6. kapitola
Buďte vnímaví voči záležitostiam ducha, pozorní voči Môjmu slovu, a Môjho Ducha a Moje bytie a Moje slovo a Moje bytie naozaj považujte za neoddeliteľný celok, aby Ma všetci ľudia mohli uspokojiť v Mojej prítomnosti. Vstúpil som do všetkého, čo existuje, rozhliadol sa po obrovskom priestore vesmíru a kráčal medzi všetkými ľuďmi, zakúšajúc sladkosť a horkosť medzi nimi. A predsa Ma človek nikdy skutočne nepoznal, počas Mojich ciest Mi nikdy nevenoval pozornosť. Pretože som mlčal a nikdy som nekonal nadprirodzené skutky, nikto Ma nikdy naozaj neuvidel. Dnešok je iný ako minulosť: Budem robiť veci, ktoré od čias stvorenia nikto nikdy nevidel, hovoriť slová, ktoré v priebehu vekov nikto nikdy nepočul, lebo žiadam, aby Ma všetci ľudia spoznali v tele. Toto sú kroky Môjho riadenia, ale človek o nich nemá ani najmenšie tušenie. Hoci hovorím jasne, ľudia zostávajú zmätení. Je ťažké sa k nim dostať. Nie je toto poníženosť človeka? Nie je to presne to, čo chcem napraviť? Celé roky som v človeku nič nerobil. Celé roky, napriek tomu, že som bol v priamom kontakte so svojím vteleným telom, nikto nikdy nepočul hlas, ktorý vychádzal priamo z Môjho božstva. Ľuďom teda nevyhnutne chýbajú vedomosti o Mne, hoci to v priebehu vekov neovplyvnilo ich lásku ku Mne. Dnes som však vo vás vykonal zázračné dielo. Dielo, ktoré je nepochopiteľné a nekonečné, a vyslovil som mnoho slov. A predsa sa za takýchto okolností ešte stále nájdu mnohí, ktorí Mi odporujú priamo v Mojej prítomnosti. Dovoľ Mi, aby som ti teraz dal niekoľko príkladov.
Denne sa modlíš k neznámemu Bohu, snažíš sa pochopiť Moju vôľu a nájsť zmysel života. Keď si však konfrontovaný s Mojimi slovami, pozeráš sa na ne inak. Moje slová a Ducha pokladáš za celok, ale Moje bytie odkopávaš a veríš tomu, že som v podstate neschopný vysloviť takéto slová, že ich riadi Môj Duch. Ako je to s tvojím poznaním v takýchto situáciách? Mojim slovám veríš do istej miery, ale máš rôzne predstavy o tele, do ktorého sa zaodievam. Každý deň ho študuješ a hovoríš: „Prečo robí veci práve takto? Pochádzajú naozaj od Boha? To je nemožné! Veď sa odo mňa ani veľmi nelíši. Aj On je normálny, obyčajný človek.“ Ako sa dajú takéto okolnosti vysvetliť?
Kto z vás nepozná vyššie uvedené? Kto sa nezaoberá takýmito vecami? Zdá sa, že ide o veci, ktorých sa pridŕžaš ako osobného majetku a nikdy sa ich nemieniš vzdať. Ešte menej sa usiluješ o subjektívne úsilie. Namiesto toho čakáš, že to urobím Ja sám. Pravdupovediac, žiaden človek, ktorý nehľadá, Ma ľahko nespozná. Toto nie sú ľahkovážne slová, ktoré vás učím. Pre tvoju informáciu ti môžem uviesť aj iný príklad z inej perspektívy.
Pri zmienke o Petrovi o ňom ľudia hovoria samé dobré veci. Hneď si spomenú na to, ako trikrát zaprel Boha, ako skúšal Boha tak, že slúžil satanovi, ako ho nakoniec pre Boha ukrižovali dolu hlavou a tak ďalej. Teraz sa zameriam na to, aby som vám opísal, ako Ma Peter spoznal a aký bol jeho definitívny koniec. Peter mal dobré kvality, ale pochádzal z iných pomerov ako Pavol: Jeho rodičia Ma prenasledovali, boli to démoni posadnutí satanom, a preto Petra nič o Bohu nenaučili. Peter bol múdry, nadaný a od mladého veku bol miláčikom svojich rodičov. V dospelosti sa však stal ich nepriateľom, pretože sa nikdy neprestal usilovať o to, aby Ma spoznal, následkom čoho sa im obrátil chrbtom. Bolo to preto, lebo predovšetkým veril, že nebo a zem a všetky veci sú v rukách Všemohúceho, a že všetky dobré veci pochádzajú od Boha a vychádzajú priamo od Neho bez toho, aby ich spracovával satan. Protiklad Petrových rodičov mu umožnil lepšie spoznať Moju láskavosť a milosrdenstvo, a tak vzrástla jeho túžba hľadať Ma. Nezameriaval sa len na to, aby jedol a pil Moje slová, ale zároveň, aby pochopil Moju vôľu a bol neustále bdelý vo svojom srdci. Vo svojom duchu bol tak vždy citlivý, a preto nasledoval Moje srdce vo všetkom, čo robil. Aby si dodal odvahu, neprestával sa sústrediť na chyby, ktoré ľudia urobili v minulosti, pričom sa hlboko obával, aby sa neocitol v zovretí neúspechu. Tak sa aj on zameriaval na osvojenie viery a lásky všetkých tých, ktorí v priebehu vekov milovali Boha. Takto, nielen v negatívnych, ale predovšetkým v pozitívnych aspektoch, napredoval rýchlejšie, až sa jeho poznanie stalo najväčším zo všetkých v Mojej prítomnosti. Nie je teda ťažké predstaviť si, ako zveril všetko, čo mal, do Mojich rúk. Ako sa dokonca zriekol rozhodnutí o tom, čo bude jesť, čo si oblečie, kde bude spať a bývať, a radšej požíval Moje bohatstvá tak, aby Mi vo všetkom vyhovel. Vystavil som ho nespočetným skúškam. Skúškam, ktoré ho, prirodzene, zanechali polomŕtveho, ale uprostred stoviek týchto skúšok, ani raz nestratil vieru vo Mňa a nepocítil zo Mňa sklamanie. Dokonca sa nenechal odradiť ani vtedy, keď som povedal, že som ho opustil a naďalej Ma skutočne miloval praktickým spôsobom a v súlade s minulými princípmi praxe. Povedal som mu, že ho nebudem chváliť, aj keď Ma miluje, a že ho nakoniec vydám do rúk satana. Ale aj uprostred takýchto skúšok, skúšok, ktoré nezasiahli jeho telo, ale spočívali v slovách, sa stále modlil ku Mne a hovoril, „Ó, Bože! Vari jestvuje medzi nebom, zemou a všetkými vecami nejaká osoba, vec alebo udalosť, ktoré by neboli v Tvojich rukách, Všemohúci? Keď si ku mne milosrdný, moje srdce sa nesmierne raduje z Tvojho milosrdenstva. Keď ma súdiš, hoci som nehodný, väčšmi vnímam nevyspytateľnosť Tvojich skutkov, pretože máš všetku autoritu a múdrosť. Hoci moje telo znáša útrapy, môj duch dostáva útechu. Ako by som mohol neoslavovať Tvoju múdrosť a skutky? Aj keby som mal zomrieť po tom, čo som Ťa poznal, ako by som to neurobil rád a šťastne? Všemohúci! Naozaj si neželáš, aby som Ťa uzrel? Naozaj nie som súci prijať Tvoj súd? Je možné, že je vo mne niečo, čo si neželáš vidieť?“ Hoci Peter počas týchto skúšok nedokázal presne pochopiť Moju vôľu, bolo zjavné, že bol hrdý a poctený tým, že som ho použil (aj keď prijal Môj súd, aby ľudstvo videlo Môj majestát a hnev), a že ho tieto skúšky neznepokojovali. Pre jeho vernosť voči Mne a preto, že som ho požehnal, bol pre človeka príkladom a vzorom po tisíce rokov. Nie je to presne to, čo by ste mali napodobňovať? Dlho a dôkladne uvažujte o tom, prečo som tak obšírne rozprával o Petrovi. Práve podľa týchto zásad by ste mali konať.
Hoci Ma pozná málo ľudí, na človeka nevrhám svoj hnev, pretože ľudia sú príliš chabí a je pre nich ťažké dosiahnuť úroveň, ktorú od nich žiadam. Preto som bol k človeku tolerantný tisícky rokov, až do dnešného dňa, no dúfam, že nepoľavíte kvôli Mojej tolerancii. Prostredníctvom Petra by ste Ma mali spoznávať a hľadať Ma. Na základe všetkých jeho počinov by ste mali byť osvietení ako nikdy predtým, a tak dosiahnuť oblasti, ktoré človek nikdy predtým nedosiahol. V celom vesmíre a na nebeskej klenbe, medzi všetkým na nebi a na zemi, všetky veci na zemi a na nebi vynakladajú všetko svoje úsilie na dosiahnutie konečnej etapy Môjho diela. Vari nechcete byť len divákmi, ktorým rozkazujú sily satana? Satan je stále prítomný a požiera poznanie o Mne v ľudských srdciach, škrípe zubami a napína pazúry v poslednom smrteľnom kŕči. Chcete sa v tomto čase stať obeťou jeho zákerných plánov? Chcete si zničiť život v čase, keď sa Moje dielo definitívne zavŕši? Čakáte, že ešte raz preukážem svoju toleranciu? Usilovať sa o to, aby ste Ma poznali, je kľúčové, ale sústrediť sa na praktizovanie je nevyhnutné. Moje slová vám zjavujem priamo a dúfam, že sa dokážete riadiť Mojím vedením a už nebudete mať svoje vlastné plány a ambície.
27. februára 1992