Predslov

Hoci mnohí ľudia veria v Boha, len zopár z nich rozumie, čo viera v Boha znamená a čo musia urobiť, aby sa podriadili Božej vôli. Je to tak preto, lebo hoci ľudia poznajú slovo „Boh“ a frázy ako „Božie dielo“, Boha nepoznajú a ešte menej poznajú Jeho dielo. Potom niet divu, že všetci tí, ktorí Boha nepoznajú, majú vo svojej viere v Neho zmätok. Ľudia neberú vieru v Boha vážne, a to výlučne preto, lebo viera v Boha je pre nich niečo príliš neznáme, príliš zvláštne. Takto nespĺňajú Božie nároky. Inými slovami, keď ľudia nepoznajú Boha a Jeho dielo, nie sú vhodní na to, aby ich Boh použil, a už vôbec nie sú schopní uspokojiť Jeho vôľu. „Viera v Boha“ znamená veriť, že Boh existuje. Ide o najjednoduchší koncept, čo sa týka viery v Boha. Veriť v existenciu Boha navyše nie je to isté, ako skutočne v Boha veriť. Je to skôr akýsi druh jednoduchej viery so silnými náboženskými podtónmi. Skutočná viera v Boha znamená toto: človek na základe viery, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým, vníma Jeho slová a Jeho dielo, očisťuje svoju skazenú povahu, uspokojuje Božiu vôľu a spoznáva Ho. Len takúto cestu môžeme nazvať „vierou v Boha“. Napriek tomu ľudia často vnímajú vieru v Boha ako jednoduchú a nepodstatnú záležitosť. Ľudia, ktorí veria v Boha takýmto spôsobom, stratili predstavu o tom, čo to znamená veriť v Boha, a hoci môžu veriť až do úplného konca, nikdy nezískajú Boží súhlas, pretože kráčajú po nesprávnej ceste. Aj dnes stále existujú takí, ktorí veria v Boha podľa slov a prázdneho učenia. Nevedia, že im chýba podstata viery v Boha, a nemôžu získať Boží súhlas. Stále sa však k Bohu modlia kvôli požehnaniu bezpečia a dostatku milosti. Zastavme sa, upokojme naše srdcia a položme si otázku: Môže byť viera v Boha skutočne tou najľahšou vecou na zemi? Môže viera v Boha znamenať len prijímanie veľkej Božej milosti? Sú ľudia, ktorí veria v Boha bez toho, aby Ho poznali, alebo veria v Boha a napriek tomu Mu odporujú, skutočne schopní uspokojiť Božiu vôľu?

O Bohu a človeku nemožno hovoriť ako o rovnocenných bytostiach. Božia podstata a Jeho dielo sú pre človeka nanajvýš nepochopiteľné a nevysvetliteľné. Keby Boh nekonal osobne svoje dielo a nevyslovoval svoje slová vo svete človeka, človek by nikdy nebol schopný pochopiť Božiu vôľu. A tak by dokonca aj tí, ktorí Bohu zasvätili celé svoje životy, nemohli získať Jeho súhlas. Keby sa Boh nepustil do diela, bolo by jedno, ako by sa človeku darilo. Všetko by to bolo zbytočné, pretože Božie myšlienky budú vždy presahovať myšlienky človeka a človek nedokáže pochopiť Božiu múdrosť. A tak hovorím, že tí, ktorí tvrdia, že Boha a Jeho dielo „úplne chápu“, sú hlupáci. Všetci sú arogantní a neznalí. Človek by nemal definovať Božie dielo a navyše ho ani definovať nemôže. V Božích očiach je človek bezvýznamný ako mravec – ako teda môže pochopiť Božie dielo? Nehovoria tí, ktorí radi rečnia o tom, že „Boh nekoná svoje dielo tým alebo oným spôsobom“ alebo „Boh je taký a onaký“, arogantne? Všetci by sme mali vedieť, že človeka, ktorý je z mäsa a kostí, skazil satan. Samotnou prirodzenosťou ľudstva je odporovať Bohu. Ľudstvo nemôže byť s Bohom na rovnakej úrovni a už vôbec nemôže dúfať, že bude môcť dávať vo vzťahu k Božiemu dielu odporúčania. Pokiaľ ide totiž o to, ako Boh vedie človeka, je to dielo samotného Boha. Je to niečo, čomu by sa mal človek podriadiť bez vyjadrovania takého alebo onakého názoru, pretože človek je len prach. Keďže máme v úmysle hľadať Boha, nemali by sme vkladať do Jeho diela naše predstavy, aby ich Boh zvážil, a už vôbec by sme nemali v maximálnej miere používať našu skazenú povahu, aby sme Božiemu dielu úmyselne odporovali. Neboli by sme v takom prípade antikristi? Ako by mohli takí ľudia veriť v Boha? Keďže veríme, že Boh existuje, a chceme Ho uspokojiť a uvidieť, mali by sme hľadať cestu pravdy a snažiť sa o cestu, ako byť v súlade s Bohom. Nemali by sme Mu klásť strnulý odpor. Čo dobré by z takého konania vzišlo?

Boh dnes vykonal nové dielo. Možno tieto slová neprijmeš a môžu sa ti zdať čudné, poradil by som ti však, aby si neukazoval svoju prirodzenosť, pretože len tí, ktorí sú skutočne hladní a smädní po spravodlivosti pred Bohom, môžu získať pravdu a len tých, ktorí sú skutočne zbožní, môže Boh osvietiť a usmerňovať. Výsledky sa dostavia vďaka hľadaniu pravdy pomocou triezveho pokoja, nie hádkami a spormi. Keď hovorím, že „Boh dnes vykonal nové dielo“, mám na mysli skutočnosť, že Boh sa vracia do tela. Tieto slová ťa možno netrápia, možno nimi pohŕdaš alebo ťa naopak veľmi zaujímajú. Tak či onak, dúfam, že všetci tí, ktorí skutočne túžia po Božom zjavení, dokážu tomuto faktu čeliť a starostlivo ho preskúmať a nebudú v tejto veci robiť urýchlené závery. Práve to by mal spraviť múdry človek.

Niečo také nie je ťažké skúmať, každý z nás však musí poznať túto jednu pravdu: vtelenému Bohu patrí Božia podstata a vtelenému Bohu patrí Jeho výraz. Keďže Boh sa stáva telom, dokáže zabezpečiť vykonanie zamýšľaného diela, a keďže sa stáva telom, vyjadrí, čím je, a človeku bude schopný priniesť pravdu, darovať mu život a ukázať mu cestu. Telo, ktoré nemá Božiu podstatu, rozhodne nie je vteleným Bohom, o tom niet pochýb. Ak chce človek skúmať, či ide o vteleného Boha, musí si to potvrdiť na základe povahy, ktorú Boh vyjadruje, a slov, ktoré hovorí. To znamená, že aby si potvrdil, či ide o vteleného Boha a o pravú cestu, musí to rozlíšiť na základe Jeho podstaty. Pri rozhodovaní, či ide o vteleného Boha, je preto kľúčová Jeho podstata (Jeho dielo, Jeho výroky, Jeho povaha a mnoho ďalších stránok), nie Jeho vonkajší zjav. Ak človek skúma len Jeho vonkajší zjav a v dôsledku toho prehliadne Jeho podstatu, svedčí to o tom, že je nevedomý a neznalý. Vonkajší zjav nemôže určovať podstatu a Božie dielo navyše nikdy nemôže byť v súlade s predstavami človeka. Nebol vonkajší vzhľad Ježiša v rozpore s predstavami človeka? Nebolo to tak, že Jeho tvár a odev nehovorili nič o Jeho pravej totožnosti? Nepostavili sa prví farizeji proti Ježišovi práve preto, lebo sa zameriavali len na Jeho vonkajší vzhľad a nevzali si k srdcu Jeho slová? Dúfam, že žiadny brat a sestra v snahe o to, aby sa im zjavil Boh, nezopakuje tragédiu z minulosti. Nesmú sa z vás stať moderní farizeji a nesmiete Boha opäť pribiť na kríž. Mali by ste starostlivo zvážiť, ako privítať Boží návrat a mali by ste mať jasno v tom, ako byť niekým, kto sa podriadi pravde. Je to zodpovednosť každého, kto očakáva návrat Ježiša na oblaku. Mali by sme si pretrieť naše duchovné oči, aby boli čisté a aby sme neuviazli v slovách prehnanej fantázie. Mali by sme uvažovať o realistickom Božom diele a pozrieť sa na Jeho praktickú stránku. Nenechajte sa uniesť ani sa nestraťte vo fantáziách, túžiac po dni, keď Pán Ježiš príde na oblaku, náhle medzi vás zostúpi a vezme tých z vás, ktorí ste Ho nikdy nepoznali ani nevideli a ktorí neviete, ako nasledovať Jeho vôľu. Lepšie je rozmýšľať o praktickejších záležitostiach!

Túto knihu si možno otvoril za účelom výskumu alebo s úmyslom prijatia. Nech je tvoj postoj akýkoľvek, dúfam, že si ju prečítaš až do konca a len tak ľahko ju neodložíš. Možno sa po prečítaní týchto slov tvoj postoj zmení. To však závisí od tvojej motivácie a úrovne pochopenia. Mal by si však vedieť jednu vec: slovo Božie nemôže byť prezentované ako slovo človeka a zo slova človeka už vôbec nemožno urobiť slovo Božie. Človek, ktorého Boh použije, nie je vteleným Bohom a vtelený Boh nie je človekom, ktorého Boh použije. Je v tom zásadný rozdiel. Keď si tieto slová prečítaš, možno ich nebudeš považovať za slová Božie, ale len za osvietenie, ktoré človek získal. V takom prípade si zaslepený nevedomosťou. Ako môžu byť slová Božie to isté ako osvietenie, ktoré získal človek? Slová vteleného Boha otvárajú nový vek, usmerňujú celé ľudstvo, odkrývajú záhady a ukazujú človeku smer, ktorým sa má v novom veku vydať. Osvietenie, ktoré človek získal, to sú len jednoduché pokyny k praktizovaniu alebo poznatky. Nemôže usmerňovať celé ľudstvo do nového veku ani odkrývať záhady samotného Boha. Boh je v konečnom dôsledku Bohom a človek je človekom. Boh má Božiu podstatu a človek má podstatu človeka. Ak by človek vnímal Božie slová ako jednoduché osvietenie Duchom Svätým a slová apoštolov a prorokov považoval za slová, ktoré vyslovuje sám Boh, bola by to jeho chyba. Za žiadnych okolností by si nemal zamieňať správne za nesprávne ani predstierať, že niečo vznešené je prosté, alebo si zamieňať hlboké veci s plytkými. Za žiadnych okolností by si nemal vedome vyvrátiť niečo, o čom vieš, že je to pravda. Každý, kto verí, že Boh existuje, by mal skúmať problémy zo správneho hľadiska a prijať nové Božie dielo a Jeho nové slová z pohľadu Jeho stvorenej bytosti. V opačnom prípade ho Boh odvrhne.

Po diele Jahveho sa Ježiš stal telom, aby konal svoje dielo medzi ľuďmi. Toto dielo nekonal v izolácii – nadväzovalo na dielo Jahveho. Bolo to dielo pre nový vek, ktoré Boh vykonal, keď ukončil Vek zákona. Po skončení diela Ježiša Boh podobným spôsobom pokračoval vo svojom diele pre nový vek, pretože celé Božie riadenie vždy napreduje. Keď sa skončí starý vek, bude nahradený novým a keď bude dokončené staré dielo, príde nové, aby Božie riadenie pokračovalo. Toto vtelenie je druhým Božím vtelením, ktoré nadväzuje na dielo Ježiša. Samozrejme, k tomuto vteleniu nedochádza samostatne. Je to tretia etapa diela po Veku zákona a Veku milosti. Vždy keď Boh začína novú etapu diela, musí nastať nový začiatok a vždy to musí priniesť nový vek. Takto tiež dochádza k zodpovedajúcim zmenám v Božej povahe, v spôsobe a mieste Jeho konania diela a Jeho mene. Potom niet divu, že pre človeka je ťažké prijať Božie dielo v novom veku. No bez ohľadu na to, ako Mu človek vzdoruje, Boh vždy koná svoje dielo a vždy vedie celé ľudstvo vpred. Keď Ježiš prišiel do sveta človeka, ohlásil Vek milosti a ukončil Vek zákona. Počas posledných dní sa Boh opäť stal telom a týmto vtelením ukončil Vek milosti a ohlásil Vek kráľovstva. Všetci tí, ktorí dokážu prijať druhé vtelenie Boha, budú privedení do Veku kráľovstva a navyše budú schopní osobne prijať Božie usmernenie. Hoci Ježiš vykonal medzi ľuďmi veľa diela, len dokončil vykúpenie celého ľudstva a stal sa obetou za hriech človeka. Nezbavil človeka celej jeho skazenej povahy. Na to, aby človeka úplne zachránil pred vplyvom satana, nestačilo, aby sa stal obetou za hriech a znášal hriechy človeka. Boh okrem toho musel vykonať väčšie dielo, aby človeka úplne zbavil jeho satansky skazenej povahy. A tak teraz, keď boli človeku odpustené všetky jeho hriechy, sa Boh opäť stal telom, aby človeka priviedol do nového veku a začal dielo napomínania a súdu. Toto dielo priviedlo človeka do vyššieho sveta. Všetci, ktorí sa podrobia Jeho vláde, si budú užívať vyššiu pravdu a dostanú väčšie požehnanie. Budú skutočne žiť vo svetle a získajú pravdu, cestu a život.

Keď ľudia uviaznu vo Veku milosti, nikdy sa nezbavia svojej skazenej povahy, nehovoriac o tom, že nebudú poznať vrodenú Božiu povahu. Keď budú ľudia vždy žiť s nadbytkom milosti, ale nebudú mať cestu života, ktorá im umožní poznať alebo uspokojiť Boha, nikdy Ho vo svojej viere v Neho naozaj nezískajú. Tento druh viery je skutočne úbohý. Keď dočítaš túto knihu, keď zažiješ každý krok diela vteleného Boha vo Veku kráľovstva, pocítiš, že tvoje dlhoročné túžby boli konečne naplnené. Budeš cítiť, že až teraz si skutočne videl Boha zoči-voči, až teraz si hľadel do Jeho tváre, počul Jeho osobné výroky, ocenil múdrosť Jeho diela a naozaj pocítil, aký je praktický a všemohúci. Budeš mať pocit, že si získal mnoho vecí, ktoré ľudia v minulosti nikdy nevideli ani nevlastnili. V tej chvíli budeš presne vedieť, čo je to veriť v Boha a čo je to uspokojiť vôľu Božiu. Samozrejme, ak lipneš na názoroch z minulosti a odmietaš alebo popieraš, že došlo k druhému vteleniu Boha, potom zostaneš s prázdnymi rukami, nič nezískaš a v konečnom dôsledku budeš vyhlásený za vinného zo vzdorovania Bohu. Tí, ktorí sa dokážu podriadiť pravde a Božiemu dielu, budú vyhlásení pod menom druhého vteleného Boha – Všemohúceho. Budú schopní prijať osobné Božie vedenie, získajú viac vznešenejších právd, ako aj skutočný život. Uvidia víziu, ktorú ľudia v minulosti nikdy nevideli: „A obrátil som sa, aby som videl hlas, ktorý ku mne hovoril. A po obrátení sa som zbadal sedem zlatých svietnikov a uprostred nich akoby Syna človeka, odetého do rúcha až k nohám a opásaného okolo hrudníka zlatým pásom. Hlavu a vlasy mal biele ako vlna, ako sneh, a Jeho oči boli ako plameň ohňa. Nohy mal ako jemnú mosadz, ako keby horeli v peci, a hlas Mu znel ako zvuk množstva vôd. A v pravej ruke mal sedem hviezd – a z úst Mu vychádzal ostrý meč s obojstranným ostrím a Jeho tvár bola ako slnko žiariace v plnej sile.“ (Zj 1, 12-16) Táto vízia je vyjadrením celej povahy Boha a vyjadrenie Jeho celej povahy je zároveň vyjadrením Božieho diela v Jeho súčasnom vtelení. V návale napomínania a súdov vyjadruje Syn človeka svoju vrodenú povahu prostredníctvom svojich výrokov. Všetkým, ktorí prijímajú Jeho trest a súd, umožňuje vidieť skutočnú tvár Syna človeka, ktorá je verným obrazom tváre Syna človeka, ktorú videl Ján. (Samozrejme, tí, ktorí Božie dielo vo Veku kráľovstva neprijmú, nebudú nič z toho vidieť.) Skutočnú tvár Boha nemožno úplne vyjadriť ľudským jazykom. Boh preto používa prostriedky, ktorými vyjadruje svoju vrodenú povahu, aby človeku ukázal svoju skutočnú tvár. To znamená, že všetci tí, ktorí ocenili vrodenú povahu Syna človeka, videli skutočnú tvár Syna človeka, pretože Boh je príliš veľký a nemožno Ho plne vyjadriť ľudským jazykom. Keď človek spozná každý krok Božieho diela vo Veku kráľovstva, bude poznať skutočný význam Jánových slov, keď hovoril o Synovi človeka medzi svietnikmi: „Hlavu a vlasy mal biele ako vlna, ako sneh, a Jeho oči boli ako plameň ohňa. Nohy mal ako jemnú mosadz, ako keby horeli v peci, a hlas Mu znel ako zvuk množstva vôd. A v pravej ruke mal sedem hviezd – a z úst Mu vychádzal ostrý meč s obojstranným ostrím a Jeho tvár bola ako slnko žiariace v plnej sile.“ Vtedy budeš bez akýchkoľvek pochybností vedieť, že toto obyčajné telo, ktoré toho toľko povedalo, je nepopierateľne druhý vtelený Boh. Navyše budeš skutočne vnímať, aký si požehnaný, a pocítiš, že si ten najšťastnejší človek. Nechceš prijať toto požehnanie?

Prvú časť tejto knihy tvoria „Výroky Krista na začiatku“. Tieto slová predstavujú prechod z Veku milosti na začiatok Veku kráľovstva. Sú verejným svedectvom Ducha Svätého o Synovi človeka, ktoré je adresované cirkvám. Sú tiež naplnením týchto slov v Zjavení: „Kto má uši, ten nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.“ Tieto slová predstavujú úvodnú etapu diela, ktoré Boh začal konať vo Veku kráľovstva. Druhú časť tejto knihy tvoria slová, ktoré hovorí osobne Syn človeka po tom, ako sa formálne odhalil. Obsahuje niekoľko druhov výrokov a slov, ako sú proroctvo, odhalenie záhad a cesta života, ktorých obsah je pomerne bohatý – sú to predpovede budúcnosti kráľovstva, odhalenia záhad spojených s Božím plánom riadenia, rozbor ľudskej povahy, napomenutia a varovania, prísne súdy, úprimné slová útechy, diskusia o živote, rozprava o vstupe a tak ďalej. Stručne povedané, čo Boh má a čím je, ako aj Božia povaha – to všetko je vyjadrené v Jeho diele a Jeho slovách. Samozrejme, Božie dielo v súčasnom vtelení má vyjadriť Jeho povahu primárne prostredníctvom napomínania a súdu. Na tomto základe prináša človeku viac pravdy a ukazuje mu viac spôsobov praktizovania, čím dosahuje svoj cieľ podrobiť si človeka a zachrániť ho pred jeho vlastnou skazenou povahou. To je podstata Božieho diela vo Veku kráľovstva. Chceš vstúpiť do nového veku? Chceš sa zbaviť skazenej povahy? Chceš získať vyššiu pravdu? Chceš uvidieť skutočnú tvár Syna človeka? Chceš, aby bol tento život užitočný? Chceš, aby ťa Boh učinil dokonalým? Ako potom privítaš návrat Ježiša?

Ďalší: Doslov

Ak vám Boh pomohol, chceli by ste sa oboznámiť s Jeho slovami, aby ste sa dostali do Jeho blízkosti a tešili sa z Jeho požehnaní?

Nastavenia

  • Text
  • Témy

Jedna farba

Témy

Písma

Veľkosť písma

Medzery medzi riadkami

Medzery medzi riadkami

Šírka strany

Obsah

Hľadať

  • Vyhľadávať v tomto texte
  • Vyhľadávať v tejto knihe

Spojte sa s nami cez Messenger