Slová Všemohúceho Boha posledných dní

„Vtelenie“ je zjavenie Boha v tele. Boh pôsobí medzi stvoreným ľudstvom v obraze tela. Keďže je teda Boh vtelený, v prvom rade musí byť telom, telom s normálnou ľudskou prirodzenosťou. To je najzákladnejší predpoklad. V skutočnosti z Božieho vtelenia vyplýva, že Boh žije a pôsobí v tele, že Boh sa vo svojej samotnej podstate stáva telom, stáva sa človekom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

Vtelenie znamená, že Boží Duch sa stáva telom, teda že Boh sa stáva telom. Dielo, ktoré telo koná, je dielom Ducha, ktoré sa uskutočňuje v tele, a je vyjadrené telom. Nikto okrem Božieho tela nemôže vykonávať službu vteleného Boha. Teda iba Božie vtelené telo, táto normálna ľudská prirodzenosť, a nikto iný, nemôže vyjadriť božské dielo. Keby Boh pri svojom prvom príchode pred dvadsiatym deviatym rokom nemal normálnu ľudskú prirodzenosť, keby hneď po narodení mohol robiť zázraky, keby hneď, ako by sa naučil hovoriť, vedel hovoriť nebeským jazykom, keby vo chvíli, keď prvýkrát stúpil na zem, vedel pochopiť všetky svetské záležitosti, rozlíšiť myšlienky a zámery každého človeka – taký človek by sa nemohol nazývať normálnym človekom a také telo by sa nedalo nazvať ľudským telom. Ak by to bolo tak v prípade Krista, potom by sa stratil zmysel a podstata Božieho vtelenia. To, že má normálnu ľudskú prirodzenosť, dokazuje, že je Bohom vteleným v tele. Skutočnosť, že prechádza normálnym ľudským procesom rastu ďalej dokazuje, že je normálnym telom. Jeho dielo je navyše dostatočným dôkazom, že je Božím Slovom, Božím Duchom, ktorý sa stal telom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

Vtelený Boh sa volá Kristus a Kristus je telo, ktoré si obliekol Boží Duch. Toto telo sa nepodobá na žiadneho človeka, ktorý je z tela. Táto odlišnosť spočíva v tom, že Kristus nie je z tela a krvi. Je vtelením Ducha. Má normálnu ľudskú prirodzenosť a úplnú božskú prirodzenosť. Žiadny človek nemá Jeho ľudskú prirodzenosť. Jeho normálna ľudská prirodzenosť udržiava všetky Jeho normálne činnosti v tele, pričom Jeho božská prirodzenosť vykonáva dielo samotného Boha. Či už ide o Jeho ľudskú alebo božskú prirodzenosť, obe sa podriaďujú vôli nebeského Otca. Kristovou podstatou je Duch, čiže božská prirodzenosť. Jeho podstata je teda podstata samotného Boha. Táto podstata nenaruší Jeho vlastné dielo. Nemohol by urobiť nič, čo zničí Jeho vlastné dielo, ani by nikdy nevyslovil slová, ktoré by boli proti Jeho vlastnej vôli. Vtelený Boh by teda absolútne nikdy nevykonal dielo, ktoré by narušilo Jeho vlastné riadenie. Toto by mali pochopiť všetci ľudia. Podstatou diela Ducha Svätého je spasiť človeka, a to je pre Božie vlastné riadenie. Podobne aj Kristovo dielo má spasiť človeka, a to je pre Božiu vôľu. Vzhľadom na to, že Boh sa stáva telom, realizuje svoju podstatu vo svojom tele tak, že Jeho telo stačí na vykonanie Jeho diela. Preto sa celé dielo Božieho Ducha počas vtelenia nahradí Kristovým dielom počas vtelenia a jadrom celého diela počas obdobia vtelenia je Kristovo dielo. Nemôže sa miešať s dielom z inej doby. A keďže Boh sa stáva telom, pôsobí v identite svojho tela; keďže prichádza v tele, v tele potom dokončuje dielo, ktoré mal vykonať. Či už je to Duch Boží alebo Kristus, obaja sú samotným Bohom. Koná dielo, ktoré má vykonať, a plní službu, ktorú má plniť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristovou podstatou je podriadenosť vôli nebeského Otca

Z Božieho vtelenia vyplýva, že Boh žije a pôsobí v tele, že Boh sa vo svojej samotnej podstate stáva telom, stáva sa človekom. Jeho vtelený život a dielo možno rozdeliť do dvoch etáp. Prvou je život, ktorý žije pred vykonávaním svojej služby. Žije v obyčajnej ľudskej rodine, v úplne normálnej ľudskej prirodzenosti, riadi sa bežnými zásadami morálky a zákonmi ľudského života, s normálnymi ľudskými potrebami (jedlo, oblečenie, spánok, prístrešie), normálnymi ľudskými slabosťami a normálnymi ľudskými emóciami. Inými slovami, počas tohto prvého štádia žije v nebožskej, úplne normálnej ľudskej prirodzenosti a zapája sa do všetkých normálnych ľudských činností. Druhou etapou je život, ktorý žije potom, čo začal vykonávať svoju službu. Stále prebýva v bežnej ľudskej prirodzenosti s normálnou ľudskou schránkou, ktorá nevykazuje žiadne vonkajšie znaky nadprirodzena. Žije však čisto pre svoju službu a v tomto čase Jeho normálna ľudská prirodzenosť existuje čisto preto, aby umožnila riadne dielo Jeho božskej prirodzenosti, pretože Jeho normálna ľudská prirodzenosť dozrievala do momentu, keď bola schopná vykonávať Jeho službu. Takže druhá etapa Jeho života predstavuje vykonávanie Jeho služby v Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti, teda počas života normálnej ľudskej prirodzenosti a zároveň úplnej božskej prirodzenosti. Dôvod, prečo v prvej etape svojho života žije v úplne obyčajnej ľudskej prirodzenosti, je ten, že jeho ľudská podstata ešte nie je schopná zvládať celé božské dielo, ešte nie je zrelá. Až potom, čo Jeho ľudská prirodzenosť dospeje, stane sa schopnou prevziať svoju službu a môže začať vykonávať službu, ktorú vykonávať má. Keďže ako telo potrebuje rásť a dozrievať, prvá etapa Jeho života je životom v normálnej ľudskej prirodzenosti, zatiaľ čo v druhej etape, keďže Jeho ľudská prirodzenosť je schopná vykonávať Jeho dielo a službu, je život, ktorý vtelený Boh žije počas vykonávania svojej služby, životom v ľudskej aj v úplne božskej prirodzenosti. Ak by vtelený Boh začal svoju službu s plnou vážnosťou už od svojho narodenia, robil by nadprirodzené znamenia a zázraky, potom by nevykazoval žiadnu telesnú podstatu. Jeho ľudská prirodzenosť existuje kvôli Jeho telesnej podstate. Telo nemôže existovať bez ľudskej prirodzenosti a človek bez ľudskej prirodzenosti nie je ľudskou bytosťou. Týmto spôsobom je ľudská prirodzenosť Božieho tela prirodzenou vlastnosťou vteleného Božieho tela. Tvrdenie, že „keď sa Boh stane telom, je úplne božský a nemá ľudskú prirodzenosť“, je rúhanie, pretože takéto výroky jednoducho neexistujú a porušujú princíp vtelenia. Dokonca aj keď začne vykonávať svoju službu, stále žije vo svojej božskej prirodzenosti s ľudskou vonkajšou schránkou, keď koná svoje dielo. Ide len o to, že v tom čase Jeho ľudská prirodzenosť slúži jedinému účelu, a to umožniť Jeho božskej prirodzenosti vykonávať dielo v normálnom tele. Čiže činiteľom diela je božská prirodzenosť obývajúca Jeho ľudskú prirodzenosť. Jeho božská prirodzenosť, nie Jeho ľudská prirodzenosť, pôsobí, no táto božská prirodzenosť je skrytá v Jeho ľudskej prirodzenosti. Jeho dielo v podstate vykonáva Jeho úplná božská prirodzenosť, nie Jeho ľudská prirodzenosť. Vykonávateľom diela je však Jeho telo. Dalo by sa povedať, že je človekom a je aj Bohom, lebo Boh sa stáva Bohom žijúcim v tele, s ľudskou schránkou a ľudskou podstatou, ale aj podstatou Boha. Pretože je človekom s Božou podstatou, je nad všetkými stvorenými ľuďmi, nad všetkými ľuďmi, ktorí môžu vykonávať Božie dielo. A tak medzi všetkými, ktorí majú ľudskú schránku, ako je tá Jeho, medzi všetkými, ktorí majú ľudskú prirodzenosť, je iba On samotným vteleným Bohom – všetci ostatní sú stvorení ľudia. Hoci všetci majú ľudskú prirodzenosť, stvorení ľudia nemajú nič iné, zatiaľ čo vtelený Boh je iný: vo svojom tele má nielen ľudskú prirodzenosť, ale čo je dôležitejšie, má božskú prirodzenosť. Jeho ľudskú prirodzenosť možno vidieť na vonkajšom vzhľade Jeho tela a v Jeho každodennom živote, ale Jeho božskú prirodzenosť je ťažké vnímať. Vzhľadom na to, že Jeho božská prirodzenosť sa vyjadrí iba vtedy, keď má ľudskú prirodzenosť, a nie je taká nadprirodzená, ako si ju ľudia predstavujú, je pre nich mimoriadne ťažké ju vnímať. Ešte aj dnes majú ľudia veľké problémy pochopiť pravú podstatu vteleného Boha. Aj keď som o tom už veľakrát hovoril, predpokladám, že je to pre väčšinu z vás stále záhadou. V skutočnosti je tento problém veľmi jednoduchý: keďže sa Boh stáva telom, Jeho podstata je kombináciou ľudskej a božskej prirodzenosti. Táto kombinácia sa nazýva samotný Boh, samotný Boh na zemi.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

Predtým, ako Ježiš vykonával dielo, žil iba vo svojej normálnej ľudskej prirodzenosti. Nikto nerozoznal, že je Bohom, nikto nezistil, že je vteleným Bohom. Ľudia Ho poznali ako úplne obyčajného človeka. Jeho úplne obyčajná, normálna ľudská prirodzenosť bola dôkazom, že Boh bol vtelený v tele a že Vek milosti bol vekom diela vteleného Boha, nie vekom pôsobenia Ducha. Bol to dôkaz, že Duch Boží sa úplne realizoval v tele a že vo veku Božieho vtelenia bude Jeho telo vykonávať celé dielo Ducha. Kristus s normálnou ľudskou prirodzenosťou je telom, v ktorom sa realizuje Duch, a vyznačuje sa normálnou ľudskou prirodzenosťou, normálnym zmyslom a ľudským myslením. „Realizovať sa“ znamená, že sa Boh stáva človekom, Duch sa stáva telom. Zjednodušene je to to, keď samotný Boh obýva telo s normálnou ľudskou prirodzenosťou a prostredníctvom neho vyjadruje svoje božské dielo – to je význam pojmu realizovať sa alebo vteliť sa. Počas Jeho prvého vtelenia bolo potrebné, aby Boh uzdravoval chorých a vyháňal démonov, pretože Jeho dielom bolo vykúpenie. Aby vykúpil celú ľudskú rasu, musel byť súcitný a zhovievavý. Dielo, ktoré vykonal predtým, ako bol ukrižovaný, bolo uzdravovanie chorých a vyháňanie démonov, čo bolo predzvesťou Jeho spasenia človeka pred hriechom a špinou. Keďže to bol Vek milosti, bolo potrebné, aby uzdravoval chorých a tým ukázal znamenia a zázraky, ktoré v tomto veku reprezentovali milosť, pretože Vek milosti sa sústreďoval na udeľovanie milosti symbolizovanej pokojom, radosťou a materiálnymi požehnaniami, všetkými znakmi viery ľudí v Ježiša. Uzdravovanie chorých, vyháňanie démonov a udeľovanie milosti boli teda inštinktívnymi schopnosťami Ježišovho tela vo Veku milosti, bolo to dielo, ktoré Duch realizoval v tele. Keď však konal toto dielo, žil v tele a nevychádzal z neho. Bez ohľadu na to, aké skutky uzdravenia vykonal, stále mal normálnu ľudskú prirodzenosť, stále žil normálny ľudský život. Dôvod, prečo hovorím, že počas veku Božieho vtelenia telo vykonalo celé dielo Ducha, je ten, že bez ohľadu na to, aké dielo vykonával, konal ho v tele. Kvôli Jeho pôsobeniu však ľudia nepovažovali Jeho telo za úplne telesnú podstatu, pretože toto telo mohlo robiť zázraky a v určitých zvláštnych okamihoch mohlo robiť veci, ktoré presahovali možnosti tela. Samozrejme, všetky tieto udalosti sa udiali potom, čo začal svoju službu, napríklad keď bol štyridsať dní pokúšaný alebo keď bol premenený na vrchu. Takže v prípade Ježiša sa význam Božieho vtelenia nedokončil, ale naplnil sa len čiastočne. Život, ktorý žil v tele pred začatím svojho diela, bol vo všetkých ohľadoch úplne normálny. Keď započal dielo, ponechal si iba vonkajšiu schránku svojho tela. Pretože Jeho dielo bolo vyjadrením božskej prirodzenosti, presahovalo bežné funkcie tela. Koniec koncov, Božie vtelené telo bolo iné ako to ľudské z mäsa a kostí. Samozrejme, vo svojom každodennom živote potreboval jedlo, oblečenie, spánok, prístrešie a všetky bežné potreby, mal chápanie normálneho človeka a myslel ako normálny človek. Ľudia Ho stále považovali za normálneho človeka, až na to, že dielo, ktoré vykonával, bolo nadprirodzené. V skutočnosti, bez ohľadu na to, čo robil, žil v obyčajnej a normálnej ľudskej prirodzenosti, a pokiaľ vykonával dielo, Jeho chápanie bolo obzvlášť normálne a Jeho myšlienky boli mimoriadne jasné, jasnejšie ako u akéhokoľvek iného normálneho človeka. Pre vteleného Boha bolo nevyhnutné, aby mal takéto myslenie a chápanie, pretože božské dielo muselo byť vyjadrené telom, ktorého chápanie bolo veľmi normálne a ktorého myšlienky boli veľmi jasné – iba tak mohlo Jeho telo vyjadriť božské dielo. Celých tridsaťtri a pol roka, čo Ježiš žil na zemi, si zachovával svoju normálnu ľudskú prirodzenosť, ale kvôli Jeho pôsobeniu počas triapolročnej služby si ľudia mysleli, že je veľmi nadprirodzený a že je oveľa nadprirodzenejší ako predtým. V skutočnosti Ježišova normálna ľudská prirodzenosť zostala nezmenená predtým aj potom, čo začal svoju službu. Jeho ľudská prirodzenosť bola vždy rovnaká, ale v dôsledku rozdielu predtým a potom, čo začal svoju službu, sa objavili dva rôzne pohľady na Jeho telo. Bez ohľadu na to, čo si ľudia mysleli, vtelený Boh si po celý čas zachovával svoju pôvodnú, normálnu ľudskú prirodzenosť, pretože odkedy sa Boh stal telom, žil v tele, ktoré malo normálnu ľudskú prirodzenosť. Bez ohľadu na to, či vykonával svoju službu, alebo nie, normálnu ľudskú prirodzenosť Jeho tela nebolo možné vymazať, pretože ľudská prirodzenosť je základnou podstatou tela.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

Boh, ktorý sa stal telom, sa volá Kristus, preto sa Kristus, ktorý dokáže dať ľuďom pravdu, volá Boh. Nie je to nič prehnané, pretože vlastní Božiu podstatu, Božiu povahu a múdrosť v Božom diele, ktoré človek nemôže dosiahnuť. Ten, kto si hovorí Kristus, no nedokáže konať Božie dielo, je podvodník. Kristus nie je len prejavom Boha na zemi, ale aj konkrétnym telom, ktoré Boh prijal, keď vykonáva a završuje svoje dielo medzi ľuďmi. Toto telo nemôže nahradiť len tak hocijaký človek, ale je to telo, ktoré dokáže byť primeraným nositeľom Božieho diela na zemi a vyjadrovať Božiu povahu, dobre Boha zastupovať a dávať človeku život.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len Kristus posledných dní môže dať človeku cestu večného života

Ten, kto je vtelený Boh, bude mať Božiu podstatu a ten, kto je vtelený Boh, bude mať Boží výraz. Keďže sa Boh stane telom, prinesie dielo, ktoré chce vykonať, a keďže sa Boh stane telom, vyjadrí to, čím je, a bude môcť človeku priniesť pravdu, darovať mu život a ukázať mu cestu. Telo, ktoré nemá Božiu podstatu, rozhodne nie je vtelený Boh; o tom niet pochýb. Ak chce človek skúmať, či ide o vtelené Božie telo, musí to potvrdiť na základe povahy, ktorú Boh vyjadruje, a slov, ktoré hovorí. To znamená, že aby si potvrdil, či ide o vtelené Božie telo a o pravú cestu, musíš to rozlíšiť na základe Jeho podstaty. Pri určovaní, či ide o vtelené Božie telo, je preto kľúčová Jeho podstata (Jeho dielo, Jeho výroky, Jeho povaha a mnoho ďalších stránok), a nie vonkajší zjav. Ak človek skúma len Jeho vonkajší zjav a v dôsledku toho prehliadne Jeho podstatu, svedčí to o tom, že je nevedomý a neznalý.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov

Keďže hľadáme Božie stopy, mali by sme hľadať Božie úmysly, Božie slová a Božie výroky – pretože všade tam, kde Boh vysloví nové slová, je Boží hlas, a kde sú Božie stopy, tam sú aj Božie skutky. Kde je výraz Boha, tam sa Boh zjavuje, a kde sa zjavuje Boh, tam existuje pravda, cesta a život. Pri hľadaní Božích stôp ste si nevšímali slová „Boh je pravda, cesta a život“. A tak mnohí ľudia, aj keď prijmú pravdu, neveria, že našli Božie stopy, a ešte menej dokážu uznať Božie zjavenie. Aká veľká chyba! Zjavenie Boha je nezmieriteľné s ľudskými predstavami, a už vôbec sa Boh nemôže zjaviť na príkaz človeka. Boh sa rozhoduje sám a pri vykonávaní svojho diela má svoje vlastné plány. Takisto má svoje vlastné ciele a svoje vlastné metódy. Bez ohľadu na to, čo robí, nemusí o tom diskutovať s človekom ani hľadať jeho radu, a už vôbec nie informovať každého človeka o svojom diele. Toto je povaha Boha, ktorú by mali všetci uznať. Ak túžite byť svedkami Božieho zjavenia a kráčať v Božích šľapajach, musíte najprv zanechať svoje predstavy. Nesmiete žiadať Boha, aby urobil to či ono, a už vôbec by ste Ho nemali vtesnávať do svojich vlastných hraníc a okliešťovať Ho vlastnými predstavami. Namiesto toho by ste sa mali sami seba pýtať, ako máte hľadať Božie stopy, ako prijať Božie zjavenie a ako sa podriadiť novému Božiemu dielu. Toto by mal človek robiť. Keďže človek nie je pravdou ani pravdu nevlastní, mal by hľadať, prijímať a podriadiť sa.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 1: Zjavenie Boha ohlasuje nový vek

Tentoraz Boh neprichádza vykonať dielo v duchovnom tele, ale v úplne obyčajnom. Okrem toho to nie je iba telo druhého Božieho vtelenia, je to tiež telo, cez ktoré sa Boh vracia k telesnosti. Je to veľmi obyčajné telo. Neuvidíš nič, čo by Ho odlišovalo od ostatných, no môžeš od Neho získať neslýchané pravdy. Toto bezvýznamné telo stelesňuje všetky Božie slová pravdy, vykonáva Božie dielo posledných dní a vyjadruje celú Božiu povahu, aby ju človek pochopil. Či netúžiš uvidieť Boha v nebi? Či netúžiš poznať Boha na nebesiach? Či netúžiš spoznať konečný osud ľudstva? Prezradí ti všetky tieto tajomstvá – tajomstvá, ktoré ti nikto nedokázal povedať, a rozpovie ti všetky pravdy, ktorým nerozumieš. Je tvojou bránou do kráľovstva a tvojím sprievodcom do nového veku. Takéto obyčajné telo skrýva mnoho nevyspytateľných tajomstiev. Jeho skutky sa ti môžu zdať nepochopiteľné, ale celý zámer Jeho diela stačí na to, aby si uvidel, že nie je obyčajným telom, ako sa ľudia domnievajú. Predstavuje Božie úmysly a opateru, ktorú Boh poskytuje ľuďom v posledných dňoch. Aj keď nepočuješ Jeho slová, ktoré akoby otriasali nebom a zemou, aj keď neuvidíš Jeho oči ako blčiaci plameň, a aj keď nemôžeš prijať disciplínu Jeho železnej palice, môžeš z Jeho slov počuť, že Boh je nahnevaný, a poznať, že prejavuje ľudstvu súcit. Uvidíš spravodlivú povahu Boha a Jeho múdrosť a navyše si uvedomíš Božiu starosť o celé ľudstvo. V posledných dňoch má Božie dielo umožniť človeku uvidieť Boha na nebesiach žijúceho medzi ľuďmi na zemi a umožniť mu poznať Boha, podriadiť sa Mu, báť sa a milovať Ho. Pre toto sa druhýkrát vrátil do tela…

…

Na tomto obyčajnom človeku stojí celé Božie dielo v posledných dňoch. Obdaruje ťa všetkým, a navyše za teba o všetkom rozhodne. Ako môžete takého človeka považovať za takého jednoduchého, že si nezaslúži ani zmienku? Nepresvedčila vás úplne Jeho pravda? Nepresvedčilo vás svedectvo o Jeho skutkoch? Nie je cesta, ktorú prináša, hodna toho, aby ste po nej kráčali? Prečo Ho v konečnom dôsledku nenávidíte, zavrhujete a vyhýbate sa Mu? Tento človek vyjadruje pravdu, tento človek poskytuje pravdu a práve tento človek vám prináša cestu, aby ste po nej kráčali. Stále nedokážete v týchto pravdách nájsť stopy Božieho diela? Bez Ježišovho diela by ľudstvo nemohlo zostúpiť z kríža, ale bez dnešného vtelenia by tí, ktorí zostúpili z kríža, nemohli nikdy získať Boží súhlas alebo vstúpiť do nového veku. Bez príchodu tohto obyčajného človeka by ste nikdy nemali príležitosť ani oprávnenie uvidieť pravú tvár Boha, pretože vy všetci by ste už boli dávno zničení.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vedel si o tom? Boh vykonal medzi ľuďmi niečo veľké

Kristus posledných dní prináša život a trvalú a večnú cestu pravdy. Táto pravda je cesta, ktorou človek získa život, a je to jediná cesta, prostredníctvom ktorej človek spozná Boha a Boh ho schváli. Ak nehľadáš cestu života, ktorú poskytuje Kristus posledných dní, nikdy nezískaš súhlas Ježiša a nikdy nebudeš mať právo vstúpiť do brány nebeského kráľovstva, pretože si bábka a väzeň histórie. Tí, ktorých ovládajú ustanovenia a slová a majú na sebe okovy minulosti, nikdy nebudú môcť získať život ani večnú cestu života. Je to preto, lebo namiesto vody života, ktorá vyteká z trónu, majú len mútnu vodu, ktorej sa ľudia držali tisícky rokov. Tí, ktorí nedostávajú vodu života, budú naveky mŕtvolami, hračkami satana a synmi pekla. Ako potom môžu uvidieť Boha? Ak sa snažíš držať len minulosti, ak sa len usiluješ udržať veci také, aké sú, tým, že stojíš na mieste, a nesnažíš sa zmeniť súčasný stav a odhodiť históriu, či nebudeš vždy proti Bohu? Kroky Božieho diela sú obrovské a mocné ako vlny v príboji a duniace hromy – ty však pasívne sedíš a čakáš na zničenie, držíš sa svojej hlúposti a nič nerobíš. Ako ťa takto možno považovať za niekoho, kto nasleduje Baránka? Ako môžeš zdôvodniť, že Boh, ktorého sa držíš, je Boh, ktorý je vždy nový a nikdy nie starý? A ako ťa môžu slová tvojich zažltnutých kníh priviesť do nového veku? Ako ťa môžu viesť k tomu, aby si hľadal kroky Božieho diela? A ako ťa môžu vziať na nebesá? V rukách držíš slová, ktoré ti môžu poskytnúť dočasnú útechu, nie pravdy, ktoré sú schopné dať život. Slová Svätého písma, ktoré čítaš, môžu nanajvýš obohatiť tvoj jazyk – nie sú to filozofické myšlienky, ktoré ti pomôžu spoznať ľudský život, a už vôbec nie cesty, ktoré ťa môžu priviesť k dokonalosti. Nie je táto nezrovnalosť pre teba dôvodom na úvahu? Neuvedomuješ si vďaka tomu vnútorné záhady? Dokážeš sa sám dostať do neba, aby si sa stretol s Bohom? Vieš sa bez Božieho príchodu dostať do neba, aby si si užíval rodinné šťastie s Bohom? Aj teraz stále snívaš? Potom ti navrhujem, aby si prestal snívať a zistil, kto teraz pracuje – pozri sa, kto zachraňuje človeka počas posledných dní. V opačnom prípade nikdy nezískaš pravdu a nikdy nezískaš život.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len Kristus posledných dní môže dať človeku cestu večného života

Súvisiace kázne

Čo je vtelenie?

Súvisiace chválospevy

Vtelený Boh má ľudskú prirodzenosť a ešte viac božskej prirodzenosti