Boh zjavuje svoje skutky medzi všetkými vecami a medzi všetkými vecami vládne nad ich zákonmi a kontroluje ich. Práve sme hovorili o tom, ako Boh vládne nad zákonmi všetkých vecí, ako aj o tom, ako pod týmito zákonmi zabezpečuje a živí celé ľudstvo. To je jeden z aspektov. Teraz si však povieme niečo o ďalšom aspekte, predstavujúcom jeden zo spôsobov, ktorý Boh používa, aby mal nad všetkým kontrolu. Hovorím o tom, ako Boh po stvorení všetkých vecí vyvážil vzťahy medzi nimi. Aj to je pre vás dosť rozsiahla téma. Vyváženie vzťahov medzi všetkými vecami – je to niečo, čo môžu ľudia dosiahnuť? Nie, ľudia nie sú schopní takého činu. Ľudia sú schopní len ničiť. Nedokážu vyvážiť vzťahy medzi všetkými vecami. Nedokážu ich riadiť a takáto veľká autorita a moc sú nad chápanie ľudstva. Len samotný Boh má moc spraviť takúto vec. Aký je však Boží úmysel vykonania takejto veci – na čo je to potrebné? Aj to úzko súvisí s prežitím ľudstva. Každá jedna vec, ktorú chce Boh vykonať, je potrebná – neexistuje nič, čo smie alebo nesmie urobiť. Aby mohol zabezpečiť prežitie ľudstva a poskytnúť ľuďom priaznivé prostredie na prežitie, musí urobiť niekoľko nevyhnutných, životne dôležitých vecí.

Z doslovného významu vety „Boh vyvažuje všetky veci“ sa zdá, že ide o veľmi obsiahlu tému. Po prvé, ľudia si na základe toho predstavujú, že vyvažovanie všetkých vecí sa týka aj Božej vlády nad všetkými vecami. Čo znamená slovo vyvažovať? Po prvé, vyjadruje to, že nedovolí, aby niečo stratilo rovnováhu. Je to, ako keby sme použili váhy na váženie vecí. Aby boli váhy v rovnováhe, na každej strane musí byť rovnaká hmotnosť. Boh stvoril mnoho rôznych druhov vecí – veci, ktoré sú natrvalo umiestnené na svojom mieste; veci, ktoré sa hýbu; veci, ktoré žijú; veci, ktoré dýchajú, i veci, ktoré nedýchajú. Je pre všetky tieto veci ľahké dosiahnuť vzťah vzájomnej závislosti, prepojenia, v ktorom sa navzájom posilňujú a kontrolujú? V rámci toho všetkého určite existujú princípy, ale sú veľmi komplikované, či nie? Pre Boha to nie je nič komplikované, no pre ľudí je to veľmi zložitý predmet skúmania. Slovo rovnováha je veľmi jednoduché. Ak by ho však mali ľudia skúmať a museli by vytvoriť rovnováhu sami, aj keby na tom pracovali všetci možní akademici – biológovia, astronómovia, fyzici, chemici a dokonca aj historici –, aký by bol konečný výsledok tohto skúmania? Jeho výsledok by bol nulový. Je to preto, lebo Božie stvorenie všetkých vecí je príliš neuveriteľné a ľudstvo jeho tajomstvá nikdy neodhalí. Keď Boh stvoril všetky veci, určil medzi nimi princípy, rôzne spôsoby prežitia v záujme vzájomných obmedzení, dopĺňania sa a živobytia. Tieto rôzne metódy sú veľmi spletité a určite nie sú jednoduché ani jednosmerné. Keď ľudia používajú svoju myseľ, získané poznatky a pozorované javy, aby si overili alebo preskúmali princípy, ktoré stoja za Božím riadením všetkých vecí, je nesmierne ťažké odkryť ich a je tiež veľmi ťažké dosiahnuť nejaký výsledok. Pre ľudí je veľmi náročné dospieť k nejakým výsledkom. Je pre nich veľmi ťažké udržať si svoju rovnováhu, keď sa spoliehajú na ľudské myslenie a poznatky pri riadení všetkých vecí Božieho stvorenia. Dôvodom je, že ak ľudia nepoznajú princípy prežitia všetkých vecí, nebudú vedieť, ako chrániť tento typ rovnováhy. Ihneď po zničení rovnováhy by bolo zničené prostredie na prežitie ľudstva a keby sa to stalo, nasledovala by kríza prežitia ľudstva. Prinieslo by to katastrofu. Aká by bola budúcnosť ľudstva, keby žilo uprostred katastrofy? Výsledok by bolo veľmi ťažké odhadnúť a nemožné presne predpovedať.

Ako teda Boh vyvažuje vzťahy medzi všetkými vecami? Po prvé, na svete existujú miesta, ktoré sú po celý rok pokryté ľadom a snehom, zatiaľ čo na iných miestach sú všetky štyri ročné obdobia podobné jari. Zima tam nikdy nezavíta a neuvidíte tam ani kúsok ľadu, ani čo i len jedinú snehovú vločku. Teraz hovoríme o širšej klíme a tento príklad je jedným zo spôsobov, ktorými Boh vyvažuje vzťahy medzi všetkými vecami. Druhý spôsob je tento: V jednom pohorí prekvitá bujná vegetácia, zem pokrývajú koberce všakovakých rastlín a lesné oblasti sú také husté, že keď nimi prechádzate, nevidíte dokonca ani slnko nad svojou hlavou. V inom pohorí zas nerastie ani steblo trávy, sú to len vrstvy neúrodných, neudržiavaných skál. Navonok sú oba typy v podstate obrovskými hromadami hliny navýšenými tak, aby vytvárali hory, akurát jedna je pokrytá hustým lesom, kým na druhej nerastie nič, ani len steblo trávy. To je druhý spôsob, ktorým Boh vyvažuje vzťahy medzi všetkými vecami. Tretí spôsob je tento: Keď sa pozrieme jedným smerom, možno uvidíme nekonečné pastviny, polia vlniacej sa zelene. Pri pohľade druhým smerom možno uvidíme púšť, kam oko dovidí, neúrodnú, bez živej bytosti uprostred piesku syčiaceho vo vetre a bez akéhokoľvek zdroja vody. Štvrtý spôsob je tento: Keď sa pozrieme jedným smerom, vidíme všetko ponorené v mori, v tom obrovskom vodnom telese, zatiaľ čo pri pohľade druhým smerom nám robí problém nájsť čo i len kvapku čerstvej pramenistej vody. Piaty spôsob je tento: Tu v týchto končinách často mrholí, podnebie je hmlisté a vlhké, zatiaľ čo na inom mieste z oblohy často vykúka prudké slnko a zaprší len zriedka. Šiesty spôsob je tento: Na jednom mieste sa nachádza planina, kde je riedky vzduch a človeku sa ťažko dýcha, zatiaľ čo na inom sú močiare a nížiny, ktoré slúžia ako prirodzené prostredie pre rôzne druhy migrujúcich vtákov. Ide o rôzne druhy podnebia alebo o podnebia či prostredia, ktoré zodpovedajú rôznym druhom geografického prostredia. To znamená, že Boh vyvažuje základné prostredie na prežitie ľudstva v medziach rozsiahleho prostredia – od klímy až po geografické prostredie a od rôznych zložiek pôdy až po počet vodných zdrojov – všetko s cieľom dosiahnuť rovnováhu vo vzduchu, v teplote a vo vlhkosti prostredia, v ktorom ľudia prežívajú. Vďaka týmto kontrastným druhom geografického prostredia majú ľudia stabilný vzduch a teplota a vlhkosť v rôznych ročných obdobiach zostávajú stabilné. Vďaka tomu môžu ľudia aj naďalej žiť v prostredí na prežitie, ako to vždy bolo. Po prvé, rozsiahle prostredie musí byť vyvážené. To sa dosahuje prostredníctvom využívania rôznych geografických polôh a útvarov, ako aj zmien medzi rôznymi klimatickými podmienkami, ktoré im umožňujú vzájomne sa obmedzovať a kontrolovať, aby sa dosiahla rovnováha, ktorú chce Boh a ktorú potrebuje ľudstvo. Hovoríme z pohľadu rozsiahleho životného prostredia.

Teraz budeme hovoriť o jemnejších detailoch, napríklad o vegetácii. Ako sa dosiahne jej rovnováha? Vďaka čomu môže vegetácia prežívať vo vyváženom prostredí na prežitie? Odpoveď znie: riadením dĺžky života, tempa rastu a rozmnožovania rôznych druhov rastlín s cieľom zabezpečiť ich prostredie na prežitie. Zoberme si ako príklad drobné trávy – na jar majú výhonky, v lete kvitnú a na jeseň prinášajú plody. Plod spadne na zem. Na ďalší rok jeho semiačko vyklíči a pokračuje podľa rovnakých zákonov. Tráva má veľmi krátky život. Každé semiačko spadne na zem, vyrastú z neho nové korene a výhonky, kvitne a dáva plody a celý proces je kompletný už po troch ročných obdobiach – jari, lete a jeseni. Aj všetky druhy stromov majú svoju vlastnú dĺžku života a rôzne obdobia pučania a dozrievania. Niektoré stromy odumierajú už po tridsiatich až päťdesiatich rokoch – je to ich priemerná dĺžka života. Ich plody však popadajú na zem, vyrastú, zakorenia sa, vyklíčia, zakvitnú, prinesú plody a žijú ďalších tridsať až päťdesiat rokov. Také je tempo ich obnovy. Starý strom odumrie a mladý vyrastie, preto v lese vždy vidíš rásť stromy. Aj tie však majú svoj normálny cyklus a procesy zrodenia a smrti. Niektoré stromy sa môžu dožiť až tritisíc rokov. Bez ohľadu na to, o aký druh rastliny ide alebo aká je jej priemerná dĺžka života, vo všeobecnosti môžeme povedať, že Boh riadi jej rovnováhu podľa dĺžky jej života, schopnosti rozmnožovať sa, rýchlosti a frekvencie rozmnožovania a množstva mladých rastlín, ktoré vyprodukuje. Rastlinám – od tráv až po stromy – sa tak môže naďalej dariť a môžu rásť vo vyváženom ekologickom prostredí. Keď teda vidíš na zemi les, všetko, čo v ňom rastie, trávy aj stromy, sa nepretržite rozmnožuje a rastie podľa svojich vlastných zákonov. Nie je na to potrebná žiadna ďalšia práca alebo pomoc zo strany ľudstva. Len vďaka takejto rovnováhe sú schopné udržiavať si vlastné prostredie na prežitie. Lesy a pastviny na celom svete môžu na zemi prežívať len preto, lebo majú vhodné prostredie na prežitie. Ich existencia živí generácie ľudí, ako aj generácie všetkých živých organizmov, ktorých prirodzeným prostredím sú lesy a pastviny – vtáky a zvieratá, hmyz a všetky druhy mikroorganizmov.

Boh tiež riadi rovnováhu medzi všetkými druhmi živočíchov. Ako ju kontroluje? Je to podobné ako pri rastlinách – riadi ich rovnováhu a určuje ich počty podľa ich schopnosti rozmnožovať sa, podľa ich množstva a frekvencie rozmnožovania, ako aj podľa úloh, ktoré zohrávajú v živočíšnej ríši. Levy napríklad žerú zebry. Aký by bol osud zebier, keby počet levov prekročil počet zebier? Vyhynuli by. A ak by zebry mali podstatne menej mláďat než levy, aký by bol ich osud? Tiež by vyhynuli. Počet zebier teda musí byť oveľa väčší než počet levov. Je to preto, lebo zebry neexistujú len samy pre seba, ale existujú aj pre levy. Mohli by sme to otočiť aj takto – každá zebra je časťou z celého radu všetkých zebier, ale zároveň je aj potravou pre levy. Rýchlosť, akou sa rozmnožujú levy, nemôže byť nikdy väčšia než rýchlosť rozmnožovania zebier, aby levov nikdy nebolo viac než zebier. Len takýmto spôsobom možno zabezpečiť zdroj potravy pre levy. A hoci sú levy prirodzenými nepriateľmi zebier, ľudia sú často svedkami toho, ako tieto dva druhy vo voľných chvíľach odpočívajú na rovnakom mieste. Počet zebier sa nikdy nezníži a nikdy nevyhynú len preto, lebo sú korisťou a potravou pre levy. A počet levov sa zas nikdy nezvýši pre ich postavenie „kráľa“. Túto rovnováhu ustanovil Boh už dávno. Znamená to, že Boh určil zákony rovnováhy medzi všetkými živočíchmi, aby mohli dosiahnuť takúto rovnováhu, a je to niečo, čo ľudia často vidia. Sú levy jediným prirodzeným nepriateľom zebier? Nie, krokodíly tiež požierajú zebry. Zdá sa, že zebry sú bezbranným druhom zvieraťa. Nemajú dravosť levov, a keď čelia levovi – tomu hroznému nepriateľovi –, jediné, čo môžu urobiť, je utiecť. Nemajú dokonca ani silu odolávať. Keď nedokážu leva predbehnúť, môžu sa mu len nechať zožrať. V živočíšnej ríši to vídať často. Aké máte pocity a myšlienky, keď vidíte niečo takéto? Ľutujete zebru? Je vám lev odporný? Zebry sú také nádherné! Levy ich však vždy sledujú nenásytnými očami. A naivné zebry neutečú ďaleko. Vidia, ako na ne lev čaká v chladnom tieni pod stromom. Môže kedykoľvek prísť a zožrať ich. Zebry to vo svojich srdciach vedia, no napriek tomu sa z toho kúska zeme nepohnú. Je to podivuhodná vec, ktorá je prejavom Božieho predurčenia a Jeho vlády. Ľutuješ zebru, ale nedokážeš ju zachrániť, a lev ti je odporný, no nevieš ho zničiť. Zebra je potravou, ktorú Boh pripravil pre leva. No bez ohľadu na to, koľko ich levy zožerú, zebry nikdy nevyhynú. Levy majú veľmi málo mláďat a rozmnožujú sa pomaly, takže je jedno, koľko zebier zožerú, ich počet nikdy neprevýši počet zebier. V tom spočíva rovnováha.

Aký má Boh cieľ, keď zachováva takúto rovnováhu? Súvisí to s prostredím na prežitie ľudí, ako aj s prežitím ľudstva. Keby sa zebry alebo podobná korisť leva – jelene alebo iné živočíchy – rozmnožovali príliš pomaly a počet levov by prudko stúpal, akému nebezpečenstvu by čelili ľudia? Keď levy požierajú svoju korisť, je to normálny jav, no keď lev zožerie človeka, je to tragédia. Táto tragédia nie je niečím, čo predurčil Boh, nie je to niečo, čo sa deje pod Jeho vládou, a už vôbec nie niečo, čo privodil ľudstvu. Skôr je to niečo, čo si ľudia privodzujú sami. Boh to teda vidí tak, že rovnováha medzi všetkými vecami je pre prežitie ľudstva nevyhnutná. Či už sú to rastliny alebo živočíchy, nič nemôže stratiť svoju správnu rovnováhu. Rastliny, živočíchy, pohoria a jazerá – Boh pre ľudstvo pripravil usporiadané ekologické prostredie. Prežitie ľudí je zabezpečené len vtedy, keď majú takéto vyvážené ekologické prostredie. Keby sa stromy alebo trávy nedokázali dobre rozmnožovať alebo by sa rozmnožovali veľmi pomaly, nestratila by pôda vlhkosť? Keby pôda stratila vlhkosť, bola by ešte zdravá? Keby pôda stratila vegetáciu a vlhkosť, veľmi rýchlo by podliehala erózii a na jej mieste by vznikol piesok. Keby sa kvalita pôdy zhoršila, bolo by zničené aj prostredie na prežitie ľudí. Toto zničenie by sprevádzali mnohé katastrofy. Ľudia by bez tejto ekologickej rovnováhy a bez tohto ekologického prostredia často trpeli katastrofami v dôsledku nerovnováhy medzi všetkými vecami. Keď napríklad nerovnováha v prostredí vedie k zničeniu ekologického prostredia žiab, všetky žaby sa zhromaždia na jednom mieste, ich počty prudko stúpajú a ľudia dokonca môžu vidieť, ako prechádzajú ulicami v mestách. Keby prostredie na prežitie ľudí zabrali veľké množstvá žiab, ako by sme to nazvali? Pohroma. Prečo by sme to nazvali pohromou? Tieto malé živočíchy, ktoré sú pre ľudstvo prospešné, sú pre ľudí užitočné vtedy, keď zostanú na mieste, ktoré je pre ne vhodné. Dokážu udržať rovnováhu prostredia na prežitie ľudí. Keď sa z nich však stane pohroma, ovplyvnia usporiadanosť ľudského života. Všetky veci a všetky prvky, ktoré žaby prinášajú na svojich telách, môžu ovplyvniť kvalitu života ľudí. Môžu dokonca spôsobiť poškodenie telesných orgánov človeka – to je jedna z pohrôm. Ďalšou pohromou, ktorú ľudia často zažívali, je premnoženie kobyliek. Nie je to pohroma? Áno, je to naozaj strašná pohroma. Ľudia sú možno šikovní, dokážu vyrobiť lietadlá, delá a atómové bomby, ale aké má ľudstvo riešenie, keď príde invázia kobyliek? Môžu na ne použiť delá? Môžu ich postrieľať guľometmi? Nemôžu. Môžu ich postriekať pesticídmi, aby ich vyhnali? Ani to nie je ľahká úloha. Čo všetko spôsobia tieto drobné kobylky? Požerú plodiny a obilniny. Kdekoľvek sa objavia, úroda je úplne zničená. Počas invázie môžu kobylky v okamihu zožrať všetku potravu, ktorá má poľnohospodárov živiť po celý rok. Pre ľudí neznamená príchod kobyliek len nepríjemnosti – je to pohroma. Vieme teda, že premnoženie kobyliek je pohroma, ale čo myši? Ak neexistujú žiadne dravé vtáky, ktoré by ich zožrali, budú sa veľmi rýchlo rozmnožovať – rýchlejšie, než si viete predstaviť. A môžu mať ľudia dobrý život, keď sa myši nekontrolovane rozšíria? S akou situáciou by boli ľudia konfrontovaní? (S epidémiou.) Myslíte si však, že epidémia by bola jediným následkom? Myši zožerú všetko a dokonca rozhryzú aj drevo. Ak je v dome čo i len jedna myš, bude to nepríjemné pre každého jeho obyvateľa. Niekedy ukradnú olej a zožerú ho, inokedy požerú chlieb alebo obilniny. A veci, ktoré nezožerú, jednoducho rozhryzú a zanechajú po sebe úplnú spúšť. Hryzú oblečenie, obuv, nábytok – skrátka všetko. Niekedy vylezú na kuchynskú linku – môžeme použiť riad, po ktorom liezli myši? Aj keď ho vydezinfikujete, stále vám to nebude príjemné, a tak ho proste vyhodíte. To sú nepríjemnosti, ktoré ľuďom prinášajú myši. Hoci sú to drobné bytosti, ľudia si s nimi nevedia poradiť a musia znášať ich plienenie. Vážne vyrušenie spôsobí už jeden pár myší, nehovoriac o tom, keď ich je celá kopa. Keby sa premnožili, bola by z toho pohroma a následky by boli nemysliteľné. Pohromu môžu spôsobiť dokonca aj také malé stvorenia ako mravce. Keby k tomu došlo, škody, ktoré by ľudstvu napáchali, by nebolo možné ignorovať. Mravce môžu poškodiť domy natoľko, že sa zrútia. Ich silu nesmieme prehliadať. Nebolo by hrôzostrašné, keby rôzne druhy vtákov spôsobili pohromu? (Áno.) Inak povedané, vždy, keď zvieratá alebo živé bytosti akéhokoľvek druhu stratia svoju rovnováhu, budú rásť, rozmnožovať sa a žiť v neobvyklom, neusporiadanom rozsahu. Pre ľudí by to malo nepredstaviteľné následky. Neovplyvnilo by to len ich prežitie a životy, ale ľudstvu by to spôsobilo pohromu, a to dokonca až takú, že by jeho osudom bolo úplné vyhladenie a vyhynutie.

Keď Boh stvoril všetky veci, použil najrôznejšie metódy a spôsoby, aby ich uviedol do rovnováhy, aby vyvážil životné podmienky hôr a jazier, rastlín a všetkých druhov zvierat, vtákov a hmyzu. Jeho cieľom bolo umožniť všetkým živým bytostiam žiť a rozmnožovať sa podľa zákonov, ktoré zaviedol. Žiadna z vecí stvorenia nemôže z týchto zákonov vybočiť a tieto zákony nemožno porušiť. Len v takomto základnom prostredí môžu ľudia bezpečne prežívať a rozmnožovať sa z generácie na generáciu. Ak niektorá živá bytosť prekročí Bohom stanovené množstvo alebo rozsah, alebo ak prekročí rýchlosť rastu, frekvenciu rozmnožovania alebo počet, ktorý Boh nadiktoval, prostredie na prežitie ľudstva utrpí zničenie rôzneho rozsahu. A zároveň by bolo ohrozené. Ak je jeden druh živých tvorov premnožený, okradne ľudí o potravu, zničí ich vodné zdroje a zruinuje im domáce prostredie. Malo by to okamžitý vplyv na rozmnožovanie ľudstva alebo stav jeho prežitia. Napríklad voda je veľmi dôležitá pre všetky veci. Ak sa objaví priveľa myší, mravcov, kobyliek, žiab alebo akéhokoľvek iného druhu živočíchov, budú piť viac vody. Keď sa množstvo vody, ktoré vypijú, zvýši, pitná voda a vodné zdroje ľudí v rámci pevne stanovených zdrojov pitnej vody a vodných plôch budú obmedzené a ľudia nebudú mať dostatok vody. Ak bude pitná voda zničená či kontaminovaná alebo od nej budú ľudia odrezaní preto, lebo sa zvýšil počet všetkých druhov živočíchov, v takom drsnom prostredí na prežitie bude prežitie ľudstva vážne ohrozené. Ak sa premnoží čo i len jeden alebo niekoľko druhov živých bytostí, vzduch, teplota, vlhkosť a dokonca aj zloženie vzduchu v prostredí na prežitie ľudstva budú otrávené a zničené v rôznom rozsahu. Za takýchto okolností budú prežitie ľudstva a jeho osud tiež ohrozené týmito ekologickými faktormi. Ak sa teda táto rovnováha naruší, vzduch, ktorý ľudia dýchajú, bude zničený; voda, ktorú pijú, bude kontaminovaná a teploty, ktoré potrebujú, sa tiež zmenia a budú v rôznej miere ovplyvnené. Ak sa tak stane, prostredie na prežitie, ktoré neodmysliteľne patrí k ľudstvu, bude vystavené obrovským vplyvom a výzvam. Aký by bol osud a vyhliadky ľudstva podľa takéhoto scenára, v ktorom bolo zničené základné prostredie na prežitie ľudí? Je to veľmi vážny problém! Keďže Boh vie, z akého dôvodu existuje v prospech ľudstva každá vec stvorenia, aká je úloha každej veci, ktorú stvoril, aký vplyv má každá vec na ľudstvo a do akej miery ľudstvu prospieva, keďže v Božom srdci je plán pre to všetko a Boh riadi každý jeden aspekt všetkých vecí, ktoré stvoril, je to dôvod, prečo je každá jedna vec, ktorú koná, pre ľudstvo taká dôležitá a potrebná. Takže odteraz, kedykoľvek spozoruješ medzi vecami Božieho stvorenia nejaký ekologický jav alebo prírodný zákon pôsobiaci medzi vecami Božieho stvorenia, už viac nebudeš pochybovať o potrebe každej jednej veci, ktorú Boh stvoril. Už viac nebudeš používať slová bez znalosti veci na to, aby si vynášal svojvoľné súdy o Božích opatreniach pre všetky veci a o Jeho rôznych spôsoboch zabezpečovania ľudstva. A nedospeješ ani k svojvoľným záverom o Božích zákonoch pre všetky veci Jeho stvorenia. Nie je to tak?

O čom všetkom sme sa tu práve rozprávali? Zamyslite sa nad tým na chvíľu. Boh má vlastný úmysel, pokiaľ ide o každú jednu vec, ktorú vykoná. Hoci je Jeho úmysel pre ľudí záhadou, vždy je neochvejne a silno spojený s prežitím ľudstva. Je to úplne nevyhnutné. Je to preto, lebo Boh nikdy neurobil nič zbytočné. Princípy, ktoré stoja za každou jednou vecou, ktorú koná, sú preniknuté Jeho plánom a Jeho múdrosťou. Cieľom a úmyslom toho plánu je ochrániť ľudstvo, pomôcť mu odvrátiť pohromu a plienenie inými živými bytosťami a akúkoľvek ujmu, ktorú by ľuďom spôsobila ktorákoľvek vec Božieho stvorenia. Mohli by sme teda povedať, že Božie skutky, ktorých sme boli svedkami v rámci tejto témy, predstavujú ďalší spôsob, ktorým Boh zabezpečuje ľudstvo? Mohli by sme povedať, že Boh prostredníctvom týchto skutkov ľudstvo zasycuje a duchovne vedie? (Áno.) Existuje silný vzťah medzi touto témou a témou nášho duchovného spoločenstva s názvom „Boh je zdrojom života všetkých vecí“? (Áno.) Je medzi nimi veľmi silný vzťah a táto téma je jedným z jeho aspektov. Predtým, ako sme sa rozprávali o týchto témach, ľudia mali len určitú hmlistú predstavu o Bohu, o samotnom Bohu a o Jeho skutkoch – chýbalo im pravé porozumenie. Keď však ľuďom povieme o Jeho skutkoch a veciach, ktoré vykonal, môžu spoznať a pochopiť zásady toho, čo Boh robí, a môžu im porozumieť a priblížiť sa k nim. Hoci Božie srdce je plné rôznych veľmi komplikovaných teórií, zásad a pravidiel vždy, keď niečo robí, napríklad keď vytvára všetky veci a vládne im, nie je možné, aby ste len vďaka tomu, že sa prostredníctvom duchovného spoločenstva dozviete o jednej ich časti, vo svojich srdciach pochopili, že sú to Božie skutky a že sú také skutočné, aké len môžu byť? (Áno.) V čom je potom vaše súčasné porozumenie Bohu odlišné od toho, ako ste Mu rozumeli predtým? Je odlišné vo svojom jadre. Predtým bolo vaše porozumenie príliš prázdne a hmlisté, ale teraz je jeho súčasťou veľa konkrétnych dôkazov, ktoré zodpovedajú Božím skutkom a tomu, čo Boh má a čím je. Preto je pre vás všetko, čo som povedal, vynikajúcim vzdelávacím materiálom v snahe porozumieť Bohu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IX