Boh je zdrojom života všetkých vecí (I)

Prehľad Božej autority, Božej spravodlivej povahy a Jeho svätosti

Pociťujú vaše srdcia po skončení modlitieb pokoj v Božej prítomnosti? (Áno.) Ak sa dá upokojiť srdce človeka, potom dokáže počuť a porozumieť Božiemu slovu i pravde. Ak sa však tvoje srdce upokojiť nedokáže, ak neustále blúdi alebo myslí na iné veci, potom, keď sa zúčastníš zhromaždení, aby si si vypočul Božie slovo, ovplyvní ťa to. Čo je hlavnou podstatou našich rozhovorov? Zaspomínajme spolu trochu na kľúčové body. Pokiaľ ide o poznanie samotného Boha, jedinečného, v prvej časti sme sa rozprávali o Božej autorite. V druhej časti sme rozobrali Božiu spravodlivú povahu a v tretej Božiu svätosť. Zanechal vo vás konkrétny obsah, o ktorom sme zakaždým diskutovali, nejaký dojem? Čo z prvej časti s názvom „Božia autorita“ vo vás zanechalo najhlbší dojem? Ktorá časť mala na vás najväčší dosah? (Boh najprv komunikoval autoritu a moc Božieho slova. Boh je taký dobrý ako Jeho slovo a Jeho slovo sa stane pravdou. Toto je vrodená podstata Boha.) (Boh prikázal satanovi, že môže Jóba len pokúšať, no nesmie mu vziať život, v čom vidíme autoritu Božieho slova.) Chce ešte niekto niečo dodať? (Boh prostredníctvom svojich slov stvoril nebesá i zem a všetko v nich, a prehovoril, aby uzavrel zmluvu s človekom a dal mu svoje požehnania. Všetko toto sú príklady autority Božieho slova. Potom sme videli, ako Pán Ježiš prikázal Lazárovi, aby vyšiel zo svojho hrobu, čo poukazuje na to, že život aj smrť sú v Božích rukách a satan nad nimi nemá žiadnu moc. Či už sa Božie dielo vykonáva v tele alebo v Duchu, Jeho autorita je jedinečná.) Takéto porozumenie ste nadobudli po účasti na duchovnom spoločenstve. Keď už hovoríme o Božej autorite, ako rozumiete slovu „autorita“? Čo ľudia v rámci Božej autority vidia na základe toho, čo Boh vykonáva a zjavuje? (Vidíme Božiu všemohúcnosť a múdrosť.) (Vidíme, že Božia autorita je všadeprítomná a že skutočne existuje. Božiu autoritu vidíme vo veľkom meradle v Jeho nadvláde nad všetkými vecami a v malom meradle zase na tom, ako preberá kontrolu nad každým jedným ľudským životom. Boh v skutočnosti plánuje a riadi šesť míľnikov ľudského života. Navyše vidíme, že Božia autorita predstavuje samotného Boha, jedinečného, a nemôže ju vlastniť žiadna stvorená ani nestvorená bytosť. Božia autorita je symbolom Jeho identity.) Zdá sa, že vaše chápanie „symbolov Božej identity a pozície“ do určitej miery odráža učenie. Ako v podstate rozumiete Božej autorite? (Boh na nás dohliadal a chránil nás od útleho detstva. V tom vidíme Božiu autoritu. Nevedeli sme nič o nebezpečenstvách, ktoré na nás číhali, ale Boh nás vždy spoza opony ochraňoval. Aj to je Božia autorita.) Veľmi dobre. Pekne povedané.

Keď hovoríme o Božej autorite, na čo sa sústredíme? Čo je naším kľúčovým bodom? Prečo o tom potrebujeme diskutovať? Prvý cieľom tejto diskusie je upevniť v srdciach ľudí identitu Boha ako Stvoriteľa a Jeho pozíciu nad všetkým. To je to, čo môžu ľudia spočiatku spoznať, vidieť a cítiť. To, čo vidíš a cítiš, pochádza z Božích činov, Božích slov a Božej kontroly nad všetkým. Aké pravé porozumenie potom ľudia získavajú zo všetkého, čo vidia, učia sa a poznávajú prostredníctvom Božej autority? Tento prvý cieľ sme už spoločne prebrali. Druhým je umožniť ľuďom vidieť Božiu moc a múdrosť prostredníctvom všetkého, čo Boh vykonal, povedal a riadil svojou autoritou. Cieľom je umožniť ti vidieť, aký je Boh vo svojom riadení všetkého mocný a múdry. Nebol práve toto účel a kľúčový bod našej predošlej diskusie o Božej jedinečnej autorite? Nie je to ani tak dávno, čo sme viedli túto diskusiu, a už na to mnohí z vás zabudli, čo svedčí o tom, že ste do hĺbky neporozumeli Božej autorite. Dalo by sa dokonca tvrdiť, že človek Božiu autoritu nevidel. Teraz už tomu rozumiete? Čo skutočne cítiš, keď vidíš, ako Boh uplatňuje svoju autoritu? Skutočne si pocítil Božiu moc? (Áno.) Keď čítaš Jeho slová o tom, ako všetko stvoril, cítiš Jeho moc a Jeho všemohúcnosť. Keď vidíš Božiu nadvládu nad osudom ľudí, čo cítiš? Cítiš Jeho moc a múdrosť? Ak by Boh nemal túto moc, ak by nemal ani túto múdrosť, bol by spôsobilý na to, aby vládol nad všetkými vecami a nad osudom ľudí? Boh má túto moc a múdrosť, a preto má autoritu. Toto je jedinečné. Videl si niekedy spomedzi všetkých stvorení nejakú osobu alebo tvora s mocou, akú má Boh? Jestvuje niekto alebo niečo, čo má moc stvoriť nebo, zem a všetko, riadiť ich a vládnuť nad nimi? Jestvuje niekto alebo niečo, čo dokáže vládnuť celému ľudstvu a viesť ho, čo dokáže byť v každom čase všadeprítomné? (Nie, nejestvuje.) Rozumiete teraz pravému významu Božej jedinečnej autority? Už tomu trochu rozumiete? (Áno.) Týmto zakončíme naše zaspomínanie na tému Božej jedinečnej autority.

V druhej časti sme hovorili o Božej spravodlivej povahe. Na túto tému sme veľa nediskutovali, pretože v tejto etape pozostáva Božie dielo hlavne zo súdu a napomínania. Božia spravodlivá povaha sa vo Veku kráľovstva zjavuje jasne a veľmi konkrétne. Boh vyslovil slová, ktoré ešte od doby stvorenia nikdy nevyslovil, a v nich všetci ľudia, ktorí čítajú a prežívajú Jeho slovo, uvideli Jeho zjavenú spravodlivú povahu. Aký je teda hlavný zmysel našej debaty o Božej spravodlivej povahe? Je vaše porozumenie hlboké? Pochádza z vášho prežívania? (Boh vypálil Sodomu, pretože ľudia boli v tom čase do špiku kosti skazení a vyvolali Boží hnev. Na tomto vidíme Božiu spravodlivú povahu.) Najprv sa pozrime na jednu vec: Ak by Boh nezničil Sodomu, dokázal by si spoznať Jeho spravodlivú povahu? Stále by to šlo. Môžeš ju vidieť v slovách, ktoré Boh vyjadril vo Veku kráľovstva, a v súde, napomínaní či kliatbach, ktoré na človeka zoslal. Vidíš Božiu spravodlivú povahu v Jeho ušetrení mesta Ninive? (Áno.) V súčasnej dobe môžu ľudia vidieť časť Božieho milosrdenstva, lásky a tolerancie, a môžu ich vidieť aj v zmene Božieho srdca, ktorá nasleduje po ľudskom pokání. Keď sme vyzdvihli tieto dva príklady, aby sme uviedli našu diskusiu o Božej spravodlivej povahe, je celkom jasné, že Jeho spravodlivá povaha bola zjavená, no v skutočnosti sa podstata Božej spravodlivej povahy neobmedzuje na to, čo je zjavené v týchto dvoch biblických príbehoch. Na základe toho, čo ste na naučili, videli a zažili v Božom slove a Jeho diele, ako rozumiete Božej spravodlivej povahe vy? Hovorte z vlastných skúseností. (V prostrediach, ktoré Boh stvoril pre ľudí, keď sú schopní hľadať pravdu a konať v súlade s Božou vôľou, ich Boh vedie a poskytuje im osvietenie, vďaka čomu v srdci cítia rozjasnenie. Keď ľudia vzdorujú Bohu, vzdorujú Mu a nekonajú v súlade s Jeho vôľou, potom majú vo svojom vnútri nesmiernu temnotu, akoby ich bol opustil. Hoci sa modlia, nevedia, čo Mu majú povedať. Ale keď odsunú nabok svoje vlastné predstavy a domnienky a budú ochotní spolupracovať s Bohom a usilovať sa, aby sa polepšili, potom postupne dokážu uvidieť Božiu usmiatu tvár. Prostredníctvom tohto zažívame svätosť Božej spravodlivej povahy. Boh sa zjavuje vo svätom kráľovstve, ale na nečistých miestach sa ukrýva.) (Ja Božiu spravodlivú povahu vidím v tom, ako zaobchádza s ľuďmi. Naši bratia a sestry sa od seba líšia duchovným postavením a kvalitou, a Boh od každého z nás rovnako vyžaduje niečo iné. Všetci dokážeme prijať Božie osvietenie v rôznej miere a v tom vidím Božiu spravodlivosť, pretože my ľudia nie sme schopní takto zaobchádzať s druhými, ale Boh áno.) Teraz máte všetci nejaké praktické poznatky, o ktorých môžete zreteľne hovoriť.

Viete, ktorý poznatok je kľúčom k porozumeniu Božej spravodlivej povahy? Na túto tému sa dá zo skúseností povedať veľa, ale najprv vám musím spomenúť zopár hlavných bodov. Na to, aby človek porozumel Božej spravodlivej povahe, musí najprv porozumieť Božím pocitom: čo nenávidí, k čomu má odpor, čo miluje, ku komu je tolerantný a milosrdný, a akému typu človeka udeľuje toto milosrdenstvo. To je jeden z kľúčových bodov. Človek musí taktiež porozumieť tomu, že bez ohľadu na to, aký milujúci je Boh, koľko milosrdenstva a lásky pre ľudí má, netoleruje nikoho, kto urazí Jeho identitu a pozíciu, ani nikoho, kto urazí Jeho dôstojnosť. Hoci Boh ľudí miluje, nerozmaznáva ich. Dáva im svoju lásku, milosrdenstvo, toleranciu, ale nikdy ich nedržal ako vo vatičke. Boh má svoje princípy a svoje hranice. Odhliadnuc od toho, koľko Božej lásky si pocítil alebo aká hlboká táto láska môže byť, k Bohu sa nikdy nesmieš správať tak, ako k inému človeku. Aj keď je pravda, že Boh s ľuďmi zaobchádza nanajvýš dôverne, pokiaľ človek nazerá na Boha tak ako na inú osobu, akoby bol iba ďalšou stvorenou bytosťou, priateľom či objektom uctievania, potom Boh pred ním skryje svoju tvár a opustí ho. Toto je Jeho povaha a ľudia nesmú brať túto záležitosť na ľahkú váhu. Často vídame, že Boh sa o svojej povahe vyjadruje podobnými slovami: Nezáleží na tom, koľko ciest si prešiel, koľko práce si vykonal ani koľko utrpenia si prestál, pokiaľ urazíš Božiu povahu, On sa každému z vás odplatí podľa toho, čo ste vykonali. Znamená to, že Boh s ľuďmi zaobchádza nanajvýš dôverne, ale ľudia s Bohom nesmú zaobchádzať ako s priateľom alebo príbuzným. Nenazývaj Boha svojím „kamošom“. Bez ohľadu na to, koľko lásky si od Neho prijal, koľko tolerancie ti preukázal, s Bohom nikdy nesmieš zaobchádzať ako so svojím kamarátom. Toto je Božia spravodlivá povaha. Rozumiete tomu? Treba k tomu ešte niečo dodať? Máte nejaké predošlé porozumenie v otázke tejto záležitosti? Vo všeobecnosti je toto tá najjednoduchšia chyba, akej sa ľudia dopúšťajú, a to bez ohľadu na to, či rozumejú učeniam alebo či ešte nikdy predtým o tejto záležitosti neuvažovali. Keď ľudia urazia Boha, nemusí to byť kvôli jednej udalosti alebo jednej veci, ktorú povedali, skôr je to kvôli postoju, aký zastávajú, a stavu, v akom sa nachádzajú. Je to veľmi hrozivá vec. Niektorí ľudia veria, že Bohu rozumejú, že o Ňom majú nejaké vedomosti a dokonca môžu robiť veci, ktoré Boha uspokojujú. Začnú sa cítiť ako Bohu rovní a pociťovať, že svojimi obratnými manévrami sa im podarilo vytvoriť s Bohom priateľstvo. Takéto pocity sú veľmi nesprávne. Ak tvoje porozumenie tejto veci nie je hlboké, ak ti to nie je úplne jasné, potom veľmi ľahko urazíš Boha a Jeho spravodlivú povahu. Teraz už tomu rozumiete, však? Nie je Božia spravodlivá povaha jedinečná? Mohla by sa niekedy rovnať charakteru alebo morálnemu postaveniu človeka? V žiadnom prípade nie. Nesmieš preto zabúdať na to, že odhliadnuc od toho, ako Boh zaobchádza s ľuďmi alebo čo si o nich myslí, Jeho pozícia, autorita a identita sa nikdy nemenia. Pre ľudstvo je Boh navždy Pánom všetkého a Stvoriteľom.

Čo ste sa naučili o svätosti Boha? Čo bolo v časti „Božia svätosť“, teda okrem skutočnosti, že satanova hriešnosť je jej protipólom, hlavným obsahom našej diskusie o svätosti Boha? Nie je to niečo, čo Boh má a čím je? Je to, čo Boh má a čím je, jedinečné pre Boha samotného? (Áno.) Je to čosi, čo stvorené bytosti nemajú. Preto hovoríme, že svätosť Boha je jedinečná. Toto je niečo, čomu by ste mali byť schopní porozumieť. Téme svätosti Boha sme venovali tri stretnutia. Dokážete vlastnými slovami a na základe svojho vlastného porozumenia popísať, čo je podľa vás Božia svätosť? (Naposledy, keď s nami Boh komunikoval, sme sa pred Ním poklonili. Boh sa s nami prostredníctvom duchovného spoločenstva podelil o pravdu o vrhaní sa na zem a klaňaní sa pred Ním za účelom konania pobožnosti. Videli sme, že klaňať sa pred Ním, aby sme Ho uctievali, skôr než splníme Jeho požiadavky, nebolo v súlade s Jeho vôľou, a v tom sme videli svätosť Boha.) Veľká pravda! Napadá vám ešte niečo? (V slovách, ktoré Boh adresuje ľudstvu, vidíme, že hovorí jednoduchou a jasnou rečou. Je priamy a hovorí k veci. Satan hovorí okľukami a je samá lož. Z toho, čo sa stalo naposledy, keď sme ležali na zemi pred Bohom, sme videli, že Jeho slová a činy sú vždy zásadové. Boh je zakaždým jasný a stručný, keď hovorí o tom, akým spôsobom máme konať, pozorovať a ako máme praktizovať. Ľudia sú však iní. Od čias skazenia ľudstva satanom, ľudia konali a hovorili vždy so zreteľom na svoje vlastné motívy, ciele a osobné túžby. Na základe toho, ako Boh na ľudstvo dohliada, stará sa oň a ochraňuje ho, vidíme, že všetko, čo Boh robí je prínosné a jasné. Práve týmto spôsobom vidíme zjavenú podstatu Božej svätosti.) Dobre povedané! Chce ešte niekto niečo doplniť? (Prostredníctvom Božieho odhalenia satanovej zlej podstaty vidíme Božiu svätosť, získavame viac poznatkov o satanovom zle a vidíme zdroj ľudského utrpenia. V minulosti sme si neboli vedomí toho, že človek trpí v moci satana. Až keď nám to Boh zjavil, sme vskutku pochopili, že všetko utrpenie, ktoré pochádza z honby za slávou a bohatstvom, je dielom satana. Až potom sme pocítili, že svätosť Boha je skutočnou spásou ľudstva.) Dá sa k tomu ešte niečo dodať? (Ľudstvu, ktoré je skazené, chýba pravé poznanie a láska k Bohu. Keďže nechápeme podstatu Božej svätosti a pri konaní pobožnosti sa vrháme na zem a klaniame sa Mu, no máme pri tom nečisté myšlienky a postranné úmysly a ciele, Boh sa hnevá. Vidíme, že Boh sa od satana líši – satan chce, aby ho ľudia uctievali a lichotili mu, aby sa pred ním vrhali na zem, klaňali sa mu a tak ho velebili. Satan nemá žiadne zásady. Aj vďaka tomu si uvedomujem Božiu svätosť.) Výborne! Teraz, keď sme dokončili duchovné spoločenstvo na tému Božia svätosť, vidíte Božiu dokonalosť? Vidíte, že Boh je zdrojom všetkých pozitívnych vecí? Vidíte, že Boh je stelesnením pravdy a spravodlivosti? Vidíte, že Boh je zdrojom lásky? Vidíte, že všetko, čo Boh koná, vyjadruje a zjavuje, je bezchybné? (Vidíme.) Toto sú hlavné body môjho výkladu o Božej svätosti. Dnes vám môžu tieto slová pripadať ako obyčajné učenie, ale jedného dňa, keď pravého samotného Boha precítite a budete Jeho svedkom prostredníctvom Jeho slova a diela, z hĺbky srdca poviete, že Boh je svätý, že je iný ako ľudstvo a že Jeho srdce, povaha a podstata sú sväté. Táto svätosť umožňuje človeku vidieť Božiu dokonalosť a to, že podstata Božej svätosti je bez poškvrny. Podstata Božej svätosti určuje, že On je samotný Boh, jedinečný, a taktiež umožňuje človeku vidieť a zároveň dokazuje, že On je samotným jedinečným Bohom. Nie je snáď toto ten kľúčový bod? (Áno, je.)

Dnes sme si urobili prierez niekoľkými témami z predošlých duchovných spoločenstiev. Týmto sa dnešný prierez končí. Dúfam, že si všetci zoberiete k srdcu to najdôležitejšie z jednotlivých otázok a tém. Neberte ich ako obyčajné učenie. Keď si nájdete voľnú chvíľku, naozaj si ich prečítajte a pouvažujte o nich. Zapíšte si ich do srdca uveďte do praxe – potom skutočne precítiš všetko, čo som hovoril o realite Božieho zjavovania Jeho povahy a zjavovania toho, čo má a čím je. Ak si ich však len zapíšeš do zošita a neprečítaš si ich ani o nich nepopremýšľaš, potom ich nikdy pre seba nezískaš. Teraz už rozumiete, však? Keď ľudia po oboznámení sa s týmito tromi témami získajú všeobecné – alebo aj konkrétne – porozumenie v otázke Božej identity, podstaty a povahy, bude ich porozumenie Boha úplné? (Nie.) Keď sa teraz pozriete na svoje vlastné porozumenie Boha, jestvujú nejaké ďalšie oblasti, pri ktorých máte pocit, že svoje porozumenie potrebujete ešte prehĺbiť? To znamená, že teraz, keď si nadobudol porozumenie Božej autority, Jeho spravodlivej povahy a svätosti, možno sa v tvojej mysli stanovila Jeho jedinečná identita a pozícia. Avšak je na tebe, aby si uvidel, porozumel a prehĺbil svoje poznatky o Jeho činoch, moci a podstate prostredníctvom vlastných skúseností. Potom, čo ste si vypočuli obsah týchto duchovných spoločenstiev, je vo vašich srdciach viac-menej ustanovený nespochybniteľný článok viery: Boh skutočne existuje a je faktom, že spravuje všetko okolo nás. Nikto nesmie uraziť Jeho spravodlivú povahu; Jeho svätosť je istota, ktorú nesmie nikto spochybňovať. Toto sú holé fakty. Tieto duchovné spoločenstvá umožňujú, aby identita a pozícia Boha mali pevný základ v srdci človeka. Len čo sa tento základ utvorí, ľudia sa musia snažiť, aby sa ich porozumenie prehlbovalo.

Prvý príbeh: O semienku, zemi, strome, slnečných lúčoch, vtákoch a človeku

Dnes spolu v rámci duchovného spoločenstva preberieme novú tému. O akú tému ide? Má názov „Boh je zdrojom života všetkých vecí“. Zdá sa vám príliš obšírna? Máte pocit, že je trochu mimo váš dosah? „Boh je zdrojom života všetkých vecí“ – táto téma môže na ľudí zapôsobiť ako niečo vzdialené. Je však potrebné, aby jej všetci, čo Boha nasledujú, porozumeli, pretože je nerozlučne spätá s poznaním každého človeka o Bohu a schopnosťou uspokojiť a báť sa Ho. Preto sa jej budem dnes v rámci duchovného spoločenstva venovať. Je možné, že ľudia majú o tejto téme už akési jednoduché porozumenie z minulosti, alebo si ju možno aj v určitej miere uvedomujú. Toto poznanie alebo povedomie o nej môže byť v ľudských mysliach sprevádzané prostým či plytkým stupňom porozumenia. Iní možno naopak v srdci nosili nejaké mimoriadne zážitky, ktoré ich priviedli k hlbokému osobnému stretnutiu s touto témou. Avšak takéto predošlé poznanie, či už je hlboké alebo povrchné, je jednostranné a nie je dostatočne konkrétne. To bol dôvod, prečo som si pre duchovné spoločenstvo vybral túto tému: aby som vám pomohol dosiahnuť hlbšie a konkrétnejšie porozumenie. V rámci nášho spoločenstva na túto tému využijem špeciálnu metódu, metódu, ktorú sme doposiaľ nepoužili a ktorá sa vám možno bude zdať mierne nezvyčajná či trochu nepríjemná. Keď skončíme, uvidíte, čo tým mám na mysli. Máte radi príbehy? (Máme.) No, zdá sa, že moja voľba porozprávať vám príbehy bola dobrá, keďže ich všetci tak obľubujete. Začnime teda. Nemusíte si nič zapisovať. Žiadam vás len, aby ste boli pokojní a trpezliví. Ak máte pocit, že vás okolie či ostatní ľudia môžu nejako rušiť, pokojne zatvorte oči. Porozprávam vám jeden nádherný príbeh. Je to príbeh o semienku, zemi, strome, slnečných lúčoch, vtákoch a človeku. Kto sú hlavné postavy nášho príbehu? (Semienko, zem, strom, slnečné lúče, vtáky a človek.) Je jednou z nich aj Boh? (Nie.) I tak som si istý, že keď si tento príbeh vypočujete, budete sa cítiť osviežení a spokojní. Teraz, prosím, v tichosti počúvajte.

Malé semienko spadlo na zem. Prišiel veľký dážď a zo semienka vyrástol jemný výhonok, zatiaľ čo sa jeho korene pomaly zavŕtavali do pôdy pod ním. Výhonok časom vyrástol, prestál kruté vetry a ukrutné lejaky, bol svedkom meniacich sa ročných období, pribúdania a odbúdania mesiaca. V lete zem vydala dary vody, aby výhonok dokázal pretrvať i spaľujúce horúčavy. Vďaka zemi teda výhonok nebol ochromený teplom a tak sa pominuli i najhoršie letné horúčavy. Keď nadišla zima, zem výhonok zahalila do svojho teplého objatia a jeden druhého sa navzájom pevne držali. Zem ohriala výhonok a tak prežil i treskúcu zimu tohto obdobia. Nepoškodili ho ani zimné víchrice, ani metelice. Pod ochranou zeme výhonok vyrástol, bol udatný a šťastný. Zem ho nezištne živila a on rástol v pevnom zdraví a silnel. Radostne si rástol, v daždi si spieval a vo vetre tancoval a kolísal sa. Výhonok a zem boli od seba navzájom závislí…

Prešli roky a z výhonku vyrástol nebotyčný strom. Stál pevne na zemi a jeho vetvy boli mohutné a na koncoch posiate nespočetnými listami. Korene stromu sa stále zarývali do zeme ako predtým, teraz sa však ponárali do hlbín pôdy pod ním. Zem, ktorá kedysi ochraňovala drobučký výhonok, bola teraz základom majestátneho stromu.

Z nebies na strom dopadli slnečné lúče. Strom zakolísal svojím telom, naširoko rozprestrel konáre a zhlboka sa nadýchol slnkom pretkaného vzduchu. So stromom zároveň dýchala i pôda pod ním a zem sa cítila ako znovuzrodená. Vtom spomedzi konárov zavial svieži vánok a strom sa zachvel rozkošou a zavlnil sa energiou. Strom a slnečné lúče boli od seba navzájom závislí…

Ľudia posedávali v chladnom tieni stromu a vychutnávali si osviežujúci voňavý vzduch. Vzduch očisťoval ich srdcia a pľúca, čistil krv, ktorá im kolovala v žilách, a ich telá už viac neboli malátne ani kŕčovité. Ľudia a strom boli od seba navzájom závislí…

Na vetvy stromu sa zniesol kŕdeľ malých štebotavých vtákov. Možno tam prileteli, aby sa vyhli predátorovi, alebo aby sa rozmnožili a vychovali svoje mláďatá, alebo aby si možno len na chvíľu odpočinuli. Vtáci a strom boli od seba navzájom závislí…

Korene stromu sa krútili a prepletali, zarývali sa hlboko do zeme. Svojím kmeňom chránil zem pred vetrom a dažďom a naťahoval svoje konáre, aby ochránil zem pod svojimi nohami. Strom takto konal preto, lebo zem bola jeho matkou. Navzájom sa posilňujú, spoliehajú sa jeden na druhého a nikdy sa neodlúčia…

A to je koniec nášho príbehu. Príbeh, ktorý som vám vyrozprával, bol o semienku, zemi, strome, slnečných lúčoch, vtákoch a človeku. Pozostával len zo zopár výjavov. Aké pocity vo vás zanechal? Keď hovorím takýmto spôsobom, rozumiete tomu, čo hovorím? (Rozumieme.) Prosím, porozprávajte mi o svojich pocitoch. Čo ste po vypočutí tohto príbehu cítili? Na začiatok vám poviem, že všetky postavy z príbehu možno vidieť a dotknúť sa ich. Ide o skutočné veci, žiadne metafory. Chcem, aby ste brali do úvahy to, čo som povedal. V mojom príbehu nebolo nič ezoterické a jeho hlavné body možno vyjadriť pár vetami z príbehu. (Príbeh, ktorý sme si vypočuli, vykresľuje krásny obraz, ako sa semienko prebúdza k životu a ako rastie, zažíva štyri ročné obdobia: jar, leto, jeseň a zimu. Zem vyživuje klíčiace semienko tak, ako by to robila matka. Ohrieva výhonok v zime, aby dokázal prežiť chlad. Potom, ako výhonok vyrastie a stane sa z neho strom, dotknú sa jeho vetiev slnečné lúče, čo mu prináša veľkú radosť. Vidím, že v zástupe Božích stvorení je živá i zem, a že ona a strom sú od seba navzájom závislí. Tiež vidím ohromné teplo, ktoré stromu poskytujú slnečné lúče. Vidím aj vtákov, a hoci sú to obyčajné stvorenia, keď sa spoja so stromom a ľudskými bytosťami, vzniká obraz dokonalej harmónie. Toto sú pocity, ktoré mi naplnili srdce po vypočutí príbehu. Uvedomujem si, že všetky tieto veci sú skutočne živé.) Pekne povedané! Chce ešte niekto niečo ďalšie dodať? (Na príbehu o semienku, ktoré vyklíčilo a vyrástlo na nebotyčný strom, vidím zázrak Božieho stvorenia. Vidím, že Boh stvoril všetky veci tak, aby sa navzájom podporovali a záviseli od seba, a že sú všetky prepojené a navzájom si slúžia. Vidím Božiu múdrosť, Jeho zázrak a to, že On je zdrojom života všetkého.)

Každú vec, o ktorej som práve hovoril, ste už predtým videli. Napríklad také semienka, z ktorých časom vyrastú stromy. Hoci možno nedokážete vidieť každučký detail tohto procesu, viete, že sa to deje, je tak? To isté platí pre zem a slnečné lúče. Obraz vtákov sediacich na strome je niečo, čo už videl každý, však? A obraz ľudí, ktorí sa chladia v tieni stromu, aj to je niečo, čo ste už tiež všetci videli, nemám pravdu? (Áno.) Takže, keď sa všetky tieto veci spoja do jedného obrazu, aký pocit vám tento výjav evokuje? (Pocit harmónie.) Pochádza každá z vecí v tomto výjave od Boha? (Áno.) Keďže pochádzajú od Boha, Boh pozná hodnotu a dôležitosť pozemskej existencie všetkých týchto rôznych vecí. Keď Boh všetko stvoril, keď plánoval a stvoril každú vec, konal úmyselne. Keď tieto veci stvoril, každej vdýchol život. Prostredie, ktoré vytvoril pre existenciu ľudstva, tak ako ho popisoval náš príbeh, ja také, v ktorom od seba semienka a zem navzájom závisia, kde zem dokáže vyživovať semienka a tie sú zase viazané k zemi. O tomto vzťahu rozhodol Boh na samom počiatku svojho stvorenia. Výjav so stromom, slnečnými lúčmi, vtákmi a ľuďmi vyobrazuje životné prostredie, ktoré Boh stvoril pre ľudstvo. V prvom rade, strom nemôže opustiť zem, ani byť bez slnečných lúčov. Aký zámer mal teda Boh, keď stvoril strom? Môžeme tvrdiť, že je určený len pre zem? Môžeme tvrdiť, že je určený len pre vtáky? Môžeme tvrdiť, že je určený len pre ľudí? (Nie.) Aký je medzi nimi vzťah? Vzťah medzi nimi je o vzájomnom posilňovaní sa, vzájomnej závislosti a nerozlučnosti. To znamená, že zem, strom, slnečné lúče, vtáky a ľudia sa vo svojej existencii spoliehajú jeden na druhého a navzájom sa vyživujú. Strom chráni zem a zem živí strom. Slnečné lúče sa starajú o strom, zatiaľ čo strom získava čerstvý vzduch zo slnečných lúčov a zmierňuje spaľujúce teplo slnka, ktoré dopadá na zem. Kto z toho nakoniec ťaží? Predsa ľudstvo, je tak? Toto je jeden z princípov, ktorý tvorí základ prostredia, v ktorom ľudstvo žije a ktoré stvoril Boh; a tak to Boh od začiatku zamýšľal. Hoci je tento výjav prostý, vidíme v ňom Božiu múdrosť a Jeho úmysel. Ľudstvo nedokáže žiť bez zeme či stromov, nehovoriac o vtákoch a slnečných lúčoch. Nie je to tak? Hoci je to len príbeh, to čo vyobrazuje, je mikrokozmos Božieho stvorenia neba, zeme a všetkého a Jeho daru v podobe prostredia, v ktorom môže ľudstvo nažívať.

Práve ľudstvo bolo dôvodom, prečo Boh stvoril nebo, zem a všetko, ako aj prostredie, ktoré môžu ľudia obývať. V prvom rade je kľúčovým bodom nášho príbehu vzájomné posilnenie, vzájomná závislosť a spolunažívanie všetkých vecí. Na základe tohto princípu je prostredie ľudskej existencie chránené – môže existovať a udržiavať sa. Vďaka tomu môže ľudstvo prosperovať a množiť sa. Obraz, ktorý sme videli, zachytával jeden celok pozostávajúci zo stromu, zeme, slnečných lúčov, vtákov a ľudí. Bol Boh súčasťou tohto obrazu? Nevidno Ho tam. V tomto výjave však vidno pravidlo vzájomného posilňovania a vzájomnej závislosti, ktoré medzi vecami funguje. Prostredníctvom tohto pravidla možno vidieť existenciu a zvrchovanosť Boha. Boh tento princíp a pravidlo používa na zachovanie života a existencie všetkých vecí. Takýmto spôsobom sa stará o všetky veci a celé ľudstvo. Súvisí tento príbeh s našou hlavnou témou? Navonok sa zdá, že nie, avšak v skutočnosti pravidlo, prostredníctvom ktorého Boh stvoril všetky veci, a Jeho vláda nad všetkým úzko súvisia s tým, že On je zdrojom života všetkého. Tieto skutočnosti spolu nerozlučne súvisia. Teraz sa už začínate niečo učiť!

Boh vydáva pravidlá, ktoré riadia fungovanie všetkého; vydáva pravidlá, ktoré riadia prežitie všetkého; ovláda všetky veci a nastavuje ich tak, aby sa navzájom posilňovali a záviseli od seba, aby nezahynuli ani nezmizli. Len tak môže ľudstvo žiť ďalej, len tak môže ďalej nažívať pod Božím vedením v takomto prostredí. Boh je Zvrchovaným nad pravidlami fungovania a nikto ich nemôže narúšať ani meniť. Len samotný Boh pozná tieto pravidlá a len On sám ich riadi. Kedy začnú stromy klíčiť, kedy bude pršať, koľko vody a živín poskytne zem rastlinám, v ktorom ročnom období opadne lístie a v ktorom stromy zarodia plody, koľko živín dodajú stromom slnečné lúče, čo budú stromy vydychovať po tom, čo sa nasýtia slnečných lúčov – toto všetko predurčil Boh, keď stvoril všetky veci okolo nás, prostredníctvom pravidiel, ktoré nesmie nikto porušiť. Veci, ktoré Boh stvoril, či už živé alebo v ľudských očiach neživé, spočívajú na Jeho ruke, kde ich riadi a vládne nad nimi. Nikto nemôže tieto pravidlá zmeniť ani porušiť. To znamená, že keď Boh stvoril všetky veci, predurčil, že bez zeme strom nebude môcť zapustiť korene, klíčiť a vyrásť; že ak zem nebude mať žiadne stromy, vyschne; že strom sa stane domovom pre vtáctvo a miestom, kde sa môžu ukryť pred vetrom. Mohol by strom žiť bez zeme? Rozhodne nie. Mohol by žiť bez slnka či dažďa? Ani to by nemohol. Všetky tieto veci sú pre ľudstvo, pre jeho prežitie. Zo stromu človek dostáva čerstvý vzduch a žije na zemi, ktorú ochraňuje strom. Človek nedokáže žiť bez slnečných lúčov ani rozličných živých tvorov. Hoci sú tieto vzťahy spletité, musíš si zapamätať, že Boh stvoril pravidlá, ktoré riadia všetky veci, tak, aby sa navzájom posilňovali, boli na sebe závislé a spoločne existovali. Inými slovami, každá jedna vec, ktorú Boh stvoril, má svoju hodnotu a význam. Ak by Boh stvoril niečo, čo by nemalo žiaden význam, nechal by to zmiznúť. Toto je jedna z metód, ktoré Boh využíva na to, aby sa o všetky veci postaral. Čo sa v tomto príbehu myslí slovami „postarať sa“? Polieva Boh strom každý deň? Potrebuje strom pomoc od Boha, aby mohol dýchať? (Nie.) „Postarať sa“ v tomto kontexte odkazuje na Božie riadenie všetkých vecí po ich stvorení. Bohu stačí, aby ich riadil po tom, čo stanovil pravidlá, ktoré ich ovládajú. Len čo je semienko zasadené do zeme, strom rastie sám. Všetky podmienky pre jeho rast stvoril Boh. Boh vytvoril slnečné lúče, vodu, pôdu, vzduch a okolité prostredie. Boh stvoril vietor, mráz, sneh a dážď a štyri ročné obdobia. To všetko sú podmienky, ktoré strom k svojmu rastu potrebuje, a všetko sú to veci, ktoré pripravil Boh. Je teda Boh zdrojom tohto živého prostredia? (Áno.) Musí Boh denne počítať každý jeden list na stromoch? Nie! Presne tak, ako nemusí pomáhať stromu dýchať ani každý deň prebúdzať slnečné lúče so slovami: „Už je čas svietiť na stromy.“ Nemusí to robiť. Slnečné lúče svietia sami od seba presne vtedy, keď nadíde ich čas, v súlade s pravidlami. Objavia sa a zasvietia na strom a ten absorbuje slnečné lúče, keď potrebuje, a keď nie, strom i naďalej žije podľa pravidiel. Možno tento fenomén nedokážete jasne vysvetliť, no napriek tomu ide o skutočnosť, ktorú môže každý vidieť a uznať. Všetko, čo musíš spraviť, je uznať, že pravidlá, ktoré riadia existenciu všetkého, pochádzajú od Boha, a uvedomiť si, že Boh je zvrchovaný vládca, ktorý rozhoduje o raste a prežití všetkého.

Obsahuje tento príbeh to, čo ľudia označujú ako „metaforu“? Predstavuje personifikáciu? (Nie.) Vyrozprával som vám skutočný príbeh. Každej jednej živej veci, všetkému, v čom pulzuje život, vládne Boh. Každej živej veci Boh pri stvorení vdýchol život. Život každej živej veci pochádza od Boha a nasleduje cestu a zákony, ktoré ju vedú. Nie je potrebné, aby to človek menil, ani aby tomu dopomáhal. Ide o jeden zo spôsobov, akými sa Boh stará o všetko navôkol. Rozumiete, nie? Myslíte si, že je nevyhnutné, aby si to ľudia uvedomili? (Áno.) Takže, má tento príbeh niečo spoločné s biológiou? Súvisí určitým spôsobom s predmetom vedy alebo odborom vzdelávania? Nerozoberáme tu biológiu a rozhodne nevykonávame žiaden biologický výskum. Čo je hlavnou myšlienkou nášho rozhovoru? (Boh je zdrojom života všetkých vecí.) Čo ste v rámci stvorenia videli? Videli ste stromy? Videli ste zem? (Áno.) Slnečné lúče ste videli tiež, všakže? Videli ste vtáky usadené na stromoch? (Videli.) Má ľudstvo šťastie, že žije v takomto prostredí? (Áno.) To znamená, že Boh používa všetky veci, všetko, čo stvoril, aby udržiaval a chránil domov ľudskej existencie, jeho prostredie pre život. Takto sa Boh stará o ľudstvo a všetky veci.

Ako sa vám pozdáva štýl nášho rozhovoru, spôsob akým momentálne vediem spoločenstvo? (Je ľahký na porozumenie a obsahuje veľa príkladov z reálneho života.) Nie sú to len prázdne frázy, však? Potrebujú ľudia tento príbeh, aby pochopili, že Boh je zdrojom života všetkého? (Áno.) V takom prípade, prejdime k nášmu ďalšiemu príbehu. Druhý príbeh má trochu odlišný obsah a aj jeho zameranie je trošku iné. Všetko, čo sa v ňom spomína, môžu ľudia vidieť na vlastné oči v Božom stvorení. Teraz sa pustím do svojho ďalšieho rozprávania. V tichosti počúvajte, prosím, a pokúste sa prísť na to, čo ním chcem povedať. Po skončení príbehu vám položím zopár otázok, aby som zistil, koľko ste sa naučili. Postavami tohto príbehu sú veľká hora, malý potôčik, prudký vietor a obrovská vlna.

Druhý príbeh: O veľkej hore, malom potôčiku, prudkom vetre a obrovskej vlne

Bol raz jeden malý potôčik, ktorý sa kľukatil sem a tam, až nakoniec pritekal k úpätiu veľkej hory. Hora stála tomuto maličkému potôčiku v ceste, a tak sa potôčik hore prihovoril svojím jemným slabučkým hláskom: „Nechaj ma, prosím, prejsť. Stojíš mi v ceste a blokuješ mi cestu vpred.“ „Kam ideš?“ opýtala sa hora. „Hľadám svoj domov,“ odpovedal potôčik. „Dobre teda, pokračuj a teč rovno cezo mňa!“ Ale maličký potôčik bol taký slabý a taký mladý, že nebolo možné, aby cez takú obrovskú horu akokoľvek pretiekol. Ostávalo mu len naďalej tiecť proti úpätiu hory…

Prihnal sa prudký vietor, ktorý so sebou niesol piesok a sutiny na miesto, kde stála hora. „Nechaj ma prejsť!“ zreval vietor na horu. „Kam ideš?“ opýtala sa ho. „Chcem prejsť na druhú stranu úbočia,“ odpovedal vietor kvílením. „Dobre teda, ak sa dokážeš predrať cez môj driek, môžeš ísť!“ Prudký vietor kvílil tu a tam, ale bez ohľadu na to, ako zúrivo fúkal, nedokázal sa cez driek hory predrať. Postupom času sa vietor unavil a zastavil sa, aby si odpočinul. Na opačnej strane úbočia začal pofukovať jemný vánok, ktorý potešil tamojších ľudí. Takto hora pozdravila ľudí…

Na pobreží sa jemné kvapôčky oceánu valili na skalnatý breh. Zrazu z vody povstala obrovská vlna a s dunením si to namierila k úbočiu hory. „Ustúp!“ zakričala obrovská vlna. „Kam ideš?“ opýtala sa hora. Bez toho, aby vlna dokázala zastaviť svoj postup, zarevala: „Rozširujem svoje územie! Chcem si natiahnuť paže!“ „Dobre teda, ak dokážeš prejsť cez môj vrcholok, nechám ťa prejsť.“ Obrovská vlna cúvla trochu vzad a následne sa opäť valila k hore. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažila, nedokázala sa dostať cez vrchol hory. Ostávalo jej len valiť sa pomaly naspäť do mora…

Celé tisícročia malý potôčik jemne obtekal okolo úpätia hory. Riadil sa jej pokynmi, až sa mu nakoniec podarilo nájsť cestu späť domov, kde sa spojil s riekou, ktorá sa vzápätí vlievala do mora. Pod dohľadom hory sa potôčik nikdy nestratil. Potôčik a hora sa navzájom podporovali a záviseli jeden od druhého; navzájom sa posilňovali, pôsobili jeden na druhého a existovali pospolu.

Prudký vietor kvílil celé tisícročia, ako bolo jeho zvykom. I naďalej často prichádzal „navštevovať“ horu s obrovskými vírmi plnými piesku, ktoré sa krútili v jeho poryvoch. Vyhrážal sa hore, ale nikdy sa mu nepodarilo predrať sa cez jej driek. Vietor a hora sa navzájom podporovali a záviseli jeden od druhého; navzájom sa posilňovali, pôsobili jeden na druhého a existovali pospolu.

Po celé tisícročia sa obrovská vlna nikdy nezastavila, aby si odpočinula, a neúnavne pochodovala vpred, aby neustále rozširovala svoje územie. Zas a znova sa s dunením valila oproti úbočiu hory, no hora sa nikdy ani o piaď nepohla. Hora dohliadala na more a tak sa stvorenia v mori množili a prosperovali. Vlna a hora sa navzájom podporovali a záviseli jedna od druhej; navzájom sa posilňovali, pôsobili jedna na druhú a existovali pospolu.

A to je koniec nášho príbehu. Najprv Mi povedzte, o čom bol tento príbeh? Pre začiatok v ňom vystupovali veľká hora, malý potôčik, prudký vietor a obrovská vlna. Čo sa udialo v prvej časti s malým potôčikom a veľkou horou? Prečo som sa rozhodol hovoriť práve o nich? (Vďaka opatere hory nezišiel potôčik nikdy zo svojej cesty. Boli odkázaní jeden na druhého.) Čo podľa vás robila hora – chránila malý potôčik alebo mu prekážala? (Chránila ho.) Ale neprekážala mu? Hora i potôčik na seba navzájom dohliadali. Hora potôčik chránila a zároveň mu prekážala. Hora chránila potôčik, aby sa pripojil k rieke, ale bránila mu, aby netiekol tam, kam prvotne chcel, čím by spôsobil záplavy a priniesol ľuďom pohromu. Nebola prvá časť príbehu práve o tom? Tým, že hora chránila potôčik a zatarasila mu cestu, chránila domovy ľudí. Malý potôčik sa následne pripojil k rieke, ktorá tiekla pod úpätím hory, a tiekol ďalej do mora. Nie je to pravidlo, ktoré riadi existenciu potôčika? Čo potôčiku umožnilo vliať sa do rieky a následne do mora? Nebola to práve hora? Potôčik sa spoliehal na ochranu hory a jej bránenie. Nie je snáď toto hlavnou myšlienkou príbehu? Vidíš na tom, aké dôležité sú hory pre vodu? Mal Boh svoj zámer, keď stvoril každú horu, veľkú i malú? (Áno.) Tento krátky úryvok, v ktorom nevystupuje nič iné ako malý potôčik a veľká hora, nám umožňuje vidieť hodnotu a dôležitosť Božieho stvorenia týchto dvoch vecí. Ukazuje nám tiež múdrosť a zámer v Jeho vláde nad nimi. Nie je to tak?

O čom bola druhá časť príbehu? (O prudkom vetre a veľkej hore.) Je vietor dobrý? (Áno.) Nie tak úplne. Niekedy je príliš silný a spôsobuje pohromy. Ako by si sa cítil, keby si musel stáť v prudkom vetre? To závisí od jeho sily. Ak by to bol vietor tretieho alebo štvrtého stupňa, dalo by sa to vydržať. Človek by mohol mať nanajvýš problém udržať oči otvorené. Avšak, ak by zosilnel a zmenil sa na hurikán, dokázal by si mu odolať? Nedokázal. A preto je nesprávne, keď ľudia tvrdia, že vietor je vždy dobrý alebo vždy zlý, pretože to závisí od jeho sily. Akú úlohu zohráva v tomto príbehu hora? Nie je jej úlohou filtrovať vietor? Do akej podoby zmierňuje hora prudký vietor? (Do vánku.) No a v prostredí, ktoré obývajú ľudia, zažíva väčšina z nich víchrice alebo jemné vánky? (Vánky.) Nezamýšľal to takto Boh a nebol to jeden z Jeho úmyslov pri stvorení hôr? Aké by to bolo, keby ľudia žili v prostredí, kde by piesok divoko poletoval vo vetre, nemal by žiadne prekážky a nič by ho nefiltrovalo? Je možné, že krajina sužovaná poletujúcim pieskom a kameňmi by bola neobývateľná? Kamene by mohli ľudí zasiahnuť a piesok by ich mohol oslepiť. Vietor by mohol ľudí zraziť z nôh na zem alebo ich vzniesť do vzduchu. Domy by boli zničené a nasledovali by všetky typy katastrof. A predsa má existencia prudkého vetra nejakú hodnotu? Povedal som, že je zlý, a tak by niekto mohol mať pocit, že nemá žiadnu hodnotu. Ale je to naozaj tak? Nemá hodnotu, keď sa zmení na vánok? Čo ľudia najviac zo všetkého potrebujú, keď je počasie vlhké a dusné? Potrebujú jemný vánok, ktorý na nich bude zľahka fúkať, aby ich osviežil a vyčistil im hlavy, zbystril ich myslenie, napravil a zlepšil stav ich mysle. Napríklad teraz všetci sedíte v jednej miestnosti s mnohými ďalšími ľuďmi vo vydýchanom vzduchu. Čo potrebujete najviac zo všetkého? (Jemný vánok.) Keď človek príde na miesto, kde je vzduch ťažký a špinavý, môže sa mu spomaliť myslenie, znížiť krvný obeh i bystrosť jeho mysle. Trochu pohybu a prúdenia však osvieži vzduch a ľudia sa na čerstvom vzduchu cítia inak. Hoci mohli malý potôčik aj prudký vietor spôsobiť pohromu, pokým je tu hora, zmení toto nebezpečenstvo na silu, ktorá prináša ľuďom úžitok. Nie je to tak?

O čom bola tretia časť príbehu? (O veľkej hore a obrovskej vlne.) O veľkej hore a obrovskej vlne. Tento úryvok sa odohráva na pobreží pri úpätí hory. Vidíme horu, vytryskujúce jemné kvapôčky oceánu a obrovskú vlnu. Čo v tomto prípade predstavuje hora vo vzťahu k vlne? (Ochrancu a bariéru.) Oboje – ochrancu i bariéru. V úlohe ochrancu bráni moru, aby zaniklo, vďaka čomu sa stvorenia, ktoré v ňom žijú, môžu množiť a prosperovať. Ako bariéra zabraňuje tomu, aby sa morská voda vyliala a spôsobila katastrofu, ublížila ľuďom a zničila ich domovy. Preto môžeme povedať, že hora predstavuje ochrancu aj bariéru.

V tomto tkvie dôležitosť vzájomného prepojenia medzi veľkou horou a malým potôčikom, veľkou horou a prudkým vetrom a veľkou horou a obrovskou vlnou. V tom spočíva význam ich vzájomného posilňovania, pôsobenia a spolunažívania. Existenciu vecí, ktoré stvoril Boh, riadi pravidlo a zákon. Aké Božie skutky ste teda videli v tomto príbehu? Ignoruje Boh všetky veci, odkedy ich stvoril? Vytvoril pravidlá a navrhol spôsoby, akými všetko funguje, len preto, aby ich následne ignoroval? To je to, čo sa stalo? (Nie.) Čo sa potom stalo? Boh aj naďalej všetko riadi. Ovláda vodu, vietor i vlny. Nedovolí im bujnieť ani im nedovolí, aby spôsobovali škody alebo ničili obydlia, v ktorých žijú ľudia. Vďaka tomu môžu ľudia na zemi ďalej žiť, množiť sa a prosperovať. To znamená, že keď Boh stvoril všetky veci, už vopred mal naplánované pravidlá ich existencie. Pri stvorení každej veci Boh zabezpečil, aby bola prínosom pre ľudstvo, a prevzal nad ňou kontrolu, aby nespôsobovala ľudstvu problémy alebo pohromy. Keby nebolo Božieho riadenia, netiekli by vody úplne bez zábran? Nefúkal by vietor úplne bez zábran? Riadia sa voda s vetrom pravidlami? Ak by ich Boh neriadil, ak by ich neovládali nijaké pravidlá, vietor by kvílil a vody by tiekli bez zábran a spôsobovali povodne. Ak by bola vlna vyššia ako hora, mohlo by more existovať? Nie. Ak by hora nebola taká vysoká ako vlna, more by nejestvovalo a hora by stratila svoju hodnotu a význam.

Vidíte v týchto dvoch príbehoch Božiu múdrosť? Boh stvoril všetko, čo existuje, a je zvrchovaným vládcom všetkého, čo existuje. Všetko riadi a zaopatruje, a pri všetkých veciach vidí a skúma každé slovo a čin všetkého, čo existuje. Boh rovnako vidí a skúma každý kút ľudského života. Preto Boh dôverne pozná každý detail všetkého, čo existuje v rámci Jeho stvorenia, od úlohy každej veci, jej prirodzenosti a pravidiel pre jej prežitie, až po význam jej života a hodnotu jej existencie, to všetko Boh pozná v plnom rozsahu. Boh stvoril všetky veci. Myslíte si, že musí študovať pravidlá, ktoré ich riadia? Potrebuje Boh študovať ľudské poznanie či vedu, aby sa o nich niečo dozvedel a porozumel im? (Nie.) Jestvuje medzi ľuďmi niekto, kto je taký učený a erudovaný, že dokáže všetkému porozumieť tak, ako to vie Boh? Nie je, však? Jestvujú nejakí astronómovia alebo biológovia, ktorí skutočne rozumejú pravidlám, podľa ktorých všetko žije a rastie? Dokážu skutočne pochopiť hodnotu existencie každej jednej veci? (Nie, nedokážu.) Je tomu tak preto, lebo všetko stvoril Boh, a bez ohľadu na to, do akej miery a do akej hĺbky ľudia toto poznanie študujú, alebo ako dlho sa ho usilujú naučiť, nikdy nebudú schopní pochopiť tajomstvo ani zmysel Božieho stvorenia všetkých vecí. Nie je to tak? Máte pocit, že ste na základe našej doterajšej diskusie čiastočne porozumeli pravému významu frázy: „Boh je zdrojom života všetkých vecí“? (Áno.) Vedel som, že keď budem hovoriť na tému – Boh je zdrojom života všetkých vecí –, mnohým ľuďom vzápätí napadne iná fráza: „Boh je pravda a svoje slovo používa na to, aby nás zaopatril,“ a nič nad rámec významu tejto témy. Niektorí majú možno pocit, že Božie zaopatrenie ľudského života, každodennej stravy a pitia či každej každodennej potreby, sa nepočíta ako Jeho zaopatrenie človeka. Nenájdu sa takí, ktorí to takto cítia? Nie je však zrejmé, že Boh vo svojom stvorení zamýšľal umožniť ľudstvu normálne existovať a žiť? Boh udržiava prostredie, v ktorom ľudia žijú, a poskytuje všetko, čo ľudstvo pre svoje prežitie potrebuje. Okrem toho riadi všetky veci a má nad nimi zvrchovanú moc. Všetko toto umožňuje ľudstvu normálne žiť, prosperovať a množiť sa. Takýmto spôsobom sa Boh stará o všetky stvorenia a ľudstvo. Nie je pravda, že ľudia musia tieto veci rozpoznať a porozumieť im? Podaktorí možno povedia: „Táto téma je až príliš vzdialená od nášho poznania samotného pravého Boha a my to nechceme vedieť, pretože nežijeme len chlebom, ale žijeme Božím slovom.“ Je takéto porozumenie správne? (Nie.) Prečo je nesprávne? Môžete nadobudnúť úplné porozumenie Bohu, ak poznáte len veci, ktoré Boh povedal? Ak iba prijímate Božie dielo, prijímate Boží súd a napomínanie, môžete úplne porozumieť Bohu? Ak poznáte len malú časť Božej povahy, iba malú časť z Jeho autority, stačilo by to podľa vás na to, aby ste dosiahli porozumenie Bohu? (Nie.) Božie činy začali stvorením všetkých vecí a pokračujú dodnes. Jeho činy sú zjavné vždy, z minúty na minútu. Ak niekto verí, že Boh existuje len preto, lebo si vyvolil skupinu ľudí, na ktorých vykoná svoje dielo a zachráni ich, a že všetko ostatné nemá nič spoločné s Ním ani s Jeho autoritou, identitou, ani s Jeho činmi, možno potom povedať, že takýto človek nadobudol pravé poznanie Boha? Porozumenie ľudí, ktorí majú toto takzvané „poznanie Boha“, je iba jednostranné, a na základe neho obmedzujú Božie skutky na jedinú skupinu ľudí. Je toto pravé poznanie Boha? Nezapierajú snáď ľudia s týmto typom poznania Božie stvorenie všetkých vecí a Jeho zvrchovanosť nad nimi? Niektorí ľudia sa touto otázkou nechcú zaoberať a namiesto toho si radšej myslia: „Ešte som nevidel Božiu zvrchovanosť nad všetkými vecami. Táto myšlienka je mi tak veľmi vzdialená a ja nemám záujem porozumieť jej. Boh si robí, čo chce, a so mnou to nemá nič spoločné. Prijímam len Božie vedenie a slovo, aby ma Boh mohol spasiť a zdokonaliť. Na ničom inom mi nezáleží. Pravidlá, ktoré Boh stanovil pri stvorení všetkých vecí, a to, ako sa stará o všetky veci a ľudstvo, so mnou nijak nesúvisí.“ Čo je toto za reči? Nie je snáď toto aktom vzbury? Sú medzi vami takí, ktorí to chápu podobne? Dokonca aj bez toho, aby ste sa ozvali, viem, že mnohí z vás to berú podobne. Ľudia, ktorí striktne nasledujú pravidlá, sa na všetko pozerajú zo svojho takzvaného „duchovného“ pohľadu. Chcú obmedziť Boha iba na Bibliu, obmedziť Ho na slová, ktoré povedal, na význam odvodený z doslovného písaného slova. Netúžia Boha viac spoznať a nechcú, aby Boh štiepil svoju pozornosť vykonávaním iných vecí. Takéto zmýšľanie je nielen detinské, ale aj prehnane náboženské. Môžu ľudia s takýmito názormi poznať Boha? Poznať Boha by pre nich bolo príliš náročné. Dnes som vám vyrozprával dva príbehy, pričom každý z nich pojednáva o odlišnom aspekte. Keďže ste sa s nimi práve stretli, môžete mať pocit, že sú hlboké, prípadne trochu abstraktné, náročné na pochopenie a porozumenie. Môže byť pre vás ťažké spojiť si ich s Božími činmi a Bohom samotným. Avšak všetky Božie činy a všetko, čo v rámci stvorenia a medzi ľuďmi Boh vykonal, by mal každý človek, každý, kto sa usiluje Boha spoznať, jasne a presne poznať. Toto poznanie vám poskytne istotu vo vašej viere v pravú existenciu Boha. Okrem toho vďaka nemu získate presné poznanie Božej múdrosti, Jeho moci a spôsobu, akým sa stará o všetky veci. Umožní ti mať jasnú predstavu o pravej Božej existencii a pochopiť, že Jeho existencia nie je ničím fiktívnym, hmlistým, ani mýtom či teóriou a už vôbec nie nejakým typom duchovnej útechy, ale skutočnou existenciou. Okrem toho umožní ľuďom uvedomiť si, že Boh sa o celé svoje stvorenie a o ľudstvo vždy staral, a že to robí sebe vlastným spôsobom a v súlade s Jeho vlastným rytmom. Je to tak preto, lebo Boh stvoril všetky veci a dal im pravidlá, aby každá z nich dokázala na základe Jeho predurčenia vykonávať svoje pridelené úlohy, plniť svoje povinnosti a zohrávať svoje vlastné roly. Podľa Božieho predurčenia má každá vec svoje vlastné využitie v službách ľudstva, priestoru a prostredia, ktoré ľudstvo obýva. Ak by tak Boh nekonal a ľudstvo by nemalo žiadne také prostredie, ktoré by obývalo, potom by boli viera v Boha a Jeho nasledovanie pre ľudstvo nemožné. To všetko by nebolo nič iné než prázdne reči. Nie je to tak?

Pozrime sa opäť na príbeh o veľkej hore a malom potôčiku. Akú úlohu zohráva hora? Živým tvorom sa na hore darí, takže jej existencia má neodmysliteľnú hodnotu. Okrem toho stojí v ceste malému potôčiku, čím mu zabraňuje v nekontrolovanom toku, ktorý by ľudom priniesol pohromu. Nie je to tak? Hora existuje svojím vlastným spôsobom bytia a umožňuje nesčíselnému množstvu živých tvorov na nej prekvitať – stromom, trávam a všetkým ostatným rastlinám i zverom, ktoré na nej žijú. Určuje tiež smer toku malého potôčika. Hora hromadí vody potoka a vedie ich prirodzene okolo svojho úpätia, kde sa môžu vlievať do rieky a následne do mora. Tieto pravidlá nevznikli prirodzene sami od seba, ale zaviedol ich práve Boh v čase stvorenia. Pokiaľ ide o veľkú horu a prudký vietor, aj hora potrebuje vietor. Hora potrebuje, aby vietor poláskal živé tvory, ktoré na nej žijú, a zároveň obmedzuje silu prudkého vetra, aby nefúkal bezhlavo. Toto pravidlo v istom ohľade stelesňuje povinnosť veľkej hory. Čo myslíte, vytvorilo sa toto pravidlo o povinnosti hory samo od seba? (Nie.) Vytvoril ho Boh. Veľká hora má svoju povinnosť takisto ako prudký vietor. Teraz svoju pozornosť upriamme na veľkú horu a obrovskú vlnu. Keby nejestvovala hora, našla by voda sama od seba smer svojho toku? (Nie.) Voda by sa rozvodnila. Hora má svoju vlastnú existenčnú hodnotu čoby hora a more má svoju vlastnú existenčnú hodnotu čoby more; avšak za okolností, keď dokážu normálne spolunažívať a navzájom do seba nezasahujú, sa aj vzájomne obmedzujú – veľká hora na jednej strane zamedzuje moru v tom, aby spôsobovalo záplavy, čím chráni ľudské obydlia, na strane druhej jej obmedzovanie moru umožňuje živiť živé organizmy, ktoré v ňom prebývajú. Sformovala sa azda táto krajina sama od seba? (Nie.) Tiež ju stvoril Boh. Na tomto výjave vidíme, že keď Boh stvoril všetky veci, predurčil, kde bude stáť hora, kadiaľ bude tiecť potôčik, odkiaľ kam bude fúkať prudký vietor a aké vysoké budú obrovské vlny. Vo všetkých týchto veciach sa skrývajú Božie úmysly a zámer – sú to Božie skutky. Uvedomujete si teraz, že Božie skutky sú prítomné vo všetkých veciach? (Áno.)

Prečo o týchto veciach diskutujeme? Preto, aby ľudia študovali pravidlá, podľa ktorých Boh stvoril všetky veci? Preto, aby sme v nich vzbudili záujem o astronómiu a geografiu? (Nie.) Tak potom prečo? Je to preto, aby ľudia porozumeli Božím skutkom. Prostredníctvom Božích činov sa ľudia môžu uistiť a overiť si, že Boh je zdrojom života všetkého. Ak tomu porozumieš, potom skutočne dokážeš potvrdiť Božie miesto vo svojom srdci a budeš schopný potvrdiť aj to, že Boh je samotným Bohom, jedinečným, Stvoriteľom neba, zeme a všetkého. Je teda pre tvoje porozumenie Bohu užitočné poznať pravidlá všetkých vecí a Jeho skutky? (Áno.) V čom je to užitočné? V prvom rade, keď si porozumel Božím skutkom, môžeš sa aj naďalej zaujímať o astronómiu a geografiu? Môžeš mať stále srdce skeptika a pochybovať o tom, že Boh je Stvoriteľom všetkého? Môžeš mať stále srdce výskumníka a pochybovať o tom, že Boh je Stvoriteľom všetkého? (Nie.) Keď si si potvrdil, že Boh je Stvoriteľom všetkého, a porozumel si niektorým pravidlám Božieho stvorenia, budeš vo svojom srdci skutočne veriť, že Boh sa stará o všetky veci? (Áno.) Má tu „staranie sa“ nejaký osobitný význam, alebo sa jeho použitie vzťahuje na konkrétnu okolnosť? Fráza „Boh sa stará o všetky veci“ má veľmi široký význam a rozsah. Boh poskytuje ľuďom nielen každodenné jedlo a pitie, ale dáva im všetko, čo potrebujú, vrátane všetkého, čo vidia, ale aj toho, čo vidieť nemožno. Boh udržiava, riadi a vládne nad životným prostredím, ktoré je pre ľudstvo nevyhnutné. To znamená, že nech už ľudstvo potrebuje akékoľvek prostredie pre všetky ročné obdobia, Boh mu ho pripravil. Boh riadi tiež vzduch a teplotu, aby boli vhodné pre ľudské prežitie. Pravidlá, ktoré tieto veci riadia, sa nevyskytli len tak náhodne sami od seba. Sú výsledkom Božej zvrchovanosti a Jeho skutkov. Sám Boh je zdrojom všetkých týchto pravidiel, ako aj zdrojom života všetkých vecí. Bez ohľadu na to, či tomu veríš, či to vidíš, prípadne či to chápeš, je to preukázaná a nenapadnuteľná skutočnosť.

Viem, že prevažná väčšina ľudí verí len slovám a dielu Boha, ktoré sa uvádzajú v Biblii. Boh zjavil svoje skutky menšine ľudí a umožnil im, aby uvideli hodnotu Jeho existencie. Umožnil im tiež do istej miery pochopiť Jeho identitu a potvrdil skutočnosť o svojej existencii. Avšak mnohým ďalším ľuďom pripadá skutočnosť, že Boh stvoril všetky veci, riadi ich a stará sa o ne, vágna a nekonkrétna. Postoj takýchto ľudí môže byť dokonca plný pochybností. Tento postoj zapríčiňuje, že stále veria, že zákony prírody vznikli sami od seba, že prírodné zmeny, premeny a fenomény ako aj samotné zákony, ktoré ich riadia, vzišli zo samotnej prírody. Ľudia si vo svojom srdci nedokážu predstaviť, ako Boh všetko stvoril a ako nad všetkým vládne. Nedokážu porozumieť tomu, ako Boh riadi a zaopatruje všetko, čo stvoril. Na základe tohto predpokladu ľudia nedokážu uveriť, že Boh stvoril všetky veci, vládne nad nimi a zabezpečuje ich. Dokonca aj tí, ktorí veria, sa vo svojej viere obmedzujú na Vek zákona, Vek milosti a Vek kráľovstva: veria, že Božie skutky a Jeho zaopatrovanie ľudstva sú určené výhradne Jeho vyvolenému ľudu. Toto je niečo, čo vidím nerád a čo mi spôsobuje veľkú bolesť, pretože aj keď si ľudia užívajú všetko, čo im Boh prináša, popierajú všetko, čo vykonáva, a všetko, čo im dáva. Ľudia veria len tomu, že nebo, zem a všetko riadia vlastné prirodzené pravidlá a vlastné prirodzené zákony prežitia, a že nemajú žiadneho panovníka, ktorý by ich riadil, ani zvrchovaného vládcu, ktorý by sa o nich staral a udržiaval ich. Ak aj veríš v Boha, možno neveríš, že toto všetko sú Jeho skutky. V skutočnosti ide o jednu z vecí, ktorú najčastejšie opomína každý veriaci v Boha, každý, kto prijíma Božie slovo, každý kto Ho nasleduje. A tak hneď ako začnem rozprávať o niečom, čo nesúvisí s Bibliou alebo takzvanou duchovnou terminológiou, niektorí ľudia sa začnú nudiť, cítia sa otrávene alebo dokonca nepríjemne. Majú pocit, akoby boli Moje slová odtrhnuté od duchovných ľudí a duchovných vecí. Je to strašné. Pokiaľ ide o poznanie Božích skutkov, hoci nespomíname astronómiu ani neskúmame geografiu či biológiu, musíme porozumieť Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami, vedieť o Jeho zaopatrovaní všetkých vecí a aj to, že On je zdrojom života všetkého. To je nevyhnutná lekcia, ktorú si treba naštudovať. Verím, že ste Mojim slovám porozumeli, je tak?

Dva príbehy, ktoré som vám práve vyrozprával, boli možno trochu nezvyčajné svojím obsahom a štýlom. Napriek tomu, že boli podané trochu zvláštnym spôsobom, snažil som sa použiť jednoduchý jazyk a prístup, aby som vám pomohol získať a prijať niečo hlbšie. To bolo Mojím jediným cieľom. Prostredníctvom týchto krátkych príbehov a obrazov, ktoré vykresľujú, som chcel, aby ste pochopili a uverili tomu, že Boh je zvrchovaným vládcom nad celým svojím stvorením. Cieľom rozprávania týchto príbehov je umožniť vám vidieť a spoznať nekonečné skutky Boha v medziach konečných hraníc príbehu. To, kedy si plne uvedomíte a dosiahnete v sebe tento výsledok, závisí od vašich vlastných skúseností a vášho vlastného úsilia. Ak si človekom, ktorý ide za pravdou a usiluje sa poznať Boha, potom ti tieto veci naveky poslúžia ako presvedčivá pripomienka; poskytnú ti hlboké uvedomenie a jasnosť v tvojom porozumení, ktoré sa postupne priblíži k skutočným Božím skutkom, a to na vzdialenosť, kde nebude odstupu a chýb. Ak aj nie si človekom, ktorý sa usiluje poznať Boha, tieto príbehy ti nijak neuškodia. Len ich pokladaj za pravdivé príbehy.

Dospeli ste na základe týchto dvoch príbehov k nejakému porozumeniu? Po prvé, odlišujú sa tieto dva príbehy od našej predošlej diskusie o Božom záujme o ľudstvo? Sú navzájom akosi späté? Je pravdou, že v týchto dvoch príbehoch vidíme skutky Boha a dôkladnú pozornosť, ktorú venuje všetkému, čo plánuje pre ľudstvo? Je pravdou, že všetko, čo Boh vykonáva, a všetko, na čo myslí, je v záujme existencie ľudstva? (Áno.) Nie je snáď veľmi zrejmé, že Boh starostlivo uvažuje a berie ohľad na ľudstvo? Ľudstvo nemusí robiť nič. Boh ľuďom pripravil vzduch a jediné, čo musia robiť, je dýchať ho. Zelenina a ovocie, ktoré konzumujú, sú ľahko dostupné. Od severu na juh a od východu na západ má každý región svoje vlastné prírodné zdroje. Všetky rôzne regionálne plodiny, ovocie a zeleninu pripravil Boh. V širšom prostredí Boh zabezpečil, aby sa všetky veci navzájom podporovali, záviseli od seba, navzájom sa posilňovali, vyvažovali jedna druhú a spolunažívali. To je Jeho metóda a pravidlo na zachovanie prežitia a existencie všetkých vecí. Týmto spôsobom bolo ľudstvo schopné bezpečne a nerušene rásť v tomto životnom prostredí, množiť sa z jednej generácie na druhú, dokonca až dodnes. To znamená, že Boh do prírodného prostredia prináša rovnováhu. Ak by Boh nebol zvrchovaný a nemal by nad všetkým kontrolu, potom by toto prostredie, aj keby ho bol stále stvoril Boh, nikto nedokázal udržiavať ani v ňom uchovávať rovnováhu. Na niektorých miestach nie je vzduch a ľudstvo na nich nedokáže prežiť. Boh ti nedovolí, aby si na takéto miesta išiel. Preto nezachádzaj za patričné hranice. Je to pre ochranu ľudstva – sú v nich ukryté záhady. Každý jeden aspekt životného prostredia, dĺžka a šírka zeme, každé stvorenie na zemi, či už živé či mŕtve, boli vopred vymyslené a pripravené Bohom. Prečo je táto vec potrebná? Prečo je tamtá zbytočná? Aký je dôvod, aby tu bola táto vec, a prečo by tamtá mala byť tam? Boh všetky tieto otázky už dávno premyslel, a preto nie je potrebné, aby sa nad nimi ľudia zamýšľali. Jestvuje zopár pochabých ľudí, ktorí stále premýšľajú o tom, ako by prenášali hory, ale prečo sa namiesto toho radšej nepresťahujú do nížin? Ak nemáš rád hory, prečo žiješ v ich blízkosti? Nie je to pochabé? Čo by sa stalo, ak by si tú horu presunul? Prišli by hurikány a obrovské vlny a ľudské obydlia by boli zničené. Nebolo by to bláznovstvo? Ľudia dokážu len ničiť. Nedokážu si udržiavať ani jediné miesto, kde majú žiť, a predsa chcú všetko zaopatrovať. To je nemožné.

Boh umožňuje ľuďom, aby riadili všetky veci a mali nad nimi moc, ale odvádza človek dobrú prácu? Človek zničí všetko, čo môže. Jednoducho nie je schopný zachovať všetko, čo pre neho Boh stvoril, vo svojej pôvodnej podobe – urobil pravý opak a Božie stvorenie zničil. Ľudstvo presunulo hory, vysušilo moria, aby získalo zem, a premenilo pláne na púšte, kde nemôže žiť žiaden človek. A práve na púšti človek vytvoril priemysel a postavil jadrové základne, ktoré všade rozsievajú skazu. Rieky už viac nie sú riekami, ani moria už nie sú to, čo bývali… Keď raz ľudstvo naruší rovnováhu prírodného prostredia a jeho pravidiel, deň jeho skazy a smrti nebude ďaleko, bude nezvratný. Keď príde pohroma, ľudstvo spozná drahocennosť všetkého, čo preň Boh urobil, a aké je to pre ľudstvo dôležité. Pre človeka je život v prostredí, kde vetry a dažde prichádzajú vo svojom čase, ako život v raji. Ľudia si neuvedomujú, že je to Boží dar, ale vo chvíli, keď všetko stratia, zistia, aké je to výnimočné a vzácne. A keď to bude stratené, ako by to len človek mohol získať späť? Čo by si ľudia počali, ak by to Boh nechcel znova stvoriť? Mohli by ste niečo urobiť? V skutočnosti tu niečo je. Je to veľmi jednoduché. Keď vám to prezradím, hneď budete vedieť, že sa to dá uskutočniť. Ako sa len človek ocitol vo svojom súčasnom stave bytia? Je to kvôli jeho chamtivosti a ničeniu? Ak človek prestane s týmto ničením, nezačne sa jeho životné prostredie postupne samo dávať do poriadku? Ak Boh nič neurobí, ak už viac pre ľudstvo nebude chcieť nič vykonať – to znamená, ak v tejto situácii nezasiahne –, potom by najlepším riešením pre ľudstvo bolo zastaviť celé ničenie a umožniť jeho životnému prostrediu vrátiť sa do pôvodného stavu. Ukončenie celého ničenia znamená zastaviť drancovanie a pustošenie vecí, ktoré Boh stvoril. Takéto konanie by prostrediu, v ktorom človek nažíva, umožnilo postupne sa zotaviť, zatiaľ čo v opačnom prípade by to viedlo k ešte ohavnejšiemu prostrediu pre život, ktorého ničenie by sa časom zrýchlilo. Je Moje riešenie jednoduché? Je jednoduché a uskutočniteľné, všakže? Vskutku jednoduché a pre niektorých ľudí aj uskutočniteľné – avšak platí to pre prevažnú väčšinu ľudí na zemi? (Nie.) Je uskutočniteľné prinajmenšom pre vás? (Áno.) Čo vás vedie k tomu, aby ste odpovedali „áno“? Dalo by sa povedať, že vaša odpoveď sa zakladá na porozumení Božích skutkov? Dalo by sa povedať, že vychádza z poslušnosti voči Božej zvrchovanosti a plánu? (Áno.) Existuje spôsob, akým sa dajú veci zmeniť, ale to nie je téma, ktorej sa teraz venujeme. Boh je zodpovedný za každý jeden ľudský život a Jeho zodpovednosť trvá až do samého konca. Boh sa o teba postará, a aj keby si v tomto prostredí skazenom satanom ochorel, ak by si bol pošpinený alebo zneuctený, nezáleží na tom. Boh sa o teba postará a Boh ťa nechá ďalej žiť. Tomu by ste mali veriť. Boh len tak ľahko nedopustí, aby ľudská bytosť umrela.

Teraz ste už pocítili, aké dôležité je uznať, že „Boh je zdrojom života všetkých vecí“? (Áno, pocítili.) Čo cítite? Povedzte Mi. (V minulosti by nám nikdy nenapadlo spojiť si hory, moria a jazerá s Božím konaním. Až keď sme si dnes vypočuli Božie duchovné spoločenstvo, pochopili sme, že tieto veci v sebe nesú Božie skutky a múdrosť. Chápeme, že keď Boh začal so stvorením všetkých vecí, každej z nich už predtým vštepil aj osud a svoju dobrú vôľu. Všetky veci sa vzájomne podporujú, sú jedna od druhej závislé a ľudstvo je tým, kto z toho nakoniec najviac ťaží. Slová, ktoré sme si dnes vypočuli, sú veľmi svieže a nové – pocítili sme, aké praktické sú Božie činy. V reálnom svete, v každodennom živote a v našich stretoch so všetkým vidíme, že je to tak.) Naozaj ste to videli, však? Boh sa o ľudstvo nestará bez pevného základu. Jeho zaopatrovanie netvorí len pár krátkych slov. Boh toho vykonal tak veľa, a dokonca aj veci, ktoré nevidíš, ti slúžia na úžitok. Človek žije v tomto prostredí obklopený všetkými vecami, ktoré pre neho Boh stvoril, vo svete, kde ľudia a všetky veci od seba navzájom závisia. Napríklad rastliny vydychujú plyny, ktoré očisťujú vzduch, a ľudia tento očistený vzduch dýchajú a majú z neho úžitok. Niektoré rastliny sú zas pre ľudí jedovaté, zatiaľ čo iné rastliny proti nim pôsobia ako protijed. To je zázrak Božieho stvorenia. Zanechajme však nateraz túto tému. Dnes sme sa v rámci našej diskusie venovali hlavne spolunažívaniu človeka so zvyškom stvorenia, bez ktorého by človek nemohol žiť. Aký je význam Božieho stvorenia všetkých vecí? Človek nemôže žiť bez ostatných, rovnako ako potrebuje k životu vzduch. Ak by ťa umiestnili do vzduchoprázdna, čoskoro by si zahynul. Toto je veľmi jednoduchý princíp, ktorý nám ukazuje, že človek nedokáže existovať oddelene od ostatného stvorenia. Aký postoj by mal potom človek zaujať k ostatným veciam? Taký, ktorý si ich váži, ochraňuje ich, efektívne ich využíva, neničí ich, neplytvá nimi a len tak z vrtochu ich nemení, pretože všetky veci sú od Boha, predstavujú Jeho zaopatrenie pre ľudstvo a ľudstvo s nimi musí zaobchádzať svedomito. Dnes sme prebrali tieto dve témy. Starostlivo o nich pouvažujte a dobre ich zvážte. Nabudúce si niektoré veci rozoberieme podrobnejšie. Týmto sa naše dnešné stretnutie končí. Dovidenia!

18. januára 2014