415. Pravá stvorená bytosť musí vedieť, kto je Stvoriteľ, na čo slúži stvorenie človeka, ako vykonávať povinnosti stvorenej bytosti a ako uctievať Pána všetkého tvorstva. Musí chápať, uvedomovať si, poznať a brať ohľad na úmysly, želania a požiadavky Stvoriteľa a musí nasledovať cestu Stvoriteľa – cítiť bázeň pred Bohom a vyhýbať sa zlu.

Čo znamená bázeň pred Bohom? A ako sa dá vyhnúť zlu?

„Bázeň pred Bohom“ neznamená bezmenný strach a hrôzu. Neznamená to vyhýbať sa, udržiavať si odstup, slepo zbožňovať alebo veriť poverám. Je to skôr obdiv, úcta, dôvera, porozumenie, záujem, podriadenosť, zasvätenie, láska, ako aj bezpodmienečné uctievanie bez sťažností, zadosťučinenie a poddanie sa. Bez pravého poznania Boha ľudstvo nedosiahne pravý obdiv, pravú dôveru, pravé porozumenie, pravý záujem či podriadenosť, ale iba strach a nepokoj, iba pochybnosti, nedorozumenie, výhovorky a vyhýbanie sa. Bez pravého poznania Boha ľudstvo nedosiahne pravé zasvätenie ani zadosťučinenie. Bez pravého poznania Boha ľudstvo nedosiahne pravé uctievanie ani poddanie sa, iba slepé zbožňovanie a povery. Bez pravého poznania Boha ľudstvo nemôže nasledovať Božiu cestu, cítiť bázeň pred Bohom ani sa vyhýbať zlu. Naopak, všetky činnosti a správanie človeka budú plné vzdoru a neposlušnosti, krivých obvinení a ohováračských súdov Boha, ako aj zlých skutkov v rozpore s pravdou a s pravým významom Božích slov.

Keď bude mať ľudstvo pravú dôveru v Boha, bude Ho úprimne nasledovať a závisieť od Neho. Iba so skutočnou dôverou v Boha a závislosťou od Neho môže ľudstvo dosiahnuť pravé porozumenie a pochopenie – a so skutočným pochopením Boha prichádza skutočný záujem o Neho. Iba s pravým záujmom o Boha môže ľudstvo dosiahnuť pravú podriadenosť. Iba s pravou podriadenosťou voči Bohu môže ľudstvo dosiahnuť pravé zasvätenie. Iba s pravým zasvätením Bohu môže ľudstvo dosiahnuť zadosťučinenie, ktoré je bezpodmienečné a bez sťažností. Iba s pravou dôverou a závislosťou, pravým porozumením a záujmom, pravou podriadenosťou, pravým zasvätením a zadosťučinením môže ľudstvo naozaj spoznať Božiu povahu a podstatu a tiež spoznať identitu Stvoriteľa. Iba ak ľudstvo skutočne spozná Stvoriteľa, môže v sebe prebudiť pravé uctievanie a poddanie sa. Iba vtedy, keď dosiahne pravú úctu a poddanie sa pred Stvoriteľom, sa ľudstvo naozaj dokáže vzdať svojich zlých spôsobov, teda vyhýbať sa zlu.

Toto predstavuje celý proces „bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu“ a je tiež obsahom bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Toto je cesta, ktorú treba prejsť na dosiahnutie bázne pred Bohom a vyhýbanie sa zlu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Predslov

416. V prvom rade vieme, že Božou povahou je majestát a hnev. Boh nie je ovca, ktorú by mohol niekto zabiť, a už vôbec nie bábka, ktorú by mohli ľudia ovládať, ako sa im zachce. Nie je ani prázdnou nádobou, ktorej možno rozkazovať. Ak skutočne veríš, že Boh existuje, mal by si mať bohabojné srdce a mal by si vedieť, že Jeho podstata je taká, že Ho nesmieš nahnevať. Tento hnev môže vyvolať nejaké slovo, možno myšlienka, možno nejaké ohavné správanie či forma mierneho správania alebo správania, ktoré je v ľudských očiach a ľudskej etike prijateľné; alebo ho možno vyvolá nejaké učenie či teória. Keď však už raz nahneváš Boha, prišiel si o príležitosť a nastali tvoje posledné dni. To je hrozná vec! Ak nedokážeš pochopiť, že Boha nesmieš uraziť, možno sa Ho nebojíš a možno Ho urážaš bežne. Ak nevieš, ako sa Boha báť, potom nie si schopný báť sa Ho a nebudeš vedieť, ako sa vydať na cestu nasledovania Božej cesty – báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Keď si uvedomíš a budeš si vedomý toho, že Boha nesmieš uraziť, zistíš, čo znamená báť sa Boha a vyhýbať sa zlu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

417. Hoci Božia podstata obsahuje prvok lásky a Boh je milosrdný ku každému jednému človeku, ľudia prehliadli a zabudli na to, že Jeho podstata je tiež dôstojná. To, že je láskavý, neznamená, že Ho ľudia môžu slobodne urážať bez toho, aby v Ňom vyvolali nejaké pocity alebo reakciu. A to, že je milosrdný, neznamená, že neuplatňuje žiadne zásady v tom, ako sa správa k ľuďom. Boh je živý, skutočne existuje. Nie je ani vymyslenou bábkou, ani žiadnym iným predmetom. Keďže skutočne existuje, mali by sme vždy pozorne načúvať hlasu Jeho srdca, venovať plnú pozornosť Jeho postojom a pochopiť Jeho pocity. Na definovanie Boha by sme nemali používať ľudské predstavy, ani by sme Mu nemali vnucovať ľudské myšlienky či priania, čím by sme Ho nútili správať sa k ľuďom ľudským spôsobom na základe ľudských predstáv. Ak to robíš, potom Boha hneváš, pokúšaš Jeho hnev a spochybňuješ Jeho dôstojnosť! Keď ste teda pochopili závažnosť tejto záležitosti, každého z vás vyzývam, aby ste boli vo svojom konaní opatrní a prezieraví. Buďte opatrní a prezieraví aj vo svojej reči – čím ste opatrnejší a prezieravejší v rámci svojho správania sa k Bohu, tým lepšie! Ak nechápeš, aký je postoj Boha, zdrž sa ľahkovážnych slov, nebuď neopatrný vo svojom konaní a svojvoľne neškatuľkuj. A čo je ešte dôležitejšie, nerob žiadne náhodné závery. Namiesto toho by si mal čakať a hľadať; aj takéto konanie je prejavom bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. A predovšetkým, ak to dokážeš a ak máš takýto postoj, Boh ti nebude dávať za vinu tvoju hlúposť, nevedomosť a nedostatočné pochopenie príčin vecí. Ba naopak, vďaka tvojmu postoju strachu z urážky Boha, úcte k Jeho úmyslom a ochote podriadiť sa Mu si Boh na teba spomenie, bude ťa viesť a osvieti ťa alebo bude tolerovať tvoju nezrelosť a nevedomosť. Naopak, ak by bol tvoj postoj k Nemu neúctivý – posudzoval by si Ho podľa seba alebo by si si ľubovoľne domýšľal a definoval Jeho myšlienky – Boh ťa odsúdi, zdisciplinuje a dokonca aj potrestá; alebo ti môže ponúknuť svoje pripomienky. Tie sa okrem iného budú týkať aj tvojho výsledku. Preto chcem ešte raz zdôrazniť: každý z vás by mal byť opatrný a prezieravý ohľadom všetkého, čo pochádza od Boha. Nerozprávaj nedbanlivo a nebuď neopatrný vo svojich činoch. Skôr než niečo povieš, mal by si sa zastaviť a zamyslieť: Mohol by tento môj čin nahnevať Boha? Bojím sa Boha tým, že tak konám? Aj v jednoduchých veciach by si sa mal snažiť prísť na odpovede na tieto otázky a venovať svojim úvahám viac času. Ak dokážeš skutočne praktizovať vieru podľa týchto princípov vo všetkých aspektoch, vo všetkých veciach a za každých okolností a zaujať takýto postoj najmä vtedy, keď niečomu nerozumieš, Boh ťa vždy povedie a ukáže ti cestu, po ktorej máš ísť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

418. Vyzývam vás: snažte sa lepšie pochopiť obsah správnych ustanovení a usilujte sa spoznať Božiu povahu. Inak bude pre vás ťažké držať si jazyk na uzde, budete sa príliš oháňať vznešenými rečami, a tak nechtiac urazíte Božiu povahu, upadnete do temnoty a stratíte svetlo a prítomnosť Ducha Svätého. Pretože ste vo svojom konaní bezzásadoví a pretože robíš a hovoríš to, čo by si nemal, dostaneš primeranú odplatu. Treba si uvedomiť, že hoci ty si vo svojich slovách aj skutkoch bezzásadový, Boh je v obidvoch veľmi zásadový. Dôvodom, prečo dostaneš trest, je urážka Boha, nie človeka. Ak sa vo svojom živote dopustíš mnohých urážok Božej povahy, potom sa určite staneš dieťaťom pekla. Človeku sa môže zdať, že sa dopustil len niekoľkých skutkov, ktoré sú v rozpore s pravdou, a nič viac. Uvedomuješ si však, že v Božích očiach si sa už stal niekým, pre koho viac neexistuje obeta za hriech? Keďže si opakovane porušil správne ustanovenia a navyše si neprejavil žiadnu známku pokánia, nezostáva ti nič iné, len sa ponoriť do pekla, kde Boh trestá človeka. Malý počet ľudí sa pri nasledovaní Boha dopustil určitých skutkov, ktorými porušili zásady, ale keď ich orezávali a dostali patričné usmernenie, postupne si uvedomili svoju vlastnú skazenosť, vstúpili na správnu cestu reality a dnes sú už na nej dobre zakorenení. Takíto ľudia nakoniec zostanú. No jednako hľadám čestných ľudí; ak si čestný človek a konáš podľa zásad, potom môžeš byť Božím dôverným priateľom. Ak pri svojich činoch neurážaš Božiu povahu, hľadáš Božie úmysly a máš bohabojné srdce, potom tvoja viera stojí za to. Ktokoľvek sa nebojí Boha a jeho srdce sa nechveje zdesením, s veľkou pravdepodobnosťou poruší správne ustanovenia. Mnohí slúžia Bohu silou svojho nadšenia, ale nerozumejú Jeho správnym ustanoveniam a už vôbec nie dôsledkom Jeho slov. A tak sa často stáva, že aj pri dobrých úmysloch konajú tak, že vyrušujú Božie riadenie. V horších prípadoch sú vyhodení, zbavení akejkoľvek ďalšej možnosti nasledovať Ho, sú uvrhnutí do pekla a viac sa už nijako nespájajú s Božím domom. Takíto ľudia pracujú v Božom dome s dobrými úmyslami, ale sú neznalí a nakoniec rozhnevajú Božiu povahu. Ľudia vnášajú do Božieho domu svoje vlastné spôsoby prevzaté zo služby úradníkom a pánom, lebo si myslia, že sa tu dajú bez problémov uplatniť. Vôbec si neuvedomujú, že Boh nemá povahu baránka, ale leva. Preto tí, ktorí sa s Bohom stretávajú po prvýkrát, nie sú schopní s Ním komunikovať, lebo Božie srdce je iné ako srdce človeka. Až keď pochopíš viaceré pravdy, môžeš postupne spoznávať Boha. Toto poznanie nespočíva v slovách a učení, ale môže sa stať pokladom, vďaka ktorému vstúpiš do dôverného vzťahu s Bohom, a dôkazom, že On má z teba radosť. Ak ti chýba skutočné poznanie a nie si vyzbrojený pravdou, potom môže tvoja vášnivá služba priniesť Bohu len odpor a znechutenie.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tri napomenutia

419. Ak nerozumiete Božej povahe, potom nebude možné, aby ste pre Boha robili to, čo by ste mali robiť. Ak nepoznáte Jeho podstatu, potom nebude možné, aby ste z Neho mali strach a hrôzu. Namiesto toho vám zostane len bezohľadná povrchnosť a vykrúcanie sa, a navyše nenapraviteľné rúhanie. Aj keď je pochopenie Božej povahy skutočne dôležité a poznanie Božej podstaty nemožno ignorovať, nikto nikdy dôkladne neskúmal tieto otázky ani nad nimi nerozmýšľal. Je zrejmé, že ste všetci odmietli správne ustanovenia, ktoré som vydal. Ak nerozumiete Božej povahe, potom je veľmi pravdepodobné, že ju urazíte. Urážať Božiu povahu znamená vyvolať hnev samotného Boha. V takom prípade bude konečným výsledkom vašich činov porušenie správnych ustanovení. Teraz by ste si mali uvedomiť, že keď spoznáte podstatu Boha, môžete pochopiť aj Jeho povahu. A keď pochopíte Jeho povahu, tak pochopíte aj správne ustanovenia. Netreba pripomínať, že väčšina z toho, čo je obsiahnuté v správnych ustanoveniach, sa týka Božej povahy, ale nie je v nich vyjadrená celá Božia povaha. Preto musíte ísť pri rozvíjaní svojho chápania Božej povahy o krok ďalej.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Je veľmi dôležité pochopiť Božiu povahu

420. Boh je živý Boh, a tak ako sa ľudia v rôznych situáciách správajú rôzne, aj Jeho postoj k tomuto rôznemu správaniu sa líši, pretože nie je ani bábkou, ani prázdnym vzduchom. Snaha o spoznanie Božieho postoja je pre ľudstvo ctihodnou snahou. Ľudia by sa mali naučiť, ako poznaním Božieho postoja môžu postupne nadobudnúť poznanie Božej povahy a pochopiť Jeho srdce. Keď postupne pochopíš Božie srdce, nebudeš mať pocit, že báť sa Boha a vyhýbať sa zlu je tak ťažko dosiahnuteľné. Okrem toho, keď pochopíš Boha, nebudeš mať takú tendenciu vytvárať o Ňom závery. Keď prestaneš o Bohu vytvárať závery, bude menej pravdepodobné, že Ho urazíš, a bez toho, aby si si to vôbec uvedomil, Boh ťa bude viesť k tomu, aby si o Ňom získal poznanie. To naplní tvoje srdce bázňou pred Ním. Potom prestaneš definovať Boha na základe učení, slov a teórií, ktoré si si osvojil. Namiesto toho sa neustálym hľadaním Božích túžob vo všetkom nevedome staneš človekom, ktorý je v súlade s Božími úmyslami.

Božie dielo je pre ľudí neviditeľné a nedotknuteľné, ale pokiaľ ide o Boha, činy každého jedného človeka – spolu s jeho postojom k Nemu – sú pre Boha nielen znateľné, ale aj viditeľné. To by si mal každý uvedomiť a mať v tom celkom jasno. Možno sa vždy pýtaš sám seba: „Vie Boh, čo tu robím? Vie, na čo práve teraz myslím? Možno áno, a možno nie.“ Ak si osvojíš takýto postoj, nasledujúc Boha a veriac v Neho, ale pochybujúc o Jeho diele a existencii, potom skôr či neskôr nadíde deň, keď vzbudíš Jeho hnev, lebo už teraz sa pohybuješ na okraji nebezpečnej priepasti. Videl som ľudí, ktorí verili v Boha mnoho rokov, no stále nedosiahli pravdu-realitu, a už vôbec nepochopili Božie úmysly. Títo ľudia vo svojom živote a duchovnom postavení nenapredujú a držia sa len tých najplytších učení. Je to preto, lebo takíto ľudia nikdy neprijali Božie slovo ako život sám, nikdy nečelili Božej existencii a neprijali ju. Myslíš si, že pri pohľade na takýchto ľudí Boh prekypuje potešením? Prinášajú Mu útechu? O osude ľudí teda rozhoduje to, ako veria v Boha. Čo sa týka toho, ako ľudia hľadajú Boha a ako k Nemu pristupujú, v prvom rade sú dôležité ich postoje. Nezanedbávaj Boha, akoby bol len prázdnym vzduchom, ktorý sa vznáša v zadnej časti tvojej hlavy. Vždy mysli na Boha, v ktorého veríš, ako na živého Boha, pravého Boha. Nesedí tam hore v treťom nebi so založenými rukami. Naopak, neustále skúma srdce každého človeka, sleduje, čo robíš, pozoruje každé tvoje slovo a každý drobný skutok, skúma, ako sa správaš, a zisťuje, aký je tvoj postoj k Nemu. Či už si ochotný odovzdať sa Bohu alebo nie, celé tvoje správanie a všetky tvoje najvnútornejšie myšlienky a predstavy sú pred Ním obnažené a On ich pozoruje. Boží názor na teba a Jeho postoj k tebe sa ustavične menia na základe tvojho správania, tvojich skutkov a tvojho postoja k Nemu. Rád by som niektorým ľuďom poskytol zopár rád: nevkladaj sa do Božích rúk ako nemluvňa, akoby mal na tebe lipnúť, akoby ťa nikdy nemal opustiť a akoby Jeho postoj voči tebe mal byť pevný a nemenný. Radím ti tiež, aby si prestal snívať! Boh je spravodlivý vo svojom prístupe ku každému človeku a úprimný vo svojom prístupe k dielu podmanenia a spásy ľudí. Také je Jeho riadenie. S každým jedným človekom zaobchádza vážne, a nie ako s domácim miláčikom na hranie. Božia láska k ľuďom nerozmaznáva ani nekazí a Jeho milosrdenstvo a tolerancia voči ľudstvu nie sú benevolentné ani bezohľadné. Naopak, Božia láska k ľuďom zahŕňa láskyplnú starostlivosť, súcit a úctu k životu. Jeho milosrdenstvo a tolerancia vyjadrujú Jeho očakávania voči nim a práve to ľudstvo potrebuje, aby prežilo. Boh je živý a naozaj existuje. Jeho postoj k ľudstvu je zásadový, no vôbec nepredstavuje balík dogmatických pravidiel a môže sa meniť. Jeho úmysly s ľudstvom sa postupne menia a vyvíjajú v čase v závislosti od konkrétnych okolností a od postoja každého človeka. Preto by si si mal byť vo svojom srdci úplne istý, že Božia podstata je nemenná a že Jeho povaha sa prejaví v rôznych časoch a v rôznych súvislostiach. Možno si nemyslíš, že ide o vážnu vec, a možno máš svoje osobné predstavy a predstavuješ si, ako by mal Boh konať. Niekedy je však pravdou pravý opak tvojho názoru, a tým, že používaš svoje osobné predstavy na posudzovanie Boha, si Ho už nahneval. Dôvodom je to, že Boh nefunguje tak, ako si myslíš, že funguje, a ani nebude s touto záležitosťou nakladať tak, ako povieš. Preto ti pripomínam, aby si bol opatrný a prezieravý vo svojom prístupe ku všetkému, čo ťa obklopuje, a naučil sa vo všetkom praktizovať podľa princípu „nasledovania Božej cesty – bátia sa Boha a vyhýbania sa zlu“. Musíš skutočne pochopiť záležitosti týkajúce sa Božích úmyslov a Božieho postoja, musíš nájsť osvietených ľudí, ktorí ti tieto záležitosti vysvetlia, a musíš mať úprimnú snahu. Nepozeraj sa na Boha svojho presvedčenia ako na bábku – neposudzuj Ho podľa seba, nevytváraj o Ňom náhodné závery a správaj sa k Nemu s rešpektom, aký si zaslúži. Zatiaľ čo ti Boh prináša spásu a určuje tvoj výsledok, môže ti preukázať milosrdenstvo, toleranciu alebo súd a napomínanie, ale v každom prípade Jeho postoj k tebe nie je pevný. Závisí od tvojho postoja k Nemu, ako aj od toho, ako Ho chápeš.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

421. Ľudia, ktorí skutočne veria v Boha, Ho majú vždy vo svojom srdci a vždy v sebe nosia bohabojné srdce, srdce milujúce Boha. Tí, ktorí veria v Boha, by mali konať opatrne a rozvážne a všetko, čo robia, by malo byť v súlade s Božími požiadavkami a schopné uspokojiť Božie srdce. Nemali by byť tvrdohlaví a konať, ako sa im zachce. To sa nehodí k svätej poslušnosti. Ľudia nesmú bezuzdne mávať Božou vlajkou kade-tade a pritom sa všade vychvaľovať a podvádzať. To je ten najvzdorovitejší druh správania. Rodiny majú svoje pravidlá a národy majú svoje zákony. Nie je to tak aj v dome Božom? Nemá ešte prísnejšie normy? Nemá ešte viac správnych ustanovení? Ľudia si môžu robiť, čo chcú, ale Božie správne ustanovenia nemožno ľubovoľne meniť. Boh je Bohom, ktorý netoleruje od ľudí urážky. Je Bohom, ktorý ľudí posiela na smrť. Naozaj to ešte ľudia nevedia?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Varovanie pre tých, ktorí neuvádzajú pravdu do praxe

422. V každom veku Božieho diela Boh ľuďom venuje isté slová a oznamuje im isté pravdy. Tieto pravdy slúžia ako cesta, ktorej by sa ľudia mali pridŕžať, ktorú by mali nasledovať, ktorá im umožňuje báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Ľudia by ju mali uvádzať do praxe a držať sa jej vo svojom živote a počas svojej životnej cesty. Práve z týchto dôvodov Boh dáva tieto výroky ľudstvu. Týchto slov, ktoré pochádzajú od Boha, by sa ľudia mali držať, pretože držať sa ich znamená získať život. Ak sa ich človek nedrží, neuvádza ich do praxe a nežije Božie slová vo svojom živote, nepraktizuje pravdu. Okrem toho platí, že ak ľudia nepraktizujú pravdu, potom sa neboja Boha a nevyhýbajú sa zlu, ani nemôžu uspokojiť Boha. Ľudia, ktorí nie sú schopní uspokojiť Boha, nemôžu prijať Jeho chválu. Takíto ľudia nezískajú žiadny výsledok.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

423. Nasledovať Božiu cestu neznamená dodržiavať povrchné pravidlá; skôr to znamená, že keď čelíš nejakému problému, v prvom rade ho budeš vnímať ako situáciu, ktorú pripravil Boh, ako povinnosť, ktorú ti udelil, alebo ako úlohu, ktorú ti zveril. Keď čelíš takémuto problému, mal by si ho dokonca vnímať ako skúšku, ktorú pre teba pripravil Boh. Keď sa stretneš s týmto problémom, musíš mať vo svojom srdci normu a veriť, že táto záležitosť pochádza od Boha. Musíš premýšľať o tom, ako sa s ňou vysporiadať tak, aby si mohol splniť svoju zodpovednosť a zároveň zostať verný Bohu, ako aj o tom, ako to urobiť bez toho, aby si Ho rozzúril alebo urazil Jeho povahu. … Je to preto, že ak chceme nasledovať Božiu cestu, nemôžeme rezignovať na nič, čo sa nám alebo okolo nás deje, dokonca ani na drobnosti; či už si myslíme, že by sme tomu mali venovať pozornosť, alebo nie, pokiaľ čelíme nejakému problému, nesmieme ho nechať tak. Všetko, čo sa nám deje, by sme mali vnímať ako skúšky, ktoré nám dal Boh. Čo si myslíš o tomto spôsobe nazerania na veci? Ak máš takýto postoj, potom to potvrdzuje jednu skutočnosť: v hĺbke duše sa bojíš Boha a si ochotný vyhýbať sa zlu. Ak máš takúto túžbu uspokojiť Boha, potom tvoje praktizovanie nebude ďaleko od splnenia normy o bázni pred Bohom a vyhýbaniu sa zlu.

Často sa nájdu ľudia, ktorí veria, že záležitosti, ktorým sa nevenuje veľká pozornosť a ktoré sa zvyčajne nespomínajú, sú len nepodstatné hlúposti, ktoré nemajú nič spoločné s praktizovaním pravdy. Keď sa títo ľudia stretnú práve s takouto záležitosťou, príliš sa nad ňou nezamýšľajú a nechajú ju plávať. V skutočnosti však bola lekciou, ktorú treba preskúmať – lekciou o tom, ako sa báť Boha a ako sa vyhýbať zlu. Okrem toho by si sa mal ešte viac zaujímať o to, čo robí Boh, keď sa pred tebou táto záležitosť vynorí. Boh je priamo po tvojom boku a sleduje každé tvoje slovo a čin, pozoruje všetko, čo robíš a ako sa menia tvoje myšlienky – to je Božie dielo. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Ak je to pravda, prečo som to zatiaľ nepocítil?“ Nepocítil si to, pretože si si ako hlavnú cestu nezvolil cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Preto nemôžeš cítiť jemné pôsobenie Boha v ľuďoch, ktoré sa prejavuje podľa rôznych myšlienok a činov ľudí. Si popletený! Čo je hlavné? A čo zasa vedľajšie? Záležitosti, ktoré sa týkajú nasledovania Božej cesty, sa nedelia na hlavné a vedľajšie, všetky sú veľmi dôležité – dokážeš tomu porozumieť? (My tomu dokážeme porozumieť.) Pokiaľ ide o každodenné záležitosti, sú také, ktoré ľudia považujú za veľmi dôležité a významné, zatiaľ čo iné vnímajú ako maličkosti. Ľudia často považujú tieto hlavné záležitosti za veľmi dôležité a vnímajú to tak, že ich zoslal Boh. Keď sa však tieto hlavné záležitosti dejú, z dôvodu svojho nezrelého duchovného postavenia a nízkej kvality ľudia často zaostávajú za Božími zámermi a nie sú schopní získať zjavenia ani skutočné poznanie, ktoré by malo hodnotu. Čo sa týka vedľajších záležitostí, tie ľudia jednoducho prehliadajú a postupne si ich nechávajú ujsť pomedzi prsty. Ľudia tak prišli o mnoho príležitostí, aby ich Boh preskúmal a skúšal. Čo to znamená, ak vždy prehliadaš ľudí, udalosti, predmety či situácie, ktoré pre teba Boh nachystal? Znamená to, že každý deň, ba dokonca v každom okamihu, sa neustále vzdávaš Božieho zdokonaľovania tvojej osoby, ako aj Jeho vedenia. Vždy, keď pre teba Boh pripraví nejakú situáciu, potajme ťa pozoruje, dozerá na tvoje srdce, sleduje tvoje myšlienky a úvahy, dáva pozor, ako premýšľaš a čaká, ako sa zachováš. Ak si ľahkovážny človek – človek, ktorý sa nikdy vážne nezapodieval Božou cestou, Jeho slovami alebo pravdou –, potom nebudeš dbať na to, čo chce Boh dokončiť, ani venovať pozornosť požiadavkám, ktoré na teba kládol, keď pre teba nachystal istú situáciu. Nebudeš tušiť ani to, ako ľudia, udalosti a predmety, s ktorými prichádzaš do kontaktu, súvisia s pravdou alebo Božími úmyslami. Ako bude Boh postupovať ďalej, keď na tebe nepostrehne žiadne výsledky ani po tom, čo budeš čeliť opakovaným okolnostiam a skúškam, ako je táto? Po tom, čo si opakovane čelil skúškam, si si vo svojom srdci neuctil Boha ako veľkého ani si nevnímal okolnosti, ktoré pre teba pripravil, také, aké sú: skúšky a previerky od Boha. Namiesto toho si postupne odmietal všetky príležitosti, ktoré ti Boh poskytol, a nechal si si ich zas a znova ujsť. Nie je toto krajná ľudská vzbura? (Je.) Bude sa Boh preto cítiť zranený? (Bude.) Omyl, Boh sa nebude cítiť zranený! Keď Ma počujete takéto niečo hovoriť, opäť vás to šokuje. Možno si myslíte: „Nebolo pred tým povedané, že Boh sa vždy cíti zranený? Nebude sa teda Boh cítiť zranený? Kedy sa potom bude cítiť zranený?“ Skrátka, Boh sa v tejto situácii nebude cítiť zranený. Aký je teda Boží postoj k vyššie uvedenému typu správania? Keď ľudia odmietajú skúšky a testy, ktoré im Boh zosiela, a keď sa im vyhýbajú, Boh má k takýmto ľuďom len jeden postoj. Aký postoj to je? Boh takýto typ ľudí z hĺbky svojho srdca zavrhuje. Výraz „zavrhovať“ má dve významové roviny. Ako to mám vysvetliť z Môjho uhla pohľadu? Výraz „zavrhovať“ v sebe obsahuje význam odporu a nenávisti. A čo jeho druhá významová vrstva? To je tá časť, ktorá naznačuje, že sa niečoho vzdávame. Vy všetci viete, čo znamená „vzdať sa niečoho“, však? V skratke, „zavrhovať“ je výraz značiaci konečnú Božiu reakciu a postoj k ľuďom, ktorí sa takto správajú. Je to krajná nenávisť voči nim a odpor, a tak teda Boh učiní rozhodnutie, že ich opustí. Je to konečné Božie rozhodnutie voči človeku, ktorý nikdy nenasledoval Božiu cestu, nikdy sa nebál Boha a nevyhýbal sa zlu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

424. Jóbov strach z Boha a podriadenosť voči Nemu sú príkladom pre ľudstvo a jeho dokonalosť a spravodlivosť boli vrcholom ľudskej prirodzenosti, ktorú by mal človek vlastniť. Hoci Boha nevidel, uvedomil si, že Boh skutočne jestvuje, a vďaka tomuto poznaniu sa Ho bál. Vďaka svojmu strachu pred Bohom sa Mu dokázal podriadiť. Dal Bohu voľnú ruku, aby mu vzal všetko, a vôbec sa neponosoval, len padol pred Bohom a povedal Mu, že aj keby v tej chvíli vzal jeho telo, s radosťou a bez ponosy by Mu to dovolil. Celé jeho správanie bolo podmienené jeho dokonalou a spravodlivou ľudskou prirodzenosťou. To znamená, že v dôsledku svojej nevinnosti, čestnosti a láskavosti bol Jób neochvejný vo svojom poznávaní a prežívaní Božej existencie. Na tomto základe kládol na seba požiadavky a vytváral normy pre svoje myslenie, správanie a princípy konania pred Bohom v súlade s Božím vedením a Božími skutkami, ktoré videl medzi všetkými vecami. Postupom času v ňom jeho skúsenosti vyvolali skutočný a ozajstný strach z Boha a spôsobili, že sa vyhýbal zlu. To bol zdroj bezúhonnosti, na ktorej Jób pevne lipol. Bol posadnutý čestnou, nevinnou a láskavou ľudskou prirodzenosťou a mal ozajstnú skúsenosť so strachom z Boha, s podriadením sa Bohu a vyhýbaním sa zlu, ako aj s poznaním, že „Jahve dal a Jahve vzal“. Len vďaka tomu bol schopný stáť pevne vo svojom svedectve uprostred takýchto podlých útokov satana a len vďaka tomu bol schopný nesklamať Boha a poskytnúť Mu uspokojivú odpoveď, keď na neho doľahli Božie skúšky.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II

425. Jób nevidel Božiu tvár ani nepočul Božie slová a už vôbec osobne nezažil Božie dielo, a predsa všetci dosvedčili jeho strach pred Bohom a svedectvo počas jeho skúšok. U Boha to vyvolalo lásku, nadšenie a chválu a u ľudí zase závisť a obdiv, ba dokonca o tom spievali chválospevy. Na jeho živote nebolo nič veľkolepé ani výnimočné: tak ako každý obyčajný človek, žil všedný život, chodil do práce pri východe slnka a vracal sa domov na odpočinok pri súmraku. Rozdiel je v tom, že počas niekoľkých nevýznamných desaťročí svojho života nadobudol poznanie Božej cesty a uvedomil si a pochopil veľkú Božiu moc a zvrchovanosť ako nikto predtým. Nebol chytrejší než ktorýkoľvek obyčajný človek, neviedol obzvlášť húževnatý život, a navyše nemal žiadne neviditeľné špeciálne schopnosti. Mal však osobnosť, ktorá bola čestná, dobrosrdečná a spravodlivá, ktorá milovala nestrannosť, spravodlivosť a pozitívne veci – väčšina obyčajných ľudí takéto vlastnosti nemá. Rozlišoval medzi láskou a nenávisťou, mal zmysel pre spravodlivosť, bol neústupný a vytrvalý a pri uvažovaní venoval dôkladnú pozornosť detailom. Počas svojho všedného života na zemi teda videl všetky mimoriadne veci, ktoré Boh vykonal, videl Božiu veľkosť, svätosť a spravodlivosť, videl Božiu starostlivosť, láskavosť a ochranu pre človeka a videl česť a autoritu najvyššieho Boha. Prvým dôvodom, prečo bol Jób schopný získať tieto veci, ktoré boli nad rámec každého obyčajného človeka, bolo jeho čisté srdce, ktoré patrilo Bohu a bolo vedené Stvoriteľom. Druhým dôvodom bolo jeho úsilie: jeho úsilie byť bezchybný a dokonalý a byť niekým, kto plní vôľu nebies, koho miluje Boh a kto sa vyhýba zlu. Jób tieto veci vlastnil a usiloval sa o ne, pričom nedokázal vidieť Boha ani počuť Božie slová. Hoci Boha nikdy nevidel, spoznal prostriedky, ktorými Boh vládne nad všetkými vecami, a pochopil múdrosť, s akou to Boh robí. Hoci Jób nikdy nepočul Božie slová, vedel, že všetky skutky, ktorými je človek odmeňovaný, alebo všetko, čo mu je odňaté, pochádzajú od Boha. Hoci roky jeho života sa nijako nelíšili od života bežného človeka, nedovolil, aby všednosť jeho života ovplyvnila jeho poznanie Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami alebo jeho nasledovanie cesty strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. V jeho očiach boli zákony všetkých vecí plné Božích skutkov a Božia zvrchovanosť bola viditeľná v každej časti ľudského života. Nevidel Boha, ale dokázal si uvedomiť, že Božie skutky sú všade, a počas svojho bezvýznamného času na zemi bol schopný v každom kúte svojho života vidieť a vnímať mimoriadne a zázračné Božie skutky a videl zázračné Božie usporiadania. Skrytosť a mlčanie Boha nebránili Jóbovi v uvedomení si Božích skutkov ani neovplyvnili jeho poznanie Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami. Jeho život bol počas jeho každodenného života uvedomením si zvrchovanosti a usporiadaní Boha, ktorý je skrytý medzi všetkými vecami. Vo svojom každodennom živote tiež počul a pochopil hlas Božieho srdca a slová Boha, ktorý mlčí medzi všetkými vecami, a predsa vyjadruje hlas svojho srdca a svoje slová tým, že riadi zákony všetkých vecí. Vidíte teda, že ak majú ľudia rovnakú ľudskú prirodzenosť a úsilie ako Jób, potom môžu získať rovnaké uvedomenie a poznanie ako Jób a môžu nadobudnúť rovnaké pochopenie a vedomosti o Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami. Boh sa Jóbovi nezjavil ani s ním nehovoril, ale Jób bol schopný byť dokonalý a spravodlivý, báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Inými slovami, bez toho, aby sa Boh zjavil človeku alebo k nemu prehovoril, Božie skutky medzi všetkými vecami a Jeho zvrchovanosť nad všetkými vecami sú dostatočné na to, aby si človek uvedomil Božiu existenciu, moc a autoritu a Božia moc a autorita sú dostatočné na to, aby človek nasledoval cestu strachu z Boha a vyhýbania sa zlu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II

426. „Bázeň pred Bohom a vyhýbanie sa zlu“ a poznanie Boha sú neoddeliteľne spojené nespočetnými vláknami a spojenie medzi nimi je evidentné. Ak sa chce človek vyhnúť zlu, musí mať najprv skutočnú bázeň pred Bohom. Ak chce človek dosiahnuť skutočnú bázeň pred Bohom, musí najprv skutočne poznať Boha. Ak chce človek spoznať Boha, musí najprv zakúsiť Božie slová, vstúpiť do reality Božích slov, zakúsiť Božie karhanie a disciplinovanie, Jeho napomínanie a súd. Ak chce človek zažiť Božie slová, musí sa najprv stretnúť tvárou v tvár s Božími slovami, stretnúť sa tvárou v tvár s Bohom a prosiť Ho, aby mu poskytol príležitosti zažiť Božie slová v rôznych prostrediach zahŕňajúcich rôznych ľudí, udalosti a predmety. Ak sa chce človek stretnúť tvárou v tvár s Bohom a s Božími slovami, musí mať najprv prosté a úprimné srdce, ochotu prijať pravdu, vôľu znášať utrpenie, odhodlanie a odvahu vyhýbať sa zlu a túžbu stať sa pravou stvorenou bytosťou… Týmto spôsobom, krok za krokom, sa budeš čoraz viac približovať k Bohu, tvoje srdce bude čoraz čistejšie a tvoj život a jeho hodnota budú vďaka tvojmu spoznávaniu Boha čoraz zmysluplnejšie a žiarivejšie. Až kým jedného dňa nebudeš cítiť, že Stvoriteľ už nie je hádankou, že Stvoriteľ pred tebou nikdy nebol skrytý, že Stvoriteľ si pred tebou nikdy neschovával tvár, že Stvoriteľ nie je od teba vôbec ďaleko, že Stvoriteľ už nie je ten, po ktorom neustále túžiš vo svojich myšlienkach a ktorého nemôžeš dosiahnuť svojimi pocitmi, že On naozaj a skutočne stojí na stráži po tvojej ľavici aj pravici, dáva ti život a riadi tvoj osud. Nie je na vzdialenom obzore ani sa neukryl vysoko v oblakoch. Je priamo po tvojom boku, bdie nad tebou a nad všetkými. On je všetko, čo máš, a to jediné, čo máš. Taký Boh ti dovoľuje milovať Ho zo srdca, držať sa Ho, byť Mu nablízku, obdivovať Ho, báť sa, že Ho stratíš a že viac nebudeš ochotný sa Ho zrieknuť, vzdorovať Mu, vyhýbať sa Mu alebo sa od Neho vzďaľovať. Všetko, čo chceš, je starať sa o Neho, podriadiť sa Mu, odmeniť sa Mu za všetko, čo ti dáva, a poddať sa Jeho nadvláde. Už viac neodmietaš, aby si sa Ním nechal viesť, aby sa o teba staral, bdel nad tebou a zaopatroval ťa. Už viac neodmietaš to, čo ti prikazuje a ustanovuje. Všetko, čo chceš, je nasledovať Ho, byť pri Ňom v Jeho spoločnosti. Všetko, čo chceš, je prijať Ho ako svoj jediný život, prijať Ho ako svojho jediného Pána, svojho jediného Boha.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Predslov

427. Keď ľudia okúsia Božie dielo, ich prvé zistenie o Ňom je, že je nepochopiteľný, múdry a úžasný, a podvedome sa Ho boja a cítia tajomstvo diela, ktoré koná a ktoré je mimo dosahu ľudskej mysle. Ľudia chcú len splniť Jeho požiadavky, uspokojiť Jeho úmysly. Nechcú Ho prekonať, pretože dielo, ktoré koná, presahuje ľudské myslenie a predstavivosť a človek by ho nemohol vykonať namiesto Neho. Ani sám človek nepozná svoju nedostatočnosť, a predsa Boh vytýčil novú cestu a prišiel priviesť človeka do novšieho a krajšieho sveta, a tak ľudstvo dosiahlo nový pokrok a prežilo nový začiatok. To, čo ľudia cítia k Bohu, nie je obdiv, alebo skôr nie je to výlučne obdiv. Ich najhlbšou skúsenosťou je strach a láska. Majú pocit, že Boh je naozaj úžasný. Koná dielo, ktoré človek nedokáže vykonať, a hovorí veci, ktoré človek nedokáže povedať. Ľudia, ktorí okúsili Božie dielo, majú vždy neopísateľný pocit. Tí s dostatočne hlbokými skúsenosťami dokážu pochopiť Božiu lásku. Cítia Jeho milotu a to, že Jeho dielo je také múdre a úžasné, a tým sa medzi nimi vytvára nekonečná sila. Nie je to des ani príležitostná láska a rešpekt, ale hlboký zmysel Božieho súcitu k človeku a Jeho tolerancia k nemu. Ľudia, ktorí zažili Jeho napomínanie a súd, však cítia Jeho vznešenosť a to, že netoleruje žiadne urážky. Dokonca ani tí, ktorí okúsili veľa z Jeho diela, Ho nedokážu pochopiť. Všetci, ktorí sa Ho naozaj boja, vedia, že Jeho dielo nie je v súlade s ľudskými predstavami, ale vždy ide proti nim. On od ľudí nechce, aby Ho absolútne obdivovali alebo sa Mu zdanlivo podriaďovali. Skôr by mali dosiahnuť pravý strach a podriadenosť. Pri toľkých Jeho dielach sa Ho vo svojom srdci bojí každý, kto má naozajstnú skúsenosť, ktorá je na vyššej úrovni ako obdiv. Ľudia spoznali Jeho povahu vďaka Jeho dielu napomínania a súdu, a preto sa Ho vo svojich srdciach boja. Boha sa má báť a podriadiť sa Mu, pretože Jeho bytie a povaha nie sú totožné s tými, ktoré majú stvorené bytosti, a presahujú ich. Boh existuje sám o sebe, je večný a je to nestvorené bytie. Len On je hodný strachu a podriadenosti a človek toho nie je hoden. Preto všetci, ktorí zažili Jeho dielo a skutočne Ho spoznali, pociťujú vo svojich srdciach k Nemu strach. Avšak tí, ktorí sa svojich predstáv o Ňom nezbavili – tí, ktorí Ho jednoducho nepovažujú za Boha –, nemajú z Neho v srdciach strach, a hoci Ho nasledujú, nie sú podmanení. Sú to od prírody vzdorovití ľudia. Týmto spôsobom chce dosiahnuť, aby všetky stvorené bytosti mali srdcia plné strachu k Stvoriteľovi, uctievali Ho a bezpodmienečne sa poddali Jeho nadvláde. To je konečný výsledok, ktorý má celé Jeho dielo dosiahnuť. Ak sa ľudia, ktorí zažili takéto dielo, Boha ani trochu v srdciach neboja a ak sa ich vzdorovitosť z minulosti vôbec nezmení, potom budú určite vyradení. Ak je postoj človeka k Bohu len taký, že Ho z diaľky obdivuje alebo Mu prejavuje úctu, a ani trochu Ho nemiluje, potom je to výsledok, ku ktorému dospel človek bez srdca milujúceho Boha, a chýbajú mu predpoklady na to, aby bol zdokonalený. Ak ani toľko vynaloženej práce nestačí na získanie pravej lásky človeka, potom tento človek nezískal Boha a úprimne sa neusiluje o pravdu. Ten, kto nemiluje Boha, nemiluje pravdu, a preto nemôže získať Boha, a už vôbec nie získať Božie schválenie. Hoci títo ľudia zakúsia pôsobenie Ducha Svätého a Jeho súd, nie sú schopní mať bohabojné srdce. Ich prirodzenosť je nemenná a majú mimoriadne nenávistnú povahu. Všetci, ktorí nemajú bohabojné srdce, budú vyradení, budú predmetom trestu a potrestaní rovnako ako tí, ktorí konajú zlo. Budú trpieť ešte viac ako tí, ktorí páchali neprávosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo