Boh je zdrojom života všetkých vecí (IV)

Dnes komunikujeme o špeciálnej téme. Každý jeden veriaci musí poznať, zažiť a pochopiť len dve veci. Aké dve veci to sú? Prvou je vstup jednotlivca do života a druhá súvisí s poznaním Boha. Pokiaľ ide o tému, o ktorej sme komunikovali nedávno – o poznaní Boha –, myslíte si, že sa to dá dosiahnuť? Je čestné povedať, že je to skutočne nad sily väčšiny ľudí. Možno nie ste o Mojich slovách presvedčení, ale prečo to hovorím? Hovorím to, lebo keď ste počúvali, čo som vravel predtým, bez ohľadu na to, ako alebo akými slovami som to povedal, vedeli ste, doslova i teoreticky, o čom tieto slová boli. Všetci ste však mali vážny problém – nerozumeli ste, prečo som také veci hovoril alebo prečo som rozprával o takých témach. To je podstata veci. Takže hoci skutočnosť, že ste tieto veci počuli, trochu pridala k vášmu porozumeniu Bohu a Jeho skutkom a obohatila ho, stále máte pocit, že poznanie Boha sa spája s veľkým úsilím. Znamená to, že po vypočutí Mojich slov väčšina z vás nerozumie, prečo som ich povedal, alebo akú majú súvislosť s poznaním Boha. Dôvod, prečo nedokážete pochopiť ich spojenie s poznaním Boha, spočíva v tom, že vaše životné skúsenosti sú príliš povrchné. Keď poznatky ľudí o Božích slovách a ich skúsenosti s nimi zostanú na veľmi plytkej úrovni, potom budú väčšinou poznať Boha len hmlisto a abstraktne. Všetko to bude všeobecné, učené a teoretické. Teoreticky sa ich poznatky môžu javiť alebo znieť logicky a rozumne, ale poznanie Boha vychádzajúce z úst väčšiny ľudí je v skutočnosti prázdne. A prečo hovorím, že je prázdne? Preto, lebo v skutočnosti jasne nerozumieš správnosti a presnosti toho, čo sám o poznaní Boha hovoríš. Preto platí, že hoci väčšina ľudí počula veľa informácií a tém o poznaní Boha, ich poznanie Boha ešte musí presiahnuť teóriu a učenie, ktoré je hmlisté a abstraktné. Ako teda možno tento problém vyriešiť? Rozmýšľali ste o tom niekedy? Ak niekto nehľadá pravdu, môže vlastniť realitu? Ak niekto nehľadá pravdu, potom je nepochybne bez reality, a preto určite nemá poznatky alebo skúsenosti s Božími slovami. Môžu tí, ktorí nerozumejú Božím slovám, poznať Boha? Určite nie, je to navzájom prepojené. Preto väčšina ľudí hovorí: „Prečo je poznať Boha také ťažké? Keď hovorím o poznaní samého seba, môžem hovoriť celé hodiny, ale keď príde na poznanie Boha, nemám slov. Aj keď o tejto téme viem niečo povedať, moje slová sú silené a znejú nevýrazne. Dokonca keď sa sám počujem, ako ich vyslovujem, znie to trápne.“ Toto je príčina. Ak cítiš, že poznanie Boha je príliš ťažké, že Jeho poznanie si vyžaduje veľa úsilia alebo že nemáš témy, ktoré by si otvoril, a nenapadá ti nič reálne, o čom by si komunikoval a poskytol iným aj sebe, je to dôkaz, že nie si niekto, kto zažil Božie slová. Čo sú Božie slová? Nie sú Jeho slová vyjadrením toho, čo Boh má a čím je? Ak si nezažil Božie slová, môžeš mať nejaké poznatky o tom, čo má a čím je? Určite nie. Všetky tieto veci sú navzájom prepojené. Ak nemáš skúsenosť s Božími slovami, potom nemôžeš pochopiť Božie úmysly ani nevieš, aká je Jeho povaha, čo má rád, čo nenávidí, aké sú Jeho požiadavky na ľudí a aký má postoj k tým, čo sú zlí. Všetko toto je pre teba určite nejednoznačné a nezrozumiteľné. Ak veríš v Boha v takejto temnote, sú potom realistické tvoje tvrdenia o tom, že si jedným z tých, čo hľadajú pravdu a nasledujú Boha? Nie sú! Preto pokračujme v našej komunikácii o poznaní Boha.

Všetci dychtíte po tom, aby ste si vypočuli dnešnú tému duchovného spoločenstva, však? Táto téma tiež súvisí s témou „Boh je zdrojom života všetkých vecí“, o ktorej sme nedávno diskutovali. Hovorili sme veľa o tom, ako „je Boh zdrojom života všetkých vecí“, a používali sme rôzne prostriedky a pohľady, aby sme ľudí informovali o tom, ako Boh nad všetkým vládne a podľa akých princípov riadi všetky veci, aby mohli existovať na tejto planéte, ktorú Boh stvoril. Hovorili sme tiež veľa o tom, ako Boh zabezpečuje ľudstvo – akými prostriedkami ho zabezpečuje, aké druhy prostredia na život mu dáva a akými prostriedkami a z ktorých východiskových bodov zabezpečuje pre človeka stabilné prostredie na život. Hoci som nehovoril priamo o vzťahu medzi Božou nadvládou a správou všetkých vecí a Jeho riadením, nepriamo som hovoril o dôvodoch, prečo všetky veci spravuje týmto spôsobom, ako aj o dôvodoch, prečo týmto spôsobom zabezpečuje a živí ľudstvo. Toto všetko súvisí s Jeho riadením. Obsah, o ktorom sme hovorili, bol veľmi široký – od makroprostredia až po oveľa menšie veci, ako sú základné potreby a strava ľudí; od toho, ako Boh vládne nad všetkými vecami a zapríčiňuje, že fungujú správne, až po správne a náležité prostredie na život, ktoré stvoril pre ľudí všetkých rás, a tak ďalej. Celý tento rozsiahly obsah súvisí s tým, ako ľudia žijú v tele – všetko to teda súvisí s vecami materiálneho sveta, ktoré sú viditeľné voľným okom a ľudia ich cítia, ako sú hory, rieky, oceány, nížiny a tak ďalej. Toto sú všetko veci, ktoré sú viditeľné a môžeme sa ich dotknúť. Keď hovorím o vzduchu a teplote, pomocou svojho dychu môžete priamo pocítiť existenciu vzduchu a vaše telo vníma, či je teplota vysoká alebo nízka. Ľudia môžu na vlastné oči vidieť a na vlastné uši počuť stromy, trávu, vtáky a zvieratá v lesoch, veci, čo lietajú vo vzduchu a chodia po zemi, a rôzne drobné živočíchy, ktoré vyliezajú z nôr. Hoci sa všetky tieto veci dotýkajú dosť širokého rozsahu, spomedzi všetkých vecí, ktoré Boh stvoril, predstavujú len materiálny svet. Materiálne veci sú také, ktoré ľudia vidia a cítia, čo znamená, že keď sa ich dotkneš, vnímaš ich, a keď ich tvoje oči vidia, tvoj mozog ti ponúkne obraz. Sú to skutočné a konkrétne veci, nie sú pre teba abstraktné, majú tvar. Môžu byť hranaté alebo okrúhle, alebo vysoké či nízke, a z každého objektu máš iný dojem. Všetky tieto veci predstavujú materiálnu stránku stvorenia. Čo teda Boh považuje za „všetky veci“ v slovnom spojení „Božia vláda nad všetkými vecami“? Nezahŕňajú len veci, ktoré ľudia môžu vidieť a ktorých sa môžu dotknúť. Okrem toho zahŕňajú všetko, čo je neviditeľné a nehmatateľné. Toto je jeden z pravých významov Božej vlády nad všetkými vecami. Hoci ľudia takéto veci nevidia a nemôžu ich ohmatať, pre Boha – ak ich môže pozorovať svojimi očami a patria do rozsahu Jeho zvrchovanosti – v skutočnosti existujú. Napriek tomu, že sú abstraktné a nepredstaviteľné a pre ľudí navyše neviditeľné a nehmatateľné, pre Boha v skutočnosti a naozaj existujú. Toto je ďalší svet medzi všetkými vecami, nad ktorými Boh vládne, a je to ďalšia časť sféry všetkých vecí, nad ktorými vládne. To je dnešná téma duchovného spoločenstva – ako Boh vládne duchovnej sfére a spravuje ju. Keďže táto téma sa týka toho, ako Boh ovláda a riadi všetky veci, súvisí so svetom mimo materiálneho sveta – s duchovnou sférou – a je teda absolútne nevyhnutné, aby sme tomu porozumeli. Len po komunikácii o tomto obsahu a jeho pochopení môžu ľudia naozaj porozumieť skutočnému významu slov „Boh je zdrojom života všetkých vecí“. To je dôvod, prečo budeme o tejto téme diskutovať. Účelom je dokončiť tému „Boh vládne nad všetkými vecami a Boh riadi všetky veci“. Keď budete o tejto téme počuť, možno sa vám bude zdať čudná alebo nepochopiteľná. Je však jedno, čo budete cítiť, lebo keďže duchovná sféra je jednou časťou všetkých vecí, ktorým Boh vládne, musíte tejto téme do istej miery porozumieť. Keď jej porozumiete, budete viac oceňovať slovné spojenie „Boh je zdrojom života všetkých vecí“, budete mu lepšie rozumieť a mať o ňom viac poznatkov.

Ako Boh riadi a spravuje duchovnú sféru

Keď ľudia nerozumejú istým veciam alebo javom v materiálnom svete, môžu si vyhľadať príslušné informácie alebo použiť rôzne kanály, aby si zistili pôvod a pozadie týchto vecí. No pokiaľ ide o druhý svet, o ktorom sa dnes rozprávame – o duchovnú sféru, ktorá existuje mimo materiálneho sveta –, ľudia nemajú vôbec žiadne prostriedky alebo kanály, vďaka ktorým by sa o ňom niečo dozvedeli. Prečo to hovorím? Hovorím to, lebo vo svete ľudstva nemožno nič z materiálneho sveta oddeliť od fyzickej existencie človeka, a preto, lebo ľudia cítia, že nič z materiálneho sveta sa nedá oddeliť od ich fyzického žitia a fyzických životov – väčšina ľudí pozná alebo vidí len materiálne veci, ktoré má pred očami. Pokiaľ však ide o duchovnú sféru – teda všetko, čo pochádza z tohto druhého sveta –, bolo by spravodlivé povedať, že väčšina ľudí v ňu neverí. Keďže ľudia ju nevidia a myslia si, že jej netreba porozumieť alebo o nej čokoľvek vedieť, ani nehovoriac o tom, že duchovná sféra je úplne iná než materiálny svet a z pohľadu Boha je otvorená – hoci pre ľudí je tajná a uzavretá –, ľuďom robí veľké ťažkosti nájsť si cestu k porozumeniu rôznym stránkam tohto sveta. Rôzne stránky duchovnej sféry, o ktorých budem hovoriť, sa týkajú len Božej správy a zvrchovanosti. Nezjavujem žiadne záhady ani vám nehovorím tajomstvá, ktoré sa chcete dozvedieť. Pretože toto sa týka Božej zvrchovanosti a správy a zabezpečenia z Jeho strany, budem hovoriť len o tej časti, ktorú potrebujete poznať.

Dovoľte Mi, aby som vám najprv položil otázku: Čo je podľa vás duchovná sféra? Všeobecne povedané, je to svet mimo materiálneho sveta. Svet, ktorý je pre ľudí neviditeľný a nehmatateľný. Akým druhom sveta by však podľa vašej predstavivosti mala byť duchovná sféra? Keďže ho nemôžete vidieť, možno o ňom nedokážete uvažovať. No keď si vypočujete nejaké legendy, stále o ňom rozmýšľate a nemôžete prestať. Prečo to hovorím? Mnohým ľuďom sa v mladosti stáva istá vec – keď im niekto povie nejaký strašidelný príbeh o duchoch alebo dušiach, sú na smrť vydesení. Prečo presne sú vystrašení? Preto, lebo si tieto veci predstavujú. Aj keď ich nevidia, cítia, že sú všade v izbách, v nejakom skrytom alebo tmavom kúte, a boja sa tak, že sa neodvážia ísť spať. Hlavne v noci sa príliš boja a nechcú byť vo svojich izbách sami alebo sa neodvážia vyjsť sami na dvor. To je duchovná sféra vašej predstavivosti a je to svet, ktorý ľudia považujú za desivý. Skutočnosť je taká, že každý si ho do určitej miery predstavuje a každý ho trochu cíti.

Na začiatku sa poďme porozprávať o duchovnej sfére. Čo to je? Dovoľte, aby som vám to stručne a jednoducho vysvetlil – duchovná sféra je dôležité miesto, ktoré je iné než materiálny svet. Prečo hovorím, že je dôležité? Budeme o tom podrobne hovoriť. Existencia duchovnej sféry je nerozlučne spätá s materiálnym svetom ľudstva. Zohráva hlavnú rolu v cykle ľudského života a smrti v Božej nadvláde nad všetkými vecami. Toto je jej rola a je to jeden z dôvodov, prečo je jej existencia dôležitá. Keďže je to miesto, ktoré našimi piatimi zmyslami nevnímame, nikto nevie presne usúdiť, či duchovná sféra existuje, alebo nie. Jej rôzna dynamika úzko súvisí s ľudskou existenciou, v dôsledku čoho má duchovná sféra zároveň obrovský vplyv na chod života ľudstva. Je súčasťou toho Božia zvrchovanosť? Áno, je. Keď to hovorím, rozumiete, prečo o tejto téme rozprávam – je to preto, lebo sa to týka Božej zvrchovanosti, ako aj Jeho správy. V takomto svete – vo svete, ktorý ľudia nevidia – je každé jeho nebeské nariadenie, ustanovenie a administratívny systém vysoko nad zákonmi a systémami ktoréhokoľvek národa z materiálneho sveta a žiadna živá bytosť žijúca v tomto svete by sa neodvážila mu odporovať alebo ho porušiť. Súvisí to s Božou zvrchovanosťou a správou? V duchovnej sfére sú jasné správne ustanovenia, nariadenia a jasné zákony. Jeho účastníci na rôznych úrovniach a v rôznych oblastiach prísne dodržiavajú svoje pravidlá a ustanovenia, pretože vedia, aké sú dôsledky porušenia nebeského nariadenia. Jasne si uvedomujú, ako Boh trestá zlo a odmeňuje dobro a ako spravuje všetky veci a vládne im. Okrem toho jasne vidia, ako vykonáva svoje nebeské nariadenia a zákony. Líšia sa od materiálneho sveta, ktorý obýva ľudstvo? Skutočne je medzi nimi obrovský rozdiel. Duchovná sféra je svet, ktorý je úplne iný ako materiálny svet. Keďže v nej existujú nebeské nariadenia a zákony, dotýka sa to Božej zvrchovanosti, správy a navyše aj Jeho povahy, ako aj toho, čo má a čím je. Nemáte po vypočutí týchto slov pocit, že je veľmi potrebné, aby som o tejto téme hovoril? Nechcete spoznať tajomstvá, ktoré sa s týmto svetom spájajú? (Áno, chceme.) Takáto je koncepcia duchovnej sféry. Hoci existuje spoločne s materiálnym svetom a je súbežne pod Božou správou a zvrchovanosťou, Božia správa a zvrchovanosť vo vzťahu k tomuto svetu sú oveľa prísnejšie než vo vzťahu k materiálnemu svetu. Čo sa týka podrobností, mali by sme začať tým, ako je duchovná sféra zodpovedná za fungovanie cyklu života a smrti ľudstva, pretože to je hlavná časť práce, ktorú vykonávajú bytosti duchovnej sféry.

V rámci ľudstva rozdeľujem všetkých ľudí na tri druhy. Prvým sú neveriaci, čo sú ľudia bez náboženskej viery. Nazývajú sa neveriaci. Drvivá väčšina neveriacich verí len v peniaze. Sleduje len svoje vlastné záujmy, je materialistická a verí len v materiálny svet – neverí v cyklus života a smrti ani v nič z toho, čo sa hovorí o božstvách a duchoch. Týchto ľudí zaraďujem do kategórie neveriacich – to je prvý druh. Druhý druh zahŕňa rôznych ľudí viery okrem neveriacich. V rámci ľudstva rozdeľujem týchto ľudí viery do niekoľkých veľkých skupín. Prvými sú židia, druhými katolíci, tretími kresťania, štvrtými moslimovia a piatymi budhisti – je ich päť druhov. To sú rôzne typy ľudí viery. Tretí druh zahŕňa tých, čo veria v Boha, a do neho patríte vy. Týmito veriacimi sú ľudia, ktorí dnes nasledujú Boha. Títo ľudia sa rozdeľujú na dva typy – na Boží vyvolený národ a na vykonávateľov služby. Tieto hlavné typy boli jasne oddelené. Takže teraz vo svojich mysliach dokážete jasne rozlíšiť jednotlivé typy ľudí a ich zaradenie, všakže? Prvý druh tvoria neveriaci. Povedal som, o koho ide. Počítajú sa za neveriacich tí, čo veria v starého muža na nebesiach? Mnohí neveriaci veria len v starého muža na nebesiach. Veria, že táto entita ovláda vietor, dážď, hrom a tak ďalej a spoliehajú sa na ňu, pokiaľ ide o výsadbu plodín a zber úrody – no keď sa spomenie viera v Boha, nie sú ochotní v Neho veriť. Môžeme povedať, že majú vieru? Takíto ľudia sa zaraďujú medzi neveriacich. Rozumiete tomu, pravda? Nezamieňajte si tieto kategórie. Druhým typom sú ľudia viery a tretím typom tí, ktorí v súčasnosti nasledujú Boha. Prečo som všetkých ľudí rozdelil na tieto druhy? (Pretože rôzne druhy ľudí majú rôzne konce a konečné osudy.) To je jedna stránka veci. Keď sa tieto rôzne rasy a druhy ľudí vrátia do duchovnej sféry, každý z nich pôjde inam a budú sa na nich vzťahovať rôzne zákony cyklu života a smrti. Takže preto som ľudí rozdelil na tieto hlavné druhy.

a) Cyklus života a smrti neveriacich

Začnime cyklom života a smrti neveriacich. Človeka po smrti vezme preč strážca z duchovnej sféry. Čo presne z človeka vezme? Nie jeho telo, ale jeho dušu. Keď mu vezme dušu, človek prichádza na miesto, ktoré je úradom duchovnej sféry prijímajúcim duše ľudí, ktorí práve zomreli. To je prvé miesto, kam sa každý po smrti dostane a duši je toto miesto neznáme. Keď sa človek dostane na toto miesto, úradník vykoná prvé kontroly, overí si jeho meno, adresu, vek a všetko, čo zažil. Všetko, čo za života robil, sa zaznamená do knihy a overí z hľadiska presnosti. Keď je všetko skontrolované, na základe správania a skutkov človeka počas jeho života sa prijme rozhodnutie o tom, či bude potrestaný alebo bude prevtelený ako človek, čo je prvá etapa. Je táto prvá etapa desivá? Nie je príliš desivá, pretože sa stalo len toľko, že človek prišiel na neznáme tmavé miesto.

Ak sa táto osoba dopustila počas svojho života mnohých zlých vecí a spáchala mnoho zlých skutkov, v druhej fáze sa dostane na miesto trestu, kde sa ňou budú zaoberať. Bude to miesto používané výslovne na trestanie ľudí. Podrobnosti spôsobu potrestania závisia od spáchaných hriechov, ako aj od toho, koľko zlých vecí človek pred smrťou urobil – to je prvá situácia, ktorá nastane v tejto druhej etape. Pre zlé veci, ktoré urobili, a zlo, ktorého sa pred smrťou dopustili, budú niektorí ľudia po treste a prevtelení – keď sa opäť narodia do materiálneho sveta – ďalej ľuďmi, zatiaľ čo z iných sa stanú zvieratá. Tým chcem povedať, že keď sa človek vráti do duchovnej sféry, bude potrestaný za zlo, ktorého sa dopustil. Navyše, pre zlé veci, ktoré urobil, sa po svojom nasledujúcom prevtelení zrejme nevráti ako človek, ale ako zviera. Táto škála zvierat, ktorými by sa mohol stať, zahŕňa kravy, kone, prasatá a psy. Niektorí ľudia sa môžu znova narodiť ako vtáky alebo kačky či husi… Keď budú prevtelení do zvierat a znova zomrú, vrátia sa do duchovnej sféry. Tam, rovnako ako predtým, duchovná sféra na základe ich správania pred smrťou rozhodne, či budú prevtelení ako ľudia. Väčšina ľudí pácha priveľa zla a ich hriechy sú príliš ťažké, takže sa musia do zvierat prevteliť sedem až dvanásťkrát. Sedem až dvanásťkrát – nie je to strašné? (Je to strašné.) Čo vás desí? Z človeka sa stane zviera – to je desivé. A čo je pre človeka najbolestivejšie na tom, že sa stane zvieraťom? Byť bez reči, mať len jednoduché myšlienky, byť schopný robiť len veci, ktoré robia zvieratá, a jesť zvieraciu potravu, mať jednoduché myslenie a reč tela zvieraťa, nemôcť kráčať vzpriamene, nebyť schopný komunikovať s ľuďmi a skutočnosť, že nič zo správania alebo činností ľudí nemá k zvieratám žiadny vzťah. To okrem iného znamená, že byť zvieraťom z vás robí tú najnižšiu zo všetkých živých bytostí a spája sa s tým oveľa viac utrpenia než s tým, keď sme ľuďmi. To je jedna stránka toho, ako duchovná sféra trestá tých, ktorí napáchali priveľa zla a dopustili sa veľkých hriechov. Pokiaľ ide o vážnosť ich trestu, rozhoduje sa o nej v závislosti od toho, akým druhom zvieraťa sa stanú. Je napríklad lepšie byť prasaťom než psom? Žije prasa lepšie, alebo horšie ako pes? Horšie, pravda? Keď sa z ľudí stanú kravy alebo kone, budú žiť lepšie, alebo horšie, než by žili ako prasatá? (Lepšie.) Bude človeku príjemnejšie, keď sa znova narodí ako mačka? Tiež by bol zvieraťom a byť mačkou by bolo oveľa ľahšie než byť kravou alebo koňom, pretože mačky väčšinu času leňošia v driemotách. Stať sa kravou či koňom je prácnejšie. Preto ak je človek prevtelený ako krava alebo kôň, musí tvrdo pracovať – čo je podobné tvrdému trestu. Stať sa psom by bolo o niečo lepšie než stať sa kravou alebo koňom, pretože pes má bližší vzťah so svojím pánom. Niektoré psy, ktoré sú niekoľko rokov domácimi miláčikmi, dokážu porozumieť mnohému z toho, čo hovoria ich páni. Pes sa niekedy dokáže prispôsobiť nálade a požiadavkám svojho pána a pán so psom zaobchádza lepšie, pes dostane lepšie žrádlo a pitie, a keď ho niečo bolí, pán sa o neho stará viac. Nemá pes šťastný život? Byť psom je teda lepšie než byť kravou alebo koňom. Závažnosť trestu človeka takto určuje, koľkokrát bude prevtelený ako zviera a tiež do akého druhu zvieraťa sa prevtelí.

Keďže niektorí ľudia sa počas života dopustili mnohých hriechov, ich trestom je to, že sú do zvierat prevtelení na sedem až dvanásť životov. Keď boli potrestaní dostatočne veľakrát, po návrate do duchovnej sféry sa dostanú niekde inde – na miesto, na ktorom boli jednotlivé duše už potrestané a patria k typu, ktorý sa pripravuje na prevtelenie do ľudského tela. Na tomto mieste je každá duša zaradená do kategórie podľa typu na základe toho, do akej rodiny sa narodí, akú rolu bude po prevtelení zohrávať a tak ďalej. Niektorí ľudia sa po príchode na tento svet stanú napríklad spevákmi, a tak sú umiestnení medzi spevákov. Niektorí budú po príchode na tento svet podnikateľmi, takže sú umiestnení medzi podnikateľov a ak bude z niekoho, kto sa stane človekom, vedecký výskumník, bude umiestnený medzi vedeckých výskumníkov. Po zaradení do kategórie je každý vyslaný podľa rôzneho času a stanoveného dátumu, rovnako ako dnes ľudia posielajú e-mailové správy. Týmto sa dokončí jeden cyklus života a smrti. Tento proces trvá odo dňa, keď človek príde do duchovnej sféry, až do skončenia trestu alebo do prevtelenia do ľudského tela po mnohokrát opakovanom prevtelení za zviera.

Pokiaľ ide o tých, čo sú len potrestaní a nie sú prevtelení do zvierat, budú rýchlo poslaní do materiálneho sveta, aby sa prevtelili do ľudského tela? Alebo ako dlho potrvá, kým sa dostanú medzi ľudí? Ako často sa to môže stať? Má to časové obmedzenia. Všetko, čo sa deje v duchovnej sfére, podlieha časovým obmedzeniam a pravidlám, ktorým porozumiete, keď vám ich vysvetlím pomocou čísiel. V prípade tých, ktorí sú prevtelení v krátkom čase, bude prevtelenie do ľudského tela pripravené už v čase ich smrti. Najkratší čas, za ktorý sa to môže udiať, sú tri dni. U niektorých ľudí to trvá tri mesiace, u iných tri roky, u ďalších tridsať rokov a u ďalších tristo rokov a tak ďalej. Čo teda možno povedať o týchto časových pravidlách a aké sú ich špecifiká? Sú založené na tom, čo od duše potrebuje materiálny svet – svet človeka –, a na role, ktorú má táto duša v tomto svete zohrávať. Keď sú ľudia prevtelení za obyčajných ľudí, väčšina z nich sa prevtelí veľmi rýchlo, pretože svet človeka naliehavo potrebuje takýchto obyčajných ľudí. O tri dni neskôr sú teda opäť vyslaní do rodiny, ktorá je úplne iná než tá, v ktorej boli pred svojou smrťou. Niektorí však na tomto svete zohrávajú špeciálnu rolu. Špeciálna znamená, že vo svete človeka po týchto ľuďoch nie je veľký dopyt. Nie je potrebné, aby takúto rolu zohrávalo veľa ľudí, čiže to môže trvať tristo rokov. Inými slovami, táto duša príde len raz za tristo rokov alebo dokonca len raz za tritisíc rokov. Prečo je to tak? Je to preto, lebo takáto rola vo svete človeka nie je potrebná buď tristo, alebo tritisíc rokov, takže zostávajú niekde v duchovnej sfére. Vezmite si napríklad Konfucia – mal výrazný vplyv na tradičnú čínsku kultúru a jeho príchod hlboko ovplyvnil kultúru, poznatky, tradíciu a ideológiu ľudí tej doby. Takýto človek však nie je potrebný v každej ére, preto musel zostať v duchovnej sfére a čakať tam tristo alebo tritisíc rokov a až potom bol prevtelený. Pretože svet človeka niekoho takého nepotreboval, musel nečinne čakať, lebo rolí, ako je tá jeho, bolo len veľmi málo a nebolo pre neho veľa práce. Z tohto dôvodu ho museli väčšinu času nečinne držať niekde v duchovnej sfére, aby ho vyslali, keď ho svet človeka bude potrebovať. Také sú časové pravidlá duchovnej sféry, čo sa týka frekvencie, s akou je väčšina ľudí prevteľovaná. Či už sú ľudia obyčajní, alebo špeciálni, duchovná sfére má primerané pravidlá a správne praktiky, ktoré sa používajú pri ich prevteľovaní, a tieto pravidlá a praktiky zosiela Boh. Nerozhoduje o nich ani ich neovláda žiadny strážca, ani nepochádzajú z duchovnej sféry. Teraz už tomu rozumiete, pravda?

V prípade ktorejkoľvek duše sú jej prevtelenie, rola v tomto živote, rodina, do ktorej sa narodí, a charakter života úzko spojené s jej predchádzajúcim životom. Do sveta človeka prichádzajú všetky druhy ľudí a roly, ktoré zohrávajú, sú rôzne, rovnako ako úlohy, ktoré vykonávajú. A aké sú to úlohy? Niektorí ľudia prišli splatiť dlhy – ak vo svojich predchádzajúcich životoch iným dlhovali priveľa peňazí, prišli ich splatiť v tomto živote. Niektorí ľudia zas prišli vymáhať dlhy – vo svojich predchádzajúcich životoch boli podvedení a prišli o príliš veľa vecí a priveľa peňazí. Keď prídu do duchovnej sféry, dá im spravodlivosť a dovolí im vymôcť svoje dlhy v tomto živote. Niektorí ľudia sa prišli poďakovať – počas predchádzajúceho života, teda v predchádzajúcom prevtelení, k nim bol niekto láskavý a keďže dostali skvelú príležitosť byť v tomto živote prevtelení, narodia sa znova, aby sa za to mohli poďakovať. Iní sa zas v tomto živote opäť narodili, aby si vyžiadali životy. A koho životy žiadajú? Ľudí, ktorí ich v ich predchádzajúcich životoch zabili. Aby sme to zhrnuli, terajší život každého človeka je silne spojený s jeho predchádzajúcimi životmi. Toto spojenie je nerozdeliteľné. Tým chcem povedať, že súčasný život každého človeka je veľmi výrazne ovplyvnený jeho predchádzajúcim životom. Povedzme napríklad, že Zhang pred svojou smrťou obral Liho o veľa peňazí. Je teda Zhang Liovi niečo dlžný? Áno. Je teda prirodzené, že Li by mal tento dlh od Zhanga vymôcť? Keď zomrú, zostane medzi nimi dlh, ktorý sa musí vyrovnať. Keď sa prevtelia a Zhang sa stane človekom, ako od neho Li vymôže svoj dlh? Jedným zo spôsobov je narodiť sa znova ako Zhangov syn. Zhang zarába veľa peňazí, ktoré potom Li premrhá. Je jedno, koľko peňazí Zhang zarobí, jeho syn Li ich premrhá. Je jedno, koľko Zhang zarobí, nikdy to nie je dosť. Jeho syn zatiaľ z nejakého dôvodu vždy peniaze svojho otca rôznymi spôsobmi minie. Pre Zhanga je to záhadou. Čuduje sa: „Prečo mi ten môj syn vždy prináša nešťastie? Prečo sa synovia iných ľudí správajú tak dobre? Prečo môj vlastný syn nemá žiadne ambície, prečo je taký neužitočný a neschopný zarobiť peniaze a prečo ho vždy musím podporovať? Keďže ho musím podporovať, budem – ale prečo vždy potrebuje viac peňazí bez ohľadu na to, koľko mu ich dám? Prečo nedokáže vykonávať poctivú prácu a namiesto toho robí všetko možné, napríklad sa povaľuje, je, pije, oddáva sa smilstvu a stávkuje? Čo sa to s ním do čerta deje?“ Zhang potom chvíľu rozmýšľa: „Možno mu dlhujem niečo z predchádzajúceho života. No dobre, splatím to! Toto sa neskončí, kým to všetko nesplatím!“ Mohol by prísť deň, keď Li svoj dlh naozaj dostane späť, a keď bude mať štyridsať alebo päťdesiat rokov, možno zrazu príde k rozumu a uvedomí si: „V celej prvej polovici svojho života som nespravil ani jednu dobrú vec! Premrhal som všetky peniaze, ktoré môj otec zarobil, tak by som mal začať byť dobrým človekom! Zocelím sa, budem čestným človekom, ktorý žije poriadne, a otcovi už viac nespôsobím žiaľ!“ Prečo si to myslí? Prečo sa zrazu zmení k lepšiemu? Je na to dôvod? Aký je to dôvod? (Je to preto, lebo Li už získal svoj dlh späť a Zhang svoj dlh splatil.) Má to príčinu a dôsledok. Príbeh sa začal veľmi dávno, pred ich terajšími životmi, a tento príbeh z minulých životov sa dostal do súčasnosti a ani jeden z nich nemôže viniť toho druhého. Je jedno, čo Zhang svojho syna učil. Ten nikdy nepočúval ani poctivo nepracoval. No jedného dňa bol dlh splatený a syna už nemusel nič učiť – prirodzene tomu porozumel. Toto je jednoduchý príklad. Je veľa takýchto príkladov? (Áno, je.) Čo to ľuďom hovorí? (Že by mali byť dobrí a nepáchať zlo.) Že by nemali činiť zlo a že zlo bude potrestané! Väčšina neveriacich pácha veľa zla a ich zlé skutky sú potrestané, správne? Je však takýto trest svojvoľný? Každý čin má svoje pozadie a každý trest má svoj dôvod. Myslíš si, že sa ti nič nestane, keď si niekoho oklamal o peniaze? Myslíš si, že keď si tie peniaze získal podvodom, nebudeš čeliť dôsledkom? Také niečo by bolo nemožné. Bude to mať dôsledky! Všetci ľudia bez ohľadu na to, kým sú alebo či veria, že Boh existuje, musia prevziať zodpovednosť za svoje správanie a niesť dôsledky svojho konania. Čo sa týka tohto jednoduchého príkladu – že Zhang bol potrestaný a Li získal svoj dlh späť –, nie je to spravodlivé? Keď ľudia robia takéto veci, toto je výsledok. Nedá sa to oddeliť od správy duchovnej sféry. Napriek tomu, že sú neveriaci, existencia tých, ktorí neveria v Boha, podlieha týmto druhom nebeských nariadení a ustanovení. Nikto im nemôže uniknúť a nikto sa tejto realite nemôže vyhnúť.

Tí, čo nemajú vieru, často veria, že všetko, čo vidia ľudské oči, existuje, kým to, čo človek nevidí alebo čo je od ľudí veľmi vzdialené, neexistuje. Radšej veria, že neexistuje žiadny „cyklus života a smrti“ a žiadny „trest“. Preto bez výčitiek svedomia hrešia a páchajú zlo. Potom sú potrestaní alebo sa prevtelia do zvierat. Väčšina rôznych druhov ľudí medzi neveriacimi upadne do tohto bludného kruhu. Je to preto, lebo nevedia, že duchovná sféra prísne spravuje všetky živé bytosti. Či veríš, alebo nie, táto skutočnosť existuje, pretože ani jeden človek alebo objekt nemôže uniknúť rozsahu toho, čo Boh pozoruje svojimi očami, a ani jeden človek alebo objekt nemôže uniknúť pravidlám a obmedzeniam Jeho nebeských nariadení a ustanovení. Tento jednoduchý príklad teda každému hovorí, že bez ohľadu na to, či v Boha veríš, alebo nie, je neprijateľné hrešiť a páchať zlo a že každý čin má svoje následky. Keď je potrestaný niekto, kto druhého podvodom obral o peniaze, takýto trest je spravodlivý. Často pozorované správanie, akým je aj takýto podvod, je v duchovnej sfére potrestané, pričom trest prichádza na základe Božích nariadení a nebeských ustanovení. Preto sa ťažké zločiny a zlé správanie – znásilnenie a rabovanie, podvod a klamstvo, krádež a lúpež, vražda a podpaľačstvo a tak ďalej – ďalej trestajú celým radom trestov rôznej závažnosti. Čo patrí medzi tieto tresty rôznej závažnosti? Niektoré z nich určujú mieru závažnosti pomocou času, iné prostredníctvom rôznych metodík a ďalšie podľa toho, kam ľudia idú po prevtelení. Niektorí ľudia sa napríklad vyjadrujú oplzlo. Čo znamená „vyjadrovať sa oplzlo“? Znamená to často iným nadávať a používať zákerný jazyk, ktorým človek preklína iných. Čo je to zákerný jazyk? Svedčí o tom, že dotyčný človek má zákerné srdce. Z úst takýchto ľudí často vychádzajú oplzlé vyjadrenia, ktorými iných preklínajú, a takýto zákerný jazyk má vážne následky. Keď títo ľudia zomrú a dostanú náležitý trest, môžu sa znovu narodiť ako nemí. Niektorí ľudia sú počas svojho života veľmi vypočítaví, často iných využívajú, majú svoje drobné úklady obzvlášť dobre naplánované a ľuďom veľmi ubližujú. Môžu sa znova narodiť ako slabomyseľní alebo duševne postihnutí. Niektorí ľudia sa miešajú do súkromných vecí iných, ich oči vidia veľa toho, čo by pred nimi malo zostať skryté, a dozvedia sa veľa toho, čo by vedieť nemali. Preto keď sa znova narodia, môžu byť slepí. Niektorí ľudia sú počas svojho života veľmi prudkí, často sa bijú a robia veľa zla. Z tohto dôvodu sa môžu znova narodiť ako postihnutí, chromí alebo bezrukí, prípadne by sa mohli prevteliť ako hrbatí či kriví ľudia. Môžu tiež krívať, mať jednu nohu kratšiu a tak ďalej. Znamená to, že dostali rôzne tresty v závislosti od toho, koľko zla napáchali, kým žili. Prečo podľa vás niektorí ľudia škúlia na jedno oko? Je takýchto ľudí veľa? V súčasnosti ich je viac než len zopár. Niektorí ľudia škúlia, pretože vo svojich minulých životoch svoje oči priveľa používali a robili príliš veľa zlých vecí. Preto sa v tomto živote narodili so škuľavým okom a v závažných prípadoch dokonca slepí. To je odplata! Niektorí ľudia pred svojou smrťou s ostatnými dobre vychádzajú. Robia mnoho dobrých skutkov pre svojich príbuzných, priateľov, kolegov alebo ľudí, s ktorými majú nejaký vzťah. Prispievajú na charitu a starajú sa o druhých alebo im pomáhajú finančne a ľudia o nich majú veľmi vysokú mienku. Keď sa takíto ľudia vrátia do duchovnej sféry, nie sú potrestaní. Ak neveriaci nie je žiadnym spôsobom potrestaný, znamená to, že bol veľmi dobrým človekom. Neveril v existenciu Boha, ale len v starého muža na nebesiach. Takýto človek verí len tomu, že je nad ním duch, ktorý sleduje všetko jeho konanie – to je všetko, v čo verí. V dôsledku toho sa správa oveľa lepšie. Takíto ľudia sú dobrosrdeční a šľachetní, a keď sa nakoniec vrátia do duchovnej sféry, tá s nimi bude veľmi dobre zaobchádzať a čoskoro budú prevtelení. Do akých rodín prídu, keď sa znova narodia? Tieto rodiny síce nebudú bohaté, no nebude v nich dochádzať k ubližovaniu a medzi ich členmi bude harmónia. Títo prevtelení ľudia v nich prežijú bezpečné a radostné dni a všetci budú veselí a budú mať dobré životy. Keď títo ľudia dospejú, budú mať veľké, široké rodiny, ich deti budú talentované a úspešné a tieto rodiny budú mať šťastie – a takýto výsledok je veľmi výrazne prepojený s predchádzajúcimi životmi týchto ľudí. Znamená to, že nikto nedokáže predpovedať, kam ľudia po svojej smrti a prevtelení pôjdu, či budú mužmi alebo ženami, aké budú mať poslanie, čím si v živote prejdú, aké prekážky budú musieť zniesť, akým požehnaniam sa budú tešiť, koho stretnú, čo sa im stane, a nikto sa tomu nebude môcť vyhnúť ani sa pred tým skryť. Tým chcem povedať, že keď bol tvoj život raz určený, nech sa ti stane čokoľvek a akokoľvek a akýmikoľvek prostriedkami sa budeš snažiť tomu vyhnúť, nedokážeš porušiť priebeh života, ktorý ti Boh stanovil v duchovnej sfére. V čase prevtelenia bol totiž tvoj životný osud už určený. Či už bude dobrý, alebo zlý, každý by mu mal čeliť a stále kráčať vpred. Tejto veci sa nemôže vyhnúť nikto, kto žije na tomto svete, a žiadna vec nie je reálnejšia. Všetci ste porozumeli všetkému, čo som hovoril, však?

Teraz, keď ste týmto veciam porozumeli, vidíte, že Boh prísne a tvrdo kontroluje cyklus života a smrti neveriacich a spravuje ho? Po prvé, zaviedol v duchovnej oblasti rôzne nebeské nariadenia, ustanovenia a systémy, ktoré po ich vyhlásení veľmi striktne, ako to určil Boh, vykonávajú bytosti v rôznych oficiálnych pozíciách v duchovnej sfére a ktoré by sa nikto neodvážil porušiť. Preto v cykle života a smrti ľudstva vo svete človeka platia zákony tak pre tých, čo sú prevtelení do zvierat, ako aj pre tých, čo sú prevtelení do ľudí. Keďže tieto zákony pochádzajú od Boha, nikto sa ich neodvažuje porušiť a ani ich porušiť nedokáže. Materiálny svet, ktorý ľudia vidia, je stály a usporiadaný len vďaka tejto Božej zvrchovanosti a vďaka existencii takýchto zákonov. Len vďaka tejto Božej zvrchovanosti môžu ľudia pokojne nažívať s druhým svetom, ktorý vôbec nevidia, a dokážu s ním žiť v harmónii – nič z toho nemožno oddeliť od Božej zvrchovanosti. Keď sa telesný život človeka skončí, jeho duša stále žije, takže čo by sa stalo, keby nebola pod Božou správou? Duša by sa potulovala kade-tade, všade by vyrušovala, a dokonca by ubližovala živým veciam v ľudskom svete. Takúto ujmu by neutrpelo len ľudstvo, ale mohli by ju utrpieť aj rastliny a živočíchy – najprv by však ublížila ľuďom. Ak by sa to stalo – ak by bola takáto duša bez správy, skutočne by ubližovala ľuďom a činila zlé veci –, duchovná sféra by s ňou zaobchádzala náležitým spôsobom. Vo vážnych prípadoch by duša čoskoro prestala existovať a bola by zničená. Ak by to bolo možné, bola by niekam umiestnená a potom prevtelená. Tým chcem povedať, že to, ako duchovná sféra spravuje rôzne duše, je nariadené a vykonáva sa to v súlade s krokmi a pravidlami. Materiálny svet človeka neupadol do chaosu len vďaka tejto správe a ľudia materiálneho sveta majú vďaka nej normálnu mentalitu, normálnu racionalitu a usporiadaný telesný život. Len keď má ľudstvo takýto normálny život, tí, čo žijú v tele, môžu po celé generácie ďalej prosperovať a rozmnožovať sa.

Čo si myslíte o slovách, ktoré ste práve počuli? Sú pre vás nové? Aké dojmy vo vás zanechali dnešné témy duchovného spoločenstva? Cítite ešte niečo okrem toho, že sú nové? (Ľudia by sa mali dobre správať a môžeme vidieť, že Boh je veľký a mal by byť uctievaný.) (Po tom, ako som si vypočul komunikáciu Boha o tom, ako zariaďuje konce rôznych druhov ľudí, na jednej strane cítim, že Jeho povaha nepovoľuje žiadnu urážku a mal by som sa Ho báť, na druhej strane si uvedomujem, aký druh ľudí má Boh rád a aký nie, preto chcem byť jedným z tých, ktorých má rád.) Vidíte, že Boh je vo svojich skutkoch v tejto oblasti principiálny? Podľa akých princípov koná? (Určuje konce ľudí podľa všetkého, čo robia.) Je to o rôznych koncoch neveriacich, o ktorých sme práve hovorili. Pokiaľ ide o neveriacich, riadia sa Božie skutky princípom odmeňovania dobrých a trestania zlých? Existujú nejaké výnimky? (Nie.) Vidíte, že Božie skutky sú založené na princípe? Neveriaci v skutočnosti neveria v Boha ani sa nepodriaďujú Jeho riadeniu. Okrem toho si neuvedomujú Jeho zvrchovanosť a už vôbec Ho neuznávajú. Čo je vážnejšie, o Bohu sa vyjadrujú neúctivo, preklínajú Ho a sú nepriateľskí voči tým, čo v Boha veria. Napriek tomuto ich postoju voči Bohu sa Jeho správa vo vzťahu k nim neodchyľuje od Jeho princípov. Spravuje ich usporiadane, v súlade so svojimi princípmi a svojou povahou. Ako vníma ich nepriateľskosť? Ako ignorantstvo! V dôsledku toho zabezpečil, aby sa títo ľudia – teda drvivá väčšina neveriacich – v minulosti prevteľovala do zvierat. Čo teda presne sú v Božích očiach neveriaci? Sú to všetko zvieratá. Boh spravuje zvieratá aj ľudstvo a pre takýchto ľudí má tie isté princípy. Dokonca aj v jeho správe týchto ľudí možno vidieť Jeho povahu, ako aj Jeho zákony, ktorými sa riadi Jeho nadvláda nad všetkými vecami. Vidíte teda v princípoch, podľa ktorých spravuje neveriacich a ktoré som práve spomínal, Božiu zvrchovanosť? Vidíte spravodlivú Božiu povahu? (Vidíme.) Inými slovami, je jedno, ktorými vecami spomedzi všetkých sa zaoberá, koná podľa svojich vlastných princípov a povahy. To je Božia podstata. Nikdy by náhodne nekonal v rozpore s nariadeniami alebo nebeskými ustanoveniami, ktoré určil, len preto, lebo takýchto ľudí považuje za zvieratá. Boh koná podľa princípu, ani trochu neuvážene, a na Jeho konanie nevplýva žiadny faktor. Všetko, čo robí, sa riadi Jeho vlastnými princípmi. Je to preto, lebo má podstatu samotného Boha. Túto stránku Jeho podstaty nemá žiadna stvorená bytosť. Bo je vo svojom zaobchádzaní s každým predmetom, osobou a živou vecou medzi vecami, ktoré stvoril, ako aj vo svojom prístupe k nim, ich riadení, správe a vláde nad nimi svedomitý a zodpovedný a nikdy v tom nebol nedbanlivý. K tým, ktorí sú dobrí, je milostivý a láskavý, a zlých nemilosrdne trestá. Pre rôzne živé bytosti včas a pravidelne prijíma vhodné opatrenia podľa rôznorodých požiadaviek ľudského sveta v rôznom čase tak, aby boli tieto živé bytosti systematickým spôsobom prevteľované podľa roly, ktorú zohrávajú, a metodickým spôsobom sa pohybovali medzi materiálnym svetom a duchovnou sférou.

Smrť živej bytosti – ukončenie telesného života – znamená, že živá bytosť prešla z materiálneho sveta do duchovnej sféry, zatiaľ čo zrodenie nového telesného života znamená, že živá bytosť prišla z duchovnej sféry do materiálneho sveta a začala prijímať a hrať svoju rolu. Odchod ani príchod bytosti nemožno oddeliť od práce duchovnej sféry. Keď niekto príde do materiálneho sveta, Boh už v duchovnej sfére prijal vhodné opatrenia a určil definície týkajúce sa toho, do akej rodiny dotyčná osoba pôjde, v ktorej ére a hodine príde a akú rolu bude hrať. Preto bude celý život tejto osoby – veci, ktoré bude robiť, a cesty, ktorými pôjde – prebiehať podľa opatrení prijatých v duchovnej sfére, a to bez najmenšej odchýlky. Čas, keď sa telesný život skončí, a spôsob a miesto, na ktorom sa skončí, sú navyše duchovnej sfére jasné a sú pre ňu rozpoznateľné. Boh ovláda materiálny svet a ovláda aj duchovnú sféru. Nespomalí normálny cyklus života a smrti duše ani by sa v usporiadaní tohto cyklu nikdy nedopustil žiadnych chýb. Každý účastník v oficiálnej pozícii v duchovnej sfére vykonáva svoje individuálne úlohy a robí, čo by mal, v súlade s Božími pokynmi a pravidlami. Vo svete ľudstva je teda každý materiálny úkaz, ktorý človek zočí, usporiadaný a bez chaosu. To všetko je spôsobené usporiadanou nadvládou Boha nad všetkými vecami, ako aj tým, že Jeho autorita vládne nad všetkým. Pod Jeho nadvládu patrí materiálny svet, v ktorom žije človek, a navyše aj neviditeľná duchovná sféra v pozadí ľudstva. Preto ak ľudia chcú mať dobrý život a dúfajú, že budú žiť v príjemnom prostredí, musia okrem toho, že dostanú k dispozícii celý viditeľný materiálny svet, dostať aj duchovnú sféru, ktorú nikto nevidí, ktorá riadi každú živú bytosť v záujme ľudstva a ktorá je usporiadaná. Keď som teda povedal, že Boh je zdrojom života všetkých vecí, nezvýšili sme naše povedomie o „všetkých veciach“ a neporozumeli sme im lepšie? (Áno.)

b) Cyklus života a smrti rôznych ľudí viery

Práve sme diskutovali o cykle života a smrti ľudí v prvej kategórii, teda neveriacich. Teraz sa porozprávajme o cykle života a smrti druhej kategórie, teda rôznych ľudí viery. „Cyklus života a smrti rôznych ľudí viery“ je ďalšia veľmi dôležitá téma a je veľmi potrebné, aby ste jej trochu porozumeli. Najprv si pohovorme o tom, ktorých vier sa slovo „viera“ v pojme „ľudia viery“ týka – piatich veľkých náboženstiev, teda judaizmu, kresťanstva, katolicizmu, islamu a budhizmu. Ľudia, ktorí veria v týchto päť náboženstiev, tvoria popri neveriacich veľkú časť populácie sveta. V týchto piatich náboženstvách je niekoľko takých, čo si zo svojej viery spravili kariéru, no napriek tomu majú tieto náboženstvá veľa stúpencov. Keď zomrú, pôjdu na iné miesto. „Iné“ ako kto? Ako neveriaci – ľudia bez viery –, o ktorých sme sa práve rozprávali. Keď veriaci v týchto päť náboženstiev zomrú, pôjdu niekam inam než neveriaci. Stále však ide o rovnaký proces. Aj ich bude duchovná sféra súdiť podľa toho, čo robili pred smrťou, a budú primerane spracovaní. Prečo sú však títo ľudia posielaní na rôzne miesta, kde budú spracovaní? Má to svoj dôležitý dôvod. Aký je to dôvod? Vysvetlím vám to na príklade. Ešte predtým si však možno pomyslíte: „Možno je to preto, lebo trochu v Boha veria! Nie sú úplnými neveriacimi.“ To však nie je ten dôvod. To, že sú držaní oddelene od ostatných, má veľmi dôležitý dôvod.

Vezmite si napríklad budhizmus. Poviem vám jeden fakt. Budhista je v prvom rade niekto, kto na budhizmus konvertoval, a táto osoba vie, akú má vieru. Keď si budhisti ostrihajú vlasy a stanú sa z nich mnísi alebo mníšky, znamená to, že sa oddelili od sekulárneho sveta, že za sebou nechali hluk ľudského sveta. Každý deň recitujú sútry a ospevujú mená budhov, jedia len vegetariánsku stravu, žijú asketickým životom a celé dni im spoločnosť robí len studené a slabé svetlo maslovej lampy. Takto prežijú celý svoj život. Keď sa fyzický život budhistu skončí, zhrnie svoj život, ale vo svojom srdci nebude vedieť, kam pôjde po smrti, koho stretne alebo aký to bude mať výsledok – hlboko vo svojom vnútri nebude mať o takýchto veciach jasnú predstavu. Nerobil nič, len celý život slepo vyznával nejakú vieru a následne odíde z ľudského sveta spolu so svojimi slepými želaniami a ideálmi. Takýto je koniec fyzického života budhistu, keď opustí svet živých. Potom sa vráti na svoje pôvodné miesto v duchovnej sfére. To, či bude prevtelený, aby sa vrátil na zem a pokračoval vo svojej starostlivosti o seba, závisí od jeho správania a praktík pred smrťou. Ak počas života neurobil nič zlé, bude rýchlo prevtelený a poslaný späť na zem, kde sa z neho opäť stane mních alebo mníška. Znamená to, že počas fyzického života sa stará sám o seba v súlade s tým, ako sa o seba staral prvýkrát. Keď sa jeho telesný život skončí, vráti sa do duchovného sveta, kde sa podrobí skúmaniu. Ak sa nenájdu žiadne problémy, môže sa znova vrátiť do sveta človeka a konvertovať na budhizmus – bude teda pokračovať vo svojom praktizovaní viery. Keď bude prevtelený tri až sedemkrát, opäť sa vráti do duchovnej sféry, kam chodí vždy po skončení telesného života. Ak boli jeho schopnosti a správanie v ľudskom svete v súlade s nebeskými nariadeniami duchovnej sféry, od tohto momentu tam ostane. Už nebude prevtelený do človeka ani nebude hroziť, že bude potrestaný za zlé skutky na zemi. Už viac týmto procesom nebude musieť prejsť. Namiesto toho v závislosti od svojich okolností získa pozíciu v duchovnej sfére. Budhisti to nazývajú „dosiahnutie budhovstva“. Dosiahnutie budhovstva znamená hlavne dosiahnutie pozície oficiálneho predstaviteľa duchovnej sféry bez ďalšieho prevteľovania alebo rizika potrestania. Okrem toho to znamená po prevtelení už viac netrpieť tým, že sú ľudskou bytosťou. Je teda nejaká šanca, že budú prevtelení do zvieraťa? (Nie.) Znamená to, že zostanú, aby v duchovnej sfére vykonávali nejakú rolu, a už nebudú prevtelení. To je jeden príklad dosiahnutia budhovstva v budhizme. Pokiaľ ide o tých, čo to nedosiahnu, tých pri návrate do duchovnej sféry preskúma a preverí príslušný oficiálny predstaviteľ, ktorý zistí, že keď boli nažive, usilovne sa o seba nestarali alebo svedomito nerecitovali sútry a neospevovali mená budhov, ako to predpisuje budhizmus, ale že sa dopustili mnohých zločinov a neraz sa správali zle. V duchovnej sfére sa potom ich zlo posúdi a následne budú určite potrestaní. Z tohto neexistujú žiadne výnimky. Kedy teda môže takáto osoba dosiahnuť prebudenie? V živote, v ktorom nepáchala zlo – keď sa po návrate do duchovnej sféry zistí, že pred smrťou nespravila nič zlé. Potom sa bude ďalej prevteľovať, pokračovať v recitovaní sútier a ospevovaní mien budhov a bude tráviť dni v studenom a slabom svetle maslovej lampy. Nezabije žiadnu živú bytosť a nebude jesť mäso. Nebude sa zapájať do sveta človeka, jeho problémy nechá ďaleko za sebou a s inými nebude mať žiadne spory. Ak nespácha žiadne zlo, v rámci tohto procesu bude po návrate do duchovnej sféry a preskúmaní všetkých svojich činov a správania opäť vyslaná do ľudskej oblasti v rámci cyklu, ktorý bude pokračovať tri až sedemkrát. Ak sa v tomto čase nedopustí nesprávneho konania, jej dosiahnutie budhovstva zostane nedotknuté a nebude oneskorené. Toto je charakteristika cyklu života a smrti všetkých ľudí viery – dokážu „dosiahnuť prebudenie“ a prijať pozíciu v duchovnej sfére. Týmto sa líšia od neveriacich. Po prvé, ako sa správajú tí, čo dokážu prevziať pozíciu v duchovnej sfére, pokým ešte žijú na zemi? V žiadnom prípade sa nesmú dopustiť žiadneho zla – nesmú vraždiť, byť podpaľačmi, znásilňovať ani plieniť. Ak spáchajú podvod, dopustia sa klamstva, krádeže alebo lúpeže, prebudenie dosiahnuť nemôžu. Inými slovami, ak majú akékoľvek spojenie alebo súvislosť s konaním zla, nebudú môcť uniknúť trestu, ktorý im vymeria duchovná sféra. Duchovná sféra robí vhodné opatrenia pre budhistov, ktorí dosiahnu budhovstvo. Môžu byť poverení správou tých, ktorí podľa všetkého veria v budhizmus a starého muža na nebesiach – môže im byť pridelená jurisdikcia. Môžu mať na starosti len neveriacich alebo zastávať pozície, v ktorých budú vykonávať len úplne drobné úlohy. K takémuto prideľovaniu dochádza podľa rôznych prirodzeností ich duší. Toto je príklad budhizmu.

Medzi piatimi náboženstvami, o ktorých sme hovorili, má kresťanstvo relatívne špeciálne postavenie. Prečo sú kresťania takí špeciálni? Sú to ľudia, ktorí veria v pravého Boha? Ako tu môžu byť uvedení tí, čo veria v pravého Boha? Keď hovoríme, že kresťanstvo je druh viery, nepochybne by to malo mať do činenia len s vierou. Bol by to len druh obradu, druh náboženstva a niečo úplne iné než viera tých, čo skutočne nasledujú Boha. Dôvod, prečo som kresťanstvo zaradil medzi päť hlavných náboženstiev, spočíva v tom, že bolo zredukované na rovnakú úroveň ako judaizmus, budhizmus a islam. Väčšina ľudí tu neverí, že existuje Boh alebo že vládne nad všetkými vecami. A už vôbec neverí v Jeho existenciu. Namiesto toho len používajú Sväté písmo, aby diskutovali o teológii, a používajú teológiu, aby učili ľudí byť láskyplnými, znášať utrpenie a robiť dobré veci. Takýmto náboženstvom sa stalo kresťanstvo – sústredí sa len na teologické teórie a nemá vôbec žiadny vzťah k Božiemu dielu spočívajúcemu v riadení a záchrane človeka. Stalo sa náboženstvom ľudí, ktorí nasledujú Boha, ale ktorých Boh v skutočnosti neuznáva. Boh však má princíp, aj pokiaľ ide o Jeho prístup k takýmto ľuďom. Nezaoberá sa nimi náhodne ani svojvoľne, ako to je v prípade neveriacich. Pristupuje k nim rovnako ako k budhistom – ak kresťan dokáže mať počas života sebadisciplínu, striktne dodržiavať desať prikázaní a klásť na svoje vlastné správanie nároky v súlade so zákonmi a prikázaniami a celý život ich dodržiavať, skôr než môže skutočne dosiahnuť takzvané „uchvátenie“, musí stráviť rovnaký čas prechádzaním cyklami života a smrti. Keď toto uchvátenie dosiahne, zostane v duchovnej sfére, kde zaujme pozíciu a stane sa jedným z jeho oficiálnych predstaviteľov. Podobne platí, že ak sa na zemi dopustí zla – alebo ak je príliš hriešny a pácha priveľa hriechov –, potom bude nevyhnutne potrestaný a disciplinovaný s rôznou mierou závažnosti. V budhizme znamená dosiahnutie prebudenia prechod do čistej krajiny najvyššej blaženosti – ako sa to však volá v kresťanstve? Nazýva sa to „vstup na nebesia“ a byť „uchvátený“. Aj tí, ktorí sú skutočne uchvátení, prechádzajú cyklom života a smrti tri až sedemkrát a potom po smrti prichádzajú do duchovnej sféry, ako keby zaspali. Ak spĺňajú normu, môžu tam zostať a zaujať pozíciu a na rozdiel od ľudí na zemi nebudú jednoduchým spôsobom alebo podľa zvyklosti prevtelení.

Koniec, o ktorom všetky tieto náboženstvá hovoria a o ktorý sa usilujú, je rovnaký ako dosiahnutie prebudenia v budhizme. Ide len o to, že toto „prebudenie“ dosiahnu rôznymi prostriedkami. Všetci sú rovnakého druhu. Tejto časti stúpencov týchto náboženstiev, ktorí sú vo svojom správaní schopní striktne dodržiavať náboženské príkazy, zabezpečí Boh vhodný konečný osud, miesto, kam pôjdu, a zaobchádza s nimi primerane. To všetko je náležité, nie je to však tak, ako si to ľudia predstavujú. Ako sa cítite teraz, keď ste počuli o tom, čo sa stane s ľuďmi v kresťanstve? Máte pocit, že ich situácia je nespravodlivá? Súcítite s nimi? (Trochu.) Nedá sa s tým nič robiť, viniť môžu len seba. Prečo to hovorím? Božie dielo je pravé, Boh je živý a praktický a Jeho dielo je zamerané na celé ľudstvo a každého jednotlivca. Prečo to teda neakceptujú? Prečo Bohu tak zúfalo odporujú a prenasledujú Ho? Mali by sami seba považovať za šťastných, že dosiahli aspoň takýto výsledok, tak prečo ich ľutujete? Takéto zaobchádzanie s nimi je prejavom veľkej tolerancie. Vzhľadom na rozsah, do akého Bohu odporujú, by mali byť zničení, no Boh to neurobí. Namiesto toho jednoducho zaobchádza s kresťanstvom rovnako ako s iným obyčajným náboženstvom. Je teda potrebné ďalej sa podrobne vyjadriť k ostatným náboženstvám? Étos všetkých týchto náboženstiev spočíva v tom, aby ľudia viac trpeli, nekonali zlo, robili dobré skutky, nenadávali na iných, nesúdili ich, držali sa ďalej od sporov a boli dobrými ľuďmi – väčšina náboženských učení má takýto charakter. Preto keď ľudia viery – títo stúpenci rôznych náboženstiev a denominácií – dokážu striktne dodržiavať svoje náboženské príkazy, nedopustia sa počas života na zemi veľkých chýb alebo hriechov. A keď budú títo ľudia – tí, ktorí dokážu striktne dodržiavať náboženské príkazy – tri až sedemkrát prevtelení, jednoducho zostanú v duchovnej sfére a zaujmú v nej nejakú pozíciu. Je takýchto ľudí veľa? (Nie, nie je.) Z čoho vychádza vaša odpoveď? Nie je ľahké konať dobro a riadiť sa náboženskými pravidlami a zákonmi. Budhizmus ľuďom nepovoľuje, aby jedli mäso – dokázal by si to? Dokázal by si celý deň nosiť sivé rúcho, recitovať sútry a ospevovať mená budhov v budhistickom chráme? Nebolo by to ľahké. Kresťanstvo má desať prikázaní, prikázania a zákony. Je ľahké ich dodržiavať? Nie, však? Zoberte si napríklad potrebu nenadávať na ostatných – ľudia jednoducho nie sú schopní toto pravidlo dodržiavať. Neudržia sa a nadávajú – a potom už nemôžu vziať svoje slová späť. Čo teda urobia? V noci si svoje hriechy priznajú. Po tom, ako nadávali na iných, niekedy vo svojich srdciach stále prechovávajú nenávisť, a dokonca zájdu tak ďaleko, že si naplánujú, kedy dotyčným ľuďom ešte viac ublížia. Stručne povedané, pre tých, čo žijú v tejto mŕtvej dogme, nie je ľahké zdržať sa hrešenia či páchania zla. Preto môže v každom náboženstve v skutočnosti dosiahnuť prebudenie len hŕstka ľudí. Predpokladáš, že keďže tieto náboženstvá majú toľko stúpencov, ich značná časť bude môcť zostať a prijať rolu v duchovnej oblasti? Nie je ich toľko, len zopár ich je schopných to dosiahnuť. To je vo všeobecnosti všetko o cykle života a smrti ľudí viery. Líšia sa tým, že na rozdiel od neveriacich dokážu dosiahnuť prebudenie.

c) Cyklus života a smrti nasledovníkov Boha

Teraz si pohovorme o cykle života a smrti tých, čo nasledujú Boha. Týka sa to vás, takže dávajte pozor – najprv porozmýšľajte, ako možno nasledovníkov Boha rozdeliť do kategórií. (Boží vyvolení a vykonávatelia služby.) Skutočne existujú dve kategórie – Boží vyvolení a vykonávatelia služby. Najprv sa porozprávajme o Božích vyvolených, ktorých je len zopár. Koho označujeme pojmom „Boží vyvolení“? Keď Boh stvoril všetky veci a začalo existovať ľudstvo, Boh vybral skupinu ľudí, ktorá Ho mala nasledovať – týchto ľudí jednoducho označujeme ako „Božích vyvolených“. Boží výber týchto ľudí mal špeciálny rozsah a význam. Rozsah je špeciálny v tom, že ich počet bol obmedzený na niekoľkých, ktorí musia prísť, keď Boh koná dôležité dielo. A aký je význam? Keďže išlo o skupinu, ktorú vybral Boh, má to veľký význam. Znamená to, že Boh si želá týchto ľudí urobiť úplnými a zdokonaliť ich a keď sa Jeho dielo riadenia skončí, potom týchto ľudí získa. Nie je tento význam veľký? Títo vyvolení sú teda pre Boha veľmi dôležití, lebo sú tými, ktorých chce získať. Pokiaľ ide o vykonávateľov služby, na chvíľu sa odpútajme od témy Božieho predurčenia a najprv sa porozprávajme o ich pôvode. Vykonávateľ služby je doslova niekto, kto slúži. Vykonávatelia služby sú prechodní – nerobia to dlhodobo alebo navždy, ale sú najatí alebo prijatí dočasne. Pôvod väčšiny z nich spočíva v tom, že boli vybratí spomedzi neveriacich. Prišli na zem, keď bolo ustanovené, že majú prevziať rolu vykonávateľov služby v Božom diele. V predchádzajúcom živote mohli byť zvieratami, ale aj neveriacimi. Taký je pôvod vykonávateľov služby.

Pohovorme si viac o Božom vyvolenom národe. Keď jeho príslušníci zomrú, idú na úplne iné miesto než neveriaci a rôzni ľudia viery. Je to miesto, kde ich sprevádzajú anjeli a Boží posli. Je to miesto, ktoré osobne spravuje Boh. Aj keď Boží vyvolený národ nemôže Boha na tomto mieste vidieť na vlastné oči, toto miesto je ako žiadne iné v duchovnej oblasti. Je to odlišné miesto, kam táto časť ľudí ide po svojej smrti. Keď títo ľudia zomrú, aj oni sa podrobia prísnemu skúmaniu zo strany Božích poslov. A čo skúmajú? Boží posli skúmajú cesty, ktorými títo ľudia počas svojich životov vo svojej viere v Boha išli, či Bohu niekedy odporovali alebo Ho v tomto období prekliali, a či sa dopustili nejakých ťažkých hriechov alebo zla. Toto skúmanie odpovie na otázku, či konkrétna osoba môže ostať alebo musí odísť. Čo to znamená „odísť“? A čo znamená „ostať“? „Odísť“ znamená či na základe svojho správania zostanú v radoch Božieho vyvoleného národa. Môcť „ostať“ znamená, že môžu zostať medzi tými, ktorých Boh počas posledných dní urobí úplnými. Pre tých, ktorí ostanú, má Boh špeciálne plány. Takýchto ľudí pošle počas každého obdobia svojho diela, aby vystupovali ako apoštoli, konali dielo vzkriesenia alebo sa starali o cirkvi. Ľudia, ktorí sú schopní konať takéto dielo, však nie sú prevteľovaní tak často ako neveriaci, ktorí sa znova rodia generáciu po generácii. Skôr sa vracajú na zem v súlade s požiadavkami a krokmi Božieho diela a nie sú často prevteľovaní. Sú nejaké pravidlá, pokiaľ ide o to, kedy sú prevteľovaní? Prichádzajú raz za niekoľko rokov? Prichádzajú s takouto frekvenciou? Nie. Toto je všetko založené na Božom diele, na krokoch tohto diela a Jeho potrebách, neexistujú žiadne pevné pravidlá. Jediné pravidlo je to, že keď Boh koná poslednú etapu svojho diela počas posledných dní, príde celý tento vyvolený národ a tento príchod bude jeho posledným prevtelením. A prečo je to tak? Je to založené na výsledku, ktorý sa má počas poslednej etapy Božieho diela dosiahnuť – pretože počas tejto poslednej etapy diela urobí Boh týchto vyvolených dokonale úplnými. Čo to znamená? Ak sú títo ľudia počas tejto poslednej etapy urobení úplnými a zdokonalení, nebudú prevtelení ako predtým a ich proces bytia človekom sa bude musieť úplne skončiť, rovnako ako ich proces prevteľovania. Týka sa to tých, ktorí zostanú. Kam teda idú tí, ktorí nemôžu ostať? Tí, čo nemajú povolené ostať, majú svoj vlastný primeraný konečný osud. V prvom rade, keďže činili zlo, robili chyby a dopúšťali sa hriechov, aj oni budú potrestaní. Po potrestaní Boh buď zariadi, aby boli poslaní medzi neveriacich, ako to bude primerané okolnostiam, alebo zabezpečí, aby išli medzi rôznych ľudí viery. Inými slovami, môžu dosiahnuť dva výsledky – jedným je trest a prípadne život medzi ľuďmi určitého náboženstva po prevtelení a druhým je stať sa neveriacimi. Ak sa stanú neveriacimi, stratia všetky príležitosti, no ak sa stanú ľuďmi viery – ak sa napríklad stanú kresťanmi – potom budú mať stále šancu vrátiť sa do radov Božieho vyvoleného národa. Sú to veľmi zložité vzťahy. Stručne povedané, ak niekto z Božieho vyvoleného národa urobí niečo, čo urazí Boha, bude potrestaný ako každý iný človek. Vezmite si napríklad Pavla, o ktorom sme sa predtým rozprávali. Pavol je príklad človeka, ktorý je potrestaný. Máte predstavu, o čom hovorím? Je rozsah Božích vyvolených pevne daný? (Áno, zväčša je.) Jeho väčšina je pevne daná, no istá malá časť nie. Prečo je to tak? Tu som uviedol najzrejmejší dôvod – páchanie zla. Keď ľudia páchajú zlo, Boh ich nechce a keď ich Boh nechce, uvrhne ich medzi rôzne rasy a druhy ľudí. Takto stratia nádej a bude pre nich ťažké sa vrátiť. Toto všetko súvisí s cyklom života a smrti Božích vyvolených.

Táto ďalšia téma sa týka cyklu života a smrti vykonávateľov služby. Práve sme hovorili o pôvode vykonávateľov služby, teda o tom, že vo svojich predchádzajúcich životoch boli neveriacimi a zvieratami a potom boli prevtelení. S príchodom poslednej etapy diela si Boh spomedzi neveriacich vybral skupinu takýchto ľudí, ktorá je špeciálna. Boh si týchto ľudí vybral preto, aby slúžili Jeho dielu. Slovo služba neznie veľmi elegantne ani nie je v súlade so želaniami všetkých ľudí, mali by sme sa však pozrieť na to, na koho je zamerané. Existencia Božích vykonávateľov služby má špeciálny význam. Ich rolu by nemohol zohrávať nikto iný, pretože ich vybral Boh. A aká je rola vykonávateľov služby? Slúžiť Božím vyvoleným. Ich rolou je zväčša slúžiť Božiemu dielu, spolupracovať s ním a vypomôcť, keď Boh robí svojich vyvolených úplnými. Aká je požiadavka Boha na týchto vykonávateľov služby, bez ohľadu na to, či pracujú, vykonávajú určitý aspekt diela, alebo plnia určité úlohy? Je veľmi náročný, pokiaľ ide o Jeho požiadavky na nich? (Nie, len žiada, aby boli lojálni.) Aj vykonávatelia služby musia byť lojálni. Bez ohľadu na tvoj pôvod alebo na dôvod, prečo si ťa Boh vybral, musíš byť lojálny tak k Nemu, ako aj k povereniam, ktoré ti zveril, k dielu, za ktoré si zodpovedný, a k povinnostiam, ktoré plníš. Ak vykonávatelia služby dokážu byť lojálni a uspokojiť Boha, aké budú ich výsledky? Budú môcť zostať. Je požehnaním, ak vykonávateľ služby zostane? Čo to znamená zostať? Aký význam má toto požehnanie? Pokiaľ ide o postavenie, nezdajú sa byť ako Boží vyvolení. Zdajú sa byť iní. Nie je však v skutočnosti to, čomu sa v tomto živote tešia, rovnaké ako to, čomu sa tešia Boží vyvolení? Prinajmenšom v tomto živote je to rovnaké. Nepopierate to, pravda? Božie výroky, Božia milosť, Božie zabezpečenie, Božie požehnania – kto sa týmto veciam neteší? Takejto hojnosti sa teší každý. Identita vykonávateľa služby je identita služobníka, ale pre Boha je to len jedna spomedzi stvorených bytostí. Skrátka len zohráva rolu vykonávateľa služby. Keďže sú obaja Božími stvorenými bytosťami, je medzi vykonávateľom služby a Božím vyvoleným nejaký rozdiel? Vskutku nie je. Formálne medzi nimi je rozdiel, a to v podstate a z hľadiska roly, ktorú zohrávajú – rozdiel tam je, ale Boh nezaobchádza s touto skupinou ľudí nespravodlivo. Prečo sú teda títo ľudia označovaní ako vykonávatelia služby? Musíte tomu trochu rozumieť! Vykonávatelia služby pochádzajú z radov neveriacich. Len čo spomenieme, že pochádzajú z radov neveriacich, je zjavné, že majú spoločný zlý pôvod – všetko sú to ateisti a boli nimi aj v minulosti. Neverili v Boha a boli voči Nemu nepriateľskí, ako aj voči pravde a všetkým pozitívnym veciam. Neverili v Boha ani v Jeho existenciu. Sú teda schopní porozumieť Božím slovám? Je spravodlivé povedať, že do veľkej miery nie sú. Tak ako zvieratá nie sú schopné porozumieť slovám človeka, vykonávatelia služby nemôžu porozumieť tomu, čo Boh hovorí, čo požaduje alebo prečo má takéto nároky. Nerozumejú. Tieto veci sú pre nich nepochopiteľné a oni zostávajú neosvietení. Z tohto dôvodu títo ľudia nemajú život, o ktorom sme hovorili. Môžu ľudia bez života porozumieť pravde? Sú vybavení pravdou? Zažívajú Božie slová a majú o nich poznatky? (Nie.) Taký je pôvod vykonávateľov služby. Keďže z nich však Boh spravil vykonávateľov služby, na Jeho požiadavky voči nim sa stále vzťahujú normy. Nepozerá sa na nich zvysoka ani voči nim nie je ľahostajný. Hoci nechápu Jeho slová a nemajú život, Boh s nimi aj tak zaobchádza láskavo a stále existujú normy, pokiaľ ide o Jeho požiadavky na nich. Práve ste o týchto normách hovorili – byť voči Bohu lojálny a robiť, čo hovorí. Vo svojej službe musíš slúžiť tam, kde to je potrebné, a musíš slúžiť do úplného konca. Ak dokážeš byť lojálnym vykonávateľom služby, slúžiť až do úplného konca a plniť poverenie, ktoré ti Boh zveril, budeš žiť hodnotný život. Ak to dokážeš urobiť, budeš môcť zostať. Ak sa budeš snažiť trochu viac, trochu silnejšie, dokážeš zdvojnásobiť svoje snahy o poznanie Boha, trochu o poznaní Boha hovoriť, podávať o Ňom svedectvo, a ak navyše dokážeš porozumieť niečomu z Jeho úmyslov, spolupracovať na Božom diele a do určitej miery dbať na Jeho úmysly, potom ako vykonávateľ služby zažiješ zmenu osudu. A v čom bude táto zmena osudu spočívať? Už viac nebudeš môcť len jednoducho zostať. Boh z teba v závislosti od tvojho správania a tvojich osobných ašpirácií a snáh spraví jedného z vyvolených. To bude tvoja zmena osudu. Čo je na tom pre vykonávateľov služby najlepšie? To, že sa môžu stať Božími vyvolenými. Ak sa nimi stanú, znamená to, že už viac nebudú prevtelení ako zvieratá, ako to je v prípade neveriacich. Je to dobré? Áno je a je to aj dobrá správa – znamená to, že vykonávateľov služby možno tvarovať. Nie je to tak, že keď im Boh vopred určí osud vykonávateľov služby, budú to robiť navždy. Nemusí to tak byť. Boh s nimi bude zaobchádzať a reagovať na nich spôsobom, ktorý je primeraný správaniu týchto jednotlivcov.

Medzi vykonávateľmi služby však existujú takí, čo nedokážu slúžiť do úplného konca. Existujú takí, ktorí sa počas svojej služby v polovici vzdajú a opustia Boha, rovnako ako ľudia, ktorí sa dopustia viacerých previnení. Sú dokonca aj takí, čo spôsobia obrovskú škodu a obrovské straty na Božom diele, a dokonca aj takí, ktorí Boha prekľajú a tak ďalej. Čo naznačujú tieto nenapraviteľné dôsledky? Každý takýto zlý skutok bude znamenať ukončenie ich služieb. Pretože tvoje správanie počas služby bolo príliš mizerné a zašiel si priďaleko, keď Boh uvidí, že tvoja služba nevyhovuje norme, zbaví ťa spôsobilosti slúžiť. Už ti viac nedovolí, aby si slúžil. Odstráni ťa spred svojich očí a z Božieho domu. Ide o to, že slúžiť nechceš? Nečakáš stále na to, aby si konal zlo? Nie si stále neverný? Riešenie je potom ľahké – budeš zbavený svojej spôsobilosti slúžiť. Ak Boh zbaví vykonávateľa služby spôsobilosti slúžiť, znamená to pre Neho, že bol oznámený koniec vykonávateľa služby a už viac nebude spôsobilý slúžiť Bohu. Boh viac nepotrebuje službu tejto osoby a je jedno, aké pekné veci by mohla povedať, jej slová budú zbytočné. Keď sa veci dostanú do tohto bodu, situácia sa stane nenapraviteľná. Pre takýchto vykonávateľov služby nebude cesty späť. A ako Boh zaobchádza s takýmito vykonávateľmi služby? Len jednoducho ukončí ich službu? Nie. Len im jednoducho zabráni, aby zostali? Alebo ich odloží nabok a bude čakať, kým sa zmenia? Nie. Boh naozaj nie je taký milujúci, pokiaľ ide o vykonávateľov služby. Ak má človek vo svojej službe Bohu takýto postoj, Boh ho v dôsledku tohto postoja zbaví spôsobilosti slúžiť a znova ho uvrhne medzi neveriacich. A aký je osud vykonávateľa služby, ktorý bol uvrhnutý späť medzi neveriacich? Rovnaký ako osud neveriacich – bude prevtelený do zvieraťa a v duchovnej sfére dostane rovnaký trest ako neveriaci. Boh sa navyše o trest tejto osoby nebude osobne zaujímať, pretože takáto osoba už nie je relevantná pre Božie dielo. Je to nielen koniec jej života vo viere v Boha, ale aj koniec jej vlastného osudu, ako aj proklamácia jej osudu. Ak teda vykonávatelia služby slúžia zle, budú musieť sami niesť následky. Ak vykonávateľ služby nedokáže slúžiť do úplného konca alebo je na polceste zbavený spôsobilosti slúžiť, bude uvrhnutý medzi neveriacich – a ak sa to stane, s takýmto človekom sa bude zaobchádzať rovnako ako s dobytkom, rovnako ako s ľuďmi bez intelektu alebo rozumu. Keď to poviem takto, dokážete tomu porozumieť, však?

Predchádzajúce slová sa týkali toho, ako Boh zaobchádza s cyklom života a smrti svojich vyvolených a vykonávateľov služby. Ako sa cítite po tom, ako ste si to vypočuli? Hovoril som niekedy predtým na túto tému? Hovoril som niekedy o Božích vyvolených a vykonávateľoch služby? V skutočnosti áno, ale vy si to nepamätáte. Boh je voči svojim vyvoleným a vykonávateľom služby spravodlivý. Je spravodlivý vo všetkých ohľadoch. Dokážete v tom niekde nájsť chybu? Neexistujú ľudia, ktorí povedia: „Prečo je Boh k vyvoleným taký tolerantný? A prečo je len trochu zhovievavý voči vykonávateľom služby?“ Chce sa niekto postaviť za vykonávateľov služby? „Môže Boh dať vykonávateľom služby viac času a byť k nim zhovievavejší a tolerantnejší?“ Je správne vysloviť takúto otázku? (Nie, nie je.) A prečo nie? (Pretože nám spravil láskavosť už len tým, že z nás spravil vykonávateľov služby.) Vykonávateľom služby spravil láskavosť už len tým, že im dovolil slúžiť! Kde by boli títo ľudia bez označenia „vykonávatelia služby“ a bez práce, ktorú vykonávajú? Boli by medzi neveriacimi, žili a umierali by spolu s dobytkom. Akej veľkej milosti sa im dnes dostáva, keď majú dovolené prísť pred Boha a do Božieho domu! Je to obrovská milosť! Keby ti Boh nedal príležitosť slúžiť, nikdy by si nemal možnosť prísť pred Neho. Mierne povedané, aj keď si budhista a dosiahol si prebudenie, v duchovnej sfére si nanajvýš poskok. Nikdy sa nestretneš s Bohom, nebudeš počuť Jeho hlas alebo Jeho slová ani cítiť Jeho lásku a požehnania, ani Ho nikdy nezočíš tvárou v tvár. Budhisti majú pred sebou len jednoduché úlohy. Nemôžu spoznať Boha a len sa poddávajú a podriaďujú, zatiaľ čo vykonávatelia služby získavajú počas tejto etapy diela tak veľa! V prvom rade môžu Boha zočiť tvárou v tvár, počuť Jeho hlas a Jeho slová a zažiť milosť a požehnanie, ktoré ľuďom dáva. Okrem toho sa môžu tešiť zo slov a právd, ktoré im Boh dá. Vykonávatelia služby naozaj získavajú tak veľa! Ak sa teda ako vykonávateľ služby nedokážeš ani len poriadne snažiť, môže si ťa Boh aj tak ponechať? Nemôže si ťa ponechať. Nežiada od teba veľa, ty však napriek tomu nerobíš poriadne nič, čo žiada, nesplnil si si svoju povinnosť. Preto si ťa Boh bez pochýb nemôže nechať. Taká je spravodlivá Božia povaha. Boh ťa nerozmaznáva, ale ani s tebou nezaobchádza rozdielne. To sú princípy, podľa ktorých Boh koná. Boh takýmto spôsobom zaobchádza so všetkými ľuďmi a stvorenými bytosťami.

Pokiaľ ide o duchovnú sféru, keď rôzne bytosti v nej spravia niečo nesprávne alebo riadne nevykonávajú svoju prácu, Boh má aj zodpovedajúce nebeské nariadenia a ustanovenia, na základe ktorých sa nimi bude zaoberať. To je bezpodmienečné. Počas Božieho diela riadenia trvajúceho niekoľko tisíc rokov preto boli niektorí z tých, čo plnili povinnosti a dopustili sa previnenia, vyhubení, zatiaľ čo niektorých – a to až do dnešného dňa – stále zadržiava a trestá. Tomuto musí čeliť každá bytosť v duchovnej sfére. Ak spraví niečo nesprávne alebo sa dopustí zla, je potrestaná – a to je rovnaké ako Boží prístup k Jeho vyvoleným a k vykonávateľom služby. Vduchovnej sfére av materiálnom svete sa teda princípy, podľa ktorých Boh koná, nemenia. Či už vidíš Božie činy, alebo nie, ich princípy sa nemenia. Boh mal vždy a všade rovnaké princípy, pokiaľ ide o Jeho prístup ku všetkému, ako aj pri zaobchádzaní so všetkými vecami. To je nemenné. Boh bude láskavý k tým spomedzi neveriacich, ktorí žijú relatívne správnym spôsobom, a uchová príležitosti pre tých v každom náboženstve, ktorí sa správajú dobre a nečinia zlo. Tým im umožní vykonávať ich roly vo všetkých veciach, ktoré riadi, a konať to, čo by konať mali. Podobne ani v radoch tých, čo Boha nasledujú, a medzi svojimi vyvolenými nezaobchádza podľa týchto svojich princípov s nikým rozdielne. Je láskavý ku každému, kto Ho dokáže úprimne nasledovať, a každého, kto Ho úprimne nasleduje, miluje. Rozdiel je len v tom, čo týmto niekoľkým druhom ľudí – neveriacim, rôznym veriacim a Božím vyvoleným – poskytuje. Zoberme si napríklad takých neveriacich – hoci neveria v Boha a Boh ich vidí ako zvieratá, každý z nich má okrem iného čo jesť, svoje vlastné miesto a normálny cyklus života a smrti. Tí, čo konajú zlo, sú potrestaní, a tí, čo konajú dobro sú požehnaní a dostane sa im Božej dobroty. Nie je to tak? Čo sa týka veriacich, ak sú od znovuzrodenia po znovuzrodenie schopní striktne dodržiavať príkazy svojho náboženstva, Boh im po všetkých tých prevteleniach nakoniec poskytne svoju proklamáciu. Podobne aj vás, či už patríte medzi Božích vyvolených, alebo vykonávateľov služby, dnes Boh uvedie do súladu a určí váš výsledok podľa predpisov a správnych ustanovení, ktoré určil. Dal Boh priestor na život rôznym druhom veriacich medzi týmito druhmi ľudí – teda tým, čo patria do rôznych náboženstiev? Kde sú židia? Zasahoval Boh do ich viery? Nezasahoval. A čo kresťania? Ani do nich nezasahoval. Dovoľuje im riadiť sa svojimi vlastnými postupmi, nehovorí k nim ani im nedáva žiadne osvietenie, a navyše im ani nič nezjavuje. Ak si myslíš, že je to správne, potom ver týmto spôsobom. Katolíci veria v Máriu a že prostredníctvom nej sa novina dostala k Ježišovi – je to ich forma viery. Opravoval Boh niekedy ich vieru? Dáva im voľnú ruku. Nevšíma si ich a dáva im určitý priestor na život. Pokiaľ ide o moslimov a budhistov, nie je to rovnako? Určil im hranice a povoľuje im mať vlastný životný priestor bez toho, aby do ich viery zasahoval. Všetko je dobre usporiadané. A čo v tomto všetkom vidíte? Že Boh má autoritu, ale nezneužíva ju. Všetky veci má dokonale usporiadané, robí to disciplinovaným spôsobom a v tom spočíva Jeho múdrosť a všemohúcnosť.

Dnes sme sa dotkli novej a špeciálnej témy, ktorá sa týka záležitostí duchovnej sféry a predstavuje jeden aspekt Božej správy tejto sféry a Jeho nadvlády nad ňou. Skôr než ste týmto veciam porozumeli, mohli ste povedať: „Všetko, čo s tým súvisí, je záhada a nemá to nič spoločné s naším vstupom do života. Tieto veci sú oddelené od toho, ako ľudia v skutočnosti žijú, a nepotrebujeme im rozumieť ani si o nich neželáme počuť. Nemajú vôbec žiadnu súvislosť s poznaním Boha.“ Myslíte si, že takéto myslenie je problémom? Je to správne? (Nie.) Takéto myslenie nie je správne a spája sa s vážnymi problémami. Dôvodom je skutočnosť, že ak chceš pochopiť, ako Boh vládne nad všetkými vecami, nestačí len jednoducho pochopiť to, čo vidíš a čo dokáže tvoj spôsob myslenia pochopiť. Musíš porozumieť aj niečomu z iného sveta, čo pre teba môže byť neviditeľné, ale čo je nerozlučne spojené s týmto svetom, ktorý vidíš. Týka sa to Božej zvrchovanosti a témy „Boh je zdrojom života všetkých vecí“. Sú to informácie o tom. Bez týchto informácií by boli v ľudských poznatkoch o tom, ako je Boh zdrojom života všetkých vecí, chyby a nedostatky. Môžeme teda povedať, že to, o čom sme dnes hovorili, uzatvorilo naše predchádzajúce témy a ukončilo obsah témy „Boh je zdrojom života všetkých vecí“. Dokážete teraz po tom, čo ste tomu porozumeli, poznať Boha prostredníctvom tohto obsahu? Čo je dôležitejšie, dnes som vám odovzdal veľmi dôležitú informáciu o vykonávateľoch služby. Viem, že o takýchto témach naozaj radi počúvate a že vám na týchto veciach skutočne záleží. Pociťujete preto spokojnosť s tým, o čom som dnes hovoril? (Áno.) Niektoré ďalšie veci na vás nemuseli zanechať veľmi silný dojem, ale to, čo som povedal o vykonávateľoch služby, zanechalo obzvlášť silný dojem, pretože táto téma sa dotýka duše každého z vás.

Božie požiadavky na ľudstvo

a) Identita a postavenie samotného Boha

Dostali sme sa na koniec témy „Boh je zdrojom života všetkých vecí“, ako aj témy „Boh je sám jedinečný Boh“. Keďže je to tak, musíme si veci zhrnúť. Aký druh zhrnutia musíme vykonať? Je to záver o samom Bohu. Keďže je to tak, musí to mať nevyhnutné spojenie s každou Božou stránkou, ako aj s tým, ako ľudia veria v Boha. A tak sa vás najprv musím opýtať: Kto je po vypočutí týchto kázní vo vašich predstavách Boh? (Stvoriteľ.) Vo vašich predstavách je Boh Stvoriteľ. Ešte niečo ďalšie? Boh je Pán všetkých vecí. Sú tieto slová primerané? (Áno.) Boh je ten, kto vládne nad všetkými vecami a spravuje ich. Stvoril všetko, čo existuje, spravuje všetko, čo existuje, panuje nad všetkým, čo existuje, a zabezpečuje všetko, čo existuje. To je postavenie Boha a je to Jeho identita. Pre všetky veci a všetko, čo existuje, je pravou identitou Boha Stvoriteľ a Zvrchovaný nad všetkým tvorstvom. Takú identitu má Boh. Je jedinečný medzi všetkými vecami. Žiadne z Božích stvorení – či už vľudstve, alebo v duchovnej sfére – nemôže použiť žiadny prostriedok ani výhovorku na falošné napodobňovanie alebo nahradenie identity a postavenia Boha, pretože je len Jeden medzi všetkými vecami, kto má túto identitu, silu, autoritu a schopnosť panovať tvorstvu – náš sám jedinečný Boh. Žije a pohybuje sa medzi všetkými vecami. Dokáže vystúpiť na najvyššie miesto, nad všetky veci. Dokáže sa ponížiť a stať sa človekom, jedným z tých z mäsa a krvi, postaviť sa ľuďom zoči-voči a zdieľať s nimi radosť aj smútok, pričom zároveň prikazuje všetkému, čo existuje, rozhoduje o osude všetkého, čo existuje, a o tom, akým smerom sa všetko hýbe. Navyše riadi osud celého ľudstva a určuje jeho smerovanie. Takéhoto Boha by mali uctievať, poznať apodriadiť sa Mu všetky živé bytosti. Preto bez ohľadu na to, do ktorej skupiny alebo medzi aký typ ľudí patríš, viera v Boha, Jeho nasledovanie, bázeň pred Ním, akceptovanie Jeho vlády a Jeho plánov pre tvoj osud je jediná voľba – potrebná voľba – pre každého človeka a každú živú bytosť. Ľudia v jedinečnosti Boha vidia, že Jeho autorita, Jeho spravodlivá povaha, podstata a prostriedky, ktorými zabezpečuje všetky veci, sú úplne jedinečné. Táto jedinečnosť určuje pravú identitu samého Boha a zároveň aj Jeho postavenie. Preto ak by spomedzi všetkých stvorení nejaká živá bytosť v duchovnej sfére alebo medzi ľuďmi chcela stáť na mieste Boha, úspech by nebol možný, pretože by išlo o pokus falošne napodobniť Boha. To je fakt. Aké sú požiadavky takéhoto Stvoriteľa a Zvrchovaného, ktorý má identitu, silu a postavenie samého Boha, na ľudstvo? To by malo byť každému jasné a každý by si to mal zapamätať. Je to veľmi dôležité tak pre Boha, ako aj pre človeka!

b) Rôzne postoje ľudstva k Bohu

To, ako sa ľudia správajú k Bohu, určuje ich osud, ako aj to, ako sa k nim Boh bude správať a ako sa nimi bude zaoberať. Teraz uvediem niekoľko príkladov, ako sa ľudia k Bohu správajú. Počúvajme a pozrime sa, či sú spôsoby a postoje spojené s ich správaním pred Bohom správne, alebo nie. Posúďme správanie nasledujúcich siedmich typov ľudí.

1) Existuje typ človeka, ktorého postoj k Bohu je obzvlášť absurdný. Títo ľudia si myslia, že Boh je ako bódhisattva alebo sväté bytie v ľudskom podaní, ktoré potrebuje, aby sa mu ľudia pri každom stretnutí trikrát poklonili a po každom jedle zapálili kadidlo. Preto mávajú často takýto druh nutkania, keď pociťujú mimoriadnu vďačnosť za Jeho milosť a sú Mu vďační. Tak si želajú, aby Boh, v ktorého dnes veria, mohol ako sväté bytie, po ktorom dychtia vo svojich srdciach, prijať, že sa pri stretnutí trikrát poklonia a ako po každom jedle zapaľujú kadidlo.

2) Niektorí ľudia vidia Boha ako živého Budhu, ktorý dokáže všetkých živých oslobodiť od utrpenia a zachrániť. Vidia Ho ako živého Budhu, ktorý je schopný zbaviť ich nekonečného trápenia. Viera týchto ľudí v Boha zahŕňa Jeho uctievanie ako Budhu. Hoci nezapaľujú kadidlo, nepadajú na kolená ani nedávajú milodary, hlboko vnútri cítia, že Boh je len takýto Budha, ktorý od nich žiada len to, aby boli láskaví a šľachetní, aby nezabíjali živé bytosti, nenadávali na ostatných, žili život, ktorý pôsobí čestne, a nepáchali žiadne krivdy. Veria, že tieto veci sú všetko, čo od nich žiada. To je v ich srdciach Boh.

3) Niektorí ľudia uctievajú Boha, akoby to bol niekto veľký alebo slávny. Napríklad napodobňujú, ako táto veľká osoba rada rozpráva, jej intonáciu, slová a slovník, ktorý používa, tón jej reči, gestá, názory a činy či správanie. To sú veci, ktoré počas svojej viery v Boha musia dosiahnuť.

4) Niektorí ľudia vidia Boha ako vládcu a majú pocit, že je nad všetkým ostatným a nikto sa neodváži Ho uraziť – a ak sa aj niekto odváži, bude potrestaný. Takéhoto vládcu uctievajú, pretože vládcovia majú v ich srdciach isté miesto. Ich myšlienky, správanie, autorita a povaha – dokonca aj ich záujmy a osobný život – z toho všetkého sa stane niečo, čo títo ľudia cítia, že musia pochopiť. Stanú sa z nich otázky a záležitosti, ktoré ich zaujímajú. V dôsledku toho uctievajú Boha ako vládcu. Takáto forma viery je smiešna.

5) Niektorí ľudia majú osobitnú vieru v existenciu Boha, ktorá je hlboká a neochvejná. Keďže však sú ich poznatky o Bohu povrchné a nemajú veľa skúseností s Jeho slovami, uctievajú Ho ako modlu. Táto modla je v ich srdciach Boh. Je to niečo, čoho sa podľa svojho vnímania musia báť a čomu sa musia klaňať, sledovať to a napodobňovať. Boha vidia ako modlu, ktorú musia celý svoj život nasledovať. Napodobňujú tón, ktorým Boh hovorí, a navonok napodobňujú tých, ktorých má Boh rád. Často robia veci, ktoré pôsobia naivne, čisto a čestne a túto modlu dokonca nasledujú, akoby to bol partner alebo spoločník, s ktorým sa nemôžu nikdy rozlúčiť. Takáto je ich forma viery.

6) Existuje jeden typ človeka, ktorý napriek tomu, že prečítal veľa Božích slov a počul veľa kázní, hlboko vo vnútri cíti, že jediný princíp, na ktorom je založené jeho správanie k Bohu, spočíva v tom, že by mal byť vždy úslužný a servilný, alebo že by mal Boha velebiť a chváliť spôsobom, ktorý je nerealistický. Verí, že Boh je taký Boh, ktorý od neho takýto spôsob správania vyžaduje. Verí tiež, že ak sa takto nebude správať, môže kedykoľvek vyvolať Jeho hnev alebo proti Nemu zhrešiť a Boh ho pre tento hriech potrestá. Taký je Boh, ktorého uchováva vo svojom srdci.

7) A potom tu je väčšina ľudí, ktorí v Bohu nachádzajú duchovnú obživu. Je to tak preto, lebo žijú v tomto svete, nemajú pokoj alebo šťastie a nikde nenachádzajú útechu. Keď nájdu Boha, uvidia Ho a vypočujú si Jeho slová, začnú vo svojich srdciach cítiť tajnú radosť a povznesenú náladu. Je to tak preto, lebo veria, že konečne našli miesto, ktoré spraví ich duše šťastnými, a že konečne našli Boha, ktorý im dá duchovnú obživu. Keď Boha prijmú a začnú Ho nasledovať, sú šťastní a ich životy sú naplnené. Už viac nekonajú ako neveriaci, ktorí životom prechádzajú akoby boli námesační – ako zvieratá, a majú pocit, že sa v živote majú na čo tešiť. Myslia si teda, že tento Boh dokáže vo veľmi veľkej miere uspokojiť ich duchovné potreby a priniesť im veľké šťastie, čo sa týka mysle i ducha. Bez toho, aby si to uvedomovali, nedokážu tohto Boha, ktorý im dáva takúto duchovnú obživu a prináša šťastie ich dušiam a všetkým členom ich rodiny, opustiť. Veria, že viera v Boha nemusí prinášať nič viac než duchovnú obživu.

Majú niektorí medzi vami voči Bohu takéto rôzne postoje, ktoré sme spomínali? (Áno.) Ak srdce človeka vo svojej viere v Boha ukrýva niektorý z týchto postojov, dokáže takýto človek skutočne prísť pred Boha? Ak má niekto vo svojom srdci niektorý z týchto postojov, verí v Boha? Verí takýto človek v samého jedinečného Boha? (Nie.) Keďže neveríš v samého jedinečného Boha, v koho veríš? Ak to, v čo veríš, nie je sám jedinečný Boh, potom je možné, že veríš v idol alebo vo veľkého človeka či bódhisattvu alebo uctievaš Budhu, ktorý je v tvojom srdci. Navyše je možné, že veríš v obyčajného človeka. Stručne povedané, ľudia si pre svoje rôzne formy viery a postoje k Bohu vkladajú do srdca Boha podľa vlastného poznania, zapájajú svoju predstavivosť, svoje postoje a predstavy o Bohu dávajú na jednu úroveň so samým jedinečným Bohom a potom sa ich držia a snažia sa o ich posvätenie. Čo to znamená, keď majú ľudia k Bohu takéto neprimerané postoje? Znamená to, že odmietli pravého samého Boha a uctievajú falošného boha. Ukazuje to, že Boha počas viery v Neho odmietajú a odporujú Mu a že popierajú existenciu pravého Boha. Ak ľudia budú mať takéto formy viery, akým dôsledkom budú čeliť? Budú s takýmito formami viery schopní priblížiť sa bližšie k splneniu požiadaviek Boha? (Nie, nebudú.) Naopak, pre svoje predstavy a fantázie ešte viac vybočia z Božej cesty, pretože smer, ktorý hľadajú, je opačný než ten, ktorým sa majú podľa požiadavky Boha vybrať. Počuli ste niekedy príbeh o tom, ako niekto „išiel na juh a koč pritom riadil na sever“? Toto môže byť celkom pokojne tento prípad. Ak ľudia veria v Boha takýmto nezmyselným spôsobom, potom čím viac sa budeš snažiť, tým viac sa vzdiališ od Boha. Preto na vás nalieham – skôr než sa pohnete, musíte najskôr rozpoznať, či vlastne idete správnym smerom. Sústreďte svoje snahy a určite si položte otázku: „Je Boh, v ktorého verím, Zvrchovaným nad všetkými vecami? Je Boh, v ktorého verím, len niekto, kto mi dáva duchovnú obživu? Je to len môj idol? Čo odo mňa tento Boh, v ktorého verím, žiada? Schvaľuje Boh všetko, čo robím? Je celé moje konanie a snaženie v súlade so snahou poznať Boha? Je v zhode s Jeho požiadavkami na mňa? Uznáva a schvaľuje Boh cestu, po ktorej kráčam? Je spokojný s mojou vierou?“ Tieto otázky by si si mal klásť často a opakovane. Ak chceš hľadať poznanie Boha, musíš mať jasné vedomie a jasné ciele, až potom Ho môžeš uspokojiť.

Je možné, že Boh vďaka svojej tolerancii môže zdráhavo akceptovať tieto nesprávne postoje, o ktorým som práve hovoril? Mohol by Boh postoje týchto ľudí chváliť? (Nie.) Aké sú požiadavky Boha na ľudí a tých, čo Ho nasledujú? Aké postoje od ľudí požaduje? Máte o nich jasnú predstavu? Doteraz som toho povedal veľmi veľa. Hovoril som veľa na tému samého Boha, ako aj o Jeho skutkoch a o tom, čo má a čím je. Viete teraz, čo chce Boh od ľudí získať? Vieš, čo od teba chce? Prehovorte. Ak na základe skúseností a praktizovania stále nemáte poznatky alebo ak sú ešte stále veľmi povrchné, potom môžete povedať niečo o svojich poznatkoch o týchto slovách. Máte súhrnné poznatky? Čo žiada Boh od človeka? (Boh počas týchto niekoľkých spoločenstiev požadoval, aby sme Ho poznali, poznali Jeho skutky, vedeli, že je zdrojom života všetkých vecí a oboznámili sa s Jeho postavením a identitou.) A čo je konečným dôsledkom toho, keď Boh žiada, aby Ho ľudia poznali? (Porozumejú, že Boh je Stvoriteľ a že ľudia sú stvorené bytosti.) Keď ľudia takéto poznatky získajú, aké zmeny nastanú v ich postoji k Bohu, pri plnení ich povinnosti alebo v povahách ich života? Rozmýšľali ste o tom niekedy? Mohli by sme povedať, že keď budú poznať Boha a porozumejú Mu, stanú sa dobrými ľuďmi? (Viera v Boha nezahŕňa snahu o to byť dobrým človekom. Je to skôr snaha stať sa stvorenou bytosťou, ktorá je očakávanej kvality, a byť čestným človekom.) Ešte niečo iné? (Po skutočnom a správnom poznaní Boha s Ním dokážeme zaobchádzať ako s Bohom. Vieme, že Boh je vždy Boh, že sme stvorené bytosti, že by sme mali Boha uctievať a zostať na svojich náležitých miestach.) Veľmi dobre! Vypočujme si aj ďalších. (Poznáme Boha a v konečnom dôsledku sme schopní byť ľuďmi, ktorí sa Bohu skutočne podriaďujú, boja sa Ho a vyhýbajú sa zlu.) To je správne!

c) Postoj k Bohu, ktorý Boh od ľudstva vyžaduje

Boh v skutočnosti nemá na ľudstvo veľké nároky – alebo prinajmenšom nie je taký náročný, ako si to ľudia predstavujú. Keby Boh nevyslovil žiadne slová a keby nevyjadril svoju povahu alebo žiadne skutky, bolo by pre vás mimoriadne ťažké poznať Ho, pretože ľudia by si museli domyslieť Jeho významy a úmysly a to by bolo veľmi náročné. Boh však v záverečnej etape svojho diela povedal veľa slov, vykonal veľa práce a vyslovil veľa požiadaviek na človeka. Vo svojich slovách a veľkom množstve práce informoval ľudí o tom, čo má rád, čo nenávidí a akými ľuďmi by mali byť. Keď ľudia týmto veciam porozumeli, mali by mať vo svojich srdciach presnú definíciu Božích požiadaviek, pretože v Boha neveria nejasne a už viac neveria v hmlistého Boha ani nemajú vieru v Boha uprostred nejasností a ničoty. Naopak, dokážu počuť Jeho výroky, pochopiť normy Jeho požiadaviek a splniť ich a Boh používa jazyk ľudstva, aby im povedal všetko, čo by mali vedieť a čomu by mali porozumieť. Ak dnes ľudia stále nevedia, čo Boh je a čo od nich požaduje, ak nevedia, prečo by človek mal veriť v Boha ani ako v Neho veriť alebo s Ním zaobchádzať, potom je to problém. Práve teraz každý z vás hovoril o jednej konkrétnej oblasti. Uvedomujete si nejaké veci a či sú tieto veci konkrétne, alebo všeobecné. Chcem vám však povedať, aké sú správne, úplné a konkrétne Božie požiadavky na ľudstvo. Je to len zopár slov a sú veľmi jednoduché. Možno ich už poznáte. Správne Božie požiadavky na ľudstvo a tých, ktorí Ho nasledujú, sú nasledujúce. Od tých, ktorí Ho nasledujú, vyžaduje päť vecí – pravú vieru, lojálne nasledovanie, absolútne podriadenie, pravé poznatky a úprimnú bázeň.

Boh v týchto piatich veciach požaduje, aby Ho ľudia už viac nespochybňovali ani Ho nenasledovali pomocou svojej predstavivosti alebo hmlistých a abstraktných stanovísk. Boha nesmú nasledovať na základe fantázií alebo predstáv. Požaduje, aby každý z tých, ktorí Ho nasledujú, takto činil lojálne, nie vlažne alebo nezáväzne. Keď má Boh na teba nejaké požiadavky, skúša ťa, súdi, orezáva ťa alebo ťa disciplinuje a uštedruje ti rany, mal by si sa mu úplne podriadiť. Nemal by si sa pýtať na príčinu ani si klásť podmienky a už vôbec by si nemal hovoriť o dôvodoch. Tvoja podriadenosť musí byť absolútna. Poznatky o Bohu sú oblasťou, v ktorej majú ľudia najviac medzier. Často si s Ním spájajú porekadlá, výroky a slová, ktoré s Ním nesúvisia, veriac, že takéto slová sú najpresnejšou definíciou poznatkov o Bohu. Takmer vôbec nevedia, že tieto porekadlá, ktoré pochádzajú z ľudskej predstavivosti, ich vlastného myslenia a ich vlastných poznatkov, nemajú ani najmenšiu súvislosť s Božou podstatou. Chcem vám teda povedať, že pokiaľ ide o to, aké poznatky si Boh želá, aby ľudia mali, nežiada len, aby si Ho a Jeho slová poznal, ale aj to, aby boli tvoje poznatky o Ňom správne. Aj keď vieš povedať len jednu vetu alebo toho vieš len máličko, toto máličko poznania je správne a pravdivé a je v súlade s podstatou samého Boha. Je to preto, lebo Boh nenávidí, keď je chválenie alebo vyzdvihovanie Boha nerealistické alebo neuvážené. Ešte viac nenávidí ľudí, ktorí s Ním zaobchádzajú ako so vzduchom. Nenávidí, keď ľudia počas diskusie o témach o Bohu hovoria bez toho, aby brali ohľad na fakty, hovoria podľa priania a bez váhania a vyslovia čokoľvek, čo považujú za vhodné. Navyše nenávidí tých, ktorí veria, že Boha poznajú a chvastajú sa svojimi poznatkami o Ňom, hovoria o témach, ktoré s Ním súvisia, bez obmedzení a zdržanlivosti. Poslednou zo spomenutých piatich požiadaviek bola úprimná bázeň. To je záverečná Božia požiadavka na všetkých, čo Ho nasledujú. Keď má niekto o Bohu správne a pravdivé poznatky, dokáže sa Boha skutočne báť a vyhýbať sa zlu. Táto bázeň vychádza z hĺbky jeho srdca, je dobrovoľná a bez nátlaku zo strany Boha. Boh ťa nežiada, aby si Mu daroval pekný postoj, správanie alebo to, ako sa navonok chováš. Skôr žiada, aby si mal pred Ním bázeň a bál sa Ho z hĺbky svojho srdca. Takúto bázeň dosiahneš vďaka zmenám v povahe svojho života, získavaním poznatkov o Bohu a porozumenia Božím skutkom, pochopením Božej podstaty a tým, že uznáš, že si jedným z Jeho stvorených bytostí. Slovo „úprimná“, ktorým definujem bázeň, používam preto, aby ľudia porozumeli tomu, že ich bázeň pred Bohom by mala vychádzať z hĺbky ich sŕdc.

Teraz týchto päť požiadaviek zvážte – sú niektorí z vás schopní splniť prvé tri? Myslím tým skutočnú vieru, lojálne nasledovanie a absolútne podriadenie. Dokážu niektorí spomedzi vás tieto veci? Viem, že ak by som povedal všetkých päť, nepochybne by sa medzi vami nenašiel nikto taký, no zredukoval som ich na tri. Zamyslite sa nad tým, či ste tieto veci dosiahli. Dá sa „skutočná viera“ dosiahnuť ľahko? (Nie, nedá.) Nie je to ľahké, pretože ľudia často spochybňujú Boha. A čo „lojálne nasledovanie“? Čo myslíme slovom „lojálny“? (Nebyť ľahostajný, ale oddaný.) Nebyť ľahostajný, ale oddaný. Trafili ste klinec po hlavičke! Dokážete teda splniť túto požiadavku? Musíte sa snažiť viac, pravda? Nateraz je splnenie tejto požiadavky ešte pred vami. A čo „absolútne podriadenie“ – dosiahli ste ho? (Nie.) Ani to ste ešte nedosiahli. Často vám chýba podriadenosť a ste vzdorovití, neraz nepočúvate, nechcete sa podriadiť alebo počúvať. Toto sú tri najzákladnejšie požiadavky, ktoré ľudia splnia, keď dosiahnu vstup do života. Vy ich však ešte len musíte splniť. Máte teda teraz veľký potenciál? Keď ste ma dnes počuli hovoriť tieto slová, pociťujete úzkosť? (Áno.) Je správne, že by ste mali pociťovať úzkosť. Nesnažte sa úzkosti vyhnúť. Pociťujem úzkosť za vás. Zvyšným dvom požiadavkám sa nebudem venovať, nepochybne ich tu nie je nikto schopný splniť. Pociťujete úzkosť. Stanovili ste si teda svoje ciele? S akými cieľmi a v akom smere by ste sa mali snažiť a vynakladať svoje úsilie? Máte nejaký cieľ? Dovoľte, aby som to povedal na rovinu – keď splníte týchto päť požiadaviek, uspokojíte Boha. Každá z nich je ukazovateľom a zároveň konečným cieľom dozretia vstupu človeka do života. Aj keby som si vybral len jednu z týchto požiadaviek, aby som o nej hovoril podrobne, a žiadal vás, aby ste ju splnili, nebolo by to ľahké dosiahnuť. Musíte zniesť určitú mieru útrap a vynaložiť isté úsilie. Akú mentalitu by ste mali mať? Mala by byť rovnaká ako mentalita pacienta s rakovinou, ktorý čaká na to, aby si ľahol na operačný stôl. Prečo to hovorím? Ak chceš veriť v Boha, získať si Ho a uspokojiť Ho, nebudeš schopný dosiahnuť tieto veci, ak nestrpíš určitú mieru bolesti a nevynaložíš určité úsilie. Počul si veľa kázania, no to, že si ho počul, neznamená, že táto kázeň je tvoja. Musíš ju vstrebať a premeniť na niečo, čo ti patrí. Musíš ju asimilovať do svojho života a priniesť do svojej existencie. Dovoliť, aby tieto slová a kázanie usmerňovali spôsob, akým žiješ, a dali tvojmu životu existenčnú hodnotu a zmysel. Keď sa to stane, vypočutie týchto slov stálo za to. Ak slová, ktoré hovorím, neprevrátia tvoj život naruby ani nedajú hodnotu tvojej existencii, nemá zmysel, aby si ich počúval. Rozumiete tomu, pravda? Teraz keď ste tomu porozumeli, je to, čo sa stane, na vás. Musíte sa dať do práce! Musíte byť vo všetkých veciach úprimní! Nebuďte zmätení, čas letí! Väčšina z vás už verí v Boha viac než desaťročie. Pozrite sa späť na tých predchádzajúcich desať rokov – koľko ste toho získali? A koľko desaťročí vám ešte v tomto živote zostáva? Neostáva ich veľa. Zabudni na to, či na teba čaká Božie dielo, či ti Boh nechal šancu alebo či rovnaké dielo vykoná znova – nehovor o týchto veciach. Dokážeš zvrátiť priebeh posledných desiatich rokov svojho života? S každým skončeným dňom a každým svojím krokom máš o jeden deň menej. Čas na nikoho nepočká! Zo svojej viery v Boha získaš, len ak k nej budeš pristupovať ako k najväčšej veci vo svojom živote, dokonca dôležitejšej ako jedlo, oblečenie alebo čokoľvek iné. Ak veríš len vtedy, keď máš čas, nedokážeš svojej viere venovať celú pozornosť a si vždy zmätený vo svojej viere, potom nezískaš nič. Rozumiete tomu, pravda? Na dnes tu skončíme. Dovidenia nabudúce!

15. februára 2014