Štvrtá vec súvisí s ľudskými očami: svetlo. Aj táto je veľmi dôležitá. Keď vidíš jasné svetlo a jeho jas dosiahne určitú silu, dokáže ľudské oči oslepiť. Veď napokon ľudské oči sú len z tela. Nedokážu zniesť podráždenie. Odváži sa niekto uprene hľadieť priamo do slnka? Niektorí ľudia to skúsili a pokiaľ majú na očiach okuliare, je všetko v poriadku. Vyžaduje si to však použitie nejakej pomôcky. Bez nej nie je možné voľným okom čeliť slnku a uprene doň pozerať. Boh však stvoril slnko, aby priniesol ľudstvu svetlo a aj toto svetlo je jednou z vecí, o ktoré sa Boh postaral. Boh jednoducho slnko po tom, čo ho stvoril, nikam neodložil a neprestal mu venovať pozornosť. Takto Boh nekoná. Vo svojich činoch je veľmi dôsledný a podrobne ich premyslí. Boh stvoril ľudstvu oči, aby mohlo vidieť. Vopred stanovil aj parametre svetla, pomocou ktorých človek vidí veci. Nebolo by dobré, keby bolo svetlo príliš tlmené. Keď je taká tma, že si ľudia ani nedovidia na končeky prstov, potom ich oči stratia svoju funkciu a sú im na nič. Na druhú stranu svetlo, ktoré je príliš jasné, spôsobuje, že ľudské oči rovnako nič nevidia, pretože taký jas je neznesiteľný. Preto Boh zariadil, aby bolo v prostredí, kde žije ľudstvo, primerané množstvo svetla pre ľudské oči – množstvo, ktoré ich nezraní ani nepoškodí, a už vôbec nie také, kvôli akému by stratili svoju funkciu. Z toho dôvodu pridal Boh okolo slnka a zeme vrstvy oblakov, a preto hustota vzduchu dokáže filtrovať druhy slnečného žiarenia, ktoré môžu poškodiť ľudské oči alebo pokožku – tieto sú primerané. Okrem toho farby zeme, ktoré Boh stvoril, odrážajú slnečné lúče a všetky ďalšie druhy svetla a sú schopné eliminovať také druhy svetla, ktoré sú príliš jasné na to, aby sa im ľudské oči dokázali prispôsobiť. Ľudia sú vďaka tomu schopní vyjsť von a viesť svoj život bez toho, aby neustále potrebovali nosiť veľmi tmavé slnečné okuliare. Za normálnych okolností dokážu ľudské oči vidieť veci vo svojom zornom poli bez toho, aby im svetlo vadilo. To znamená, že by nebolo vôbec dobré, ak by bolo svetlo príliš prenikavé alebo naopak príliš tlmené. Ak by bolo príliš tlmené, ľudské oči by sa poškodili a po krátkej dobe by sa úplne zničili. Ak by bolo zase príliš jasné, nedokázali by ho ustáť. Práve toto svetlo, ktoré ľudia majú, musí byť vyhovujúce na to, aby ľudské oči mohli vidieť a Boh prostredníctvom rozličných metód minimalizoval poškodenie, ktoré by im svetlo spôsobovalo. A hoci toto svetlo môže ľudským očiam prospievať alebo ich trápiť, postačuje na to, aby sa ľuďom zachoval zrak do konca ich života. No nezvážil to Boh vskutku dôkladne? Na druhú stranu diabol, satan, koná bez toho, aby sa nad niečím takýmto vôbec zamyslel. So satanom je svetlo vždy buď príliš jasné, alebo príliš tlmené. Takto koná satan.

Boh takto konal pri všetkých aspektoch ľudského tela, a teda pri jeho zraku, sluchu, chuti, dýchaní, pocitoch a podobne, aby maximalizoval adaptabilitu ľudstva na prežitie, aby mohlo normálne a naďalej žiť. Inými slovami, súčasné prostredie pre život, ktoré Boh stvoril, je to najvhodnejšie a najprospešnejšie prostredie pre prežitie ľudstva. Niektorí ľudia si možno myslia, že na tomto až tak veľmi nezáleží a že toto celé je jedna veľmi obyčajná vec. Zvuk, svetlo a vzduch sú veci, o ktorých majú ľudia pocit, že na ne majú prirodzené právo, veci, ktoré si užívali od chvíle, keď prišli na tento svet. Avšak za týmito vecami, z ktorých môžeš mať pôžitok, sa skrýva konanie Boha. Toto je niečo, čomu musia ľudia porozumieť a čo musia vedieť. Bez ohľadu na to, či si myslíš, že tieto veci netreba pochopiť alebo ich poznať, skrátka, keď ich Boh stvoril, dôkladne ich premyslel, mal svoj plán a určité nápady. Ľudstvo len tak ľahkovážne neumiestnil do takéhoto prostredia pre život bez toho, aby sa nad tým predtým nezamyslel. Možno si myslíte, že som o každej z týchto maličkostí hovoril príliš vznešene, ale podľa Môjho názoru je každá vec, ktorú Boh ľudstvu poskytol, nevyhnutná pre jeho prežitie. V tomto je Božie konanie.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VIII