Začiatkom roka 2017 mi suseda Li Lan kázala evanjelium Všemohúceho Boha posledných dní. Po období skúmania som potvrdila Božie dielo a pochopila som niektoré pravdy. Zvlášť keď som videla, že vtelený Boh v posledných dňoch pôsobí, aby očistil skazené povahy ľudí, a že pokiaľ sa ľudia úprimne usilujú o pravdu, môžu byť spasení a získať večný život, bola som naozaj šťastná a nadšená. Uvedomila som si, že toto sa nedá kúpiť za peniaze alebo materiálne statky, a z celého srdca som bola Li Lan naozaj vďačná. Pamätám si, že keď som prvýkrát prijala Božie dielo v posledných dňoch, bola som obmedzovaná manželom, ktorý ma prenasledoval a bránil mi chodiť na zhromaždenia. Môj stav bol veľmi negatívny a len vďaka jej láskavej a trpezlivej pomoci a podpore som nepadla. Postupne som pochopila niektoré pravdy, získala som vieru a už som nebola obmedzovaná svojím manželom. Mohla som sa normálne zhromažďovať a konať svoje povinnosti. Keď som chodila konať svoje povinnosti, Li Lan mi pomáhala starať sa o deti a zvládať domáce práce. Často som si myslela: „To, že som dnes schopná veriť v Boha a bez obmedzení zo strany manžela si s ľahkosťou konať svoje povinnosti, je všetko vďaka pomoci Li Lan. Li Lan je moja veľká dobrodinka, na ktorú nikdy nezabudnem. V budúcnosti musím nájsť príležitosť, aby som sa jej odvďačila.“

Jedného dňa v októbri 2021 mi vodkyňa povedala: „Li Lan počas zhromaždení hovorí len o svojich domácich záležitostiach, čím vyrušuje bratov a sestry a bráni im sústrediť sa na rozjímanie a duchovné spoločenstvo o Božích slovách. Viackrát sme s ňou mali duchovné spoločenstvo a upozornili sme ju na jej správanie. Hoci to slovne prijala, na ďalšom zhromaždení robí presne to isté. Jej správanie ako pochybovačky je dosť vážne a cirkev o nej zbiera hodnotenia od bratov a sestier. Keďže bývate blízko a ste v kontakte už roky, prosím, napíš o nej hodnotenie.“ Keď som to počula, zovrelo mi srdce. Situáciu Li Lan som totiž poznala celkom dobre. Bývali sme blízko seba a často chodila ku mne domov. Keď sme spolu čítali Božie slová a mali duchovné spoločenstvo o našich stavoch, všimla som si, že jej myšlienky vôbec nie sú pri Božích slovách. Často hovorila o nepodstatných rodinných veciach – raz o tom, ako sa o ňu manžel nestará, a inokedy o tom, aký je jej syn neposlušný. Snažila som sa s ňou hovoriť v duchovnom spoločenstve, aby to prijala od Boha a hľadala pravdu a ponaučenie, no vôbec si to nebrala k srdcu. Keď sme sa opäť stretli, stále hovorila o tých istých veciach, čo ma naozaj hnevalo. Navyše, nikdy nevkladala srdce do svojich povinností a pri práci na všeobecných záležitostiach bola vždy nedbanlivá. Veľakrát som ju opravila a odhalila jej nedostatky pri vykonávaní povinností, ale ona to len slovne prijala a potom pokračovala rovnako. Teraz vyrušovala aj bratov a sestry, takže pre nich bolo ťažké mať pokojné zhromaždenia, a napriek opakovaným upozorneniam a pomoci si stále nedala poradiť. Videla som, že Li Lan vôbec neprijíma pravdu a neustále narúša a vyrušuje život cirkvi. Bolo jasné, že nie je vhodná na to, aby v nej zostala. Ale pomyslela som si, že ak odhalím jej správanie, Li Lan bude musieť byť vyčistená ako pochybovačka, a pri tejto predstave som sa cítila veľmi rozrušená. Uvažovala som nad tým, že som bola schopná prijať Božie dielo v posledných dňoch a mala som príležitosť usilovať sa o pravdu a byť spasená, a to všetko vďaka Li Lan, ktorá mi kázala evanjelium. A počas mojich období negativity a slabosti to bola Li Lan, ktorá mi neustále pomáhala a podporovala ma. Navyše, keď som bola preč konať svoje povinnosti, Li Lan mi často pomáhala starať sa o deti a zvládať domáce práce. Ako sa hovorí: „láskavosť ako kvapka vody by sa mala odmeniť prýštiacim prameňom,“ a navyše, Li Lan mi tak veľmi pomohla. Nebola by som potom bez svedomia, ak by som odhalila jej správanie ako pochybovačky? S touto myšlienkou som taktne povedala vodkyni: „Posledné dva roky som sa s Li Lan nezhromažďovala, a tak ju vlastne až tak dobre nepoznám.“ Tiež som ju obhajovala slovami: „Li Lan je horlivá, a aj keď ju jej rodina prenasleduje, naozaj chce konať svoje povinnosti.“ Vodkyňa povedala: „Jedna sestra, ktorá bola s Li Lan v kontakte len dvakrát, zistila, že vyrušuje život cirkvi, a má voči nej rozlíšenie. Logicky by si ju mala poznať lepšie, naozaj o nej nemáš žiadne rozlíšenie?“ Keď som si uvedomila, že moje klamstvo bolo odhalené, trochu som sa zahanbila, ale keď som si spomenula, aká bola ku mne Li Lan dobrá, stále som o nej nechcela napísať hodnotenie. Keď vodkyňa odišla, cítila som sa nesvoja, akoby mi na srdci ležal ťažký kameň. Jedného dňa sa moja dcéra vrátila zo zhromaždenia a povedala mi: „Počas zhromaždenia Li Lan neprestajne hovorila o domácich záležitostiach a nedalo sa mať poriadne zhromaždenie. A napriek tomu, že s ňou bratia a sestry viackrát mali duchovné spoločenstvo a odhaľovali ju, stále sa nezmenila. Všetci povedali, že sa s ňou už viac nechcú zhromažďovať.“ Keď som to počula od dcéry, vedela som, že Li Lan stále vyrušuje život cirkvi, a cítila som sa naozaj vinná. Pomyslela som si: „Keby som odhalila správanie Li Lan, možno by bola z cirkvi vyčistená skôr a bratia a sestry by boli menej vyrušovaní. Ale ak ju nahlásim vodkyni, neobviní ma Li Lan z nevďačnosti a nedostatku svedomia, keď sa to dozvie? Ako by som jej potom čelila?“ Pri týchto myšlienkach som sa cítila veľmi rozpoltená a nakoniec som hodnotenie Li Lan stále neposkytla.

O nejaký čas neskôr prišla na naše zhromaždenie sestra, ktorá konala očisťovaciu prácu, a zrazu sa ma spýtala, či poznám Li Lan. Srdce mi poskočilo a pomyslela som si: „Prečo sa sestra zrazu pýta na Li Lan? Ako mám odpovedať? Ak poviem, že ju poznám, sestra sa ma bude musieť podrobne opýtať na jej správanie, a ak poviem pravdu, je veľmi pravdepodobné, že Li Lan bude vyčistená. Mohla by som jednoducho povedať, že ju nepoznám, ale už som raz klamala. Ak by som opäť klamala, nestala by som sa skutočne nehanebnou klamárkou?“ Cítila som sa veľmi rozpoltená, a tak som sa naliehavo modlila k Bohu: „Bože! To, že sa sestra pýta práve takto, je určite s Tvojím dovolením, prosím, daj mi silu praktizovať pravdu.“ Po modlitbe som si spomenula na úryvok z Božích slov: „Všetci hovoríte, že beriete ohľad na Božie bremeno a budete brániť svedectvo cirkvi, kto z vás však Božie bremeno skutočne zohľadnil? Položte si otázku: si niekým, kto berie ohľad na Jeho bremeno? Vieš pre Neho praktizovať spravodlivosť? Vieš sa postaviť a prehovoriť v Môj prospech? Vieš nezlomne uvádzať pravdu do praxe? Si dostatočne odvážny, aby si bojoval proti všetkým satanovým skutkom? Dokázal by si dať bokom svoje pocity a odhaliť satana pre Moju pravdu? Dokážeš pripustiť, aby sa v tebe uspokojili Moje úmysly? Obetoval si v najkritickejších chvíľach svoje srdce? Si niekto, kto nasleduje Moju vôľu? Polož si tieto otázky a často o nich rozmýšľaj.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 13. kapitola) Každá Božia otázka mi prenikla do srdca. Boh dúfa, že dokážem brať ohľad na Jeho bremeno a chrániť záujmy cirkvi, a že dokážem pohotovo odhaliť a nahlásiť každú osobu, ktorá spôsobuje vyrušenia v živote cirkvi. S Li Lan som bola v častom kontakte a veľmi dobre som poznala jej konanie. Dôsledne odmietala prijať pravdu a počas zhromaždení spomínala rodinné záležitosti a vyrušovala ľudí v pokojnom jedení a pití Božích slov. Napriek viacnásobným duchovným spoločenstvám a nápravám sa stále nekajala a to vážne vyrušovalo život cirkvi. Mala by som praktizovať pravdu, aby som chránila záujmy cirkvi, pravdivo poskytnúť podrobnosti o situácii, ktorej som rozumela, a včas odstrániť Li Lan z cirkvi, aby bratia a sestry mohli mať pokojné prostredie, v ktorom by žili cirkevný život. Tým by som brala ohľad na Boží úmysel a Jeho bremeno. Tak som pravdivo povedala sestre o pretrvávajúcom správaní Li Lan a sestra si všetko, čo som jej povedala, detailne zapísala. Keď som jej tieto veci povedala, cítila som v srdci pokoj a uvoľnenie. Krátko nato bola Li Lan z cirkvi odstránená a bratia a sestry už počas zhromaždení neboli vyrušovaní.

Ale potom som sa stále cítila Li Lan zaviazaná. Neskôr, keď som to spomenula jednej sestre, mala so mnou duchovné spoločenstvo: „Tvoje neustále pocity zaviazanosti voči Li Lan sú spôsobené hlavne vplyvom názoru, že prijatú láskavosť treba vďačne oplatiť.“ Sestra mi poskytla dva úryvky z Božích slov: „Keď sa v tradičnej čínskej kultúre posudzuje, či je konanie jednotlivca morálne alebo nemorálne, jedno z klasických kritérií vychádza z predstavy, že prijatú láskavosť treba s vďačnosťou oplatiť. Pri hodnotení, či má niekto dobrú alebo zlú ľudskú prirodzenosť a nakoľko morálne sa správa, jedným z hodnotiacich kritérií je to, či vracia prijaté láskavosti a pomoc – či daná osoba s vďačnosťou opláca láskavosti, ktoré prijíma. V tradičnej čínskej kultúre a v tradičnej kultúre ľudstva to ľudia vnímajú ako dôležitú mierku morálneho správania. Kto nerozumie, že prijatú láskavosť treba s vďačnosťou oplatiť, a je nevďačný, ten je považovaný za človeka bez svedomia, ktorý nie je hoden, aby sa s ním niekto stýkal; a všetci by ho mali nenávidieť, zavrhnúť alebo odmietnuť. Na druhej strane, ak niekto chápe, že prijatú láskavosť treba s vďačnosťou oplatiť – ak je vďačný a všetkými prostriedkami, ktoré má k dispozícii, vracia láskavosti a pomoc, ktorú dostáva – je považovaný za mravného človeka s ľudskou prirodzenosťou. Ak niekto dostane výhody alebo pomoc od iného človeka, ale neoplatí ich, alebo len vyjadrí malú vďačnosť obyčajným ‚ďakujem‘ a nespraví nič viac, čo si ten druhý pomyslí? Môže sa preto cítiť nepríjemne? Môže si pomyslieť: ‚Ten človek si nezaslúži pomoc, nie je to dobrý človek. Ak sa takto správa po tom, čo som mu toľko pomohol, potom nemá žiadne svedomie ani ľudskú prirodzenosť a nie je hodný mojej spoločnosti‘? Ak by opäť natrafil na takéhoto človeka, stále by mu pomáhal? Prinajmenšom s nevôľou.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (7)) „Táto predstava, názor a kritérium morálneho správania ohľadom oplácania láskavostí ovplyvnili nespočetné množstvo ľudí od starovekých čias až po súčasnosť. Dokonca aj v prípade, že človek, ktorý im preukázal láskavosť, je zlý a zlomyseľný a núti ich robiť ohavné činy a zlé skutky, oni aj tak idú proti svojmu svedomiu a rozumu a slepo mu vyhovejú, aby splatili jeho láskavosť, čo má mnoho katastrofálnych následkov. Dalo by sa povedať, že mnohí ľudia, ktorých toto kritérium morálneho správania ovplyvnilo, spútalo, obmedzilo a zviazalo, slepo a mylne zastávajú tento názor na oplácanie láskavosti, a dokonca majú tendenciu pomáhať zlým ľuďom a podporovať ich. Teraz, keď ste si vypočuli Moje duchovné spoločenstvo, máte jasnú predstavu o tejto situácii a vidíte, že takáto vernosť je hlúpa a že ak sa niekto takto správa, potom nemá stanovené hranice, ľahkomyseľne opláca láskavosti bez akéhokoľvek rozlišovania a nemá zmysel ani hodnotu. Ľudia sa boja, že sa dostanú do nemilosti verejnej mienky alebo ich iní odsúdia, a tak svoj život neochotne zasväcujú oplácaniu láskavosti druhým a dokonca ho v tomto procese obetujú, čo je mylný a hlúpy spôsob prístupu. Tento slovný zvrat z tradičnej kultúry nielenže spútal myslenie ľudí, ale navyše im zbytočne sťažil a znepríjemnil život a rodinám privodil dodatočné utrpenie a pridal bremená. Mnohí ľudia zaplatili obrovskú cenu za to, aby oplatili prijatú láskavosť. Vnímajú oplácanie láskavosti ako spoločenskú zodpovednosť alebo svoju povinnosť a dokonca môžu stráviť celý svoj život oplácaním láskavostí iných. Domnievajú sa, že tak je to úplne prirodzené a správne a že takejto povinnosti sa nedá vyhnúť. Nie je tento názor a spôsob konania hlúpy a absurdný? Úplne odhaľuje, akí sú ľudia nevedomí a neosvietení. V každom prípade, tento slovný zvrat, že prijatú láskavosť treba s vďačnosťou oplatiť, možno zodpovedá predstavám ľudí, ale nie je v súlade s pravdami-princípmi. Je to nezlučiteľné s Božími slovami a je to nesprávny názor a spôsob konania.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (7)) Z Božích slov som pochopila, že moja neochota poskytnúť podrobnosti o správaní Li Lan bola spôsobená spútaním a obmedzeniami názoru, že treba byť vďačný a oplatiť láskavosť. Od detstva ma rodičia často učili, aby som bola vďačná a oplácala láskavosť. Začala som veriť, že ak mi niekto preukáže láskavosť, musím nájsť spôsob, ako mu to oplatiť, a ak by sa mi to nepodarilo, ľudia by ma za chrbtom kritizovali a nazývali nevďačnou. Takže som vďačnosť a oplácanie láskavosti brala ako princíp svojho správania. Tento postoj som si preniesla aj do sveta; každému, kto bol ku mne láskavý, som to dvojnásobne oplatila a všetci moji susedia sa so mnou radi stretávali, čo ma ešte viac utvrdilo v presvedčení, že takýmto konaním som človekom so svedomím a ľudskou prirodzenosťou. Po nájdení Boha som stále žila podľa týchto tradičných ideí, a keďže mi Li Lan kázala Božie evanjelium posledných dní, podporovala ma a pomáhala mi, keď som bola slabá a negatívna, a tiež sa starala o moje deti a domáce práce, bola som jej naozaj vďačná. Cítila som, že to, že som až doteraz mohla normálne konať povinnosti, bolo vďaka duchovnému spoločenstvu a pomoci Li Lan. Cítila som, že ona je tá jediná osoba, na ktorú nikdy nemôžem zabudnúť. V skutočnosti som si už pri pravidelných stretnutiach s Li Lan všimla, že sa vždy len upriamovala na ľudí a udalosti, že vôbec neprijímala veci od Boha ani sa neučila lekcie a že do svojich povinností nevkladala srdce. Keď sme s ňou jedli a pili Božie slová, hovorila len o nepodstatných rodinných záležitostiach a to všetkých znepokojovalo a rozptyľovalo. Jej správanie ukazovalo, že je pochybovačka a podľa princípov mala byť vyčistená. Mala som pohotovo nahlásiť správanie Li Lan vodcom a dať ju z cirkvi vyčistiť. Ale aby som oplatila láskavosť Li Lan a aby ma nenazývala nevďačnou, nielenže som nenahlásila jej správanie, ale som ju aj kryla a bola k nej zhovievavá, lebo som chcela, aby zostala v cirkvi. Nechránila som tým pochybovačku? Konala som zlo a odporovala som Bohu! Cirkev je miestom, kde Ho Boží vyvolený národ uctieva, a je to miesto, kde bratia a sestry vedú duchovné spoločenstvo o Božích slovách. No pre vyrušovanie Li Lan sa bratia a sestry nemohli upokojiť, aby premýšľali o Božích slovách. A aby som oplatila takzvanú láskavosť Li Lan voči mne, neodhalila som ju. Akým spôsobom som mala svedomie alebo ľudskú prirodzenosť? Naozaj som nedokázala rozlíšiť medzi dobrom a zlom, správnym a nesprávnym. Naozaj som spôsobila, že ma Boh nenávidel! Keď som si to uvedomila, bola som plná ľútosti a viny, a tak som sa modlila k Bohu: „Bože, vidím, že som pevne spútaná tradičným názorom, že treba byť vďačný a oplácať láskavosť, a stala som sa neschopnou rozlíšiť správne od nesprávneho alebo dobro od zla. Bože! Chcem sa pred Tebou kajať.“

Neskôr som si prečítala dva úryvky z Božích slov: „Tradičný kultúrny koncept, že ‚prijatú láskavosť treba s vďačnosťou oplatiť‘, je potrebné rozmeniť na drobné. Najdôležitejšiu časť tvorí slovo láskavosť – ako teda túto láskavosť vnímať? Na aký aspekt a povahu láskavosti sa to vzťahuje? Aký význam spočíva v slovách ‚prijatú láskavosť treba s vďačnosťou oplatiť‘? Ľudia si odpovede na tieto otázky musia nájsť a za žiadnych okolností by sa nemali obmedzovať myšlienkou oplácania láskavosti; to je absolútnym základom pre každého, kto sa usiluje o pravdu. Čo znamená ‚láskavosť‘ v ľudských predstavách? Na nižšej úrovni je láskavosť to, že ti niekto pomôže, ak máš nejaké problémy. Napríklad, ak ti niekto podá misku ryže, keď hladuješ, alebo fľašu vody, keď zomieraš od smädu, alebo ti pomôže vstať, keď spadneš a nevieš sa postaviť. Toto všetko sú prejavy láskavosti. Obrovským prejavom láskavosti je, keď ťa niekto zachráni, keď si v zúfalej situácii – to je láskavosť zachraňujúca život. Keď si v smrteľnom nebezpečenstve a niekto ťa zachráni pred smrťou, v podstate ti zachráni život. To je niekoľko príkladov, čo ľudia považujú za ‚láskavosť‘. Tento druh láskavosti zďaleka prevyšuje všetku drobnú, materiálnu pomoc. Je to obrovská láskavosť, ktorá sa nedá vyjadriť v peniazoch ani materiálnych veciach. Tí, ktorí ju prijímajú, pociťujú akúsi vďačnosť, ktorú nie je možné vyjadriť len niekoľkými slovami vďaky. Je to však presné, ak ľudia merajú láskavosť takto? (Nie je.) Prečo hovoríš, že to nie je presné? (Lebo takéto hodnotenie vychádza len z noriem tradičnej kultúry.) Táto odpoveď vychádza z teórie a učenia a hoci sa môže zdať správna, nepreniká do podstaty záležitosti. Ako to teda vysvetliť v praxi? Dobre sa nad tým zamyslite. Pred časom som sa dozvedel o videu na internete, v ktorom mužovi vypadne peňaženka bez toho, aby si to uvedomil. Peňaženku zdvihne malý pes, ktorý za ním beží, a keď to muž uvidí, zbije psa za to, že mu ukradol peňaženku. Absurdné, však? Ten muž má menej morálky ako pes! Pes sa zachoval úplne v súlade s ľudskými morálnymi zásadami. Človek by zakričal: ‚Vypadla ti peňaženka!‘ Ale keďže pes nevie hovoriť, len potichu zdvihol peňaženku a bežal za človekom. Ak sa teda pes dokáže riadiť niektorými z dobrých spôsobov správania, ktoré presadzuje tradičná kultúra, čo to vypovedá o ľuďoch? Ľudia sa rodia so svedomím a rozumom, takže sú ešte spôsobilejší robiť tieto veci. Pokiaľ má niekto zmysel pre svedomie, môže si plniť takéto povinnosti a záväzky. Nie je potrebné vynaložiť tvrdú prácu alebo zaplatiť cenu, vyžaduje si to len málo úsilia a ide jednoducho o to, urobiť pre iných niečo užitočné, niečo prospešné. Dá sa však prirodzenosť tohto činu skutočne označiť za ‚láskavosť‘? Dosahuje úroveň skutku láskavosti? (Nie.) Keďže ju nedosahuje, musia ľudia hovoriť o jeho oplatení? To by bolo zbytočné.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (7)) „Boh občas využije služby satana, aby pomohol ľuďom, ale v takých prípadoch musíme mať istotu, že ďakujeme Bohu a neodplácame láskavosť satanovi – je to otázka princípu. Keď príde pokušenie v podobe zlého človeka, ktorý oplýva láskavosťou, najprv si treba ujasniť, kto presne vám vypomáha a poskytuje podporu, v akej situácii sa nachádzate a či existujú aj iné cesty, ktorými sa môžete vydať. Takýmito prípadmi sa musíte zaoberať flexibilne. Ak vás chce Boh spasiť, bez ohľadu na to, čie služby na to využije, mali by ste sa v prvom rade poďakovať Bohu a prijať to od Neho. Svoju vďačnosť by ste nemali smerovať len k ľuďom, ani nehovoriac o tom, že by ste niekomu mali obetovať svoj život z vďačnosti. Je to vážna chyba. Rozhodujúce je, aby bolo vaše srdce vďačné Bohu a aby ste to od Neho prijali.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (7)) Z Božích slov som pochopila, ako sa pozerať na láskavosť ľudí. V cirkvi, keď sú ľudia negatívni, slabí alebo čelia ťažkostiam, bratia a sestry vedú duchovné spoločenstvo o pravde, aby si navzájom pomáhali a podporovali sa. Je to zodpovednosť celého Božieho vyvoleného národa a je to Božia požiadavka voči Jeho vyvolenému národu. Keď ma prenasledoval môj manžel, Li Lan bola schopná viesť duchovné spoločenstvo o pravde a pomôcť mi. Bola to jej zodpovednosť a nemohlo sa to považovať za láskavosť. Tiež som pochopila, že pokiaľ ide o moju schopnosť počuť Boží hlas a prijať Božie dielo posledných dní, zdalo sa, že mi evanjelium kázala Li Lan, ale za tým všetkým bola Božia zvrchovanosť a predurčenie, takže som mala ďakovať Bohu za Jeho milosť. Po nájdení Boha som pre manželovo prenasledovanie nezakopla a stále som dokázala vytrvať vo svojich povinnostiach. Nebol to úspech žiadnej osoby, ale skôr výsledok polievania a živenia Božími slovami. Ja som to však neprijala od Boha a neďakovala som Mu a namiesto toho som vyjadrovala vďačnosť osobe. Bola som taká nevďačná a vzdorovala som Bohu!

Pri svojom hľadaní som čítala ďalší úryvok z Božích slov, ktorý ma naučil, ako sa správať k tým, ktorí mi pomohli. Všemohúci Boh hovorí: „Vezmi do úvahy aj túto situáciu: Niekto ti v minulosti pomohol, bol k tebe istým spôsobom láskavý a mal vplyv na tvoj život alebo nejakú významnú udalosť, ale jeho ľudská prirodzenosť a cesta, po ktorej kráča, nejdú ruka v ruke s tvojou cestou a tým, čo hľadáš. Nehovoríte spoločným jazykom, nemáš toho človeka v láske a možno by sa dalo povedať, že do určitej miery sú tvoje záujmy a to, čo hľadáš, úplne odlišné. Líšia sa aj vaše životné cesty, vaše svetonázory ako aj pohľady na život. Ste dvaja úplne rozdielni ľudia. Ako by si sa mal teda postaviť k pomoci, ktorú ti poskytol, a ako na ňu reagovať? Je to situácia, v ktorej sa skutočne môžeš ocitnúť? (Áno.) Tak čo by si mal robiť? Aj v takejto situácii je riešenie ľahké. Berúc do úvahy, že každý kráčate inou cestou a po tom, čo si mu poskytol také materiálne odškodnenie, ktoré si mal k dispozícii vzhľadom na svoje možnosti, zistíš, že vaše presvedčenia sú jednoducho príliš odlišné, nemôžeš kráčať tou istou cestou, nemôžete byť dokonca ani priateľmi a naďalej sa stýkať. Ako pokračovať, ak už nemôžete byť v kontakte? Drž si od neho odstup. Možno sa k tebe v minulosti správal láskavo, ale teraz je jeho cesta do spoločnosti pretkaná podvodmi a klamstvami, pričom pácha najrôznejšie nekalé činy. Okrem toho, ty toho človeka nemáš v láske, takže je úplne rozumné držať si od neho odstup. Niekto sa možno opýta: ‚Nie je to nedostatok svedomia, že takto koná?‘ To nie je nedostatok svedomia – ak by sa dotyčný naozaj dostal v živote do ťažkostí, stále by si mu mohol pomôcť, no nemôžeš sa ním nechať obmedzovať ani ho sprevádzať pri jeho zlom a bezohľadnom konaní. Netreba naňho ani drieť ako otrok len preto, lebo ti v minulosti pomohol alebo preukázal veľkú službu. Nie je to tvoja povinnosť a on nie je hoden takého zaobchádzania. Máš právo vybrať si, že budeš komunikovať, tráviť čas a nadväzovať priateľstvá s ľuďmi, ktorých máš rád a s ktorými vychádzaš, s ľuďmi, ktorí sú správni. Svoju zodpovednosť a povinnosť voči takejto osobe môžeš splniť, máš na to právo. Rovnako môžeš samozrejme odmietnuť spriateliť sa s ľuďmi, ktorých nemáš rád. Nemusíš s nimi udržiavať vzťahy a nemusíš si voči nim plniť žiadnu povinnosť či zodpovednosť – aj to je tvoje právo. Ak sa aj rozhodneš, že takého človeka opustíš a odmietneš s ním komunikovať či plniť akúkoľvek zodpovednosť alebo povinnosť voči nemu, nebolo by to nesprávne. Musíš si stanoviť určité hranice, ako sa správať, a k rôznym ľuďom pristupovať rôzne. Nemal by si sa spolčovať so zlými ľuďmi a nasledovať ich zlý príklad, to je rozumná voľba. Nedaj sa ovplyvniť rôznymi faktormi, ako sú vďačnosť, pocity a verejná mienka. Treba zaujať stanovisko a dodržiavať princípy a presne to by si mal robiť.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (7)) Po prečítaní Božích slov som mala v srdci oveľa jasnejšie. Človek musí mať pri svojom konaní stanovisko a princípy, a pokiaľ ide o tých, ktorí nám pomohli, musíme zvážiť cestu, po ktorej kráčajú. Ak sú na správnej ceste, mali by sme byť tolerantní a trpezliví, keď ich konanie nie je v súlade s pravdou-princípmi, a pomôcť im duchovným spoločenstvom o pravde. No ak sú na ceste odolávania Bohu, musíme ich odhaliť a nahlásiť, a ak nečinia pokánie, musíme sa od nich dištancovať a odmietnuť ich. Presne ako keď mi Li Lan kedysi pomohla, keby v živote narazila na ťažkosti, určite by som jej mohla ponúknuť nejakú materiálnu pomoc, ale teraz, keď vyrušovala život cirkvi a bola na ceste odolávania Bohu, nemohla som sa s ňou spolčovať v jej nesprávnom konaní. Musela som ju odhaliť a chrániť záujmy cirkvi. Toto znamená rozlišovať správne od nesprávneho a konať s princípmi.

Práve súd a odhalenie Božích slov mi umožnili pohotovo napraviť moje nesprávne názory a už viac nebyť spútaná tradičným názorom, že prijatú láskavosť treba vďačne oplatiť, a pochopiť, že len keď sa na ľudí a veci pozeráme podľa Božích slov, môžeme byť v súlade s Jeho úmyslami. Bohu vďaka!