391. Boh stvoril ľudí a umiestnil ich na zem. Odvtedy ich vedie. Potom ich zachránil a ponúkol sa ako obeta za hriech ľudstva. Napokon si aj tak musí ľudstvo podmaniť, úplne ľudí zachrániť a prinavrátiť im ich pôvodnú podobu. Toto je dielo, ktoré koná od úplného počiatku – prinavracia ľudstvu jeho pôvodný obraz a podobu. Boh založí svoje kráľovstvo a obnoví pôvodnú podobu ľudí, čo znamená, že obnoví svoju autoritu na zemi a medzi vštkými stvorenými bytosťami. Ľudstvo stratilo svoje bohabojné srdce, ako aj funkciu prislúchajúcu stvoreným bytosťam, po tom, čo ho skazil satan, a stalo sa tak nepriateľom vzdorujúcim voči Bohu. Ľudstvo potom žilo v satanovej moci a plnilo satanove príkazy. Boh preto nemohol konať medzi svojimi stvorenými bytosťami a bolo pre Neho čoraz ťažšie získať si ich strach. Ľudí stvoril Boh, mali by Ho uctievať, no oni sa Mu v skutočnosti obrátili chrbtom a namiesto Neho uctievali satana. Satan sa stal ich modlou. Boh tak stratil svoje postavenie v ich srdciach, čo znamená, že stratil zmysel svojho stvorenia ľudstva. A preto, aby obnovil zmysel svojho stvorenia ľudstva, musí obnoviť jeho pôvodnú podobu a zbaviť ho skazenej povahy. Aby získal ľudí späť od satana, musí ich zbaviť hriechu. Iba takto môže Boh postupne obnoviť ich pôvodnú podobu a funkciu a napokon obnoviť svoje kráľovstvo. Títo synovia vzbury budú nakoniec zničení aj preto, aby mohli ľudia lepšie uctievať Boha a lepšie žiť na zemi. Keďže Boh stvoril ľudí, prinúti ich, aby Ho uctievali. Keďže chce obnoviť pôvodnú funkciu ľudstva, obnoví ho úplne a nefalšovane. Obnovenie Jeho autority znamená, že ľudí prinúti uctievať Ho a podriadiť sa Mu. Znamená to, že Boh zaistí, aby ľudia žili vďaka Nemu a Jeho nepriatelia zahynú v dôsledku Jeho autority. Znamená to, že Boh zabezpečí, aby všetko, čo sa Ho týka, pretrvalo medzi ľuďmi bez toho, aby sa ktokoľvek postavil na odpor. Kráľovstvo, ktoré Boh túži založiť, je Jeho vlastné kráľovstvo. Ľudstvo, po akom prahne, je ľudstvo, ktoré Ho bude uctievať, úplne sa Mu a bude prejavom Jeho slávy. Ak Boh nezachráni skazené ľudstvo, zmysel Jeho stvorenia ľudstva sa vytratí. Už nebude mať medzi ľuďmi žiadnu autoritu a Jeho kráľovstvo už nebude môcť na zemi existovať. Ak Boh nezničí tých nepriateľov, ktorí sú voči Nemu vzdorovití, nebude môcť získať svoju úplnú slávu. Okrem toho nebude môcť ani založiť na zemi svoje kráľovstvo. Toto všetko bude znakom dokončenia Jeho diela a Jeho veľkého úspechu: úplne zničiť spomedzi ľudí tých, ktorí sú voči Nemu vzdorovití, a priviesť do odpočinku tých, ktorí sa stali úplnými. Keď budú ľudia obnovení na svoju pôvodnú podobu a budú si môcť plniť svoje príslušné povinnosti, keď sa budú zdržiavať na svojich vlastných miestach a podriadia sa všetkým Božím nariadeniam, Boh získa na zemi skupinu ľudí, ktorí Ho budú uctievať, a tiež na zemi založí kráľovstvo, ktoré Ho bude uctievať.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku

392. Keďže veríš v Boha, musíš sa Mu podriadiť. Ak to nedokážeš, je jedno, či v Boha veríš alebo nie. Ak veríš v Boha už mnoho rokov, no nikdy si sa Mu nepodriadil, ak neprijímaš Jeho slová ako celok, a namiesto toho Boha žiadaš, aby sa ti podriadil a konal na základe tvojich predstáv, potom si najväčší vzbúrenec zo všetkých, si pochybovač. Ako by takíto ľudia mohli byť schopní podriadiť sa Božiemu dielu a slovám, ktoré sa nezhodujú s ľudskými predstavami? Najviac zo všetkých sa búria tí, ktorí Bohu zámerne vzdorujú a odporujú Mu. Sú nepriateľmi Boha, antikristmi. Vždy zaujímajú nepriateľský postoj voči novému Božiemu dielu; nikdy nemajú najmenší sklon podriadiť sa, ani sa nikdy ochotne nepodriadili či nepokorili. Pred ľuďmi sa vychvaľujú, no nikdy sa nikomu nepodvolia. Pred Bohom sa považujú za majstrov kázania a pôsobenia na ľudí. Nikdy nevyhodia „poklady“ vo svojom vlastníctve, berú ich totiž ako rodinné klenoty na uctievanie, kážu o nich iným a používajú ich na prednášanie tým hlupákom, ktorí ich zbožňujú. Určitý počet takýchto ľudí sa nájde aj v cirkvi. Dá sa povedať, že sú to „nezlomní hrdinovia“, ktorí po celé generácie prebývajú v Božom príbytku. Kázanie slova (učenie) považujú za svoju najvyššiu povinnosť. Rok čo rok, generáciu po generácii s vervou presadzujú svoju „svätú a nedotknuteľnú“ povinnosť. Nik sa ich neodváži dotknúť; niet človeka, ktorý by sa im odvážil otvorene vzoprieť. Stanú sa z nich „králi“ v Božom príbytku a po celé veky nekontrolovateľne tyranizujú iných. Táto skupinka démonov sa snaží spoločne zničiť Moje dielo; ako môžem dovoliť, aby títo žijúci démoni jestvovali pred Mojimi očami? Veď ani tí, čo sú podriadení len spolovice, nemôžu vytrvať až do konca, a títo tyrani bez štipky podriadenosti v srdci už vôbec nie! Božie dielo človek nezískava ľahko. Aj keď ľudia vynaložia všetko úsilie, môžu z tohto diela získať len nepatrnú časť, čo im nakoniec umožní stať sa dokonalými. Čo teda s potomkami archanjela, ktorí sa snažia zničiť Božie dielo? Nemajú snáď ešte menšiu nádej, že ich Boh získa? Mojím cieľom pri vykonávaní diela podmanenia nie je podmaňovať len pre samotný akt podmaňovania, ale podmaňovať so zámerom odhaliť spravodlivosť a nespravodlivosť, získať dôkazy na potrestanie človeka, odsúdiť zlých, a okrem toho tiež zdokonaliť tých, ktorí sa podriaďujú dobrovoľne. Napokon budú všetci rozdelení podľa druhu, pričom zdokonalení budú tí, ktorých myšlienky a predstavy sú naplnené podriadenosťou. Toto je dielo, ktoré bude nakoniec dokonané. Tých, ktorých všetky činy sú vzdorovité, postihne trest pekelného ohňa a večného zatratenia. Keď nadíde ten čas, z týchto „veľkých a nezlomných hrdinov“ dávnych dôb sa stane najväčšia spodina a najodpornejší „slabí a neschopní zbabelci“. Len toto môže objasniť každý aspekt Božej spravodlivosti a Jeho povahu, ktorú človek nemôže uraziť, a len toto dokáže zmierniť nenávisť v Mojom srdci. Nesúhlasíte, že je to nanajvýš rozumné?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, čo sa Bohu podriaďujú pravým srdcom, budú Bohom určite získaní

393. Božie dielo sa mení z obdobia na obdobie. Ak sa počas jednej etapy obzvlášť podriaďuješ Božiemu dielu, ale v ďalšej etape je tvoja podriadenosť voči Božiemu dielu chabá, alebo nie si podriadenosti schopný, Boh ťa opustí. Ak držíš krok s Bohom, keď uskutočňuje tento krok, potom s Ním musíš držať krok naďalej, aj keď prejde na ďalší; až vtedy budeš niekým, kto je podriadený Duchu Svätému. Keďže veríš v Boha, vo svojej podriadenosti nesmieš poľavovať. Nesmieš sa jednoducho podriadiť len vtedy, keď sa ti chce, a nepodriadiť, keď sa ti nechce. Takejto podriadenosti Boh nežehná. Ak nedokážeš držať krok s novým dielom pod Mojou taktovkou, a naďalej sa budeš pridržiavať predchádzajúcich výrokov, ako môžeš v živote napredovať? Božím dielom je sýtiť ťa prostredníctvom Jeho slov. Keď sa podriadiš Jeho slovám a prijmeš ich, istotne bude v tebe pôsobiť Duch Svätý. Duch Svätý pôsobí presne tak, ako hovorím; riaď sa Mojimi slovami a okamžite bude v tebe pôsobiť Duch Svätý. Uvádzam vám do pozornosti nové svetlo a privádzam vás do svetla prítomnosti. Keď do tohto svetla vojdeš, okamžite v tebe bude pôsobiť Duch Svätý. Niektorí možno budú vzdorovať, hovoriac: „Ja jednoducho neurobím to, čo žiadaš.“ V takom prípade ti hovorím, že si došiel na koniec cesty; vyprahol si a niet už v tebe života. A tak pri premene tvojej povahy nie je nič zásadnejšie, ako držať krok s prítomným svetlom. Duch Svätý nepôsobí len v niektorých ľuďoch, ktorých používa Boh, ale navyše aj v cirkvi. Môže pôsobiť v komkoľvek. Môže v tebe pôsobiť v súčasnosti a ty toto pôsobenie pocítiš. V ďalšom období môže pôsobiť v niekom inom a v takom prípade ho musíš rýchlo nasledovať; čím tesnejšie budeš nasledovať súčasné svetlo, tým väčšmi môže tvoj život rásť. Nezáleží na tom, akou je niekto osobou – ak v ňom pôsobí Duch Svätý, musíš ho nasledovať. Prijmi jeho skúsenosť ako svoju vlastnú a dostane sa ti ešte vyšších vecí. Popritom budeš napredovať rýchlejšie. Toto je pre človeka cesta dokonalosti a prostriedok, ktorým rastie život. Cesta k zdokonaleniu sa dosahuje prostredníctvom tvojej podriadenosti voči pôsobeniu Ducha Svätého. Ty nevieš, cez akého človeka bude Boh konať, aby ťa zdokonalil, ani cez akú osobu, udalosť alebo vec ti umožní niečo získať alebo pochopiť. Ak dokážeš vykročiť na túto správnu cestu, znamená to, že existuje veľká nádej, že ťa Boh zdokonalí. Ak to nedokážeš, znamená to, že tvoja budúcnosť je pochmúrna, niet v nej svetla. Keď sa vydáš po správnej ceste, zjavia sa ti všetky veci. Bez ohľadu na to, čo Duch Svätý zjaví iným, ak budeš postupovať na základe ich poznania a zažívať veci na vlastnej koži, potom sa táto skúsenosť stane súčasťou tvojho života a ty ňou budeš môcť sýtiť iných. Tí, ktorí sýtia iných bezduchým opakovaním slov, sú ľudia, ktorí nemajú žiadne skúsenosti; skôr než začneš hovoriť o svojich vlastných skúsenostiach a poznatkoch, musíš sa prostredníctvom osvietenia a poučenia iných naučiť nájsť cestu praktizovania. To bude pre tvoj život väčším prínosom. Takto by to malo byť, mal by si sa podriadiť všetkému, čo pochádza od Boha. Mal by si vo všetkom hľadať Božie úmysly a zo všetkého sa poučiť, aby tvoj život mohol rásť. Takýmto spôsobom sa najrýchlejšie dostaví pokrok.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, čo sa Bohu podriaďujú pravým srdcom, budú Bohom určite získaní

394. Podriadenie sa Božiemu dielu musí byť skutočné a aktuálne, a treba ho žiť. Samotné povrchné podriadenie sa si nevyslúži Božie požehnanie a v súlade s Božími úmyslami nie je ani to, keď sa človek podriaďuje len povrchným aspektom Božieho slova bez toho, aby sa usiloval o zmenu svojej povahy. Podriadenosť voči Bohu a podriadenie sa Božiemu dielu sú jedno a to isté. Tých, ktorí sa podriaďujú len Bohu, ale nie Jeho dielu, nemožno považovať za podriadených – a už vôbec nie tých, ktorí sa v skutočnosti nepodriaďujú, ale navonok sú to pätolizači. Všetci tí, ktorí sa Bohu naozaj podriaďujú, dokážu z Jeho diela ťažiť a sú schopní porozumieť Božej povahe a Božiemu dielu. Iba takíto ľudia sa skutočne podriaďujú Bohu. Takíto ľudia môžu vďaka novému dielu získať nové poznatky a podstúpiť nové zmeny. Len takýmto ľuďom Boh žehná, len takýchto ľudí zdokonaľuje a len povahy takýchto ľudí sa menia. Práve tí, ktorým Boh žehná, sa Mu ochotne podriaďujú, ako aj Jeho slovu a dielu. Len takíto ľudia sú v práve, len takíto ľudia úprimne túžia po Bohu a úprimne Ho hľadajú.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, čo sa Bohu podriaďujú pravým srdcom, budú Bohom určite získaní

395. Podriadenosť, ktorú Boh od ľudí vyžaduje, počas Jeho pôsobenia v tele nezahŕňa zdržanie sa vynášania súdov alebo odporovania, ako si predstavujú. Skôr vyžaduje, aby ľudia používali Jeho slová ako princíp, podľa ktorého žijú a ako základ svojho prežitia, aby uviedli celú podstatu Jeho slov do praxe, a aby úplne uspokojili Jeho úmysly. Jeden aspekt požiadavky o podriadenie sa vtelenému Bohu zahŕňa praktizovať Jeho slová, zatiaľ čo druhý aspekt sa týka schopnosti podriadiť sa Jeho normálnosti a praktickosti. Obidva musia musí byť absolútne. Tí, ktorí dosiahnu obidva tieto aspekty, majú ozajstné srdcia milujúce Boha. Boh si získal všetkých týchto ľudí a všetci milujú Boha tak, ako milujú svoj vlastný život…

Ľudia, ktorých si chce vtelený Boh dnes získať, sa zosúlaďujú s Jeho úmyslami. Potrebujú sa len podriadiť Jeho dielu a prestať sa neustále zaoberať želaniami Boha na nebi, žiť v nejasnostiach a sťažovať to vtelenému Bohu. Tí, ktorí sa Mu dokážu podriadiť, absolútne počúvajú Jeho slová a poslúchajú Jeho opatrenia. Týchto ľudí vôbec nezaujíma, aký je v skutočnosti Boh v nebi alebo aké dielo Boh v nebi v súčasnosti medzi ľuďmi vykonáva. Naplno odovzdávajú svoje srdcia Bohu na zemi a odovzdávajú Mu celé svoje bytosti. Nikdy neberú ohľad na vlastnú bezpečnosť, ani si nerobia veľkú hlavu z normálnosti a praktickosti Boha v tele. Zdokonalí tých, ktorí sa podriadia Bohu v tele. Tí, ktorí veria v Boha v nebi, nezískajú nič. Pretože to nie je Boh v nebi, ale Boh na zemi, ktorý dáva ľuďom sľuby a požehnania. Ľudia by si nemali vždy ctiť Boha v nebi ako veľkého a pritom hľadieť na Boha na zemi ako na obyčajného, priemerného človeka. To je nespravodlivé. Boh v nebi je veľký, úžasný a obdivuhodne múdry, ale ten Boh na nebi vôbec neexistuje. Boh na zemi je veľmi priemerný a bezvýznamný a je tiež úplne normálny. Nemá mimoriadny intelekt ani nevykonáva činy, ktoré by zatriasli zemou. Jednoducho koná a hovorí veľmi normálnym a praktickým spôsobom. Aj keď nehovorí cez hromy a neprivoláva vietor a dážď, On je naozaj vtelením Boha v nebi a On je naozaj Bohom žijúcim medzi ľuďmi. Ľudia nesmú považovať za Boha toho, koho dokážu chápať a kto zodpovedá ich vlastným predstavám, alebo ctiť si Ho ako veľkého, zatiaľ čo toho, koho nemôžu prijať a absolútne si Ho nedokážu predstaviť, vnímať ako nízkeho. Toto všetko pochádza z ľudskej vzdorovitosti; to všetko je zdrojom odporu ľudstva voči Bohu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, korí skutočne milujú Boha, sa dokážu úplne podriadiť Jeho praktickosti

396. Kľúčom k podriadenosti voči Bohu je prijať nové svetlo, vedieť ho prijať a uviesť do praxe. Len to je skutočná podriadenosť. Tí, ktorí nemajú vôľu túžiť po Bohu, nie sú schopní sa Mu dobrovoľne podriadiť a v dôsledku svojej spokojnosti so súčasným stavom sa môžu Bohu len vzpierať. Taký človek sa nemôže podriadiť Bohu, lebo je posadnutý tým, čo bolo predtým. Ľudia si zo svojich predchádzajúcich skúseností vytvorili o Bohu rôzne predstavy a tie sa stali obrazom Boha v ich mysliach. To, v čo veria, sú ich vlastné predstavy a pravidlá ich vlastnej fantázie. Ak Boha, ktorý dnes koná praktické dielo, porovnávaš s Bohom svojich vlastných predstáv, potom tvoja viera pochádza od satana a je poznačená tvojimi vlastnými preferenciami. Boh si takúto vieru neželá. Ľudí s takouto vierou neschvaľuje, bez ohľadu na to, aké vznešené sú ich zásluhy, a bez ohľadu na ich oddanosť – dokonca ani vtedy, ak venovali Jeho dielu celoživotné úsilie a podstúpili mučenícku smrť. On im len daruje trochu milosti a dovolí im, aby si ju na istý čas užili. Takíto ľudia nie sú schopní praktizovať pravdu. Nepôsobí v nich Duch Svätý a Boh každého z nich postupne vyradí. Mladí aj starí, tí, ktorí sa vo svojej viere nepodriaďujú Bohu a majú nesprávne úmysly, sú ľuďmi, ktorí sa vzpierajú a narúšajú, a takýchto ľudí Boh bezpochyby vyradí. Tí, ktorí sú bez najmenšej podriadenosti voči Bohu, ktorí len uznávajú Jeho meno a majú určitý zmysel pre Božiu láskavosť a milosť, ale nekráčajú v súlade s krokmi Ducha Svätého a nepodriaďujú sa terajšiemu pôsobeniu a slovám Ducha Svätého – takíto ľudia žijú obklopení Božou milosťou, ale Boh si ich napriek tomu nezíska a nemôže ich zdokonaľovať. Boh ľudí zdokonaľuje prostredníctvom ich podriadenosti, jedenia, pitia a užívania Božích slov a prostredníctvom utrpenia a zušľachťovania v ich životoch. Iba skrze takúto vieru sa môžu zmeniť ľudské povahy a iba vtedy môžu ľudia dosiahnuť pravé poznanie Boha. Neuspokojovať sa so životom uprostred Božej milosti, aktívne túžiť po pravde, hľadať ju a snažiť sa získať si Boha. To znamená vedome sa podriadiť Bohu a On chce presne takýto druh viery. Ľudia, ktorí nerobia nič iné, len si užívajú Božiu milosť, sa nemôžu zdokonaliť ani sa zmeniť; a ich podriadenosť, zbožnosť, láska a trpezlivosť sú povrchné. Tí, ktorí si len užívajú Božiu milosť, nemôžu Boha skutočne poznať, a aj keď Boha poznajú, ich poznanie je povrchné a hovoria veci ako „Boh človeka miluje“ alebo „Boh s človekom súcití“. To neodzrkadľuje život človeka a nedokazuje, že ľudia skutočne poznajú Boha. Ak ľudia nie sú schopní podriadiť sa Bohu, keď ich Božie slová zušľachťujú alebo keď na nich doliehajú Jeho skúšky, ale namiesto toho začnú pochybovať a padnú, vtedy nie sú ani v najmenšom podriadení. Majú v sebe príliš veľa pravidiel a obmedzení týkajúcich sa viery v Boha, starých skúseností, ktoré sú výsledkom dlhoročnej viery alebo rôznych pravidiel založených na Biblii. Môžu sa takíto ľudia podriadiť Bohu? Sú plní ľudských vecí – ako by Ho mohli poslúchať? Ich „podriadenosť“ sa riadi osobnými záujmami – chcel by Boh takúto podriadenosť? To nie je podriadenosť voči Bohu, ale dodržiavanie pravidiel, je to len uspokojenie a uchlácholenie seba samého. Ak tvrdíš, že toto je podriadenosť voči Bohu, nerúhaš sa tým proti Nemu?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vo svojej viere v Boha by ste sa mali Bohu podriadiť

397. Všetci tí, ktorí sa vo svojej viere neusilujú o podriadenosť voči Bohu, sú proti Nemu. Boh žiada, aby ľudia hľadali pravdu, aby prahli po Jeho slovách, jedli a pili Jeho slová, uvádzali ich do praxe, a tak dosiahli podriadenosť voči Bohu. Ak sú toto tvoje skutočné úmysly, Boh ťa určite pozdvihne a bude k tebe milostivý. To je nespochybniteľné a nemenné. Ak nie je tvojím zámerom podriadiť sa Bohu a máš iné ciele, potom všetko, čo hovoríš a konáš, tvoje modlitby pred Bohom a dokonca aj všetky tvoje skutky budú v rozpore s Ním. Môžeš byť mierny a pokojný, všetky tvoje skutky a prejavy môžu vyzerať správne a môžeš sa javiť ako ten, kto sa podriaďuje, ale keď príde na tvoje úmysly a názory na vieru v Boha, všetko, čo robíš, je v rozpore s Bohom, všetko, čo robíš, je zlo. Ľudia, ktorí sa tvária poslušne ako ovce, ale v ich srdci sa skrývajú zlé úmysly, sú vlci prezlečení za ovce. Priamo urážajú Boha a Boh ani jedného z nich neušetrí. Duch Svätý odhalí každého z nich a všetkým ukáže, že tých, ktorí sú pokrytci, Duch Svätý s istotou zavrhne. Nemajte obavy: Boh to postupne každému z nich spočíta a skoncuje s nimi.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vo svojej viere v Boha by ste sa mali Bohu podriadiť

398. Pri určovaní, či ľudia dokážu Boha poslúchať, je najdôležitejšie, či majú vo vzťahu k Nemu nejaké prehnané túžby alebo skryté motívy. Ak od Boha vždy niečo požadujú, dokazuje to, že Ho neposlúchajú. Nezáleží na tom, čo sa ti stane – ak to neprijmeš od Boha a nehľadáš pravdu, vždy sa hádaš, aby si niečo dosiahol, máš neustále pocit, že len ty máš pravdu, a dokonca dokážeš pochybovať o tom, že Boh je pravda a spravodlivosť, potom budeš mať problémy. Takíto ľudia sú najpovýšeneckejší a najviac Bohu vzdorujú. Ľudia, ktorí od Boha vždy niečo žiadajú, Ho nedokážu skutočne poslúchať. Ak máš na Boha požiadavky, dokazuje to, že sa s Ním snažíš uzavrieť dohodu, že si vyberáš svoju vlastnú vôľu a konáš podľa nej. V tomto Boha zrádzaš a chýba ti poslušnosť. Mať na Boha požiadavky je samo osebe nerozumné; ak naozaj veríš, že On je Boh, potom sa od Neho neodvážiť nič požadovať ani sa na to nebudeš cítiť oprávnený, bez ohľadu na to, či svoje požiadavky považuješ za odôvodnené, alebo nie. Ak máš skutočnú vieru v Boha a veríš, že On je Boh, budeš Ho len velebiť a poslúchať, iná možnosť nie je. Ľudia sa dnes nielen sami rozhodujú, ale dokonca žiadajú Boha, aby konal podľa ich vlastnej vôle. Rozhodnú sa, že Ho nebudú poslúchať, a dokonca požadujú, aby poslúchal On ich. Nie je to mimoriadne nerozumné? Preto ak v človeku nie je pravá viera ani výrazné presvedčenie, nikdy nezíska Božiu chválu. Keď ľudia dokážu mať na Boha menej požiadaviek, majú viac pravej viery a poslušnosti a pomerne normálny rozum. Často sa stáva, že čím majú väčšie sklony k hádkam a čím majú viac zdôvodnení, tým ťažšie sa s nimi zaobchádza. Nielenže majú veľa požiadaviek, no keď im dáte prst, chcú celú ruku. Keď sú spokojní v jednom ohľade, budú mať požiadavky v inom. Musia byť spokojní po všetkých stránkach, v opačnom prípade sa začnú sťažovať, odpisovať veci ako beznádejné a konať neuvážene. Potom sa cítia byť dlžníkmi a majú výčitky, ronia trpké slzy a chcú zomrieť. Na čo je to dobré? Nie sú nerozumní a mimoriadne protivní? Tieto problémy treba riešiť od základu. Ak máš skazenú povahu a nenapravíš to, ak s tým čakáš, kým sa dostaneš do problémov alebo spôsobíš pohromu, ako môžeš túto stratu nahradiť? Nebude to tak trochu, ako keby si sa snažil predísť nešťastiu, ktoré sa už stalo? Aby si úplne vyriešil problém svojej skazenej povahy, musíš hľadať pravdu a problém vyriešiť, hneď ako sa prvýkrát objaví. Skazenú povahu musíš riešiť, už keď sa formuje, vďaka čomu neurobíš nič nesprávne a predídeš budúcim nepríjemnostiam. Keď sa skazená povaha zakorení a stanú sa z nej ľudské myšlienky alebo stanoviská, bude schopná naviesť človeka na konanie zla. Sebareflexia a sebapoznanie sú preto predovšetkým o objavovaní vlastných skazených pováh a rýchlom hľadaní pravdy s cieľom odstrániť ich. Musíš vedieť, čo je súčasťou tvojej prirodzenosti, čo máš rád, čo hľadáš a čo chceš získať. Tieto veci musíš analyzovať podľa Božích slov, aby si zistil, či sú v súlade s Božou vôľu a v čom sú nesprávne. Keď týmto veciam porozumieš, musíš vyriešiť problém svojho abnormálneho rozumu, teda problém svojej neodôvodnenej a mimoriadnej protivnosti. Nie je to len problém tvojej skazenej povahy, dotýka sa to aj toho, že ti chýba rozum. Ľudia, ktorí sa nechajú uniesť sebeckosťou, nemajú normálny rozum hlavne v záležitostiach, ktoré sa týkajú ich záujmov. Je to psychologický problém a zároveň aj ľudská Achillova päta. Niektorí ľudia majú pocit, že majú istú kvalitu a nejaké dary, vždy chcú byť vodcami a vyčnievať, a tak Boha žiadajú, aby ich použil. Keď ich nepoužije, hovoria: „Ako je možné, že ma Boh neuprednostňuje? Bože, ak ma použiješ na vykonanie niečoho dôležitého, sľubujem, že sa Ti vydám!“ Je takýto úmysel správny? Vydať sa Bohu je dobrá vec, no za ich ochotou vydať sa Mu sa skrývajú nejaké pohnútky. Milujú postavenie a zameriavajú sa práve naň. Keď sú ľudia schopní skutočne poslúchať, oddane nasledovať Boha bez ohľadu na to, či ich použije, a vydať sa Mu nehľadiac na to, či majú postavenie, až potom ich možno považovať sa ľudí, ktorí majú rozum a sú poslušní voči Bohu.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ľudia majú na Boha priveľa požiadaviek

399. Ako by si mal pri konfrontácii s reálnymi životnými problémami poznať a chápať Božiu autoritu a Jeho zvrchovanosť? Keď sa stretávaš s týmito problémami a nevieš, ako im rozumieť, ako ich zvládať a prežívať, aký postoj by si mal zaujať, aby si preukázal svoj zámer, túžbu podriadiť sa a tvoju skutočnú podriadenosť Božej zvrchovanosti a Božím opatreniam? Najprv sa musíš naučiť čakať, potom hľadať a následne sa naučiť podriadiť sa. „Čakať“ znamená počkať na Boží čas, očakávať ľudí, udalosti a veci, ktoré pre teba usporiadal, čakať na Jeho úmysly, ktoré sa ti postupne zjavia. „Hľadať“ znamená pozorovať a pochopiť Božie premyslené úmysly s tebou prostredníctvom ľudí, udalostí a vecí, ktoré ti pripravil, a prostredníctvom nich chápať pravdu. Ďalej to znamená pochopiť, čo musia ľudia dosiahnuť a akých ciest sa musia držať, aké výsledky chce Boh v ľuďoch docieliť a aké úspechy chce v nich dosiahnuť. „Podriadiť sa“, samozrejme, znamená prijať ľudí, udalosti a veci, ktoré Boh nariadil, prijať Jeho zvrchovanosť a cez ňu spoznať, ako Stvoriteľ diktuje ľudský osud, ako dáva človeku svoj život a ako v človeku uskutočňuje pravdu. Všetko, čo je predmetom Božích opatrení a zvrchovanosti, sa riadi prirodzenými zákonmi, a ak sa rozhodneš nechať Boha, aby pre teba všetko usporiadal a určil, mal by si sa naučiť čakať, hľadať a mal by si sa naučiť podriadiť. To je postoj, ktorý musí zaujať každý človek, ktorý sa chce podriadiť Božej autorite, základná vlastnosť, ktorú musí mať každý, kto chce prijať Božiu zvrchovanosť a opatrenia. Aby si si udržal takýto postoj a disponoval touto vlastnosťou, musíš na tom viac pracovať. Jedine tak môžeš vstúpiť do pravej reality.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

400. Keď Noe konal podľa Božích pokynov, nevedel, aké sú Božie úmysly. Nevedel, čo chce Boh dosiahnuť. Len mu dal príkaz a nakázal mu, aby niečo urobil, a Noe to bez zbytočných rečí vykonal. Nesnažil sa tajne zistiť Božie túžby, neodporoval Bohu ani nebol neúprimný. Jednoducho šiel a poslúchol príkaz s čistým a prostým srdcom. Nech mu Boh prikázal urobiť čokoľvek, urobil to, pričom podriadenosť Božiemu slovu a počúvanie Božieho slova posilňovali jeho vieru v to, čo robil. Takto priamo a jednoducho naložil s tým, čo mu Boh zveril. Jeho podstatou, podstatou jeho konania, bola podriadenosť, nie spochybňovanie, nie odporovanie či myslenie na svoje osobné záujmy alebo na svoje zisky a straty. A okrem toho, keď Boh povedal, že zničí svet prostredníctvom potopy, Noe sa Ho nepýtal, kedy sa tak stane, ani čo sa stane s vecami, a už vôbec sa Ho nepýtal, ako sa chystá zničiť svet. Jednoducho urobil to, čo mu Boh prikázal. Nech už Boh chcel, aby to urobil akokoľvek a z čohokoľvek, vykonal presne to, čo Boh žiadal, a tiež začal konať okamžite. Konal podľa Božích pokynov tak, aby Bohu vyhovel. Robil to preto, aby sám sebe pomohol vyhnúť sa katastrofe? Nie. Pýtal sa Boha, koľko ešte potrvá, kým bude svet zničený? Nepýtal. Pýtal sa Boha alebo vedel, ako dlho bude trvať stavba archy? Nevedel ani to. Jednoducho sa podriadil, počúvol a konal podľa pokynov.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

401. Peter sa vo svojej viere v Boha snažil vo všetkom Mu vyhovieť a hľadal spôsob, ako sa podriadiť všetkému, čo pochádzalo od Boha. Bez najmenších sťažností dokázal prijať napomínanie a súd, ako aj zdokonaľovanie, súženie a núdzu vo svojom živote, pričom nič z toho nemohlo zmeniť jeho srdce milujúce Boha. Azda to nebola najvyššia láska k Bohu? Azda to nebolo splnenie povinnosti stvorenej bytosti? Či už v napomínaní, súde alebo súžení, vždy si schopný dosiahnuť podriadenosť až na smrť a to je to, čo by mala dosiahnuť stvorená bytosť, to je čistota lásky k Bohu. Ak človek dokáže toľko dosiahnuť, potom je schopnou stvorenou bytosťou a neexistuje nič, čo by lepšie uspokojilo úmysly Stvoriteľa. Predstav si, že si schopný slúžiť Bohu, no napriek tomu sa Mu nepodriaďuješ a nedokážeš Ho skutočne milovať. Takto si nielenže nesplníš povinnosť stvorenej bytosti, ale Boh ťa odsúdi, pretože si niekto, kto nevlastní pravdu, kto nie je schopný podriadiť sa Mu a kto Mu vzdoruje. Teba zaujíma len služba Bohu a nestaráš sa o to, aby si pravdu uviedol do praxe ani o poznanie seba samého. Nerozumieš Stvoriteľovi ani Ho nepoznáš, nepodriaďuješ sa Mu ani Ho nemiluješ. Si niekým, kto je vnútorne vzdorovitý voči Bohu, a takýchto ľudí Stvoriteľ nemiluje.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Úspech alebo neúspech závisí od cesty, po ktorej človek kráča

402. Niesť hlasné svedectvo o Bohu sa primárne týka toho, či rozumieš praktickému Bohu alebo nie, a či si schopný podriadiť sa pred touto osobou, ktorá je nielen obyčajná, ale aj normálna, a dokonca sa podriadiť až smrti. Ak cez túto pokoru prinesieš svedectvo o Bohu, znamená to, že si ťa Boh získal. Ak sa bez výhrad dokážeš podriadiť smrti a nebudeš pred Ním súdiť, ohovárať, mať predstavy a postranné úmysly, potom Boh získa slávu. Podriadiť sa pred obyčajnou osobou, na ktorú sa človek pozerá zhora a byť schopný podriadiť sa smrti bez akýchkoľvek predstáv – to je pravé svedectvo. Realita, do ktorej majú ľudia vstúpiť podľa požiadaviek Boha, znamená, že sa dokážeš podriadiť Jeho slovám a praktizovať ich, skloníš sa pred praktickým Bohom a spoznáš svoju vlastnú skazenosť, otvoríš pred Ním svoje srdce a nakoniec si ťa získa prostredníctvom týchto Jeho slov. Boh získa slávu, keď nad tebou zvíťazia tieto výroky a úplne sa Mu podriadiš. Prostredníctvom toho zahanbí satana a dokončí svoje dielo. Ak nemáš žiadne predstavy o praktickosti vteleného Boha – to znamená, keď si pevne obstál v tejto skúške – potom si toto svedectvo vydal dobre. Ak nadíde deň, keď úplne spoznáš praktického Boha a podriadiš sa smrti ako to urobil Peter, potom si ťa Boh získa a učiní dokonalým. Tvojou skúškou je všetko, čo Boh robí a čo nie je v súlade s tvojimi predstavami. Ak by Božie dielo bolo v súlade s tvojimi predstavami, nemusel by si trpieť ani sa zušľachťovať. Keďže Jeho dielo je také praktické a nie je v súlade s tvojimi predstavami, musíš sa vzdať takýchto predstáv. Preto je to pre teba skúška. Všetci ľudia sú uprostred skúšok kvôli praktickosti Boha. Jeho dielo je praktické, nie nadprirodzené. Získa si ťa, keď naplno pochopíš Jeho praktické slová a Jeho praktické výroky bez akýchkoľvek predstáv a budeš Ho môcť úprimne milovať, ako sa bude Jeho dielo čoraz viac premieňať na praktické. Boh si získa tých ľudí, ktorí Ho poznajú. To znamená tí, ktorí poznajú Jeho praktickosť. Okrem toho sú to tí, ktorí sa dokážu podriadiť praktickému Božiemu dielu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, korí skutočne milujú Boha, sa dokážu úplne podriadiť Jeho praktickosti

403. Skôr ako ľudstvo vstúpi do odpočinku, to, či bude každý druh človeka potrestaný alebo odmenený, sa určí podľa toho, či hľadal pravdu, či pozná Boha a či sa dokáže podriadiť viditeľnému Bohu. Tým, ktorí pracovali pre viditeľného Boha, ale nepoznajú Ho a ani sa Mu nepodriadili, chýba pravda. Takíto ľudia sú zlosynovia a zlosynov nepochybne čaká trest. Navyše budú potrestaní podľa svojho zlého správania. Boh existuje, aby v Neho ľudia verili a je tiež hodný ich podriadenosti. Tí, ktorí veria len v hmlistého a neviditeľného Boha, sú ľudia, ktorí neveria v Boha a nie sú schopní podriadiť sa Mu. Ak títo ľudia stále neuveria vo viditeľného Boha ani vtedy, keď sa skončí Jeho dielo podmanenia, a naďalej budú vzdorovať a odporovať Bohu, ktorý je viditeľný v tele, potom sa títo „hmlistníci“ stanú predmetom zničenia. Je to presne tak ako s niektorými z vás – všetci, ktorí slovne uznávajú vteleného Boha, ale nedokážu praktizovať pravdu podriadenosti vtelenému Bohu, budú napokon vyradení a zničení. Okrem toho každý, kto slovne uznáva viditeľného Boha, je a pije pravdu Ním zjavenú, zatiaľ čo zároveň hľadá hmlistého a neviditeľného Boha, bude určite predmetom zničenia. Nikto z týchto ľudí nebude môcť zostať až do času odpočinku, ktorý nastane po skončení Božieho diela, a v tomto čase odpočinku nemôže zostať ani jeden jednotlivec podobný takýmto ľuďom. Diabolskí ľudia sú tí, ktorí nepraktizujú pravdu. Ich podstatou je odpor a vzdorovitosť voči Bohu a ani náhodou sa Mu nehodlajú podriadiť. Všetci takíto ľudia budú zničení.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku