Chongxin, Čína

V roku 2023 som bola v cirkvi zodpovedná za prácu na evanjeliu, ale po nejakom čase ma prepustili pre slabé pracovné schopnosti a neschopnosť zvládať povinnosti vedúcej tímu. Na základe mojej kvality vodcovia rozhodli, že mám kázať evanjelium. Pomyslela som si: „Hoci stále môžem kázať evanjelium, moja kvalita je priemerná a v skupine nemôžem zohrávať kľúčovú úlohu. Ak budem konať túto povinnosť a ani tak nedosiahnem žiadny výsledok, môže mi hroziť, že prídem o svoju povinnosť a budem vyradená.“ Takže som neúnavne pracovala na kázaní evanjelia v nádeji, že získam viac ľudí.

Raz si sestra Li Xiao, s ktorou som spolupracovala, všimla, že pri svojej povinnosti porušujem princípy a že som opustila niekoľkých potenciálnych prijímateľov evanjelia, ktorí boli v súlade s princípmi. Cítila som vnútorný nepokoj a pomyslela som si: „Tak dlho absolvujem výcvik a aj tak som sa dopustila takej veľkej odchýlky. Ak by sa to dozvedeli vodcovia, mohli by si myslieť, že nechápem princípy svojej povinnosti a mohli by ma považovať za neschopnú pre túto úlohu a preradiť ma. Teraz, keď sa Božie dielo blíži ku koncu, a ja by som v tejto rozhodujúcej chvíli zlyhala vo svojej povinnosti, nezjavilo by ma to len ako kúkoľ, ktorý má Boh vyradiť?“ Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa trápila. Vzhľadom na to, že Li Xiao chápala princípy lepšie ako ja, rozhodla som sa častejšie počúvať jej návrhy, čo by pomohlo znížiť počet chýb, a ak by sa aj nejaké chyby stali, niesla by som za ne menšiu zodpovednosť. Potom som o žiadnych nejasných záležitostiach nepremýšľala pozorne, myslela som si, že pri mojej slabej kvalite by premýšľanie o záležitostiach neprinieslo výsledky a počkala som, aby som o záležitostiach mohla s každým diskutovať. Počas diskusií som len stručne vyjadrila svoje myšlienky a potom som čakala, kým svoje názory povie Li Xiao. Niekedy som mala odlišné názory, ale neodvážila som sa ich vysloviť, lebo som sa bála, že ak urobím chybu, budem za ňu zodpovedná a mohlo by to ovplyvniť moje budúce vyhliadky a konečný osud. Takže som väčšinou nasledovala ostatných a mojich vlastných názorov ubúdalo.

Raz sme diskutovali o tom, či je jeden nábožensky založený človek potenciálnym prijímateľom evanjelia, ktorému možno kázať. Myslela som si, že spĺňa princípy pre evanjelizáciu, ale Li Xiao povedala, že nedokáže pochopiť pravdu, a preto by sme mu nemali kázať. Pôvodne som chcela o svojom názore ďalej hovoriť v duchovnom spoločenstve, ale potom som si pomyslela: „Čo ak je môj názor nesprávny a spôsobí chyby? Nevadí, nič nepoviem. Li Xiao dobre rozumie princípom a má viac skúseností s kázaním evanjelia, takže ju budem počúvať.“ Tak sme sa rozhodli tohto potenciálneho prijímateľa evanjelia opustiť. Neskôr sa o tejto situácii dozvedel nadriadený a povedal, že tento potenciálny prijímateľ evanjelia mal len veľa náboženských predstáv, ale nebol neschopný prijať pravdu, a že jeho ľahké opustenie nebolo v súlade s princípmi. Keď som videla takúto odchýlku v práci, hlboko som ľutovala, že som vtedy nepredložila túto záležitosť na ďalšie hľadanie. Ale potom som si pomyslela: „Toto bol návrh Li Xiao, takže zodpovednosť nie je len na mne.“ Tak som sa cítila menej vinná.

Keďže som sa na všetko pýtala ostatných a nemala som vlastné myšlienky, postupne som otupela vo všetkom, čo som robila. Kázať evanjelium sa mi zdalo čoraz ťažšie a výsledky boli čoraz horšie. „Keď sa nad tým spätne zamýšľam, kedysi som mala duchovné spoločenstvo a vyriešila niektoré otázky nábožensky založených ľudí pri kázaní evanjelia, ale prečo som teraz mala tak málo čo povedať?“ Cítila som, že niečo nie je v poriadku, ale nevedela som prečo, tak som si len bezmocne myslela, že to môže byť kvôli mojej slabej kvalite a plytkému chápaniu pravdy. Keď som takto premýšľala, stala som sa trochu negatívnou. Vedela som, že môj stav je nesprávny, ale cítila som sa bezmocná ho zmeniť. Neskôr mal náš nadriadený s nami stretnutie a poukázal na mnohé moje problémy, ako napríklad, že som vo svojej povinnosti pasívna, vždy sa spolieham na ostatných, nerobím reálnu prácu atď. Keď predo mňa postupne predkladali tieto hodnotenia, ostala som ako obarená a pomyslela som si: „Ako mohlo byť v mojej povinnosti toľko problémov? Akú úlohu som v skupine zohrávala?“

Neskôr som si prečítala úryvok z Božích slov: „Antikristi nikdy nedodržiavajú opatrenia Božieho domu a svoju povinnosť, slávu, zisk a postavenie vždy úzko spájajú s nádejou na získanie požehnaní a svojho budúceho konečného osudu, akoby po strate svojej povesti a postavenia nemali nádej na získanie požehnaní a odmien, čo im pripadá, akoby prišli o svoje životy. Myslia si: ‚Musím byť opatrný, nesmiem byť ľahkovážny! Boží dom, bratia a sestry, vodcovia a pracovníci, ba dokonca ani boh nie sú tými, na ktorých sa dá spoľahnúť. Nemôžem dôverovať nikomu z nich. Osoba, na ktorú sa môžeš najviac spoľahnúť a ktorá si dôveru najviac zaslúži, si ty sám. Ak si pre seba nič neplánuješ, kto sa potom o teba postará? Kto bude uvažovať o tvojej budúcnosti? Kto bude uvažovať o tom, či dostaneš požehnania? Preto si musím vo vlastnom záujme robiť starostlivé plány a výpočty. Nemôžem robiť chyby ani byť čo i len trochu nepozorný, pretože čo urobím, ak sa ma niekto pokúsi využiť?‘ Preto sa chránia pred vodcami a pracovníkmi Božieho domu v obave, že ich niekto rozlíši alebo zistí, akí sú, a potom budú prepustení a ich sen o požehnaniach sa rozplynie. Myslia si, že si musia udržať svoju povesť a postavenie, aby mali nádej na získanie požehnaní. Antikrist považuje požehnanie za väčšiu vec než je nebo a život, za dôležitejšiu než usilovanie sa o pravdu, zmena povahy alebo osobná spása a dôležitejšiu než dobre konať svoju povinnosť a byť stvorenou bytosťou, ktorá je podľa normy. Myslí si, že byť stvorenou bytosťou podľa normy, ktorá dobre koná svoju povinnosť a je spasená, sú všetko malichernosti, ktoré sotva stoja za zmienku alebo komentár, zatiaľ čo získanie požehnaní je jediná vec v celom ich živote, na ktorú nemožno nikdy zabudnúť. S čímkoľvek sa stretne, nech je to akékoľvek veľké či malé, spája to s požehnaním, je neuveriteľne opatrný a pozorný a vždy si necháva zadné dvierka.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Dvanásty bod) Z Božích slov som videla, že antikristi veria v Boha len pre požehnania, a úsilie o požehnania považujú za zdroj svojej životnej sily, a že sú plní podozrievavosti a ostražitosti voči Božiemu domu a bratom a sestrám, obávajú sa, že ak budú páchať zlo, spôsobovať vyrušenia a budú odhalení, budú prepustení a vyradení a stratia dobré vyhliadky a konečný osud. Videla som, že moje úsilie a názory sú rovnaké ako názory antikrista. Odkedy ma prepustili z pozície vedúcej tímu, bála som sa, že ak moja evanjelizácia neprinesie dobré výsledky, budem znova preradená a nezostane mi žiadna povinnosť, tak som sa snažila zlepšiť efektivitu svojej povinnosti, aby som si ju udržala a zabezpečila si dobré vyhliadky a konečný osud. Sestra, s ktorou som spolupracovala, si všimla odchýlky v mojej práci, ale ja som rýchlo nenašla príčinu odchýlok a nenapravila ich. Namiesto toho som sa bála, že sa to dozvedia vodcovia, budú ma považovať za neschopnú a preradia ma, tak som sa snažila zakrývať svoje nedostatky a svoje nepochopenie princípov som používala ako štít, a nehľadala som odpovede na záležitosti, ktoré mi neboli jasné, ani som nevyjadrovala odlišné názory. Spoliehala som sa len na sestru, s ktorou som spolupracovala, a verila som, že aj keby došlo k chybám, budem za ne menej zodpovedná a nepreradia ma. Konanie povinností si pôvodne vyžadovalo harmonickú spoluprácu a vzájomné dopĺňanie našich silných stránok, ale ja som sa starala len o to, aby som chránila seba, a vôbec som nebrala ohľad na prácu cirkvi. Neplnila som si ani svoju zodpovednosť. Bola som naozaj sebecká, opovrhnutiahodná, slizká a nečestná! Keď sa spätne pozriem na to, prečo ma predtým prepustili, na jednej strane to bolo preto, lebo som mala závažnú povahu pochlebovača a nechránila som prácu cirkvi, a na druhej strane to bolo kvôli mojej slabej kvalite a neschopnosti zvládať prácu vedúcej tímu. Mala som hľadať pravdu, aby som vyriešila svoju skazenú povahu pochlebovača, a rýchlo sa vyzbrojiť pravdou a princípmi kázania evanjelia. Len týmto spôsobom som mohla dosiahnuť pokrok vo svojej povinnosti. Ale ja som nehľadala pravdu a snažila som sa používať lesť na zakrytie svojich nedostatkov, čo nielenže ublížilo môjmu životu, ale ovplyvnilo aj efektivitu mojej povinnosti. Moje konanie už dávno spôsobilo, že som sa Bohu hnusila. Žila som v temnote bez vedenia Ducha Svätého. To na mňa dopadla Božia spravodlivá povaha, a ak by som sa nespamätala, skončila by som tak, že by som sa Bohu hnusila a Ten by ma vyradil! Tak som sa modlila k Bohu, pričom som vyjadrila ochotu činiť pokánie a dobre si konať svoju povinnosť.

Po nejakom čase Li Xiao preradili a prácu v skupine som prevzala ja so sestrou Xinyue. Nedokázala som sa ubrániť obavám, keď som si pomyslela: „Li Xiao bola tá, ktorá preverovala záležitosti, ktoré mi neboli jasné, takže ak sa vyskytli problémy, bola som menej zodpovedná. Xinyue len teraz začala výcvik, takže ak sa v budúcnosti vyskytnú problémy, prirodzene budem zodpovedná ja – to je také jasné, že sa to nedá prehliadnuť. A potom bude orezanie len maličkosťou, v závažných prípadoch môžem byť prepustená a vyradená.“ Uvedomila som si, že môj stav je nesprávny, tak som sa modlila k Bohu, aby som dokázala vzdorovať sebe samej. Spomenula som si na Božie slová: „Čestnosť znamená odovzdať svoje srdce Bohu, nebyť v ničom voči Bohu falošný, vo všetkom byť pred Ním otvorený, nikdy neskrývať fakty, nesnažiť sa oklamať tých nad sebou a skrývať veci pred tými pod sebou a nerobiť veci, ktoré sú len pokusmi votrieť sa do Božej priazne. Skrátka, čestnosť znamená byť čistý vo svojich skutkoch i slovách a neklamať ani Boha, ani človeka. … Ak sa skutočne tešíš z hľadania cesty pravdy, potom si človekom, ktorý vždy prebýva vo svetle. Ak máš veľkú radosť, že môžeš byť vykonávateľom služby v Božom dome, usilovne a svedomito pracuješ v skrytosti, stále dávaš a nikdy neberieš, potom hovorím, že si verný svätec, pretože ti nejde o odmenu, a si jednoducho čestným človekom. Ak máš ochotu byť úprimný, ak si ochotný vynaložiť všetko, ak dokážeš obetovať svoj život pre Boha a stáť si pevne za svojím svedectvom, ak si čestný do takej miery, že vieš mať na zreteli len to, aby si uspokojil Boha, a neberieš ohľad na seba samého a neberieš si pre seba, potom hovorím, že patríš medzi ľudí, ktorí sú živení vo svetle a ktorí budú žiť naveky v kráľovstve.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tri napomenutia) Z Božích slov som videla, že čestní ľudia sa dokážu úplne poddať Bohu a podriadiť sa Jeho zvrchovanosti a opatreniam, konajú svoje povinnosti bez toho, aby plánovali alebo brali ohľad na seba, myslia len na to, aby dobre konali svoje povinnosti a uspokojili Boha. Takíto ľudia môžu získať Božie schválenie. Pri uvažovaní nad Božími slovami som pochopila, že vyhýbanie sa odhaľovaniu svojich nedostatkov nepovedie k dobrým vyhliadkam a osudu. Naopak, čím viac budem skrývať svoje nedostatky a používať lesť na oklamanie Boha, tým viac sa budem Bohu hnusiť a tým pravdepodobnejšie stratím dielo Ducha Svätého. Boh ma poveril konaním tejto povinnosti, Boh poznal všetky moje nedostatky a slabosti, ale ja som ich vždy chcela skrývať a zakrývať. Snažila som sa oklamať seba aj ľudí okolo seba! Aká som bola hlúpa! Mala by som praktizovať to, že budem čestným človekom, a hľadať objasnenie od bratov a sestier vo veciach, ktorým nerozumiem, odvážne čeliť chybám a prijímať ich, mať nedostatky, ale usilovať sa o zlepšenie, a plniť si všetky záväzky, ktoré dokážem. Keď som to pochopila, pocítila som v srdci pokoj. Keď sme s Xinyue diskutovali o záležitostiach týkajúcich sa potenciálnych prijímateľov evanjelia a narazili sme na veci, ktorým sme nerozumeli, hľadali sme príslušné Božie slová. Prostredníctvom vzájomného duchovného spoločenstva sa niektoré spočiatku nejasné záležitosti prirodzene vyjasnili. V niektorých záležitostiach, ktoré sme nedokázali objasniť diskusiou, sme hľadali pomoc u nadriadených, a prostredníctvom ich duchovného spoločenstva sa nám záležitosti viac vyjasnili. Počas tohto obdobia bolo odhalených mnoho mojich nedostatkov, ale už som sa necítila obmedzovaná. Keď sa vyskytli problémy, včas som ich analyzovala, a ani som si nevšimla, že sa efektivita našej evanjelizácie zlepšila. Z celého srdca som ďakovala Bohu.

O nejaký čas neskôr sa vodcovia písomne opýtali na efektivitu našej evanjelizácie a ja som znova pocítila tlak. Hoci bola efektivita lepšia ako predtým, stále sa výrazne nezlepšila, a ja som si nemohla pomôcť a znova som sa začala obávať: „Ak sa efektivita v skupine výrazne nezlepší, budú si vodcovia myslieť, že na túto povinnosť nestačím, a preradia ma?“ Tieto myšlienky ma trochu skormútili. Uvedomila som si, že sa opäť obávam o svoju budúcnosť. Počas jednej z mojich pobožností som si vo videu so skúsenostným svedectvom prečítala úryvok Božích slov, ktorý bol presne tým, čo som potrebovala. Všemohúci Boh hovorí: „Niektorí ľudia neveria, že Boží dom môže zaobchádzať s ľuďmi spravodlivo. Neveria, že Boh vládne vo svojom dome a že tam vládne pravda. Veria, že bez ohľadu na to, akú povinnosť človek koná, ak sa v nej vyskytne problém, Boží dom sa s týmto človekom okamžite vysporiada, zbaví ho oprávnenia konať povinnosť, pošle ho preč alebo ho dokonca vyčistí z cirkvi. Naozaj je to tak? Určite nie. Boží dom zaobchádza s každým človekom podľa pravdy-princípov. Boh je spravodlivý vo svojom zaobchádzaní s každým človekom. Nepozerá sa len na to, ako sa človek správa v jednom konkrétnom prípade; pozerá sa na prirodzenosť-podstatu človeka, na jeho úmysly a na jeho postoj. Zvlášť sa pozerá na to, či je človek schopný uvažovať nad sebou, keď urobí chybu, či má výčitky svedomia a či dokáže preniknúť do podstaty problému na základe Jeho slov a porozumieť tak pravde, nenávidieť seba samého a skutočne činiť pokánie. Ak niekto nemá tento správny postoj a je úplne poškrvnený osobnými úmyslami, ak je plný malicherných plánov a odhaľuje len skazené povahy, a ak sa vyskytnú problémy, dokonca sa utieka k pretvárke, rafinovanosti a sebaospravedlňovaniu a tvrdohlavo odmieta uznať, čo urobil, potom takýto človek nemôže byť spasený. Vôbec neprijíma pravdu a bol úplne zjavený. Tí, ktorí nie sú správni ľudia a nedokážu ani v najmenšom prijať pravdu, sú v podstate pochybovači a možno ich len vyradiť. … Povedzte Mi, ak človek urobil chybu, ale dospeje k pravému poznaniu a je ochotný činiť pokánie, nedal by mu Boží dom šancu? Ako sa Boží šesťtisícročný plán riadenia chýli ku koncu, je toľko povinností, ktoré treba konať. No ak nemáš svedomie alebo rozum a nevenuješ sa svojej riadnej práci, ak si získal príležitosť konať povinnosť, ale nevieš si ju vážiť, ani v najmenšom sa neusiluješ o pravdu a nechávaš si ujsť najlepší čas, potom budeš zjavený. Ak si neustále povrchný pri konaní svojej povinnosti a vôbec sa nepodriaďuješ, keď čelíš orezávaniu, môže ťa Boží dom stále použiť na konanie povinnosti? V Božom dome vládne pravda, nie satan, a Boh má posledné slovo vo všetkom. Je to On, kto koná dielo spásy človeka, je to On, kto má nad všetkým zvrchovanosť. Netreba, aby si analyzoval, čo je správne a čo nesprávne, musíš len počúvať a podriadiť sa. Keď čelíš orezávaniu, mal by si prijať pravdu a napraviť svoje chyby. Ak to urobíš, Boží dom ťa nezbaví oprávnenia konať povinnosť. Ak sa stále bojíš, že budeš vyradený, stále sa ospravedlňuješ a stále sa vykrúcaš na svoju obranu, je to problém. Ostatní uvidia, že vôbec neprijímaš pravdu a že si úplne nerozumný. To znamená problémy a cirkev sa s tebou bude musieť vysporiadať. Pri konaní svojej povinnosti vôbec neprijímaš pravdu a stále sa bojíš, že budeš odhalený a vyradený. Tento tvoj strach je poškvrnený ľudskými úmyslami; v tomto strachu sú skazené satanské povahy, ako aj podozrievavosť, uzavretosť a nepochopenie. Nič z toho nie je postoj, aký by mal človek mať.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Z Božích slov som videla, že Boží dom vyraďuje ľudí na základe princípov, nie na základe dočasných chýb človeka, ani na základe jeho kvality, ale na základe jeho postoja k pravde a povinnostiam, a či po pochybeniach prijíma pravdu a činí pokánie pred Bohom. Tí, ktorí robia chyby, ale odmietajú činiť pokánie, a ktorí vo svojej podstate-prirodzenosti majú odpor k pravde, sú tí, ktorí sú vyradení. Okrem toho som si vždy myslela, že preradenie v povinnosti znamená vyradenie, ale takýto názor sa vôbec nezlučoval s Božími slovami. Niektorí ľudia sú prepustení kvôli vážne skazenej povahe, ktorá spôsobovala narušenie a vyrušenie práce, ale ak po prepustení uvažujú a činia pokánie, cirkev im stále dáva príležitosť konať svoje povinnosti. Ak je niekto preradený, pretože jeho kvalita je slabá a nezvláda svoju prácu, cirkev mu zabezpečí vhodné povinnosti na základe jeho kvality a silných stránok, čo je prínosom tak pre prácu cirkvi, ako aj pre vstup jednotlivca do života. Prepustenie a preradenie nezbavujú človeka príležitosti usilovať sa o pravdu a konať svoje povinnosti, vôbec to neznamená, že človek je vyradený. Napríklad sestra Han Yu, ktorá so mnou kedysi spolupracovala, bola prepustená, pretože jej arogantná povaha viedla k tomu, že si presadzovala svoje postavenie a obmedzovala ostatných, čo spôsobilo, že sa bratia a sestry cítili obmedzovaní, a vyrušilo a narušilo to prácu. Avšak potom, čo Han Yu pouvažovala o sebe a dosiahla určitú mieru poznania o svojej arogantnej povahe, cirkev jej opäť pridelila povinnosti, ktoré mala konať. V minulosti som bola aj ja prepustená za to, že som sa usilovala o slávu, zisk a postavenie, no len čo som bola ochotná činiť pokánie, cirkev zariadila, aby som opäť mohla konať svoje povinnosti. Z toho som pochopila, že Boh vyraďuje ľudí nie na základe toho, či urobili chyby, alebo na základe ich kvality, ale na základe toho, či dokážu prijať pravdu a skutočne činiť pokánie. Toto je Božia spravodlivá povaha.

Potom som si prečítala Božie slová: „Keď stvorená bytosť prijme Božie poverenie, spolupracuje so Stvoriteľom pri plnení svojej povinnosti a robí, čo môže, nie je to transakcia ani obchod; ľudia by sa nemali snažiť obchodovať s výrazmi postojov alebo činmi a správaním, aby od Boha získali nejaké prísľuby alebo požehnania. Keď vám Stvoriteľ zverí toto dielo, je správne a vhodné, aby ste ako stvorené bytosti prijali túto povinnosť a poverenie. Je na tom niečo, čo pripomína obchod? (Nie.) Čo sa týka Stvoriteľa, je ochotný zveriť každému z vás povinnosti, ktoré by ľudia mali vykonávať. Čo sa týka stvoreného ľudstva, ľudia by mali túto povinnosť radi prijať a považovať ju za svoj životný záväzok, za hodnotu, ktorú by mali v tomto živote žiť. Nie je to žiaden obchod, nie je to rovnocenná výmena a už vôbec sa to netýka žiadnej odmeny alebo iných výrokov, ako si ľudia predstavujú. V žiadnom prípade to nie je obchod, nejde o výmenu ceny, ktorú ľudia platia, alebo tvrdej práce, ktorú vynakladajú pri vykonávaní svojej povinnosti, za niečo iné. Boh to takto nikdy nepovedal a ľudia by to tak nemali chápať.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Siedma časť)) „‚Hoci je moja kvalita chabá, mám čestné srdce.‘ Tieto slová znejú veľmi reálne a hovoria o požiadavke, ktorú Boh kladie na ľudí. Aká je to požiadavka? Že ak ľuďom chýba kvalita, nie je to koniec sveta, ale musia mať čestné srdce, a ak ho majú, budú môcť získať Božie schválenie. Bez ohľadu na tvoju situáciu alebo pôvod, musíš byť čestným človekom, hovoriť čestne, konať čestne, byť schopný vykonávať svoju povinnosť celým svojím srdcom a mysľou, byť oddaný svojej povinnosti, nevyhľadávať skratky, nebyť úskočným alebo zradným človekom, neklamať ani nepodvádzať a nehovoriť v kruhoch. Musíš konať podľa pravdy a byť niekým, kto sa usiluje o pravdu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Pri uvažovaní nad Božími slovami som pochopila, že Boh dáva ľuďom príležitosť konať svoje povinnosti nie preto, aby ich nútil drieť a vydávať sa pre odmeny, ale preto, že konanie povinností je zodpovednosťou a záväzkom stvorených bytostí, a ľudia by nemali šetriť silami pri plnení tejto povinnosti. Je to tiež príležitosť, ktorú nám Boh dáva, aby sme sa usilovali o pravdu a odvrhli svoje skazené povahy. Boh sa nepozerá na kvalitu človeka, ale na to, či má úprimné srdce voči svojim povinnostiam, či dokáže odložiť bokom svoje osobné záujmy, vložiť do povinností svoje srdce a úsilie, a či urobi všetko najlepšie ako vie. Toto je postoj, ktorý by sme mali mať k svojim povinnostiam. Odvtedy, keď som konala svoje povinnosti, už som sa necítila taká zaťažená. Hoci mám slabú kvalitu, aj tak musím urobiť všetko, čo je v mojich silách. Ak sa vyskytli problémy, ktorým som nerozumela, modlila som sa a spoliehala sa na Boha, alebo som hľadala pomoc u nadriadených. Niekedy, keď sa vyskytli problémy, obávala som sa, že by nadriadení mohli odhaliť, aká naozaj som, a povedať, že napriek dlhému výcviku som neurobila žiadny pokrok. Ale keď som sa zamyslela nad tým, ako Boh všetko podrobne skúma, uvedomila som si, že Boh pozná moje nedostatky a skrývať ich je márne. Boh má vhodné opatrenia na to, kde najlepšie dokážem konať svoje povinnosti, ktoré zodpovedajú môjmu duchovnému postaveniu a kvalite. Toto nie sú veci, ktorými by som sa mala trápiť alebo si pre ne robiť starosti. Mala by som byť čestným človekom, odložiť bokom svoje záujmy, a sústrediť sa na to, ako dobre konať svoje súčasné povinnosti. Ak dám do toho všetko a aj tak túto povinnosť nezvládnem, podriadim sa Božiemu ovládaniu a usporiadaniu, aj keby ma preradili na iné povinnosti. S týmto v mysli som sa otvorene obrátila na nadriadených a hľadala vedenie ohľadom týchto záležitostí. Keď nadriadení poukázali na niektoré problémy, analyzovala som dané odchýlky a bezodkladne som ich napravila. Po istom čase takéhoto praktizovania sa efektivita našej evanjelizácie v porovnaní s minulosťou výrazne zlepšila. V srdci som vďačná Bohu. Tento výsledok je výsledkom Božieho vedenia.