Dielom, ktoré Jahve uskutočnil na Izraelitoch, ustanovil v ľudstve Božie pozemské miesto pôvodu, ktoré bolo zároveň posvätným miestom, kde bol Boh prítomný. Svoje dielo ohraničil na izraelský národ. Spočiatku nepôsobil mimo Izraela. Namiesto toho si vybral ľudí, ktorých považoval za vhodných, aby obmedzil rozsah svojho diela. Izrael je miesto, kde Boh stvoril Adama a Evu. Z prachu tohto miesta Jahve stvoril človeka. Toto miesto sa stalo základom Jeho diela na zemi. Izraeliti, ktorí boli potomkami Noema a tiež potomkami Adama, boli ľudským základom pre Jahveho dielo na zemi.

V tej dobe dôležitosť, účel a kroky Jahveho diela v Izraeli mali byť počiatkom Jeho diela na celej zemi, ktoré sa z Izraela ako centra postupne rozšírilo na pohanské národy. Podľa tohto princípu Boh pôsobí v celom vesmíre – vytvorí model a potom ho rozšíri, pokým všetci ľudia vo vesmíre neprijmú Jeho evanjelium. Prví Izraeliti boli potomkovia Noema. Dostali dych od Jahveho. Mali dosť rozumu na to, aby sa postarali o základné životné potreby, ale nevedeli, aký je Boh Jahve alebo aká je Jeho vôľa pre človeka. A už vôbec nevedeli, ako sa majú báť Pána celého stvorenstva. Ak ide o otázku, či jestvovali pravidlá a zákony, ktoré bolo treba dodržiavať,^[a] alebo či existuje povinnosť, ktorú by stvorené bytosti mali plniť pre Stvoriteľa, Adamovi potomkovia o tom nič nevedeli. Vedeli len to, že manžel sa má potiť a namáhať, aby sa postaral o svoju rodinu, a že manželka sa má podriadiť svojmu manželovi a rozmnožovať ľudské pokolenie, ktoré Jahve stvoril. Inými slovami, ľudia, ktorí mali len Jahveho dych a Jeho život, nevedeli nič o tom, ako majú dodržiavať Božie zákony alebo ako uspokojiť Pána všetkého stvorenstva. Vedeli toho veľmi málo. A tak hoci v ich srdciach nebolo nič pokriveného ani zákerného a zriedka bola medzi nimi žiarlivosť a sváry, predsa nepoznali Jahveho, Pána celého stvorenstva, ani Mu nerozumeli. Títo predkovia človeka vedeli len jesť, čo dostali od Jahveho, tešiť sa z toho, ale nevedeli sa Jahveho báť. Nevedeli, že Jahve je ten, ktorému sa musia klaňať na zohnutých kolenách. Ako by sa teda mohli nazývať Jeho stvorenými bytosťami? Keby to tak bolo, neboli by slová „Jahve je Pán celého stvorenstva“ a „On stvoril človeka, aby človek mohol na Neho poukazovať, oslavovať Ho a odzrkadľovať“ vyslovené zbytočne? Ako by ľudia, ktorí nemajú srdcia plné strachu z Jahveho, mohli svedčiť o Jeho sláve? Ako by mohli prejavovať Jeho slávu? Neboli by Jahveho slová: „Stvoril som človeka na svoj obraz“ zbraňou v rukách satana, toho zlého? Neboli by tieto slová znakom poníženia pre Jahveho stvorenie človeka? Aby sa táto fáza diela dovŕšila, keď Jahve stvoril ľudí, od Adama až po Noema ich nijako nepoúčal ani neviedol. Až po potope, ktorá zničila svet, začal formálne viesť Izraelitov, ktorí boli potomkami Noema a tiež Adama. Jeho dielo a výroky v Izraeli viedli celý izraelský národ počas jeho života v izraelskej krajine. Týmto ľuďom ukázal, že Jahve nielenže dokázal vdýchnuť dych do človeka, aby mohol mať od Neho život, povstať z prachu a stať sa stvoreným človekom, ale takisto dokázal ľudí spáliť a prekliať ľudstvo. Mohol použiť svoju palicu, aby vládol nad ľudstvom. A tak videli, že Jahve dokáže viesť život človeka na zemi a hovoriť a pôsobiť medzi ľuďmi podľa hodín dňa i noci. Pôsobil len preto, aby Jeho stvorené bytosti vedeli, že človek pochádza z prachu, ktorý On pozdvihol. Stvoril človeka. A nielen to. Najprv pôsobil v Izraeli, aby ostatné národy a ľudia (ktorí v skutočnosti neboli oddelení od Izraela, ale skôr sa od Izraelitov oddelili, avšak stále boli potomkami Adama a Evy) mohli prijať Jahveho evanjelium od Izraela, aby sa všetky stvorené bytosti vo vesmíre mohli báť Jahveho a ctiť si Ho ako veľkého. Keby Jahve nezačal pôsobiť v Izraeli, ale po stvorení ľudí by ich nechal žiť bezstarostný život na zemi, v takom prípade by z hľadiska fyzickej prirodzenosti (prirodzenosť znamená, že človek nikdy nemôže poznať veci, ktoré nevidí, to znamená, že by nevedel, že Jahve stvoril ľudstvo a už vôbec by nevedel, prečo ho stvoril) človek nikdy nevedel, že Jahve stvoril ľudí alebo že je Pánom celého stvorenstva. Keby Jahve stvoril človeka a umiestnil ho na zem, jednoducho si oprášil ruky a odišiel namiesto toho, aby bol medzi ľuďmi a po nejakú dobu ich viedol, celé ľudstvo by sa vrátilo do ničoty. Aj nebo a zem a všetky myriady vecí, ktoré stvoril, i celé ľudstvo by sa vrátilo do ničoty a navyše by ho pošliapal satan. Tak by sa zmarilo Jahveho želanie: „Na zemi, čiže uprostred svojho stvorenstva by mal mať miesto, kde bude stáť, posvätné miesto.“ A tak, keď stvoril ľudí, vedel byť medzi nimi, aby ich viedol v ich živote. Hovoril k nim priamo z ich stredu – to všetko preto, aby uskutočnil svoje želanie a naplnil svoj plán. Jeho pôsobenie v Izraeli malo slúžiť len na uskutočnenie plánu, ktorý vytvoril pred stvorením všetkého, a preto Jeho pôsobenie najprv medzi Izraelitmi a Jeho stvorenie všetkého neboli vo vzájomnom rozpore, ale oboje sa uskutočnilo vďaka Jeho riadeniu, Jeho dielu a Jeho sláve. Uskutočnilo sa to preto, aby sa prehĺbil význam toho, že stvoril ľudí. Viedol život ľudí na zemi počas 2 000 rokov po Noemovi. Vtedy učil ľudí, aby pochopili, ako sa majú báť Jahveho, Pána celého stvorenstva, ako majú viesť svoj život a ako majú ďalej žiť. Učil ich predovšetkým to, ako majú svedčiť o Jahvem, podriadiť sa Mu a báť sa Ho, ba aj chváliť Ho hudbou ako Dávid a jeho kňazi.

Pred 2 000 rokmi, počas ktorých Jahve pôsobil, človek nič nevedel a takmer celé ľudstvo sa skazilo a pred zničením sveta potopou sa dostalo do stavu hlbokej promiskuity a skazenosti, v ktorom ich srdcia vôbec nemali Jahveho a chýbala im Jeho cesta. Nikdy nepochopili dielo, ktoré sa Jahve chystal vykonať. Nemali rozum. Ešte menej mali poznatkov. Boli len ako dýchajúce stroje. Vôbec nepoznali človeka, Boha, svet, život a tak ďalej. Na zemi sa správali zvodne, rovnako ako had. Hovorili veľa vecí, ktoré urážali Jahveho, ale pretože nemali poznanie, Jahve ich nenapomínal ani nedisciplinoval. Až po potope, keď mal Noe 601 rokov, sa Jahve formálne zjavil Noemovi a viedol ho i s jeho rodinou, pričom spolu s Noemom a jeho potomkami riadil vtáky a zvieratá, ktoré potopu prežili, až do konca Veku zákona, ktorý trval celkom 2 500 rokov. Jeho formálne pôsobenie v Izraeli trvalo spolu 2 000 rokov. Zároveň pôsobil v Izraeli aj mimo neho 500 rokov, čo spolu tvorí 2 500 rokov. Počas tejto doby dal Izraelitom inštrukcie, že keď chcú slúžiť Jahvemu, majú postaviť chrám, obliecť si kňazské rúcha a na úsvite vstúpiť do chrámu bosí, aby obuvou nezašpinili chrám a aby na nich nebol zoslaný oheň z vrcholu chrámu a nespálil ich na smrť. Oni vykonávali svoje povinnosti a podriadili sa Jahveho plánom. Modlili sa k Jahvemu v chráme. Keď prijali Jahveho zjavenie, teda, keď Jahve prehovoril, viedli zástupy a učili ich, že sa majú báť Jahveho – svojho Boha. Jahve im povedal, že majú postaviť chrám a oltár. V čase, ktorý stanovil Jahve, teda na Paschu, majú pripraviť novonarodené teľatá a baránky, ktoré majú položiť na oltár ako obety, aby slúžili Jahvemu. Takto si ich Jahve udržiaval pod kontrolou a vkladal do ich sŕdc strach z Neho. To, či tento zákon dodržiavali, sa stalo meradlom ich vernosti Jahvemu. Jahve pre nich ustanovil aj sobotný deň, siedmy deň svojho stvorenia. Z dňa po sobote urobil prvý deň. Je to deň, keď mali chváliť Jahveho, prinášať Mu obety a hrať Mu hudbu. V tento deň Jahve zvolal všetkých kňazov, aby rozdelili obety na oltári, aby ich ľudia mohli jesť a aby sa mohli tešiť z obetí na Jahveho oltári. Jahve povedal, že sú požehnaní, že majú s Ním podiel a že sú Jeho vyvolený národ (čo bola Jahveho zmluva s Izraelitmi). Preto izraelský národ dodnes hovorí, že Jahve je len ich Boh, a nie Boh pohanov.

Vo Veku zákona dal Jahve Mojžišovi mnoho prikázaní, aby ich odovzdal Izraelitom, ktorí ho nasledovali z Egypta. Tieto prikázania dal Jahve Izraelitom a neboli nijako určené Egypťanom. Mali Izraelitov udržiavať pod kontrolou. V týchto prikázaniach im predložil svoje požiadavky. To, či dodržiavajú sobotu, či si vážia svojich rodičov, či sa klaňajú modlám a podobne, to boli zásady, podľa ktorých ich súdil, či sú hriešni alebo spravodliví. Boli medzi nimi takí, ktorých zasiahol Jahveho oheň. Takí, čo boli ukameňovaní, i takí, čo dostali Jahveho požehnanie. To sa posudzovalo podľa toho, či tieto prikázania dodržiavali alebo nie. Tí, čo nedodržiavali sobotu, boli ukameňovaní. Kňazov, ktorí nedodržiavali sobotu, zasiahol Jahveho oheň. Tí, ktorí si nevážili svojich rodičov, boli tiež ukameňovaní. Za toto všetko Jahve ľudí pochválil. Jahve ustanovil svoje prikázania a zákony, aby ľudia, ktorých viedol v živote, počúvali Jeho slovo, podriadili sa a nevzdorovali Mu. Tieto zákony používal na to, aby mal novonarodené ľudstvo pod kontrolou, aby tým lepšie položil základy pre svoje budúce pôsobenie. Teda podľa diela, ktoré Jahve uskutočnil, sa prvý vek nazýva Vekom zákona. Hoci Jahve vyslovil veľa výrokov a vykonal veľké dielo, ľudí viedol len pozitívne. Učil týchto nevzdelaných ľudí, ako majú byť ľuďmi, ako majú žiť, ako majú pochopiť Jahveho cestu. Jeho dielo prevažne spočívalo v tom, že pobádal ľudí, aby šli Jeho cestou a riadili sa Jeho zákonmi. Pôsobil na ľudí, ktorí boli mierne skazení. Jeho pôsobenie nesiahalo tak ďaleko, aby zmenil ich povahu alebo napredovanie v živote. Chcel len prostredníctvom zákonov udržať ľudí pod kontrolou. Pre vtedajších Izraelitov bol Jahve len Bohom v chráme, Bohom na nebi. Bol oblačným a ohnivým stĺpom. Všetko, čo od nich Jahve požadoval, bolo poslúchať to, čo dnes ľudia poznajú ako Jeho zákony a prikázania – mohli by sme povedať pravidlá –, lebo Jahve ich nechcel premeniť, ale dať im viac vecí, ktoré človek potrebuje, a poučiť ich svojimi ústami, lebo po stvorení človek nemal nič z toho, čím by mal disponovať. A tak Jahve dal ľuďom to, čo potrebovali pre svoj život na zemi. Spôsobil to, že ľudia, ktorých viedol, prekonali svojich predkov, Adama a Evu, lebo to, čo im Jahve dal, prekonalo to, čo dal Adamovi a Eve na začiatku. Nech už Jahve vykonal v Izraeli čokoľvek, cieľom bolo to, aby viedol ľudí a aby ľudia spoznali svojho Stvoriteľa. Nepodmanil si ich ani ich nepremenil. Len ich viedol. Toto je zhrnutie Jahveho diela vo Veku zákona. Je to pozadie, skutočný príbeh, podstata Jeho diela v celej izraelskej krajine a začiatok Jeho 6 000 ročného diela – udržať ľudstvo pod kontrolou Jahveho ruky. Z toho sa zrodilo ďalšie dielo v Jeho 6 000 ročnom pláne riadenia.

Poznámky pod čiarou:

a. Pôvodný text neobsahuje slovné spojenie „ktoré bolo treba dodržiavať“.