Boh je zdrojom života všetkých vecí (III)

V tomto čase sme hovorili o mnohých veciach spojených s poznaním Boha a nedávno sme sa rozprávali o téme, ktorá s tým súvisí a ktorá je veľmi dôležitá. O akú tému ide? (Boh je zdrojom života všetkých vecí.) Zdá sa, že body a téma, o ktorej som hovoril, spravili na každého jasný dojem. Naposledy sme hovorili o niekoľkých aspektoch prostredia na zabezpečenie prežitia, ktoré Boh vytvoril pre ľudstvo, ako aj o mnohých druhoch obživy potrebnej pre život ľudí, ktorú Boh pripravil pre ľudstvo. To, čo Boh robí, sa v skutočnosti neobmedzuje na prípravu prostredia zabezpečujúceho prežitie pre ľudí ani na prípravu ich každodennej obživy. Skôr to pozostáva z vykonania veľkého množstva záhadnej a potrebnej práce, ktorá zahŕňa mnoho rôznych stránok a aspektov pre prežitie ľudí a život ľudstva. To všetko sú Božie skutky. Tieto skutky sa neobmedzujú len na Jeho prípravu prostredia, v ktorom ľudia dokážu prežiť, a na ich každodennú obživu – majú oveľa širší rozsah. Okrem týchto dvoch druhov práce Boh pripravuje aj mnoho druhov prostredia a podmienok na prežitie, ktoré sú pre život človeka nevyhnutné. O tejto téme budeme dnes diskutovať. Súvisí to aj s Božími skutkami; inak by naša debata nemala žiadny zmysel. Ak chcú ľudia poznať Boha, ale disponujú len doslovným chápaním slova Boh alebo rôznych aspektov toho, čo Boh má a čím je, potom to nie je pravé porozumenie. Aká je teda cesta k poznaniu Boha? Je to Jeho poznávanie prostredníctvom Jeho skutkov vo všetkých Jeho mnohých aspektoch. Musíme teda pokračovať v duchovnom spoločenstve na tému Božích skutkov v čase, keď stvoril všetky veci.

Odkedy Boh stvoril všetky veci, fungujú a ďalej napredujú usporiadaným spôsobom a v súlade so zákonmi, ktoré stanovil. Ľudstvo prežilo pod Jeho upreným pohľadom, pod Jeho vládou, a všetky veci sa po celý čas vyvíjali usporiadaným spôsobom. Neexistuje nič, čo môže tieto zákony zmeniť alebo zničiť. Všetky stvorenia sa môžu rozmnožovať vďaka Božej vláde a vďaka Jeho vláde a riadeniu môžu všetky stvorenia prežiť. To znamená, že všetky stvorenia vznikajú pod Božou vládou a pod Božou vládou prosperujú, miznú a prevteľujú sa usporiadaným spôsobom. Keď príde jar, mrholenie prináša pocit nového ročného obdobia a pokropí zem. Zem sa začne roztápať, z pôdy vykukne klíčiaca tráva a stromy sa postupne zazelenajú. Všetky tieto živé veci prinášajú na zem sviežu vitalitu. Takto to vyzerá, keď vznikajú všetky stvorenia a darí sa im. Všetky druhy zvierat vychádzajú zo svojich brlohov, aby pocítili teplo jari a začali nový rok. V lete sa všetky stvorenia vyhrievajú za horúceho počasia a užívajú si teplo, ktoré toto ročné obdobie prináša. Rýchlo rastú. Stromy, tráva a všetky druhy rastlín rastú ohromným tempom, až nakoniec zakvitnú a zarodia. V lete majú všetky stvorenia vrátane ľudí plno práce. Na jeseň prichádza s dažďom chlad a všetky druhy živých stvorení začnú vnímať príchod zberu úrody. Všetky stvorenia dávajú plody a ľudia začnú tieto rôzne druhy plodov zbierať, aby si pripravili jedlo na zimu. V zime sa všetky stvorenia s príchodom chladného počasia postupne v tichosti uložia na odpočinok a aj ľudia si v tomto období spravia prestávku. Všetky tieto zmeny od jedného ročného obdobia k druhému, pri prechode z jari do leta a následne do jesene a zimy sa dejú podľa zákonov, ktoré zaviedol Boh. Pomocou týchto zákonov vedie všetky veci a ľudstvo a pre ľudstvo vymyslel bohatý a pestrofarebný spôsob života. Pripravil mu prostredie na prežitie, ktoré má rôzne teploty a ročné obdobia. V tomto usporiadanom prostredí na prežitie môžu ľudia usporiadaným spôsobom prežívať a rozmnožovať sa. Ľudia nemôžu tieto zákony zmeniť a žiadny človek ani stvorenie ich nemôže porušiť. Hoci došlo k nespočetným zmenám – z morí sa stali polia a z polí moria –, tieto zákony naďalej existujú. Existujú vďaka tomu, že existuje Boh, a vďaka Jeho vláde a riadeniu. Životy ľudí prebiehajú v tomto usporiadanom a rozsiahlom prostredí v medziach týchto zákonov a pravidiel. Za týchto zákonov vyrástli generácie ľudí, ktoré pod nimi aj prežili. Ľudia si užívali toto usporiadané prostredie na prežitie, ako aj všetky z tých mnohých vecí, ktoré Boh pre jednotlivé generácie stvoril. Majú pocit, že tieto druhy zákonov sú prirodzené, a pohŕdavo ich považujú za samozrejmosť, no aj keď nemôžu cítiť, že tieto zákony ovláda Boh a že Boh nad nimi vládne, nech sa deje, čo chce, Boh sa vždy zaoberá týmto nemenným dielom. Jeho úmyslom v tomto nemennom diele je prežitie ľudstva, a to tak, aby ľudstvo mohlo ďalej žiť.

Boh určuje hranice pre všetky veci, aby živil celé ľudstvo

Dnes budem hovoriť o tom, ako sa všetky tieto druhy zákonov, ktoré Boh priniesol všetkým veciam, starajú o celé ľudstvo. Je to dosť rozsiahla téma, preto ju môžeme rozdeliť na niekoľko častí a hovoriť o nich postupne, aby ste ich mohli mať jasne vymedzené. Takto bude pre vás ľahšie uchopiteľná a vy ju budete môcť krok za krokom pochopiť.

Prvá časť: Boh určuje hranice pre každý druh zemského povrchu

Začnime teda prvou časťou. Keď Boh stvoril všetky veci, vytýčil hranice pohorí, nížin, púští, vrchov, riek a jazier. Na zemi sú pohoria, nížiny, púšte a vrchy, ako aj rôzne vodné útvary. Sú to rôzne druhy zemského povrchu, všakže? Boh medzi nimi vytýčil hranice. Keď hovoríme o vytýčení hraníc, znamená to, že pohoria majú svoju polohu, nížiny zasa svoju, púšte majú určité hranice a vrchy majú svoje pevné miesta. Existuje tiež pevne stanovené množstvo vodných útvarov, ako sú rieky a jazerá. Znamená to, že keď Boh stvoril všetky veci, všetko veľmi jasne rozdelil. Už stanovil, koľko kilometrov by dané pohorie malo vo svojom polomere zaberať a aký je jeho rozsah. Stanovil tiež, aký by mal byť polomer jednotlivých nížin a ich rozsah. Keď vytváral všetky veci, stanovil aj hranice púští, ako aj rozsah pohorí, ich rozmery a to, čím sú ohraničené – to všetko stanovil On. Počas aktu stvorenia stanovil rozsah riek a jazier – všetky majú svoje hranice. Čo to znamená, keď hovoríme o hraniciach? Práve sme hovorili o tom, ako Boh vládne nad všetkými vecami tým, že pre ne určuje zákony. Znamená to, že rozsah a hranice pohorí sa nerozšíria ani nezmenšia v dôsledku rotácie zeme alebo plynutia času. Sú pevne dané, nemenné a je to Boh, kto diktuje ich nemennosť. Pokiaľ ide o miesta, kde sa nachádzajú nížiny, ich rozsah a to, s čím hraničia – toto určil Boh. Majú svoje hranice, a preto by nebolo možné, aby sa z nížiny náhodne zodvihla hromada zeme. Nížina sa nemôže náhle zmeniť na pohorie – nebolo by to možné. To je zmysel zákonov a hraníc, o ktorých sme práve hovorili. Čo sa týka púští, nebudeme tu spomínať osobitné funkcie púští alebo iného druhu zemského povrchu či geografickej oblasti, len ich hranice. Pod Božou vládou sa ani hranice púšte neposunú ďalej. Je to preto, lebo Boh tak určil v jej zákone, v jej obmedzeniach. Veľkosť oblasti, jej funkciu, ohraničenie a umiestnenie – to už stanovil Boh. Neprekročí svoje hranice ani sa nikam neposunie a jej plocha sa nebude svojvoľne zväčšovať. Hoci sú všetky vodné toky, ako sú rieky a jazerá, usporiadané a súvislé, nikdy nevybočia zo svojho rozsahu ani zo svojich hraníc. Všetky tečú usporiadane jedným smerom – tým, ktorým majú tiecť. Podľa zákonov Božej vlády teda žiadna rieka ani jazero v dôsledku rotácie zeme alebo prúdenia času svojvoľne nevyschne, nezmení svoj smer ani veľkosť prietoku. To všetko je pod Božou kontrolou. To znamená, že všetky veci, ktoré Boh stvoril uprostred tohto ľudstva, majú svoje dané miesta, priestor a hranice. Keď Boh stvoril všetky veci, vytvorili sa ich hranice, ktoré nemožno svojvoľne upraviť, obnoviť ani zmeniť. Čo to znamená „svojvoľne“? Znamená to, že sa náhodne neposunú, nerozšíria ani nezmenia svoju pôvodnú formu v dôsledku počasia, teploty alebo rotačnej rýchlosti zeme. Pohorie má napríklad určitú výšku, jeho úpätie zaberá určitú plochu, má určitú nadmorskú výšku a určité množstvo vegetácie. To všetko naplánoval a vypočítal Boh a svojvoľne sa to nezmení. Čo sa týka nížin, väčšina ľudí býva v nížinách a ich plochu a hodnotu ich existencie neovplyvnia žiadne zmeny klímy. Svojvoľne sa nezmenia dokonca ani veci nachádzajúce sa na týchto rôznych druhoch zemského povrchu a v geografickom prostredí, ktoré stvoril Boh. Napríklad zloženie púšte, druhy podzemných minerálnych usadenín, množstvo piesku na púšti a jeho farba, hrúbka púšte – nič z toho sa svojvoľne nezmení. Prečo sa svojvoľne nezmenia? Je to vďaka Božej vláde a Jeho riadeniu. Boh v rámci všetkých týchto rôznych druhov zemského povrchu a geografického prostredia, ktoré stvoril, všetko riadi naplánovaným a usporiadaným spôsobom. Všetky tieto geografické prostredia teda existujú a plnia svoje funkcie aj po tisícoch a dokonca aj po desiatkach tisícov rokov od čias, keď ich Boh stvoril. Aj keď v určitých obdobiach dochádza k výbuchom sopiek, zemetraseniam a veľkým zosuvom pôdy, Boh v žiadnom prípade nedovolí, aby niektorý druh zemského povrchu stratil svoju pôvodnú funkciu. Len vďaka tomuto Božiemu riadeniu, Jeho vláde a kontrole nad týmito zákonmi môže toto všetko – všetko, čo ľudstvo vidí a využíva – na zemi prežiť usporiadaným spôsobom. Prečo teda Boh týmto spôsobom riadi všetky tieto rôzne druhy zemského povrchu, ktoré na zemi existujú? Jeho cieľom je, aby živé bytosti, ktoré prežívajú v rôznom geografickom prostredí, mali stabilné prostredie a mohli v ňom ďalej žiť a rozmnožovať sa. Všetky tieto veci – pohyblivé aj nepohyblivé, dýchajúce nozdrami aj tie ostatné – tvoria jedinečné prostredie na prežitie ľudstva. Len takéto prostredie dokáže živiť generácie ľudí a umožniť ľuďom, aby ich generácie ďalej pokojne prežívali.

Téma, o ktorej som práve hovoril, je dosť rozsiahla, a tak sa možno zdá, že je od vašich životov vzdialená. Verím však, že jej všetci dokážete porozumieť. Chcem tým povedať, že Božie zákony v Jeho nadvláde nad všetkými vecami sú veľmi dôležité – skutočne veľmi dôležité! Aká je podmienka, aby mohli všetky stvorenia rásť podľa týchto zákonov? Je to vďaka Božej vláde. Vďaka Jeho vláde vykonávajú všetky veci v rámci Jeho vlády svoje vlastné funkcie. Napríklad hory dávajú výživu lesom a lesy zasa dávajú výživu a poskytujú ochranu rôznym vtákom a zvieratám, ktoré v nich žijú. Nížiny sú miestom, ktoré bolo pripravené pre ľudí, aby tam mohli pestovať plodiny, a je tiež určené pre rôzne vtáky a zvieratá. Vďaka nim môže väčšina ľudstva pohodlne žiť na rovnej zemi. Súčasťou nížin sú aj pastviny – obrovské plochy pastvín. Pastviny tvoria rastlinnú prikrývku zeme, chránia pôdu a živia dobytok, ovce a kone, ktoré na nich žijú. Aj púšť vykonáva svoju funkciu. Nie je miestom na ľudský život, ale jej úlohou je zabezpečovať, aby bolo vlhké podnebie suchšie. Prúdy riek a jazier prinášajú ľuďom pohodlným spôsobom pitnú vodu. Všade, kde tečú, budú mať ľudia vodu na pitie a nároky všetkých vecí na vodu budú pohodlne uspokojované. To sú hranice, ktoré Boh vytýčil pre rôzne druhy zemského povrchu.

Druhá časť: Boh určuje hranice pre každú formu života

V dôsledku týchto hraníc, ktoré vytýčil Boh, vytvorili rôzne druhy zemského povrchu rôzne prostredia na prežitie a tieto druhy prostredia na prežitie sú vhodné pre rôznorodé druhy vtákov a zvierat a poskytujú im aj priestor na prežitie. Z nich vznikli hranice prostredia na prežitie rôznych živých bytostí. To je druhá časť, o ktorej budeme ďalej hovoriť. Najprv si položme otázku, kde žijú vtáky, zvieratá a hmyz. Žijú v lesoch a hájoch? To je ich domov. Boh teda okrem určenia hraníc rôzneho geografického prostredia vytýčil hranice a určil zákony pre rôzne druhy vtákov a zvierat, rýb, hmyzu a pre všetky rastliny. Pre rozdiely medzi rôznymi geografickými prostrediami majú rozličné druhy vtákov a zvierat, rýb, hmyzu a rastlín rozličné prostredia na prežitie. Vtáky, zvieratá a hmyz žijú medzi rôznymi rastlinami, ryby vo vode a rastliny rastú na zemi. Súčasťou zeme sú rôznorodé oblasti ako pohoria, nížiny a vrchy. Keď majú vtáky a zvieratá svoj vlastný stanovený domov, nebudú sa potulovať, nepôjdu hocikam. Ich domovom sú lesy a pohoria. Ak by jedného dňa došlo k zničeniu ich domova, tento poriadok by sa zmenil na chaos. Aké to bude mať dôsledky, keď sa poriadok zmení na chaos? Kto utrpí ujmu ako prvý? Je to ľudstvo. Videli ste v rámci týchto zákonov a hraníc, ktoré zaviedol Boh, nejaký zvláštny úkaz? Napríklad slonov prechádzať sa po púšti? Videli ste už niečo také? Ak by k tomu naozaj došlo, bol by to veľmi čudný úkaz, pretože slony žijú v lesoch a to je prostredie, ktoré im na prežitie pripravil Boh. Majú svoje vlastné prostredie na prežitie a vlastný stanovený domov, tak prečo by len tak pobehovali? Videl niekto levy alebo tigre, ako sa prechádzajú po pobreží oceánu? Nie, nevidel. Domovom levov a tigrov sú lesy a pohoria. Videl niekto veľryby alebo žraloky z oceánov plávať púšťou? Nie, nevidel. Veľryby a žraloky majú svoje domovy v oceáne. Nájdu sa v prostredí, v ktorom žije človek, ľudia žijúci s medveďmi? Existujú ľudia, ktorí sú vo svojich domovoch aj mimo nich vždy obklopení pávmi alebo inými vtákmi? Videl niekto orly alebo divé husi hrať sa s opicami? (Nie.) Všetko by to boli zvláštne úkazy. O týchto veciach, ktoré sa vám zdajú zvláštne, hovorím preto, aby ste porozumeli, že všetky veci, ktoré stvoril Boh – bez ohľadu na to, či sú pripútané k jednému miestu alebo dokážu dýchať nozdrami –, majú svoje vlastné zákony prežitia. Boh mal pre tieto živé bytosti pripravené ich domovy a prostredie na prežitie už dávno predtým, než ich stvoril. Tieto živé bytosti mali svoje vlastné stále prostredie na prežitie, vlastnú potravu a stále domovy a mali svoje stále miesta s vhodnými teplotami, ktoré im umožňovali prežiť. Preto sa netúlali kade-tade, neohrozovali prežitie ľudstva ani neovplyvňovali životy ľudí. Takto Boh riadi všetky veci a poskytuje ľudstvu najlepšie prostredie na prežitie. Živé bytosti v rámci všetkých vecí majú vo svojom prostredí na prežitie všetky svoju potravu, ktorá ich drží pri živote. Pre túto potravu sú pripútané k svojmu prirodzenému prostrediu, aby prežili. V takomto prostredí ďalej prežívajú, rozmnožujú sa a napredujú v súlade so zákonmi, ktoré pre ne určil Boh. Vďaka takýmto zákonom a Božiemu predurčeniu žijú všetky veci v harmónii s ľudstvom a ľudstvo existuje spoločne vo vzájomnej závislosti so všetkými vecami.

Tretia časť: Boh udržiava prostredie a ekologickú rovnováhu, aby živil ľudstvo

Boh stvoril všetky veci a určil pre ne hranice, v rámci ktorých živil všetky druhy živých vecí. Zároveň pre ľudstvo pripravil aj rôzne prostriedky prežitia, takže vidíš, že ľudia nemajú len jeden spôsob prežitia alebo jeden druh prostredia na prežitie. Predtým sme sa rozprávali o tom, ako Boh pripravuje pre ľudí rôzne druhy jedla a zdroje vody, čo je nevyhnutné, aby mohol život ľudstva v tele pokračovať. V tomto ľudstve sa však nie všetci ľudia živia obilninami. V dôsledku rozdielov v geografickom prostredí a v druhoch zemského povrchu majú rôzne prostriedky prežitia. Všetky tieto prostriedky prežitia pripravil Boh. Takže nie všetci ľudia sa primárne venujú poľnohospodárstvu. To znamená, že nie všetci ľudia získavajú potravu pestovaním plodín. To je tretia časť, o ktorej budeme hovoriť: hranice vznikli v dôsledku rôznych spôsobov života ľudstva. Aké sú teda ďalšie spôsoby života ľudí? Z hľadiska rôznych zdrojov potravy, aké rôzne druhy ľudí existujú? Existuje niekoľko hlavných druhov.

Prvým spôsobom života je lovenie. Každý vie, čo to je. Čo jedia ľudia, ktorí sa živia lovom? (Divinu.) Jedia vtáky a lesné zvieratá. Divina je moderné slovo. Lovci to nevnímajú ako divinu, ale ako jedlo, svoju každodennú potravu. Ulovia napríklad jeleňa. Keď ho ulovia, je to rovnaké, ako keď poľnohospodár získa potravu z pôdy. Poľnohospodár dostáva potravu z pôdy, a keď ju vidí, je šťastný a má dobrý pocit. Keď má rodina plodiny, ktoré môže zjesť, nebude hladná. Poľnohospodár sa cíti spokojný a v jeho srdci nie je žiadna úzkosť. Aj lovec sa cíti uvoľnene a spokojne, keď sa pozerá na svoj úlovok, pretože sa už viac nemusí trápiť tým, čo bude jesť. Keď nastane čas na ďalšie jedlo, bude mať čo dať do úst a nebude musieť hladovať. Je to niekto, kto loví, aby prežil. Väčšina tých, čo sa živia lovom, žije v horských lesoch. Nevenujú sa poľnohospodárstvu. V ich okolí nie je ľahké nájsť úrodnú pôdu, preto prežívajú na rôznych živých bytostiach, rôznych druhoch koristi. To je prvý spôsob života, ktorý sa líši od spôsobu života obyčajných ľudí.

Druhým spôsobom života je pastierstvo. Zaoberajú sa ľudia, ktorí sa živia pasením zvierat, aj obrábaním pôdy? (Nie.) Čo teda robia? Ako žijú? (Väčšinou pasú dobytok a ovce, aby prežili, a v zime svoj dobytok porážajú a jedia. Základom ich stravy je hovädzie a baranie mäso a pijú čaj s mliekom. Pastieri majú síce plné ruky práce počas všetkých štyroch ročných období, no ich strava je bohatá. Majú veľa mlieka, mliečnych výrobkov a mäsa.) Ľudia, ktorí sa živia pasením zvierat, jedia hlavne hovädzie a baranie mäso, pijú ovčie a kravské mlieko a pri pasení zvierat jazdia na dobytku a koňoch s vetrom vo vlasoch a slnkom v tvári. Nebojujú so stresom moderného života. Celý deň hľadia na široko sa rozpínajúcu modrú oblohu a trávnaté nížiny. Drvivá väčšina ľudí, ktorí sa živia pastierstvom, žije na pastvinách a tento kočovný spôsob života u nich pretrváva celé generácie. Hoci je život na pastvinách trochu osamelý, je zároveň veľmi šťastný. Nie je to zlý spôsob života!

Tretím spôsobom života je rybárstvo. Malá časť ľudstva žije pri oceáne alebo na malých ostrovoch. Sú obklopení vodou, tvárou v tvár oceánu. Títo ľudia sa živia rybárstvom. Aký zdroj potravy majú ľudia, ktorí sa živia rybárstvom? Ich zdrojom potravy sú všetky druhy rýb, morské plody a ďalšie produkty mora. Ľudia, ktorí sa živia rybárstvom, neobrábajú pôdu, ale trávia každý deň rybolovom. Základom ich potravy sú rôzne druhy rýb a morských plodov. Občas tieto veci predajú za ryžu, múku a každodenné potreby. To je iný spôsob života, taký, ktorý vedú ľudia žijúci v blízkosti vody. Keďže žijú pri vode, spoliehajú sa na ňu ako na zdroj potravy a živia sa rybolovom. Rybolov je pre nich nielen zdrojom potravy, ale aj živobytia.

Ľudstvo okrem obrábania pôdy zväčša vedie vyššie spomínané tri spôsoby života. Drvivá väčšina ľudí však v záujme prežitia obrába pôdu a len zopár skupín ľudí sa živí pasením zvierat, rybolovom a lovom. A čo potrebujú ľudia, ktorí sa živia poľnohospodárstvom? Potrebujú pôdu. Celé generácie žijú vďaka tomu, že sadia plodiny do zeme, a či už pestujú zeleninu, ovocie alebo obilniny, svoju potravu a každodenné potreby získavajú zo zeme.

Z akých základných podmienok vychádzajú tieto rôzne spôsoby života? Nie je úplne nevyhnutné, aby sa v prvom rade zachovalo prostredie, v ktorom môžu prežiť? Keby napríklad tí, čo sa živia lovom, prišli o lesy v horách alebo o vtáky a zvieratá, zdroj ich živobytia by bol fuč. Smerovanie tohto spoločenstva a tohto druhu ľudí by bolo neisté a mohli by dokonca zaniknúť. A čo tí, čo sa živia pastierstvom? Na čo sa spoliehajú? To, od čoho skutočne závisia, nie je ich dobytok, ale prostredie, v ktorom môže tento dobytok prežiť – pastviny. Keby neexistovali žiadne pastviny, kde by pastieri pásli svoj dobytok? Čo by dobytok a ovce žrali? Bez dobytka by títo kočovníci prišli o živobytie. Kam by sa podeli bez zdroja obživy? Ďalšie prežitie by pre nich bolo veľmi ťažké, nemali by budúcnosť. Keby neboli vodné zdroje a rieky a jazerá by úplne vyschli, existovali by ešte všetci tí, ktorí rybárčia a ich život závisí od vody? Nie. Prežili by títo ľudia, ktorých živobytie závisí od vody a rýb? Keby už nemali potravu, keby už nemali zdroj živobytia, nedokázali by ďalej prežívať. Znamená to, že keby niektoré z etník niekedy narazilo na problém so svojím živobytím alebo prežitím, prestalo by existovať a mohlo by zmiznúť z povrchu zemského a vyhynúť. A keby tí, ktorí obrábajú pôdu, aby prežili, prišli o svoju pôdu, keby nemohli pestovať rôzne rastliny a získavať z nich potravu, ako by to potom dopadlo? Nezahynuli by od hladu? Ak by umierali hladom, nebol by tento druh ľudí vyhladený? To je teda Boží úmysel, pokiaľ ide o zachovanie rôznych druhov životného prostredia. Boh má len jeden úmysel, prečo zachovať rôzne prostredia a ekosystémy a všetky tie živé bytosti v nich – a tým je živiť všetky druhy ľudí, ktorí žijú v rôznom geografickom prostredí.

Keby všetky stvorené veci prišli o svoje vlastné zákony, prestali by existovať. Keby sa stratili zákony všetkých vecí, potom by živé bytosti medzi všetkými vecami nemohli pokračovať. Ľudstvo by zároveň prišlo o svoje prostredie, od ktorého závisí jeho prežitie. Keby toto všetko stratilo, nemohlo by pokračovať ďalej ako predtým, nemohlo by prosperovať a rozmnožovať sa z generácie na generáciu. Dôvod, prečo ľudia prežili až doteraz, je ten, že Boh im poskytol všetky stvorené veci, aby ich živil, aby živil ľudstvo rôznymi spôsobmi. Ľudstvo prežilo do súčasnosti len preto, lebo Boh ho živí rôznymi spôsobmi. Keď majú všetky druhy ľudí na zemi, všetky rasy, stále a priaznivé prostredie na prežitie, v ktorom sú dobre usporiadané prírodné zákony, môžu prežiť vo svojich stanovených oblastiach. Nikto nemôže tieto oblasti alebo hranice medzi nimi prekročiť, pretože je to Boh, kto ich vymedzil. Prečo by Boh takýmto spôsobom vymedzoval hranice? Pre celé ľudstvo je to veľmi dôležité – skutočne veľmi dôležité! Boh vymedzil priestor pre každý druh živej bytosti a stanovil prostriedky prežitia každého druhu živej bytosti. Okrem toho rozdelil rôzne druhy ľudí a rôzne rasy na zemi a určil pre ne priestor. Toto bude téma našej ďalšej diskusie.

Štvrtá časť: Boh určuje hranice medzi rôznymi rasami

Ako štvrté v poradí určil Boh hranice medzi rôznymi rasami. Na zemi sú ľudia s bielou, čiernou, hnedou a žltou farbou pleti. Sú to rôzne typy ľudí. Boh zároveň stanovil priestor na život týchto rôznych typov ľudí a bez toho, aby si to uvedomovali, žijú v primeranom prostredí na prežitie pod Božím riadením. Z tohto priestoru nemôže nikto vystúpiť. Pozrime sa, napríklad, na belochov. V akom geografickom priestore žije väčšina z nich? Väčšina žije v Európe a Amerike. Geografickým priestorom, v ktorom žijú primárne černosi, je Afrika. Ľudia s hnedou farbou pleti žijú hlavne v juhovýchodnej a južnej Ázii, v krajinách ako Thajsko, India, Mjanmarsko, Vietnam a Laos. Ľudia so žltou farbou pleti žijú prevažne v Ázii, teda v krajinách ako Čína, Japonsko a Južná Kórea. Boh vhodne rozložil všetky tieto rôzne druhy rás, aby boli rozmiestnené v rôznych častiach sveta. Boh v týchto rôznych častiach sveta už dávno pripravil prostredie na prežitie vhodné pre každú ľudskú rasu. V tomto prostredí na prežitie im pripravil pôdu rôznej farby a zloženia. Inými slovami, telá belochov neobsahujú rovnaké zložky ako telá černochov a líšia sa aj od zložiek, ktoré tvoria telá ľudí iných rás. Keď Boh stvoril všetky veci, už predtým pripravil pre danú rasu prostredie na prežitie. Konal tak s úmyslom, aby tento typ ľudí, až sa začnú množiť a ich počet bude narastať, mohol zostať pripútaný v určitom priestore. Skôr než Boh stvoril ľudí, už mal všetko vopred premyslené – Európu a Ameriku vyhradil pre belochov, aby sa mohli rozvíjať a prežiť. Takže keď Boh vytváral zem, mal už plán, cieľ a úmysel, pokiaľ ide o to, koho na daný kus zeme umiestni a koho na ňom bude živiť. Napríklad už dávno predtým naplánoval, aké budú v danej oblasti pohoria, koľko tam bude nížin a vodných zdrojov, aké druhy vtákov a zvierat, aké ryby a rastliny. Keď pripravoval prostredie na prežitie konkrétneho druhu človeka, konkrétnej rasy, musel zvážiť mnoho vecí z najrôznejších hľadísk – geografické prostredie, zloženie pôdy, rôzne druhy vtákov a zvierat, veľkosť rôznych druhov rýb, zložky tvoriace telá rýb, rozdiely v kvalite vody, ako aj všetky rozličné druhy rastlín… Boh to všetko už dávno pripravil. Tento druh prostredia je prostredím na prežitie, ktoré Boh vytvoril a pripravil pre belochov a ktoré im prirodzene patrí. Videli ste, že keď Boh stvoril všetky veci, dôkladne o tom premýšľal a konal podľa plánu? (Áno, videli sme, že Božie úvahy v prospech rôznych druhov ľudí boli starostlivo premyslené. O tom, aké prostredie na prežitie stvoril pre rôzne typy ľudí, aké druhy vtákov, zvierat a rýb, koľko pohorí a koľko nížin pripraví, uvažoval s najväčšou dôkladnosťou a presnosťou.) Vezmime si napríklad belochov. Čo jedia najviac? Potrava belochov sa veľmi líši od potravy, ktorú jedia Ázijčania. Základ stravy belochov tvoria prevažne mäso, vajcia, mlieko a hydina. Obilniny, ako chlieb a ryža, sa vo všeobecnosti považujú za prílohu a dávajú sa na kraj taniera. Dokonca aj keď jedia zeleninový šalát, obvykle si k nemu priložia niekoľko kúskov pečenej roštenky alebo kurčaťa, a aj k jedlám z pšenice si zvyknú pridať syr, vajcia alebo mäso. To znamená, že základ ich stravy netvoria pšeničné jedlá ani ryža. Konzumujú veľké množstvá mäsa a syra. Často pijú studenú vodu, pretože ich potrava je veľmi kalorická. Belosi sú teda výnimočne mohutní. Taký je zdroj ich obživy a prostredie na život, ktoré im pripravil Boh. Vďaka nemu môžu viesť tento spôsob života, ktorý sa líši od životného štýlu ľudí iných rás. Na tomto spôsobe života nie je nič správne ani nesprávne – je prirodzený, predurčený Bohom a vyplýva z Božích príkazov a Jeho opatrení. To, že táto rasa má tento spôsob života a tieto zdroje obživy, vyplýva z ich rasy a z prostredia na prežitie, ktoré pre ňu pripravil Boh. Mohli by sme povedať, že prostredie na prežitie, ktoré Boh pripravil pre belochov, a každodenná potrava, ktorú získavajú z prostredia, sú bohaté a hojné.

Boh pripravil potrebné prostredie na prežitie aj pre ostatné rasy. Zoberme si napríklad černochov – kde žijú černosi? Prevažne v strednej a južnej Afrike. Čo pre nich Boh pripravil v tomto prostredí na život? Tropické dažďové pralesy, najrôznejšie druhy vtákov a zvierat a tiež púšte a všetky druhy rastlín, ktoré žijú spoločne s ľuďmi. Majú zdroje vody, svoje živobytie a potravu. Boh voči nim nebol zaujatý. Bez ohľadu na to, čo kedy urobili, s prežitím nikdy nemali problém. Aj oni zaberajú určité miesto a určitú oblasť sveta.

Teraz sa porozprávajme o ľuďoch so žltou farbou pleti. Nachádzajú sa prevažne vo východnej časti Zeme. Aké sú rozdiely medzi prostredím a geografickým priestorom Východu a Západu? Na Východe je väčšina pôdy úrodná a bohatá na živiny a nerastné náleziská. To znamená hojnosť nadzemných a podzemných zdrojov surovín. A pre túto skupinu ľudí, pre túto rasu, Boh pripravil zodpovedajúcu pôdu, klímu a rôzne druhy geografického prostredia, ktoré sú pre ňu vhodné. Medzi týmto geografickým prostredím a prostredím na Západe sú veľké rozdiely, no potravu, ktorú ľudia potrebujú, ich živobytie a zdroje na prežitie, tiež pripravil Boh. Je to len iné prostredie na život, než majú belosi na Západe. Jednu vec vám však musím povedať. Pýtate sa, o čo ide? Východná rasa je relatívne početná, a tak Boh do tejto časti zeme pridal prvky, ktoré sú v porovnaní so Západom odlišné. Pridal sem mnoho rôznych krajinných scenérií a všetky druhy surovín, ktoré sa tu vyskytujú vo veľkom množstve. Prírodné zdroje sú tu veľmi hojné. Aj zemský povrch je pestrý a rôznorodý, adekvátny na to, aby uživil obrovský počet ľudí patriacich k východnej rase. Východ sa od Západu líši tým, že na Východe – od juhu po sever a od východu po západ – je klíma lepšia než na Západe. Jasne sa tu dajú rozlíšiť štyri ročné obdobia, teploty sú priaznivé, prírodné zdroje bohaté a aj prírodná scenéria a druhy zemského povrchu sú oveľa lepšie než na Západe. Prečo to Boh urobil? Boh vytvoril veľmi racionálnu rovnováhu medzi belochmi a ľuďmi so žltou farbou pleti. Čo to znamená? To znamená, že všetky aspekty stravovania belochov, veci, ktoré používajú, a veci určené pre ich potešenie, sú oveľa lepšie v porovnaní s tým, čo majú k dispozícii ľudia žltej farby pleti. Boh však nie je zaujatý voči žiadnej rase. Ľuďom so žltou farbou pleti dal krajšie a lepšie prostredie na prežitie. V tom spočíva rovnováha.

Boh vopred ustanovil, ktoré typy ľudí by mali žiť v ktorej časti sveta. Môžu ľudia tieto hranice prekročiť? (Nie, nemôžu.) Aká úžasná vec! Aj keď v rôznych érach alebo vo výnimočných časoch dochádza k vojnám alebo vpádom, tie v žiadnom prípade nemôžu zničiť prostredie na prežitie, ktoré Boh predurčil pre každú rasu. To znamená, že Boh pripútal určitý typ ľudí k určitej časti sveta a ľudia nemôžu tieto hranice prekročiť. Aj keď majú nejakú ambíciu zmeniť alebo rozšíriť svoje územie, bez Božieho povolenia to bude veľmi ťažké dosiahnuť. Bude pre nich veľmi náročné uspieť. Belosi napríklad chceli rozšíriť svoje územie a kolonizovali niektoré iné krajiny. Niektoré krajiny napadli Nemci a Británia kedysi okupovala Indiu. A ako to dopadlo? Skončilo to neúspechom. Čo môžeme vyčítať z ich neúspechu? Že to, čo predurčil Boh, nesmie byť zničené. Je teda jedno, aká veľkolepá bola expanzia Británie, lebo tá sa nakoniec musela aj tak stiahnuť a opustiť zem, ktorá stále patrila Indii. V tejto krajine dodnes žijú Indovia, a nie Briti, pretože Boh by to nedovolil. Niektorí bádatelia histórie alebo politiky predložili vlastné tézy o britskom zlyhaní. Podľa nich to mohlo byť preto, lebo určité etnikum nemohlo byť podmanené, alebo z nejakého iného ľudského dôvodu… To však nie sú skutočné dôvody. Skutočným dôvodom je Boh, a ten by to nedovolil! Boh umožní etniku žiť na určitom kúsku zeme a usadí ho tam. A keď mu nedovolí sa z tej zeme pohnúť, tak sa nikdy nebude môcť pohnúť. Keď mu Boh pridelí stanovenú oblasť, bude v nej žiť. Ľudstvo sa z týchto stanovených oblastí nemôže vyslobodiť ani vymaniť. To je isté. Je jedno, akí sú dobyvatelia silní alebo akí slabí sú tí, ktorých dobývajú, o úspechu útočníkov nakoniec rozhodne Boh. Boh to už predurčil a nikto to nemôže zmeniť.

Vyššie hovoríme o tom, ako Boh rozmiestnil jednotlivé rasy. Aké dielo vykonal, aby ich rozmiestnil? Najprv pripravil rozsiahle geografické prostredie a ľuďom pridelil rozličné miesta, na ktorých potom prežívala generácia za generáciou. To je nemenné – oblasť vyhradená pre ich prežitie je nemenná. A Boh už dávno stanovil ich životy, čo budú jesť a piť a aké bude ich živobytie. A keď Boh vytváral všetky veci, pre rozličné typy ľudí urobil rôzne prípravy – majú rôzne druhy pôdy, rôznu klímu, rôzne rastliny a rôzne geografické prostredie. Na rôznych miestach dokonca žijú rôzne druhy vtákov a zvierat, rôzne vody majú svoje špeciálne druhy rýb a vodných produktov. Dokonca aj druhy hmyzu určil Boh. Veci, ktoré rastú na americkom kontinente, sú napríklad veľmi veľké, vysoké a mohutné. Korene stromov v horskom lese sú veľmi plytké, stromy však rastú do veľkej výšky. Môžu dokonca dosiahnuť výšku sto alebo viac metrov. Stromy v ázijských lesoch však nie sú také vysoké. Vezmime si napríklad rastliny aloy. V Japonsku sú veľmi úzke a tenké, no v Spojených štátoch dorastajú do veľmi veľkých rozmerov. Je medzi nimi rozdiel. Ide o rovnaký druh rastliny s rovnakým menom, ale na americkom kontinente dorastá do mimoriadne veľkých rozmerov. Ľudia nemusia rozdiely v týchto rozličných aspektoch vidieť ani vnímať, no keď Boh vytváral všetky veci, vymedzil ich a pre rôzne rasy pripravil rôzne geografické prostredie, rôzne druhy zemského povrchu a rôzne živé veci. Je to preto, lebo Boh stvoril rôzne typy ľudí a vie, čo každý z nich potrebuje a aký spôsob života vedie.

Boh vládne nad všetkými a všetko zabezpečuje, je Bohom všetkých vecí

Máte teraz, keď sme sa porozprávali o niektorých z týchto vecí, pocit, že ste sa naučili niečo o hlavnej téme, o ktorej sme práve diskutovali? Máte pocit, že jej začínate rozumieť? Myslím si, že by ste teraz mali mať hrubú predstavu o tom, prečo som sa rozhodol rozprávať o týchto aspektoch v rámci širšej problematiky. Je to tak? Možno by ste mohli povedať niečo o tom, koľko ste z toho pochopili. (O celé ľudstvo bolo postarané podľa zákonov, ktoré Boh určil pre všetky veci. Keď Boh tieto zákony určoval, poskytol rôznym rasám rôzne prostredie, rôzne spôsoby života, rôznu potravu, klímu a teploty. Bolo to preto, aby sa celé ľudstvo mohlo na Zemi usadiť a prežiť. Na základe toho vidím, že Božie plány pre prežitie ľudstva sú veľmi precízne, a vidím aj Jeho múdrosť, dokonalosť a lásku k nám ľuďom.) (Zákony a priestory, ktoré určil Boh, nemôže žiadny človek, udalosť alebo vec zmeniť. Všetko je pod Jeho vládou.) Keď sa na to pozrieme z hľadiska zákonov, ktoré Boh určil pre rast všetkých vecí, nezabezpečil Boh celé ľudstvo v jeho rôznorodosti a neživí ho? Keby došlo k zničeniu týchto zákonov alebo keby Boh tieto zákony pre ľudstvo nezaviedol, aké by malo ľudstvo vyhliadky? Keby ľudia stratili svoje základné prostredie na prežitie, mali by nejaký zdroj potravy? Je možné, že potravinové zdroje by sa stali problémom. Keby ľudia stratili svoje zdroje potravy – keby si nedokázali zabezpečiť nič na jedenie – koľko dní by vydržali? Možno by nevydržali ani mesiac a ich samotné prežitie by bolo problémom. Takže každá jedna vec, ktorú Boh vykonáva pre prežitie ľudí, pre ich pokračujúcu existenciu, rozmnožovanie a živobytie, je veľmi dôležitá. Každá jedna vec, ktorú Boh koná medzi vecami svojho stvorenia, úzko súvisí s prežitím ľudstva a nemožno ju od neho oddeliť. Keby sa prežitie ľudstva stalo problémom, mohlo by Božie riadenie pokračovať? Existovalo by ešte Božie riadenie? Božie riadenie existuje spolu s prežitím celého ľudstva, ktoré Boh živí, takže bez ohľadu na to, čo Boh pripravuje pre všetky veci svojho stvorenia a čo robí pre ľudí, to všetko je pre Neho potrebné a je to nevyhnutné pre prežitie ľudstva. V prípade odchýlenia od týchto zákonov, ktoré Boh určil pre všetky veci, ich porušenia alebo narušenia by žiadne veci, prostredie na prežitie ľudstva ani jeho každodenné živobytie, ba dokonca ani samotné ľudstvo už nemohli existovať. Z tohto dôvodu by prestalo existovať Božie riadenie spásy ľudstva.

Všetko, o čom sme diskutovali, každá jedna vec, každý prvok je úzko spojený s prežitím každého jedného človeka. Mohli by ste povedať: „To, o čom rozprávaš, je príliš rozsiahle, nie je to niečo, čo môžeme vidieť.“ A niektorí ľudia by možno povedali: „To, o čom rozprávaš, nemá so mnou nič spoločné.“ Nezabúdaj však, že žiješ len ako súčasť všetkých vecí, že si jednou medzi všetkými vecami stvorenia pod Božím riadením. Veci Božieho stvorenia nemožno od Jeho vlády oddeliť a od Jeho vlády sa nemôže oddeliť ani jeden človek. Strata Jeho vlády a zabezpečenia, ktoré poskytuje, by znamenala, že životy ľudí, telesné životy ľudí, by zanikli. Preto je dôležité, že Boh zriaďuje prostredie na prežitie ľudstva. Bez ohľadu na to, ku ktorej rase patríš alebo na akom kúsku zeme žiješ, či je to na Západe alebo na Východe – nemôžeš sa oddeliť od prostredia na prežitie, ktoré Boh zriadil pre ľudstvo, ani od výživy a zásob v prostredí na prežitie, ktoré Boh zriadil pre ľudí. Bez ohľadu na to, čím sa živíš, z čoho žiješ a čím udržiavaš svoj život v tele, nemôžeš sa oddeliť od Božej vlády a Jeho riadenia. Niektorí ľudia hovoria: „Nie som poľnohospodár, neživím sa pestovaním plodín. Pokiaľ ide o to, čo si dám do úst, nespolieham sa na nebo, takže moje prežitie sa neodohráva v prostredí na prežitie, ktoré zriadil Boh. Z toho druhu prostredia som nič nedostal.“ Je to pravda? Vravíš, že sa neživíš pestovaním plodín, ale neješ obilniny? Neješ mäso a vajcia? A neješ zeleninu a ovocie? Nič z toho, čo ješ, žiadna z týchto vecí, ktoré potrebuješ, sa nedá oddeliť od prostredia na prežitie, ktoré Boh zriadil pre ľudstvo. A zdroj všetkého, čo ľudstvo potrebuje, nemožno oddeliť od všetkých Bohom stvorených vecí, ktoré spoločne tvoria tvoje prostredie na prežitie. Voda, ktorú piješ, oblečenie, ktoré nosíš, a všetky veci, ktoré používaš – čo z toho nepochádza z vecí Božieho stvorenia? Niektorí ľudia vravia: „Niektoré veci nepochádzajú z vecí Božieho stvorenia. Jednou z týchto vecí je napríklad umelá hmota. Je to chemická vec, vec vytvorená človekom.“ Je to pravda? Umelú hmotu naozaj vytvoril človek a je to chemická vec; odkiaľ však pochádzajú jej pôvodné zložky? Pôvodné zložky sa získali z materiálov, ktoré stvoril Boh. Veci, ktoré vidíš a užívaš, každá jedna vec, ktorú používaš, to všetko sa získava z vecí, ktoré stvoril Boh. To znamená, že bez ohľadu na to, ku ktorej rase človek patrí, aké je jeho živobytie alebo v akom druhu prostredia na prežitie žije, nemôže sa oddeliť od toho, čo mu poskytol Boh. Súvisia teda tieto veci, o ktorých sme dnes diskutovali, s našou témou „Boh je zdrojom života všetkých vecí“? Patria veci, o ktorých sme dnes diskutovali, do tejto širšej témy? (Áno.) Možno je niečo z toho, o čom som dnes rozprával, trochu abstraktné a ťažko sa o tom diskutuje. Myslím si však, že teraz už tomu asi rozumiete lepšie.

Množstvo tém nášho duchovného spoločenstva, ktoré sme v poslednom čase preberali, bolo dosť veľké a ich rozsah pomerne široký, preto sa musíte trochu snažiť, aby ste to všetko pochopili. Dôvodom je, že týmito vecami sa doteraz nikto v rámci viery ľudí v Boha nezaoberal. Niektorí ľudia vnímajú tieto veci ako nejakú záhadu a niektorí ako príbeh – ktorý pohľad je správny? Z akého pohľadu to všetko vnímate vy? (Videli sme, ako metodicky Boh usporiadal všetky veci svojho stvorenia, že všetky veci majú zákony a že prostredníctvom týchto slov môžeme viac porozumieť Božím skutkom a Jeho dôkladným opatreniam v prospech spásy ľudstva.) Videli ste počas duchovného spoločenstva, ako ďaleko siaha rozsah Božieho riadenia všetkých vecí? (Dotýka sa celého ľudstva, úplne všetkého.) Je Boh Bohom len jednej rasy? Je Bohom jedného typu ľudí? Je Bohom len malej časti ľudstva? (Nie, nie je.) Keďže to tak nie je, keby bol Boh podľa vašich poznatkov len Bohom malej časti ľudstva alebo keby bol len vaším Bohom, bol by tento pohľad správny? Keďže Boh riadi a ovláda všetky veci, ľudia by mali vidieť Jeho skutky, Jeho múdrosť a Jeho všemohúcnosť, ktoré sa zjavujú v Jeho vláde nad všetkými vecami. To je niečo, čo ľudia musia vedieť. Ak povieš, že Boh riadi všetky veci, ovláda všetky veci a ovláda ľudstvo, no nerozumieš Jeho vláde nad ľudstvom alebo do nej nevidíš, môžeš naozaj uznať, že ovláda všetky veci? Vo svojom srdci si môžeš myslieť: „Môžem, pretože vidím, že Boh ovláda celý môj život.“ Je však Boh naozaj taký malý? Nie, nie je! Vidíš len svoju vlastnú Božiu spásu a Jeho dielo v sebe a len v nich vidíš Jeho vládu. To je príliš malý rozsah a má to škodlivý vplyv na tvoje vyhliadky, pokiaľ ide o pravé poznanie Boha. Obmedzuje to aj tvoje pravé poznanie Božej vlády nad všetkými vecami. Ak svoje poznatky o Bohu obmedzíš len na to, čo ti poskytuje, a na vlastnú Božiu spásu, nikdy nebudeš môcť zistiť, že vládne nad všetkým, nad všetkými vecami a nad celým ľudstvom. Keď si nič z toho nedokážeš uvedomiť, môžeš skutočne uznať, že Boh vládne nad tvojím osudom? Nie, nemôžeš. Vo svojom srdci nikdy nebudeš vedieť pochopiť tento aspekt – nikdy nedospeješ k takej vysokej úrovni porozumenia. Rozumiete tomu, čo hovorím, pravda? Ja vlastne viem, do akej miery dokážete porozumieť týmto témam a obsahu, o ktorom rozprávam, tak prečo o tom stále hovorím? Je to preto, lebo tieto témy sú niečo, čo musí oceniť každý jeden nasledovník Boha, každý jeden človek, ktorý chce, aby ho Boh zachránil –obsiahnuť a pochopiť tieto témy je nevyhnutné. Aj keď im v tejto chvíli nerozumieš, jedného dňa, keď tvoj život a tvoje skúsenosti s pravdou dosiahnu istú úroveň, keď nastane určitá zmena v povahe tvojho života a získaš duchovné postavenie určitého stupňa, len vtedy tieto témy, ktoré ti sprostredkúvam v duchovnom spoločenstve, skutočne pomôžu a uspokoja tvoju snahu o poznanie Boha. Takže cieľom týchto slov je položiť základ a pripraviť vás na to, aby ste v budúcnosti porozumeli tomu, že Boh ovláda všetky veci, a aby ste porozumeli Bohu samotnému.

Nech už je pochopenie Boha v srdciach ľudí akokoľvek veľké, také je aj Jeho postavenie v ich srdciach. Nech je stupeň poznania Boha v ich srdciach akokoľvek veľký, rovnako veľký je Boh v ich srdciach. Ak je Boh, ktorého poznáš, prázdny a hmlistý, potom je prázdny a hmlistý aj Boh, v ktorého veríš. Boh, ktorého poznáš, je obmedzený na rozsah tvojho vlastného osobného života a nemá nič spoločné so samotným pravým Bohom. Poznanie praktických činov Boha, Božej praktickosti a všemohúcnosti, poznanie pravej identity samotného Boha, poznanie toho, čo má a čím je, poznanie činov, ktoré preukázal medzi všetkými vecami svojho stvorenia – tieto veci sú veľmi dôležité pre každého jedného človeka, ktorý sa usiluje o poznanie Boha. Majú priamy vplyv na to, či ľudia môžu vstúpiť do pravdy-reality. Ak svoje porozumenie Bohu obmedzíš len na slová, na svoje malé skúsenosti, na to, čo považuješ za Božiu milosť, alebo na svoje drobné svedectvá o Bohu, potom hovorím, že Boh, v ktorého veríš, v žiadnom prípade nie je samotným pravým Bohom. Ba čo viac, možno tiež povedať, že Boh, v ktorého veríš, je imaginárny, a nie pravý Boh. Je to preto, lebo pravý Boh je Boh, ktorý vládne nad všetkým, kráča medzi všetkým a všetko riadi. Je to Boh, ktorý vo svojich rukách drží osud celého ľudstva a všetkého. Dielo a činy Boha, o ktorom hovorím, sa neobmedzujú len na malú časť ľudí. To znamená, že sa neobmedzujú len na ľudí, ktorí Ho v súčasnosti nasledujú. Jeho skutky sa prejavujú medzi všetkými vecami, v prežití všetkých vecí a v zákonoch zmeny všetkých vecí. Ak medzi všetkými vecami Jeho stvorenia nevidíš ani nerozpoznávaš žiadne Jeho skutky, potom o žiadnom z Jeho skutkov nemôžeš svedčiť. Ak nemôžeš svedčiť o Bohu, ak budeš ďalej rozprávať o malom takzvanom „Bohu“, ktorého poznáš, o tom Bohu, ktorý je obmedzený na tvoje vlastné predstavy a existuje len v úzkych medziach tvojej mysle, ak budeš naďalej hovoriť o takomto Bohu, potom Boh tvoju vieru nikdy nepochváli. Ak o Bohu svedčíš len z hľadiska toho, ako si užívaš Božiu milosť, ako prijímaš Božie disciplinovanie a karhanie a ako si užívaš Jeho požehnania vo svojom svedectve o Ňom, potom vôbec nie si blízko a ani sa len nepribližuješ k uspokojeniu Boha. Ak chceš o Bohu svedčiť spôsobom, ktorý je v súlade s Jeho vôľou, svedčiť o samotnom pravom Bohu, potom musíš z Jeho činov vidieť, čo má a čím je. Na Božej kontrole nad všetkým musíš vidieť Božiu autoritu a pravdu o tom, ako zabezpečuje celé ľudstvo. Ak uznáš len to, že tvoje každodenné živobytie a potreby pochádzajú od Boha, ale nevidíš pravdu o tom, že Boh použil všetky veci svojho stvorenia na zabezpečenie celého ľudstva a že ovládaním všetkých vecí vedie celé ľudstvo, potom nikdy nebudeš schopný svedčiť o Bohu. S akým úmyslom toto všetko hovorím? Je to preto, aby ste to nebrali na ľahkú váhu a mylne sa nedomnievali, že tieto témy, o ktorých som hovoril, sú irelevantné z hľadiska vášho vlastného osobného vstupu do života, a aby ste tieto témy nebrali len ako nejaký druh poznatkov alebo učenia. Ak budete počúvať, čo hovorím, s takýmto postojom, nezískate nič. Prídete o túto skvelú príležitosť poznať Boha.

Čo chcem rozprávaním o všetkých týchto veciach povedať? Mojím cieľom je dosiahnuť, aby ľudia poznali Boha, aby porozumeli Jeho praktickým činom. Keď porozumieš Bohu a budeš poznať Jeho činy, len potom budeš mať príležitosť alebo možnosť poznať Ho. Ak chceš napríklad porozumieť nejakému človeku, ako to dosiahneš? Budeš sa pozerať na to, ako vyzerá? Budeš sa pozerať na to, čo nosí a ako sa oblieka? Budeš sa pozerať na to, ako kráča? Budeš sa pozerať na rozsah jeho poznatkov? (Nie.) Ako teda môžete niekomu porozumieť? Súdime ho podľa jeho reči a správania, myšlienok a vecí, ktoré o sebe vyjadruje a zjavuje. Takto človeka spoznáte, takto mu porozumiete. Podobne, ak chcete spoznať Boha, porozumieť Jeho praktickej stránke, Jeho pravej stránke, musíte Ho spoznať prostredníctvom Jeho skutkov a každej jednej praktickej veci, ktorú učiní. To je najlepší a zároveň jediný spôsob, ako na to.

Boh vyvažuje vzťahy medzi všetkými vecami, aby ľudstvu poskytol stabilné prostredie na prežitie

Boh zjavuje svoje skutky medzi všetkými vecami a medzi všetkými vecami vládne nad ich zákonmi a kontroluje ich. Práve sme hovorili o tom, ako Boh vládne nad zákonmi všetkých vecí, ako aj o tom, ako pod týmito zákonmi zabezpečuje a živí celé ľudstvo. To je jeden z aspektov. Teraz si však povieme niečo o ďalšom aspekte, predstavujúcom jeden zo spôsobov, ktorý Boh používa, aby mal nad všetkým kontrolu. Hovorím o tom, ako Boh po stvorení všetkých vecí vyvážil vzťahy medzi nimi. Aj to je pre vás dosť rozsiahla téma. Vyváženie vzťahov medzi všetkými vecami – je to niečo, čo môžu ľudia dosiahnuť? Nie, ľudia nie sú schopní takého činu. Ľudia sú schopní len ničiť. Nedokážu vyvážiť vzťahy medzi všetkými vecami. Nedokážu ich riadiť a takáto veľká autorita a moc sú nad chápanie ľudstva. Len samotný Boh má moc spraviť takúto vec. Aký je však Boží úmysel vykonania takejto veci – na čo je to potrebné? Aj to úzko súvisí s prežitím ľudstva. Každá jedna vec, ktorú chce Boh vykonať, je potrebná – neexistuje nič, čo smie alebo nesmie urobiť. Aby mohol zabezpečiť prežitie ľudstva a poskytnúť ľuďom priaznivé prostredie na prežitie, musí urobiť niekoľko nevyhnutných, životne dôležitých vecí.

Z doslovného významu vety „Boh vyvažuje všetky veci“ sa zdá, že ide o veľmi obsiahlu tému. Po prvé, ľudia si na základe toho predstavujú, že vyvažovanie všetkých vecí sa týka aj Božej vlády nad všetkými vecami. Čo znamená slovo vyvažovať? Po prvé, vyjadruje to, že nedovolí, aby niečo stratilo rovnováhu. Je to, ako keby sme použili váhy na váženie vecí. Aby boli váhy v rovnováhe, na každej strane musí byť rovnaká hmotnosť. Boh stvoril mnoho rôznych druhov vecí – veci, ktoré sú natrvalo umiestnené na svojom mieste; veci, ktoré sa hýbu; veci, ktoré žijú; veci, ktoré dýchajú, i veci, ktoré nedýchajú. Je pre všetky tieto veci ľahké dosiahnuť vzťah vzájomnej závislosti, prepojenia, v ktorom sa navzájom posilňujú a kontrolujú? V rámci toho všetkého určite existujú princípy, ale sú veľmi komplikované, či nie? Pre Boha to nie je nič komplikované, no pre ľudí je to veľmi zložitý predmet skúmania. Slovo rovnováha je veľmi jednoduché. Ak by ho však mali ľudia skúmať a museli by vytvoriť rovnováhu sami, aj keby na tom pracovali všetci možní akademici – biológovia, astronómovia, fyzici, chemici a dokonca aj historici –, aký by bol konečný výsledok tohto skúmania? Jeho výsledok by bol nulový. Je to preto, lebo Božie stvorenie všetkých vecí je príliš neuveriteľné a ľudstvo jeho tajomstvá nikdy neodhalí. Keď Boh stvoril všetky veci, určil medzi nimi princípy, rôzne spôsoby prežitia v záujme vzájomných obmedzení, dopĺňania sa a živobytia. Tieto rôzne metódy sú veľmi spletité a určite nie sú jednoduché ani jednosmerné. Keď ľudia používajú svoju myseľ, získané poznatky a pozorované javy, aby si overili alebo preskúmali princípy, ktoré stoja za Božím riadením všetkých vecí, je nesmierne ťažké odkryť ich a je tiež veľmi ťažké dosiahnuť nejaký výsledok. Pre ľudí je veľmi náročné dospieť k nejakým výsledkom. Je pre nich veľmi ťažké udržať si svoju rovnováhu, keď sa spoliehajú na ľudské myslenie a poznatky pri riadení všetkých vecí Božieho stvorenia. Dôvodom je, že ak ľudia nepoznajú princípy prežitia všetkých vecí, nebudú vedieť, ako chrániť tento typ rovnováhy. Ihneď po zničení rovnováhy by bolo zničené prostredie na prežitie ľudstva a keby sa to stalo, nasledovala by kríza prežitia ľudstva. Prinieslo by to katastrofu. Aká by bola budúcnosť ľudstva, keby žilo uprostred katastrofy? Výsledok by bolo veľmi ťažké odhadnúť a nemožné presne predpovedať.

Ako teda Boh vyvažuje vzťahy medzi všetkými vecami? Po prvé, na svete existujú miesta, ktoré sú po celý rok pokryté ľadom a snehom, zatiaľ čo na iných miestach sú všetky štyri ročné obdobia podobné jari. Zima tam nikdy nezavíta a neuvidíte tam ani kúsok ľadu, ani čo i len jedinú snehovú vločku. Teraz hovoríme o širšej klíme a tento príklad je jedným zo spôsobov, ktorými Boh vyvažuje vzťahy medzi všetkými vecami. Druhý spôsob je tento: V jednom pohorí prekvitá bujná vegetácia, zem pokrývajú koberce všakovakých rastlín a lesné oblasti sú také husté, že keď nimi prechádzate, nevidíte dokonca ani slnko nad svojou hlavou. V inom pohorí zas nerastie ani steblo trávy, sú to len vrstvy neúrodných, neudržiavaných skál. Navonok sú oba typy v podstate obrovskými hromadami hliny navýšenými tak, aby vytvárali hory, akurát jedna je pokrytá hustým lesom, kým na druhej nerastie nič, ani len steblo trávy. To je druhý spôsob, ktorým Boh vyvažuje vzťahy medzi všetkými vecami. Tretí spôsob je tento: Keď sa pozrieme jedným smerom, možno uvidíme nekonečné pastviny, polia vlniacej sa zelene. Pri pohľade druhým smerom možno uvidíme púšť, kam oko dovidí, neúrodnú, bez živej bytosti uprostred piesku syčiaceho vo vetre a bez akéhokoľvek zdroja vody. Štvrtý spôsob je tento: Keď sa pozrieme jedným smerom, vidíme všetko ponorené v mori, v tom obrovskom vodnom telese, zatiaľ čo pri pohľade druhým smerom nám robí problém nájsť čo i len kvapku čerstvej pramenistej vody. Piaty spôsob je tento: Tu v týchto končinách často mrholí, podnebie je hmlisté a vlhké, zatiaľ čo na inom mieste z oblohy často vykúka prudké slnko a zaprší len zriedka. Šiesty spôsob je tento: Na jednom mieste sa nachádza planina, kde je riedky vzduch a človeku sa ťažko dýcha, zatiaľ čo na inom sú močiare a nížiny, ktoré slúžia ako prirodzené prostredie pre rôzne druhy migrujúcich vtákov. Ide o rôzne druhy podnebia alebo o podnebia či prostredia, ktoré zodpovedajú rôznym druhom geografického prostredia. To znamená, že Boh vyvažuje základné prostredie na prežitie ľudstva v medziach rozsiahleho prostredia – od klímy až po geografické prostredie a od rôznych zložiek pôdy až po počet vodných zdrojov – všetko s cieľom dosiahnuť rovnováhu vo vzduchu, v teplote a vo vlhkosti prostredia, v ktorom ľudia prežívajú. Vďaka týmto kontrastným druhom geografického prostredia majú ľudia stabilný vzduch a teplota a vlhkosť v rôznych ročných obdobiach zostávajú stabilné. Vďaka tomu môžu ľudia aj naďalej žiť v prostredí na prežitie, ako to vždy bolo. Po prvé, rozsiahle prostredie musí byť vyvážené. To sa dosahuje prostredníctvom využívania rôznych geografických polôh a útvarov, ako aj zmien medzi rôznymi klimatickými podmienkami, ktoré im umožňujú vzájomne sa obmedzovať a kontrolovať, aby sa dosiahla rovnováha, ktorú chce Boh a ktorú potrebuje ľudstvo. Hovoríme z pohľadu rozsiahleho životného prostredia.

Teraz budeme hovoriť o jemnejších detailoch, napríklad o vegetácii. Ako sa dosiahne jej rovnováha? Vďaka čomu môže vegetácia prežívať vo vyváženom prostredí na prežitie? Odpoveď znie: riadením dĺžky života, tempa rastu a rozmnožovania rôznych druhov rastlín s cieľom zabezpečiť ich prostredie na prežitie. Zoberme si ako príklad drobné trávy – na jar majú výhonky, v lete kvitnú a na jeseň prinášajú plody. Plod spadne na zem. Na ďalší rok jeho semiačko vyklíči a pokračuje podľa rovnakých zákonov. Tráva má veľmi krátky život. Každé semiačko spadne na zem, vyrastú z neho nové korene a výhonky, kvitne a dáva plody a celý proces je kompletný už po troch ročných obdobiach – jari, lete a jeseni. Aj všetky druhy stromov majú svoju vlastnú dĺžku života a rôzne obdobia pučania a dozrievania. Niektoré stromy odumierajú už po tridsiatich až päťdesiatich rokoch – je to ich priemerná dĺžka života. Ich plody však popadajú na zem, vyrastú, zakorenia sa, vyklíčia, zakvitnú, prinesú plody a žijú ďalších tridsať až päťdesiat rokov. Také je tempo ich obnovy. Starý strom odumrie a mladý vyrastie, preto v lese vždy vidíš rásť stromy. Aj tie však majú svoj normálny cyklus a procesy zrodenia a smrti. Niektoré stromy sa môžu dožiť až tritisíc rokov. Bez ohľadu na to, o aký druh rastliny ide alebo aká je jej priemerná dĺžka života, vo všeobecnosti môžeme povedať, že Boh riadi jej rovnováhu podľa dĺžky jej života, schopnosti rozmnožovať sa, rýchlosti a frekvencie rozmnožovania a množstva mladých rastlín, ktoré vyprodukuje. Rastlinám – od tráv až po stromy – sa tak môže naďalej dariť a môžu rásť vo vyváženom ekologickom prostredí. Keď teda vidíš na zemi les, všetko, čo v ňom rastie, trávy aj stromy, sa nepretržite rozmnožuje a rastie podľa svojich vlastných zákonov. Nie je na to potrebná žiadna ďalšia práca alebo pomoc zo strany ľudstva. Len vďaka takejto rovnováhe sú schopné udržiavať si vlastné prostredie na prežitie. Lesy a pastviny na celom svete môžu na zemi prežívať len preto, lebo majú vhodné prostredie na prežitie. Ich existencia živí generácie ľudí, ako aj generácie všetkých živých organizmov, ktorých prirodzeným prostredím sú lesy a pastviny – vtáky a zvieratá, hmyz a všetky druhy mikroorganizmov.

Boh tiež riadi rovnováhu medzi všetkými druhmi živočíchov. Ako ju kontroluje? Je to podobné ako pri rastlinách – riadi ich rovnováhu a určuje ich počty podľa ich schopnosti rozmnožovať sa, podľa ich množstva a frekvencie rozmnožovania, ako aj podľa úloh, ktoré zohrávajú v živočíšnej ríši. Levy napríklad žerú zebry. Aký by bol osud zebier, keby počet levov prekročil počet zebier? Vyhynuli by. A ak by zebry mali podstatne menej mláďat než levy, aký by bol ich osud? Tiež by vyhynuli. Počet zebier teda musí byť oveľa väčší než počet levov. Je to preto, lebo zebry neexistujú len samy pre seba, ale existujú aj pre levy. Mohli by sme to otočiť aj takto – každá zebra je časťou z celého radu všetkých zebier, ale zároveň je aj potravou pre levy. Rýchlosť, akou sa rozmnožujú levy, nemôže byť nikdy väčšia než rýchlosť rozmnožovania zebier, aby levov nikdy nebolo viac než zebier. Len takýmto spôsobom možno zabezpečiť zdroj potravy pre levy. A hoci sú levy prirodzenými nepriateľmi zebier, ľudia sú často svedkami toho, ako tieto dva druhy vo voľných chvíľach odpočívajú na rovnakom mieste. Počet zebier sa nikdy nezníži a nikdy nevyhynú len preto, lebo sú korisťou a potravou pre levy. A počet levov sa zas nikdy nezvýši pre ich postavenie „kráľa“. Túto rovnováhu ustanovil Boh už dávno. Znamená to, že Boh určil zákony rovnováhy medzi všetkými živočíchmi, aby mohli dosiahnuť takúto rovnováhu, a je to niečo, čo ľudia často vidia. Sú levy jediným prirodzeným nepriateľom zebier? Nie, krokodíly tiež požierajú zebry. Zdá sa, že zebry sú bezbranným druhom zvieraťa. Nemajú dravosť levov, a keď čelia levovi – tomu hroznému nepriateľovi –, jediné, čo môžu urobiť, je utiecť. Nemajú dokonca ani silu odolávať. Keď nedokážu leva predbehnúť, môžu sa mu len nechať zožrať. V živočíšnej ríši to vídať často. Aké máte pocity a myšlienky, keď vidíte niečo takéto? Ľutujete zebru? Je vám lev odporný? Zebry sú také nádherné! Levy ich však vždy sledujú nenásytnými očami. A naivné zebry neutečú ďaleko. Vidia, ako na ne lev čaká v chladnom tieni pod stromom. Môže kedykoľvek prísť a zožrať ich. Zebry to vo svojich srdciach vedia, no napriek tomu sa z toho kúska zeme nepohnú. Je to podivuhodná vec, ktorá je prejavom Božieho predurčenia a Jeho vlády. Ľutuješ zebru, ale nedokážeš ju zachrániť, a lev ti je odporný, no nevieš ho zničiť. Zebra je potravou, ktorú Boh pripravil pre leva. No bez ohľadu na to, koľko ich levy zožerú, zebry nikdy nevyhynú. Levy majú veľmi málo mláďat a rozmnožujú sa pomaly, takže je jedno, koľko zebier zožerú, ich počet nikdy neprevýši počet zebier. V tom spočíva rovnováha.

Aký má Boh cieľ, keď zachováva takúto rovnováhu? Súvisí to s prostredím na prežitie ľudí, ako aj s prežitím ľudstva. Keby sa zebry alebo podobná korisť leva – jelene alebo iné živočíchy – rozmnožovali príliš pomaly a počet levov by prudko stúpal, akému nebezpečenstvu by čelili ľudia? Keď levy požierajú svoju korisť, je to normálny jav, no keď lev zožerie človeka, je to tragédia. Táto tragédia nie je niečím, čo predurčil Boh, nie je to niečo, čo sa deje pod Jeho vládou, a už vôbec nie niečo, čo privodil ľudstvu. Skôr je to niečo, čo si ľudia privodzujú sami. Boh to teda vidí tak, že rovnováha medzi všetkými vecami je pre prežitie ľudstva nevyhnutná. Či už sú to rastliny alebo živočíchy, nič nemôže stratiť svoju správnu rovnováhu. Rastliny, živočíchy, pohoria a jazerá – Boh pre ľudstvo pripravil usporiadané ekologické prostredie. Prežitie ľudí je zabezpečené len vtedy, keď majú takéto vyvážené ekologické prostredie. Keby sa stromy alebo trávy nedokázali dobre rozmnožovať alebo by sa rozmnožovali veľmi pomaly, nestratila by pôda vlhkosť? Keby pôda stratila vlhkosť, bola by ešte zdravá? Keby pôda stratila vegetáciu a vlhkosť, veľmi rýchlo by podliehala erózii a na jej mieste by vznikol piesok. Keby sa kvalita pôdy zhoršila, bolo by zničené aj prostredie na prežitie ľudí. Toto zničenie by sprevádzali mnohé katastrofy. Ľudia by bez tejto ekologickej rovnováhy a bez tohto ekologického prostredia často trpeli katastrofami v dôsledku nerovnováhy medzi všetkými vecami. Keď napríklad nerovnováha v prostredí vedie k zničeniu ekologického prostredia žiab, všetky žaby sa zhromaždia na jednom mieste, ich počty prudko stúpajú a ľudia dokonca môžu vidieť, ako prechádzajú ulicami v mestách. Keby prostredie na prežitie ľudí zabrali veľké množstvá žiab, ako by sme to nazvali? Pohroma. Prečo by sme to nazvali pohromou? Tieto malé živočíchy, ktoré sú pre ľudstvo prospešné, sú pre ľudí užitočné vtedy, keď zostanú na mieste, ktoré je pre ne vhodné. Dokážu udržať rovnováhu prostredia na prežitie ľudí. Keď sa z nich však stane pohroma, ovplyvnia usporiadanosť ľudského života. Všetky veci a všetky prvky, ktoré žaby prinášajú na svojich telách, môžu ovplyvniť kvalitu života ľudí. Môžu dokonca spôsobiť poškodenie telesných orgánov človeka – to je jedna z pohrôm. Ďalšou pohromou, ktorú ľudia často zažívali, je premnoženie kobyliek. Nie je to pohroma? Áno, je to naozaj strašná pohroma. Ľudia sú možno šikovní, dokážu vyrobiť lietadlá, delá a atómové bomby, ale aké má ľudstvo riešenie, keď príde invázia kobyliek? Môžu na ne použiť delá? Môžu ich postrieľať guľometmi? Nemôžu. Môžu ich postriekať pesticídmi, aby ich vyhnali? Ani to nie je ľahká úloha. Čo všetko spôsobia tieto drobné kobylky? Požerú plodiny a obilniny. Kdekoľvek sa objavia, úroda je úplne zničená. Počas invázie môžu kobylky v okamihu zožrať všetku potravu, ktorá má poľnohospodárov živiť po celý rok. Pre ľudí neznamená príchod kobyliek len nepríjemnosti – je to pohroma. Vieme teda, že premnoženie kobyliek je pohroma, ale čo myši? Ak neexistujú žiadne dravé vtáky, ktoré by ich zožrali, budú sa veľmi rýchlo rozmnožovať – rýchlejšie, než si viete predstaviť. A môžu mať ľudia dobrý život, keď sa myši nekontrolovane rozšíria? S akou situáciou by boli ľudia konfrontovaní? (S epidémiou.) Myslíte si však, že epidémia by bola jediným následkom? Myši zožerú všetko a dokonca rozhryzú aj drevo. Ak je v dome čo i len jedna myš, bude to nepríjemné pre každého jeho obyvateľa. Niekedy ukradnú olej a zožerú ho, inokedy požerú chlieb alebo obilniny. A veci, ktoré nezožerú, jednoducho rozhryzú a zanechajú po sebe úplnú spúšť. Hryzú oblečenie, obuv, nábytok – skrátka všetko. Niekedy vylezú na kuchynskú linku – môžeme použiť riad, po ktorom liezli myši? Aj keď ho vydezinfikujete, stále vám to nebude príjemné, a tak ho proste vyhodíte. To sú nepríjemnosti, ktoré ľuďom prinášajú myši. Hoci sú to drobné bytosti, ľudia si s nimi nevedia poradiť a musia znášať ich plienenie. Vážne vyrušenie spôsobí už jeden pár myší, nehovoriac o tom, keď ich je celá kopa. Keby sa premnožili, bola by z toho pohroma a následky by boli nemysliteľné. Pohromu môžu spôsobiť dokonca aj také malé stvorenia ako mravce. Keby k tomu došlo, škody, ktoré by ľudstvu napáchali, by nebolo možné ignorovať. Mravce môžu poškodiť domy natoľko, že sa zrútia. Ich silu nesmieme prehliadať. Nebolo by hrôzostrašné, keby rôzne druhy vtákov spôsobili pohromu? (Áno.) Inak povedané, vždy, keď zvieratá alebo živé bytosti akéhokoľvek druhu stratia svoju rovnováhu, budú rásť, rozmnožovať sa a žiť v neobvyklom, neusporiadanom rozsahu. Pre ľudí by to malo nepredstaviteľné následky. Neovplyvnilo by to len ich prežitie a životy, ale ľudstvu by to spôsobilo pohromu, a to dokonca až takú, že by jeho osudom bolo úplné vyhladenie a vyhynutie.

Keď Boh stvoril všetky veci, použil najrôznejšie metódy a spôsoby, aby ich uviedol do rovnováhy, aby vyvážil životné podmienky hôr a jazier, rastlín a všetkých druhov zvierat, vtákov a hmyzu. Jeho cieľom bolo umožniť všetkým živým bytostiam žiť a rozmnožovať sa podľa zákonov, ktoré zaviedol. Žiadna z vecí stvorenia nemôže z týchto zákonov vybočiť a tieto zákony nemožno porušiť. Len v takomto základnom prostredí môžu ľudia bezpečne prežívať a rozmnožovať sa z generácie na generáciu. Ak niektorá živá bytosť prekročí Bohom stanovené množstvo alebo rozsah, alebo ak prekročí rýchlosť rastu, frekvenciu rozmnožovania alebo počet, ktorý Boh nadiktoval, prostredie na prežitie ľudstva utrpí zničenie rôzneho rozsahu. A zároveň by bolo ohrozené. Ak je jeden druh živých tvorov premnožený, okradne ľudí o potravu, zničí ich vodné zdroje a zruinuje im domáce prostredie. Malo by to okamžitý vplyv na rozmnožovanie ľudstva alebo stav jeho prežitia. Napríklad voda je veľmi dôležitá pre všetky veci. Ak sa objaví priveľa myší, mravcov, kobyliek, žiab alebo akéhokoľvek iného druhu živočíchov, budú piť viac vody. Keď sa množstvo vody, ktoré vypijú, zvýši, pitná voda a vodné zdroje ľudí v rámci pevne stanovených zdrojov pitnej vody a vodných plôch budú obmedzené a ľudia nebudú mať dostatok vody. Ak bude pitná voda zničená či kontaminovaná alebo od nej budú ľudia odrezaní preto, lebo sa zvýšil počet všetkých druhov živočíchov, v takom drsnom prostredí na prežitie bude prežitie ľudstva vážne ohrozené. Ak sa premnoží čo i len jeden alebo niekoľko druhov živých bytostí, vzduch, teplota, vlhkosť a dokonca aj zloženie vzduchu v prostredí na prežitie ľudstva budú otrávené a zničené v rôznom rozsahu. Za takýchto okolností budú prežitie ľudstva a jeho osud tiež ohrozené týmito ekologickými faktormi. Ak sa teda táto rovnováha naruší, vzduch, ktorý ľudia dýchajú, bude zničený; voda, ktorú pijú, bude kontaminovaná a teploty, ktoré potrebujú, sa tiež zmenia a budú v rôznej miere ovplyvnené. Ak sa tak stane, prostredie na prežitie, ktoré neodmysliteľne patrí k ľudstvu, bude vystavené obrovským vplyvom a výzvam. Aký by bol osud a vyhliadky ľudstva podľa takéhoto scenára, v ktorom bolo zničené základné prostredie na prežitie ľudí? Je to veľmi vážny problém! Keďže Boh vie, z akého dôvodu existuje v prospech ľudstva každá vec stvorenia, aká je úloha každej veci, ktorú stvoril, aký vplyv má každá vec na ľudstvo a do akej miery ľudstvu prospieva, keďže v Božom srdci je plán pre to všetko a Boh riadi každý jeden aspekt všetkých vecí, ktoré stvoril, je to dôvod, prečo je každá jedna vec, ktorú koná, pre ľudstvo taká dôležitá a potrebná. Takže odteraz, kedykoľvek spozoruješ medzi vecami Božieho stvorenia nejaký ekologický jav alebo prírodný zákon pôsobiaci medzi vecami Božieho stvorenia, už viac nebudeš pochybovať o potrebe každej jednej veci, ktorú Boh stvoril. Už viac nebudeš používať slová bez znalosti veci na to, aby si vynášal svojvoľné súdy o Božích opatreniach pre všetky veci a o Jeho rôznych spôsoboch zabezpečovania ľudstva. A nedospeješ ani k svojvoľným záverom o Božích zákonoch pre všetky veci Jeho stvorenia. Nie je to tak?

O čom všetkom sme sa tu práve rozprávali? Zamyslite sa nad tým na chvíľu. Boh má vlastný úmysel, pokiaľ ide o každú jednu vec, ktorú vykoná. Hoci je Jeho úmysel pre ľudí záhadou, vždy je neochvejne a silno spojený s prežitím ľudstva. Je to úplne nevyhnutné. Je to preto, lebo Boh nikdy neurobil nič zbytočné. Princípy, ktoré stoja za každou jednou vecou, ktorú koná, sú preniknuté Jeho plánom a Jeho múdrosťou. Cieľom a úmyslom toho plánu je ochrániť ľudstvo, pomôcť mu odvrátiť pohromu a plienenie inými živými bytosťami a akúkoľvek ujmu, ktorú by ľuďom spôsobila ktorákoľvek vec Božieho stvorenia. Mohli by sme teda povedať, že Božie skutky, ktorých sme boli svedkami v rámci tejto témy, predstavujú ďalší spôsob, ktorým Boh zabezpečuje ľudstvo? Mohli by sme povedať, že Boh prostredníctvom týchto skutkov ľudstvo zasycuje a duchovne vedie? (Áno.) Existuje silný vzťah medzi touto témou a témou nášho duchovného spoločenstva s názvom „Boh je zdrojom života všetkých vecí“? (Áno.) Je medzi nimi veľmi silný vzťah a táto téma je jedným z jeho aspektov. Predtým, ako sme sa rozprávali o týchto témach, ľudia mali len určitú hmlistú predstavu o Bohu, o samotnom Bohu a o Jeho skutkoch – chýbalo im pravé porozumenie. Keď však ľuďom povieme o Jeho skutkoch a veciach, ktoré vykonal, môžu spoznať a pochopiť zásady toho, čo Boh robí, a môžu im porozumieť a priblížiť sa k nim. Hoci Božie srdce je plné rôznych veľmi komplikovaných teórií, zásad a pravidiel vždy, keď niečo robí, napríklad keď vytvára všetky veci a vládne im, nie je možné, aby ste len vďaka tomu, že sa prostredníctvom duchovného spoločenstva dozviete o jednej ich časti, vo svojich srdciach pochopili, že sú to Božie skutky a že sú také praktické, aké len môžu byť? (Áno.) V čom je potom vaše súčasné porozumenie Bohu odlišné od toho, ako ste Mu rozumeli predtým? Je odlišné vo svojom jadre. Predtým bolo vaše porozumenie príliš prázdne a hmlisté, ale teraz je jeho súčasťou veľa konkrétnych dôkazov, ktoré zodpovedajú Božím skutkom a tomu, čo Boh má a čím je. Preto je pre vás všetko, čo som povedal, vynikajúcim vzdelávacím materiálom v snahe porozumieť Bohu.

9. februára 2014