Len čo prídeš s plačom na tento svet, začneš plniť svoju povinnosť. Vykonávaš svoju úlohu a nastúpiš na svoju životnú cestu pre Boží plán a pre Jeho predurčenie. Bez ohľadu na to, aká je tvoja minulosť a aká cesta je pred tebou, nikto nemôže uniknúť ovládaniu a usporiadaniam neba. Nikto nemá kontrolu nad svojím osudom, lebo tú má len ten, ktorý vládne nad všetkým. Boh takto pôsobí, riadi vesmír, určuje pravidlá pre zmenu všetkých vecí a trajektóriu ich pohybu odo dňa, keď človek začal existovať. Podobne ako všetko, tak aj človeka v tichosti a nevedomky živí sladkosť, dážď i rosa od Boha. Podobne ako všetko, aj človek nevedome žije pod riadením Božej ruky. Srdce a duch človeka sú v Božích rukách. V Božích očiach vidno celý život človeka. Bez ohľadu na to, či tomu veríš, alebo nie, všetky veci, či už živé alebo mŕtve, sa budú pretvárať, meniť, obnovovať a miznúť v súlade s Božími myšlienkami. Takto Boh všetko riadi.

Keď sa v tichosti blíži noc, človek si to neuvedomuje, lebo jeho srdce nedokáže vnímať, ako sa noc blíži, ani odkiaľ prichádza. Keď sa noc v tichosti vytráca, človek víta denné svetlo, ale ani len netuší, ani si neuvedomuje, odkiaľ svetlo prichádza a ako vyhnalo temnotu noci. Tieto opakujúce sa striedania dňa a noci sprevádzajú človeka z jedného obdobia do druhého, z jedného historického kontextu do ďalšieho, pričom tiež zaistia, aby sa v každom období vykonávalo Božie dielo a Jeho plán pre každý vek. Človek prejde týmito obdobiami spolu s Bohom, avšak nevie, že Boh riadi osud všetkého a všetkých živých bytostí. Nevie ani to, ako Boh všetko riadi a usmerňuje. Toto uniká človeku od nepamäti až dodnes. Dôvod nespočíva v tom, že Božie skutky sú príliš skryté, ani v tom, že sa Boží plán ešte nenaplnil, ale v tom, že srdce a duch človeka sú príliš ďaleko od Boha, a to až do takej miery, že človek naďalej slúži satanovi, hoci nasleduje Boha – a ešte stále to nevie. Nik aktívne nevyhľadáva Božie stopy a Božie zjavenie. Nik nechce existovať pod Božou starostlivosťou a opaterou. Radšej sa chce spoliehať na našepkávanie satana, toho zlého, aby sa prispôsobil tomuto svetu a pravidlám existencie, podľa ktorých žije skazené ľudstvo. Tu sa srdce a duch človeka klaňajú satanovi a stali sa jeho potravou. Ba čo viac, ľudské srdce a duch sa stali miestom, kde môže prebývať satan. Človek je preňho vhodnou skrýšou. Takto človek nevedome stráca schopnosť pochopiť princípy ľudského bytia, hodnotu i zmysel ľudskej existencie. Božie zákony a zmluva medzi Bohom a človekom sa v ľudskom srdci postupne vytrácajú. Človek prestáva hľadať Boha alebo si Ho všímať. Časom už človek nevie, prečo ho Boh stvoril. Nechápe ani slová, ktoré vychádzajú z Božích úst. Nerozumie ničomu, čo pochádza od Boha. Človek potom začne odmietať Božie zákony a ustanovenia. Jeho srdce a duch sa otupia… Boh stráca človeka, ktorého pôvodne stvoril, a človek zasa stráca svoj pôvod: to je zármutok tohto ľudského rodu. Boh od samého začiatku až doteraz vytvára tragédiu pre ľudstvo, v ktorej je človek protagonistom i obeťou. A nik nedokáže povedať, kto je režisérom tejto tragédie.

V šírom svete sa oceány vylievajú do polí a polia zasahujú do oceánov. Stále znova sa to opakuje. Okrem Neho, kto všetko riadi, nik nedokáže viesť a riadiť toto ľudstvo. Neexistuje nikto mocný, kto by pracoval alebo robil prípravy pre toto ľudstvo. A už vôbec tu nie je nikto, kto dokáže viesť toto ľudstvo ku konečnému osudu svetla a oslobodiť ho od pozemských nespravodlivostí. Boh narieka nad budúcnosťou ľudstva. Smúti nad jeho pádom. Trápi ho, že ľudstvo krok za krokom kráča k úpadku po ceste, z ktorej niet návratu. Nik nepremýšľal nad tým, akým smerom ide ľudstvo, ktoré Bohu zlomilo srdce a zrieklo sa Ho, aby páchalo zlo. Práve z tohto dôvodu nik nevníma Boží hnev, preto nik nehľadá spôsob, ako by sa mohol zapáčiť Bohu, ani sa neusiluje prísť k Bohu. Ba čo viac, nik sa neusiluje pochopiť Boží žiaľ a bolesť. Hoci človek počuje Boží hlas, ide si svojou cestou. Naďalej sa vzďaľuje od Boha. Vyhýba sa Božej milosti a opatere. Odmieta Jeho pravdu. Radšej sa odovzdá satanovi, Božiemu nepriateľovi. A kto premýšľal nad tým – keby človek zotrval vo svojej tvrdohlavosti –, ako sa Boh zachová voči tomuto ľudstvu, ktoré Ho odmietlo bez toho, aby sa za Ním obzrelo? Nik nevie, že opakované Božie pripomienky a povzbudenia sú tu preto, lebo Boh pripravil vo svojich rukách pohromu, aká tu ešte nebola. Táto pohroma bude pre telo a dušu človeka neznesiteľná. Nie je to len trest tela, ale aj duše. Musíš to vedieť: keď sa Boží plán nenaplní a keď Jeho pripomienky a povzbudenia nenájdu odozvu, aký hnev to v Ňom vyvolá? Nebude to podobné ničomu, čo kedy stvorená bytosť zažila alebo počula. A preto hovorím, že táto pohroma nemá obdobu a nikdy sa nebude opakovať. Lebo Boh plánoval stvoriť ľudstvo len raz a zachrániť ľudstvo len raz. Je to prvýkrát a zároveň naposledy. Preto nik nemôže pochopiť starostlivé úmysly a vrúcne očakávanie, s akým Boh teraz zachraňuje ľudstvo.

Boh stvoril tento svet a priviedol naň človeka, živú bytosť, ktorej udelil život. Potom mal človek rodičov a príbuzných a už nebol sám. Len čo človek po prvýkrát uzrel tento hmotný svet, bol predurčený na to, aby existoval v rámci Božieho predurčenia. Dych života od Boha živí každú živú bytosť odmalička až do dospelosti. Počas tohto procesu si nik nemyslí, že človek rastie pod Božou opaterou. Skôr verí, že človek rastie pod láskyplnou opaterou svojich rodičov a jeho vlastný životný inštinkt riadi jeho rast. To preto, lebo človek nevie, kto mu dal život, ani odkiaľ pochádza, a už vôbec nie, akým spôsobom životný inštinkt vytvára zázraky. Vie len to, že jedlo je základom, vďaka ktorému žije ďalej, že vytrvalosť je zdrojom jeho existencie a že presvedčenia, ktoré existujú v jeho mysli, sú kapitálom, od ktorého závisí jeho prežitie. O Božej milosti a Božej opatere človek vôbec nevie, a tak premrháva život, ktorý mu Boh dal… Bohu sa neklania ani jeden človek z toho ľudstva, o ktoré sa Boh stará dňom i nocou. Boh naďalej podľa svojho plánu pracuje na človeku, od ktorého nič neočakáva. Robí tak v nádeji, že raz sa človek prebudí zo sna a zrazu si uvedomí hodnotu a zmysel života, cenu, ktorú Boh zaplatil za všetko, čo mu dal. Uvedomí si ustarostenosť Boha, ktorý čaká, že sa k Nemu človek vráti. Nik ešte nenazrel do tajomstiev, ktorými sa riadi vznik a pokračovanie ľudského života. Len Boh, ktorý všetkému rozumie, mlčky znáša bolesť a údery, ktoré Mu dáva človek, ktorý od Neho všetko dostal, ale nie je Mu vďačný. Človek sa teší zo všetkého, čo mu život prináša, a považuje to za samozrejmosť. Podobne je „samozrejmosťou“ aj to, že človek zradil Boha, zabudol na Neho a vydiera Ho. Je možné, že by bol Boží plán naozaj taký dôležitý? Je možné, že človek, táto živá bytosť, ktorá vyšla z Božej ruky, je skutočne taký dôležitý? Boží plán je určite dôležitý. Táto živá bytosť, ktorú stvorila Božia ruka, však existuje vďaka Jeho plánu. Preto Boh nemôže zrušiť svoj plán z nenávisti k tomuto ľudstvu. Práve pre Jeho plán a pre dych, ktorý vdýchol, Boh znáša všetky súženia, a to nie pre telo človeka, ale pre jeho život. Robí to preto, aby si nevzal späť telo človeka, ale život, ktorý mu vdýchol. To je Jeho plán.

Všetci, čo prichádzajú na tento svet, musia prejsť životom a smrťou. Väčšina z nich prešla cyklom smrti a znovuzrodenia. Tí, čo žijú, čoskoro zomrú, a mŕtvi sa čoskoro vrátia. To všetko je kolobeh života, ktorý Boh usporiadal pre každú živú bytosť. Avšak tento priebeh a kolobeh sú tou pravdou, ktorú Boh chce, aby človek videl: že život, ktorý Boh dal človeku, je nekonečný. Neobmedzuje ho fyzika, čas alebo priestor. Toto je tajomstvo života, ktorý Boh dal človeku. Je to dôkaz, že život pochádza od Neho. Hoci mnohí neveria, že život pochádza od Boha, človek sa nevyhnutne teší zo všetkého, čo pochádza od Boha, a to bez ohľadu na to, či verí v Jeho existenciu, alebo ju popiera. Keby Boh zrazu zmenil svoje srdce a chcel si vziať všetko, čo existuje na tomto svete, a vzal by život, ktorý dal, potom by všetko zaniklo. Boh používa svoj život na to, aby sa staral o všetko živé aj neživé. Privádza všetko do správneho poriadku vďaka svojej moci a autorite. To je pravda, ktorú nik nemôže pochopiť ani jej porozumieť. Tieto nepochopiteľné pravdy sú prejavom a svedectvom o Božej životnej sile. A teraz Mi dovoľ, aby som ti prezradil tajomstvo: veľkosť Božieho života a moc Jeho života sú pre akékoľvek stvorenie nepochopiteľné. Je to tak teraz, ako to bolo v minulosti, a bude to tak aj v budúcnosti. Druhé tajomstvo, ktoré ti prezradím, je toto: zdroj života pre všetky stvorené bytosti pochádza od Boha bez ohľadu na to, ako sa líšia svojou životnou formou alebo štruktúrou. Bez ohľadu na to, akou si živou bytosťou, nemôžeš sa obrátiť proti životnej dráhe, ktorú určil Boh. V každom prípade si prajem len to, aby človek pochopil toto: bez Božej starostlivosti, opatery a zabezpečenia človek nemôže prijať všetko, čo má prijať, bez ohľadu na to, ako sa usiluje alebo zápasí. Ak sa Boh nestará o život človeka, človek stráca zmysel pre hodnotu života a nevníma zmysel života. Ako by Boh mohol dovoliť, aby bol človek, ktorý ľahkovážne mrhá hodnotou svojho života, taký bezstarostný? Ako som už povedal: nezabúdaj, že Boh je zdrojom tvojho života. Ak si človek neváži nič, čo mu Boh dal, nielenže si Boh vezme späť to, čo mu dal na začiatku, ale prinúti ho, aby Mu vrátil dvojnásobok ceny všetkého, čo mu dal.

26. mája 2003