404. Ako príslušníci ľudskej rasy a oddaní kresťania máme všetci zodpovednosť a povinnosť ponúknuť svoje mysle a telá pre naplnenie Božieho poverenia, pretože celé naše bytie pochádza od Boha a existuje vďaka Jeho zvrchovanosti. Ak naše mysle a telá nebudú za Božie poverenie a spravodlivej veci ľudstva, potom naše duše budú cítiť, že nie sú hodné tých, ktorí boli umučení kvôli Božiemu povereniu, a že sú oveľa viac nehodné Boha, ktorý nám dal všetko.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh vládne osudu celého ľudstva

405. To, ako vnímaš Božie poverenia, je mimoriadne dôležité a je to veľmi vážna záležitosť. Ak nedokážeš splniť to, čo Boh ľuďom zveril, potom nie si hoden, aby si žil v Jeho prítomnosti, a mal by si byť potrestaný. Je úplne prirodzené a odôvodnené, že ľudia by mali splniť akékoľvek poverenia, ktoré im Boh zverí. Je to najväčšia ľudská povinnosť a je to rovnako dôležité ako samotné ich životy. Ak Božie poverenia neberieš vážne, zrádzaš Boha tým najvážnejším spôsobom. V tomto si úbohejší ako Judáš a mal by si byť prekliaty. Ľudia musia dôkladne porozumieť, ako zaobchádzať s tým, čo im Boh zverí, a prinajmenšom musia pochopiť, že poverenia, ktoré zveruje ľudstvu, sú pozdvihnutím a osobitnou láskavosťou od Boha a že sú to tie najslávnejšie veci. Všetko ostatné možno opustiť. Aj keď človek musí obetovať svoj vlastný život, stále musí plniť Božie poverenie.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka

406. Medzi povinnosťou človeka a tým, či je požehnaný, alebo zatratený, nie je žiadna súvislosť. Povinnosť je to, čo má človek plniť. Je to jeho poslanie zoslané z neba a nemalo by závisieť od odmeny, podmienok alebo dôvodov. Len vtedy si človek plní svoju povinnosť. Byť požehnaný znamená, keď sa niekto po tom, ako zakúsi súd, stane dokonalým a teší sa z Božieho požehnania. Byť zatratený znamená, že sa nezmení povaha niekoho, kto zakúsil napomínanie a súd. Vtedy sa nestane dokonalým, ale bude potrestaný. No bez ohľadu na požehnanie alebo zatratenie majú stvorené bytosti konať svoju povinnosť, robiť to, čo musia a čoho sú schopné. To je to najmenšie, čo by mal robiť človek, ktorý sa usiluje o Boha. Nemal by si plniť povinnosť len preto, aby si bol požehnaný, a nemal by si odmietať konať zo strachu, že budeš zatratený. Chcem vám povedať toto: Človek by mal konať svoju povinnosť a ak toho nie je schopný, je to jeho vzdorovitosť. Človek sa postupne mení práve pri tom, ako koná svoju povinnosť, a práve v tomto procese preukazuje svoju vernosť. Čím viac si teda dokážeš plniť svoju povinnosť, tým viac pravdy dostaneš a tým skutočnejší bude tvoj výraz. Tí, ktorí svoju povinnosť plnia iba mechanicky a nehľadajú pravdu, budú napokon vyradení, pretože takíto ľudia nekonajú svoju povinnosť v praktizovaní pravdy a nepraktizujú pravdu pri vykonávaní svojej povinnosti. Sú to tí, ktorí zostanú nezmenení a budú zatratení. Nečisté sú nielen ich výrazy, ale zlé je aj všetko, čo vyjadrujú.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka

407. Boh sa usiluje ľudstvo riadiť a spasiť. Boh má, samozrejme, na ľudí požiadavky a tieto požiadavky sú ich povinnosťou. Je jasné, že ľudská povinnosť pramení z Božieho diela a Jeho požiadaviek na ľudstvo. Bez ohľadu na to, akú povinnosť človek vykonáva, je to tá najsprávnejšia vec, ktorú môže robiť, tá najkrajšia a najspravodlivejšia vec v rámci ľudstva. Ľudia by ako stvorené bytosti mali plniť svoje povinnosti, pretože len tak môžu získať odobrenie od Stvoriteľa. Stvorené bytosti žijú pod Stvoriteľovou nadvládou a prijímajú všetko, čo im Boh poskytuje a všetko, čo pochádza od Boha, preto by si mali plniť svoje povinnosti a záväzky. Je to dokonale prirodzené a opodstatnené a bolo to ustanovené Bohom. Na tom možno vidieť, že plniť povinnosti stvorenej bytosti je pre ľudí spravodlivejšie, krajšie a vznešenejšie než čokoľvek iné, čo robia počas svojho života na zemi; medzi ľuďmi neexistuje nič zmysluplnejšie a cennejšie a nič nevnáša väčší zmysel a hodnotu do života stvoreného človeka, než plniť povinnosti stvorenej bytosti. Len tí ľudia na zemi, ktorí pravdivo a úprimne plnia povinnosti stvorenej bytosti, sú tí, ktorí sa podriaďujú Stvoriteľovi. Táto skupina sa neriadi svetskými trendmi; podriaďujú sa Božiemu vedeniu a usmerňovaniu, počúvajú len slová Stvoriteľa, prijímajú pravdy vyjadrené Stvoriteľom a žijú podľa Stvoriteľových slov. Toto najpravdivejšie, najhlasnejšie svedectvo je tým najlepším svedectvom viery v Boha. To, že stvorená bytosť dokáže vykonať povinnosť stvorenej bytosti, aby vedela uspokojiť Stvoriteľa, je tá najkrajšia vec medzi ľuďmi a je to niečo, čo by sa malo šíriť ako príbeh, ktorý by mali chváliť všetci ľudia. Stvorené bytosti by mali bezpodmienečne prijať všetko, čo im Stvoriteľ zverí; pre ľudstvo je to záležitosťou šťastia i výsady a pre všetkých, ktorí sú schopní vykonať povinnosť stvorenej bytosti, neexistuje nič krajšie a viac hodné piety – je to niečo pozitívne. A to, ako Stvoriteľ zaobchádza s tými, ktorí plnia povinnosť stvorenej bytosti, a čo im sľubuje, je záležitosťou Stvoriteľa; nie je to vecou stvoreného ľudstva. Povedané trochu jednoduchšie a priamejšie, závisí to od Boha a ľudia nemajú žiadne právo do toho zasahovať. Dostaneš to, čo ti Boh dá, a ak ti nedá nič, potom na to nemôžeš nič povedať. Keď stvorená bytosť prijme Božie poverenie, spolupracuje so Stvoriteľom pri plnení svojej povinnosti a robí, čo môže, nie je to transakcia ani obchod; ľudia by sa nemali snažiť obchodovať s výrazmi postojov alebo činmi a správaním, aby od Boha získali nejaké prísľuby alebo požehnania. Keď vám Stvoriteľ zverí toto dielo, je správne a vhodné, aby ste ako stvorené bytosti prijali túto povinnosť a poverenie. Je na tom niečo, čo pripomína obchod? (Nie.) Čo sa týka Stvoriteľa, je ochotný zveriť každému z vás povinnosti, ktoré by ľudia mali plniť. Čo sa týka stvoreného ľudstva, ľudia by mali túto povinnosť vďačne prijať a považovať ju za svoj životný záväzok, za hodnotu, ktorú by mali v tomto živote žiť. Nie je to žiaden obchod, nie je to rovnocenná výmena a už vôbec sa to netýka žiadnej odmeny alebo iných výrokov, ako si ľudia predstavujú. V žiadnom prípade to nie je obchod, nejde o výmenu ceny, ktorú ľudia platia, alebo práce, ktorú robia pri plnení svojej povinnosti, za niečo iné. Boh to takto nikdy nepovedal a ľudia by to tak nemali chápať. Stvoriteľ dáva ľudstvu poverenie a stvorená bytosť, ktorá dostala od Stvoriteľa poverenie dané Bohom, sa zaväzuje plniť svoju povinnosť. Na tejto záležitosti, na tomto procese, nie je nič, čo by pripomínalo obchod, je to vcelku jednoduchá a správna vec. Je to celkom ako s rodičmi – keď sa im narodí dieťa, vychovávajú ho bez podmienok a sťažností. Možno dieťa vyrastie a bude im oddané, avšak jeho rodičia na neho tieto požiadavky nekládli odkedy sa narodilo. Neexistuje ani jeden rodič, ktorý by po narodení dieťaťa povedal: „Vychovávam ho len preto, aby mi v budúcnosti slúžilo a ctilo ma. Ak ma nebude ctiť, hneď teraz ho zahrdúsim.“ Neexistuje žiaden takýto rodič. Súdiac podľa toho, ako rodičia vychovávajú svoje deti, je to teda povinnosť a zodpovednosť, však? (Áno.) Rodičia budú naďalej vychovávať svoje dieťa bez ohľadu na to, či im bude oddané, alebo nie, a nehľadiac na útrapy ho budú vychovávať, až kým nedospeje, a priať mu len to najlepšie. Na zodpovednosti a povinnosti, ktorú majú rodičia voči svojmu dieťaťu, nie je nič, čo by pripomínalo podmienku alebo transakciu. Tí, ktorí majú skúsenosti s rodičovstvom, tomu rozumejú. Väčšina rodičov nemá žiadne požiadavky na to, či je im ich dieťa oddané. Ak je ich dieťa oddané, budú mať o niečo väčšiu radosť, ako keby nebolo, a budú o niečo šťastnejší v starobe. Ak ich dieťa nie je oddané, jednoducho to prijmú. Takto bude zmýšľať väčšina rodičov, ktorí zmýšľajú pomerne otvorene. V konečnom dôsledku, či už ide o rodičov, ktorí vychovávajú svoje deti, alebo o deti, ktoré podporujú svojich rodičov, ide o zodpovednosť, o povinnosť, ktorá je súčasťou očakávanej úlohy človeka. V porovnaní s plnením povinností stvorenej bytosti sú to, samozrejme, všetko malichernosti, ale v rámci záležitostí ľudského sveta sa radia medzi tie krajšie a spravodlivejšie. Netreba dodávať, že pre plnenie povinností stvorenej bytosti to platí ešte viac. Keď človek ako stvorená bytosť predstúpi pred Stvoriteľa, mal by vykonávať svoju povinnosť. Takéto konanie je správne a človek by si mal danú zodpovednosť splniť. Na základe toho, že stvorené bytosti vykonávajú svoje povinnosti, Stvoriteľ vykonal medzi ľuďmi ešte väčšie dielo a uskutočnil na nich ďalšiu etapu diela. O aké dielo ide? Zaopatruje ľudstvo pravdou a umožňuje mu, aby ju od Neho získalo pri vykonávaní svojich povinností, zbavilo sa tak svojich skazených pováh a očistilo sa. Tak ľudia uspokoja Božie úmysly a vydajú sa na správnu cestu životom. Napokon sa dokážu báť Boha a vyhýbať sa zlu, dosiahnu úplnú spásu a nebudú viac podliehať satanovmu súženiu. Boh chce, aby ľudstvo napokon dosiahlo práve tento účinok vykonávaním svojej povinnosti. Takže keď vykonávaš svoju povinnosť, Boh nielenže zariadi, aby si jasne videl jednu vec a do istej miery pochopil pravdu, a nielenže ťa nechá tešiť sa z milosti a požehnaní, ktoré ako stvorená bytosť dostávaš pri vykonávaní svojej povinnosti. Skôr ti umožní, aby si bol očistený a spasený a nakoniec začal žiť vo svetle Stvoriteľovej tváre.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Siedma časť)

408. Keď človek prijíma to, čo mu Boh zveruje, Boh má svoju normu, podľa ktorej posudzuje, či je jeho konanie dobré, alebo zlé, či sa podriaďuje, či uspokojuje Božie úmysly a či sú jeho činy adekvátne. Boha zaujíma predovšetkým srdce človeka, nie jeho konanie na povrchu. Nie je to tak, že Boh by mal niekoho požehnať, pokiaľ niečo robí, bez ohľadu na to, ako to robí. Ide o mylné pochopenie Boha zo strany niektorých ľudí. Boh sa nepozerá len na konečný výsledok vecí, ale väčší dôraz kladie na to, aké je srdce človeka a aký je jeho postoj počas vývoja vecí. Hľadí na to, či je v ľudskom srdci podriadenosť, ohľaduplnosť a túžba uspokojiť Boha.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

409. Bez ohľadu na to, akú povinnosť plníte, musíte hľadať pravdu-princípy, pochopiť Božiu vôľu, vedieť, aké sú Jeho požiadavky k tej či onej povinnosti, a pochopiť, čo by ste mali prostredníctvom tejto povinnosti dosiahnuť. Len tak môžete svoje dielo vykonávať v súlade s princípmi. Pri vykonávaní svojej povinnosti sa nikdy nesmieš riadiť tým, čomu dávaš prednosť, nemôžeš robiť, čo by si chcel, čo by si rád robil alebo vďaka čomu by si vyzeral dobre. To je konanie v súlade s vlastnou vôľou. Nie je chyba, ak sa pri vykonávaní svojej povinnosti spoliehaš na vlastnú vôľu v domnienke, že je to to, čo Boh žiada a čo Ho urobí šťastným, a ak Mu svoje osobné voľby násilne vnucuješ alebo ich praktizuješ, ako keby boli pravdou, a dodržiavaš ich, ako keby boli pravdou-princípmi? To nie je plnenie tvojej povinnosti a Boh si jej vykonávanie týmto spôsobom nebude pamätať. Niektorí ľudia nerozumejú pravde a nevedia, čo to znamená dobre si plniť svoje povinnosti. Majú pocit, že sa snažili a dali do toho svoje srdce, zapreli telo a trpeli, tak prečo si potom nikdy nedokážu uspokojivo plniť svoju povinnosť? Prečo je Boh vždy nespokojný? Kde urobili títo ľudia chybu? Ich chybou bolo, že nehľadali Božie požiadavky a namiesto toho konali podľa vlastných myšlienok – to je dôvod. Svoje túžby, voľby a sebecké motívy považovali za pravdu, ako keby boli tým, čo Boh miluje, ako keby šlo o Jeho normy a požiadavky. To, v čo verili, považovali za správne, dobré a krásne, takže to pre nich bola pravda; to je chyba. Aj keď by si ľudia mohli niekedy myslieť, že niečo je správne a je to v súlade s pravdou, nemusí to znamenať, že je to v súlade s Božou vôľou. Čím viac si ľudia o niečom myslia, že to je správne, tým obozretnejší by mali byť a tým viac by mali hľadať pravdu, aby zistili, či to, čo si myslia, spĺňa Božie požiadavky. Ak je to v priamom protiklade s Jeho požiadavkami a slovami, potom to je neprijateľné, aj keď si myslíš, že to je správne. Je to len ľudská myšlienka a bez ohľadu na to, za aké správne to považuješ, nebude to v súlade s pravdou. To, či je niečo správne, alebo nesprávne, musí byť určené podľa Božích slov. Je jedno, za aké správne niečo považuješ – ak to nemá základ v Božích slovách, je to nesprávne a musíš to zahodiť. Prijateľné to je, len ak je to v súlade s pravdou a len pri takomto dodržiavaní pravdy-princípov môže byť tvoje vykonávanie povinnosti dostatočne dobré. Len čo je povinnosť? Je to poverenie, ktoré ľuďom zveril Boh, je to časť diela Božieho domu a je to zodpovednosť a záväzok, ktorý by mal mať každý príslušník Božieho vyvoleného národa. Je povinnosť tvoja kariéra? Je to osobná rodinná záležitosť? Je spravodlivé povedať, že keď ti pridelia povinnosť, stane sa tvojou osobnou záležitosťou? Vôbec to nie je tak. Ako by si si teda mal plniť svoju povinnosť? Konaním v súlade s Božími požiadavkami, slovami a normami a založením svojho správania na pravde-princípoch, nie na subjektívnych ľudských túžbach. Niektorí ľudia hovoria: „Keď mi zveria nejakú povinnosť, nie je to moja vlastná záležitosť? Moja povinnosť je moja zodpovednosť, a keď dostanem niečo na zodpovednosť, nie je to moja vlastná záležitosť? Keď k nej budem pristupovať ako k svojej záležitosti, neznamená to, že ju spravím poriadne? Urobil by som ju poriadne, keby som k nej nepristupoval ako k svojej záležitosti?“ Sú tieto slová správne, alebo nesprávne? Sú nesprávne; sú v rozpore s pravdou. Povinnosť nie je tvoja vlastná záležitosť, je to Božia záležitosť, súčasť Božieho diela a ty musíš konať, ako Boh žiada; len ak budeš svoju povinnosť vykonávať so srdcom poslúchajúcim Boha, môžeš dosiahnuť dostatočnú kvalitu. Ak svoju povinnosť vykonávaš vždy podľa vlastných predstáv a domnienok a podľa toho, k čomu sám inklinuješ, potom normu nikdy nesplníš. Ak vždy vykonávaš svoju povinnosť tak, ako chceš ty sám, nie je to vykonávanie povinnosti, pretože to, čo robíš, nespadá pod Božie riadenie, a nie je to dielo Božieho domu; namiesto toho plníš vlastnú misiu, vykonávaš vlastné úlohy a Boh si to preto nebude pamätať.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Iba hľadaním pravdy-princípov môže človek dobre plniť svoju povinnosť

410. Niektorí ľudia, nech už pri plnení svojich povinností narazia na akýkoľvek problém, nehľadajú pravdu a vždy konajú na základe svojich vlastných myšlienok, predstáv, ilúzií a túžob. Sústavne uspokojujú svoje sebecké túžby a ich konanie vždy riadia ich skazené povahy. Môže to vyzerať, že si vždy plnia svoje povinnosti, ale keďže nikdy neprijali pravdu a nie sú schopní konať podľa pravdy-princípov, nakoniec sa im nepodarí získať pravdu a život a stať sa vykonávateľmi služby hodnými tohto mena. Na čo sa teda takíto ľudia spoliehajú pri plnení svojich povinností? Nespoliehajú sa na pravdu ani na Boha. Tá trocha pravdy, ktorej rozumejú, v ich srdciach nezískala zvrchovanosť; pri plnení týchto povinností sa spoliehajú na svoje vlastné nadanie a talent, na všetky poznatky, ktoré získali, aj na vlastnú silu vôle či dobré úmysly. Budú v takom prípade schopní prijateľne plniť svoje povinnosti? Keď sa ľudia pri plnení svojich povinností spoliehajú na svoju bezprostrednosť, predstavy, ilúzie, odbornosť a vedomosti, mohlo by sa zdať, že si plnia svoje povinnosti a nedopúšťajú sa zla, no v skutočnosti nepraktizujú pravdu a neurobili nič, čo by Boha uspokojilo. Je tu však aj ďalší problém, ktorý nemožno ignorovať: aký bude konečný výsledok, ak sa počas plnenia povinností tvoje predstavy, ilúzie a osobné túžby nikdy nezmenia, nikdy ich nenahradí pravda a tvoje činy a skutky nikdy nebudú v súlade s pravdou-princípmi? Nebudeš mať vstup do života, staneš sa vykonávateľom služby, a tak naplníš slová Pána Ježiša: „Mnohí Mi v ten deň povedia: Pane, Pane, či sme v Tvojom mene neprorokovali, či sme v Tvojom mene nevyháňali démonov a či sme v Tvojom mene neurobili mnoho zázrakov? A vtedy im poviem: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo Mňa vy, ktorí páchate neprávosť.“ (Mt 7, 22-23) Prečo Boh nazýva týchto ľudí, ktorí sa snažia a vykonávajú službu, zlosynmi? Jednou vecou si môžeme byť istí, a to, že nezáleží na tom, aké povinnosti alebo dielo títo ľudia vykonávajú – ich motivácia, impulzy, úmysly a myšlienky pramenia výlučne z ich sebeckých túžob, majú iba ochraňovať ich vlastné záujmy a vyhliadky a slúžia na uspokojenie ich vlastnej pýchy, márnivosti a postavenia. Všetko sa sústreďuje okolo týchto úvah a špekulácií, v ich srdci chýba pravda, nemajú srdce, ktoré sa bojí a poslúcha Boha – to je koreň problému. O čo sa dnes máte zásadne usilovať? Vo všetkom musíte hľadať pravdu a musíte náležite vykonávať svoje povinnosti podľa Božej vôle a podľa toho, čo Boh žiada. Ak to urobíte, dostane sa vám Božej chvály. Čo presne teda znamená vykonávať svoje povinnosti podľa toho, čo žiada Boh? Vo všetkom, čo robíte, sa musíte naučiť modliť k Bohu, musíte uvažovať nad tým, aké sú vaše úmysly, aké sú vaše myšlienky a či sú tieto úmysly a myšlienky v súlade s pravdou; ak nie sú, mali by ste ich dať bokom a následne konať podľa pravdy-princípov a prijať Božie preskúmanie. Takto zabezpečíte, že budete uvádzať pravdu do praxe. Ak máte svoje vlastné úmysly a ciele a dobre si uvedomujete, že porušujú pravdu a sú v rozpore s Božou vôľou, no i tak sa nemodlíte k Bohu a nehľadáte riešenie v pravde, je to nebezpečné, ľahko sa dopustíte zla a urobíte veci, ktoré sa Bohu protivia. Ak sa dopustíte zla raz alebo dvakrát a budete sa kajať, potom máte stále nádej na spásu. Ak však budete naďalej páchať zlo, potom ste vykonávateľom mnohorakého zla. Ak sa ani potom nedokážete kajať, máte problém: Boh vás odvrhne alebo opustí, čo znamená, že vám hrozí vyhnanstvo; ľudia, ktorí sa dopúšťajú rôznych podlých skutkov, budú istotne potrestaní a vyhnaní.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť

411. Každá povinnosť, ktorú plníš, zahŕňa vstup do života. Či už je tvoja povinnosť skôr pravidelná alebo nestála, nudná alebo pestrá, vždy musíš dosiahnuť vstup do života. Povinnosti, ktoré vykonávajú niektorí ľudia, sú dosť monotónne, každý deň robia tú istú vec. Stavy, ktoré títo ľudia pri ich vykonávaní zjavujú, však vôbec nie sú také homogénne. Niekedy, keď majú dobrú náladu, sú o niečo usilovnejší a spravia svoju prácu lepšie. Inokedy v nich v dôsledku nejakého neznámeho vplyvu ich skazené satanské povahy podnietia ničomnosť a majú preto zlé stavy a nálady; následkom toho vykonávajú svoje povinnosti povrchne. Ľudské vnútorné stavy sa neustále menia; môžu sa zmeniť kdekoľvek a kedykoľvek. Bez ohľadu na to, ako sa tvoj stav mení, vždy je nesprávne konať podľa nálady. Povedzme, že sa ti darí trocha lepšie, keď máš dobrú náladu, a trocha horšie, keď ju máš zlú – je to zásadový spôsob konania? Umožní ti to vykonávať tvoju povinnosť v prijateľnej kvalite? Ľudia sa musia bez ohľadu na svoju náladu vedieť modliť pred Bohom a hľadať pravdu; len tak sa môžu vyhnúť tomu, aby ich ovládali a rozkolísavali ich nálady. Keď si plníš svoju povinnosť, mal by si sa vždy skúmať, aby si zistil, či robíš veci podľa princípu, či tvoje plnenie povinnosti zodpovedá norme, či ju jednoducho nerobíš povrchne, či si sa pokúsil obmedziť svoju zodpovednosť a či tvoj postoj a spôsob myslenia nie sú problematické. Keď sa nad sebou zamyslíš a tieto veci ti budú jasné, bude pre teba ľahšie plniť si svoju povinnosť. Či už sa pri jej plnení stretneš s negatívnosťou a slabosťou alebo so zlou náladou po tom, čo sa tebou Boh zaoberal, mal by si s tým narábať správne a zároveň musíš hľadať pravdu a porozumieť Božej vôli. Keď budeš robiť tieto veci, získaš cestu k praktizovaniu. Ak chceš pri plnení svojej povinnosti vykonať dobrú prácu, nesmie ťa ovplyvňovať tvoja nálada. Je jedno, ako negatívne alebo slabo sa cítiš, vo všetkom, čo robíš, by si mal praktizovať pravdu, úplne striktne a v súlade s princípmi. Ak to takto urobíš, budú ťa schvaľovať ostatní ľudia, a navyše sa budeš páčiť aj Bohu. Takto budeš zodpovedným človekom, ktorý nesie na pleciach bremeno; budeš naozaj dobrým človekom, ktorý si skutočne plní svoje povinnosti, ako má, a ktorý v plnej miere žije podobu pravého človeka. Takíto ľudia sú pri plnení svojich povinností očistení, dosiahnu skutočnú premenu a možno o nich povedať, že sú čestní v Božích očiach. Len čestní ľudia môžu vytrvať v praktizovaní pravdy, byť úspešní v konaní podľa princípu a plniť si svoje povinnosti tak, ako majú. Ľudia, ktorí konajú podľa princípu, si plnia svoje povinnosti dôkladne, keď majú dobrú náladu; nepracujú povrchne, nie sú arogantní a nepredvádzajú sa, aby o nich mali ostatní vysokú mienku. Keď majú zlú náladu, dokážu vykonávať svoje každodenné úlohy s rovnakou vážnosťou a zodpovednosťou a aj keď sa stretnú s niečím, čo plneniu ich povinností škodí, čo na nich trošku tlačí alebo ich pri povinnostiach vyrušuje, stále dokážu pred Bohom upokojiť svoje srdcia a modliť sa so slovami: „Je jedno, na aký veľký problém natrafím – aj keby malo spadnúť nebo –, pokým som nažive, som odhodlaný spraviť všetko, čo dokážem, aby som si splnil svoju povinnosť. Každý deň, ktorý prežijem, je deň, v ktorom musím dobre vykonať svoju povinnosť, aby som bol hoden tejto povinnosti, ktorú mi uložil Boh, ako aj tohto dychu, ktorý vložil do môjho tela. Bez ohľadu na to, v akých veľkých ťažkostiach sa nachádzam, všetko odložím bokom, lebo plnenie mojej povinnosti je najdôležitejšie!“ Tí, na ktorých nevplýva žiadny človek, udalosť, vec ani prostredie, ktorých nespútava žiadna nálada ani vonkajšia situácia a ktorí kladú svoje povinnosti a poverenia zverené od Boha na prvé miesto, sú ľudia verní Bohu a skutočne sa Mu podriaďujú. Takíto ľudia dosiahli vstup do života a vstúpili do pravdy-reality. Je to jeden z najskutočnejších a najpraktickejších výrazov žitia pravdy.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vstup do života sa začína vykonávaním povinnosti

412. Bez ohľadu na to, čo od teba Boh vyžaduje, musíš sa o to len usilovať celou svojou silou a Ja dúfam, že nakoniec dokážeš pred Neho predstúpiť a dať Mu svoju maximálnu oddanosť. Pokiaľ budeš vidieť, že Boh sa na svojom tróne radostne usmieva, potom aj keby bola táto chvíľa stanoveným časom tvojej smrti, môžeš sa usmiať i zasmiať a pokojne zavrieť oči. Počas svojho času na zemi musíš pre Boha vykonať svoju poslednú povinnosť. V minulosti bol Peter pre Boha ukrižovaný hore nohami; ty by si mal však Boha nakoniec uspokojiť a minúť celú svoju energiu v Jeho záujme. Čo môže stvorená bytosť spraviť za Boha? Preto by si sa mal skôr či neskôr vydať do Božích rúk, nech s tebou naloží podľa vlastného uváženia. Pokiaľ Ho to urobí šťastným a spokojným, dovoľ Mu, nech si s tebou robí, čo chce. Aké majú ľudia právo sťažovať sa?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výklad záhad „Slová Boha celému vesmíru“, 41. kapitola

413. Všetko, čo sa od vás v súčasnosti vyžaduje, nie sú žiadne dodatočné požiadavky, ale povinnosť človeka, ktorú by mali plniť všetci ľudia. Ak nie ste schopní ani len vykonávať svoju povinnosť alebo ju robiť dobre, nespôsobujete potom sami sebe ťažkosti? Nekoketujete tak so smrťou? Ako by ste mohli očakávať, že vás čaká nejaká budúcnosť a vyhliadky? Božie dielo sa vykonáva v záujme ľudstva a spolupráca človeka zase v záujme Božieho riadenia. Po tom, ako Boh vykonal všetko, čo vykonať mal, sa od človeka vyžaduje, aby bol vo svojom praktizovaní neochvejný a spolupracoval s Bohom. V Božom diele by človek nemal šetriť úsilím, mal by Bohu obetovať svoju oddanosť a nemal by sa oddávať početným predstavám či len tak nečinne sedieť a čakať na smrť. Boh sa dokáže pre človeka obetovať, tak prečo potom človek nedokáže Bohu obetovať svoju oddanosť? Boh je s človekom jedno srdce a jedna myseľ, tak prečo potom človek nemôže s Bohom trochu spolupracovať? Boh vykonáva svoje dielo pre ľudstvo, tak prečo potom človek nedokáže vykonať svoje povinnosti v záujme Božieho riadenia? Božie dielo už zašlo tak ďaleko a vy stále vidíte, no nekonáte, počujete, no nepodnikáte žiadne kroky. Nie sú takíto ľudia terčom záhuby? Boh už človeku obetoval všetko, tak prečo dnes človek nie je schopný vrúcne vykonávať svoju povinnosť? Pre Boha je Jeho dielo najvyššou prioritou a dielo Jeho riadenia je vrcholne dôležité. Najvyššou prioritou pre človeka je uvádzanie Božích slov do praxe a napĺňanie Božích požiadaviek. Tomuto by ste mali všetci porozumieť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka

414. Plnenie povinnosti je v skutočnosti naplnením všetkého, čo je človeku vlastné, teda toho, čo je pre človeka možné. Vtedy je jeho povinnosť splnená. Ľudské nedostatky pri službe Bohu sa postupne zmenšujú tým, ako človek nadobúda skúsenosti a podrobuje sa súdu. Plneniu povinnosti to nebráni ani neovplyvňuje. Tí, ktorí prestanú Bohu slúžiť alebo sa vzdajú a ustúpia, pretože sa boja, že by ich služba Bohu mohla mať nedostatky, sú zo všetkých najzbabelejší. Ak ľudia nedokážu pri službe Bohu vyjadriť to, čo by mali, alebo dosiahnuť to, čo je pre nich vrodene možné, a namiesto toho konajú mechanicky, stratili určenie, ktoré by stvorená bytosť mala mať. Takýchto ľudí poznáme ako „tuctových“, sú zbytočným nepodarkom. Ako ich vôbec možno nazývať stvorenými bytosťami? Nie sú to skazené bytosti, ktoré navonok žiaria, ale vnútri sú prehnité? Ak sa človek nazýva Bohom, a predsa nie je schopný vyjadriť božskú prirodzenosť, konať dielo samotného Boha alebo zastupovať Boha, nepochybne Bohom nie je, pretože nemá Božie jadro, a to, čo Boh môže vrodene dosiahnuť, v ňom neexistuje. Ak človek stratí to, čo dokáže vrodene dosiahnuť, nemožno ho už považovať za človeka a nie je hodný toho, aby sa nazýval stvorenou bytosťou, ani toho, aby predstúpil pred Boha a slúžil Mu. Nie je hodný ani toho, aby prijímal Božiu milosť, ani toho, aby naňho Boh dohliadal, chránil ho a zdokonaľoval. Mnohí, ktorí stratili Božiu dôveru, strácajú aj Božiu milosť. Svoje zlé skutky nielenže nenávidia, ale bezostyšne šíria myšlienku, že Božia cesta je nesprávna, a tí vzdorovití dokonca popierajú existenciu Boha. Ako môžu mať títo ľudia, ktorí sú posadnutí takouto vzdorovitosťou, právo požívať Božiu milosť? Tí, ktorí si neplnia svoju povinnosť, sa proti Bohu veľmi búria a veľa Mu dlhujú, a predsa sa obracajú a pranierujú Boha, že sa mýli. Ako by mohol byť takýto človeka hodný zdokonalenia? Nie je to cesta k tomu, aby bol vyradený a potrestaný? Ľudia, ktorí si neplnia svoju povinnosť pred Bohom, sú už vinní z tých najohavnejších zločinov, za ktoré je aj smrť nedostatočným trestom, a predsa majú tú opovážlivosť sporiť sa s Bohom a pasovať sa s Ním. Akú cenu má zdokonaľovanie takýchto ľudí? Keď si ľudia neplnia svoju povinnosť, mali by cítiť vinu a podlžnosť. Mali by nenávidieť svoju slabosť a neužitočnosťou, svojou vzdorovitosťou a skazenosťou, a tiež by mali odovzdať svoj život Bohu. Len vtedy sú to stvorené bytosti, ktoré skutočne milujú Boha, a len takíto ľudia sú hodní požívať Božie požehnanie a zasľúbenie a byť Ním zdokonalení. A čo väčšina z vás? Ako sa správate k Bohu, ktorý žije medzi vami? Ako si pred Ním plníte svoju povinnosť? Urobili ste všetko, k čomu ste boli povolaní, aj na úkor vlastného života? Čo ste obetovali? Nedostali ste odo Mňa veľa? Dokážete to rozpoznať? Ako veľmi ste Mi verní? Ako Mi slúžite? A čím všetkým som vás obdaril a čo som pre vás urobil? Zmerali ste to všetko? Posúdili ste to všetko a porovnali to s tým malým svedomím, ktoré je vo vás? Koho by mohli byť vaše slová a skutky hodné? Je možné, že táto vaša nepatrná obeť je hodná všetkého, čím som vás obdaril? Nemám inú možnosť a som vám oddaný celým srdcom, no vy v sebe ukrývate podlé úmysly a ste voči Mne vlažní. Toto je miera vašich povinností, vaše jediné určenie. Nie je to tak? Neviete, že ste úplne zlyhali pri plnení povinnosti stvorenej bytosti? Ako vás možno považovať za stvorené bytosti? Nie je vám jasné, čo vyjadrujete a prežívate? Nesplnili ste si svoju povinnosť, ale chcete získať zhovievavosť a štedrú Božiu milosť. Takáto milosť nie je pre takých bezcenných a nízkych, ako ste vy, ale pre tých, ktorí nič nežiadajú a radi sa obetujú. Tuctoví ľudia ako vy sú úplne nehodní toho, aby sa tešili z nebeskej milosti. Vaše dni budú sprevádzať len útrapy a nekonečné tresty! Ak Mi nedokážete byť verní, váš osud bude plný utrpenia. Ak nedokážete stáť za Mojimi slovami a Mojím dielom, vašou odmenou bude trest. Všetka milosť, požehnanie a nádherný život v kráľovstve nebudú mať s vami nič spoločné. Toto je koniec, ktorý si zaslúžite a dôsledok vášho vlastného konania!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka