Pracovala som ako učiteľka a môj manžel bol inžinier. Počas celého nášho manželstva sme mali úžasný vzťah a naša dcéra bola bystrá a poslušná. Všetci priatelia a kolegovia nám závideli. Potom, v decembri 2006, som prijala dielo Všemohúceho Boha v posledných dňoch. Pri čítaní Božích slov som sa dozvedela, že náš Spasiteľ, Všemohúci Boh, vyjadril množstvo právd, aby očistil a spasil ľudstvo. Mať vieru, čítať Božie slová, získať pravdu a odvrhnúť hriech a naše skazené povahy je jediný spôsob, ako byť Bohom chránený počas veľkých katakliziem a prežiť, a nakoniec vstúpiť do Jeho kráľovstva. Tiež som sa dozvedela, že život každého z nás pochádza od Boha a Boh nám dal všetko, čo máme. Ako stvorené bytosti by sme mali konať svoju povinnosť. Neskôr som začala kázať evanjelium a polievať nováčikov. Každý deň bol pre mňa veľmi naplňujúci. Manžel si všimol, že odkedy som uverila, mám stále úsmev na tvári, a radostne mi povedal: „Predtým si bola po celom dni v práci vždy úplne zničená a robil som si o teba starosti. Odkedy si uverila v Boha, každý deň si rovnako zaneprázdnená, ale tvoje duševné rozpoloženie je čoraz lepšie. Zjavne je viera v Boha skvelá vec!“ Dobré časy však netrvali dlho. Zakrátko ma začal prenasledovať a brániť mi vo viere.

Jedného dňa v marci 2007 prišiel domov z práce a hneď vo dverách prísne povedal: „Náš šéf dnes zvolal všeobecnú poradu pre kádre zo všetkých oddelení a povedal, že v posledných rokoch je čoraz viac veriacich vo Všemohúceho Boha, čo vyvoláva v Strane paniku. Označili Cirkev Všemohúceho Boha za hlavný terč štátu a všetkým veriacim vo Všemohúceho Boha hrozí zatknutie Komunistickou stranou. Pre štátnych zamestnancov je to ešte horšie: každý, o kom sa zistí, že je veriaci alebo má člena rodiny v Cirkvi, bude bez výnimky prepustený! U vás v škole ešte nikto o tvojej viere nevie, tak sa jej vzdaj, kým nie je neskoro. Ak na to tvoj vedúci príde, zatknú ťa!“ Pomyslela som si: „Viera v Boha je správna cesta a neporušuje žiadne zákony, tak akým právom mi v tom ČKS bráni?“ Odvetila som teda: „Keď Čína vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie, nevyhlásila náhodou, že je v Číne sloboda vierovyznania? Prečo to prenasledovanie práve teraz? Čo je zlé na mojej viere?“ Veľmi sa nahneval a odpovedal: „Viem, že viera v Boha je dobrá vec, ale Strana to nedovoľuje, tak čo môžeme robiť? Hlavou múr neprerazíš. Ak budeš naďalej veriť, kedykoľvek ťa môžu zatknúť a zavrieť do väzenia. Nezničilo by to vari našu rodinu, keby ťa zatkli? Musíš sa vzdať svojej viery kvôli tejto rodine!“ Keď som to od neho počula, rozhorčilo ma to. Nikdy by som si nepomyslela, že v snahe zabrániť ľuďom veriť v Boha Strana využije šéfov v práci, aby na nich vyvíjali nátlak, ale vysvetľovalo to manželovu náhlu zmenu postoja. Premýšľala som: „Nechá ma Strana na pokoji, ak niekedy zistia, že som veriaca? Prečo je v Číne také ťažké byť veriacim?“ Potom som si spomenula na pasáž Božích slov, ktorú mi raz prečítala jedna sestra: „Veľký červený drak prenasleduje Boha a je Jeho nepriateľom, a preto sú ľudia v tejto zemi vystavení ponižovaniu a prenasledovaniu pre svoju vieru v Boha. A tak sa tieto slová napĺňajú práve vo vás, v tejto skupine ľudí. Keďže Boh vykonáva svoje dielo v krajine, ktorá Mu odoláva, celé Jeho dielo čelí obrovským prekážkam a mnohé z Jeho slov sa nedajú naplniť okamžite. Ľudia sú teda zušľachťovaní v dôsledku Božích slov, čo je tiež súčasťou utrpenia. Pre Boha je nesmierne ťažké konať svoje dielo v krajine veľkého červeného draka, ale práve cez túto ťažkosť Boh koná jednu etapu svojho diela, aby mohol zjaviť svoju múdrosť a svoje úžasné skutky, a využíva túto príležitosť, aby túto skupinu ľudí urobil úplnou.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Je Božie dielo také jednoduché, ako si človek predstavuje?) Pamätám si, že v duchovnom spoločenstve tiež povedala: „Komunistická strana je ateistická strana. Nenávidí Boha a najviac Mu odporuje. Ako veriaci v krajine, ktorej vládne Komunistická strana, budeme zákonite utláčaní a ponižovaní. Pán Ježiš raz povedal: ‚Blahoslavení sú tí, čo ich prenasledujú pre spravodlivosť, pretože ich je nebeské kráľovstvo.‘ (Mt 5, 10) Boh využíva prostredie prenasledovania na to, aby zdokonalil vieru ľudí. Dokázať si pevne stáť za svojím svedectvom v takomto tiesnivom a bolestivom prostredí je to, čo Boh schvaľuje!“ To mi dodalo vieru. Vedela som, že sa nemôžem vzdať pre útlak Strany. Bez ohľadu na to, ako veľmi mi manžel stál v ceste, bola som odhodlaná veriť.

Nejaký čas mali v jeho práci porady takmer každý deň, kde zdôrazňovali, že medzi zamestnancami ani ich rodinnými príslušníkmi nesmú byť žiadni veriaci. Manžel prichádzal domov a takmer každý deň ma poúčal o ideológii. Jedného večera, keď som sa vrátila zo zhromaždenia, tváril sa vážne a povedal: „Zase si šla na zhromaždenie? Koľkokrát som ti hovoril, že tam nesmieš chodiť – prečo ma nepočúvaš? Veď dobre vieš, že Strana zakazuje náboženstvo. Náš šéf nám neustále opakuje, že Strana nenechá žiadnych veriacich vo Všemohúceho Boha len tak na pokoji! Vari nie je zotrvanie vo viere v takomto kritickom čase len koledovaním si o problémy?“ Povedala som: „Ľudia neporušujú vierou žiadne zákony. Akým právom to Strana nedovoľuje?“ On na to odpovedal: „Stranu nezaujíma, či porušuješ zákony alebo nie. Veriaci vo Všemohúceho Boha sú považovaní za politických zločincov. Ak ťa Strana zatkne pre tvoju vieru, nielenže ti to zničí povesť, ale ocitneš sa v ohrození života a stiahneš so sebou aj svoju rodinu.“ Keď manžel dohovoril, povedala som mu: „Veľmi dobre vieš, že Strana odporuje Bohu, ale aj tak sa ich zastávaš a brániš mi. Nebojíš sa trestu?“ Pohŕdavo odvetil: „Trest nie je dôležitý – dôležité je pochopiť, odkiaľ vietor fúka. Teraz je pri moci Komunistická strana, takže ak chceš prežiť pod ich vládou, vari nemusíš robiť to, čo hovoria? Ak ich nebudeš počúvať, budeš mať z čoho žiť? Ja dostávam peniaze od Strany, takže musím hovoriť a konať v jej mene. Aj ty pracuješ a poberáš plat od Strany, nechali by ťa teda na pokoji, ak by si nasledovala Boha namiesto Strany? Musíš si uvedomiť, čo je tu v stávke! Pôjdeš so Stranou, alebo so Všemohúcim Bohom? Musíš si vybrať dnes!“ V tej chvíli som bola naozaj rozpoltená. Ak by som sa rozhodla udržať si vieru, môj vedúci by na to mohol kedykoľvek prísť. Potom by som prišla o miesto a pravdepodobne by ma zatkla polícia. Bola som na tom mieste už viac ako desať rokov. Dovtedy som tvrdo pracovala a povýšili ma na učiteľku prvej kvalifikačnej triedy. Získala som si obdiv študentov, rešpekt ich rodičov, závisť kolegov a uznanie a priazeň vedúceho. Kamkoľvek som šla, príbuzní a priatelia sa ku mne správali s veľkým nadšením. Ak by som prišla o prácu, čelila by som odmietnutiu zo strany rodiny, výsmechu susedov a opovrhnutiu kolegov. Bála som sa, že by mi to zničilo povesť. Potom som si však pomyslela: „Dielo súdu Všemohúceho Boha v posledných dňoch je záverečnou etapou Jeho diela na spásu ľudstva. Jediný spôsob, ako odvrhnúť našu skazenú povahu, je podstúpiť Boží súd a očistenie; potom môžeme prežiť veľké kataklizmy pod Božou ochranou a byť odvedení do krásneho konečného osudu. Ak túto šancu prepasiem, budem to ľutovať do konca života.“ Spomenula som si na niečo, čo hovorí Boh: „Ak máš vysoké postavenie, skvelú povesť, bohaté vedomosti, množstvo majetku a podporu mnohých ľudí, no tieto veci ťa naďalej netrápia a stále prichádzaš pred Boha, aby si prijal Jeho volanie a poverenie a urobil, čo od teba žiada, potom to, čo urobíš, bude mať najväčší význam na zemi a bude to ten najspravodlivejší čin ľudstva. Ak volanie Boha odmietneš kvôli svojmu postaveniu a vlastným cieľom, všetko, čo urobíš, bude prekliate Bohom a Boh k tomu bude dokonca mať odpor.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh má zvrchovanosť nad osudom celého ľudstva) Keď som premýšľala o Božích slovách, rozjasnilo sa mi v srdci. Viera v Boha, usilovanie sa o pravdu a konanie povinnosti stvorenej bytosti je to jediné, čo má hodnotu a zmysel. Avšak tvárou v tvár voľbe medzi vierou a prácou ma obmedzovali sláva, zisk a postavenie, bála som sa, že by ma Komunistická strana pre moju vieru pripravila o prácu, čo by mi zničilo povesť. Stále mi záležalo na mojej kariére a na mojom mene. Ale na čo by mi tieto veci boli? Priniesli by mi len dočasné uspokojenie mojej márnivosti; nikdy by mi nepomohli získať pravdu ani odvrhnúť moje skazené povahy. A aký zmysel má získavať si závisť a obdiv ostatných? Tiež som vedela, že Komunistická strana je nepriateľom Boha. Ak by som sa vzdala svojej viery a žila potupným životom pod nadvládou Strany len preto, aby som si udržala prácu a užívala si slávu, zisk a postavenie, nezradila by som tým Boha? Nemohla som byť takým druhom človeka. A tak som manželovi veľmi pokojne povedala: „Svojej viery sa nikdy nevzdám.“ Zazrel na mňa a prísne povedal: „Ak budeš naďalej veriť, nahlásim ťa na políciu a dám ťa zatknúť.“ Popri týchto slovách začal vytáčať číslo. V tej chvíli som zostala úplne v šoku. Vedel, že Komunistická strana utláča veriacich, no aj tak sa chystal odovzdať ma do jej rúk. Neznamenalo to predhodiť ma vlkom? Aby sledoval svoje vlastné záujmy, nebral ohľad na našu manželskú lásku a chcel ma nahlásiť na políciu, aby ma prinútil vzdať sa mojej viery. Nemohla som mu ustúpiť. Potom sa ma znova a znova pýtal: „Rozhodla si sa?“ Povedala som: „Aj keby ma zatkli a išla by som sedieť, svoju vieru si zachovám!“ Manžel zbledol ako stena a od hnevu hodil telefón o zem.

Napriek manželovmu prenasledovaniu som naďalej vytrvalo zosúlaďovala svoju prácu a konanie povinnosti. Raz večer, keď ma uvidel čítať Božie slová, jeho výraz sa okamžite zmenil a povedal: „Koľkokrát som ti to už hovoril? V Číne jednoducho nemôžeš ísť cestou viery! Od ústrednej vlády až po miestne úrady, od vládnych agentúr po inštitúcie a od vedenia až po jednotlivých zamestnancov, všetko sa sleduje a vykonáva na všetkých úrovniach. Strana ťa nenechá na pokoji, ak budeš naďalej veriť v Boha!“ Keď som neustále počúvala tieto manželove slová a pri pomyslení na stálu hrozbu zatknutia, ktorej ako veriaca čelím v krajine Strany, mala som strach. Bála som sa, či by som dokázala vydržať mučenie, ak by ma jedného dňa zatkli. Čo ak by ma ubili na smrť alebo zmrzačili? Ak by som to utrpenie nezniesla a stala by som sa Judášom, ktorý zradí Boha, nebol by to koniec môjho života? Vedela som, že nie som v správnom stave, a tak som v srdci rýchlo predniesla modlitbu k Bohu a prosila Ho o vieru, aby som pre toto prenasledovanie a súženie nestratila svedectvo. V Božích slovách som si prečítala toto: „Keď sú ľudia pripravení obetovať svoje životy, všetko ostatné stráca význam a nikto ich nemôže poraziť. Čo by mohlo byť dôležitejšie ako život? Satan takto stráca schopnosť ďalej pôsobiť v ľuďoch a s človekom už nič nezmôže.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zjavenia tajomstiev „Božie slová celému vesmíru“, 36. kapitola) Božie slová to vystihujú tak presne. Keď sme pripravení nasadiť svoj život a nie sme obmedzovaní smrťou, satan má zviazané ruky. Bála som sa, že ma polícia ubije na smrť, hlavne preto, lebo mi chýbala viera. Príliš som si cenila svoj vlastný život. Boh má všetko pod kontrolou vrátane nášho života a smrti. Mala by som sa odovzdať Bohu a podriadiť sa Jeho ovládaniu a usporiadaniam. Aj keby ma ubili na smrť, bolo by to prenasledovanie pre spravodlivosť, a to má svoju hodnotu. S vierou a silou, ktorú som získala z Božích slov, som niektoré z nich prečítala manželovi: „Všetci veríme, že žiadna krajina ani sila nemôže zabrániť tomu, čo chce Boh dosiahnuť, a tých, ktorí sa snažia prekážať Jeho dielu, ktorí odolávajú Jeho slovu a vyrušujú a snažia sa skaziť Jeho plán, Boh nakoniec potrestá. Kohokoľvek, kto odoláva Božiemu dielu, Boh vyženie do pekla. Každá krajina, ktorá odoláva Božiemu dielu, bude zničená Bohom. Každý národ, ktorý povstane na odpor Božiemu dielu, Boh vymaže zo zemského povrchu a prestane existovať.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh má zvrchovanosť nad osudom celého ľudstva) Podala som manželovi svedectvo o Božej spravodlivej povahe, ktorá nestrpí urážku. Povedala som: „Komunistická strana zatýkaním a prenasledovaním veriacich koná zlo a odporuje Bohu a nakoniec ju Boh potrestá. Tým, že držíš so Stranou a brániš mi vo viere, konáš zlo spolu s nimi.“ Keď to počul, bezmocne povedal: „Myslíš si, že to chcem? Núti nás k tomu Komunistická strana. Ak ti nezabránim veriť v Boha, aj ja môžem prísť o živobytie. Prečo nemôžeš myslieť aj na mňa? Ak ťa pre vieru zatknú a uväznia, aj keby ťa nezabili, spôsobia ti ťažké zranenia. Ako by som sa mohol len prizerať, ako trpíš? Čo mám urobiť, aby si sa vzdala svojej viery?“ Povedala som: „Všemohúci Boh je jediný pravý Boh a ja sa svojej viery nikdy nevzdám!“ Šokujúce bolo, že keď videl, že neustúpim, fyzicky ma napadol. V zúrivosti mi povedal: „Ak ťa zatknú pre tvoju vieru, je to tvoj koniec! Ty sa im vyslovene hrnieš priamo do rúk. Uvidíme, či budeš môcť veriť, aj keď budeš mŕtva.“ Potom ma ako zmyslov zbavený privalil na posteľ, silno mi stisol krk a povedal: „Zaškrtím ťa, a potom uvidíme, ako budeš veriť!“ Škrtil ma tak silno, že som nemohla dýchať. Bránila som sa zo všetkých síl, ale bolo to márne. Nakoniec som omdlela. Keď som postupne prichádzala k sebe, pomyslela som na to, ako môj manžel, ktorý ma za tie roky manželstva nikdy neudrel ani na mňa nezvýšil hlas, začal byť ku mne taký surový, len aby si udržal svoje postavenie a prácu, a takmer ma uškrtil na smrť. Bola som zdrvená. Zároveň som Komunistickú stranu nenávidela ešte viac. Keby sa nevyhrážali stratou práce a budúcnosti rodinných príslušníkov, môj manžel by nikdy nebol taký nemilosrdný.

Neskôr, zakaždým, keď na jeho pracovisku cez porady zvyšovali nátlak, prenasledoval ma stále viac. Jedného dňa, keď prišiel domov z porady, opäť ma ideologicky poúčal a povedal, že pod vládou ČKS v Číne trpí celá rodina, ak je jeden jej člen veriaci, takže si nemôžem zachovať vieru, inak obaja prídeme o prácu a ovplyvní to štúdium a kariéru našej dcéry. Pýtal sa, ako by naša dcéra vôbec mohla chodiť so vztýčenou hlavou, ak by ma zatkli a uväznili pre vieru. Dodal, že keď už nemyslím na nás dvoch, mala by som myslieť aspoň na ňu. Premýšľala som: „Ak by Komunistická strana pre moju vieru pripravila manžela o prácu a zničila dcére budúcnosť, nenávideli by ma obaja do konca života?“ V tej chvíli som bola naozaj zúfalá, a tak som v tichosti volala k Bohu a prosila Ho, aby mi dal vieru a silu. Spomenula som si na tieto Božie slová: „Zo všetkého, čo sa vo vesmíre deje, neexistuje nič, v čom by som nemal posledné slovo. Existuje niečo, čo nie je v Mojich rukách? Čokoľvek poviem, stane sa, a kto z ľudí môže zmeniť Moje odhodlanie? … Nie som to Ja, kto osobne všetko ovládal?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, 1. kapitola) Všetky veci a všetky udalosti sú v Božích rukách. Či s manželom prídeme o prácu, či to ovplyvní dcérino štúdium a či si nájde prácu, to všetko ovláda a usporadúva Boh. Len Boh môže o tomto všetkom rozhodnúť – nie Komunistická strana. Pri tejto myšlienke som manželovi povedala: „Osudy ľudí sú v Božích rukách, pod Jeho zvrchovanosťou a usporiadaniami. Myslíš si, že ak budeš počúvať Komunistickú stranu, máš prácu istú? Strana nemá pod kontrolou ani svoj vlastný osud, tak ako môže ovládať osudy iných?“ On na to nahnevane odsekol: „Ak si zaumieniš byť veriacou, Strana ťa nenechá len tak na pokoji. Veriacich, ktorých odhalia, posielajú na smrť. Potom bude lepšie, ak zomrieš mojimi rukami!“ Skôr než som stihla zareagovať, vbehol do kuchyne, akoby prišiel o rozum, schmatol nôž, postavil sa predo mňa a so zdvihnutým nožom prísne povedal: „Budeš veriť, alebo žiť normálny život? Ak trváš na svojej viere, rozsekám ťa na smrť!“ Nahnevaná a vystrašená zároveň som vo svojom srdci naliehavo volala k Bohu. Vtom naša dcéra zrazu vybehla zo svojej izby, postavila sa predo mňa a zakričala: „Oci! Ak chceš zabiť mamu, budeš musieť najprv zabiť mňa!“ Jej čin ho zaskočil a s očami upretými na ňu mu svaly na tvári stuhli. Pomaly zložil ruku, v ktorej držal nôž. V tej chvíli som v srdci pocítila neopísateľný pocit straty a bolesti a tiekli mi slzy smútku a rozhorčenia. Nikdy by som si nepomyslela, že by ma manžel ohrozoval na živote pre moju vieru v Boha. Toto nebol muž, za ktorého som sa vydala. Bol to očividne démon!

Jedného dňa som si počas duchovných pobožností prečítala tieto Božie slová: „Prečo manžel miluje svoju manželku? Prečo manželka miluje svojho manžela? Prečo sú deti oddané svojim rodičom? Prečo rodičom tak veľmi záleží na ich deťoch? Na čo je zameraný celý úmysel ľudí? Nie je celý zameraný na splnenie ich vlastných plánov a sebeckých túžob? Naozaj chcú konať v záujme Božieho plánu riadenia? Skutočne konajú v záujme Božieho diela? Snažia sa plniť povinnosti stvorenej bytosti?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku) „Každý, kto neuznáva Boha, je nepriateľ, teda každý, kto neuznáva vteleného Boha – bez ohľadu na to, či je v tomto prúde alebo mimo neho –, je antikrist! Kto sú satani, kto sú démoni a kto sú Boží nepriatelia, ak nie odporcovia neveriaci v Boha? Nie sú to tí ľudia, čo sú vzdorovití voči Bohu?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku) Ako som tak uvažovala nad Božími slovami, hlavou mi ako film prebiehala jedna scéna manželovho útlaku za druhou. Prečo môj manžel, ktorý na mňa nikdy nekričal ani ma neudrel, robil všetko pre to, aby ma prenasledoval, odkedy som uverila? Prečo sa všetky tie roky manželstva rozpadli tvárou v tvár osobným záujmom? Medzi ľuďmi neexistuje skutočná láska – všetci sa len navzájom využívajú. Manžel bol ku mne predtým dobrý, pretože som mohla chodiť do práce, zarábať peniaze a porodiť a vychovávať jeho deti. V jeho očiach som bola užitočná. Avšak teraz, keď som si vybrala vieru, čo zasiahlo jeho záujmy, vôbec mu nezáležalo na citoch medzi nami. Aby mi zabránil veriť v Boha, pokúsil sa ma nahlásiť na políciu, škrtil ma, až kým som neodpadla, a dokonca sa mi vyhrážal, že ma zabije nožom. Tvrdil, že nechce, aby som verila v Boha, lebo na mňa myslí a bojí sa, že ma zatknú, ale v skutočnosti to robil len pre seba. Svoju vlastnú kariéru a povesť kládol nad všetko ostatné. Aby si ochránil vlastné živobytie, bol ochotný byť poslušným psom a prisluhovačom Komunistickej strany a tlačiť ma na cestu do záhuby. Dokonca použil najrôznejšie odporné a zlomyseľné taktiky, aby mi zabránil veriť v Boha. Vo svojej podstate bol démonom, ktorý nenávidel Boha a odporoval Mu. Potom som si prečítala ďalšiu pasáž Božích slov: „Ako normálni ľudia a ako ľudia, ktorí sa usilujú milovať Boha, je vašou pravou budúcnosťou vstúpiť do kráľovstva a stať sa Božími ľuďmi, a je to život, ktorý má najvyššiu hodnotu a význam; nikto nie je požehnanejší ako vy. Prečo to hovorím? Pretože tí, ktorí neveria v Boha, žijú pre telo a pre satana, no vy dnes žijete pre Boha, a žijete preto, aby ste nasledovali Božiu vôľu. Preto hovorím, že vaše životy majú najväčší význam. Len táto skupina ľudí, ktorých si Boh vybral, môže žiť život najvyššieho významu – nikto iný na zemi nedokáže žiť život s takouto hodnotou a zmyslom ako tvoj.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznaj najnovšie Božie dielo a nasleduj Jeho stopy) Božie slová ma veľmi inšpirovali a pomohli mi pochopiť zmysel života. Viera v Boha, usilovanie sa o pravdu a plnenie si povinnosti stvorenej bytosti je jediný spôsob, ako žiť zmysluplný a hodnotný život. Vo svete som drela až do úmoru, a hoci som si vybudovala nejaké meno, vnútri som sa cítila prázdna a skľúčená. Z vyčerpania som ochorela a môj inak zdravý hlas tak zachrípol, že som ledva mohla rozprávať. V tej chvíli som naozaj cítila, že bez ohľadu na to, koľko čestných uznaní mám, alebo ako veľmi mi ľudia závidia a obdivujú ma, nikdy to nevyrieši moju chorobu ani prázdnotu. Sláva a zisk, o ktoré som sa celé tie roky usilovala a ktoré som mala, mi nepomohli získať pravdu ani ma spasiť pred satanovou skazenosťou a ubližovaním. A čo viac, počas rokov učiteľskej praxe som študentom vštepovala najrôznejšie bludy, ktoré popierajú Boha. Celý ten čas som spievala ódy na Komunistickú stranu. Keby to takto pokračovalo, v žiadnom prípade by ma nečakal dobrý výsledok. Musela som prestať slúžiť Strane. V srdci som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby mi ukázal východisko, aby som mohla zanechať prácu a sústrediť sa na konanie svojej povinnosti. Neskôr, keď som išla na zdravotnú prehliadku, mi lekár povedal: „Vaše hrdlo je v hroznom stave. Celé zmenilo farbu a je silno prekrvené. Je opuchnuté a natoľko zväčšené, že to už vážne ovplyvňuje vaše hlasivky. Ak neprestanete namáhať hrdlo, v budúcnosti pravdepodobne úplne stratíte schopnosť rozprávať.“ Potom mi navrhol šesťmesačnú práceneschopnosť. Z celého srdca som poďakovala Bohu. Myslela som si, že budem mať viac času na čítanie Božích slov a konanie povinnosti, no nečakane môj manžel začal používať ešte odpornejšie taktiky, aby mi stál v ceste.

Jedného dňa vo februári 2009 požiadal dvoch mojich spolužiakov a môjho mladšieho brata, aby prišli k nám domov. Násilím ma vtlačili do auta a odviezli ma do psychiatrickej liečebne. Nič mi však nebolo, a tak ma v nemocnici odmietli prijať. Manžel povedal: „Dobre vieš, že ak vás, veriacich, Strana zatkne, pošle vás na smrť, no ty aj tak trváš na svojej viere. Smrti sa môže nebáť len psychicky chorý človek. V tejto nemocnici sú vyšetrenia, ktoré ti môžu urobiť, obmedzené. Krajská psychiatrická liečebňa má lepšie vybavenie a kompetentnejších lekárov. Vezmem ťa tam na vyšetrenie, aby sa zistilo, či si duševne chorá!“ Nahnevane som odpovedala: „Myslím si, že psychicky chorý si tu ty! Nejde o to, že by som sa nebála smrti. Volím si vieru, aj keby to znamenalo smrť, pretože viem, že Všemohúci Boh je príchodom Spasiteľa. Vyjadril toľko právd a dokáže spasiť človeka pred hriechom a pohromami. Ľudia, ktorí neveria v Boha, alebo ktorí neprijímajú Boží súd a očistenie, všetci zomrú vo veľkých kataklizmách…“ On ma však vôbec nepočúval. Hneď na druhý deň ráno ma násilím odviezol do krajskej psychiatrickej liečebne. Vyšli sme na poschodie a na dlážke v chodbe som uvidela bláznivú ženu schúlenú do klbka, ktorej telo bolo spútané poriadne ťažkou železnou reťazou. Nejaký muž v strednom veku držal jeden koniec reťaze, z celej sily za ňu ťahal a vláčil ženu po dlážke. Obe ruky mala od strachu vystreté, držala sa reťaze, zo všetkých síl sa vzpierala a hlasno kričala. Keď som videla jej vlasy, ktoré vyzerali ako zamotaný strapatý chuchvalec, jej desivé výrazy tváre a počula jej srdcervúci krik, tuhla mi z toho krv v žilách. V tej chvíli ma premohol pocit bolesti a krivdy. Cítila som to ako obrovskú urážku mojej dôstojnosti a chcela som sa okamžite otočiť, rozbehnúť sa dole schodmi a dostať sa z toho prekliateho miesta, no nemohla som, pretože manžel mi bol v pätách na každom kroku. Potom som si spomenula na niečo z Božích slov: „Boh prebdel mnoho bezsenných nocí v prospech diela pre ľudstvo. Zostúpil z najvyššej výšky až do najnižších hlbín, do živého pekla, kde prebýva človek, aby s ním žil medzi koncami sveta. Nikdy sa nesťažoval na biedu medzi ľuďmi a nikdy nevyčítal človeku jeho vzdorovitosť, ale znáša najväčšie poníženie, keď osobne vykonáva Svoje dielo. Ako by mohol Boh patriť do pekla? Ako by mohol v pekle stráviť svoj život? Ale pre dobro všetkých ľudí, aby celé ľudstvo čo najskôr našlo odpočinok, znášal poníženie a trpel nespravodlivosť pri príchode na zem a osobne vstúpil do ‚pekla‘ a ‚podsvetia‘, do tigrieho brlohu, aby zachránil človeka. Čo dáva človeku právo odporovať Bohu? Aký má dôvod sťažovať sa na Boha? Kde berie tú drzosť čeliť Bohu?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (9)) Aby Boh spasil ľudstvo, stal sa v posledných dňoch telom a prišiel do Číny, ktorej vládnu ateisti, kde sa zjavuje a koná dielo na tomto mieste najväčšieho zla, na mieste, ktoré najviac odporuje Bohu. Trpí útlak a odsúdenie od Komunistickej strany a náboženského sveta a znáša obrovské poníženie, no Boh to všetko znáša bez jediného slova. Je to Stvoriteľ, taký najvyšší a vznešený, no prišiel žiť medzi skazených ľudí, pričom znáša nesmierne poníženie, vyjadruje pravdy medzi ľuďmi a ticho koná dielo na spásu ľudstva. Ale ja, skazený človek, keď som videla, že ma stavajú na rovnakú úroveň s duševne chorými, mala som pocit, že moja dôstojnosť a integrita boli zranené a považovala som to za ponižujúce, a tak som chcela utiecť. Pri tejto myšlienke som sa cítila taká zahanbená a v tichosti som sa pomodlila k Bohu, pričom som prisahala, že bez ohľadu na to, čomu budem musieť čeliť ďalej, alebo aké poníženie utrpím, nikdy sa nepoddám satanovi. Lekár mi neskôr len tak náhodne dal pár balení liekov a poslal ma domov. Keď manžel videl, že mi naozaj nedokáže zabrániť vo viere, prestal sa o mňa zaujímať a ja som si opäť začala plniť povinnosť.

V októbri 2012 ma zradil Judáš, a tak polícia zistila, že by som mohla byť cirkevnou vodkyňou a začali ma sledovať policajti v civile. Musela som odísť z domu a ísť konať svoju povinnosť do iného regiónu, aby ma nezatkli. Neskôr som zistila, že deň po tom, ako som odišla z domu, k nám domov prišla polícia, aby ma zatkla. Zatkla aj troch ďalších bratov a sestry, aby sa ich vypytovali na miesto môjho pobytu, a začala po mne pátrať pomocou mojej fotografie. O dva mesiace neskôr mi Brigáda národnej bezpečnosti prehľadala dom a zhabala niekoľko kníh Božích slov a manželovi povedala, že ma dostanú, aj keby som utiekla na kraj sveta. Školský úrad tiež chodil k nám domov prakticky každý deň a nútil manžela, aby ma hľadal. Vtedy som bola takmer na vrchole zoznamu najhľadanejších osôb Komunistickej strany.

Neskôr dokonca využili moje dieťa, aby ma vylákali späť domov. Jedného popoludnia koncom decembra 2012 mi nečakane zavolala dcéra: „Mami, bála som sa ti zavolať. Polícia ťa všade hľadá a prehľadala nám dom. Volám ti teraz, aby som ti povedala, že vedenie zo Školského úradu a z tvojej školy požiadalo ocka a mňa, aby sme ti odkázali, že chcú, aby si sa vzdala viery a čoskoro sa vrátila domov, a sľubujú, že ťa nebudú brať na zodpovednosť. Tiež povedali, že ak sa vrátiš domov, aj keď už nikdy nepôjdeš do práce, aj tak ti budú vyplácať plný plat…“ Keď som to počula, pobúrilo ma to. Komunistická strana využívala postavenie a peniaze na to, aby ma zlákala vzdať sa viery. Aké opovrhnutiahodné! Čo ma naozaj zarmútilo, bolo, že moja dcéra zjavne hlboko dôverovala tomu, čo hovorili predstavitelia vlády a školy. Z toho som jasne videla, že môjho manžela aj dcéru Komunistická strana zavádza a využíva. Rozhodne som dcére povedala: „Zlatko, pozeráš sa na to príliš naivne. Vieš, čo by sa stalo, keby som sa vrátila domov? Bola by som ako baránok predhodený vlkom. Domov sa nevrátim.“ Úzkostlivo odpovedala: „Povedali, že ak sa nevrátiš domov, zrušia ti dôchodok za viac ako 20 rokov. Mami, vráť sa. Ak to neurobíš, prinútia ocka, aby sa s tebou rozviedol, a mňa prinútia, aby som s tebou prerušila styky. Ak sa nevrátiš domov, už nebudeš moja mama.“ V tej chvíli som zostala v šoku. Komunistická strana ma nielenže chcela pripraviť o dôchodkové poistenie, ale dokonca nútila môjho manžela, aby sa so mnou rozviedol, a moju dcéru, aby so mnou prerušila styky. Bolo to také zlé a opovrhnutiahodné! Z celého srdca som Stranu nenávidela. Spomenula som si na Božie slová: „Aká náboženská sloboda? Aké legitímne práva a záujmy občanov? Všetko sú to triky, ktoré majú zamaskovať zlo! Kto prijal Božie dielo? Kto za Božie dielo položil život alebo prelial krv? Ľudia, ktorí boli po generácie zotročovaní v súvislej línii z rodičov na deti, bez okolkov zotročili Boha – ako by to mohlo nevzbudiť hnev? Tisíce rokov nenávisti sa zhromaždili v srdci, tisícročia hriešnosti sú do srdca vpísané – ako by to mohlo nevzbudzovať nenávisť? Pomstite Boha, úplne vyhubte Jeho nepriateľa, nedovoľte mu, aby ďalej besnel, a nedovoľte mu, aby vládol ako tyran! Teraz je ten správny čas: človek už dávno pozbieral všetky svoje sily a venuje tomu všetku krv svojho srdca a zaplatí každú cenu za to, aby odkryl ohavnú tvár tohto diabla a umožnil ľuďom, ktorí boli zaslepení a znášali všemožné útrapy a biedu, aby povstali zo svojej bolesti a vzdorovali tomuto starému zlému diablovi chrbtom. Prečo tak naskrz klásť Božiemu dielu prekážky? Prečo používať rôzne triky na oklamanie Božieho ľudu? Kde je skutočná sloboda a zákonité práva a záujmy? Kde je spravodlivosť? Kde je útecha? Kde je vrelosť? Prečo podvádzať Boží národ klamlivými intrigami? Prečo potláčať Boží príchod silou?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (8)) Komunistická strana verejne hlása slobodu vierovyznania, ale tajne používa najrôznejšie odporné taktiky na útlak veriacich. To jasne odhaľuje jej démonickú podstatu, ktorá nenávidí pravdu a odporuje Bohu. Strana sa snažila použiť metódu cukru a biča, aby mi zabránila veriť, najprv použila štedrý plat ako návnadu, a snažila sa použiť peniaze, aby ma zlákala späť domov a mohli ma zatknúť. Keď som im na to neskočila, chystali sa ma pripraviť o prácu a plat, odrezať ma od všetkých príjmov a dokonca ma prenasledovať a zatknúť, a nechať ma tak bez domova, do ktorého by som sa mohla vrátiť. To mi jasne ukázalo, že Strana navonok vyzerá morálne a spravodlivo, ale jej podstata je brutálna a zlá. Je to zvrátená banda démonov, ktorá sa na každom kroku stavia proti nebesiam a ide proti Bohu. Začala som ju zo srdca nenávidieť a zavrhovať a prisahala som, že sa od nej odtrhnem, aj keby ma to malo stáť život! Potom bol môj manžel donútený rozviesť sa so mnou a aj moja dcéra so mnou prerušila styky.

Keď som v minulosti pracovala v systéme Strany, nedokázala som rozlíšiť jej zlú podstatu a dokonca som ju neustále chválila. Po tom, čo som zažila jej prenasledovanie, som konečne uvidela jej démonickú podstatu nenávisti k pravde a odporu voči Bohu, a začala som ju naplno nenávidieť a vzdorovať jej, pričom som prisahala, že ju už nikdy nebudem nasledovať! Videla som tiež Božiu lásku. Boli to Božie slová, ktoré mi dodali vieru a silu a umožnili mi znova a znova pevne stáť uprostred prenasledovania a súženia. Som Bohu taká vďačná. Bez ohľadu na to, aká ťažká je cesta predo mnou, budem neochvejne nasledovať Všemohúceho Boha až do konca!