznanie Boha a podriadenosť voči Nemu – iba to je skutočným prejavom zmeny povahy.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ľudia, ktorých povahy sa zmenili, sú tí, ktorí vstúpili do reality Božích slov

506. Zmena povahy človeka začína poznaním jeho podstaty a obratom v jeho myslení, prirodzenosti a duševnom rozpoložení, a to prostredníctvom základných zmien. Iba tak možno dosiahnuť v človeku skutočný prelom. Základnou príčinou skazenej povahy ľudí sú zavádzanie, skazenosť a jed satana. Človeka zväzuje a ovláda satan, a tak trpí obrovskou ujmou, ktorú satan spôsobil jeho mysleniu, morálke, chápaniu a rozumu. Práve preto, že satan skazil základné ľudské veci, ktoré sa úplne odlišujú od toho, ako ich Boh pôvodne stvoril, sa človek stavia proti Bohu a nie je schopný prijať pravdu. Zmeny v povahe človeka by preto mali začať obratom v jeho myslení, chápaní a rozume, ktorý zmení jeho poznanie Boha a poznanie pravdy.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nezmeniť svoju povahu znamená byť nepriateľom Boha

507. Ak si človek vo svojom živote želá byť očistený a dosiahnuť zmeny vo svojej povahe, ak chce žiť život, ktorý má zmysel, a plniť si svoju povinnosť stvorenej bytosti, musí prijať Božie napomínanie a súd a nesmie dovoliť, aby ho opustilo Božie disciplinovanie a údery, aby sa tak mohol oslobodiť spod manipulácie a vplyvu satana a žiť v Božom svetle. Vedzte, že Božie napomínanie a súd sú svetlom, svetlom spásy človeka, a že pre človeka niet lepšieho požehnania, milosti a ochrany. Človek žije pod vplyvom satana a existuje v tele. Ak nebude očistený a nezíska Božiu ochranu, bude ešte zvrátenejší. Ak chce milovať Boha, potom musí byť očistený a zachránený. Peter sa modlil: „Bože, keď so mnou zaobchádzaš láskavo, som potešený a pociťujem spokojnosť. Keď ma napomínaš, pociťujem ešte väčšiu spokojnosť a radosť. Hoci som slabý a znášam nevýslovné utrpenie, Ty napriek slzám a smútku vieš, že za tento smútok môže moja vzdorovitosť a slabosť. Plačem, pretože nemôžem uspokojiť Tvoje úmysly, cítim smútok a ľútosť, pretože nestačím na Tvoje požiadavky. Som však ochotný túto oblasť dosiahnuť, som ochotný urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som Ťa uspokojil. Tvoje napomínanie mi prinieslo ochranu a poskytlo mi tú najlepšiu spásu. Tvoj súd zatieňuje Tvoju znášanlivosť a trpezlivosť. Bez Tvojho napomínania a súdu by som sa netešil Tvojmu milosrdenstvu a láskyplnej opatere. Dnes o to viac vidím, že Tvoja láska prekročila nebesá a vynikla nad všetkými ostatnými vecami. Tvoja láska nie je len milosrdenstvom a láskyplnou opaterou, ale je to viac, je to napomínanie a súd. Tvoje napomínanie a súd mi dali tak veľa. Bez nich by žiadny človek nebol očistený a nik by nebol schopný zažiť lásku Stvoriteľa.“

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde

508. Ak chceš byť zdokonalený, potrebuješ predovšetkým Božiu priazeň, pretože On zdokonaľuje tých, ktorých si obľúbil a ktorí sú v súlade s Jeho úmyslami. Ak sa chceš zosúladiť s Božími úmyslami, musíš mať srdce, ktoré sa podriaďuje Jeho dielu, musíš sa usilovať o pravdu a musíš vo všetkom prijať Božiu kontrolu. Obstojí všetko, čo robíš, pod Božím drobnohľadom? Máš správny úmysel? Ak je tvoj úmysel správny, Boh ťa pochváli; ale ak nie je, je to dôkaz, že vo svojom srdci v skutočnosti nemiluješ Boha, ale telo a satana. Preto musíš používať modlitbu ako spôsob, ktorým prijímaš Božiu kontrolu vo všetkých veciach. Keď sa modlíš, hoci nestojím pred tebou osobne, Duch Svätý je s tebou a v skutočnosti sa modlíš ku Mne a k Božiemu Duchu. Prečo veríš tejto fyzickej bytosti? Veríš, pretože má Božieho Ducha. Veril by si jej, keby nemala Božieho Ducha? Keď veríš tejto osobe, veríš Božiemu Duchu. Keď máš bázeň pred touto osobou, máš bázeň pred Božím Duchom. Viera v Božieho Ducha je vierou v túto osobu a viera v túto osobu je zároveň vierou v Božieho Ducha. Keď sa modlíš, cítiš, že Boží Duch je s tebou a Boh je pred tebou, a preto sa modlíš k Jeho Duchu. Dnes sa väčšina ľudí príliš bojí predstúpiť so svojimi činmi pred Boha; a hoci môžeš oklamať Jeho telo, Jeho Ducha oklamať nemôžeš. Všetko, čo nemôže obstáť pod Božím drobnohľadom, je v rozpore s pravdou a treba to zavrhnúť; kto robí inak, dopúšťa sa hriechu proti Bohu. Vždy teda musíš klásť svoje srdce pred Boha – keď sa modlíš, keď sa rozprávaš a komunikuješ so svojimi bratmi a sestrami, keď si plníš svoje povinnosti aj keď sa venuješ svojim záležitostiam. Keď si plníš svoju úlohu, Boh je s tebou a pokiaľ máš správny úmysel, ktorý slúži v prospech Božieho domu, Boh prijme všetko, čo robíš; preto sa úprimne venuj plneniu svojej úlohy. Keď sa modlíš, pokiaľ máš srdce milujúce Boha, hľadáš Božiu starostlivosť, ochranu a dohľad a naozaj sa na tieto veci sústredíš, tvoje modlitby budú účinné. Ak napríklad počas modlitieb na stretnutiach otvoríš svoje srdce v modlitbe k Bohu, povieš Mu, čo máš na srdci, a nehovoríš nepravdy, tvoje modlitby budú určite účinné. Ak máš najvernejšie srdce milujúce Boha, vyslov Mu prísahu: „Bože, ktorý si na nebi aj na zemi a uprostred všetkého, Tebe skladám túto prísahu: Nech Tvoj Duch skúma všetko, čo robím, chráni ma a stará sa o mňa v každom okamihu a nech umožní, aby všetko, čo robím, obstálo v Tvojej prítomnosti. Ak by Ťa moje srdce niekedy prestalo milovať alebo ak by Ťa niekedy zradilo, potom ma prísne napomeň a zatrať. Neodpusti mi ani na tomto, ani na onom svete!“ Odvážiš sa zložiť takúto prísahu? Ak nie, svedčí to o tom, že si nesmelý a že stále miluješ sám seba. Máte na to odhodlanie? Ak naozaj máte v sebe takú rozhodnosť, potom treba túto prísahu zložiť. Ak sa ju odhodláš vysloviť, Boh naplní tvoje predsavzatie. Keď vyslovuješ Bohu prísahu, On počúva. Boh určuje, či si hriešny alebo spravodlivý, podľa úrovne tvojej modlitby a praktizovania viery. Toto je ten proces, v ktorom prechádzate zdokonalením. A ak naozaj veríš v zdokonalenie, tak všetko, čo robíš, predložíš Bohu a prijmeš Jeho kontrolu. Ak potom urobíš niečo veľmi zlé, vzbúriš sa alebo zradíš Boha, On sa postará o naplnenie tvojej prísahy. Či potom zahynieš, budeš napomenutý alebo sa ti stane čokoľvek iné, spôsobil si si to sám. Prísahu si zložil ty, takže by si ju mal aj dodržať. Ak zložíš prísahu a nedodržíš ju, čaká ťa zatratenie. Keďže to bola tvoja prísaha, Boh sa vlastne len postará o jej naplnenie. Niektorí sa pomodlia a potom začnú nariekať: „Je koniec! Už nemôžem hýriť, už nemôžem robiť nič zlé, už nemôžem uspokojovať svoje svetské chúťky!“ Takíto ľudia stále milujú svetský život a hriech a určite ich čaká záhuba.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh zdokonaľuje tých, ktorí sú v súlade s Jeho úmyslami

509. Božie zdokonaľovanie ľudí zahŕňa pravidlo: Boh ťa osvieti tým, že použije tvoju žiaducu časť, aby si našiel cestu k praktizovaniu a mohol sa oddeliť od všetkých negatívnych stavov, čím pomôže tvojmu duchu dosiahnuť uvoľnenie a umožní ti lepšie Ho milovať. Vďaka tomu môžeš odhodiť skazenú povahu satana. Si prirodzený a otvorený, ochotný poznať samého seba a uviesť pravdu do praxe. Boh ťa určite požehná, takže keď si slabý a negatívny, osvieti ťa dvojnásobne, pomôže ti lepšie sa spoznať, byť ochotnejší činiť pokánie za seba a byť schopnejší praktizovať veci, ktoré by si mal praktizovať. Iba tak môže byť tvoje srdce pokojné a uvoľnené. Človek, ktorý zvyčajne venuje pozornosť poznaniu Boha, poznaniu seba samého a vlastnému praktizovaniu, bude môcť často prijímať Božie dielo, ako aj Jeho vedenie a osvietenie. Aj keď je takýto človek v negatívnom stave, dokáže veci okamžite zmeniť, či už pôsobením svedomia alebo osvietením Božím slovom. Zmena povahy človeka sa vždy dosiahne, keď pozná svoj skutočný stav, Božiu povahu a dielo. Človek, ktorý je ochotný poznať sám seba a otvoriť sa, bude schopný uskutočňovať pravdu. Tento typ človeka je verný Bohu a takýto človek Ho chápe, či už je jeho chápanie hlboké alebo plytké, skromné alebo hojné. To je Božia spravodlivosť a je to niečo, čo ľudia dosahujú – je to ich vlastný zisk. Človek, ktorý pozná Boha, má základ a víziu. Takýto človek si je istý Božím telom, ako aj Božím slovom a Božím dielom. Bez ohľadu na to, ako Boh koná alebo hovorí, alebo ako ho iní ľudia vyrušujú, vie si stáť za svojím a svedčiť o Bohu. Čím viac je človek takýto, tým viac môže uskutočňovať pravdu, ktorej rozumie. Keďže vždy praktizuje Božie slovo, získava lepšie pochopenie Boha a je odhodlaný navždy svedčiť o Bohu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zdokonalení môžu byť len tí, ktorí sa zameriavajú na praktizovanie

510. Ak ľudia veria v Boha a túžia po zmene svojej prirodzenosti, potom sa nesmú odpútavať od reálneho života. Práve v reálnom živote musíš spoznať samého seba, vzdorovať samému sebe, praktizovať pravdu a tiež sa naučiť princípy, zdravý rozum a pravidlá vlastného správania vo všetkom. Až potom sa môžeš postupne zmeniť. Ak sa sústredíš len na teoretické vedomosti a žiješ len uprostred náboženských obradov a pritom sa neponáraš hlboko do reality, nevstupuješ do reálneho života, nikdy neprenikneš do podstaty, nikdy nespoznáš sám seba, pravdu ani Boha a budeš navždy slepý a nevedomý. Božie dielo spásy ľudí nespočíva v tom, že im po krátkom čase umožní žiť normálny ľudský život, ani v tom, že zmení ich mylné predstavy a náuky. Jeho cieľom je skôr zmeniť ich starú prirodzenosť, zmeniť celý ich starý spôsob života a zmeniť všetky ich zastarané spôsoby myslenia a duchovného pohľadu. Zameranie sa len na cirkevný život nezmení staré životné návyky ľudí ani dlho zaužívané spôsoby života. Nech sa deje čokoľvek, ľudia sa nesmú odpútať od reálneho života. Boh žiada, aby žili bežný ľudský život v reálnom živote, nielen v cirkevnom živote, aby žili pravdu v reálnom živote, nielen v cirkevnom živote, a aby konali, čo im bolo určené, v reálnom živote, nielen v cirkevnom živote. Aby človek mohol preniknúť do podstaty, musí obrátiť všetko k reálnemu životu. Ak ľudia, ktorí veria v Boha, nedokážu vstúpiť do reálneho života a spoznať samých seba, ak nedokážu žiť bežný ľudský život v reálnom živote, neuspejú. Tí, ktorí vzdorujú Bohu, nemôžu vstúpiť do reálneho života. Takí ľudia hovoria o ľudskej prirodzenosti, ale žijú ako démoni. Takí ľudia hovoria o pravde, ale namiesto toho žijú podľa náuky. Boh zavrhuje tých, ktorí nedokážu žiť pravdu v reálnom živote, hoci v Neho veria. Musíš preto skúšať prenikať do reálneho života, spoznávať vlastné nedostatky, vzdorovitosť a nevedomosť a spoznávať vlastnú neobvyklú ľudskú povahu a slabosti. Len tak môžeš prepojiť svoje poznatky so svojou skutočnou prirodzenosťou a ťažkosťami. Len tento druh poznania je skutočný a umožní ti skutočne pochopiť svoju prirodzenosť a dosiahnuť jej zmenu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Diskusia o cirkevnom a reálnom živote

511. Jesť a piť Božie slová, modliť sa, prijímať Božie bremeno i úlohy, ktoré ti zveril – to všetko preto, aby pred tebou mohla byť cesta. Čím väčšie je tvoje bremeno Božieho poverenia, tým ľahšie ťa bude môcť zdokonaliť. Niektorí nie sú ochotní spolupracovať s inými v službe Bohu, hoci sú k tomu povolaní; sú to leniví ľudia, ktorí si chcú len užívať pohodlie. Čím viac od teba budú žiadať, aby si slúžil v spolupráci s inými, tým viac skúseností získaš. Keďže budeš niesť viac bremien a skúseností, získaš viac príležitostí na zdokonalenie. Ak teda dokážeš úprimne slúžiť Bohu, potom budeš mať na pamäti Božie bremeno; dostaneš viac príležitostí, aby ťa Boh zdokonalil. Práve takáto skupina ľudí sa dnes zdokonaľuje. Čím viac sa ťa bude dotýkať Duch Svätý, tým viac času budeš venovať tomu, aby si myslel na Božie bremeno. O to väčšmi ťa bude Boh zdokonaľovať a postupne si ťa získavať – až sa napokon staneš človekom, ktorého Boh začne používať. Dnes existujú ľudia, ktorí nenesú žiadne bremená cirkvi. Títo ľudia sú leniví a nedbalí. Starajú sa len o svoje telo. Títo ľudia sú nesmierne sebeckí a zaslepení. Ak to nevidíš jasne, nebudeš niesť žiadne bremeno. Čím väčší ohľad budeš brať na Božie úmysly, tým väčšie bremeno ti Boh zverí. Sebeckí ľudia nie sú ochotní niečo také strpieť. Nie sú ochotní zaplatiť patričnú cenu a preto prídu o príležitosť, aby ich Boh zdokonalil. Neškodia tým sami sebe? Ak berieš ohľad na Božie úmysly, potom ponesieš skutočné bremeno cirkvi. Namiesto toho, aby si to nazýval bremenom, ktoré nesieš za cirkev, bolo by lepšie nazvať to bremenom, ktoré nesieš za svoj život, lebo účelom bremena cirkvi je využiť tieto skúsenosti na to, aby ťa Boh zdokonalil. Preto toho, kto nesie najväčšie bremeno cirkvi, toho, kto nesie bremeno vstupu do života, Boh zdokonalí. Je ti to už jasné? Ak je cirkev, do ktorej patríš, roztrúsená ako piesok, ale ty nedbáš ani sa nebojíš a dokonca privieraš oči, keď tvoji bratia a sestry normálne nejedia a nepijú Božie slová, potom nenesieš žiadne bremená. V takýchto ľuďoch Boh nemá zaľúbenie. Ľudia, z ktorých sa Boh teší, majú hlad a smäd po spravodlivosti a berú ohľad na Božie úmysly. Preto by ste mali myslieť na Božie bremeno tu a teraz; nemali by ste čakať, kým Boh zjaví svoju spravodlivú povahu všetkým ľuďom a až potom začať myslieť na Božie bremeno. Nebude potom príliš neskoro? Teraz je vhodná príležitosť, aby ťa Boh zdokonalil. Ak si túto šancu necháš uniknúť pomedzi prsty, budeš to ľutovať po celý život, tak ako keď Mojžiš nemohol vojsť do dobrej kanaánskej krajiny a ľutoval to po zvyšok svojho života. Zomrel s výčitkami svedomia. Keď Boh raz ukáže svoju spravodlivú povahu všetkým národom, naplní ťa ľútosť. Hoci ťa Boh nenapomenie, budeš sa napomínať vlastnými výčitkami svedomia. Niektorí o tom nie sú presvedčení, ale ak tomu neveríš, len počkaj a uvidíš. Sú ľudia, ktorých jediným cieľom je naplniť tieto slová. Si ochotný obetovať sa pre ne?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Berte ohľad na Božie úmysly, aby ste dosiahli dokonalosť

512. Duch Svätý má cestu, po ktorej kráča v každom človeku, a každému človeku dáva príležitosť na zdokonalenie. Tvoja negativita ti umožňuje spoznať vlastnú skazenosť, a keď ju potom odhodíš, nájdeš cestu k praktizovaniu. To všetko sú spôsoby, ktorými si zdokonaľovaný. Okrem toho budeš prostredníctvom neustáleho vedenia a osvetľovania niektorých pozitívnych vecí v tvojom vnútri proaktívne plniť svoju funkciu, rásť v pochopení a získavať súdnosť. Keď sú tvoje podmienky dobré, si zvlášť ochotný čítať Božie slovo a modliť sa k Nemu a vieš dať do súvislosti kázne, ktoré počuješ, s tvojím vlastným stavom. V takých časoch ťa Boh vnútorne osvecuje a osvetľuje a núti ťa uvedomiť si niektoré veci pozitívneho aspektu. Týmto spôsobom si zdokonaľovaný v pozitívnom aspekte. V negatívnych stavoch si slabý a negatívny; cítiš, že nemáš Boha v srdci, no Boh ťa osvetľuje a pomáha ti nájsť cestu k praktizovaniu. Dostať sa z toho znamená dosiahnuť dokonalosť v negatívnom aspekte. Boh môže človeka zdokonaliť v pozitívnych aj negatívnych aspektoch. Záleží na tom, či si schopný vnímať a či sa usiluješ o to, aby ťa Boh zdokonalil. Ak sa skutočne snažíš, aby ťa Boh zdokonalil, potom ti to, čo je negatívne, nemôže spôsobiť stratu, ale môže ti priniesť veci, ktoré sú skutočnejšie, a pomôcť ti lepšie spoznať to, čo ti chýba, lepšie pochopiť tvoj skutočný stav a uvidieť, že človek nemá nič a nie je ničím. Ak nezažiješ skúšky, nevieš a vždy budeš mať pocit, že si nad ostatnými a lepší ako všetci ostatní. Vďaka tomu všetkému uvidíš, že všetko, čo bolo predtým, vykonal a chránil Boh. Vstup do skúšok ťa zanecháva bez lásky a viery, chýba ti modlitba a nie si schopný spievať piesne; uprostred toho spoznávaš sám seba bez toho, aby si si to uvedomoval. Boh má mnoho prostriedkov na zdokonalenie človeka. Používa všetky druhy prostredí, aby orezal skazenú povahu človeka, a používa rôzne veci, aby človeka obnažil. V jednom ohľade človeka orezáva, v inom ho obnažuje a v ďalšom ho zjavuje, pričom vykopáva a odhaľuje „tajomstvá“ v hĺbke ľudského srdca a ukazuje človeku jeho prirodzenosť tým, že odhaľuje mnohé jeho stavy. Boh zdokonaľuje človeka mnohými metódami – zjavovaním, orezávaním, zušľachťovaním a napomínaním –, aby človek mohol vedieť, že Boh je praktický.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zdokonalení môžu byť len tí, ktorí sa zameriavajú na praktizovanie

513. Dnes by ste sa mali usilovať o to, aby vás vo všetkom zdokonalil Boh skrze všetkých ľudí, záležitostí a vecí, s ktorými sa stretávate, aby sa do vás vpísalo viac toho, kým Boh je. Najprv musíte prijať Božie dedičstvo na zemi. Až potom budete oprávnení zdediť od Boha viac a väčšie požehnania. To všetko by ste mali hľadať a mali by ste to predovšetkým pochopiť. Čím viac sa usilujete o to, aby vás Boh vo všetkom zdokonalil, tým viac dokážete vidieť Božiu ruku vo všetkom. A preto sa budete z rôznych uhlov pohľadu a v rôznych záležitostiach aktívne usilovať vstúpiť do bytia Božieho slova a vstúpiť do reality Jeho slova. Nemôžete sa uspokojiť s negatívnymi stavmi, ako napríklad nepáchať hriechy, nemať predstavy, filozofiu pre svetské záležitosti a ľudskú vôľu. Boh mnohorako zdokonaľuje človeka. Vo všetkom je možnosť zdokonaľovania. Môže ťa zdokonaliť nielen v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle slova, aby rozmnožil to, čo získaš. Každý deň prináša možnosti na zdokonalenie a príležitosti na to, aby ťa Boh získal. Keď to po určitú dobu budeš zažívať, veľmi sa zmeníš. Prirodzene pochopíš mnoho, čo si predtým vôbec nevedel. Druhí ťa nebudú musieť poučovať. Ani o tom nebudeš vedieť a Boh ťa osvieti, a tak dostaneš osvietenie vo všetkom a vstúpiš do všetkých svojich skúseností. Boh ťa bude určite viesť tak, aby si neodbočil doľava alebo doprava. Vykročíš tak na cestu Jeho zdokonaľovania.

… Ak chcete, aby vás Boh zdokonalil, musíte sa naučiť zakúsiť vo všetkom osvietenie a získať ho vo všetkom, čo sa vám stane. Či už je to dobré alebo zlé, malo by vám to priniesť osoh. Nemalo by to z teba urobiť negatívne zameraného človeka. Tak či tak, mal by si dokázať všetko zvažovať, kým stojíš na Božej strane. Nemal by si všetko analyzovať alebo skúmať z pohľadu človeka (to by bola odchýlka v tvojej skúsenosti). Ak to takto zakúsiš, tvoje srdce sa naplní bremenami tvojho života. Bude žiť neustále vo svetle Božej tváre a ľahko sa neodchýliš vo svojej praxi. Takíto ľudia majú pred sebou svetlú budúcnosť. Je veľa možností, aby nás Boh zdokonaľoval. Všetko spočíva v tom, či ste niekým, kto naozaj miluje Boha a či máte odhodlanie dať sa zdokonaľovať Bohom, aby vás Boh získal a aby ste prijali Jeho požehnania a dedičstvo. Len odhodlanie nestačí. Musíte mať poznanie, lebo inak sa vo svojej praxi budete vždy odkláňať. Boh chce zdokonaliť každého jedného z vás. Hoci teraz väčšina ľudí už prijala Božie dielo, obmedzili sa len na to, že sa vyhrievajú v Božej milosti. Bohu dovolia len to, aby im poskytol trochu telesného potešenia, ale nie sú ochotní prijať ďalšie a vyššie zjavenia. To poukazuje na to, že srdce človeka ešte nedozrelo. Hoci práca človeka, jeho služba a jeho srdce milujúce Boha má menej nečistôt, pokiaľ ide o jeho vnútornú podstatu a spiatočnícke myslenie, človek neustále hľadá pokoj a rozkoše tela. Nezaujíma sa, aké môžu byť podmienky a ciele zdokonalenia človeka Bohom. A tak je život väčšiny ľudí primitívny a dekadentný. Ich životy sa ani v najmenšom nezmenili. Jednoducho nepovažujú vieru v Boha za dôležitú, akoby mali vieru len kvôli ostatným. Žijú len tak ledabolo a nechávajú sa unášať bezcieľnou existenciou. Len málo ľudí sa usiluje vstúpiť do Božieho slova vo všetkom, aby získali viac a obohatili sa, aby sa stali ľuďmi s väčším bohatstvom v dnešnom Božom dome a dostali viac Božích požehnaní. Ak chceš, aby ťa Boh vo všetkom zdokonalil a dokážeš prijať to, čo prisľúbil na zemi, ak chceš, aby ťa Boh vo všetkom osvietil a nenecháš roky plynúť nečinne, toto je ideálna cesta, na ktorú treba aktívne vstúpiť. Len tak budeš hodný a schopný Božieho zdokonalenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Prísľuby tým, ktorí boli zdokonalení

514. Duch Svätý nepôsobí len v niektorých ľuďoch, ktorých používa Boh, ale navyše aj v cirkvi. Môže pôsobiť v komkoľvek. Môže v tebe pôsobiť v súčasnosti a ty toto pôsobenie pocítiš. V ďalšom období môže pôsobiť v niekom inom a v takom prípade ho musíš rýchlo nasledovať; čím tesnejšie budeš nasledovať súčasné svetlo, tým väčšmi môže tvoj život rásť. Nezáleží na tom, akou je niekto osobou – ak v ňom pôsobí Duch Svätý, musíš ho nasledovať. Prijmi jeho skúsenosť ako svoju vlastnú a dostane sa ti ešte vyšších vecí. Popritom budeš napredovať rýchlejšie. Toto je pre človeka cesta dokonalosti a prostriedok, ktorým rastie život. Cesta k zdokonaleniu sa dosahuje prostredníctvom tvojej podriadenosti voči pôsobeniu Ducha Svätého. Ty nevieš, cez akého človeka bude Boh konať, aby ťa zdokonalil, ani cez akú osobu, udalosť alebo vec ti umožní niečo získať alebo pochopiť. Ak dokážeš vykročiť na túto správnu cestu, znamená to, že existuje veľká nádej, že ťa Boh zdokonalí. Ak to nedokážeš, znamená to, že tvoja budúcnosť je pochmúrna, niet v nej svetla. Keď sa vydáš po správnej ceste, zjavia sa ti všetky veci. Bez ohľadu na to, čo Duch Svätý zjaví iným, ak budeš postupovať na základe ich poznania a zažívať veci na vlastnej koži, potom sa táto skúsenosť stane súčasťou tvojho života a ty ňou budeš môcť sýtiť iných. Tí, ktorí sýtia iných bezduchým opakovaním slov, sú ľudia, ktorí nemajú žiadne skúsenosti; skôr než začneš hovoriť o svojich vlastných skúsenostiach a poznatkoch, musíš sa prostredníctvom osvietenia a poučenia iných naučiť nájsť cestu praktizovania. To bude pre tvoj život väčším prínosom. Takto by to malo byť, mal by si sa podriadiť všetkému, čo pochádza od Boha. Mal by si vo všetkom hľadať Božie úmysly a zo všetkého sa poučiť, aby tvoj život mohol rásť. Takýmto spôsobom sa najrýchlejšie dostaví pokrok.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, čo sa Bohu podriaďujú pravým srdcom, budú Bohom určite získaní

515. Si naozaj ochotný nechať sa zdokonaliť? Ak si skutočne ochotný nechať sa zdokonaliť Bohom, potom budeš mať odvahu zavrhnúť svoje telo, budeš schopný plniť Božie slová a nebudeš negatívny ani slabý. Budeš schopný podriadiť sa všetkému, čo pochádza od Boha, a všetky tvoje činy, či už na verejnosti alebo v súkromí, bude možné predložiť Bohu. Ak si čestný človek a ak vo všetkom uplatňuješ pravdu, budeš zdokonalený. Tí podvodníci, ktorí sa pred ľuďmi správajú tak a za ich chrbtom onak, nechcú byť zdokonalení. Všetci sú to synovia zatratenia a záhuby; nepatria Bohu, ale satanovi. Nie sú to ľudia, ktorých si Boh vyvolil! Ak tvoje činy a správanie nemožno predostrieť Bohu ani Duchu Svätému, je to dôkaz, že niečo s tebou nie je v poriadku. Vykročiť na cestu dokonalosti budeš môcť až vtedy, keď prijmeš Boží súd a napomínanie a budeš dbať na zmenu svojej povahy. Ak si naozaj ochotný nechať sa zdokonaliť Bohom a nasledovať Božiu vôľu, potom by si sa mal podriadiť celému Božiemu dielu, bez jediného slova sťažnosti, bez snahy hodnotiť či posudzovať Božie dielo. Toto sú minimálne požiadavky na to, aby ťa Boh zdokonalil. Nevyhnutnou požiadavkou pre tých, ktorí chcú byť zdokonalení Bohom, je: konajte srdcom milujúcim Boha vo všetkých veciach. Čo to znamená konať srdcom milujúcim Boha? Znamená to, že všetky tvoje činy a správanie možno predostrieť Bohu. A keďže máš správne úmysly, či už sú tvoje činy správne alebo nesprávne, nebojíš sa ukázať ich Bohu alebo svojim bratom a sestrám a máš odvahu zložiť pred Bohom prísahu. Každý svoj úmysel, myšlienku a nápad musíš predložiť Bohu na posúdenie. Ak budeš konať takto, tvoj život bude napredovať rýchlym tempom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, čo sa Bohu podriaďujú pravým srdcom, budú Bohom určite získaní

516. Ak chceš, aby ťa Boh použil a zdokonalil, musíš mať všetko: vôľu trpieť, vieru, vytrvalosť, podriadenosť a schopnosť zakúšať Božie dielo, chápať Božie úmysly, uvedomovať si Boží smútok a tak ďalej. Zdokonaľovanie človeka nie je ľahké a každé zušľachťovanie, ktoré prežívaš, si od teba vyžaduje vieru a lásku. Ak chceš, aby ťa Boh zdokonalil, nestačí sa len ponáhľať na ceste vpred ani sa len tak vydať Bohu. Musíš mať toho veľa, aby si sa mohol stať niekým, koho Boh zdokonalí. Keď trpíš, musíš byť schopný odložiť starosť o telo bokom a nesťažovať sa na Boha. Keď sa Boh pred tebou skrýva, musíš mať vieru, aby si Ho nasledoval a aby si si zachoval svoju pôvodnú lásku bez toho, že by si jej dovolil zoslabnúť alebo sa vytratiť. Bez ohľadu na to, ako Boh pôsobí, musíš sa podriadiť Jeho plánu a byť pripravený radšej preklínať svoje telo, než sa na Neho sťažovať. Keď čelíš skúškam, musíš Boha uspokojiť, hoci možno horko zaplačeš alebo sa budeš zdráhať rozlúčiť sa s milovaným predmetom. Len to je pravá láska a viera. Bez ohľadu na to, aké je tvoje pravé duchovné postavenie, v prvom rade musíš mať vôľu znášať ťažkosti, mať pravú vieru a tiež vôľu vzdorovať svojmu telu. Mal by si byť ochotný znášať osobné ťažkosti a strpieť straty vo svojich záujmoch, aby si uspokojil Božie úmysly. Musíš byť tiež schopný pociťovať v srdci ľútosť nad sebou samým: v minulosti si nebol schopný uspokojiť Boha a teraz môžeš sám seba ľutovať. V žiadnom z týchto aspektov nesmieš mať nedostatky – práve prostredníctvom nich ťa Boh zdokonalí. Ak nedokážeš splniť tieto kritériá, nemôžeš byť zdokonalený.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním

517. Premena povahy znamená hlavne premenu ľudskej prirodzenosti. Prvky ľudskej prirodzenosti sa nedajú vnímať na základe toho, ako sa človek správa navonok. Sú priamo spojené s hodnotou a významom jeho existencie, s jeho pohľadom na život a hodnotami, sú to veci v hĺbke jeho duše a jeho podstata. Ak človek nedokáže prijať pravdu, po týchto stránkach sa nijako nezmení. To, že povaha človeka sa zmenila, možno povedať, len ak zažije Božie dielo, plne vstúpi do pravdy, zmení svoje hodnoty a pohľad na existenciu a život, prispôsobí svoje názory na veci Božiemu slovu a dokáže sa úplne podriadiť Bohu a byť Mu oddaný. Teraz sa môže zdať, že pri vykonávaní svojej povinnosti vynakladáš nejaké úsilie a odolávaš ťažkostiam, možno dokážeš vykonávať pracovné úlohy určené Zhora alebo si možno schopný ísť všade, kam ti povedia. Navonok sa môže zdať, že si do určitej miery poslušný, no keď sa stane niečo, čo nie je podľa tvojich predstáv, prihlási sa o slovo tvoja vzdorovitosť. Napríklad sa nepodriadiš orezávaniu a zaoberaniu, a keď udrie nejaká pohroma, si ešte menej podriadený; budeš dokonca vo svojom vnútri viniť Boha. Tá troška poslušnosti a vonkajšia zmena sú preto len malou zmenou v správaní. Nejaká malá zmena nastala, no nestačí na to, aby ju bolo možné považovať za premenu tvojej povahy. Možno sa vydáš rôznymi cestami, vytrpíš si veľa ťažkostí a budeš znášať veľké poníženie; môžeš mať pocit, že si veľmi blízko Bohu a Duch Svätý v tebe môže do istej miery pôsobiť. Keď ťa však Boh požiada, aby si urobil niečo, čo sa nezhoduje s tvojimi predstavami, stále je možné, že sa nepodriadiš a namiesto toho budeš hľadať ospravedlnenia, vzdorovať a odporovať Bohu a v ťažkých chvíľach Ho dokonca spochybňovať a bojovať proti Nemu. To by bol vážny problém! Ukazovalo by to, že máš stále prirodzenosť, ktorá odporuje Bohu, že poriadne nerozumieš pravde a nedošlo vôbec k žiadnej zmene v tvojej povahe života. Niektorí ľudia sú po prepustení alebo vyčistení stále schopní súdiť Boha a tvrdiť, že nie je spravodlivý. Dokonca sa s Bohom hádajú, bojujú s Ním a svoje predstavy o Bohu a nespokojnosť s Ním šíria všade, kam idú. Títo ľudia sú diabli, ktorí Bohu odporujú. Ľudia s diabolskou prirodzenosťou sa nikdy nezmenia a treba ich opustiť. Len tí, ktorí dokážu v každej situácii hľadať a prijímať pravdu a podriadiť sa Božiemu dielu, majú nádej, že získajú pravdu a dosiahnu zmenu povahy. Vo svojich skúsenostiach sa musíš naučiť rozlišovať stavy, ktoré sa navonok javia ako normálne. Môžeš vzlykať a nariekať počas modlitby alebo mať pocit, že tvoje srdce veľmi miluje Boha a má k Nemu veľmi blízko, no tieto stavy sú len dielom Ducha Svätého a neznamenajú, že si niekto, kto miluje Boha. Ak dokážeš milovať a poslúchať Boha, aj keď Duch Svätý nekoná a Boh robí veci, ktoré sa nezhodujú s tvojimi predstavami, až potom si človek, ktorý skutočne miluje Boha. Až potom si človek, ktorého povaha života sa zmenila. Len to je človek, ktorý má pravdu-realitu.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Čo by sme mali vedieť o premene svojej povahy

518. Premena povahy človeka nie je len zmena v správaní a nie je to ani predstieraná vonkajšia zmena či dočasné pozmenenie v horlivom zápale. Nech sú tieto zmeny akékoľvek dobré, nemôžu nahradiť zmeny v povahe života, pretože tieto vonkajšie zmeny sa dajú dosiahnuť ľudským úsilím, no zmeny v povahe života nemožno docieliť len vlastnými snahami. Na to treba zažiť Boží súd, napomínanie, skúšky a zušľachťovanie, ako aj zdokonalenie Duchom Svätým. Ľudia, ktorí veria v Boha, sa síce správajú do určitej miery dobre, ale ani jeden z nich Boha skutočne neposlúcha a nemiluje ani nemôže konať Božiu vôľu. Prečo je to tak? Vyžaduje si to totiž zmenu v povahe života a len prostá zmena správania zďaleka nestačí. Zmena v povahe znamená, že poznáš pravdu a máš s ňou skúsenosti, stala sa tvojím životom a môže tvoj život a všetko, čo sa ťa týka, riadiť a ovládať. Je to zmena v tvojej povahe života. Zmenili sa len povahy ľudí, ktorí vlastnia pravdu ako život. V minulosti sa možno vyskytli nejaké pravdy, ktoré si nemohol uviesť do praxe v čase, keď si im porozumel, teraz však môžeš bez prekážok či ťažkostí praktizovať ktorúkoľvek stránku pravdy, ktorej rozumieš. Keď praktizuješ pravdu, máš v sebe pokoj a šťastie, ale ak ju nedokážeš praktizovať, pociťuješ bolesť a tvoje svedomie je vyrušené. Môžeš praktizovať pravdu vo všetkom, žiť podľa Božích slov a mať základ žitia. To znamená, že tvoja povaha sa zmenila. Teraz sa dokážeš poľahky zbaviť svojich predstáv a domnienok, svojich telesných záľub a túžob i vecí, ktorých si sa predtým nevedel zbaviť. Cítiš, že Božie slová sú naozaj dobré a že praktizovanie pravdy je tá najlepšia vec, ktorú môžeš urobiť. To znamená, že sa tvoja povaha zmenila. Zmena povahy znie veľmi jednoducho, ale v skutočnosti je to proces, ktorý zahŕňa veľa skúseností. Ľudia si počas tohto obdobia musia vytrpieť veľa ťažkostí, premôcť svoje telá a zaprieť svoje telo z mäsa a kostí a tiež podstúpiť súd, napomínanie, orezávanie, zaoberanie, skúšky a zušľachťovanie a musia zažiť mnoho zlyhaní, pádov, vnútorných zápasov a múk vo svojich srdciach. Len po týchto skúsenostiach môžu trochu porozumieť vlastnej prirodzenosti, ale táto trocha porozumenia neprivodí okamžite úplnú zmenu; ľudia musia prejsť dlhým obdobím skúseností, až sa nakoniec kúsok po kúsku dokážu zbaviť svojich skazených pováh. To je dôvod, prečo zmena vlastnej povahy trvá celý život. Ak napríklad zjavíš skazenosť v nejakej záležitosti, dokážeš praktizovať pravdu, hneď ako to zistíš? Nedokážeš. V tejto etape porozumenia ťa orezávajú a zaoberajú sa tebou iní a potom ťa tvoje okolie donúti a pritlačí k tomu, aby si konal v súlade s pravdou-princípmi. Niekedy stále nie si s týmto konaním zmierený a vravíš si: „Musím to robiť takto? Prečo to nemôžem urobiť, ako chcem? Prečo ma vždy žiadajú, aby som praktizoval pravdu? Nechcem to robiť, som z toho unavený!“ Zažiť Božie dielo si vyžaduje, aby si podstúpil tento proces: od zdráhania sa praktizovať pravdu po jej ochotné praktizovanie; od negatívnosti a slabosti po silu a schopnosť zaprieť telo. Keď ľudia nadobudnú určité množstvo skúseností a potom podstúpia nejaké skúšky a zušľachťovanie, až nakoniec porozumejú Božej vôli a niektorým pravdám, potom budú do istej miery šťastní a ochotní konať v súlade s pravdou-princípmi. Ľudia sa na začiatku zdráhajú praktizovať pravdu. Vezmi si napríklad oddané plnenie povinností: ako-tak rozumieš plneniu svojich povinností a zasvätenosti Bohu a trochu rozumieš aj pravde, kedy však budeš schopný úplne sa zasvätiť Bohu? Kedy si dokážeš plniť svoje povinnosti slovami aj činmi? Na to bude potrebný proces, počas ktorého by si si mal vytrpieť veľa ťažkostí. Niektorí ľudia sa tebou možno budú zaoberať a iní ťa možno budú kritizovať. Všetci ťa budú pozorne sledovať a skúmať a až potom si začneš uvedomovať, že chybuješ a že si ten, kto konal nesprávne, že plnenie povinnosti bez oddanosti je neprijateľné a že nesmieš byť nedbanlivý ani povrchný! Duch Svätý ťa osvieti zvnútra a pokarhá ťa, keď spravíš chybu. Počas tohto procesu porozumieš niektorým veciam o sebe a budeš vedieť, že máš priveľa nečistôt, prechovávaš príliš veľa osobných motívov a pri plnení svojich povinností máš priveľa prehnaných túžob. Keď porozumieš podstate týchto vecí a dokážeš predstúpiť pred Boha v modlitbe a skutočne sa kajať, môžeš byť od týchto skazených vecí očistený. Ak budeš týmto spôsobom často hľadať pravdu, aby si vyriešil svoje praktické problémy, postupne sa vydáš na správnu cestu viery; začneš mať skutočné životné skúsenosti a tvoja skazená povaha sa začne postupne očisťovať. Čím väčšia časť z nej bude očistená, tým väčšmi sa premení tvoja povaha života.

Hoci teraz mnohí ľudia vykonávajú svoje povinnosti, koľko z nich sa pritom v podstate len tak premotá? Koľkí ľudia dokážu prijať pravdu a vykonávať svoje povinnosti podľa pravdy-princípov? Koľkí ľudia po zmene svojej povahy plnia svoje povinnosti podľa Božích požiadaviek? Keď sa budeš týmito vecami viac zaoberať, budeš vedieť, či pri plnení svojej povinnosti skutočne dosahuješ kvalitu, a budeš tiež jasne vidieť, či sa tvoja povaha zmenila. Dosiahnuť premenu svojej povahy nie je vôbec jednoduché; neznamená to urobiť len zopár zmien v správaní, získať nejaké poznatky o pravde, vedieť porozprávať niečo o svojich skúsenostiach s každou stránkou pravdy alebo dosiahnuť nejaké zmeny či sa stať trocha poslušným po disciplinovaní. Tieto veci netvoria premenu povahy života človeka. Prečo to hovorím? Hoci si sa možno do istej miery zmenil, stále skutočne neuvádzaš pravdu do praxe. Možno sa takto správaš, lebo sa prechodne nachádzaš vo vhodnom prostredí a situácia to umožňuje alebo ťa k tomu donútili tvoje súčasné okolnosti. Navyše, keď máš dobrú náladu, normálny stav a dielo Ducha Svätého, môžeš praktizovať pravdu. Povedzme však, že si uprostred nejakej skúšky, pričom počas skúšok trpíš ako Jób, alebo čelíš skúške smrti. Keď to príde, budeš stále schopný praktizovať pravdu a stáť pevne za svedectvom? Môžeš povedať niečo také ako Peter: „Aj keby som mal zomrieť po tom, čo som ťa poznal, ako by som to neurobil rád a šťastne?“ Čo si Peter cenil? Cenil si poslušnosť a považoval poznanie Boha za najdôležitejšiu vec, a tak bol schopný poslúchať až do smrti. Zmena povahy sa neudeje cez noc; jej dosiahnutie trvá celý život plný skúseností. Porozumieť pravde je o niečo ľahšie, no praktizovať pravdu v rôznych podmienkach je ťažké. Prečo majú ľudia vždy starosti s uvádzaním pravdy do praxe? Všetky tieto ťažkosti v skutočnosti priamo súvisia s ľudskými skazenými povahami a všetko sú to prekážky, ktoré majú svoj pôvod v skazených povahách. Aby si dokázal uviesť pravdu do praxe, musíš preto veľa trpieť a zaplatiť za to. Keby ste nemali skazené povahy, nemuseli by ste trpieť a platiť za praktizovanie pravdy. Nie je to holý fakt? Niekedy sa môže zdať, že uvádzaš pravdu do praxe, no v skutočnosti z povahy tvojich činov nevyplýva, že to robíš. Mnohí ľudia pri nasledovaní Boha dokážu odvrhnúť svoje rodiny a kariéry a plniť svoje povinnosti, a preto veria, že praktizujú pravdu. Nikdy však nedokážu podať pravé skúsenostné svedectvo. Čo presne sa deje? Ak by sme ich mali ohodnotiť na základe ľudských predstáv, zdalo by sa, že praktizujú pravdu, Boh však ich konanie neuznáva ako praktizovanie pravdy. Ak sa za tvojím konaním skrývajú osobné motívy a má horšiu kvalitu, potom sa pravdepodobne odchýliš od princípov a nemožno povedať, že praktizuješ pravdu; je to len druh správania. Striktne vzaté, Boh toto tvoje správanie zrejme potrestá; nebude ho chváliť ani oslavovať. Keby sme to mali rozobrať podrobne, si niekto, kto koná zlo, a tieto tvoje vonkajšie prejavy správania predstavujú odpor voči Bohu. Navonok nič nenarušuješ ani nevyrušuješ a nespôsobil si žiadnu skutočnú škodu. Zdá sa to logické a rozumné, no vnútri sa nachádzajú ľudské škodliviny a úmysly a podstatou toho je konať zlo a odporovať Bohu. Preto by si mal určiť, či došlo k zmene tvojej povahy a či uvádzaš pravdu do praxe pomocou Božích slov a skúmaním motívov svojho konania. Nezáleží na tom, či tvoje konanie zodpovedá ľudským predstavám a myšlienkam alebo či ti je po chuti; tieto veci nie sú dôležité. Skôr záleží na tom, či Boh povie, že si podriadený Jeho vôli, že v tvojom konaní je pravda-realita a že napĺňa Jeho požiadavky a normy. Presné je len porovnanie s Božími požiadavkami. Zmena povahy a uvádzanie pravdy do praxe nie sú také jednoduché a ľahké, ako si ľudia predstavujú. Teraz tomu už rozumiete? Máte s tým nejaké skúsenosti? Možno nerozumiete podstate problému; váš vstup bol príliš povrchný. Celý deň od svitu do mrku pobehujete hore-dole, vstávate skoro a chodíte spať neskoro, no napriek tomu ste nedosiahli zmenu svojej povahy života a neviete pochopiť, čo je premena povahy. Znamená to, že váš vstup je príliš plytký, pravda? Bez ohľadu na to, ako dlho veríte v Boha, možno nevnímate podstatu a hlboké veci, ktoré súvisia s premenou povahy. Možno povedať, že sa tvoja povaha zmenila? Ako vieš, či ťa Boh chváli? Prinajmenšom sa budeš cítiť výnimočne nezlomný vo vzťahu ku všetkému, čo robíš, a budeš vnímať, že ťa počas plnenia povinností, vykonávania akejkoľvek práce v Božom dome alebo vo všeobecnosti vedie, osvecuje a pôsobí v tebe Duch Svätý. Tvoje správanie bude v zhode s Božími slovami, a keď získaš určité množstvo skúseností, budeš cítiť, že v minulosti si sa správal pomerne vhodným spôsobom. Ak však máš po určitom čase zbierania skúseností pocit, že niektoré veci, ktoré si v minulosti urobil, boli nevhodné, neboli v súlade s pravdou a nie si s nimi spokojný, je to dôkaz, že si všetko robil v odpore voči Bohu. Svedčí to o tom, že tvoja služba bola plná vzdorovitosti, odporu a ľudských spôsobov konania a že sa ti vôbec nepodarilo dosiahnuť zmeny v povahe.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Čo by sme mali vedieť o premene svojej povahy

519. Ak sa človek v mnohých ohľadoch správa dobre, neznamená to, že vlastní pravdu-realitu. Pravdu-realitu môžete vlastniť, len ak budete praktizovať pravdu a konať podľa princípov. Vlastniť pravdu-realitu môžete len vtedy, ak sa budete báť Boha a vyhýbať sa zlu. Niektorí ľudia sú zapálení, dokážu prednášať učenie, dodržiavať pravidlá a vykonať mnoho dobrých skutkov, ale jediné, čo sa o nich dá povedať, je, že majú trochu ľudskej prirodzenosti. Tí, ktorí dokážu prednášať učenie a vždy dodržiavať pravidlá, nemusia nevyhnutne praktizovať pravdu. Hoci to, čo hovoria, je správne a neznie to problematicky, nemajú čo povedať, pokiaľ ide o veci týkajúce sa podstaty pravdy. Preto bez ohľadu na to, koľko učenia niekto dokáže prednášať, neznamená to, že rozumie pravde, a bez ohľadu na to, koľkému učeniu rozumie, nedokáže vyriešiť žiadne problémy. Všetci náboženskí teoretici vedia vysvetľovať Bibliu, ale nakoniec všetci zlyhajú, pretože neprijímajú celú pravdu vyjadrenú Bohom. Ľudia, ktorí zažili zmenu povahy, sú iní; pochopili pravdu, dokážu rozlišovať vo všetkých veciach, vedia, ako konať v súlade s Božou vôľou, ako konať v súlade s pravdou-princípom a ako konať, aby uspokojili Boha, a chápu prirodzenosť skazenosti, ktorú zjavujú. Keď sa zjavia ich vlastné myšlienky a predstavy, budú schopní rozlišovať a zaprieť telo. Takto sa prejavuje zmena povahy. Hlavným znakom ľudí, ktorí podstúpili zmenu povahy, je, že začali jasne chápať pravdu, a keď vykonávajú veci, vedia relatívne presne uvádzať pravdu do praxe a skazenosť sa u nich neprejavuje tak často. Spravidla sa zdá, že tí, ktorých povahy sa zmenili, sú mimoriadne rozumní a vnímaví a vďaka pochopeniu pravdy sa u nich tak veľmi neprejavuje samospravodlivosť ani arogancia. Dokážu odhaliť a rozlíšiť väčšinu skazenosti, ktorá sa v nich prejavila, a tak nedovolia vzniknúť arogancii. Vedia zvážiť, aké miesto by mali zaujať a aké rozumné veci by mali robiť, ako byť poslušní, čo povedať a čo nie, a čo povedať a čo urobiť ktorým ľuďom. Ľudia, ktorých povahy sa zmenili, sú teda relatívne rozumní a len títo ľudia skutočne žijú v ľudskej podobe. Chápu pravdu, a preto dokážu hovoriť a vidieť veci v súlade s pravdou a sú zásadoví vo všetkom, čo robia; nepodliehajú vplyvu žiadnej osoby, záležitosti ani veci a všetci majú svoje vlastné názory a dokážu presadzovať pravdu-princípy. Majú relatívne stabilné povahy, nemenia ľahko názory a v každej situácii chápu, ako si správne plniť svoje povinnosti a ako sa správať k Božej spokojnosti. Tí, ktorých povahy sa zmenili, sa nesústreďujú na to, čo majú robiť navonok, aby o nich ostatní pekne zmýšľali; vo svojom vnútri majú jasno v tom, čo majú robiť, aby uspokojili Boha. Zvonku to teda nemusí vyzerať, že sú až takí zapálení alebo že urobili niečo dôležité, ale všetko, čo robia, je zmysluplné, hodnotné a prináša praktické výsledky. Tí, ktorých povahy sa zmenili, istotne vlastnia množstvo pravdy-reality, čo môžu potvrdiť ich názory na veci a ich princípy konania. Tí, ktorí nezískali pravdu, rozhodne nedosiahli žiadnu zmenu povahy života. Ako presne možno dosiahnuť zmenu povahy? Ľudia sú do hĺbky skazení satanom, všetci sa vzpierajú Bohu a vzpierať sa Bohu je v prirodzenosti ich všetkých. Boh spasí ľudí tak, že zmení tých, ktorí majú v prirodzenosti odporovať Bohu a ktorí Mu vedia odporovať, na tých, ktorí vedia Boha poslúchať a báť sa Ho. To znamená byť niekým, koho povaha sa zmenila. Nezáleží na tom, aký je človek skazený alebo nakoľko má skazenú povahu – pokiaľ dokáže prijať pravdu, prijať Boží súd a napomínanie a prijať rôzne skúšky a zušľachťovanie, potom nadobudne pravdivé pochopenie Boha a zároveň bude schopný jasne vnímať svoju vlastnú prirodzenosť-podstatu. Keď sa ľudia skutočne spoznajú, budú schopní nenávidieť seba a satana, budú ochotní satana zaprieť a absolútne poslúchať Boha. Keď je človek takto odhodlaný, môže sa usilovať o pravdu. Ak ľudia majú pravé poznanie Boha, ak je ich satanská povaha očistená a Božie slová sa v nich zakorenili a stali sa ich životom a základom ich existencie, ak žijú podľa Božích slov a úplne sa zmenili a stali sa novými ľuďmi – to sa potom ráta ako zmena ich povahy života. Zmena povahy neznamená mať vyspelú a zrelú ľudskú prirodzenosť ani to, že povaha ľudí je navonok pokornejšia ako predtým, že bývali arogantní, ale teraz vedia rozumne komunikovať, alebo že predtým nikoho nepočúvali, no teraz vedia trochu počúvať druhých; tieto vonkajšie zmeny nemožno považovať za premenu povahy. Premeny povahy, samozrejme, zahŕňajú aj takéto prejavy, najkľúčovejšie však je, aby sa ich život zmenil vnútorne. Je to len preto, lebo Božie slová a pravda sa v nich zakorenili, vládnu v nich a stali sa ich životom. Zmenili sa aj ich názory na veci. Úplne jasne vidia, čo sa deje vo svete a s ľudstvom, ako ho satan kazí, ako veľký červený drak vzdoruje Bohu a aká je jeho podstata. Vedia zo srdca nenávidieť veľkého červeného draka a satana a vedia sa plne obrátiť k Bohu a nasledovať Ho. Znamená to, že sa ich povaha života zmenila a že Boh si ich získal. Zmeny v povahe života sú zásadné zmeny, zatiaľ čo zmeny v správaní sú len povrchné. Iba tí, ktorí dosiahli zmeny v povahe života, sú tí, ktorí získali pravdu, a iba ich získal Boh.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť

520. Ak chceš byť očistený od skazenosti a podstúpiť zmenu vo svojej povahe života, musíš milovať pravdu a mať schopnosť ju prijať. Čo znamená prijať pravdu? Znamená to, že bez ohľadu na to, akú máš skazenú prirodzenosť alebo aké jedy veľkého červeného draka – satanove jedy – v nej sú, keď Božie slová zjavia tieto veci, mal by si ich uznať a podriadiť sa. Nemôžeš si vybrať inak a mal by si sa poznať podľa Božích slov. Znamená to schopnosť prijať Božie slová a pravdu. Bez ohľadu na to, čo Boh hovorí, aké prísne sú Jeho výroky a aké slová používa, môžeš ich prijať, ak je to, čo hovorí, pravda, a môžeš ich uznať, ak zodpovedajú realite. Božím slovám sa môžeš podriadiť bez ohľadu na to, do akej hĺbky im rozumieš, môžeš prijať svetlo, ktoré zjaví Duch Svätý a o ktorom vedú duchovné spoločenstvo tvoji bratia a sestry, a môžeš sa tomuto svetlu podriadiť. Keď takýto človek hľadá pravdu do určitého bodu, môže získať pravdu a dosiahnuť premenu svojej povahy. Aj keď ľudia, ktorí nemilujú pravdu, majú trochu ľudskej prirodzenosti, dokážu vykonať nejaké dobré skutky, zaprieť sa a vydať sa Bohu, pravda v nich vyvoláva zmätok, neberú ju vážne a ich povaha života sa preto nikdy nezmení. Môžeš vidieť, že v Petrovi bola podobná ľudská prirodzenosť ako v ostatných učeníkoch, vynikal však svojím horlivým hľadaním pravdy. Bez ohľadu na to, čo povedal Ježiš, Peter o tom vážne uvažoval. Ježiš sa opýtal: „Šimon, syn Jána, miluješ Ma?“ Peter úprimne odpovedal: „Milujem len Otca, ktorý je v nebi, ešte som nemiloval Pána na zemi.“ Neskôr tomu porozumel a uvažoval: „To nie je správne, Boh na zemi je Boh v nebi. Nie je v nebi a na zemi ten istý Boh? Ak milujem len Boha v nebi, moja láska nie je skutočná. Musím milovať Boha na zemi, pretože len potom bude moja láska skutočná.“ Peter tak z Ježišovej otázky porozumel pravému významu Božieho slova. Aby človek miloval Boha a aby bola táto láska skutočná, musí milovať vteleného Boha na zemi. Milovať hmlistého a neviditeľného Boha nie je ani realistické, ani praktické, zatiaľ čo milovať praktického, viditeľného Boha je pravda. Peter z Ježišových slov získal pravdu a porozumel Božej vôli. Jeho viera v Boha bola očividne zameraná len na hľadanie pravdy. Nakoniec začal milovať praktického Boha – Boha na zemi. Svoje hľadanie pravdy myslel mimoriadne vážne. Vždy keď mu Ježiš radil, vážne rozmýšľal o Jeho slovách. Možno rozmýšľal mesiace, rok alebo dokonca roky, pokým ho Duch Svätý osvietil a porozumel podstate Božích slov. Takto vstúpil do pravdy, a keď do nej vstúpil, jeho povaha života sa premenila a obnovila.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka

521. Kľúčom k dosiahnutiu zmeny povahy je spoznať svoju vlastnú prirodzenosť, a to sa musí stať v súlade s Božími zjaveniami. Iba v Božom slove vie človek spoznať svoju vlastnú odpornú prirodzenosť, rozpoznať vo svojej vlastnej prirodzenosti rôzne satanove jedy, uvedomiť si svoju pochabosť a nevedomosť a rozpoznať vo svojej prirodzenosti prvky slabosti a odmietavosti. Keď si ich plne uvedomíš, budeš sa skutočne vedieť nenávidieť a dokážeš zaprieť telo, budeš dôsledne napĺňať Božie slovo, dôsledne sa usilovať o pravdu pri plnení svojich povinností, dosiahneš zmenu svojej povahy a staneš sa človekom, ktorý skutočne miluje Boha, potom sa vydáš Petrovou cestou. Bolo by ťažké kráčať touto cestou bez Božej milosti a bez osvietenia a vedenia Duchom Svätým, keďže ľudia nevlastnia pravdu a nevedia zradiť sami seba. Kráčať po Petrovej ceste zdokonalenia spočíva predovšetkým v odhodlaní, vo viere a v spoliehaní sa na Boha. Človek sa navyše musí podriadiť pôsobeniu Ducha Svätého; v ničom sa nezaobíde bez Božích slov. To sú kľúčové hľadiská, z ktorých nesmie byť žiadne porušené. Je veľmi ťažké spoznať seba samého skrze skúsenosti; bez pôsobenia Ducha Svätého je to márne. Ak chce človek kráčať Petrovou cestou, musí sa sústrediť na spoznanie seba samého a premenu svojej povahy. Pavlova cesta nebola cestou hľadania života ani sústredenia na sebapoznanie; sústredil sa najmä na vykonávanie diela a na jeho vplyv a chod. Jeho motiváciou bolo získať Božie požehnania výmenou za dielo a utrpenie a dostať od Boha odmeny. To nebola správna motivácia. Pavol sa nesústredil na život ani neprisudzoval žiadnu dôležitosť zmene povahy; sústredil sa len na odmeny. Jeho ciele neboli správne, preto aj cesta, po ktorej kráčal, samozrejme, tiež nebola správna. Bolo to spôsobené jeho arogantnou a namyslenou povahou. Pavol očividne nevlastnil žiadnu pravdu a nemal ani svedomie a rozum. Počas záchrany a premeny ľudí Boh mení predovšetkým ich povahy. Cieľom Jeho slov je, aby ľudia mali zmenené povahy a aby získali schopnosť poznať Boha, podriaďovať sa Mu a normálne Ho uctievať. To je cieľom Božích slov a Jeho diela. Pavlov spôsob hľadania priamo porušoval Božiu vôľu a bol s ňou v rozpore; úplne jej protirečil. Petrov spôsob hľadania však bol v dokonalom súlade s Božou vôľou: sústredil sa na život a na zmeny povahy, čo je presne to, čo chce Boh dosiahnuť v ľudských bytostiach prostredníctvom svojho diela. Preto je Petrova cesta požehnaná a dostáva sa jej Božej chvály. Pavlova cesta je v rozpore s Božou vôľou, Boh ju preto nenávidí a preklína.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť

522. Väčšina ľudí dnes chápe samých seba len veľmi povrchne. Ešte vôbec jasne nespoznali veci, ktoré sú súčasťou ich prirodzenosti. Poznajú len zopár skazených stavov, ktoré odhaľujú, vecí, ku ktorým majú sklon, alebo pár svojich nedostatkov, a preto veria, že sa poznajú. Ak navyše dodržiavajú zopár pravidiel, dbajú na to, aby sa v istých oblastiach nedopustili chýb, a darí sa im vyhnúť istým priestupkom, myslia si, že vo svojej viere v Boha vlastnia realitu, a domnievajú sa, že budú spasení. To je čistá ľudská fantázia. Naozaj sa ti podarí zdržať sa dopúšťania priestupkov, ak sa budeš držať týchto vecí? Dosiahneš skutočnú zmenu povahy? Budeš pravdivo žiť v podobe ľudskej bytosti? Dokážeš takto skutočne uspokojiť Boha? Rozhodne nie, to je isté. Viera v Boha funguje len vtedy, keď má človek vysoký štandard a dosiahol pravdu a určitú premenu vo svojej povahe života. Vyžaduje si to v prvom rade odovzdať sa sebapoznaniu. Ak je sebapoznanie ľudí príliš plytké, riešenie problémov bude pre nich nemožné a ich povaha života sa jednoducho nezmení. Je nevyhnutné spoznať seba samého do hĺbky, čo znamená poznať svoju vlastnú prirodzenosť: aké prvky táto prirodzenosť zahŕňa, ako tieto veci vznikli a kde sa vzali. A čo viac, si skutočne schopný tieto veci nenávidieť? Videl si svoju vlastnú škaredú dušu a svoju zlú prirodzenosť? Ak skutočne spoznáš pravdu o sebe samom, budeš sa nenávidieť. Keď sa budeš nenávidieť a následne praktizovať Božie slovo, dokážeš zaprieť telo a nadobudneš silu vykonávať pravdu a nebude sa ti to zdať namáhavé. Prečo sa mnohí ľudia nechajú viesť telesnými túžbami? Pretože sami seba považujú za dosť dobrých, majú pocit, že ich konanie je správne a oprávnené, že nemajú žiadne chyby, a dokonca že sú celkom v práve, a preto dokážu konať na základe predpokladu, že spravodlivosť je na ich strane. Keď človek uvidí svoju skutočnú prirodzenosť – aká je škaredá, hanebná a biedna – nie je už na seba až tak hrdý, nie je tak prudko arogantný a už so sebou nie je až tak spokojný. Takýto človek vníma, že: „Pri praktizovaní niektorých Božích slov musím byť úprimný a držať sa pri zemi. Ak tak nespravím, nebudem spĺňať štandard ľudského bytia a budem sa hanbiť žiť v Božej prítomnosti.“ Človek sa potom skutočne považuje za bezcenného a skutočne bezvýznamného. V tom momente začne byť pre človeka ľahké vykonávať pravdu a bude trochu viac pôsobiť ako človek, ktorým by mal byť. Ľudia sú schopní zaprieť telo iba vtedy, keď skutočne nenávidia seba samých. Ak to tak nie je, nebudú vedieť zaprieť telo. Nie je jednoduché skutočne sa nenávidieť. Musia v sebe nájsť niekoľko vecí: v prvom rade, spoznať svoju vlastnú prirodzenosť; v druhom rade, uvedomiť si, že sú biedni a úbohí, uvedomiť si, že sú mimoriadne nepodstatní a bezvýznamní, a uvedomiť si svoju vlastnú úbohú a špinavú dušu. Keď si človek plne uvedomí, čím skutočne je, a dosiahne tento výsledok, vtedy skutočne nadobudne poznanie seba samého a možno povedať, že sa naplno spoznal. Iba vtedy sa človek dokáže skutočne nenávidieť, uchýliť sa až k preklínaniu samého seba a skutočne precítiť, že je až tak hlboko skazený satanom, že sa už ani nepodobá na ľudskú bytosť. Neskôr, keď sa jedného dňa zjaví hrozba smrti, si takýto človek pomyslí: „Toto je spravodlivý Boží trest. Boh je vskutku spravodlivý, naozaj by som mal zomrieť!“ V tej chvíli sa nebude sťažovať a už vôbec nie obviňovať Boha, jednoducho bude mať pocit, že je taký biedny a úbohý, taký špinavý a skazený, že by ho mal Boh zavrhnúť a zničiť, a že duša ako jeho nie je súca na život na zemi. Preto sa tento človek nebude na Boha sťažovať ani Mu odporovať a už vôbec Ho nebude zrádzať. Ak človek nepozná sám seba a stále sa považuje za vcelku dobrého, vo chvíli, keď mu smrť zaklope na dvere, si tento človek pomyslí: „Tak dobre sa mi darilo vo viere. Ako som sa len usiloval! Toľko som dal, toľko som trpel, a predsa odo mňa Boh nakoniec žiada, aby som zomrel. Neviem, kde je Božia spravodlivosť. Prečo odo mňa žiada, aby som zomrel? Ak ja musím zomrieť, kto bude potom spasený? Nebude to koniec ľudského rodu?“ Po prvé, tento človek má predstavy o Bohu. Po druhé, táto osoba sa sťažuje a ani trochu sa nepodriaďuje. Presne ako Pavol: na sklonku života nepoznal sám seba, a keď sa blížil Boží trest, bolo už príliš neskoro.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť

523. Keď sa ľudia vydajú na cestu k zdokonaleniu, ich staré povahy sa dokážu zmeniť. Ich životy navyše naďalej rastú a postupne vstupujú čoraz hlbšie do pravdy. Sú schopní nenávidieť svet a všetkých tých, ktorí nehľadajú pravdu. Nenávidia predovšetkým sami seba, no čo je viac, sami seba jasne poznajú. Sú ochotní žiť podľa pravdy a dávajú si za cieľ hľadať ju. Nie sú ochotní žiť v myšlienkach, ktoré sú produktom ich vlastných mozgov, a pociťujú odpor k samospravodlivosti, povýšeneckosti a namyslenosti človeka. Hovoria so silným zmyslom pre náležitosť, s vecami zaobchádzajú súdne a s múdrosťou a sú lojálni a podriadení voči Bohu. Ak zažijú príklad napomínania a súdu, stanú sa pasívni alebo slabí a zároveň sú za toto napomínanie a súd od Boha vďační. Veria, že nemôžu byť bez Božieho napomínania a súdu, že ich to chráni. Nehľadajú vieru pokoja a radosti a hľadania chleba, aby uspokojili hlad. Nehľadajú ani prchavé telesné pôžitky. Toto sa deje v tých, ktorí sú zdokonalení.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vnútorná pravda o diele podmanenia (4)

524. Ak človek dokáže uspokojiť Boha a zároveň si plniť svoje povinnosti, je zásadový vo svojich slovách a činoch a vstupuje do reality všetkých aspektov pravdy, potom je človekom, ktorý je zdokonalený Bohom. Dá sa povedať, že Božie dielo a slová majú na ľudí úplný účinok, že Božie slová sa stali ich životom, získali pravdu a dokážu žiť v súlade s Božími slovami. Následne sa prirodzenosť ich tela, teda samotný základ ich pôvodnej existencie, roztrasie a zrúti. Ľudia sa stanú novými ľuďmi až potom, keď si osvoja Božie slová ako svoj život. Ak sa Božie slová stanú životom ľudí, ak sa vízia Božieho diela, Jeho zjavenia a požiadavky na ľudstvo a normy ľudského života, ktoré Boh od ľudí vyžaduje, stanú ich životom, ak ľudia budú žiť podľa týchto slov a právd, potom budú zdokonalení Božími slovami. Takíto ľudia sú znovuzrodení a prostredníctvom Božích slov sa stanú novými ľuďmi. Toto je cesta, ktorou sa Peter usiloval o pravdu. Toto je cesta zdokonaľovania. Peter bol zdokonalený Božími slovami, získal z nich život, pravda vyjadrená Bohom sa stala jeho životom a on sa stal človekom, ktorý nadobudol pravdu.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou

525. Keď ľudia skutočne pochopia Božiu povahu, keď uvidia, že Božia povaha je skutočná, vskutku svätá a spravodlivá, a keď budú môcť chváliť Božiu svätosť a spravodlivosť zo svojho srdca, potom skutočne spoznajú Boha a získajú pravdu. Len keď ľudia poznajú Boha, žijú vo svetle. Priamym dôsledkom skutočného poznania Boha je schopnosť skutočne milovať a poslúchať Boha. U ľudí, ktorí skutočne poznajú Boha, chápu a získavajú pravdu, nastáva skutočná zmena v ich svetonázore a pohľade na život, po ktorej nastáva skutočná zmena aj v povahe ich života. Keď majú ľudia správne životné ciele, dokážu sa usilovať o pravdu a správajú sa podľa pravdy, keď sa absolútne podriaďujú Bohu a žijú podľa Jeho slov, keď sa cítia pokojní a osvetlení až do hĺbky svojho srdca, keď je ich srdce oslobodené od temnoty a dokážu žiť úplne slobodne a nespútane v Božej prítomnosti – len vtedy vedú pravý ľudský život a len vtedy sa stávajú tými, ktorí vlastnia pravdu a ľudskú prirodzenosť. Okrem toho, všetky pravdy, ktoré si pochopil a získal, pochádzajú z Božích slov a od samotného Boha. Až keď získaš súhlas Najvyššieho Boha – Pána stvorenia – a On povie, že si oprávnená stvorená bytosť, ktorá žije podľa ľudskej podoby, tvoj život bude najzmysluplnejší.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka

526. Ak človek vo svojej viere v Boha neberie záležitosti života vážne, neusiluje sa o vstup do pravdy ani o zmeny vo svojej povahe a už vôbec nie o poznanie Božieho diela, potom nemôže byť zdokonalený. Ak chceš byť zdokonalený, musíš pochopiť Božie dielo. V prvom rade musíš pochopiť význam Jeho napomínania a súdu a dôvod, prečo vykonáva toto dielo na človeku. Dokážeš prijať toto dielo? Dokážeš počas napomínania získať rovnaké skúsenosti a poznatky ako Peter? Ak hľadáš poznatky o Bohu a diele Ducha Svätého a ak sa usiluješ o zmeny vo svojej povahe, potom máš možnosť byť zdokonalený.

Pre tých, ktorí majú byť zdokonalení, je tento krok diela podmanenia nevyhnutný. Iba keď bol človek podmanený, môže zažiť dielo zdokonalenia. Len samotné plnenie úlohy podmaneného nemá veľkú hodnotu a nebude stačiť na to, aby ťa Boh mohol použiť. Nebudeš mať prostriedky, aby si sa podieľal na šírení evanjelia, pretože nehľadáš život a nehľadáš v sebe zmenu a obnovenie, a tak nemáš žiadne skutočné skúsenosti so životom. Počas tohto postupného diela si raz vystupoval ako vykonávateľ služby a ako protipól, no ak sa v konečnom dôsledku nesnažíš byť Petrom a tvoje hľadanie nie je podľa cesty, ktorou bol Peter zdokonalený, potom, prirodzene, nedôjde k zmenám v tvojej povahe. Ak si niekto, kto sa snaží byť zdokonalený, potom vydáš svedectvo a povieš: „V tomto postupnom Božom diele som prijal Božie dielo napomínania a súdu, a hoci som veľmi trpel, zistil som, ako Boh človeka zdokonaľuje. Získal som Božie dielo, mal som poznatky o Božej spravodlivosti a Božie napomínanie ma spasilo. Prišla ku mne Jeho spravodlivá povaha a priniesla mi požehnania a milosť. Jeho súd a napomínanie ma ochránili a očistili. Keby ma Boh nenapomínal a nesúdil a keby sa ku mne nedostali Jeho tvrdé slová, nemohol by som Boha spoznať ani by som nemohol byť spasený. Dnes vidím, že človek sa ako stvorená bytosť nielen teší zo všetkých vecí, ktoré vytvoril Stvoriteľ, ale čo je dôležitejšie, všetky stvorené bytosti by sa mali tešiť zo spravodlivej Božej povahy a spravodlivého Božieho súdu, pretože Božia povaha si zaslúži, aby sa z nej človek tešil. Ako stvorená bytosť, ktorú skazil satan, by sa človek mal tešiť zo spravodlivej Božej povahy. V Jeho spravodlivej povahe je napomínanie a súd, a navyše je tam veľká láska. Hoci dnes nie som schopný úplne získať Božiu lásku, mal som to šťastie vidieť ju a v tomto som bol požehnaný.“ Toto je cesta tých, ktorí boli zdokonalení, a toto sú poznatky, o ktorých hovoria. Takíto ľudia sú rovnakí ako Peter a majú rovnaké skúsenosti ako Peter. Takíto ľudia zároveň získali život a vlastnia pravdu. Keď budú mať tieto skúsenosti až do úplného konca, počas Božieho súdu sa určite úplne zbavia vplyvu satana a Boh ich získa.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde

527. To, čo chcem, sú ľudia ako Peter, ľudia, ktorí sa usilujú o to, aby boli zdokonalení. Pravdu dneška dostávajú tí, ktorí po nej túžia a hľadajú ju. Túto spásu získajú tí, ktorí túžia po tom, aby ich Boh spasil, a nie je určená iba vám. Jej účelom je, aby vás Boh mohol získať. Vy získate Boha, aby Boh mohol získať vás. Dnes som vám povedal tieto slová, vy ste si ich vypočuli a mali by ste ich uviesť do praxe. Okamih, keď zavediete tieto slová do praxe, bude v konečnom dôsledku chvíľa, keď vás prostredníctvom týchto slov získam; a vtedy získate aj tieto slová, čo znamená, že získate najvyššiu spásu. Keď budete očistení, stane sa z vás skutočná ľudská bytosť. Ak nie si schopný žiť pravdu alebo žiť na obraz toho, kto bol zdokonalený, potom možno povedať, že nie si človek, ale chodiaca mŕtvola, zviera, pretože si bez pravdy, čo znamená, že si bez Jahveho dychu a si teda mŕtvy človek bez duše! Hoci je možné podať svedectvo po podmanení, dosiahneš len trochu spásy a nestaneš sa živou bytosťou s dušou. Aj keď si zažil napomínanie a súd, tvoja povaha sa v dôsledku toho neobnovila ani nezmenila. Stále si svojím starým ja, stále patríš satanovi a nie si niekým, kto bol očistený. Len tí, ktorí boli zdokonalení, majú hodnotu a len takí ľudia získali skutočný život.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde

528. Ako môžeš uspokojiť Božie úmysly na svojej budúcej ceste služby? Jedným z kľúčových bodov je snažiť sa o vstup do života, usilovať sa o zmenu povahy a hľadať hlbší vstup do pravdy – to je cesta, ako dosiahnuť zdokonalenie a byť získaný Bohom. Všetci prijímate Božie poverenie, ale o aký druh poverenia ide? Týka sa to ďalšieho kroku diela. Tým bude vykonať väčšie dielo v celom vesmíre, takže dnes by ste sa mali usilovať o zmeny v povahe svojho života, aby ste sa v budúcnosti skutočne mohli stať dôkazom, že Boh získal slávu prostredníctvom svojho diela, a príkladom pre Jeho budúce dielo. Celá dnešná snaha sa zameriava na položenie základov pre budúce dielo, aby vás Boh mohol použiť a mohli ste o Ňom vydať svedectvo. Ak to bude cieľom tvojho snaženia, získaš prítomnosť Ducha Svätého. Čím vyšší cieľ svojho snaženia si stanovíš, tým dokonalejším sa môžeš stať. Čím viac sa usiluješ o pravdu, tým viac pôsobí Duch Svätý. Čím viac energie dávaš do svojho úsilia, tým viac získaš. Duch Svätý zdokonaľuje ľudí podľa ich vnútorného stavu. Niektorí ľudia hovoria, že nechcú byť použití ani zdokonalení Bohom, iba chcú, aby ich telo zostalo v bezpečí a nepostihlo ich žiadne nešťastie. Niektorí ľudia nie sú ochotní vstúpiť do kráľovstva, ale zato sú ochotní zostúpiť do bezodnej jamy. V tom prípade ti Boh tiež splní tvoje želanie. Boh urobí všetko, o čo sa budeš usilovať. Tak o čo sa usiluješ teraz? Byť zdokonaleným? Konáš a správaš sa v súčasnosti tak, aby ťa Boh zdokonalil a získal si ťa? Vo svojom každodennom živote sa musíš takto neustále posudzovať. Ak vložíš celé svoje srdce do snahy o dosiahnutie jedného cieľa, Boh ťa určite zdokonalí. Taká je cesta Ducha Svätého. Cestu, po ktorej Duch Svätý sprevádza ľudí, dosiahnu prostredníctvom svojej snahy. Čím viac budeš prahnúť po tom, aby ťa Boh zdokonalil a získal si ťa, tým viac v tebe bude pôsobiť Duch Svätý. Čím viac zlyháš v hľadaní a čím viac negatívny a spiatočnícky budeš, tým viac pripravíš Ducha Svätého o príležitosti pôsobiť. Postupom času ťa Duch Svätý opustí. Chceš, aby ťa Boh zdokonalil? Chceš, aby si ťa Boh získal? Chceš, aby ťa Boh použil? Snažte sa urobiť všetko pre to, aby vás Boh zdokonalil, získal a použil, aby vesmír a všetky veci mohli uvidieť Božie skutky, ktoré sa vo vás prejavujú. Vy ste pánmi všetkých vecí a uprostred všetkého, čo jestvuje, doprajete Bohu, aby sa skrze vás tešil zo svedectva a slávy – to je dôkaz, že ste najpožehnanejší zo všetkých pokolení!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ľudia, ktorých povahy sa zmenili, sú tí, ktorí vstúpili do reality Božích slov