Slová Všemohúceho Boha posledných dní

Dielo samotného Boha zahŕňa dielo celého ľudstva a predstavuje aj dielo celého obdobia, čo znamená, že vlastné Božie dielo predstavuje všetku dynamiku a smerovanie diela Ducha Svätého, zatiaľ čo dielo apoštolov prichádza až po vlastnom Božom diele a vychádza z neho. Toto obdobie nevedie ani nepredstavuje smerovanie diela Ducha Svätého v celom období. Apoštoli konajú len dielo, ktoré by mal konať človek a nemá vôbec nič spoločné s dielom riadenia. Dielo, ktoré uskutočňuje Sám Boh, je projekt v rámci diela riadenia. Ľudským dielom je len vykonávať povinnosť, na ktorú sa používajú ľudia, a s dielom riadenia to nesúvisí. Napriek tomu, že obe sú dielom Ducha Svätého, vzhľadom na rozdiely v identitách a stvárnení diela, existujú jasné a podstatné rozdiely medzi vlastným Božím a ľudským dielom. Okrem toho sa rozsah práce, ktorú vykonáva Duch Svätý, líši podľa predmetov s rôznymi identitami. Toto sú princípy a rozsah diela Ducha Svätého.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

Dielo vteleného Boha začne novú éru a v Jeho diele budú pokračovať tí, ktorých použije. Celé dielo, ktoré vykonáva človek, je v rámci služby Boha v tele a nedokáže prekročiť tento rozsah. Keby vtelený Boh neprišiel vykonať svoje dielo, človek by nebol schopný ukončiť starý vek a nastoliť novú éru. Dielo, ktoré vykonáva človek, je v rozsahu jeho povinnosti, ktorú človek môže vykonať, a nevyjadruje dielo Boha. Len vtelený Boh môže prísť a dokončiť dielo, ktoré by mal vykonať, a okrem Neho to v Jeho mene nemôže urobiť nikto. Samozrejme, to, o čom hovorím, sa týka diela vtelenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

Slovo Božie nemôže byť prezentované ako slovo človeka a zo slova človeka už vôbec nemožno urobiť slovo Božie. Človek, ktorého Boh použije, nie je vteleným Bohom a vtelený Boh nie je človekom, ktorého Boh použije. Je v tom zásadný rozdiel. Keď si tieto slová prečítaš, možno ich nebudeš považovať za slová Božie, ale len za osvietenie, ktoré človek získal. V takom prípade si zaslepený nevedomosťou. Ako môžu byť slová Božie to isté ako osvietenie, ktoré získal človek? Slová vteleného Boha otvárajú nový vek, usmerňujú celé ľudstvo, odkrývajú záhady a ukazujú človeku smer, ktorým sa má v novom veku vydať. Osvietenie, ktoré človek získal, to sú len jednoduché pokyny k praktizovaniu alebo poznatky. Nemôže usmerňovať celé ľudstvo do nového veku ani odkrývať záhady samotného Boha. Boh je v konečnom dôsledku Bohom a človek je človekom. Boh má Božiu podstatu a človek má podstatu človeka. Ak by človek vnímal Božie slová ako jednoduché osvietenie Duchom Svätým a slová apoštolov a prorokov považoval za slová, ktoré vyslovuje sám Boh, bola by to jeho chyba. Za žiadnych okolností by si nemal zamieňať správne za nesprávne ani predstierať, že niečo vznešené je prosté, alebo si zamieňať hlboké veci s plytkými. Za žiadnych okolností by si nemal vedome vyvrátiť niečo, o čom vieš, že je to pravda. Každý, kto verí, že Boh existuje, by mal skúmať problémy zo správneho hľadiska a prijať nové Božie dielo a Jeho nové slová z pohľadu Jeho stvorenej bytosti. V opačnom prípade ho Boh vyradí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov

Cieľom diela, ktoré vykonáva ten, koho používa Boh, je spolupracovať s dielom Krista alebo Ducha Svätého. Tento človek bol Bohom pozdvihnutý spomedzi ostatných, je tu, aby viedol všetkých Božích vyvolených, a Boh ho pozdvihol aj na to, aby konal dielo ľudskej spolupráce. S niekým takým, kto dokáže konať dielo ľudskej spolupráce, možno splniť viac požiadaviek Boha na ľudí, ako aj dielo Ducha Svätého, ktoré musí konať medzi ľuďmi. Tu je iný spôsob vysvetlenia: cieľ Boha pri používaní tohto človeka je, aby všetci, ktorí nasledujú Boha, dokázali lepšie porozumieť Božím úmyslom a aby mohli napĺňať viac Božích požiadaviek. Keďže ľudia priamo nedokážu pochopiť Božie slová ani Jeho úmysly, Boh pozdvihol niekoho, koho používa na vykonávanie tejto práce. Túto osobu, ktorú Boh používa, možno charakterizovať aj ako médium, prostredníctvom ktorého Boh vedie ľudí, alebo ako „tlmočníka“, ktorý sprostredkúva komunikáciu medzi Bohom a ľuďmi. Preto je takýto človek úplne iný ako tí, ktorí pracujú v Božej domácnosti alebo ktorí sú Jeho apoštolmi. Podobne ako o nich, aj o ňom možno povedať, že to je niekto, kto slúži Bohu, ale podľa podstaty jeho práce a dôvodu jeho používania Bohom sa významne líši od ďalších pracovníkov a apoštolov. Z hľadiska podstaty jeho práce a dôvodov jeho používania je človek, ktorého Boh používa, pozdvihnutý Bohom, je Ním pripravovaný na Božie dielo a spolupracuje na diele samotného Boha. Žiadna osoba by nikdy nedokázala vykonať jeho prácu namiesto neho – je to ľudská spolupráca, ktorá je popri Božom diele nevyhnutná. Práca, ktorú vykonávajú iní pracovníci alebo apoštoli, spočíva iba v šírení a implementácii mnohých aspektov opatrení cirkví v každom období alebo v jednoduchom zabezpečení života s cieľom udržať cirkevný život. Týchto pracovníkov a apoštolov nevymenúva Boh a už vôbec ich nemožno nazývať tými, ktorých používa Duch Svätý. Sú vyberaní spomedzi cirkví a tí, ktorí sú po určitom čase prípravy a kultivácie vhodní na ponechanie, ostanú, a tí, ktorí nie sú vhodní, sú poslaní tam, odkiaľ prišli. Keďže títo ľudia sú vyberaní spomedzi cirkví, niektorí z nich ukážu svoju pravú tvár, keď sa stanú vodcami, a niektorí dokonca učinia mnoho nedobrých skutkov, pre ktoré budú nakoniec vyradení. Človek, ktorého Boh používa, je na druhej strane niekým, koho Boh pripravil a kto preukazuje určitú kvalitu a ľudskú prirodzenosť. Bol vopred pripravený a zdokonalený Duchom Svätým a je Ním aj v plnej miere vedený; najmä pokiaľ ide o jeho prácu, vedie ho a usmerňuje Duch Svätý – v dôsledku toho neexistuje žiadna odchýlka od cesty, ktorou sú vedení Boží vyvolení, pretože Boh dozaista nesie zodpovednosť za svoje vlastné dielo a vždy vykonáva svoje vlastné dielo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako Boh používa človeka

Ak by Boh, keď vošiel do tela, konal iba dielo božskej prirodzenosti a nebolo by žiadnych ľudí, ktorí by boli v súlade s Jeho úmyslami, ktorí by s Ním pracovali v zhode, potom by človek nebol schopný pochopiť Božie úmysly ani sa s Bohom spojiť. Boh musí používať normálnych ľudí, ktorí sú v súlade s Jeho úmyslami, aby dokončili toto dielo, dohliadali na cirkvi a pôsobili ako ich pastieri a aby tak bolo možné dosiahnuť úroveň, ktorú si ľudské kognitívne procesy, teda ľudský mozog, dokážu predstaviť. Inými slovami, Boh používa menší počet ľudí, ktorí sú v súlade s Jeho úmyslami, aby „preložili“ dielo, ktoré On koná v rámci svojej božskej prirodzenosti, a tak ho odkryli – aby premenili božskú reč na ľudskú, aby jej ľudia mohli porozumieť a pochopiť ju. Ak by to Boh neurobil, nikto by nerozumel božskému jazyku Boha, pretože ľudia, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami, sú napokon v malej menšine a ľudská schopnosť chápania je nízka. Preto Boh volí túto metódu len vtedy, keď pôsobí vo vtelenom tele. Ak by existovalo iba božské dielo, človek by nemohol spoznať Boha ani sa s Ním spojiť, pretože človek nerozumie Božiemu jazyku. Človek je schopný porozumieť tomuto jazyku iba prostredníctvom ľudí, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami a objasňujú Jeho slová. Ak by však v ľudskej prirodzenosti pracovali len takíto ľudia, umožnilo by to iba udržiavať normálny život človeka. Nedokázalo by to zmeniť jeho povahu. Božie dielo by nemohlo mať nový východiskový bod, boli by tu len tie isté staré pesničky, tie isté staré frázy. Len prostredníctvom vteleného Boha, ktorý hovorí všetko, čo treba povedať, a robí všetko, čo treba urobiť počas Jeho vtelenia, po ktorom ľudia pracujú a žijú na základe Jeho slov, len vtedy bude ich povaha života schopná zmeny a len tak budú môcť držať krok s dobou. On, ktorý pôsobí v božskej prirodzenosti, predstavuje Boha, kým tí, ktorí pôsobia v ľudskej prirodzenosti, sú ľudia používaní Bohom. To znamená, že vtelený Boh sa podstatne líši od ľudí, ktorých Boh používa. Vtelený Boh je schopný konať dielo božskej prirodzenosti, zatiaľ čo ľudia, ktorých Boh používa, toho nie sú schopní. Na začiatku každého veku osobne prehovorí Boží Duch a započne novú éru, aby priviedol človeka k novému začiatku. Keď dohovorí, znamená to, že Božie dielo v Jeho božskej prirodzenosti je zavŕšené. Potom všetci ľudia nasledujú tých, ktorých Boh použil, aby vstúpili do svojej životnej skúsenosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Základný rozdiel medzi vteleným Bohom a ľuďmi, ktorých Boh používa

Dokonca ani človek, ktorého použije Duch Svätý, nemôže zastupovať samotného Boha. To nielen znamená, že taký človek nemôže predstavovať Boha, ale nemôže Ho priamo predstavovať ani dielo, ktoré vykonáva. Inými slovami, ľudská skúsenosť nemôže byť vložená priamo do Božieho riadenia a nemôže ho ani predstavovať. Dielo samotného Boha je výlučne dielom, ktoré chce vykonávať v rámci svojho vlastného plánu riadenia, a tiež je súčasťou veľkého riadenia. Dielo človeka spočíva v poskytovaní jeho individuálnych skúseností. Spočíva v hľadaní novej cesty skúsenosti presahujúcej tú, po ktorej kráčali tí predtým, a vo vedení svojich bratov a sestier pod dohľadom Ducha Svätého. Títo ľudia poskytujú svoje individuálne skúsenosti alebo duchovné spisy duchovných osobností. Hoci týchto ľudí využíva Duch Svätý, ich skutky nesúvisia s veľkým dielom riadenia v šesťtisícročnom pláne. Sú to iba tí, ktorých Duch Svätý vyzdvihol v rôznych obdobiach, aby viedli ľudí v prúde Ducha Svätého, až kým sa neskončia úlohy, ktoré môžu vykonávať, alebo kým sa neskoční ich život. Ich úlohou je len pripraviť vhodnú cestu pre samotného Boha alebo pokračovať v určitom aspekte riadenia samotného Boha na zemi. Títo ľudia sami osebe nedokážu vykonať väčšie dielo Jeho riadenia ani otvoriť nové cesty, a už vôbec nikto z nich nedokáže zavŕšiť celé Božie dielo z predchádzajúceho veku. Preto ich dielo zastupuje iba stvorenú bytosť, ktorá vykonáva svoju funkciu, a nemôže zastupovať samotného Boha, ktorý vykonáva svoju službu. Ich dielo je totiž iné ako to, ktoré vykonáva samotný Boh. Nastolenie nového veku nie je niečo, čo môže urobiť človek namiesto Boha. Nemôže to urobiť nikto iný ako samotný Boh. Celé dielo človeka spočíva v plnení si povinnosti stvorenej bytosti a dochádza k nemu vtedy, keď je človek pohnutý alebo osvietený Duchom Svätým. Títo ľudia poskytujú vedenie, ktoré spočíva výlučne v tom, že ukazujú človeku cestu praktizovania v každodennom živote a spôsob, akým má konať v súlade s Božími úmyslami. Dielo človeka nezahŕňa Božie riadenie ani nepredstavuje dielo Ducha. Príkladom je dielo svedka Leeho a strážcu Neeho, ktorých úlohou bolo ukázať cestu. Či už išlo o novú, alebo starú cestu, dielo bolo založené na princípe pridržiavania sa Biblie. Či už išlo o obnovu, alebo stavbu miestneho kostola, ich práca súvisela so zakladaním cirkví. Práca, ktorú vykonali, nadväzovala na dielo, ktoré Ježiš a Jeho apoštoli zanechali nedokončené alebo ho ďalej nerozvíjali vo Veku milosti. Ich dielom bolo obnoviť to, čo Ježiš vo svojom vtedajšom diele žiadal od generácií prichádzajúcich po Ňom, ako napríklad prikrývanie hláv, prijímanie krstu, lámanie chleba alebo pitie vína. Dalo by sa povedať, že ich úlohou bolo držať sa Biblie a hľadať v nej cesty. Neurobili žiadny nový pokrok. … Keďže sa dielo ľudí, ktorých použil Duch Svätý, nepodobá dielu samotného Boha, ich identita a predmety, v ktorých mene konajú, sú tiež odlišné. Je to preto, lebo zamýšľané dielo Ducha Svätého je iné a z toho dôvodu tí, ktorí konajú podobne, majú odlišné identity a postavenia. Ľudia, ktorých používa Duch Svätý, môžu tiež vykonať nejaké nové skutky a môžu odstrániť určité skutky vykonané v predchádzajúcom veku, ale to, čo robia, nemôže vyjadriť Božiu povahu a úmysly v novom veku. Pracujú len na tom, aby skoncovali s dielom predchádzajúceho veku, a nie na tom, aby konali nové dielo s cieľom priamo zastupovať povahu samotného Boha. Takže bez ohľadu na to, koľko zastaraných praktík zrušia alebo koľko nových praktík zavedú, stále predstavujú človeka a stvorené bytosti. Keď však sám Boh vykonáva dielo, otvorene nevyhlasuje zrušenie zvykov starého veku ani priamo neohlasuje začiatok nového. Vo svojom diele je priamy a jasný. Priamo vykonáva svoje zamýšľané dielo, teda priamo vyjadruje dielo, ktoré vykonal, priamo uskutočňuje svoje skutky tak, ako pôvodne zamýšľal a vyjadruje svoje bytie a povahu. Z pohľadu človeka sa Jeho povaha aj dielo líšia od tých v minulých vekoch. Z pohľadu samotného Boha je to však len pokračovanie a ďalší rozvoj Jeho diela. Keď koná samotný Boh, vyjadruje svoje slovo a priamo prináša nové dielo. Naopak, keď koná človek, robí to cez úvahy a štúdium alebo si rozširuje vedomosti a vytvára systém praktizovania založeného na práci iných. To znamená, že podstatou ľudského diela je nasledovať vytvorený poriadok a „kráčať po starých cestách v nových topánkach“. To znamená, že dokonca aj cesta, po ktorej kráčajú ľudia, ktorých používa Duch Svätý, je postavená na tej, ktorú začal samotný Boh. Keď to teda všetko zhrnieme, človek je stále človekom a Boh zostáva Bohom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (1)

Ježiš počas Veku milosti vyslovil niekoľko slov a vykonal jednu etapu diela. Všetky mali určité pozadie a boli primerané stavom vtedajších ľudí; Ježiš hovoril a konal podľa toho, ako to v danom čase zodpovedalo okolnostiam. Vyriekol tiež niekoľko proroctiev. Predpovedal, že v posledných dňoch príde Duch pravdy a vykoná jednu etapu diela. To znamená, že okrem diela, ktoré mal On sám v danom veku vykonať, nevedel o ničom inom; inými slovami, dielo, ktoré priniesol vtelený Boh, má svoje medze. Preto vykonáva len dielo veku, v ktorom sám pôsobí, a nijaké ďalšie dielo, ktoré s Ním nesúvisí. Ježiš v tom čase nekonal podľa pocitov alebo vízií, ale podľa toho, ako to zapadalo do daného času a kontextu. Nikto Ho neviedol ani neusmerňoval. Celé Jeho dielo bolo Jeho vlastným bytím – dielo, ktoré mal vykonať vtelený Duch Boží, a teda celé dielo, ktoré sa započalo vtelením. Ježiš konal len na základe toho, čo sám videl alebo počul. Inak povedané, Duch konal priamo; nebolo potrebné, aby sa Mu zjavili poslovia a privodili Mu sny ani to, aby Ho osvietilo veľké svetlo, ktoré by Mu umožnilo vidieť. Vďaka tomu, že Jeho dielo sa nezakladalo na pocitoch, konal slobodne a bez zábran. Pri konaní diela teda netápal ani nehádal, ale veci uskutočňoval s ľahkosťou, konal a hovoril podľa svojich vlastných myšlienok a toho, čo videl na vlastné oči, čím poskytol okamžitú obživu každému učeníkovi, ktorý Ho nasledoval. V tomto sa líši dielo Boha od diela ľudí: ľudia pri konaní diela hľadajú a tápajú, stále len napodobňujú a uvažujú podľa základu, ktorý im položili iní, aby dosiahli hlbší vstup. Boh svojím dielom poskytuje to, čím sám je, a koná dielo, ktoré by mal sám vykonávať. Neposkytuje cirkvi obživu skrze poznanie pochádzajúce z diela nejakého človeka. Namiesto toho súčasné dielo vykonáva na základe stavov ľudí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (5)

Keď Boh prichádza na zem, koná iba svoje dielo v božskej prirodzenosti, ktoré nebeský Duch zveril vtelenému Bohu. Keď príde, len reční po celej krajine, aby dal hlas svojim výrokom rôznymi prostriedkami a z rôznych perspektív. Za svoje ciele a princíp diela považuje predovšetkým zaopatrovanie a učenie ľudí a nezaoberá sa takými vecami, ako sú medziľudské vzťahy alebo detaily života jednotlivých ľudí. Jeho hlavnou službou je hovoriť v mene Ducha. To znamená, že keď sa Boží Duch fyzicky zjaví v tele, stará sa iba o život človeka a hlása pravdu. Nezapája sa do ľudskej práce, teda nezúčastňuje sa na práci ľudstva. Ľudia nemôžu konať božské dielo a Boh sa nepodieľa na ľudskej práci. Všetky tie roky, odkedy Boh prišiel na túto zem, aby vykonal svoje dielo, ho vždy vykonával prostredníctvom ľudí. Týchto ľudí však nemožno považovať za vteleného Boha – iba za tých, ktorých Boh používa. Boh dneška však môže hovoriť priamo z pohľadu božskej prirodzenosti, vysielať hlas Ducha a pracovať v Jeho mene. Všetci, ktorých Boh počas vekov používal, sú rovnako príkladom Božieho Ducha pôsobiaceho vo fyzickom tele – prečo ich teda nemožno nazývať Bohom? No dnešný Boh je tiež Boží Duch pôsobiaci priamo v tele a Ježiš bol tiež Boží Duch pôsobiaci v tele. A oboch nazývame Boh. V čom je teda rozdiel? Všetci ľudia, ktorých Boh po celé veky používal, boli schopní normálneho myslenia a úsudku. Všetci chápali princípy ľudského správania. Mali normálne ľudské predstavy a vlastnili všetky veci, ktoré by mali normálni ľudia vlastniť. Väčšina z nich mala výnimočný talent a vrodenú inteligenciu. Boží Duch pri pôsobení na týchto ľuďoch využil ich talenty, ktoré sú ich darmi od Boha. Boží Duch zapája do hry ich talenty a využíva ich silné stránky v službe Bohu. Božia podstata je však bez predstáv a myšlienok, je nepoznačená ľudskými úmyslami, a dokonca jej chýba aj to, čo majú normálni ľudia. To znamená, že nepozná ani princípy ľudského správania. Takto to je, keď dnešný Boh prichádza na zem. Jeho dielo a Jeho slová nie sú poznačené ľudskými úmyslami a myšlienkami, ale sú priamym prejavom úmyslov Ducha a On koná priamo v Božom mene. To znamená, že Duch hovorí priamo, teda že božstvo priamo koná dielo bez toho, aby sa do neho vmiešal čo i len náznak ľudských úmyslov. Inými slovami, vtelený Boh priamo stelesňuje božstvo, nemá ľudské myšlienky a predstavy a nechápe princípy ľudského správania. Ak by pôsobila iba božská prirodzenosť (teda iba samotný Boh), nebolo by možné, aby sa Božie dielo vykonávalo na zemi. Keď teda Boh prichádza na zem, musí mať menší počet ľudí, prostredníctvom ktorých vykonáva svoje dielo v rámci ľudskej prirodzenosti, v spojení s dielom, ktoré koná v božskej prirodzenosti. Inými slovami, využíva ľudskú prácu na podporu svojho božského diela. Ak by to tak nebolo, človek by sa nemohol priamo zapojiť do božského diela. Takto to bolo s Ježišom a Jeho učeníkmi. Počas svojho pôsobenia vo svete Ježiš zrušil staré zákony a ustanovil nové prikázania. Vyriekol tiež mnoho slov. Celé toto dielo konal v rámci božskej prirodzenosti. Ostatní, ako Peter, Pavol a Ján, opierali svoju ďalšiu prácu o základy Ježišových slov. Boh teda začal svoje dielo v tomto veku, ohlasujúc začiatok Veku milosti, čím započal novú éru, zrušil starú a tiež naplnil slová: „Boh je začiatok aj koniec.“ Inými slovami, človek musí vykonávať ľudské dielo na základoch Božieho diela. Keď Ježiš povedal všetko, čo mal povedať, a dokončil svoje dielo na zemi, opustil človeka. Potom všetci ľudia pracovali podľa princípov vyjadrených v Jeho slovách a praktizovali podľa právd, o ktorých hovoril. Všetci títo ľudia pracovali pre Ježiša. Ak by to dielo tvoril Ježiš sám, bez ohľadu na to, koľko slov by povedal, ľudia by neboli schopní zdieľať Jeho slová, pretože pôsobil v božskej prirodzenosti a mohol hovoriť iba slová božskej prirodzenosti, a tak nemohol vysvetliť veci do tej miery, aby normálni ľudia mohli Jeho slová pochopiť. A tak musel mať apoštolov a prorokov, ktorí prišli po Ňom, aby Jeho dielo zavŕšili. Toto je princíp, ako vtelený Boh koná svoje dielo – používa vtelené telo na to, aby mohol hovoriť a konať a aby tak dokončil dielo božskej prirodzenosti, a potom používa niekoľkých alebo možno viacerých ľudí, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami, aby svoje dielo zavŕšil. Boh teda používa ľudí, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami, aby pôsobili ako pastieri ľudstva a polievali ho a aby Boží vyvolený ľud mohol vstúpiť do pravdy-reality.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Základný rozdiel medzi vteleným Bohom a ľuďmi, ktorých Boh používa

Ľudské dielo je znakom jeho skúseností a ľudskej prirodzenosti. To, čo človek ponúka, a dielo, ktoré koná, ho reprezentujú. Ľudské dielo zahŕňa jeho pohľad, uvažovanie, logiku a jeho bohatú predstavivosť. Ľudská skúsenosť dokáže obzvlášť výrazne charakterizovať jeho dielo a skúsenosti človeka sa stávajú súčasťami jeho diela. Ľudské dielo môže vyjadrovať jeho skúsenosť. Keď niektorí ľudia prežívajú niečo negatívne, jazyk ich duchovného spoločenstva bude zväčša pozostávať z negatívnych prvkov. Pokiaľ je ich skúsenosť po určitý čas pozitívna a majú predovšetkým pozitívny prístup k životu, ich duchovné spoločenstvo je veľmi povzbudivé a ľudia od nich môžu čerpať kladné postoje. Ak sa nejaký robotník stane na určitý čas negatívnym, jeho duchovné spoločenstvo bude vždy niesť negatívne prvky. Takýto druh duchovného spoločenstva je deprimujúci a ostatní budú po ňom podvedome deprimovaní. Stav nasledovníkov sa mení v závislosti od stavu vodcu. Aký je robotník vo vnútri, také je aj jeho prejavovanie a pôsobenie Ducha Svätého sa často mení so stavom človeka. Pôsobí podľa skúseností ľudí a nikoho nenúti, ale kladie na nich požiadavky podľa normálneho vývoja ich skúseností. To znamená, že ľudské duchovné spoločenstvo sa líši od Božieho slova. Duchovné spoločenstvo ľudí sprostredkováva ich individuálny pohľad a skúsenosti, vyjadruje ich postoje a skúsenosti na základe Božieho diela. Ich zodpovednosťou je po tom, čo Boh koná alebo prehovorí, zistiť, čo z toho by mali praktizovať alebo do čoho by mali vstupovať, a potom to odovzdať nasledovníkom. Ľudské dielo preto predstavuje jeho vstup a praktizovanie. Samozrejme, že takéto dielo je zmiešané s ľudskými ponaučeniami a skúsenosťami alebo niektorými ľudskými myšlienkami. Nech už Duch Svätý koná v človeku alebo vo vtelenom Bohu, robotníci vždy vyjadrujú to, čím sú. Hoci je to Duch Svätý, kto koná, dielo je založené na tom, čím človek prirodzene je, pretože Duch Svätý nekoná bez základu. Inými slovami, dielo nevzniká z ničoho, ale vždy sa koná v súlade so skutočnými okolnosťami a reálnymi podmienkami. Iba tak sa môže premeniť ľudská povaha a zmeniť jeho staré predstavy a staré myšlienky. To, čo človek vyjadruje, je to, čo vidí, prežíva a čo si vie predstaviť, a to je možné dosiahnuť ľudským myslením, aj keď ide o učenie alebo predstavy. Ľudské dielo nemôže prekročiť rozsah jeho skúseností, ani to, čo človek vidí alebo si dokáže predstaviť alebo vymyslieť, bez ohľadu na veľkosť tohto diela. Všetko, čo Boh vyjadruje, je to, čím je On sám, a to je pre človeka nedosiahnuteľné – teda mimo dosahu ľudského myslenia. Boh vyjadruje svoje dielo vedenia celého ľudstva, a to nesúvisí s detailmi ľudskej skúsenosti, ale zaoberá sa skôr svojím vlastným riadením. To, čo vyjadruje človek, je jeho skúsenosť, zatiaľ čo to, čo vyjadruje Boh, je Jeho bytie, ktoré je Jeho vrodenou povahou, mimo dosahu človeka. Skúsenosť človeka je jeho pohľad a poznanie získané na základe vyjadrenia Božieho bytia. Takýto pohľad a poznanie sa označujú ako bytie človeka a základom ich vyjadrenia je ľudská vrodená povaha a kvalita – preto sa nazývajú aj ľudským bytím. Človek dokáže byť v duchovnom spoločenstve s tým, čo zažíva a vidí. Nikto nemôže byť v duchovnom spoločenstve s tým, čo nezažil, nevidel alebo čo jeho myslenie nemôže dosiahnuť, pretože to sú veci, ktoré v sebe nemá. Ak to, čo človek vyjadruje, nevyplýva z jeho skúseností, je to jeho predstava alebo učenie. Jednoducho povedané, v jeho slovách nie je realita. Keby si nikdy neprišiel do kontaktu so spoločenskými záležitosťami, nedokázal by si sa jasne vysporiadať v duchovnom spoločenstve so zložitými spoločenskými vzťahmi. Keby si nemal rodinu a iní by rozprávali o rodinných veciach, nerozumel by si väčšine toho, o čom hovoria. Takže to, v akom duchovnom spoločenstve sa človek nachádza, a práca, ktorú vykonáva, odráža jeho vnútorné bytie.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

Moja reč predstavuje Moje bytie, ale to, čo hovorím, je mimo dosahu človeka. To, čo hovorím, človek nezažíva, nemôže to vidieť, nemôže sa toho ani dotknúť, ale je to to, čím som. Niektorí ľudia pripúšťajú len to, že som zažil len to, s čím som v duchovnom spoločenstve, ale neuznávajú, že je to priamy prejav Ducha. Samozrejme, že to, čo hovorím, som aj zažil. To Ja som šesťtisíc rokov vykonával dielo riadenia. Zažil som všetko od začiatku stvorenia ľudstva až po súčasnosť. Ako by som o tom nedokázal rozprávať? Pokiaľ ide o prirodzenosť človeka, vidím to jasne. Už oddávna som to pozoroval. Ako by som o tom nevedel jasne hovoriť? Keďže jasne vidím jadro človeka, som oprávnený človeka napomínať a súdiť ho, pretože celý človek pochádza odo Mňa, ale satan ho skazil. Prirodzene som tiež oprávnený hodnotiť dielo, ktoré som vykonal. Hoci toto dielo nevykonáva Moje telo, je priamym výrazom Ducha, a to je to, čo mám a čím som. Preto som oprávnený to vyjadriť a konať dielo, ktoré by som mal robiť. Ľudia rozprávajú len o tom, čo zažili, čo videli, čo ich myseľ dokáže uchopiť a čo vnímajú zmyslami. To je to, s čím môžu byť v duchovnom spoločenstve. Slová, ktoré vyslovuje vtelené Božie telo, sú priamym výrazom Ducha a vyjadrujú dielo, ktoré vykonal Duch a telo ho nezažilo ani nevidelo. Napriek tomu vyjadruje svoje bytie, keďže podstatou tela je Duch a On vyjadruje dielo Ducha. Je to dielo, ktoré už vykonal Duch, hoci je mimo dosahu tela. Po vtelení skrze výraz tela Boh umožňuje ľuďom spoznať Božie bytie a umožňuje im uvidieť Božiu povahu a dielo, ktoré vykonal. Dielo človeka dáva ľuďom väčšiu jasnosť v tom, do čoho by mali vstupovať a čomu by mali rozumieť. Zahŕňa to vedenie ľudí k porozumeniu a prežívaniu pravdy. Ľudské dielo spočíva v podporovaní ľudí. Božie dielo zas v otváraní nových ciest a období pre ľudstvo, v zjavovaní toho, čo smrteľníci nepoznajú, a v tom, že im Boh umožňuje spoznať svoju povahu. Božím dielom je viesť celé ľudstvo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

Ľudské dielo ostáva v určitom rozsahu a je obmedzené. Jeden človek môže vykonávať len dielo v určitej fáze a nemôže vykonávať dielo celého obdobia – inak by ľudí voviedol doprostred pravidiel. Ľudské dielo sa môže uplatniť len v určitom čase alebo fáze. Je to preto, lebo skúsenosť človeka má svoj rozsah. Človek nemôže porovnávať ľudské dielo s Božím. Spôsoby ľudského praktizovania a jeho poznanie pravdy sa vzťahujú na určitý rozsah. Nemožno povedať, že cesta, po ktorej kráča človek, je úplne úmyslom Ducha Svätého, pretože človek môže byť Duchom Svätým len osvietený a nemôže Ním byť úplne naplnený. Veci, ktoré môže človek zakúsiť, sú všetky v dosahu normálnej ľudskej prirodzenosti a nemôžu prekročiť rozsah myšlienok normálnej ľudskej mysle. Všetci tí, ktorí vedia žiť pravdu-realitu, ju prežívajú v rámci tohto rozsahu. Keď zažívajú pravdu, je to vždy skúsenosť normálneho ľudského života osvieteného Duchom Svätým. Nie je to spôsob prežívania, ktorý sa odchyľuje od normálneho ľudského života. Pravdu osvietenú Duchom Svätým zažívajú na základe svojho ľudského života. Táto pravda sa navyše líši od človeka k človeku a jej hĺbka súvisí so stavom človeka. O ceste, ktorou ľudia kráčajú, možno povedať len toľko, že je to normálny ľudský život niekoho, kto sa usiluje o pravdu, a možno ju nazvať cestou, ktorou kráča normálny človek osvietený Duchom Svätým. Nemožno povedať, že cesta, po ktorej kráčajú, je cestou, ktorou kráča Duch Svätý. Podľa normálnej ľudskej skúsenosti, keďže ľudia, ktorí sa usilujú, nie sú rovnakí, nie je rovnaké ani pôsobenie Ducha Svätého. Okrem toho, keďže prostredie, ktoré ľudia zakúšajú, a rozsah ich skúseností nie sú rovnaké, a vzhľadom na spojenie ich mysle a myšlienok, je ich skúsenosť v rôznej miere zmiešaná. Každý človek chápe pravdu na základe svojich odlišných, individuálnych podmienok. Ľudské chápanie skutočného významu pravdy nie je úplné a tvorí len jeden alebo niekoľko jej aspektov. Rozsah pravdy, ktorú človek prežíva, sa u jednotlivých ľudí líši podľa ich podmienok. Takto poznanie tej istej pravdy, vyjadrenej rôznymi ľuďmi, nie je rovnaké. Znamená to, že ľudská skúsenosť má vždy obmedzenia a nemôže úplne predstavovať úmysly Ducha Svätého. Ani ľudské dielo nemožno vnímať ako Božie, aj keď to, čo človek vyjadruje, veľmi dobre zodpovedá Božím úmyslom a jeho skúsenosť sa veľmi približuje dielu zdokonaľovania, ktoré koná Duch Svätý. Človek môže byť iba Božím služobníkom a konať dielo, ktoré mu Boh zveril. Môže len vyjadriť poznanie osvietené Duchom Svätým a pravdy, ktoré získal na základe svojich osobných skúseností. Nie je spôsobilý a nespĺňa podmienky na to, aby predstavoval výstup Ducha Svätého. Nemá právo hovoriť, že jeho dielo je Božím dielom. Človek má ľudské pracovné princípy a všetci ľudia majú rôzne skúsenosti a disponujú rôznymi podmienkami. Ľudské dielo zahŕňa všetky jeho skúsenosti, ktoré získal osvietením Ducha Svätého. Tieto skúsenosti môžu predstavovať len bytie človeka a nepredstavujú bytie Boha ani úmysly Ducha Svätého. Preto sa o ceste, po ktorej kráča človek, nedá povedať, že je cestou, ktorou kráča Duch Svätý, keďže ľudské dielo nemôže predstavovať dielo Božie a dielo a skúsenosti človeka nie sú úplnými úmyslami Ducha Svätého. Ľudské dielo je náchylné na podliehanie pravidlám a postup jeho diela sa ľahko zúži na obmedzený rozsah a nedokáže viesť ľudí k slobodnej ceste. Väčšina nasledovníkov žije v obmedzenom rozsahu a aj ich spôsob prežívania má obmedzený rozsah. Ľudská skúsenosť je vždy obmedzená. Metóda, ktorou človek koná dielo, je tiež obmedzená na niekoľko typov a nedá sa porovnať s dielom Ducha Svätého alebo s dielom samotného Boha. Je to preto, že ľudská skúsenosť je v konečnom dôsledku obmedzená. Bez ohľadu na to, ako Boh koná svoje dielo, neviaže sa na pravidlá. Nech sa vykonáva akýmkoľvek spôsobom, neobmedzuje sa na jedinú metódu. Pre Božie dielo neexistujú žiadne pravidlá – všetko Jeho dielo je uvoľnené a slobodné. Bez ohľadu na to, koľko času človek strávi Jeho nasledovaním, nemôže vyselektovať žiadne zákony, ktoré by riadili Boží spôsob konania. Hoci sa Jeho dielo riadi princípmi, vždy sa vykonáva novými spôsobmi a vždy má nový vývoj, a to je mimo dosahu človeka. V jednom období môže Boh vykonávať niekoľko rôznych druhov diela a viesť ľudí rôznymi spôsobmi, vďaka čomu majú vždy nové vstupy a zmeny. Zákony Jeho diela nedokážeš rozoznať preto, lebo vždy koná novými spôsobmi, a len tak Boží nasledovníci nebudú spútaní pravidlami. Dielo samotného Boha sa vždy vyhýba ľudským predstavám a čelí im. Svoju povahu môžu premeniť len tí, ktorí Ho nasledujú a hľadajú s úprimným srdcom. Budú môcť žiť slobodne, bez toho, aby boli obmedzení nejakými pravidlami alebo limitovaní nejakými náboženskými predstavami. Ľudské dielo kladie na ľudí nároky na základe ich vlastných skúseností a toho, čo môžu sami dosiahnuť. Štandard týchto požiadaviek je v určitom rozsahu ohraničený a spôsoby ich praktizovania sú tiež veľmi obmedzené. Nasledovníci tak nevedome žijú v tomto obmedzenom rozsahu a postupom času sa z týchto vecí stávajú pravidlá a rituály. Ak dielo jednej etapy vedie niekto, kto neprešiel osobným zdokonaľovaním Boha a neprijal súd, všetci jeho nasledovníci sa stanú religionistami a odborníkmi na odpor voči Bohu. Preto, ak je niekto spôsobilým vodcom, tento človek musel podstúpiť súd a prijať zdokonalenie. Tí, ktorí neprešli súdom, hoci môžu disponovať pôsobením Ducha Svätého, vyjadrujú len nejasné a nepraktické veci. Časom zavedú ľudí do nejasných a nadprirodzených pravidiel. Dielo, ktoré koná Boh, sa nezhoduje s ľudským telom. Nie je v súlade s ľudskými myšlienkami, ale odporuje ľudským predstavám. Nie je poznačené nejasným náboženským koloritom. Výsledky Božieho diela nemôže získať niekto, kto Ním nebol zdokonalený, pretože sú mimo dosahu ľudského myslenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

Niektorí ľudia sa opýtajú: „Aký je rozdiel medzi dielom vteleného Boha a dielom prorokov a apoštolov minulých dôb? Aj Dávida nazývali Pánom, rovnako ako Ježiša. Hoci boli ich diela odlišné, volali ich rovnako. Povedz mi, prečo nemali rovnakú totožnosť? Ján bol svedkom vízie, ktorá tiež pochádzala od Ducha Svätého, a dokázal vysloviť slová, ktoré chcel povedať Duch Svätý. Prečo mal Ján inú totožnosť ako Ježiš?“ Slová, ktoré vyslovil Ježiš, dokázali plne zastupovať Boha a Jeho dielo. To, čo videl Ján, bola vízia, a dielo Boha nedokázal úplne zastúpiť. Prečo Ján, Peter a Pavol rovnako ako Ježiš vyslovili veľa slov, no napriek tomu sa nestotožňovali s Ježišom? Je to hlavne preto, lebo konali odlišné dielo. Ježiš zastupoval Ducha Božieho a bol priamo konajúcim Duchom Božím. Konal dielo nového veku, dielo, ktoré predtým nikdy nikto nevykonal. Otvoril novú cestu, zastupoval Jahveho a samotného Boha, zatiaľ čo Peter, Pavol a Dávid, nech ich nazývali akokoľvek, mali len totožnosť stvorenej bytosti a poslal ich Ježiš alebo Jahve. Preto je jedno, koľko diela vykonali, aké veľké zázraky učinili, stále boli len stvorenými bytosťami a nemohli reprezentovať Ducha Božieho. Konali v mene Boha alebo konali po tom, ako ich poslal Boh. Navyše konali dielo vo veku, ktorý začal Ježiš alebo Jahve, a nekonali žiadne iné dielo. V konečnom dôsledku to boli len stvorené bytosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O pomenovaniach a totožnosti

Vo Veku milosti Ježiš tiež vyslovil mnoho slov a vykonal mnoho skutkov. V čom sa líšil od Izaiáša? A v čom od Daniela? Bol prorokom? Prečo sa o ňom hovorí, že je Kristus? Aký je medzi nimi rozdiel? Všetko to boli ľudia, ktorí hovorili, a ich slová sa človeku zdali viac-menej rovnaké. Všetci hovorili slová a konali skutky. Starozmluvní proroci vyslovovali proroctvá a mohol to robiť aj Ježiš. Prečo je to tak? Rozdiel spočíva v prirodzenosti diela. Aby si to mohol rozlíšiť, nemôžeš posudzovať prirodzenosť ich tela a nemal by si posudzovať ani hĺbku či povrchnosť ich slov. Vždy musíš najprv posúdiť ich dielo a účinky, ktoré dosahuje v človeku. Proroctvá, ktoré kedysi vyslovili proroci, nedávali človeku život. Vnuknutia, ktoré dostali takí ako Izaiáš a Daniel, boli tiež len proroctvami, a nie cestou života. Keby sa Jahve priamo nezjavil, nikto by nemohol vykonať toto dielo, ktoré nie je pre smrteľníkov možné. Aj Ježiš vyslovil mnoho slov, no tieto slová boli životnou cestou, na ktorej mohol človek nájsť cestu k praxi. To znamená, že po prvé, mohol dať človeku život, pretože Ježiš je život. Po druhé, vedel zvrátiť skreslené aspekty človeka, po tretie, Jeho dielo mohlo byť nástupcom Jahveho diela, aby vek pokračoval, po štvrté, vedel pochopiť potreby človeka a porozumieť tomu, čo človeku chýba, a po piate, mohol nastoliť nový vek a ukončiť starý. Preto sa nazýva Bohom a Kristom. Líši sa nielen od Izaiáša, ale aj od všetkých ostatných prorokov. Vezmime si Izaiáša na porovnanie s dielom prorokov. Po prvé, nedokázal dať človeku život. Po druhé, nedokázal nastoliť nový vek. Konal pod Jahveho vedením, a nie preto, aby nastolil nový vek. Po tretie, slová, ktoré hovoril, ho presahovali. Dostával zjavenia priamo od Božieho Ducha a ostatní by im nerozumeli, ani keby ich počuli. Už len týchto pár vecí stačí, aby sme dokázali, že jeho slová neboli viac než proroctvá, nič viac než časť diela, ktoré konal v službe pre Jahveho. Nemohol však Jahveho zastupovať úplne. Bol Jahveho sluhom, nástrojom v Jahveho diele. Konal len vo Veku zákona a v rozsahu Jahveho diela, nepôsobil mimo Veku zákona. Naopak, Ježišove dielo bolo iné. Prekročil rozsah Jahveho diela: pôsobil ako vtelený Boh a podstúpil ukrižovanie, aby vykúpil celé ľudstvo. To znamená, že vykonal nové dielo okrem toho, ktoré vykonal Jahve. Bolo to nastolenie nového veku. Okrem toho dokázal hovoriť o tom, čo človek nemohol dosiahnuť. Jeho dielo bolo dielom v rámci Božieho riadenia a týkalo sa celého ľudstva. Nepôsobil len v niekoľkých ľuďoch a svojím dielom neviedol len obmedzený počet ľudí. To, ako sa Boh vtelil do človeka, ako Duch posielal zjavenia a zostúpil na človeka, aby konal dielo, je niečo, čo človek nemôže vidieť ani sa toho dotknúť. Je úplne nemožné, aby tieto pravdy slúžili ako dôkaz, že On je vteleným Bohom. Rozlišovať možno len medzi slovami a Božím dielom, ktoré sú pre človeka hmatateľné. Iba to je skutočné. Je to preto, že záležitosti Ducha nie sú pre teba viditeľné, jasne ich pozná len sám Boh a ani vtelené Božie telo nepozná všetko. To, či je Bohom, môžeš overiť len podľa diela, ktoré vykonal. Z Jeho diela možno vidieť, že po prvé, dokáže zahájiť nový vek, a po druhé, dokáže dať človeku život a ukázať mu cestu, ktorou má ísť. To postačuje na potvrdenie toho, že je sám Boh. Prinajmenšom dielo, ktoré koná, môže plne reprezentovať Božieho Ducha a na tomto diele možno vidieť, že je v Ňom Boží Duch. Keďže dielo, ktoré vtelený Boh vykonal, malo predovšetkým nastoliť nový vek, viesť nové dielo a otvoriť nový svet, už len to stačí na potvrdenie toho, že je sám Boh. Tým sa líši od Izaiáša, Daniela a ostatných veľkých prorokov.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka

Hoci Ján tiež povedal: „Kajajte sa, lebo kráľovstvo nebeské je na dosah,“ a aj on kázal evanjelium o nebeskom kráľovstve, jeho dielo sa ďalej nerozvíjalo a znamenalo len začiatok. Naproti tomu Ježiš uviedol nový vek a zároveň ukončil ten starý, ale tiež naplnil zákon Starej zmluvy. Dielo, ktoré vykonal, bolo väčšie ako Jánove, a navyše prišiel vykúpiť celé ľudstvo – naplnil túto etapu diela. Pokiaľ ide o Jána, ten jednoducho pripravil cestu. Síce bolo jeho dielo veľké, vyslovil množstvo slov a nasledovalo ho mnoho učeníkov, jeho dielo prinieslo človeku len nový začiatok. Človek od neho nikdy neprijal život, cestu ani hlbšie pravdy, ani skrze neho nezískal pochopenie Božích úmyslov. Ján bol veľký prorok (Eliáš), ktorý pripravil novú pôdu pre Ježišovo dielo a vyvolených – bol predchodcom Veku milosti. Takéto veci nie je možné rozoznať len pozorovaním ich normálneho ľudského vzhľadu. Je to o to výstižnejšie, že aj Ján vykonal pomerne rozsiahle dielo a navyše bol zasľúbený Duchom Svätým, ktorý jeho dielo podporoval. Keďže je to tak, len skrze dielo, ktoré konajú, je možné rozlíšiť ich totožnosť, pretože neexistuje žiadny spôsob, ako rozlíšiť podstatu človeka podľa jeho vonkajšieho vzhľadu, a človek tiež nedokáže zistiť, čo je svedectvom Ducha Svätého. Jánove dielo sa líšilo od Ježišovho a rozdielna bola aj ich prirodzenosť. Z toho možno usúdiť, či Ján bol alebo nebol Bohom. Ježišovo dielo pozostávalo zo začiatku, pokračovania, zavŕšenia a dokončenia. Vykonal všetky tieto kroky, pričom Jánovým dielom bolo len uskutočniť začiatok. Na začiatku Ježiš šíril evanjelium a kázal cestu pokánia a potom pokračoval v krste človeka, uzdravovaní chorých a vo vyháňaní démonov. Nakoniec vykúpil ľudstvo z hriechu a dokončil svoje dielo pre celý vek. Prešiel všetky miesta, kázal ľuďom a hlásal evanjelium o nebeskom kráľovstve. V tomto ohľade boli On a Ján rovnakí, rozdiel je však v tom, že Ježiš nastolil nový vek a priniesol človeku Vek milosti. Z Jeho úst vyšlo slovo o tom, čo má človek praktizovať, a akú cestu má nasledovať vo Veku milosti, a nakoniec dokončil dielo vykúpenia. Ján by takéto dielo nikdy nedokázal vykonať. A tak to bol Ježiš, kto vykonal dielo samotného Boha, On sám je Boh a priamo Ho zastupuje.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (1)

Výzor vteleného Boha bol v podstate rovnaký ako výzor prorokov a synov človeka. A vtelený Boh bol dokonca ešte normálnejší a praktickejší než proroci. Preto ich človek nedokáže rozlíšiť. Človek sa zameriava len na výzor a vôbec si neuvedomuje, že hoci sú si podobní v tom, ako konajú a hovoria, je medzi nimi zásadný rozdiel. Keďže schopnosť človeka rozlišovať je príliš slabá, nedokáže rozlíšiť jednoduché veci, a už vôbec nie niečo také zložité. Keď proroci a ľudia, ktorých používal Duch Svätý, hovorili a konali, šlo o konanie povinnosti človeka, bolo to určenie stvorenej bytosti a niečo, čo má človek robiť. Slová a konanie vteleného Boha však mali napĺňať Jeho službu. Hoci Jeho vonkajšia podoba bola podobou stvorenej bytosti, Jeho dielo nespočívalo v tom, aby vykonával svoju úlohu, ale aby konal svoju službu. Pojem „povinnosť“ sa používa v súvislosti so stvorenými bytosťami, zatiaľ čo o „službe“ sa hovorí v súvislosti s telom vteleného Boha. Medzi týmito dvoma pojmami je podstatný rozdiel a nemožno ich zamieňať. Dielo človeka spočíva len v tom, aby si plnil svoju povinnosť, zatiaľ čo dielo Boha spočíva v tom, že koná svoju službu a riadi. Preto hoci mnohých apoštolov používal Duch Svätý a hoci Ním boli mnohí proroci naplnení, svojimi skutkami a slovami len plnili svoje povinnosti ako stvorené bytosti. Ich proroctvá mohli prevyšovať životnú cestu, o ktorej hovoril vtelený Boh, a ich ľudská prirodzenosť mohla dokonca presiahnuť ľudskú prirodzenosť vteleného Boha, stále si však plnili svoju povinnosť, a nenapĺňali službu. Ľudská povinnosť sa vzťahuje na určenie človeka. Je to to, čo je pre človeka dosiahnuteľné. Služba, ktorú koná vtelený Boh, však súvisí s Jeho riadením, a to je pre človeka nedosiahnuteľné. Či už vtelený Boh hovorí, koná, alebo zjavuje zázraky, vykonáva veľké dielo uprostred svojho riadenia, a takéto dielo nemôže namiesto Neho vykonať človek. Dielo človeka spočíva len v tom, že si ako stvorená bytosť plní svoju povinnosť v danej etape diela, ktoré riadi Boh. Bez Božieho riadenia, to znamená, keby služba vteleného Boha zanikla, zanikla by aj povinnosť stvorenej bytosti. Božia služba spočíva v tom, že Boh riadi človeka, zatiaľ čo človek plnením svojej povinnosti napĺňa požiadavky Stvoriteľa, čo nijako nemožno považovať za konanie služby. Pre vrodené jadro Boha – pre Jeho Ducha – je Božím dielom Jeho riadenie, ale pre vteleného Boha, ktorý má vonkajšiu podobu stvorenej bytosti, je Jeho dielom vykonávanie služby. Všetko, čo robí, je vykonávaním Jeho služby. Všetko, čo môže urobiť človek, je vydať zo seba to najlepšie v rámci Božieho riadenia a pod Jeho vedením.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka

Koniec koncov, Božie dielo sa líši od ľudského diela a navyše, ako by mohli byť Jeho vyjadrenia rovnaké? Boh má svoju osobitú povahu, zatiaľ čo človek má povinnosti, ktoré by mal vykonávať. Božia povaha je vyjadrená v Jeho diele, zatiaľ čo ľudská povinnosť je stelesnená v skúsenostiach človeka a vyjadrená v ľudských snahách. Či je niečo Božím alebo ľudským vyjadrením sa preto stáva zrejmé skrze vykonané dielo. Nemusí to byť vysvetlené samotným Bohom, ani sa nevyžaduje, aby sa človek usiloval podať svedectvo. Navyše nie je potrebné, aby samotný Boh potláčal akúkoľvek osobu. Všetko prichádza ako prirodzené zjavenie; nie je to ani silené, ani niečo, do čoho môže človek zasahovať. Ľudskú povinnosť je možné spoznať prostredníctvom skúseností a nevyžaduje sa, aby ľudia vykonávali akúkoľvek ďalšiu zážitkovú činnosť. Celá podstata človeka môže byť odhalená, keď si plní svoju povinnosť, zatiaľ čo Boh dokáže vyjadriť svoju vrodenú povahu pri vykonávaní svojho diela. Ak je to ľudské dielo, nedá sa zakryť. Ak je to Božie dielo, potom je ešte nemožnejšie, aby niekto skryl Božiu povahu a už vôbec nie, aby ju ovládal človek. O žiadnom človeku nemožno povedať, že je Boh, ani jeho dielo a slová nemožno považovať za sväté alebo nemenné. Boha možno považovať za človeka, pretože sa odel do tela, avšak Jeho dielo nemožno považovať za ľudské dielo alebo povinnosť. Okrem toho Božie výroky a Pavlove listy nemožno porovnávať, ani Boží súd a napomínanie a ľudské poučenia nemožno vyslovovať, akoby boli rovnocenné. Existujú preto princípy, ktoré odlišujú Božie dielo od ľudského. Rozlišujú sa podľa ich podstaty, nie podľa rozsahu diela či jeho dočasnej účinnosti. V tejto veci sa väčšina ľudí dopúšťa zásadných chýb. Je to preto, že človek sa pozerá na vonkajšiu stránku, ktorú môže dosiahnuť, zatiaľ čo Boh hľadí na podstatu, ktorú nemožno pozorovať fyzickými očami človeka. Ak považuješ Božie slová a dielo za povinnosti priemerného človeka a ľudské rozsiahle dielo vidíš skôr ako dielo Božie odeté do tela než povinnosť, ktorú vykonáva človek, nemýliš sa v princípe? Ľudské listy a životopisy sa dajú ľahko napísať, ale len na základe diela Ducha Svätého. Božie výroky a dielo však človek nemôže ľahko uskutočniť ani dosiahnuť ľudskou múdrosťou a myslením, ani ich ľudia po ich preskúmaní nedokážu dôkladne vysvetliť. Ak tieto zásadné záležitosti vo vás nevyvolávajú žiadnu reakciu, potom vaša viera zjavne nie je veľmi pravá alebo zušľachtená. Dá sa len povedať, že vaša viera je plná nejasností, je zmätená a bez princípov. Bez toho, aby sme pochopili najzákladnejšie podstatné záležitosti Boha a človeka, nechýba úplne tomuto druhu viery vnímavosť?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Aký je tvoj postoj k trinástim listom?

Je potrebné vedieť rozlíšiť Božie a ľudské dielo. Čo vidíš v ľudskom diele? Je v ňom mnoho prvkov ľudskej skúsenosti. To, čo človek vyjadruje, je to, čím je. Aj Božie dielo vyjadruje to, čím Boh je, ale Jeho bytie sa od ľudského líši. Ľudské bytie odráža skúsenosť a život človeka (to, čo človek vo svojom živote zažíva, s čím sa stretáva, či jeho filozofie pre svetské záležitosti) a ľudia žijúci v rôznych prostrediach tak vyjadrujú rôzne bytia. To, či máš skúsenosti so spoločnosťou, ako naozaj žiješ vo svojej rodine a čo v nej prežívaš, možno vidieť v tom, ako sa prejavuješ, zatiaľ čo na diele vteleného Boha nemožno vidieť, či má sociálne skúsenosti. On dobre pozná jadro človeka a môže odhaliť všetky druhy praktizovania vzťahujúce sa na všetky druhy ľudí. Ešte lepšie dokáže odhaliť skazené povahy a vzdorovité správanie ľudí. Nežije medzi svetskými ľuďmi, ale pozná prirodzenosť smrteľníkov a všetku skazenosť svetských ľudí. Také je Jeho bytie. Aj keď sa svetom nezapodieva, vie, ako s ním zaobchádzať, pretože plne rozumie ľudskej prirodzenosti. Vie o pôsobení Ducha, ktoré ľudské oči nevidia a uši nepočujú, a to tak dnes, ako aj v minulosti. Súčasťou toho je múdrosť, ktorá nie je filozofiou pre svetské záležitosti, a zázraky, ktoré ľudia len ťažko chápu. Je to Jeho bytie, otvorené a zároveň pred ľuďmi skryté. To, čo vyjadruje, nie je bytie nejakej neobyčajnej osoby, ale vrodené vlastnosti a bytie Ducha. Boh necestuje po svete, ale vie o ňom všetko. Stýka sa s „antropoidmi“, ktorí nemajú nijaké poznanie ani rozhľad, ale vyjadruje slová, ktoré sú vyššie ako poznanie a prevyšujú veľkých ľudí. Žije v skupine nechápavých a otupených ľudí, ktorí nemajú ľudskú prirodzenosť a nechápu konvencie a život ľudstva, ale môže od ľudstva požadovať, aby žilo normálnou ľudskou prirodzenosťou, a zároveň odhaľuje prízemnú a nízku ľudskú prirodzenosť človeka. To všetko je Jeho bytie, ktoré je vyššie ako bytie akéhokoľvek človeka z mäsa a kostí. Boh nemusí prežiť komplikovaný, ťažkopádny a nečistý spoločenský život, aby mohol konať dielo, ktoré musí, a aby úplne odhalil jadro skazeného ľudstva. Špinavý spoločenský život neformuje Jeho telo. Jeho dielo a slová len odhaľujú vzdorovitosť človeka a neposkytujú mu skúsenosti a poučenia, ako zaobchádzať so svetom. Boh nemusí skúmať spoločnosť alebo rodinu človeka, keď mu dáva život. Odhalenie a súdenie človeka nie je vyjadrením skúseností Jeho tela. Zjavuje tým ľudskú nespravodlivosť po tom, čo už dlho pozná vzdorovitosť človeka a opovrhuje skazenosťou ľudstva. Celé dielo, ktoré koná, má zjaviť. Jeho postoj k človeku a vyjadriť Jeho bytie. Toto dielo môže vykonávať iba On a nie je to niečo, čo by mohol dosiahnuť človek z mäsa a kostí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

Dielo, ktoré koná Boh, nereprezentuje skúsenosť Jeho tela a dielo, ktoré koná človek, reprezentuje jeho skúsenosť. Každý hovorí o svojich vlastných skúsenostiach. Boh môže vyjadriť pravdu priamo, zatiaľ čo človek môže vyjadriť len skúsenosť, ktorá zodpovedá jeho skúsenosti s pravdou. Božie dielo nemá žiadne pravidlá a nepodlieha časovým ani geografickým obmedzeniam. Môže vyjadriť to, čím je, kedykoľvek a kdekoľvek. Koná tak, ako sa Mu to páči. Ľudské dielo má podmienky a súvislosti. Bez nich by človek nemohol pracovať a nevedel by vyjadriť svoje poznanie Boha ani svoju skúsenosť s pravdou. Na to, aby sa dalo povedať, či je niečo vlastným Božím alebo ľudským dielom, musíš jednoducho porovnať rozdiely medzi týmito dvoma dielami. Ak neobsahuje dielo vykonané samotným Bohom, len dielo človeka, jednoducho spoznáš, že učenie človeka je vysoké a prevyšuje schopnosti kohokoľvek iného. Jeho tón reči, princípy riešenia vecí a jeho skúsený a stabilný spôsob konania prevyšujú možnosti iných. Všetci obdivujete týchto ľudí s dobrými kvalitami a vznešenými vedomosťami, ale z Božieho diela a slov nedokážeš rozpoznať, aká veľká je Jeho ľudská prirodzenosť. Naopak, Boh je obyčajný, a keď pôsobí, je normálny a praktický, no zároveň pre smrteľníkov nezmerateľný, a preto majú ľudia srdcia plné strachu z Neho. Možno je skúsenosť človeka v jeho konaní mimoriadne pokročilá alebo jeho predstavivosť a uvažovanie obzvlášť vyspelé a jeho ľudská prirodzenosť je mimoriadne dobrá. Takéto vlastnosti môžu u ľudí získať len obdiv, ale nie vzbudiť ich strach a des. Všetci obdivujú tých, ktorí dobre konajú, majú obzvlášť hlboké skúsenosti a vedia praktizovať pravdu, ale takíto ľudia nikdy nedokážu vyvolať strach, ale iba obdiv a závisť. Tí, ktorí zažili Božie dielo, však Boha neobdivujú. Naopak, cítia, že Jeho dielo je mimo ľudského dosahu a je pre človeka nepochopiteľné, že je svieže a nádherné. Keď ľudia okúsia Božie dielo, ich prvé zistenie o Ňom je, že je nepochopiteľný, múdry a úžasný, a podvedome sa Ho boja a cítia tajomstvo diela, ktoré koná a ktoré je mimo dosahu ľudskej mysle. Ľudia chcú len splniť Jeho požiadavky, uspokojiť Jeho úmysly. Nechcú Ho prekonať, pretože dielo, ktoré koná, presahuje ľudské myslenie a predstavivosť a človek by ho nemohol vykonať namiesto Neho. Ani sám človek nepozná svoju nedostatočnosť, a predsa Boh vytýčil novú cestu a prišiel priviesť človeka do novšieho a krajšieho sveta, a tak ľudstvo dosiahlo nový pokrok a prežilo nový začiatok. To, čo ľudia cítia k Bohu, nie je obdiv, alebo skôr nie je to výlučne obdiv. Ich najhlbšou skúsenosťou je strach a láska. Majú pocit, že Boh je naozaj úžasný. Koná dielo, ktoré človek nedokáže vykonať, a hovorí veci, ktoré človek nedokáže povedať. Ľudia, ktorí okúsili Božie dielo, majú vždy neopísateľný pocit. Tí s dostatočne hlbokými skúsenosťami dokážu pochopiť Božiu lásku. Cítia Jeho milotu a to, že Jeho dielo je také múdre a úžasné, a tým sa medzi nimi vytvára nekonečná sila. Nie je to des ani príležitostná láska a rešpekt, ale hlboký zmysel Božieho súcitu k človeku a Jeho tolerancia k nemu. Ľudia, ktorí zažili Jeho napomínanie a súd, však cítia Jeho vznešenosť a to, že netoleruje žiadne urážky. Dokonca ani tí, ktorí okúsili veľa z Jeho diela, Ho nedokážu pochopiť. Všetci, ktorí sa Ho naozaj boja, vedia, že Jeho dielo nie je v súlade s ľudskými predstavami, ale vždy ide proti nim. On od ľudí nechce, aby Ho absolútne obdivovali alebo sa Mu zdanlivo podriaďovali. Skôr by mali dosiahnuť pravý strach a podriadenosť. Pri toľkých Jeho dielach sa Ho vo svojom srdci bojí každý, kto má naozajstnú skúsenosť, ktorá je na vyššej úrovni ako obdiv. Ľudia spoznali Jeho povahu vďaka Jeho dielu napomínania a súdu, a preto sa Ho vo svojich srdciach boja. Boha sa má báť a podriadiť sa Mu, pretože Jeho bytie a povaha nie sú totožné s tými, ktoré majú stvorené bytosti, a presahujú ich. Boh existuje sám o sebe, je večný a je to nestvorené bytie. Len On je hodný strachu a podriadenosti a človek toho nie je hoden.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo