Božie slová na každý deň  Úryvok 99

„Vtelenie“ je zjavenie Boha v tele. Boh pôsobí medzi stvoreným ľudstvom v obraze tela. Keďže je teda Boh vtelený, v prvom rade musí byť telom, telom s normálnou ľudskou prirodzenosťou. To je najzákladnejší predpoklad. V skutočnosti z Božieho vtelenia vyplýva, že Boh žije a pôsobí v tele, že Boh sa vo svojej samotnej podstate stáva telom, stáva sa človekom. Jeho vtelený život a dielo možno rozdeliť do dvoch etáp. Prvou je život, ktorý žije pred vykonávaním svojej služby. Žije v obyčajnej ľudskej rodine, v úplne normálnej ľudskej prirodzenosti, riadi sa bežnými zásadami morálky a zákonmi ľudského života, s normálnymi ľudskými potrebami (jedlo, oblečenie, spánok, prístrešie), normálnymi ľudskými slabosťami a normálnymi ľudskými emóciami. Inými slovami, počas tohto prvého štádia žije v nebožskej, úplne normálnej ľudskej prirodzenosti a zapája sa do všetkých normálnych ľudských činností. Druhou etapou je život, ktorý žije potom, čo začal vykonávať svoju službu. Stále prebýva v bežnej ľudskej prirodzenosti s normálnou ľudskou schránkou, ktorá nevykazuje žiadne vonkajšie znaky nadprirodzena. Žije však čisto pre svoju službu a v tomto čase Jeho normálna ľudská prirodzenosť existuje čisto preto, aby umožnila riadne dielo Jeho božskej prirodzenosti, pretože Jeho normálna ľudská prirodzenosť dozrievala do momentu, keď bola schopná vykonávať Jeho službu. Takže druhá etapa Jeho života predstavuje vykonávanie Jeho služby v Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti, teda počas života normálnej ľudskej prirodzenosti a zároveň úplnej božskej prirodzenosti. Dôvod, prečo v prvej etape svojho života žije v úplne obyčajnej ľudskej prirodzenosti, je ten, že jeho ľudská podstata ešte nie je schopná zvládať celé božské dielo, ešte nie je zrelá. Až potom, čo Jeho ľudská prirodzenosť dospeje, stane sa schopnou prevziať svoju službu a môže začať vykonávať službu, ktorú vykonávať má. Keďže ako telo potrebuje rásť a dozrievať, prvá etapa Jeho života je životom v normálnej ľudskej prirodzenosti, zatiaľ čo v druhej etape, keďže Jeho ľudská prirodzenosť je schopná vykonávať Jeho dielo a službu, je život, ktorý vtelený Boh žije počas vykonávania svojej služby, životom v ľudskej aj v úplne božskej prirodzenosti. Ak by vtelený Boh začal svoju službu s plnou vážnosťou už od svojho narodenia, robil by nadprirodzené znamenia a zázraky, potom by nevykazoval žiadnu telesnú podstatu. Jeho ľudská prirodzenosť existuje kvôli Jeho telesnej podstate. Telo nemôže existovať bez ľudskej prirodzenosti a človek bez ľudskej prirodzenosti nie je ľudskou bytosťou. Týmto spôsobom je ľudská prirodzenosť Božieho tela prirodzenou vlastnosťou vteleného Božieho tela. Tvrdenie, že „keď sa Boh stane telom, je úplne božský a nemá ľudskú prirodzenosť“, je rúhanie, pretože takéto výroky jednoducho neexistujú a porušujú princíp vtelenia. Dokonca aj keď začne vykonávať svoju službu, stále žije vo svojej božskej prirodzenosti s ľudskou vonkajšou schránkou, keď koná svoje dielo. Ide len o to, že v tom čase Jeho ľudská prirodzenosť slúži jedinému účelu, a to umožniť Jeho božskej prirodzenosti vykonávať dielo v normálnom tele. Čiže činiteľom diela je božská prirodzenosť obývajúca Jeho ľudskú prirodzenosť. Jeho božská prirodzenosť, nie Jeho ľudská prirodzenosť, pôsobí, no táto božská prirodzenosť je skrytá v Jeho ľudskej prirodzenosti. Jeho dielo v podstate vykonáva Jeho úplná božská prirodzenosť, nie Jeho ľudská prirodzenosť. Vykonávateľom diela je však Jeho telo. Dalo by sa povedať, že je človekom a je aj Bohom, lebo Boh sa stáva Bohom žijúcim v tele, s ľudskou schránkou a ľudskou podstatou, ale aj podstatou Boha. Pretože je človekom s Božou podstatou, je nad všetkými stvorenými ľuďmi, nad všetkými ľuďmi, ktorí môžu vykonávať Božie dielo. A tak medzi všetkými, ktorí majú ľudskú schránku, ako je tá Jeho, medzi všetkými, ktorí majú ľudskú prirodzenosť, je iba On samotným vteleným Bohom – všetci ostatní sú stvorení ľudia. Hoci všetci majú ľudskú prirodzenosť, stvorení ľudia nemajú nič iné, zatiaľ čo vtelený Boh je iný: vo svojom tele má nielen ľudskú prirodzenosť, ale čo je dôležitejšie, má božskú prirodzenosť. Jeho ľudskú prirodzenosť možno vidieť na vonkajšom vzhľade Jeho tela a v Jeho každodennom živote, ale Jeho božskú prirodzenosť je ťažké vnímať. Vzhľadom na to, že Jeho božská prirodzenosť sa vyjadrí iba vtedy, keď má ľudskú prirodzenosť, a nie je taká nadprirodzená, ako si ju ľudia predstavujú, je pre nich mimoriadne ťažké ju vnímať. Ešte aj dnes majú ľudia veľké problémy pochopiť pravú podstatu vteleného Boha. Aj keď som o tom už veľakrát hovoril, predpokladám, že je to pre väčšinu z vás stále záhadou. V skutočnosti je tento problém veľmi jednoduchý: keďže sa Boh stáva telom, Jeho podstata je kombináciou ľudskej a božskej prirodzenosti. Táto kombinácia sa nazýva samotný Boh, samotný Boh na zemi.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

Božie slová na každý deň  Úryvok 100

Život, ktorý Ježiš žil na zemi, bol normálnym životom tela. Žil v normálnej ľudskej prirodzenosti svojho tela. Jeho autorita – konať Jeho dielo a hovoriť Jeho slovo alebo uzdravovať chorých a vyháňať démonov, teda robiť takéto mimoriadne veci – sa väčšinou neprejavila, kým nezačal svoju službu. Jeho život pred dosiahnutím dvadsiatich deviatich rokov, predtým, ako vykonával svoju službu, bol dostatočným dôkazom, že bol len obyčajným telom z mäsa a kostí. Pre toto, ako aj preto, že ešte nezačal vykonávať svoju službu, v Ňom ľudia nevideli nič božské, nevideli nič viac ako normálnu ľudskú bytosť a obyčajného človeka – rovnako ako v tom čase niektorí ľudia verili, že je to Jozefov syn. Ľudia si mysleli, že je Synom obyčajného človeka, a nemali na základe čoho hovoriť, že je Božím vteleným telom. Aj keď počas svojej služby vykonal mnoho zázrakov, väčšina ľudí stále hovorila, že je Jozefovým synom, pretože bol Kristus s vonkajšou schránkou normálnej ľudskej prirodzenosti. Jeho normálna ľudská prirodzenosť a Jeho dielo existovali preto, aby naplnili význam prvého vtelenia, aby dokázali, že Boh sa úplne vtelil do tela a že sa stal úplne obyčajným človekom. Jeho normálna ľudská prirodzenosť predtým, ako začal svoje dielo, bola dôkazom, že bol obyčajným telom. A to, že potom konal, tiež dokazuje, že bol obyčajným telom, lebo robil znamenia a zázraky, uzdravoval chorých a vyháňal démonov v tele s normálnou ľudskou prirodzenosťou. Dôvodom, prečo mohol robiť zázraky, bolo to, že Jeho telo nieslo Božiu autoritu, bolo telom, do ktorého bol zaodený Boží Duch. Túto autoritu mal vďaka Duchu Božiemu, no neznamenalo to, že nebol telom. Uzdravovanie chorých a vyháňanie démonov bolo dielo, ktoré mal vykonávať vo svojej službe, bolo to vyjadrenie Jeho božskej prirodzenosti ukrytej v Jeho ľudskej prirodzenosti, a bez ohľadu na to, aké znamenia ukázal alebo ako preukázal svoju autoritu, stále žil v normálnej ľudskej prirodzenosti a bol stále normálnym telom. Až do momentu, keď bol po smrti na kríži vzkriesený, prebýval v normálnom tele. Udeľovanie milostí, uzdravovanie chorých a vyháňanie démonov, to všetko bolo súčasťou Jeho služby, to všetko bolo dielo, ktoré vykonával vo svojom normálnom tele. Predtým, ako poputoval na kríž, nikdy nevyšiel zo svojho normálneho ľudského tela, bez ohľadu na to, čo robil. Bol samotným Bohom, ktorý konal vlastné Božie dielo, no keďže bol vteleným Božím telom, jedol jedlo a nosil oblečenie, mal normálne ľudské potreby, normálny ľudský rozum a normálnu ľudskú myseľ. To všetko bolo dôkazom, že bol normálnym človekom, čo dokazovalo, že Božie vtelené telo bolo telom s normálnou ľudskou prirodzenosťou, a nie niečím nadprirodzeným. Jeho úlohou bolo dokončiť dielo prvého Božieho vtelenia, naplniť službu, ktorú malo vykonať prvé vtelenie. Význam vtelenia spočíva v tom, že obyčajný, normálny človek vykonáva dielo samotného Boha. Teda že Boh koná svoje božské dielo v ľudskej prirodzenosti a tým porazí satana. Vtelenie znamená, že Boží Duch sa stáva telom, teda že Boh sa stáva telom. Dielo, ktoré telo koná, je dielom Ducha, ktoré sa uskutočňuje v tele, a je vyjadrené telom. Nikto okrem Božieho tela nemôže vykonávať službu vteleného Boha. Teda iba Božie vtelené telo, táto normálna ľudská prirodzenosť, a nikto iný, nemôže vyjadriť božské dielo. Keby Boh pri svojom prvom príchode pred dvadsiatym deviatym rokom nemal normálnu ľudskú prirodzenosť, keby hneď po narodení mohol robiť zázraky, keby hneď, ako by sa naučil hovoriť, vedel hovoriť nebeským jazykom, keby vo chvíli, keď prvýkrát stúpil na zem, vedel pochopiť všetky svetské záležitosti, rozlíšiť myšlienky a zámery každého človeka – taký človek by sa nemohol nazývať normálnym človekom a také telo by sa nedalo nazvať ľudským telom. Ak by to bolo tak v prípade Krista, potom by sa stratil zmysel a podstata Božieho vtelenia. To, že má normálnu ľudskú prirodzenosť, dokazuje, že je Bohom vteleným v tele. Skutočnosť, že prechádza normálnym ľudským procesom rastu ďalej dokazuje, že je normálnym telom. Jeho dielo je navyše dostatočným dôkazom, že je Božím Slovom, Božím Duchom, ktorý sa stal telom. Boh sa stáva telom pre potreby svojho diela. Inými slovami, táto fáza diela sa musí vykonať v tele, musí sa vykonať v normálnej ľudskej prirodzenosti. Je to predpokladom na to, aby „sa Slovo stalo telom“, predpokladom na „zjavenie Slova v tele“, a je to skutočný príbeh dvoch Božích vtelení. Ľudia môžu veriť, že Ježiš počas svojho života robil zázraky, že neprejavil žiadne známky ľudskej prirodzenosti až do konca svojho pôsobenia na zemi, že nemal normálne ľudské potreby, slabosti ani ľudské emócie, nevyžadoval základné životné potreby alebo že sa nezapodieval normálnymi ľudskými myšlienkami. Predstavujú si, že má iba nadľudskú myseľ, transcendentnú ľudskú prirodzenosť. Nazdávajú sa, že keďže je Boh, nemal by myslieť a žiť ako normálni ľudia, a že iba normálny človek, ľudská bytosť bona fide, môže mať normálne ľudské myšlienky a žiť normálny ľudský život. To všetko sú ľudské myšlienky a ľudské predstavy a tieto predstavy sú v rozpore s pôvodnými úmyslami Božieho diela. Normálne ľudské myslenie podporuje normálny ľudský rozum a normálnu ľudskú prirodzenosť. Normálna ľudská prirodzenosť udržuje normálne funkcie tela. A normálne funkcie tela umožňujú normálny život tela v jeho celistvosti. Iba pôsobením v takomto tele môže Boh naplniť účel svojho vtelenia. Ak by vtelený Boh disponoval iba vonkajšou schránkou tela, no nemal by pritom normálne ľudské myšlienky, potom by toto telo nemalo ľudský rozum a už vôbec nie ľudskú prirodzenosť bona fide. Ako by mohlo takéto telo bez ľudskej prirodzenosti vykonávať službu, ktorú by mal vykonávať vtelený Boh? Normálna myseľ podporuje všetky aspekty ľudského života, bez nej by človek nebol človekom. Inými slovami, človek, ktorý nemá normálne myšlienky, je duševne chorý, a o Kristovi, ktorý nemá ľudskú, iba božskú prirodzenosť, nemožno povedať, že je vteleným Božím telom. Ako by teda Božie vtelené telo nemohlo mať normálnu ľudskú prirodzenosť? Vari to nie je rúhanie povedať, že Kristus nemá ľudskú prirodzenosť? Všetky činnosti, ktoré vykonávajú normálni ľudia, sa opierajú o fungovanie normálnej ľudskej mysle. Bez nej by sa ľudia správali nenormálne. Dokonca by neboli schopní rozlíšiť medzi čiernou a bielou či dobrom a zlom, a nemali by žiadnu ľudskú etiku a morálne zásady. Podobne, ak by vtelený Boh nerozmýšľal ako normálny človek, potom by nebol bona fide telom, normálnym telom. Takéto nemysliace telo by nebolo schopné prevziať božské dielo. Nemohol by sa normálne zapojiť do činností normálneho tela, tým menej žiť spolu s ľuďmi na zemi. A tak by sa stratil význam Božieho vtelenia, samotná podstata Božieho príchodu do tela. Ľudská prirodzenosť vteleného Boha existuje preto, aby umožnila normálne božské dielo v tele. Jeho normálne ľudské myslenie podporuje Jeho normálnu ľudskú prirodzenosť a všetky Jeho normálne telesné aktivity. Dalo by sa povedať, že Jeho normálne ľudské myslenie existuje kvôli tomu, aby udržalo všetko Božie dielo v tele. Ak by toto telo nemalo normálnu ľudskú myseľ, potom by Boh nemohol pôsobiť v tele a to, čo potrebuje vykonať v tele, by sa nikdy nemohlo uskutočniť. Hoci vtelený Boh má normálnu ľudskú myseľ, Jeho dielo nie je znečistené ľudským myslením. Vykonáva svoju prácu v ľudskej prirodzenosti s normálnou mysľou za predpokladu, že disponuje ľudskou prirodzenosťou s mysľou, a nie vykonávaním normálneho ľudského myslenia. Bez ohľadu na to, aké vznešené sú myšlienky Jeho tela, Jeho dielo nie je znehodnotené logikou a myslením. Inými slovami, Jeho dielo nie je koncipované mysľou Jeho tela, ale je priamym vyjadrením božského diela v Jeho ľudskej prirodzenosti. Celé Jeho dielo je služba, ktorú musí plniť, a nič z toho nevymyslel Jeho mozog. Napríklad uzdravovanie chorých, vyháňanie démonov a ukrižovanie neboli výplody Jeho ľudskej mysle a nemohol ich dosiahnuť žiadny človek s ľudskou mysľou. Podobne aj dnešné dielo podmanenia je službou, ktorú musí vykonávať vtelený Boh, ale nie je to dielo ľudskej vôle. Je to dielo, ktoré by mala robiť Jeho božská prirodzenosť, dielo, ktorého nie je schopný žiadny človek z mäsa a kostí. Vtelený Boh teda musí mať normálnu ľudskú myseľ a normálnu ľudskú prirodzenosť, pretože musí vykonávať svoje dielo v ľudskej prirodzenosti s normálnou mysľou. To je podstata diela vteleného Boha, samotná podstata vteleného Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

Božie slová na každý deň  Úryvok 101

Predtým, ako Ježiš vykonával dielo, žil iba vo svojej normálnej ľudskej prirodzenosti. Nikto nerozoznal, že je Bohom, nikto nezistil, že je vteleným Bohom. Ľudia Ho poznali ako úplne obyčajného človeka. Jeho úplne obyčajná, normálna ľudská prirodzenosť bola dôkazom, že Boh bol vtelený v tele a že Vek milosti bol vekom diela vteleného Boha, nie vekom pôsobenia Ducha. Bol to dôkaz, že Duch Boží sa úplne realizoval v tele a že vo veku Božieho vtelenia bude Jeho telo vykonávať celé dielo Ducha. Kristus s normálnou ľudskou prirodzenosťou je telom, v ktorom sa realizuje Duch, a vyznačuje sa normálnou ľudskou prirodzenosťou, normálnym zmyslom a ľudským myslením. „Realizovať sa“ znamená, že sa Boh stáva človekom, Duch sa stáva telom. Zjednodušene je to to, keď samotný Boh obýva telo s normálnou ľudskou prirodzenosťou a prostredníctvom neho vyjadruje svoje božské dielo – to je význam pojmu realizovať sa alebo vteliť sa. Počas Jeho prvého vtelenia bolo potrebné, aby Boh uzdravoval chorých a vyháňal démonov, pretože Jeho dielom bolo vykúpenie. Aby vykúpil celú ľudskú rasu, musel byť súcitný a zhovievavý. Dielo, ktoré vykonal predtým, ako bol ukrižovaný, bolo uzdravovanie chorých a vyháňanie démonov, čo bolo predzvesťou Jeho spasenia človeka pred hriechom a špinou. Keďže to bol Vek milosti, bolo potrebné, aby uzdravoval chorých a tým ukázal znamenia a zázraky, ktoré v tomto veku reprezentovali milosť, pretože Vek milosti sa sústreďoval na udeľovanie milosti symbolizovanej pokojom, radosťou a materiálnymi požehnaniami, všetkými znakmi viery ľudí v Ježiša. Uzdravovanie chorých, vyháňanie démonov a udeľovanie milosti boli teda inštinktívnymi schopnosťami Ježišovho tela vo Veku milosti, bolo to dielo, ktoré Duch realizoval v tele. Keď však konal toto dielo, žil v tele a nevychádzal z neho. Bez ohľadu na to, aké skutky uzdravenia vykonal, stále mal normálnu ľudskú prirodzenosť, stále žil normálny ľudský život. Dôvod, prečo hovorím, že počas veku Božieho vtelenia telo vykonalo celé dielo Ducha, je ten, že bez ohľadu na to, aké dielo vykonával, konal ho v tele. Kvôli Jeho pôsobeniu však ľudia nepovažovali Jeho telo za úplne telesnú podstatu, pretože toto telo mohlo robiť zázraky a v určitých zvláštnych okamihoch mohlo robiť veci, ktoré presahovali možnosti tela. Samozrejme, všetky tieto udalosti sa udiali potom, čo začal svoju službu, napríklad keď bol štyridsať dní pokúšaný alebo keď bol premenený na vrchu. Takže v prípade Ježiša sa význam Božieho vtelenia nedokončil, ale naplnil sa len čiastočne. Život, ktorý žil v tele pred začatím svojho diela, bol vo všetkých ohľadoch úplne normálny. Keď započal dielo, ponechal si iba vonkajšiu schránku svojho tela. Pretože Jeho dielo bolo vyjadrením božskej prirodzenosti, presahovalo bežné funkcie tela. Koniec koncov, Božie vtelené telo bolo iné ako to ľudské z mäsa a kostí. Samozrejme, vo svojom každodennom živote potreboval jedlo, oblečenie, spánok, prístrešie a všetky bežné potreby, mal chápanie normálneho človeka a myslel ako normálny človek. Ľudia Ho stále považovali za normálneho človeka, až na to, že dielo, ktoré vykonával, bolo nadprirodzené. V skutočnosti, bez ohľadu na to, čo robil, žil v obyčajnej a normálnej ľudskej prirodzenosti, a pokiaľ vykonával dielo, Jeho chápanie bolo obzvlášť normálne a Jeho myšlienky boli mimoriadne jasné, jasnejšie ako u akéhokoľvek iného normálneho človeka. Pre vteleného Boha bolo nevyhnutné, aby mal takéto myslenie a chápanie, pretože božské dielo muselo byť vyjadrené telom, ktorého chápanie bolo veľmi normálne a ktorého myšlienky boli veľmi jasné – iba tak mohlo Jeho telo vyjadriť božské dielo. Celých tridsaťtri a pol roka, čo Ježiš žil na zemi, si zachovával svoju normálnu ľudskú prirodzenosť, ale kvôli Jeho pôsobeniu počas triapolročnej služby si ľudia mysleli, že je veľmi nadprirodzený a že je oveľa nadprirodzenejší ako predtým. V skutočnosti Ježišova normálna ľudská prirodzenosť zostala nezmenená predtým aj potom, čo začal svoju službu. Jeho ľudská prirodzenosť bola vždy rovnaká, ale v dôsledku rozdielu predtým a potom, čo začal svoju službu, sa objavili dva rôzne pohľady na Jeho telo. Bez ohľadu na to, čo si ľudia mysleli, vtelený Boh si po celý čas zachovával svoju pôvodnú, normálnu ľudskú prirodzenosť, pretože odkedy sa Boh stal telom, žil v tele, ktoré malo normálnu ľudskú prirodzenosť. Bez ohľadu na to, či vykonával svoju službu, alebo nie, normálnu ľudskú prirodzenosť Jeho tela nebolo možné vymazať, pretože ľudská prirodzenosť je základnou podstatou tela. Predtým, ako Ježiš začal vykonávať svoju službu, bolo Jeho telo úplne normálne a zapájal sa do všetkých bežných ľudských činností. Nejavil sa ani trochu nadprirodzene, neprejavoval žiadne zázračné znamenia. V tom čase bol jednoducho úplne obyčajným človekom, ktorý uctieval Boha, hoci Jeho úsilie bolo úprimnejšie a vrúcnejšie ako u kohokoľvek iného. Takto sa prejavovala Jeho úplne normálna ľudská prirodzenosť. Keďže predtým, ako sa chopil svojej služby, nevykonával žiadne dielo, nikto si nebol vedomý Jeho identity a nikto nemohol povedať, že Jeho telo sa líši od všetkých ostatných. Neurobil totiž ani jediný zázrak a nevykonal ani kúsok vlastného Božieho diela. Keď však začal vykonávať svoju službu, zachoval si vonkajšiu schránku normálnej ľudskej prirodzenosti a stále žil s normálnym ľudským rozumom, ale pretože začal konať dielo samotného Boha, preberať službu Krista a konať dielo, ktoré smrteľné bytosti, ľudia z mäsa a kostí, neboli schopní vykonávať, ľudia sa domnievali, že nemá normálnu ľudskú prirodzenosť a že nie je úplne normálnym telom, ale neúplným telom. Pre dielo, ktoré vykonával, ľudia hovorili, že je Bohom v tele, ktorý nemá normálnu ľudskú prirodzenosť. Takéto chápanie je mylné, pretože ľudia nepochopili význam Božieho vtelenia. Toto mylné chápanie vzniklo zo skutočnosti, že dielo vyjadrené Bohom v tele bolo božským dielom vyjadreným v tele, ktoré malo normálnu ľudskú prirodzenosť. Boh bol odetý v tele, prebýval v tele a Jeho dielo v Jeho ľudskej prirodzenosti zatemňovalo normálnosť Jeho ľudskej prirodzenosti. Z tohto dôvodu ľudia verili, že Boh nemá normálnu ľudskú prirodzenosť, len božskú prirodzenosť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

Božie slová na každý deň  Úryvok 102

Boh vo svojom prvom vtelení nedokončil dielo vtelenia. Dokončil iba prvý krok diela, ktorý bolo potrebné vykonať v tele. Aby teda Boh dokončil dielo vtelenia, opäť sa vrátil do tela, žijúc všetku normálnosť a realitu tela, to znamená, že Božie Slovo sa zjavilo v úplne normálnom a praktickom tele, čím zavŕšil dielo, ktoré v telesnej podobe nechal nedokončené. V podstate je druhé vtelené telo ako prvé, ale je ešte praktickejšie a normálnejšie ako prvé. V dôsledku toho je utrpenie, ktoré znáša druhé vtelené telo, väčšie ako utrpenie prvého, ale toto utrpenie je výsledkom Jeho služby v tele, ktorá sa nepodobá utrpeniu skazeného človeka. Tiež to pramení z normálnosti a praktickosti Jeho tela. Pretože vykonáva svoju službu v úplne normálnom a praktickom tele, telo musí znášať množstvo ťažkostí. Čím normálnejšie a praktickejšie toto telo je, tým viac bude trpieť pri vykonávaní svojej služby. Božie dielo je vyjadrené vo veľmi obyčajnom tele, ktoré vôbec nie je nadprirodzené. Pretože Jeho telo je normálne a musí tiež znášať dielo spasenia človeka, trpí v ešte väčšej miere, než by trpelo nadprirodzené telo – a všetko toto utrpenie pramení z praktickosti a normálnosti Jeho tela. Z utrpenia, ktoré dve vtelené telá podstúpili pri vykonávaní svojich služieb, možno vidieť podstatu vteleného tela. Čím normálnejšie telo je, tým väčšie ťažkosti musí znášať, keď vykonáva dielo. Čím praktickejšie je telo, ktoré vykonáva dielo, tým horšie sú predstavy ľudí a tým viac úskaliam bude pravdepodobne musieť čeliť. Napriek tomu platí, že čím praktickejšie je telo a čím viac má potreby a úplné chápanie normálnej ľudskej bytosti, tým schopnejšie je prevziať Božie dielo v tele. Bolo to Ježišovo telo, ktoré bolo pribité na kríž, Jeho telo, ktorého sa vzdal a ktoré ponúkol ako obetu za hriech. Za pomoci tela s normálnou ľudskou prirodzenosťou porazil satana a úplne zachránil človeka pred krížom. A práve ako úplné telo Boh vo svojom druhom vtelení vykonáva dielo víťazstva a poráža Satana. Iba telo, ktoré je úplne normálne a praktické, môže vykonať dielo podmanenia vo svojej celistvosti a podať silné svedectvo. To znamená, že podmanenie človeka sa uskutočňuje prostredníctvom praktickosti a normálnosti Boha v tele, nie prostredníctvom nadprirodzených zázrakov a zjavení. Službou tohto vteleného Boha je hovoriť a tým podmaniť a zdokonaliť človeka. Inými slovami, dielom Ducha realizovaným v tele, povinnosťou tela, je hovoriť a tým úplne podmaniť, odhaliť, zdokonaliť a vyradiť človeka. A tak práve v diele podmanenia bude Božie dielo v tele dokonané v plnom rozsahu. Počiatočné dielo vykúpenia bolo len začiatkom diela vtelenia. Telo, ktoré vykonáva dielo podmanenia, dokončí celé dielo vtelenia. Z hľadiska pohlavia je jeden muž a druhý žena, čím sa dopĺňa význam Božieho vtelenia a rozptyľujú sa ľudské predstavy o Bohu: Boh sa môže stať mužom aj ženou, pričom vtelený Boh je v podstate bez pohlavia. Stvoril muža aj ženu a pre Neho neexistuje žiadne rozdelenie podľa pohlavia. V tomto štádiu diela Boh nekoná znamenia a zázraky, aby dielo dosiahlo svoje výsledky slovami. Dôvodom je, že dielom tohto vteleného Boha nie je uzdravovať chorých a vyháňať démonov, ale podmaniť si človeka rečou, čo znamená, že prirodzenou schopnosťou tohto vteleného Božieho tela je hovoriť slová a podmaniť si človeka, nie uzdravovať chorých a vyháňať démonov. Jeho dielom v normálnej ľudskej prirodzenosti nie je robiť zázraky, liečiť chorých a vyháňať démonov, ale hovoriť, a tak sa druhé vtelené telo zdá ľuďom oveľa normálnejšie ako to prvé. Ľudia vidia, že Božie vtelenie nie je klamstvo, ale tento vtelený Boh je odlišný od vteleného Ježiša. A hoci sú obaja vteleným Bohom, nie sú úplne rovnakí. Ježiš mal normálnu ľudskú prirodzenosť, obyčajnú ľudskú prirodzenosť, no sprevádzali Ho mnohé znamenia a zázraky. V tomto vtelenom Bohu ľudské oči neuvidia žiadne znamenia ani zázraky, ani uzdravenie chorých, ani vyháňanie démonov, ani chodenie po mori, ani štyridsaťdňový pôst… Nerobí to isté, čo Ježiš. Nie preto, že by sa Jeho telo v podstate líšilo od Ježišovho, ale preto, lebo Jeho úlohou nie je uzdravovať chorých a vyháňať démonov. Nebúra svoje vlastné dielo, nenarúša svoje vlastné dielo. Keďže si človeka podmaňuje svojimi praktickými slovami, netreba ho podmaňovať zázrakmi, a tak je táto etapa zavŕšením diela vtelenia. Vtelený Boh, ktorého dnes vidíte, je iba telo a nie je na ňom nič nadprirodzené. Môže ochorieť ako ostatní a potrebuje jedlo a oblečenie, rovnako ako ostatní. Je celkom z mäsa a kostí. Ak by tentoraz vtelený Boh činil nadprirodzené znamenia a zázraky, keby uzdravoval chorých, vyháňal démonov alebo dokázal zabíjať jedným slovom, ako by sa mohlo uskutočniť dielo podmanenia? Ako by sa mohlo dielo rozšíriť medzi pohanské národy? Uzdravovanie chorých a vyháňanie démonov bolo dielom Veku milosti. Bol to prvý krok v diele vykúpenia. No teraz, keď Boh zachránil človeka z kríža, už toto dielo nevykonáva. Ak by sa v posledných dňoch zjavil „Boh“ rovnaký ako Ježiš, ktorý by uzdravoval chorých, vyháňal démonov a bol ukrižovaný za človeka, takýto „Boh“, hoci je totožný s opisom Boha v Biblii a taký, akého by človek ľahko prijal, by nebol vo svojej podstate telom, ktoré nosí Duch Boží, ale ktoré nosí zlý duch. Lebo zásadou Božieho diela je nikdy neopakovať to, čo už ukončil. A tak sa dielo druhého vtelenia Boha líši od diela prvého. V posledných dňoch Boh realizuje dielo podmanenia v obyčajnom, normálnom tele. Neuzdravuje chorých, nebude za človeka ukrižovaný, ale jednoducho hovorí slová v tele a podmaňuje si človeka v tele. Len také telo je vteleným telom Boha, len také telo môže dokončiť Božie dielo v tele.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

Božie slová na každý deň  Úryvok 103

Či už v tejto fáze vtelený Boh znáša ťažkosti alebo vykonáva svoju službu, robí to preto, aby zavŕšil význam vtelenia, pretože toto je posledné Božie vtelenie. Boh sa môže stať telom iba dvakrát. Tretí raz už nie. Prvýkrát bol mužom, druhý ženou, a tak je obraz Božieho tela v mysli človeka dokončený. Tieto dve vtelenia navyše už zavŕšili Božie dielo v tele. Prvýkrát mal vtelený Boh normálnu ľudskú prirodzenosť, aby zavŕšil význam vtelenia. Tentoraz má síce aj normálnu ľudskú prirodzenosť, no význam tohto vtelenia je iný: je hlbší a Jeho dielo má väčší význam. Dôvodom, prečo sa Boh opäť stal telom, je zavŕšiť význam vtelenia. Keď Boh úplne ukončí túto etapu svojho diela, celý význam vtelenia, to znamená Božie dielo v tele, bude naplnený a v tele už nebude potrebné vykonávať žiadne dielo. To znamená, že odteraz Boh už nikdy nezostúpi do tela, aby konal svoje dielo. Boh koná dielo vtelenia iba preto, aby spasil a zdokonalil ľudstvo. Inými slovami, vôbec nie je obvyklé, aby Boh vošiel do tela, okrem prípadu, keď je to kvôli dielu. Tým, že sa stal telom, aby pôsobil, ukazuje satanovi, že Boh je telo, normálny človek, obyčajný človek, a predsa môže víťazne kraľovať nad svetom, môže poraziť satana, vykúpiť a podmaniť si ľudstvo. Cieľom satanovho diela je skaziť ľudstvo, kým Božím cieľom je ľudstvo zachrániť. Satan uväzňuje človeka v bezodnej jame, zatiaľ čo Boh ho z nej zachraňuje. Satan núti všetkých ľudí uctievať ho, zatiaľ čo Boh ich podriaďuje svojej nadvláde, pretože On je Pánom tvorstva. Celé toto dielo sa uskutočňuje prostredníctvom dvoch Božích vtelení. V podstate je Jeho telo spojením ľudskej a božskej prirodzenosti a má normálnu ľudskú prirodzenosť. Takže bez Božieho vteleného tela by Boh nemohol dosiahnuť výsledky spasenia ľudstva a bez normálnej ľudskej prirodzenosti Jeho tela by Jeho dielo v tele aj tak nemohlo dosiahnuť tieto výsledky. Podstatou Božieho vtelenia je, že musí mať normálnu ľudskú prirodzenosť. Inak by to bolo v rozpore s pôvodným Božím úmyslom vtelenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

Božie slová na každý deň  Úryvok 104

Prečo hovorím, že význam vtelenia nebol zavŕšený v Ježišovom diele? Pretože Slovo sa celkom nestalo telom. To, čo Ježiš vykonal, bola len jedna časť Božieho diela v tele. Dokonal len dielo vykúpenia a nevykonal dielo úplného získania človeka. Z tohto dôvodu sa Boh v posledných dňoch opäť stal telom. Táto fáza diela sa tiež vykonáva v obyčajnom tele. Vykonáva ho úplne normálna ľudská bytosť, ktorej ľudská prirodzenosť nie je ani trochu nadprirodzená. Inými slovami, Boh sa stal úplnou ľudskou bytosťou. Je to osoba, ktorej identitou je Boh, úplná ľudská bytosť, úplné telo, ktoré vykonáva dielo. Ľudské oči vidia telo z mäsa a kostí, ktoré vôbec nie je nadprirodzené, úplne obyčajného človeka, ktorý hovorí nebeským jazykom, nevykazuje žiadne zázračné znamenia, nekoná žiadne zázraky a tým menej odhaľuje vnútornú pravdu o náboženstve vo veľkých zhromaždeniach. Ľuďom sa dielo druhého vteleného tela javí úplne odlišné od toho prvého, až sa zdá, že tieto dve nemajú nič spoločné. Tentoraz nie je možné vidieť nič z prvého diela. Hoci dielo druhého vteleného tela je odlišné od prvého, to ešte nedokazuje, že Ich zdroj nie je jeden a ten istý. Či je Ich zdroj rovnaký, závisí od povahy diela, ktoré vykonávajú telá, a nie od Ich vonkajších schránok. Počas troch etáp svojho diela sa Boh stal telom dvakrát a v oboch prípadoch vtelené dielo Boha otvorilo nový vek, otvorilo nové dielo; vtelenia sa navzájom dopĺňajú. Ľudské oči nedokážu rozpoznať, že tieto dve telá skutočne pochádzajú z toho istého zdroja. Je samozrejmé, že to presahuje schopnosti ľudského oka alebo ľudskej mysle. Vo svojej podstate sú však rovnakí, pretože Ich dielo pochádza z toho istého Ducha. To, či tieto dve vtelené telá pochádzajú z toho istého zdroja, nemožno posudzovať podľa doby a miesta, v ktorých sa narodili, alebo iných podobných faktorov, ale podľa božského diela, ktoré vyjadrili. Druhé vtelené telo nevykonáva také dielo, aké vykonával Ježiš, pretože Božie dielo sa nedrží konvencií, ale zakaždým otvára novú cestu. Druhé vtelené telo nemá za cieľ prehĺbiť ani upevniť dojem z prvého tela v mysliach ľudí, ale ho doplniť a zdokonaliť, prehĺbiť poznanie človeka o Bohu, porušiť všetky pravidlá, ktoré existujú v srdciach ľudí, a vymazať mylné obrazy Boha v ich srdciach. Teda žiadna jednotlivá etapa Božieho diela nemôže dať človeku úplné poznanie Boha. Každá dáva len čiastočné poznanie, nie celkové. Hoci Boh vyjadril svoju podstatu úplne, z dôvodu obmedzenej schopnosti chápania zostáva poznanie Boha pre človeka stále neúplné. Ľudským jazykom nie je možné vyjadriť celú Božiu podstatu. Okrem toho, ako môže jediná etapa Jeho diela úplne vyjadriť Boha? Pôsobí v tele pod rúškom svojej normálnej ľudskej prirodzenosti a človek Ho môže poznať iba podľa vyjadrenia Jeho božskej prirodzenosti, nie podľa Jeho telesnej schránky. Boh sa stáva telom, aby umožnil človeku spoznať Ho prostredníctvom Jeho rozličných diel, a žiadne dve etapy Jeho diela nie sú rovnaké. Len tak môže mať človek úplné poznanie o Božom diele v tele, ktoré sa neobmedzuje len na jeden aspekt. Hoci je dielo dvoch vtelených tiel rozdielne, podstata tiel a zdroj Ich diel sú totožné. Ide len o to, že existujú, aby vykonávali dve rôzne etapy diela a vznikajú v dvoch rôznych epochách. Bez ohľadu na to majú Božie vtelené telá rovnakú podstatu a rovnaký pôvod – to je pravda, ktorú nikto nemôže poprieť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

Božie slová na každý deň  Úryvok 105

Vtelený Boh sa volá Kristus a Kristus je telo, ktoré si obliekol Boží Duch. Toto telo sa nepodobá na žiadneho človeka, ktorý je z tela. Táto odlišnosť spočíva v tom, že Kristus nie je z tela a krvi. Je vtelením Ducha. Má normálnu ľudskú prirodzenosť a úplnú božskú prirodzenosť. Žiadny človek nemá Jeho ľudskú prirodzenosť. Jeho normálna ľudská prirodzenosť udržiava všetky Jeho normálne činnosti v tele, pričom Jeho božská prirodzenosť vykonáva dielo samotného Boha. Či už ide o Jeho ľudskú alebo božskú prirodzenosť, obe sa podriaďujú vôli nebeského Otca. Kristovou podstatou je Duch, čiže božská prirodzenosť. Jeho podstata je teda podstata samotného Boha. Táto podstata nenaruší Jeho vlastné dielo. Nemohol by urobiť nič, čo zničí Jeho vlastné dielo, ani by nikdy nevyslovil slová, ktoré by boli proti Jeho vlastnej vôli. Vtelený Boh by teda absolútne nikdy nevykonal dielo, ktoré by narušilo Jeho vlastné riadenie. Toto by mali pochopiť všetci ľudia. Podstatou diela Ducha Svätého je spasiť človeka, a to je pre Božie vlastné riadenie. Podobne aj Kristovo dielo má spasiť človeka, a to je pre Božiu vôľu. Vzhľadom na to, že Boh sa stáva telom, realizuje svoju podstatu vo svojom tele tak, že Jeho telo stačí na vykonanie Jeho diela. Preto sa celé dielo Božieho Ducha počas vtelenia nahradí Kristovým dielom počas vtelenia a jadrom celého diela počas obdobia vtelenia je Kristovo dielo. Nemôže sa miešať s dielom z inej doby. A keďže Boh sa stáva telom, pôsobí v identite svojho tela; keďže prichádza v tele, v tele potom dokončuje dielo, ktoré mal vykonať. Či už je to Duch Boží alebo Kristus, obaja sú samotným Bohom. Koná dielo, ktoré má vykonať, a plní službu, ktorú má plniť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristovou podstatou je podriadenosť vôli nebeského Otca

Božie slová na každý deň  Úryvok 106

Samotná Božia podstata má autoritu, ale Boh sa dokáže plne podriadiť autorite, ktorá pochádza od Neho. Či už ide o pôsobenie Ducha alebo o pôsobenie tela, ani jedno nie je v rozpore s druhým. Boží Duch je autoritou nad celým tvorstvom. Telo s Božou podstatou tiež vlastní autorita, ale Boh v tele môže vykonať celé dielo, ktoré sa podriadi vôli nebeského Otca. To nemôže dosiahnuť ani pochopiť žiaden človek. Samotný Boh je autoritou, ale Jeho telo sa môže podriadiť Jeho autorite. Práve to sa naznačuje, keď sa hovorí, že „Kristus sa podriaďuje vôli Boha Otca“. Boh je Duch a môže konať dielo spásy, rovnako ako sa Boh môže stať človekom. V každom prípade samotný Boh koná svoje vlastné dielo. Nenarušuje ho, ani ho neho nevyrušuje, a už vôbec nevykonáva dielo, ktoré by si odporovalo, pretože podstata diela, ktoré koná Duch a telo, je rovnaká. Či už je to Duch alebo telo, oboje sa podieľajú na plnení jednej vôle a riadia to isté dielo. Hoci Duch a telo majú dve odlišné kvality, ich podstata je rovnaká. Oboje majú podstatu samotného Boha a identitu samotného Boha. Samotný Boh nevlastní prvky vzdorovitosti. Jeho podstata je dobrá. Je výrazom všetkej krásy a dobra, ako aj všetkej lásky. Boh ani v tele nerobí nič, čím by vzdoroval Bohu Otcovi. Dokonca aj za cenu obetovania svojho života by to bol z celého srdca ochotný urobiť a nerozhodol by sa inak. Boh nemá žiadne prvky samospravodlivosti a domýšľavosti alebo prvky namyslenosti a arogancie. Nemá žiadne prvky nečestnosti. Všetko, čo vzdoruje Bohu, pochádza od satana. Satan je zdrojom všetkej škaredosti a zloby. Dôvod, prečo má človek vlastnosti podobné tým satanovým, je ten, že satan skazil a ovládal človeka. Satan Krista neskazil, keďže Kristus má len Božie vlastnosti a žiadne satanove vlastnosti. Nech je dielo akokoľvek namáhavé alebo telo akokoľvek slabé, kým Boh žije v tele, nikdy neurobí nič, čo by narušilo dielo samého Boha, a už vôbec nie niečo, čo by opustilo vôľu Boha Otca pre vzdorovitosť. Radšej bude trpieť bolesťami tela, než by mal ísť proti vôli Boha Otca. Je to presne tak, ako povedal Ježiš v modlitbe: „Otče, ak je možné, nech ma tento kalich minie, nie však tak, ako si želám Ja, ale ako si želáš Ty.“ Ľudia sa rozhodujú sami, ale Kristus nie. Hoci má identitu samotného Boha, stále hľadá vôľu Boha Otca a plní to, čo mu zveril Boh Otec z pohľadu tela. To je niečo, čo človek nemôže dosiahnuť. To, čo pochádza od satana, nemôže mať Božiu podstatu. Môže mať len takú, ktorá vzdoruje Bohu a odolá Mu. Nemôže sa plne podriadiť Bohu, a už vôbec sa ochotne nepodriadi Božej vôli. Všetci ľudia okrem Krista môžu robiť to, čo vzdoruje Bohu. Ani jeden človek sa nemôže priamo podujať na dielo, ktoré mu zveril Boh. Ani jeden nedokáže považovať Božie riadenie za svoju vlastnú povinnosť, ktorú má vykonať. Kristovou podstatou je podriadiť sa vôli Boha Otca. Vzdorovitosť voči Bohu je charakteristická pre satana. Tieto dve vlastnosti sú nezlučiteľné a toho, kto má vlastnosti satana, nemožno volať Kristom. Dôvod, prečo človek nemôže konať Božie dielo namiesto Neho, je ten, že človek nemá nič z Božej podstaty. Človek koná pre Boha z osobných záujmov a pre budúce vyhliadky, ale Kristus koná, aby nasledoval vôľu Boha Otca.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristovou podstatou je podriadenosť vôli nebeského Otca

Božie slová na každý deň  Úryvok 107

Kristova božská prirodzenosť riadi Jeho ľudskú. Hoci je v tele, Jeho ľudská prirodzenosť nie je úplne podobná ľudskej prirodzenosti človeka z tela. Má svoj jedinečný charakter a aj ten riadi Jeho božská prirodzenosť. Jeho božská prirodzenosť nemá žiadnu slabosť. Kristova slabosť sa vzťahuje na slabosť Jeho ľudskej prirodzenosti. Táto slabosť do istej miery obmedzuje Jeho božskú prirodzenosť, ale tieto obmedzenia sú v určitom rozsahu a čase a nie sú bezhraničné. Keď príde čas vykonať dielo Jeho božskej prirodzenosti, vykoná ho bez ohľadu na svoju ľudskú prirodzenosť. Kristovu ľudskú prirodzenosť úplne riadi Jeho božská prirodzenosť. Okrem bežného života Jeho ľudskej prirodzenosti všetky ostatné činnosti Jeho ľudskej prirodzenosti ovplyvňuje a riadi Jeho božská prirodzenosť. Hoci má Kristus ľudskú prirodzenosť, nevyrušuje to činnosť Jeho božskej prirodzenosti práve preto, lebo Kristovu ľudskú prirodzenosť riadi Jeho božská prirodzenosť. Hoci Kristova ľudská prirodzenosť nie je zrelá v tom, ako sa správa k iným, neovplyvňuje to normálne pôsobenie Jeho božskej prirodzenosti. Keď hovorím, že Jeho ľudská prirodzenosť nebola skazená, myslím tým, že Kristovu ľudskú prirodzenosť môže priamo riadiť Jeho božská prirodzenosť. Vlastní ho vyšší zmysel než zmysel obyčajného človeka. Jeho ľudská prirodzenosť je najvhodnejšia na to, aby ju v Jeho diele riadila Jeho božská prirodzenosť. Jeho ľudská prirodzenosť najlepšie dokáže vyjadriť dielo božskej prirodzenosti a najlepšie sa podriadiť tomuto dielu. Keď Boh pôsobí v tele, nikdy nestráca zo zreteľa povinnosť, ktorú by mal človek v tele vykonávať. Dokáže uctievať Boha v nebi s pravým srdcom. Má podstatu Boha a Jeho identita je identita samotného Boha. Nielenže prišiel na zem a stal sa stvorenou bytosťou, s vonkajšou schránkou stvorenej bytosti a teraz má ľudskú prirodzenosť, ktorú predtým nemal. Dokáže uctievať Boha v nebi. Toto je bytie samotného Boha a je pre človeka nenapodobiteľné. Jeho identita je sám Boh. Práve z pohľadu tela uctieva Boha, a preto slová „Kristus uctieva Boha v nebi“ nie sú nesprávne. To, čo žiada od človeka, je práve Jeho vlastné bytie. Dosiahol všetko, čo žiada od človeka ešte predtým, než ho požiadal. Nikdy by nekládol požiadavky na iných, kým sám žiadne nemá, lebo to všetko tvorí Jeho bytie. Bez ohľadu na to, ako vykonáva svoje dielo, nekonal by spôsobom, ktorý vzdoruje Bohu. Bez ohľadu na to, čo žiada od človeka, žiadna požiadavka neprevyšuje to, čo je pre človeka dosiahnuteľné. Všetko, čo koná, je to, čo nasleduje Božiu vôľu a je to v záujme Jeho riadenia. Kristova božská prirodzenosť je nad všetkými ľuďmi, preto je najvyššou autoritou všetkých stvorených bytostí. Táto autorita je Jeho božská prirodzenosť, teda povaha a bytie samotného Boha, ktoré určuje Jeho identitu. Preto bez ohľadu na to, aká normálna je Jeho ľudská prirodzenosť, je nepopierateľné, že má identitu samotného Boha. Bez ohľadu na to, z akého stanoviska hovorí a ako sa podriaďuje Božej vôli, nemožno povedať, že by to nebol samotný Boh. Hlúpi a neznalí ľudia často považujú normálnu Kristovu ľudskú prirodzenosť za chybu. Bez ohľadu na to, ako Kristus vyjadruje a zjavuje bytie svojej božskej prirodzenosti, človek nedokáže uznať, že je to Kristus. A čím viac Kristus prejavuje svoju podriadenosť a pokoru, tým ľahkovážnejšie sa hlúpi ľudia pozerajú na Krista. Sú dokonca takí, čo voči Nemu zaujmú postoj vylúčenia a pohŕdania, a predsa kladú na stôl tých „veľkých mužov“ zo vznešených obrazov, aby sa im klaňali. Vzdor človeka voči Bohu a vzbura voči Bohu pochádzajú z toho, že podstata vteleného Boha sa podriaďuje Božej vôli, ako aj z normálnej Kristovej ľudskej prirodzenosti. Toto je prameň vzdoru človeka voči Bohu a jeho vzbury. Keby Kristus nemal podobu svojej ľudskej prirodzenosti a nehľadal by vôľu Boha Otca z pohľadu stvorenej bytosti, ale namiesto toho by mal nadľudskú prirodzenosť, s najväčšou pravdepodobnosťou by neexistovala vzbura medzi ľuďmi. Dôvod prečo je človek vždy ochotný veriť v neviditeľného Boha v nebi, je ten, že Boh v nebi nemá ľudskú prirodzenosť. Nemá ani jedinú vlastnosť stvorenej bytosti. Preto si Ho človek vždy váži s najväčšou úctou, ale ku Kristovi zaujíma pohŕdavý postoj.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristovou podstatou je podriadenosť vôli nebeského Otca

Božie slová na každý deň  Úryvok 108

Hoci Kristus na zemi dokáže pôsobiť v mene samotného Boha, neprichádza s úmyslom ukázať všetkým ľuďom svoj obraz v tele. Neprichádza preto, aby Ho všetci ľudia videli. Prichádza preto, aby dovolil človeku nechať sa viesť Jeho rukou, a tým vstúpil do novej doby. Úlohou Kristovho tela je slúžiť pre dielo samého Boha, teda pre dielo Boha v tele, a nie na to, aby človek mohol plne pochopiť podstatu Jeho tela. Bez ohľadu na to, ako pôsobí, nič z toho, čo koná, nejde nad rámec toho, čo môže dosiahnuť telo. Bez ohľadu na to, ako koná, koná to v tele s normálnou ľudskou prirodzenosťou. Nezjavuje človeku v plnej miere pravú tvár Boha. Okrem toho Jeho dielo v tele nikdy nie je také nadprirodzené a nedoceniteľné, ako si človek myslí. Hoci Kristus v tele predstavuje samého Boha a osobne koná dielo, ktoré by mal konať sám Boh, nepopiera existenciu Boha v nebi, ani horúčkovito neohlasuje svoje vlastné skutky. Skôr zostáva pokorne skrytý vo svojom tele. Okrem Krista tí, ktorí sa falošne vydávajú za Krista, nemajú Jeho vlastnosti. Keď ich porovnáme s arogantnou a sebavyvyšujúcou sa povahou týchto falošných kristov, bude zjavné, akým telom skutočne Kristus je. Čím sú falošnejší, tým viac sa takíto falošní kristovia vystatujú a tým viac dokážu robiť znamenia a zázraky, aby zavádzali človeka. Falošní kristovia nemajú Božie vlastnosti. Kristus nepoškvrňuje žiadny prvok, ktorý patrí falošným kristom. Boh sa stáva telom len preto, aby dokončil dielo tela, a nie preto, aby umožnil ľuďom, aby Ho videli. Skôr necháva, aby Jeho dielo potvrdilo Jeho identitu. Necháva, aby to, čo zjavuje, svedčilo o Jeho podstate. Jeho podstata nie je bezdôvodná. Svoju identitu neuchopil svojou rukou. Určuje ju Jeho dielo a Jeho podstata. Hoci má podstatu samotného Boha a dokáže konať dielo samotného Boha, na rozdiel od Ducha je predsa len stále telom. Nie je Bohom s vlastnosťami Ducha. Je Bohom s telesnou schránkou. Preto bez ohľadu na to, aký je normálny a slabý a akokoľvek sa snaží plniť vôľu Boha Otca, Jeho božská prirodzenosť je nepopierateľná. Vo vtelenom Bohu existuje nielen normálna ľudská prirodzenosť a jej slabosti. Existuje tu aj úžasnosť a nepochopiteľnosť Jeho božskej prirodzenosti ako aj všetky Jeho skutky v tele. V Kristovi teda skutočne i prakticky existuje ľudská i božská prirodzenosť. Ani v najmenšom to nie je niečo prázdne alebo nadprirodzené. Prichádza na zem s prvoradým cieľom vykonať dielo. Na vykonanie diela na zemi je nevyhnutné, aby mal normálnu ľudskú prirodzenosť. Inak, nech by bola sila Jeho božskej prirodzenosti akokoľvek veľká, jej pôvodná funkcia by nemohla byť dobre využitá. Hoci Jeho ľudská prirodzenosť má veľký význam, nie je to Jeho podstata. Jeho podstatou je božská prirodzenosť, a preto chvíľa, keď začne vykonávať svoju službu na zemi, je chvíľa, keď začne vyjadrovať bytie svojej božskej prirodzenosti. Jeho ľudská prirodzenosť existuje len preto, aby udržiavala normálny život Jeho tela, aby Jeho božská prirodzenosť mohla konať dielo ako riadne telo. Božská prirodzenosť úplne riadi Jeho dielo. Keď dokončí svoje dielo, splní svoju službu. To, čo by mal človek poznať, je celok Jeho diela, a práve skrze Jeho dielo Ho človek môže poznať. Počas vykonávania svojho diela naplno vyjadruje bytie svojej božskej prirodzenosti, ktoré nie je povaha poznačená ľudskou prirodzenosťou alebo bytie poznačené ľudským myslením a správaním. Keď príde čas, keď sa skončí celá Jeho služba, bude už dokonale a plne vyjadrovať povahu, ktorú by mal vyjadrovať. Jeho činnosť sa neriadi pokynmi žiadneho človeka. Vyjadrenie Jeho povahy je tiež celkom slobodné a neriadi ho myseľ, ani neovláda myšlienka, ale zjavuje sa prirodzene. To je niečo, čo nemôže dosiahnuť žiadny človek. Aj keď je okolie tvrdé alebo podmienky nepriaznivé, dokáže vyjadriť svoju povahu vo vhodnom čase. Ten, kto je Kristom, vyjadruje Kristovo bytie, zatiaľ čo tí, ktorí ním nie sú, nemajú Kristovu povahu. Preto hoci sa Mu všetci bránia alebo majú o Ňom predstavy, nikto nemôže na základe ľudských predstáv poprieť, že povaha, ktorú vyjadruje Kristus, je povaha Boha. Všetci, ktorí hľadajú Krista s pravým srdcom alebo hľadajú Boha s úmyslom, priznajú, že On je Kristus na základe vyjadrenia svojej božskej prirodzenosti. Nikdy by nepopreli Krista na základe akejkoľvek Jeho stránky, ktorá nezodpovedá ľudským predstavám. Hoci je človek veľmi nerozumný, všetci presne vedia, čo je vôľa človeka a čo pochádza od Boha. Ide len o to, že mnohí ľudia v dôsledku svojich zámerov úmyselne vzdorujú Kristovi. Keby to tak nebolo, človek by nemal dôvod popierať Kristovu existenciu, pretože božská prirodzenosť, ktorú vyjadruje Kristus, naozaj existuje a Jeho dielo možno pozorovať na vlastné oči.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristovou podstatou je podriadenosť vôli nebeského Otca

Božie slová na každý deň  Úryvok 109

Kristovo dielo a Jeho vyjadrenie určujú Jeho podstatu. Dokáže pravým srdcom dokončiť to, čo mu bolo zverené. Dokáže uctievať Boha v nebi pravým srdcom a pravým srdcom hľadať vôľu Boha Otca. Toto všetko určuje Jeho podstata. A tak aj Jeho prirodzené zjavenie určuje Jeho podstata. Dôvod, prečo to nazývam Jeho „prirodzeným zjavením“, je ten, že Jeho vyjadrenie nie je napodobenina, ani výsledok výchovy človeka, ani výsledok dlhoročnej kultivácie človeka. On sa to nenaučil, ani sa tým neskrášlil. Má to skôr vrodené. Človek môže popierať Jeho dielo, Jeho vyjadrenie, Jeho ľudskú prirodzenosť a celý život Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti, ale nik nemôže poprieť, že Kristus uctieva Boha v nebi pravým srdcom. Nik nemôže poprieť, že prišiel splniť vôľu nebeského Otca. Nik nemôže poprieť úprimnosť, s akou hľadá Boha Otca. Hoci Jeho obraz nie je príjemný zmyslom, Jeho reč nemá mimoriadnu atmosféru a Jeho dielo tak neotrasie zemou alebo nebom, ako si to človek predstavuje, je to skutočne Kristus, ktorý plní vôľu nebeského Otca s pravým srdcom, úplne sa podriaďuje nebeskému Otcovi a je podriadený až do smrti. A to preto, lebo Jeho podstata je Kristova podstata. Tejto pravde človek ťažko uverí, ale je to fakt. Keď sa Kristova služba úplne naplní, človek dokáže z Jeho diela vidieť, že Jeho povaha a Jeho bytie predstavujú povahu a bytie Boha v nebi. Vtedy súhrn celého Jeho diela môže potvrdiť, že On je skutočne telom, ktoré sa stáva Slovom, a nemá telo, aké má človek z mäsa a kostí. Každý krok Kristovho diela na zemi má svoj reprezentatívny význam, ale človek, ktorý zakúša dielo krok po kroku, nedokáže pochopiť dôležitosť Jeho diela. To platí najmä pre niekoľko krokov diela, ktoré vykonal Boh vo svojom druhom vtelení. Väčšina tých, ktorí iba počuli alebo videli Kristove slová, ale nikdy Ho nevideli, nemá o Jeho diele žiadne predstavy. Tým, ktorí Krista videli a počuli Jeho slová, ako aj zakúsili Jeho dielo, sa ťažko Jeho dielo prijíma. Vari to nie je preto, lebo vzhľad a normálna Kristova ľudská prirodzenosť nie sú človeku po chuti? Tí, ktorí prijímajú Jeho dielo po Kristovom odchode, nebudú mať takéto ťažkosti, pretože len prijímajú Jeho dielo a neprichádzajú do kontaktu s Kristovou normálnou ľudskou prirodzenosťou. Človek nedokáže zanechať svoje predstavy o Bohu a namiesto toho Ho intenzívne skúma. Dôvod je v tom, že človek sa sústreďuje len na Jeho vzhľad a nedokáže spoznať Jeho podstatu na základe Jeho diela a Jeho slov. Ak si človek zatvára oči pred Kristovým vzhľadom alebo nechce diskutovať o Kristovej ľudskej prirodzenosti a hovorí len o Jeho božskej prirodzenosti, ktorej dielo a slová sú pre každého človeka nedosiahnuteľné, potom sa predstavy človeka znížia o polovicu, a to do takej miery, že sa vyriešia všetky ľudské ťažkosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristovou podstatou je podriadenosť vôli nebeského Otca

Božie slová na každý deň  Úryvok 110

Ten, kto je vtelený Boh, bude mať Božiu podstatu a ten, kto je vtelený Boh, bude mať Boží výraz. Keďže sa Boh stane telom, prinesie dielo, ktoré chce vykonať, a keďže sa Boh stane telom, vyjadrí to, čím je, a bude môcť človeku priniesť pravdu, darovať mu život a ukázať mu cestu. Telo, ktoré nemá Božiu podstatu, rozhodne nie je vtelený Boh; o tom niet pochýb. Ak chce človek skúmať, či ide o vtelené Božie telo, musí to potvrdiť na základe povahy, ktorú Boh vyjadruje, a slov, ktoré hovorí. To znamená, že aby si potvrdil, či ide o vtelené Božie telo a o pravú cestu, musíš to rozlíšiť na základe Jeho podstaty. Pri určovaní, či ide o vtelené Božie telo, je preto kľúčová Jeho podstata (Jeho dielo, Jeho výroky, Jeho povaha a mnoho ďalších stránok), a nie vonkajší zjav. Ak človek skúma len Jeho vonkajší zjav a v dôsledku toho prehliadne Jeho podstatu, svedčí to o tom, že je nevedomý a neznalý. Vonkajší zjav nemôže určovať podstatu a Božie dielo navyše nikdy nemôže byť v súlade s predstavami človeka. Nebol vonkajší vzhľad Ježiša v rozpore s predstavami človeka? Nebolo to tak, že Jeho tvár a odev nehovorili nič o Jeho pravej totožnosti? Nepostavili sa prví farizeji proti Ježišovi práve preto, lebo sa zameriavali len na Jeho vonkajší vzhľad a nevzali si k srdcu Jeho slová? Dúfam, že žiadny brat a sestra v snahe o to, aby sa im zjavil Boh, nezopakuje tragédiu z minulosti. Nesmú sa z vás stať moderní farizeji a nesmiete Boha opäť pribiť na kríž. Mali by ste starostlivo zvážiť, ako privítať Boží návrat a mali by ste mať jasno v tom, ako byť niekým, kto sa podriadi pravde. Je to zodpovednosť každého, kto očakáva návrat Ježiša na oblaku. Mali by sme si pretrieť naše duchovné oči, aby boli čisté a aby sme neuviazli v slovách prehnanej fantázie. Mali by sme uvažovať o realistickom Božom diele a pozrieť sa na Jeho praktickú stránku. Nenechajte sa uniesť ani sa nestraťte vo fantáziách, túžiac po dni, keď Pán Ježiš príde na oblaku, náhle medzi vás zostúpi a vezme tých z vás, ktorí ste Ho nikdy nepoznali ani nevideli a ktorí neviete, ako nasledovať Jeho vôľu. Lepšie je rozmýšľať o praktickejších záležitostiach!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov

Božie slová na každý deň  Úryvok 111

Vtelený Boh sa v tomto období, keď osobne vykonáva svoje dielo, ukáže iba časti ľudí, ktorí Ho v tomto období nasledujú, a nie všetkým stvoreným bytostiam. Stal sa telom len preto, aby dokončil jednu etapu svojho diela, a nie preto, aby ukázal človeku svoj obraz. Svoje dielo však musí vykonávať sám, a preto ho musí vykonať v tele. Keď sa toto dielo uzavrie, odíde z ľudského sveta. Nemôže dlhodobo zotrvať medzi ľuďmi zo strachu, že bude stáť v ceste nastávajúcemu dielu. To, čo prejavuje zástupom, je iba Jeho spravodlivá povaha a všetky Jeho skutky, a nie obraz, kedy sa dvakrát stal telom, pretože Boží obraz sa môže ukázať jedine skrze Jeho povahu a nedá sa nahradiť obrazom Jeho vteleného tela. Obraz Jeho tela sa ukáže len obmedzenému počtu ľudí, iba tým, ktorí Ho nasledujú, keď pôsobí v tele. Preto sa súčasné dielo vykonáva v tajnosti. Podobne sa Ježiš zjavil Židom len vtedy, keď konal svoje dielo, a nikdy sa verejne neukázal žiadnemu inému národu. Preto po dokončení svojho diela rýchlo odišiel z ľudského sveta a nezotrval. Nakoniec to nebol On, tento obraz človeka, ktorý sa ukázal človeku, ale Duch Svätý, ktorý priamo vykonal dielo. Len čo sa úplne ukončí dielo vteleného Boha, odíde zo smrteľného sveta a už nikdy nevykoná žiadne dielo podobné tomu, čo vykonal, keď bol v tele. Potom už celé dielo vykoná priamo Duch Svätý. Počas tohto obdobia človek sotva uvidí obraz Jeho hmotného tela. Človeku sa vôbec neukáže, ale zostane navždy ukrytý. Čas na dielo vteleného Boha je obmedzený. Vykonáva sa v určitom veku, období, národe a medzi konkrétnymi ľuďmi. Toto dielo predstavuje iba dielo v období Božieho vtelenia. Predstavuje vek a dielo Božieho Ducha v jednom konkrétnom veku, a nie celé Jeho dielo. Preto sa obraz vteleného Boha neukáže všetkým národom. To, čo vidia zástupy, je Božia spravodlivosť a Jeho povaha v celej svojej celistvosti, a nie Jeho obraz, keď sa dvakrát stal telom. Človeku sa neukáže ani jediný obraz, a už vôbec nie dva obrazy dohromady. Preto je nutné, aby Božie vtelené telo opustilo zem po dokončení svojho nevyhnutného diela, lebo prichádza len preto, aby vykonal dielo, ktoré musí vykonať, a nie aby ľuďom ukazoval svoj obraz. Aj keď Boh naplnil význam vtelenia už dvakrát, keď sa stal telom, predsa sa otvorene nezjaví žiadnemu národu, ktorý Ho nikdy predtým nevidel. Ježiš sa už nikdy neukáže Židom ako Slnko spravodlivosti, ani sa nepostaví na Olivový vrch a nezjaví sa všetkým národom. Všetko, čo videli Židia, je Ježišov portrét počas Jeho pôsobenia v Judei. Je to preto, že dielo Ježiša v Jeho vtelení sa skončilo pred dvetisíc rokmi. Nevráti sa do Judey v podobe Žida, a už vôbec sa neukáže v podobe Žida niektorému z pohanských národov, pretože obraz Ježiša, ktorý sa stal telom, je len obrazom Žida, a nie obrazom Syna človeka, ktorého videl Ján. Aj keď Ježiš svojim nasledovníkom sľúbil, že opäť príde, všetkým tým pohanským národom sa jednoducho nebude ukazovať v podobe Žida. Mali by ste vedieť, že dielom vteleného Boha je nastoliť vek. Toto dielo je obmedzené na niekoľko rokov a On nemôže dokončiť celé dielo Božieho Ducha, rovnako ako obraz Ježiša ako Žida mohol predstavovať iba Boží obraz, keď pôsobil v Judei, a mohol vykonať iba dielo ukrižovania. V čase, keď bol Ježiš v tele, nemohol vykonať dielo ukončenia veku a zničenia ľudstva. Preto, keď bol ukrižovaný a dokončil svoje dielo, vystúpil do najvyšších výšav a navždy sa pred človekom ukryl. Odvtedy títo verní veriaci z pohanských národov nevideli zjavenie Pána Ježiša, ale mohli sa pozerať iba na Jeho portrét zavesený na stene. Tento portrét však nakreslil človek, nie je obrazom Boha, ako sa zjavuje človeku. Boh sa otvorene neukáže zástupom na obraz toho, keď sa dvakrát stal telom. Dielo, ktoré vykonáva medzi ľuďmi, im má umožniť, aby pochopili Jeho povahu. Toto všetko človek vidí cez dielo rozličných vekov. Deje sa to skôr skrze povahu, ktorú dal najavo, a diela, ktoré vykonal, než cez zjavenie Ježiša. To znamená, že Boží obraz človek nespozná prostredníctvom vteleného obrazu, ale skôr skrze dielo vteleného Boha, ktorý má obraz aj tvar; a prostredníctvom Jeho diela sa ukáže Jeho obraz a prejaví Jeho povaha. To je význam diela, ktoré chce vykonať v tele.

Keď sa zavŕši dielo dvoch Božích vtelení, začne ukazovať svoju spravodlivú povahu vo všetkých pohanských národoch, aby celé zástupy videli Jeho obraz. Prejaví svoju povahu a týmto spôsobom objasní konce rôznych ľudských kategórií, čím úplne ukončí starý vek. Dôvodom, prečo sa Jeho dielo v tele nešíri do veľkého priestoru (tak ako Ježiš pôsobil len v Judei a Ja dnes pôsobím medzi vami), je to, že Jeho dielo v tele má hranice a obmedzenia. Vykonáva iba krátke obdobie diela v podobe obyčajného a normálneho tela. Nepoužíva toto vtelené telo na to, aby vykonal dielo večnosti alebo dielo zjavenia sa ľuďom pohanských národov. Dielo v tele môže mať len obmedzený rozsah (napríklad pôsobenie iba v Judei alebo len medzi vami), a potom, prostredníctvom skutkov vykonaných v rámci týchto hraníc, sa jeho rozsah môže rozšíriť. Samozrejme, dielo rozšírenia má vykonať priamo Jeho Duch a potom to už nebude dielo Jeho vteleného tela. Dielo v tele má totiž svoje hranice a nerozšíri sa do všetkých kútov vesmíru – to nedokáže dosiahnuť. Prostredníctvom diela v tele vykonáva Jeho Duch dielo, ktoré má nasledovať. Preto dielo vykonané v tele má úvodný charakter a vykonáva sa v rámci určitých hraníc. Po ňom príde Jeho Duch, ktorý bude pokračovať v tomto diele, a navyše ho vykoná v rozšírenom rozsahu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (2)

Božie slová na každý deň  Úryvok 112

Boh prichádza pôsobiť na zem len preto, aby viedol vek. Zamýšľa len začať nový vek a ukončiť ten starý. Neprišiel preto, aby prežil ľudský život na zemi, aby zakúsil radosti a strasti života ľudského sveta, aby svojou rukou niekoho zdokonalil alebo aby niekoho osobne sprevádzal v jeho raste. To nie je Jeho dielom. Jeho dielom je len nastoliť nový vek a ukončiť ten starý. To znamená, že osobne nastolí vek, osobne ukončí ten predchádzajúci a porazí satana tým, že vykoná svoje dielo osobne. Zakaždým, keď vykonáva svoje dielo osobne, je to akoby vstúpil na bojové pole. Najskôr zdolá svet a premôže satana, kým bude v tele. Zmocní sa všetkej slávy a zdvihne oponu nad celým dvetisícročným dielom, aby všetci ľudia na zemi vykročili po správnej ceste a žili životom pokoja a radosti. Boh však nemôže žiť s človekom na zemi dlho, pretože Boh je predsa Bohom a líši sa od človeka. Nemôže žiť život normálneho človeka, to znamená, že nemôže žiť na zemi ako osoba, ktorá nie je ničím výnimočná, pretože má len minimálnu časť normálnej ľudskej prirodzenosti normálneho človeka, aby udržal svoj ľudský život. Inými slovami, ako by si mohol Boh založiť rodinu, mať kariéru a vychovávať deti na zemi? Nebola by to pre Neho potupa? To, že je obdarený normálnou ľudskou prirodzenosťou, slúži len na vykonanie diela normálnym spôsobom, a nie na to, aby mohol mať rodinu a kariéru ako normálny človek. Jeho normálny rozum, normálna myseľ, normálna obživa a odev Jeho tela postačujú na to, aby dokázal, že má normálnu ľudskú prirodzenosť. Nepotrebuje mať rodinu ani kariéru, aby dokázal, že má normálnu ľudskú prirodzenosť. To by bolo úplne zbytočné! Božím príchodom na zem je Slovo, ktoré sa stalo telom. Jednoducho dovoľuje človeku pochopiť a vidieť Jeho slovo, to znamená dovoliť človeku uvidieť dielo vykonané telom. Jeho úmyslom nie je, aby ľudia zaobchádzali s Jeho telom určitým spôsobom, ale aby bol človek podriadený až do konca, teda aby sa podriadil všetkým slovám, ktoré vychádzajú z Jeho úst, a podriadil sa celému dielu, ktoré koná. Pôsobí iba v tele. Úmyselne nežiada, aby človek vyzdvihoval veľkosť a svätosť Jeho tela, ale namiesto toho ukazuje človeku múdrosť svojho diela a celú autoritu, ktorou vládne. Preto aj napriek tomu, že má výnimočnú ľudskú prirodzenosť, nerobí žiadne vyhlásenia a zameriava sa len na dielo, ktoré by mal vykonať. Mali by ste vedieť, prečo sa Boh stal telom, a napriek tomu nezverejňuje ani nesvedčí o svojej normálnej ľudskej prirodzenosti, ale namiesto toho jednoducho vykonáva svoje zamýšľané dielo. Preto všetko, čo môžete vidieť z vteleného Boha, je to, čo Ho robí božským. Je to preto, že nikdy nevyhlasuje, čo Ho robí ľudským, aby Ho človek nenapodobňoval. Iba keď človek vedie ľudí, hovorí o tom, čím je ľudský, aby lepšie získal ich obdiv a presvedčenie, a tak dosiahol vedenie nad ostatnými. Naopak, Boh si človeka podmaňuje iba svojím samotným dielom (čiže dielom, ktoré je pre človeka nedosiahnuteľné). Je nepodstatné, či Ho človek obdivuje, alebo ho núti, aby Ho zbožňoval. Jediné, čo robí, je to, že v človeku vzbudzuje pocit strachu z Neho alebo zmysel pre Jeho nepochopiteľnosť. Boh nepotrebuje zapôsobiť na človeka. Potrebuje jedine to, aby si sa Ho bál, keď si sa stal svedkom Jeho povahy. Dielo, ktoré koná Boh, je Jeho vlastné. Človek ho nemôže vykonať namiesto Neho, ani ho nemôže dosiahnuť. Iba samotný Boh môže konať svoje dielo a nastoliť nový vek, aby priviedol človeka do nového života. Jeho úlohou je umožniť človeku, aby získal nový život a vstúpil do nového veku. Zvyšok diela je odovzdaný tým s normálnou ľudskou prirodzenosťou, ktorých ostatní obdivujú. Preto vo Veku milosti dokončil dvetisícročné dielo iba za tri a pol roka zo svojich tridsiatich troch rokov v tele. Keď Boh prichádza na zem, aby vykonal svoje dielo, vždy dokončí dielo trvajúce dvetisíc rokov alebo dielo celého veku v priebehu niekoľkých rokov. Nezdržiava sa a neotáľa, jednoducho sústredí dielo mnohých rokov tak, aby bolo dokončené v priebehu niekoľkých krátkych rokov. Je to preto, že dielo, ktoré koná osobne, je výlučne v záujme otvorenia novej cesty a vedenia nového veku.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (2)

Božie slová na každý deň  Úryvok 113

Keď Boh vykonáva svoje dielo, neprichádza, aby sa zaoberal nejakými stavbami či hnutiami, ale aby splnil svoju službu. Zakaždým, keď sa stane telom, je to len na dokončenie etapy diela a nastolenie nového veku. Teraz nadišiel Vek kráľovstva, ako aj príprava na kráľovstvo. Táto etapa diela nie je dielom človeka a nemá za úlohu pôsobiť na človeka na určitom stupni, slúži iba na dokončenie časti Božieho diela. To, čo vykonáva On, nie je dielom človeka; On nemá dosiahnuť určitý výsledok diela na človeku predtým, než opustí zem. Má splniť svoju službu a dokončiť zamýšľané dielo, čo spočíva v tom, že vykoná na zemi pre svoje dielo príslušné opatrenia, a tým získa slávu. Dielo vteleného Boha sa nepodobá dielu ľudí, ktorých používa Duch Svätý. Keď Boh prichádza, aby vykonal svoje dielo na zemi, stará sa len o naplnenie svojej služby. Pokiaľ ide o všetky ostatné záležitosti, ktoré nesúvisia s Jeho službou, takmer vôbec sa na nich nezúčastňuje, dokonca nad nimi až priviera oči. Jednoducho vykonáva dielo, ktoré má vykonať, a najmenej zo všetkého sa stará o dielo, ktoré má vykonať človek. Dielo, ktoré vykonáva, sa týka výlučne veku, v ktorom sa nachádza, a služby, ktorú by mal splniť, akoby všetky ostatné záležitosti boli mimo Jeho pôsobnosti. Nenadobúda žiadne ďalšie základné vedomosti o živote medzi ľuďmi, neučí sa ďalšie spoločenské zručnosti, ani nezískava nič, čomu človek rozumie. Vôbec nič, čo by mal mať človek, sa Ho netýka a len jednoducho koná dielo, ktoré je Jeho povinnosťou. A tak má vtelený Boh z pohľadu človeka nedostatky v tom, že vôbec nevenuje pozornosť mnohým veciam, ktoré by mal mať človek, a nemá pre takéto veci ani pochopenie. Zdá sa, že nemá žiadny vzťah k veciam, ako sú všeobecné poznatky o živote, ako aj princípy, ktorými sa riadi osobné správanie a vzájomné vzťahy s ostatnými. Ty však jednoducho nedokážeš z vteleného Boha vycítiť ani najmenší náznak abnormality. To znamená, že Jeho ľudská prirodzenosť iba udržiava Jeho život v podobe normálneho človeka a Jeho zdravý rozum, čo Mu dáva schopnosť rozlišovať medzi správnym a nesprávnym. On však nie je vybavený ničím iným, čo by mal mať jedine človek (stvorené bytosti). Boh sa stáva telom len preto, aby splnil svoju službu. Jeho dielo sa zameriava na celý vek, nie na jednu osobu či miesto, ale na celý vesmír. Toto je smerovanie Jeho diela a princíp, podľa ktorého koná. Nikto to nemôže zmeniť a človek nemá žiadnu možnosť, ako sa do toho zapojiť. Zakaždým, keď sa Boh stane telom, prináša so sebou dielo daného veku a nemá v úmysle žiť po boku človeka dvadsať, tridsať, štyridsať alebo dokonca sedemdesiat či osemdesiat rokov, aby Ho mohol lepšie pochopiť a do hĺbky Mu porozumieť. To nie je potrebné! To by v žiadnom prípade neprehĺbilo poznanie, ktoré má človek o Božej vrodenej povahe. Naopak, len by sa to pridalo k jeho predstavám a spôsobilo, že by jeho predstavy a myšlienky skameneli. Preto vám všetkým prináleží, aby ste presne pochopili, čo je dielo vteleného Boha. Určite ste pochopili slová, ktoré som vám povedal: „Neprišiel som, aby som zažil život normálneho človeka“? Zabudli ste na slová: „Boh neprichádza na zem, aby žil život normálneho človeka“? Nerozumiete Božiemu zámeru stať sa telom, ani nepoznáte význam slov: „Ako mohol Boh prísť na zem s úmyslom zažiť život stvorenej bytosti?“ Boh prichádza na zem, len aby dokončil svoje dielo, a preto je Jeho dielo na zemi krátkodobé. Neprichádza na zem s úmyslom, aby Boží Duch kultivoval Jeho telesné telo na nadradeného človeka, ktorý povedie cirkev. Keď Boh prichádza na zem, je to Slovo, ktoré sa stáva telom. Človek však nepozná Jeho dielo a násilne Mu pripisuje rôzne veci. No vy všetci by ste si mali uvedomiť, že Boh je Slovo, ktoré sa stalo telom, nie hmotné telo, ktoré Boží Duch kultivuje, aby na chvíľu prevzalo úlohu Boha. Samotný Boh nie je produktom kultivácie, je Slovom, ktoré sa stalo telom, a dnes oficiálne vykonáva svoje dielo medzi vami všetkými. Všetci viete a uznávate, že vtelenie Boha je skutočná pravda, avšak správate sa, akoby ste tomu rozumeli. Od diela vteleného Boha až po význam a podstatu Jeho vtelenia – nič z toho nedokážete ani trochu pochopiť a iba nasledujete ostatných v mechanickom recitovaní naučených slov. Veríš, že vtelený Boh je taký, ako si Ho predstavuješ?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (3)

Božie slová na každý deň  Úryvok 114

Boh sa stáva telom len preto, aby viedol vek a uviedol do pohybu nové dielo. Je potrebné, aby ste tento bod pochopili. To sa značne líši od funkcie človeka a tieto dva aspekty nemožno vysloviť jedným dychom. Človek musí byť kultivovaný a zdokonaľovaný po dlhú dobu skôr, než ho možno použiť na vykonávanie diela, a je na to potrebný mimoriadne rozvinutý druh ľudskej prirodzenosti. Človek musí byť nielen schopný udržať si zmysel pre normálnu ľudskú prirodzenosť, ale i lepšie pochopiť mnohé princípy a pravidlá, ktorými sa riadi jeho správanie vo vzťahu k ostatným, a navyše sa musí zaviazať, že bude ešte viac spoznávať múdrosť a etické poznatky o človeku. Týmto by mal byť človek vybavený. Netýka sa to však Boha, ktorý sa stal telom, pretože Jeho dielo nepredstavuje človeka a nie je ani dielom človeka. Je skôr priamym vyjadrením Jeho bytia a priamou realizáciou diela, ktoré by mal vykonať. (Prirodzene, Jeho dielo sa vykonáva vo vhodnom čase, nie príležitostne alebo náhodne, a začne sa vtedy, keď nadíde čas naplniť Jeho službu.) Nezúčastňuje sa na živote človeka ani na jeho diele, to znamená, že Jeho ľudská prirodzenosť nič z toho nemá (hoci to neovplyvňuje Jeho dielo). Svoju službu splní len vtedy, keď nadíde Jeho čas. Bez ohľadu na svoje postavenie jednoducho napreduje v diele, ktoré by mal vykonať. Čokoľvek o Ňom človek vie a akúkoľvek mienku o Ňom má, Jeho dielo je úplne nedotknuté. Napríklad, keď Ježiš konal svoje dielo, nikto presne nevedel, kým je, len jednoducho pokračoval vo svojom diele. Nič Mu nebránilo vo vykonávaní diela, ktoré mal vykonať. Preto spočiatku nepriznal ani neprezradil svoju vlastnú identitu, iba nechal človeka, aby Ho nasledoval. Prirodzene, nebola to len Božia pokora, ale aj spôsob, akým Boh pôsobil v tele. Mohol pôsobiť len týmto spôsobom, pretože človek Ho voľným okom nemal ako spoznať. A aj keby Ho človek spoznal, nedokázal by Mu v Jeho diele pomôcť. Okrem toho sa nestal telom, aby človek spoznal Jeho telo, ale aby konal dielo a plnil svoju službu. Z tohto dôvodu nepripisoval zverejneniu svojej identity žiadny význam. Keď dokončil celé dielo, ktoré mal vykonať, človek prirodzene spoznal celú Jeho identitu a postavenie. Boh, ktorý sa stal telom, mlčí a nikdy nerobí žiadne vyhlásenia. Nevenuje pozornosť ani človeku, ani tomu, ako si človek počína pri Jeho nasledovaní, iba jednoducho pokračuje v napĺňaní svojej služby a vykonávaní diela, ktoré má vykonať. Nik nedokáže stáť v ceste Jeho dielu. Keď nadíde čas, aby ukončil svoje dielo, bezpochyby ho ukončí a dovedie do konca, a nikto to nedokáže nariadiť inak. Až keď po dokončení svojho diela opustí človeka, ten pochopí Jeho dielo, hoci ešte nie celkom jasne. A potrvá veľmi dlho, kým človek úplne pochopí pôvodné úmysly vykonania Jeho diela. Inými slovami, dielo veku vteleného Boha je rozdelené na dve časti. Jedna časť pozostáva z diela, ktoré koná vtelené telo samotného Boha, a zo slov, ktoré hovorí vtelené telo samotného Boha. Len čo sa služba Jeho tela úplne naplní, tí, ktorých používa Duch Svätý, musia ešte vykonať druhú časť diela. A vtedy by mal človek splniť svoju úlohu, pretože Boh už otvoril cestu, po ktorej musí kráčať človek sám. To znamená, že Boh, ktorý sa stal telom, vykoná jednu časť diela, a potom Duch Svätý a tí, ktorých Duch Svätý používa, úspešne toto dielo dokončia. Preto musí človek vedieť, čo znamená dielo, ktoré v tejto etape primárne vykonáva Boh, ktorý sa stal telom, a musí presne pochopiť, aký význam má Boh, ktorý sa stal telom, a aké dielo má vykonať, a nie klásť na Boha požiadavky, aké sa kladú na človeka. V tomto spočíva omyl človeka, jeho predstava a ešte viac jeho vzdorovitosť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (3)

Božie slová na každý deň  Úryvok 115

Boh sa nestáva telom s úmyslom umožniť človeku spoznať Jeho telo alebo umožniť mu rozlíšiť rozdiely medzi telom vteleného Boha a telom človeka; Boh sa nestáva telom, aby vycvičil ľudské rozlišovacie schopnosti, a už vôbec nie s úmyslom umožniť človeku uctievať vtelené telo Boha, a tak si získať veľkú slávu. Nič z toho nie je úmyslom Boha, ktorý sa stal telom. Boh sa nestáva telom ani preto, aby odsúdil človeka, ani preto, aby ho úmyselne odhalil, či komplikoval mu život. Nič z toho nie je Božím úmyslom. Zakaždým, keď sa Boh stane telom, je to určitá forma diela, ktorá je nevyhnutná. Pre svoje väčšie dielo a väčšie riadenie koná tak, ako koná, a nie z dôvodov, ktoré si predstavuje človek. Boh prichádza na zem len tak, ako si to vyžaduje Jeho dielo, a len podľa potreby. Neprichádza na zem s úmyslom len sa tak porozhliadnuť, prichádza, aby vykonal dielo, ktoré má vykonať. Prečo by inak na seba zobral také ťažké bremeno a podstúpil také veľké riziko, aby toto dielo vykonal? Boh sa stáva telom len vtedy, keď musí, a vždy s jedinečným významom. Ak by to bolo len kvôli tomu, aby sa ľudia na Neho mohli pozrieť a rozšíriť si obzory, potom by s absolútnou istotou nikdy neprišiel medzi ľudí tak ľahko. Prichádza na zem kvôli svojmu riadeniu a väčšiemu dielu, aby získal väčšiu časť ľudstva. Prichádza, aby zastupoval vek a porazil satana, a odieva sa do tela, aby ho porazil. Navyše prichádza preto, aby viedol celé ľudské pokolenie v jeho živote. To všetko sa týka Jeho riadenia a diela celého vesmíru. Ak by sa Boh stal telom len preto, aby umožnil človeku spoznať Jeho telo a otvoril ľuďom oči, prečo by potom necestoval ku každému národu? Nebola by to mimoriadne jednoduchá záležitosť? Ale On to neurobil, namiesto toho si vybral vhodné miesto, kde sa usadil a začal dielo, ktoré mal vykonať. Už len toto samotné telo má zásadný význam. Predstavuje celý vek a tiež vykonáva dielo celého veku. Predchádzajúci vek privedie do konca a zároveň nastolí nový. Toto všetko je dôležitá záležitosť, ktorá sa týka Božieho riadenia, a to všetko je významom jednej etapy diela, ktorú Boh prichádza vykonať na zem.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (3)

Božie slová na každý deň  Úryvok 116

Božia záchrana človeka sa neuskutočňuje priamo metódou Ducha a identitou Ducha, pretože človek sa nemôže Jeho Ducha ani dotknúť, ani Ho vidieť, ani sa k Nemu priblížiť. Ak by sa pokúsil zachrániť človeka priamo pomocou metódy Ducha, človek by nedokázal prijať Jeho spásu. Ak by si Boh na seba nevzal vonkajšiu podobu stvoreného človeka, človek by spásu nezískal žiadnym spôsobom. Človek sa k Nemu nemá ako priblížiť, tak ako sa nikto nemohol priblížiť k Jahveho oblaku. Iba ak sa stane stvorenou ľudskou bytosťou, to znamená, že svoje slovo vloží do hmotného tela, ktorým sa stane, môže osobne pôsobiť slovom na všetkých, ktorí Ho nasledujú. Iba vtedy môže človek osobne vidieť a počuť Jeho slovo, ba navyše sa zmocniť Jeho slova a týmto spôsobom dosiahnuť úplnú spásu. Keby sa Boh nestal telom, nikto z mäsa a krvi by nezískal takú veľkú spásu, ani jediný človek by nebol zachránený. Ak by Boží Duch pôsobil priamo uprostred ľudstva, celé ľudstvo by bolo zničené, alebo by sa bez akejkoľvek možnosti nadviazať kontakt s Bohom dostalo do úplného zajatia satana. Prvé vtelenie malo za cieľ vykúpiť človeka z hriechu, vykúpiť ho prostredníctvom hmotného tela Ježiša, čo znamená, že On zachránil človeka z kríža, no skazená satanská povaha v ňom naďalej zostala. Druhé vtelenie už nemá slúžiť ako obeta za hriech, ale má úplne spasiť tých, ktorí boli vykúpení z hriechu. Deje sa to tak, aby tí, ktorým bolo odpustené, mohli byť oslobodení od svojich hriechov a úplne očistení, a po zmene povahy sa oslobodili od satanovho vplyvu temnoty a vrátili sa pred Boží trón. Iba tak môže byť človek úplne posvätený. Po ukončení Veku zákona a zahájení Veku milosti začal Boh konať dielo spásy, ktoré pokračuje až do posledných dní, kedy ľudstvo úplne očistí pri súde a napomínaní ľudského pokolenia za jeho vzdorovitosť. Až potom Boh ukončí svoje dielo spásy a vstúpi do odpočinku. Preto sa Boh stal telom len dvakrát v troch etapách diela, aby sám vykonal svoje dielo medzi ľuďmi. Je to preto, že iba jedna z troch etáp diela má ukázať ľuďom, ako viesť svoje životy, zatiaľ čo ostatné dve pozostávajú z diela spásy. Jedine ak sa Boh stane telom, môže žiť po boku človeka, prežívať utrpenie sveta a žiť v normálnom hmotnom tele. Len takto môže ľuďom poskytnúť skutočnú cestu, ktorú ako stvorené bytosti potrebujú. Človek prijíma plnú spásu od Boha skrze Jeho vtelenie, a nie priamo z neba ako odpoveď na svoje modlitby. Človek je z mäsa a kostí, nemá ako vidieť Božieho Ducha, tým menej sa k Jeho Duchu priblížiť, takže môže prísť do styku jedine s vteleným telom Boha. Iba prostredníctvom toho je človek schopný pochopiť všetky cesty a pravdy a tak získať úplnú spásu. Druhé vtelenie bude stačiť na zbavenie človeka od hriechov a na jeho úplné očistenie. Preto sa druhým vtelením ukončí celé Božie dielo v tele a význam Božieho vtelenia sa naplní. Od toho momentu sa Božie dielo v tele nadobro skončí. Po druhom vtelení sa už kvôli svojmu dielu tretíkrát telom nestane. Celé Jeho riadenie sa týmto ukončí. Vtelením posledných dní si úplne získa svoj vyvolený ľud a ľudstvo v posledných dňoch bude roztriedené podľa druhu. On nebude viac konať dielo spásy ani sa nevráti do tela, aby vykonal nejaké skutky.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)

Božie slová na každý deň  Úryvok 117

To, čo človek dosiahol teraz – jeho terajšie duchovné postavenie, poznanie, láska, vernosť, podriadenosť a pochopenie –, to sú výsledky dosiahnuté súdom slova. To, že si verný a zostávaš stáť až do dnešného dňa, sa dosiahlo prostredníctvom slova. Teraz človek vidí, že dielo vteleného Boha je vskutku neobyčajné a obsahuje veľa vecí, ktoré človek nemôže dosiahnuť a ktoré sú tajomstvami a zázrakmi. Mnohí sa preto podriadili. Niektorí sa od svojho narodenia nikdy nikomu nepodriadili, no keď dnes vidia Božie slová, úplne sa podriadia bez toho, aby si všimli, že tak urobili, a neodvažujú sa skúmať ani hovoriť nič iné. Ľudstvo podľahlo slovu a klania sa pred súdom slova. Ak by Duch Boží hovoril priamo k človeku, všetci ľudia by sa podriadili hlasu, padli by bez slov zjavenia, podobne ako Pavol padol na zem vo svetle na ceste do Damasku. Ak by Boh pokračoval týmto spôsobom, človek by nikdy nebol schopný spoznať svoju vlastnú skazenosť skrze súd slova, a tým dosiahnuť spásu. Len keď sa Boh stane telom, môže osobne preniesť svoje slová do uší každej ľudskej bytosti, aby všetci tí, ktorí majú uši, mohli počuť Jeho slová a prijať Jeho dielo súdu slovom. Tento výsledok je možné dosiahnuť iba Jeho slovom a nie Duchom, ktorý sa prejavuje za účelom zastrašenia človeka k podriadenosti. Iba prostredníctvom tohto praktického a zároveň mimoriadneho diela sa môže úplne odhaliť stará ľudská povaha, ukrytá hlboko vo vnútri po mnoho rokov, aby ju človek mohol rozpoznať a zmeniť. Tieto veci sú skutočným dielom vteleného Boha, v ktorom hovorí a vykonáva súd praktickým spôsobom a dosahuje výsledky súdu nad človekom skrze slovo. Toto je autorita vteleného Boha a význam Božieho vtelenia. Deje sa to preto, aby sa prejavila autorita vteleného Boha, aby sa prejavili výsledky dosiahnuté pôsobením slova a aby sa prejavila skutočnosť, že Duch prišiel v tele a preukazuje svoju autoritu tým, že súdi človeka slovom. Hoci Jeho telo má vonkajšiu podobu bežnej a normálnej ľudskej prirodzenosti, Jeho slová dosahujú výsledky, aby ukázali človeku, že má plnú autoritu, že On sám je Boh a že Jeho slová sú vyjadrením samotného Boha. Týmto spôsobom celé ľudstvo uvidí, že On je samotný Boh, že je Bohom, ktorý sa stal telom, nikto Ho nemôže uraziť, nikto nemôže prekonať Jeho súd slova a žiadna sila temnoty nemôže zvíťaziť nad Jeho autoritou. Človek sa Mu úplne podriaďuje, pretože On je Slovo, ktoré sa stalo telom, pre Jeho autoritu a Jeho súd slovom. Dielo, ktoré prináša Jeho vtelené telo, je autoritou, ktorú vlastní. Stal sa telom, pretože aj telo môže mať autoritu a dokáže praktickým spôsobom vykonávať medzi ľuďmi skutky, ktoré budú pre človeka viditeľné a hmatateľné. Toto dielo je oveľa praktickejšie ako dielo, ktoré koná priamo Boží Duch, ktorý má všetku autoritu a jeho výsledky sú tiež zjavné. Je to preto, že vtelené Božie telo môže hovoriť a konať praktickým spôsobom. Vonkajšia podoba Jeho tela síce nemá žiadnu autoritu, ale človek sa k nej môže priblížiť, zatiaľ čo Jeho podstata autoritu má, avšak Jeho autorita nie je pre nikoho viditeľná. Keď hovorí a koná, človek nedokáže odhaliť existenciu Jeho autority. To Mu uľahčuje vykonávať dielo praktickým spôsobom. Celé toto praktické dielo prináša výsledky. Aj keď si nikto neuvedomuje, že Boh má autoritu, nevidí, že sa nesmie uraziť, ani nevidí Jeho hnev, Boh dosahuje zamýšľané výsledky svojich slov skrze svoju zahalenú autoritu, svoj skrytý hnev a slová, ktoré otvorene hovorí. Inými slovami, človek je úplne presvedčený skrze Jeho tón hlasu, prísnosť Jeho reči a všetku múdrosť Jeho slov. Týmto spôsobom sa človek podriaďuje slovu vteleného Boha, ktoré zdanlivo nemá žiadnu autoritu, čím sa napĺňa Boží cieľ spásy človeka. Toto je ďalší aspekt významu Jeho vtelenia: hovoriť praktickejším spôsobom a dovoliť, aby realita Jeho slov pôsobila na človeka a ten tak mohol byť svedkom moci Božieho slova. Ak by toto dielo nebolo vykonané prostredníctvom vtelenia, nedosiahlo by ani tie najmenšie výsledky a nebolo by schopné úplne zachrániť hriešnych ľudí. Keby sa Boh nestal telom, zostal by pre človeka neviditeľným a nehmotným Duchom. Človek, stvorenie tela, on a Boh patria do dvoch rôznych svetov a majú rôzne prirodzenosti. Boží Duch je nezlučiteľný s človekom, ktorý je z tela, a jednoducho neexistuje spôsob, ako medzi nimi vytvoriť vzťah, nehovoriac o tom, že človek nie je schopný premeniť sa na ducha. Preto sa Boží Duch musí stať stvorenou bytosťou, aby mohol konať svoje pôvodné dielo. Boh môže vystúpiť na najvyššie miesto a pokoriť sa, aby sa stal ľudským stvorením, konať medzi ľuďmi skutky a žiť medzi nimi, ale človek nemôže vystúpiť na najvyššie miesto a stať sa duchom, a už vôbec nedokáže zostúpiť na najnižšie miesto. Preto sa Boh musí stať telom, aby vykonal svoje dielo. Z rovnakého dôvodu aj počas prvého vtelenia mohlo človeka vykúpiť iba telo vteleného Boha skrze Jeho ukrižovanie, zatiaľ čo by nebolo možné, aby bol ako obeta za hriech človeka ukrižovaný Duch Boží. Boh sa mohol priamo stať telom, aby slúžil ako obeta za hriech človeka, ale človek nemohol priamo vystúpiť do neba, aby prijal obetu za hriech, ktorú mu Boh pripravil. Keďže je to tak, jediné, čo by bolo možné, by bolo požiadať Boha, aby niekoľkokrát prebehol medzi nebom a zemou, nie aby človek vystúpil do neba a prijal túto spásu, pretože človek padol a jednoducho nemohol vystúpiť do neba, nieto ešte získať obetu za hriech. Preto bolo nevyhnutné, aby Ježiš prišiel medzi ľudí a osobne vykonal dielo, ktoré jednoducho nemohol vykonať človek. Zakaždým, keď sa Boh stane telom, je to z absolútnej nevyhnutnosti. Keby mohol Duch Boží priamo vykonať ktorúkoľvek z etáp, nepodriadil by sa potupe vtelenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)

Božie slová na každý deň  Úryvok 118

Boh sa stal telom, pretože predmetom Jeho diela nie je duch satana ani žiadna nehmotná vec, ale človek, ktorý je z tela a satan ho skazil. Boh si za predmet svojho diela zvolil telesného človeka práve preto, lebo telo človeka bolo skazené. Navyše, keďže človek je predmetom skazenosti, Boh z neho spravil jediný predmet svojho diela počas všetkých etáp svojho diela spásy. Človek je smrteľná bytosť z tela a krvi a Boh je Jediný, kto dokáže človeka zachrániť. Aby Boh mohol konať svoje dielo, musí sa stať telom, ktoré má rovnaké vlastnosti ako človek, aby Jeho dielo mohlo dosiahnuť lepšie účinky. Boh sa musí stať telom, aby vykonal svoje dielo práve preto, že človek má telo a nedokáže premôcť hriech ani sa tela zbaviť. Hoci sa podstata a totožnosť vteleného Boha výrazne líšia od podstaty a totožnosti človeka, Jeho vzhľad je totožný so vzhľadom človeka. Vyzerá ako normálny človek a vedie život normálneho človeka a tí, čo Ho vidia, nedokážu postrehnúť žiadny rozdiel v porovnaní s normálnym človekom. Tento normálny vzhľad a normálna ľudská prirodzenosť Mu postačujú na to, aby konal svoje božské dielo v normálnej ľudskej prirodzenosti. Jeho telo Mu umožňuje konať Jeho dielo v normálnej ľudskej prirodzenosti a pomáha Mu konať Jeho dielo medzi ľuďmi. Jeho normálna ľudská prirodzenosť Mu navyše pomáha vykonávať dielo spásy medzi ľuďmi. Hoci Jeho normálna ľudská prirodzenosť spôsobila medzi ľuďmi veľa rozruchu, tento rozruch neovplyvnil normálne účinky Jeho diela. Stručne povedané, dielo Jeho normálneho tela je pre človeka tým najväčším osohom. Hoci väčšina ľudí Jeho normálnu ľudskú prirodzenosť neakceptuje, Jeho dielo môže stále dosahovať výsledky. Tieto výsledky sa dosiahnu vďaka Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti. O tom niet pochýb. Z Jeho diela v tele získava človek desaťnásobne alebo mnohonásobne viac vecí než z predstáv o Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti, ktoré medzi ľuďmi existujú, a Jeho dielo v konečnom dôsledku všetky takéto predstavy pohltí. A účinok, ktorý dosiahlo Jeho dielo, teda poznatky, ktoré o Ňom má človek, výrazne prevyšujú predstavy človeka o Ňom. Dielo, ktoré koná v tele, sa nedá predstaviť alebo odmerať, pretože Jeho telo sa líši od ktorejkoľvek telesnej ľudskej bytosti. Vonkajšia schránka je síce totožná, podstata však nie je rovnaká. Jeho telo v človeku vyvoláva veľa predstáv o Bohu, no človeku tiež môže umožniť získať množstvo poznatkov a dokonca si môže podmaniť akéhokoľvek človeka, ktorý má podobnú vonkajšiu schránku. On totiž nie je len človekom, ale Bohom s vonkajšou schránkou človeka a nikto Ho nemôže úplne pochopiť alebo Mu porozumieť. Neviditeľného a nehmotného Boha všetci milujú a vítajú. Ak bude Boh len neviditeľným Duchom, človek v Boha ľahko uverí. Ľudia môžu dať voľný priebeh svojej predstavivosti, môžu si ako obraz Boha zvoliť akýkoľvek obraz, ktorý sa im páči, aby sa potešili a cítili šťastní. Ľudia takto môžu bez akýchkoľvek zábran urobiť čokoľvek, čo sa ich vlastnému Bohu najviac páči a čo chce, aby urobili. Ba čo viac, ľudia veria, že nikto voči Bohu nie je vernejší a oddanejší než oni a že všetci ostatní sú pohanskí psi, ktorí nie verní Bohu. Možno povedať, že toto hľadajú tí, ktorých viera v Boha je hmlistá a založená na učení. To, čo hľadajú, je viac-menej to isté, len s malými odchýlkami. Líšia sa len obrazy Boha v ich predstavách, no ich podstata je v skutočnosti rovnaká.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 119

Jediný dôvod, prečo vtelený Boh prišiel do tela, sú potreby skazeného človeka. Je to kvôli potrebám človeka, nie Boha, a všetky Jeho obete a utrpenie sú kvôli ľudstvu, a nie v prospech samotného Boha. Pre Boha neexistujú klady a zápory alebo odmeny. Nebude žať nejakú budúcu úrodu, ale tú, ktorá Mu pôvodne patrila. Všetko, čo robí a obetuje pre ľudstvo, nie je preto, aby získal nejaké veľké odmeny – robí to výlučne pre ľudstvo. Hoci sa Božie dielo v tele spája s mnohými nepredstaviteľnými ťažkosťami, účinky, ktoré v konečnom dôsledku dosiahne, vysoko prevyšujú účinky diela, ktoré koná priamo Duch. Dielo tela zahŕňa mnoho útrap a telo nemôže mať rovnako veľkú totožnosť ako Duch, nemôže vykonávať rovnaké nadprirodzené skutky ako Duch a už vôbec nemôže mať rovnakú autoritu ako Duch. Napriek tomu je podstata diela, ktoré koná toto obyčajné telo, oveľa vyššia než podstata diela, ktoré koná priamo Duch, a samotné toto telo je odpoveďou na potreby celého ľudstva. Pre tých, ktorí majú byť zachránení, je úžitková hodnota Ducha oveľa nižšia než úžitková hodnota tela – dielo Ducha dokáže obsiahnuť celý vesmír, všetky pohoria, rieky, jazerá a oceány, no dielo tela sa účinnejšie dotýka každého človeka, s ktorým príde do kontaktu. A čo viac, človek dokáže lepšie pochopiť hmotné telo Boha a viac Mu dôveruje. Môže si ďalej prehĺbiť svoje poznatky o Bohu a môže to v ňom zanechať hlbší dojem zo praktických skutkov Boha. Dielo Ducha je zahalené tajomstvom. Pre smrteľnú bytosť je ťažšie ho predpovedať a ešte ťažšie uvidieť, preto sa môže spoliehať len na bezvýznamné predstavy. Dielo tela je však normálne a opiera sa o praktickosť. Je v ňom bohatá múdrosť a je to fakt, ktorý človek vidí na vlastné oči. Človek môže mať osobnú skúsenosť s múdrosťou diela Boha a nemusí zapájať svoju bujnú predstavivosť. Toto je presnosť a praktická hodnota diela Boha v tele. Duch môže robiť len veci, ktoré sú pre človeka neviditeľné a ťažko predstaviteľné, napríklad osvietenie Ducha, pohyby Ducha a usmerňovanie Ducha, no pre človeka, ktorý má svoju myseľ, to nemá jasný zmysel. Je to len pohyb alebo širší význam, bez možnosti poskytnúť slovné pokyny. Dielo Boha v tele je však úplne iné – zahŕňa presné usmerňovanie slovami a má jasné úmysly a jasné požadované ciele. Človek tak nemusí tápať alebo zapájať svoju predstavivosť a už vôbec nie hádať. Toto je jasnosť diela v tele a jeho veľká odlišnosť od diela Ducha. Dielo Ducha je vhodné len pre obmedzený rozsah a nemôže nahradiť dielo tela. Dielo tela poskytuje človeku oveľa presnejšie a potrebné ciele a oveľa praktickejšie, cennejšie poznatky než dielo Ducha. Pre skazeného človeka má najväčšiu hodnotu dielo, ktoré ponúka presné slová a jasné ciele na dosiahnutie, ktoré sú viditeľné a hmatateľné. Vkusu človeka vyhovuje len realistické dielo a včasné usmerňovanie a len praktické dielo môže človeka zachrániť pred jeho skazenou a zvrátenou povahou. Toto môže dosiahnuť len vtelený Boh. Len vtelený Boh môže zachrániť človeka pred jeho kedysi skazenou a zvrátenou povahou. Hoci Duch je vrodenou podstatou Boha, takéto dielo môže vykonať len Jeho telo. Keby Duch konal sám, Jeho dielo by nemohlo byť účinné – toto je čistá pravda. Hoci sa z väčšiny ľudí kvôli tomuto telu stali nepriatelia Boha, keď svoje dielo dokončí, tí, čo sú proti Nemu, nielen prestanú byť Jeho nepriateľmi, ale stanú sa Jeho svedkami. Stanú sa svedkami, ktorých podmanil, svedkami, ktorí sú s Ním zlúčení a nemožno ich od Neho oddeliť. Postará sa, aby človek poznal dôležitosť Jeho diela v tele pre človeka a človek bude poznať dôležitosť tohto tela pre zmysel ľudskej existencie a Jeho praktickú hodnotu, ktorá sa týka rastu ľudského života. Bude tiež vedieť, že toto telo sa stane živou fontánou života, od ktorej sa človek nemôže odlúčiť. Hoci vtelené Božie telo ani zďaleka nedosahuje totožnosť a postavenie Boha a človeku sa zdá, že nie je v súlade s Jeho skutočným postavením, toto telo, ktoré nevlastní pravý obraz alebo pravú totožnosť Boha, dokáže vykonať dielo, ktoré Boží Duch nie je schopný vykonať priamo. Taký je pravý význam a hodnota vtelenia Boha a človek tento význam a túto hodnotu nedokáže oceniť a uznať. Hoci celé ľudstvo vzhliada k Božiemu Duchu a na Božie telo hľadí zvrchu, bez ohľadu na spôsob svojho vnímania alebo myslenia, praktický význam a hodnota tela vysoko prevyšujú význam a hodnotu Ducha. Samozrejme, toto sa týka len skazeného ľudstva. Každému, kto hľadá pravdu a túži po zjavení Boha, môže dielo Ducha poskytnúť len pohyb alebo inšpiráciu a pocit obdivuhodnosti v tom zmysle, že toto dielo je nevysvetliteľné a nepredstaviteľné, ako aj pocit, že je veľké, nadprirodzené a obdivuhodné, no zároveň nedosiahnuteľné a neprístupné každému. Človek a Duch Boží k sebe môžu vzhliadať len z diaľky, ako keby medzi nimi bola veľká vzdialenosť. Nikdy nemôžu byť rovnakí, ako keby boli človek a Boh oddelení neviditeľnou hranicou. V skutočnosti je to ilúzia, ktorú človeku poskytuje Duch. Je to preto, lebo Duch a človek nie sú rovnakého druhu a nikdy nebudú spolu existovať v rovnakom svete, a tiež preto, lebo Duch nevlastní nič z človeka. Človek teda Ducha nepotrebuje, pretože Duch nemôže priamo konať dielo, ktoré človek najviac potrebuje. Dielo tela ponúka človeku praktické ciele, o ktoré sa má usilovať, jasné slová a zmysel, že On je praktický a normálny, že je pokorný a obyčajný. Hoci sa Ho človek môže obávať, väčšina ľudí si k nemu ľahko vytvorí vzťah – človek môže vidieť Jeho tvár a počuť Jeho hlas a nemusí sa na Neho pozerať z diaľky. Toto telo sa cíti blízko k človeku, nie je vzdialené alebo nepochopiteľné, ale viditeľné a hmatateľné, pretože toto telo je s človekom v tom istom svete.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 120

U všetkých, ktorí žijú v tele, si zmena povahy vyžaduje usilovať sa o ciele a poznanie Boha si vyžaduje svedectvo o praktických skutkoch a skutočnej tvári Boha. Oboje môže dosiahnuť len Božie vtelené telo a oboje môže uskutočniť len normálne a hmotné telo. Preto je vtelenie potrebné a potrebuje ho celé skazené ľudstvo. Keďže od ľudí sa požaduje, aby poznali Boha, obrazy hmlistých a nadprirodzených Bohov musia byť vykorenené z ich sŕdc, a keďže sa od nich požaduje, aby sa zbavili svojej skazenej povahy, najprv musia svoju skazenú povahu poznať. Ak dielo vykoreňovania obrazov hmlistých Bohov z ľudských sŕdc vykonáva len človek, nedosiahne správny účinok. Obrazy hmlistých Bohov v srdciach ľudí nemožno odhaliť, zbaviť sa ich alebo ich úplne vypudiť len slovami. Takto by v konečnom dôsledku stále nebolo možné z ľudí vykoreniť tieto hlboko zakorenené veci. Skutočný účinok možno dosiahnuť, len ak tieto hmlisté a nadprirodzené veci nahradíme praktickým Bohom a pravým obrazom Boha a dosiahneme, aby ich ľudia postupne spoznali. Človek si uvedomuje, že Boh, ktorého v minulosti hľadal, je hmlistý a nadprirodzený. Tento účinok nemožno dosiahnuť priamym vedením Ducha a už vôbec nie učením nejakého jednotlivca, ale vteleným Bohom. Keď vtelený Boh oficiálne koná svoje dielo, predstavy človeka sú obnažené, pretože normalita a praktickosť vteleného Boha je antitézou hmlistého a nadprirodzeného Boha v ľudskej predstavivosti. Pôvodné predstavy človeka možno zjaviť, len keď sa postavia do protikladu s vteleným Bohom. Bez prirovnania k vtelenému Bohu by predstavy človeka nemohli byť zjavené. Inak povedané, bez praktickosti ako protipólu by sa nemohli zjaviť hmlisté veci. Nikto nedokáže na vykonanie tohto diela použiť slová a nikto nedokáže toto dielo vyjadriť pomocou slov. Len samotný Boh dokáže vykonať Svoje vlastné dielo a nikto iný to nemôže urobiť za Neho. Je jedno, aký bohatý je jazyk človeka, nedokáže vyjadriť praktickosť a normalitu Boha. Človek môže poznať Boha praktickejšie a vidieť Ho jasnejšie, len ak Boh osobne vykonáva dielo medzi ľuďmi a úplne ukáže svoj obraz a svoje bytie. Tento účinok nemôže dosiahnuť žiadna telesná ľudská bytosť. Samozrejme, ani Boží Duch nedokáže dosiahnuť tento účinok. Boh môže zachrániť skazeného človeka pred vplyvom satana, ale toto dielo nemôže priamo dosiahnuť Duch Boží. Môže ho vykonať len telo, ktoré nosí Boží Duch, telo vteleného Boha. Toto telo je človekom a zároveň aj Bohom. Je to človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou ako aj Boh s božskou prirodzenosťou Boha. A tak, hoci toto telo nie je Duch Boží a od Ducha sa výrazne líši, stále je to samotný vtelený Boh, ktorý je Duchom a zároveň telom a zachráni človeka. Nezáleží na tom, ako Ho nazveme, v konečnom dôsledku zachráni ľudstvo samotný Boh. Keďže Ducha Božieho nie je možné od tela oddeliť a dielo tela je zároveň dielom Ducha Božieho, toto dielo sa nevykonáva pomocou totožnosti Ducha, ale pomocou totožnosti tela. Dielo, ktoré musí vykonať priamo Duch, si nevyžaduje vtelenie, a dielo, ktoré má vykonať telo, nemôže vykonať priamo Duch, môže ho vykonať len vtelený Boh. Toto je potrebné pre toto dielo a toto potrebuje skazené ľudstvo. V troch etapách Božieho diela vykonal Duch priamo len jednu etapu. Zvyšné dve etapy vykonal vtelený Boh, nie priamo Duch. Dielo Veku zákona, ktoré vykonal Duch, nezahŕňalo zmenu skazenej ľudskej povahy a ani nemalo žiadny vzťah s ľudským poznaním Boha. Dielo Božieho tela vo Veku milosti a vo Veku kráľovstva však zahŕňa skazenú ľudskú povahu a poznanie Boha a je dôležitou a kľúčovou súčasťou diela spásy. Skazené ľudstvo preto potrebuje viac spásu vteleného Boha a priame dielo vteleného Boha. Ľudstvo potrebuje vteleného Boha, aby mu robil duchovného pastiera, podporoval ho, zalieval, kŕmil, súdil a napomínal. Potrebuje od vteleného Boha viac milosti a väčšie vykúpenie. Len Boh v tele môže byť dôverníkom a pastierom človeka a jeho výrazne prítomným pomocníkom. Všetko toto si vyžaduje vtelenie dnes, rovnako ako aj v minulých časoch.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 121

Človeka skazil satan a je najväčším zo všetkých stvorení Boha. Preto človek potrebuje Božiu spásu. Predmetom Božej spásy je človek, nie satan, a zachránené bude telo a duša človeka, nie diabli. Satan je predmetom Božieho zničenia, človek je predmetom Božej spásy a telo človeka skazil satan, preto je najskôr potrebné zachrániť telo človeka. Telo človeka bolo hlboko skazené a stalo sa niečím, čo odporuje Bohu, a to tak veľmi, že dokonca otvorene odporuje existencii Boha a popiera ju. Toto skazené telo je jednoducho príliš nepoddajné a nič nie je ťažšie orezávať alebo zmeniť, než skazenú povahu tela. Satan vchádza do tela človeka, aby vzbudil nepokoj a ľudské telo používa na to, aby narušil dielo Boha a poškodil Boží plán, a tak sa človek stal satanom a nepriateľom Boha. Človek musí byť najprv podmanený, aby bol zachránený. Práve preto Boh čelí výzve a vchádza do tela, aby vykonal zamýšľané dielo a bojoval so satanom. Jeho cieľom je spása človeka, ktorý bol skazený, a porážka a zničenie satana, ktorý Mu vzdoruje. Satana porazí svojím dielom podmanenia človeka, pričom zároveň zachráni skazené ľudstvo. Je to teda dielo, ktorým dosiahne dva ciele naraz. Koná v tele, hovorí v tele a vykonáva v tele celé dielo, aby bol s človekom v lepšom kontakte a lepšie ho podmanil. Keď sa Boh stane telom naposledy, Jeho dielo posledných dní bude dokonané v tele. Všetkých ľudí zatriedi podľa druhu, dokončí celé svoje riadenie a aj celé svoje dielo v tele. Keď sa Jeho dielo na zemi skončí, bude úplným víťazom. Konaním v tele si Boh ľudstvo úplne podmaní a plne ho získa. Neznamená to, že celé Jeho riadenie sa skončí? Keď Boh dokončí svoje dielo v tele, keďže úplne porazil satana a zvíťazil, satan už nebude mať možnosť ďalšej skazy človeka. Dielom prvého vtelenia Boha bolo vykúpenie a odpustenie ľudských hriechov. Teraz je to dielo podmanenia a úplného získania ľudstva, takže satan už viac nebude mať ako konať svoje dielo. Úplne prehrá a Boh sa stane absolútnym víťazom. Toto je dielo tela a je to dielo, ktoré koná samotný Boh.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 122

Úvodné dielo troch etáp Božieho diela vykonával priamo Duch, nie telo. Záverečné dielo troch etáp Božieho diela však vykonáva vtelený Boh, nie priamo Duch. Dielo vykúpenia prostrednej etapy tiež vykonával Boh v tele. Počas celého diela riadenia je najdôležitejším dielom záchrana človeka pred vplyvom satana. Hlavným dielom je úplne podmaniť skazeného človeka, a teda obnoviť bohabojné srdce, ktoré podmanený človek už raz mal a umožniť mu dosiahnuť normálny život, teda normálny život stvorenej bytosti. Toto dielo je kľúčové a je jadrom diela riadenia. V troch etapách diela spásy bola prvá etapa diela Veku zákona vzdialená od jadra diela riadenia. Len mierne sa v nej zjavovalo dielo spásy a nebol to začiatok diela Boha spočívajúceho v záchrane človeka z moci satana. Prvú etapu diela vykonával priamo Duch, pretože podľa zákona sa človek vedel riadiť len zákonom, nemal väčšiu pravdu a dielo vo Veku zákona len sotva zahŕňalo zmeny v povahe človeka a už vôbec sa nevenovalo tomu, ako zachrániť človeka z moci satana. Duch Boží teda vykonal túto veľmi jednoduchú etapu diela, ktorá sa netýkala skazenej povahy človeka. Táto etapa diela mala len malý vzťah k jadru riadenia a vzájomne veľmi nesúvisela s oficiálnym dielom spásy človeka, preto si nevyžadovala, aby sa Boh stal telom a osobne konal svoje dielo. Dielo, ktoré vykonal Duch, je skryté a nevysvetliteľné a pre človeka je veľmi desivé a neprístupné. Duch nie je vhodný na to, aby priamo vykonával dielo spásy, a nehodí sa na to, aby človeku priamo poskytoval život. Pre človeka je najvhodnejšie transformovať dielo Ducha do prístupu, ktorý je človeku blízky, čo znamená, že pre človeka je najvhodnejšie, aby sa Boh stal normálnym, obyčajným človekom a vykonal svoje dielo. To si vyžaduje vtelenie Boha, aby zaujal miesto Ducha vo svojom diele. Pre človeka neexistuje vhodnejší spôsob, akým môže Boh konať svoje dielo. Dve etapy diela z týchto troch vykonáva telo a ide o kľúčové fázy diela riadenia. Tieto dve vtelenia sa môžu navzájom dopĺňať a aj sa ideálne dopĺňajú. Prvá etapa Božieho vtelenia položila základ druhej etapy a možno povedať, že tieto dve vtelenia Boha tvoria jeden celok a nie sú navzájom nezlučiteľné. Tieto dve etapy Božieho diela vykonáva Boh vo svojej vtelenej totožnosti, pretože sú veľmi dôležité pre celé dielo riadenia. Takmer by bolo možné povedať, že bez diela dvoch vtelení Boha by sa celé dielo riadenia postupne skončilo a dielo záchrany ľudstva by bolo len prázdnymi rečami. To, či je toto dielo dôležité alebo nie, vychádza z potrieb ľudstva, z reality ľudskej mravnej skazenosti a zo závažnosti vzdorovitosti satana a jeho narušenia diela. Správnu osobu na vykonanie úlohy určí charakter diela, ktoré vykonáva robotník, a dôležitosť diela. Pokiaľ ide o dôležitosť tohto diela z hľadiska toho, akú metódu vykonávania diela zvoliť – dielo vykonávané priamo Božím Duchom, dielo vykonávané vteleným Bohom alebo dielo vykonávané prostredníctvom človeka – ako prvé je vylúčené dielo vykonávané prostredníctvom človeka a na základe charakteru diela a charakteru diela Ducha v porovnaní s dielom tela sa nakoniec prijme rozhodnutie, že pre človeka je prospešnejšie dielo vykonávané telom než dielo vykonávané priamo Duchom, a že ponúka viac výhod. Takto rozmýšľal Boh v čase, keď sa rozhodoval, či dielo vykoná Duch alebo telo. Každá etapa diela má svoj význam a základ. Nie sú to bezdôvodné predstavy a nevykonávajú sa svojvoľne. Nesú v sebe určitú múdrosť. Taká je pravda o celom Božom diele. V takom veľkom diele, akým je osobné konanie vteleného Boha medzi ľuďmi, je ešte väčší Boží plán. Božia múdrosť a celistvosť Jeho bytia sa v Jeho diele odrážajú v každom počine, myšlienke a nápade. Je to konkrétnejšie a systematickejšie bytie Boha. Tieto nepatrné myšlienky a nápady si človek vie len ťažko predstaviť, ťažko im môže veriť a navyše ich ťažko spozná. Dielo vykonávané človekom sa vykonáva podľa všeobecného princípu, ktorý je pre človeka nanajvýš uspokojivý. No v porovnaní s dielom Boha je rozdielnosť jednoducho priveľká. Hoci sú skutky Boha veľké a dielo Boha má veľkolepý rozsah, je za nimi mnoho nepatrných a presných plánov a opatrení, ktoré si človek nedokáže predstaviť. Každá etapa Jeho diela sa vykonáva podľa princípu a navyše obsahuje aj mnoho vecí, ktoré sa nedajú vyjadriť ľudskou rečou a pre človeka sú to neviditeľné veci. Bez ohľadu na to, či je to dielo Ducha lebo dielo vteleného Boha, každé z nich obsahuje plány Jeho diela. Nekoná bezdôvodne a nevykonáva bezvýznamné dielo. Keď Duch koná priamo, je to v súlade s Jeho cieľmi, a keď sa stane človekom (teda keď transformuje svoju vonkajšiu schránku), aby konal, je to ešte viac podľa Jeho účelu. Prečo by inak bez váhania zmenil svoju totožnosť? Prečo by sa inak bez váhania stal osobou, ktorá je považovaná za poníženú a je prenasledovaná?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 123

Jeho dielo v tele má najvyšší význam, o ktorom sa hovorí v súvislosti s dielom, a ten Jediný, kto nakoniec dielo dokončí, je vtelený Boh, a nie Duch. Niektorí veria, že Boh môže v istom neznámom čase prísť na zem a zjaviť sa človeku, a potom bude osobne súdiť celé ľudstvo a jedného po druhom bez výnimky podrobovať skúškam. Tí, čo takto rozmýšľajú, nepoznajú túto etapu diela vtelenia. Boh nesúdi človeka jedného po druhom ani ho jedného po druhom nepodrobuje skúškam. Toto by nebolo dielo súdu. Nie je skazenosť celého ľudstva rovnaká? Nie je rovnaká podstata celého ľudstva? Predmetom súdu je skazená podstata ľudstva, podstata človeka skazená satanom a všetky ľudské hriechy. Boh nesúdi nepatrné a bezvýznamné chyby človeka. Dielo súdu je reprezentatívne a nevykonáva sa konkrétne pre určitého človeka. Ide skôr o dielo, v rámci ktorého sa posudzuje skupina ľudí s cieľom vyjadriť súd o celom ľudstve. Boh v tele osobným vykonávaním svojho diela na skupine ľudí používa svoje dielo na vyjadrenie diela na celom ľudstve a toto dielo sa následne postupne šíri. Toto je zároveň spôsob vykonávania diela súdu. Boh nesúdi určitý druh človeka alebo určitú skupinu ľudí, ale súdi nespravodlivosť celého ľudstva – napríklad odpor človeka voči Bohu alebo jeho nedostatok strachu voči Nemu či ľudské narušenie Božieho diela a podobne. Predmetom súdu je podstata odporu ľudstva k Bohu a toto dielo je dielom podmanenia posledných dní. Dielo a slovo vteleného Boha, ktorého svedkom je človek, je dielom súdu pred veľkým bielym trónom počas posledných dní, ktoré vymyslel človek v dobách minulých. Dielo, ktoré vtelený Boh vykonáva v súčasnosti, je práve súd pred veľkým bielym trónom. Vtelený Boh súčasnosti je Boh, ktorý súdi celé ľudstvo počas posledných dní. Toto telo a Jeho dielo, Jeho slovo a celá Jeho povaha tvoria Jeho celistvosť. Hoci je rozsah Jeho diela obmedzený a priamo nezasahuje celý vesmír, podstatou diela súdu je priamy súd celého ľudstva – nielen v prospech čínskeho vyvoleného národa ani v prospech malého počtu ľudí. Hoci rozsah tohto diela nezahŕňa celý vesmír, počas diela Boha v tele vyjadruje dielo celého vesmíru a keď svoje dielo dokončí v rozsahu diela svojho tela, toto dielo okamžite rozšíri na celý vesmír rovnako, ako sa celým vesmírom šírilo evanjelium o Ježišovi po Jeho zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení. Bez ohľadu na to, či je to dielo Ducha alebo tela, je to dielo, ktoré je vykonávané v obmedzenom rozsahu, avšak vyjadruje dielo v celom vesmíre. Boh počas posledných dní vykonáva svoje dielo tak, že sa zjavuje vo svojej vtelenej totožnosti, a Boh v tele je Bohom, ktorý súdi človeka pred veľkým bielym trónom. Bez ohľadu na to, či je Duch alebo telo, dielo súdu vykonáva Boh, ktorý súdi ľudstvo počas posledných dní. Toto je dané na základe Jeho diela, nie podľa Jeho vonkajšieho vzhľadu alebo niekoľkých ďalších faktorov. Hoci človek prechováva predstavy o týchto slovách, nikto nemôže poprieť súd vteleného Boha a podmanenie celého ľudstva. Bez ohľadu na to, čo si o tom človek myslí, fakty zostávajú faktami. Nikto nemôže povedať, že „dielo vykonáva Boh, ale telo nie je Boh“. Je to omyl, pretože toto dielo nemôže vykonať nikto okrem Boha v tele. Keďže toto dielo už bolo dokončené, dielo Božieho súdu človeka sa po tomto diele nezjaví druhýkrát. Boh vo svojom druhom vtelení už dokončil všetko dielo celého riadenia a štvrtá etapa Božieho diela nenastane. Keďže predmetom súdu je telesný a skazený človek a nesúdi sa priamo duch satana, dielo súdu sa preto nevykonáva v duchovnej sfére, ale medzi ľuďmi.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 124

Na dielo súdu skazenosti ľudského tela nie je vhodnejší a povolanejší nikto okrem Boha v tele. Ak by súd vykonával priamo Duch Boží, neobsiahlo by všetko. Navyše, človek by takéto dielo ťažko prijal, pretože Duch sa človeku nedokáže postaviť zoči-voči. Účinky by preto neboli okamžité a človek by už vôbec nebol schopný jasnejšie vidieť nedotknuteľnú povahu Boha. Satana je možné úplne poraziť, len ak Boh v tele odsúdi skazenosť ľudstva. Boh v tele, ktorý je rovnaký ako človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou, môže priamo súdiť nespravodlivosť človeka. Je to znak Jeho prirodzenej svätosti a Jeho výnimočnosti. Len Boh je povolaný a oprávnený súdiť človeka, pretože Mu patrí pravda a spravodlivosť, a tak je schopný človeka súdiť. Tí, čo sú bez pravdy a spravodlivosti, nie sú vhodní na to, aby súdili iných. Keby toto dielo vykonával Duch Boží, neznamenalo by to víťazstvo nad satanom. Duch je prirodzene vznešenejší než smrteľné bytosti a Duch Boží je prirodzene svätý a triumfuje nad telom. Keby toto dielo konal priamo Duch, nedokázal by súdiť celú vzdorovitosť človeka a zjaviť celú jeho nespravodlivosť. Dielo súdu sa totiž vykonáva aj prostredníctvom ľudských predstáv o Bohu a človek nikdy nemal žiadne predstavy o Duchu. Duch preto nedokáže lepšie zjaviť nespravodlivosť človeka, a už vôbec nedokáže takúto nespravodlivosť úplne odkryť. Vtelený Boh je nepriateľom všetkých, ktorí Ho nepoznajú. Prostredníctvom súdenia ľudských predstáv a odporu voči Nemu odkrýva celú vzdorovitosť ľudstva. Účinky Jeho diela v tele sú očividnejšie než účinky diela Ducha. A tak súd celého ľudstva nevykonáva priamo Duch, ale je to dielo vteleného Boha. Boha v tele môže človek vidieť a môže sa Ho dotknúť a Boh v tele môže človeka úplne podmaniť. Človek vo svojom vzťahu s Bohom v tele prechádza od odporu k podradenosti, od prenasledovania k prijatiu, od predstáv k poznaniu a od odmietania k láske – toto sú účinky diela vteleného Boha. Človek sa zachráni len prostredníctvom prijatia Jeho súdu. Človek Ho len postupne spoznáva skrze slov z Jeho úst, človeka si podmaní počas jeho odporu voči Nemu a prijímania Jeho napomínania dostane zdroj života. Celé toto dielo je dielo Boha v tele, a nie dielo Boha v Jeho totožnosti Ducha. Dielo vykonávané vteleným Bohom je najväčšie a najhlbšie dielo a kľúčovou časťou troch etáp diela Boha sú dve etapy diela vtelenia. Hlboká skazenosť človeka je obrovskou prekážkou diela vteleného Boha. Predovšetkým dielo vykonávané na ľuďoch posledných dní je mimoriadne ťažké, prostredie je nehostinné a kvalita každého druhu človeka je dosť nízka. Napriek tomu bude dielo na svojom konci stále dosahovať správny účinok, bez akýchkoľvek chýb. Toto je účinok diela tela a tento účinok je presvedčivejší než dielo Ducha. Tri etapy diela Boha budú dokončené v tele a musí ich dokončiť vtelený Boh. Najdôležitejšie a najkľúčovejšie dielo sa vykonáva v tele a spásu človeka musí osobne vykonať Boh v tele. Hoci celé ľudstvo cíti, že Boh v tele akoby nemal vzťah k človeku, toto telo sa v skutočnosti dotýka osudu a existencie celého ľudstva.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 125

Každá etapa Božieho diela je vykonávaná v prospech celého ľudstva a je zameraná na celé ľudstvo. Hoci je to Jeho dielo v tele, stále je zamerané na celé ľudstvo. Je Bohom celého ľudstva a Bohom všetkých stvorených a nestvorených bytostí. Hoci má Jeho dielo v tele obmedzený rozsah a predmet tohto diela je tiež obmedzený, zakaždým, keď sa stane telom, aby vykonal svoje dielo, vyberie si maximálne reprezentatívny predmet svojho diela. Nevyberá si skupinu jednoduchých alebo bezvýznamných ľudí, na ktorých bude konať dielo, ale namiesto toho si za predmet svojho diela vyberá ľudí, ktorí sú schopní byť zástupcami Jeho diela v tele. Túto skupinu ľudí si vyberá, pretože rozsah Jeho diela v tele je obmedzený a táto skupina je pripravená najmä pre Jeho vtelené telo a zvolená najmä pre Jeho dielo v tele. Boží výber predmetov Jeho diela nie je nepodložený, ale sa vykonáva podľa princípu – predmet diela musí byť prospešný pre dielo Boha v tele a musí byť schopný reprezentovať celé ľudstvo. Židia boli napríklad schopní reprezentovať celé ľudstvo v tom, že prijali osobné vykúpenie Ježiša a Číňania sú schopní reprezentovať celé ľudstvo v tom, že prijímajú osobné podmanenie vteleného Boha. To, že Židia zastupovali celé ľudstvo, malo svoje opodstatnenie a aj to, že Číňania zastupujú celé ľudstvo v tom, že prijímajú osobné podmanenie Boha, má svoje opodstatnenie. Nič nezjavuje význam vykúpenia viac než dielo vykúpenia vykonané medzi Židmi, a nič nezjavuje dôkladnosť a úspech diela podmanenia viac než dielo podmanenia vykonávané medzi Číňanmi. Zdá sa, že dielo a slovo vteleného Boha sú zamerané len na malú skupinu ľudí, ale v skutočnosti je Jeho dielo v tejto malej skupine dielom celého vesmíru a Jeho slovo je nasmerované na celé ľudstvo. Keď sa Jeho dielo v tele skončí, tí, čo Ho nasledujú, začnú šíriť dielo, ktoré medzi nimi vykonal. Najlepšia vec na tomto Jeho diele v tele spočíva v tom, že tým, čo Ho nasledujú, môže zanechať správne slová a napomenutia a svoje konkrétne úmysly pre ľudstvo, takže Jeho nasledovníci potom môžu presnejšie a konkrétnejšie ďalej odovzdávať celé Jeho dielo v tele a Jeho úmysly pre celé ľudstvo tým, ktorí túto cestu prijímajú. Len dielom Boha v tele medzi ľuďmi sa skutočne dosiahne to, že Boh je a žije spolu s človekom. Len toto dielo uspokojí ľudskú túžbu zočiť tvár Boha, byť svedkom Božieho diela a počuť osobné slovo Boha. Vtelený Boh ukončí vek, keď sa ľudstvu zjavil len chrbát Jahveho a zároveň uzavrie vek viery ľudstva v hmlistého Boha. Dielo posledného vteleného Boha v prvom rade privedie celé ľudstvo do veku, ktorý je realistickejší, praktickejší a krajší. Ukončí vek zákona a pravidiel, ale čo je dôležitejšie, ľudstvu zjaví Boha, ktorý je praktický a normálny, spravodlivý a svätý, ktorý odomyká dielo plánu riadenia a ukazuje záhady a konečný osud ľudstva, ktorý stvoril ľudstvo a ukončí dielo riadenia, a ktorý zostal ukrytý tisíce rokov. Úplne uzavrie vek nejasnosti, uzavrie vek, v ktorom chcelo celé ľudstvo hľadať tvár Boha, no nedokázalo to. Ukončí vek, v ktorom celé ľudstvo slúžilo satanovi a povedie ho na ceste do úplne novej éry. Toto všetko je výsledok Božieho diela v tele namiesto Božieho Ducha. Keď Boh koná vo svojom tele, tí, čo Ho nasledujú, už viac nehľadajú a nesiahajú po veciach, ktoré zdanlivo existujú a zároveň neexistujú, a prestanú si domýšľať úmysly hmlistého Boha. Keď Boh šíri svoje dielo v tele, tí, čo Ho nasledujú, budú odovzdávať dielo, ktoré vykonal v tele, všetkým náboženstvám a vyznaniam a oznámia všetky Jeho slová celému ľudstvu. Tí, čo prijmú Jeho evanjelium, si vypočujú fakty o Jeho diele. Budú to veci, ktoré človek osobne videl a počul, a budú to fakty, nie chýry. Tieto fakty sú dôkazmi, pomocou ktorých šíri dielo, a sú to aj nástroje, ktoré pri šírení diela používa. Bez existencie faktov by sa Jeho evanjelium nešírilo do všetkých krajín a na všetky miesta. Bez faktov, len s predstavami človeka, by nikdy nebol schopný vykonať dielo podmanenia celého vesmíru. Duch je pre človeka nehmatateľný a neviditeľný a dielo Ducha nedokáže zanechať ďalšie dôkazy alebo fakty o Božom diele pre človeka. Človek nikdy nezočí skutočnú tvár Boha, vždy bude veriť v hmlistého Boha, ktorý neexistuje. Človek nikdy nezočí tvár Boha ani nebude počuť slová, ktoré Boh osobne vysloví. Veď nakoniec, predstavy človeka sú prázdne a nemôžu nahradiť skutočnú tvár Boha. Človek si nemôže zosobniť vrodenú Božiu povahu a dielo samotného Boha. Neviditeľného Boha na nebesiach a Jeho dielo môže na zem priniesť len vtelený Boh, ktorý osobne koná svoje dielo medzi ľuďmi. Toto je najideálnejší spôsob zjavenia Boha človeku, pri ktorom človek vidí Boha a spoznáva Jeho skutočnú tvár, a toto nevtelený Boh nemôže dosiahnuť. Dielo, ktoré Boh do tejto etapy vykonal, už dosiahlo optimálny účinok a bolo veľmi úspešné. Osobné dielo Boha v tele už dokončilo deväťdesiat percent diela Jeho celého riadenia. Toto telo zabezpečilo lepší začiatok a súhrn pre celé Jeho dielo, oznámilo celé Jeho dielo a vykonalo posledné dôkladné doplnenie celého diela. Odteraz už nebude ďalší vtelený Boh, ktorý by vykonal štvrtú etapu Božieho diela, a nikdy sa neuskutoční úžasné dielo tretieho vtelenia Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 126

Každá etapa Božieho diela v tele predstavuje Jeho dielo celého veku a nepredstavuje určité obdobie, ako to je v prípade diela človeka. A tak koniec diela Jeho posledného vtelenia neznamená, že Jeho dielo sa úplne skončilo, pretože Jeho dielo v tele predstavuje celý vek, a nie len obdobie, v ktorom koná svoje dielo v tele. Znamená to len, že ukončí svoje dielo celého veku v čase, keď je v tele, a potom sa toto dielo rozšíri na všetky miesta. Keď vtelený Boh splní svoju službu, svoje budúce dielo zverí tým, ktorí Ho nasledujú. Takýmto spôsobom sa bude Jeho dielo celého veku prenášať neporušené. Dielo celého veku vtelenia sa bude považovať za ukončené až vtedy, keď sa rozšíri do celého vesmíru. Dielo vteleného Boha začne novú éru a v Jeho diele budú pokračovať tí, ktorých použije. Celé dielo, ktoré vykonáva človek, je v rámci služby Boha v tele a nedokáže prekročiť tento rozsah. Keby vtelený Boh neprišiel vykonať svoje dielo, človek by nebol schopný ukončiť starý vek a nastoliť novú éru. Dielo, ktoré vykonáva človek, je v rozsahu jeho povinnosti, ktorú človek môže vykonať, a nevyjadruje dielo Boha. Len vtelený Boh môže prísť a dokončiť dielo, ktoré by mal vykonať, a okrem Neho to v Jeho mene nemôže urobiť nikto. Samozrejme, to, o čom hovorím, sa týka diela vtelenia. Tento vtelený Boh najprv vykoná jeden krok diela, ktorý nie je v súlade s predstavami človeka, a potom vykoná ďalšie skutky, ktoré nie sú v súlade s predstavami človeka. Cieľom diela je podmanenie človeka. V jednom ohľade nie je vtelenie Boha v súlade s predstavami človeka a navyše koná ďalšie skutky, ktoré nie sú v súlade s predstavami človeka, takže človek si na Neho vytvorí ešte kritickejšie názory. Jednoducho koná dielo podmanenia medzi ľuďmi, ktorí o Ňom majú nespočetné množstvo predstáv. Je jedno, ako sa k Nemu správajú, keď splní svoju službu, všetci ľudia budú podriadení Jeho nadvláde. Toto dielo sa neodzrkadľuje len medzi Číňanmi, ale predstavuje aj spôsob podmanenia celého ľudstva. Účinky dosiahnuté na týchto ľuďoch predchádzajú účinkom, ktoré sa dosiahnu na celom ľudstve, a účinky diela, ktoré bude konať v budúcnosti, ešte viac prevýšia dokonca aj účinky na týchto ľuďoch. Dielo Boha v tele nesprevádzajú veľké fanfáry, ani nie je zahalené v temnote. Je reálne a skutočné a je to dielo, v ktorom sa jedna a jedna rovná dva. Pred nikým sa neukrýva, ani nikoho neklame. Čo ľudia vidia, sú reálne a pravé veci, a čo človek získa, je praktická pravda a poznatky. Keď sa dielo skončí, človek bude mať o Ňom nové poznatky a tí, čo skutočne hľadajú, už o Ňom nebudú mať žiadne predstavy. Toto nie je len účinok Jeho diela na čínsky národ, ale predstavuje účinok Jeho diela spočívajúceho v podmanení celého ľudstva, pretože nič nie je pre dielo podmanenia prospešnejšie než toto telo a dielo tohto tela a všetko z tohto tela. Je to prospešné pre Jeho dielo dnes a prospešné pre Jeho dielo v budúcnosti. Toto telo si podmaní a získa celé ľudstvo. Neexistuje lepšie dielo, prostredníctvom ktorého celé ľudstvo zočí Boha, podriadi sa Mu a spozná Ho. Dielo vykonané človekom vyjadruje len obmedzený rozsah a keď Boh koná svoje dielo, nehovorí k určitému človeku, ale k celému ľudstvu a k všetkým tým, ktorí prijmú Jeho slová. Koniec, ktorý oznamuje, je koncom celého ľudstva, nie len koncom určitej osoby. S nikým nezaobchádza špeciálne, ani z nikoho nerobí obeť a koná pre celé ľudstvo a hovorí k nemu. Tento vtelený Boh preto už roztriedil celé ľudstvo podľa druhu, už vykonal súd celého ľudstva a pre celé ľudstvo určil vhodný konečný osud. Hoci Boh koná svoje dielo len v Číne, v skutočnosti už vyriešil dielo celého vesmíru. Nemôže čakať, kým sa Jeho dielo rozšíri medzi celé ľudstvo a až potom krok za krokom prichádzať so svojimi výrokmi a plánmi. Nebolo by to príliš neskoro? Teraz je úplne schopný vopred vykonať budúce dielo. Pretože ten, kto koná, je Boh v tele, vykonáva neobmedzené dielo v obmedzenom rozsahu a potom privedie človeka k tomu, aby si splnil povinnosť, ktorú by si človek mal splniť – to je princíp Jeho diela. S človekom môže žiť len istý čas a nemôže ho sprevádzať, až kým sa skončí dielo celej éry. Je to tak preto, lebo je Bohom, ktorý vopred predpovedá svoje budúce dielo. Potom svojimi slovami zatriedi celé ľudstvo podľa druhu a ľudstvo vstúpi do Jeho postupného diela podľa Jeho slov. Nikto neunikne a všetci musia podľa tohto praktizovať. V budúcnosti teda bude vek usmerňovaný Jeho slovami, a nie Duchom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 127

Telo človeka skazil satan a bolo hlboko zaslepené a úplne poškodené. Úplne základný dôvod, prečo Boh koná osobne v tele je skutočnosť, že predmetom Jeho spásy je človek, ktorý je z tela, ako aj to, že satan tiež používa telo človeka, aby narušil dielo Boha. Boj so satanom je v skutočnosti dielo podmanenia človeka a človek je zároveň aj predmetom Božej spásy. Týmto spôsobom je dielo vteleného Boha podstatné. Satan skazil telo človeka a človek sa stal zhmotnením satana a predmetom Božej porážky. Takto sa dielo boja so satanom a záchrany ľudstva uskutočňuje na zemi a Boh sa musí stať človekom, aby bojoval so satanom. Toto dielo je nanajvýš praktické. Keď Boh koná dielo v tele, v skutočnosti bojuje so satanom v tele. Keď koná dielo v tele, koná svoje dielo v duchovnej oblasti a celé svoje dielo v duchovnej oblasti uskutočňuje na zemi. Podmaneným je človek – človek, ktorý Mu vzdoruje, a porazeným je zhmotnenie satana (to je, samozrejme, tiež človek), ktorý je Jeho nepriateľom. A tým, kto je v konečnom dôsledku zachránený, je tiež človek. Takto je ešte potrebnejšie, aby sa Boh stal človekom, ktorý má vonkajšiu schránku stvorenej bytosti, aby mohol skutočne bojovať so satanom, podmaniť si človeka, ktorý Mu vzdoruje a má rovnakú vonkajšiu schránku ako On, a zachrániť človeka, ktorý má rovnakú vonkajšiu schránku ako On a ktorému satan ublížil. Jeho nepriateľom je človek, predmetom Jeho podmanenia je človek a predmetom Jeho spásy je človek, ktorého stvoril. Preto sa musí stať človekom a takto sa Jeho dielo stane oveľa ľahším. Dokáže poraziť satana a podmaniť si ľudstvo a navyše dokáže ľudstvo zachrániť. Hoci je toto telo normálne a praktické, nie je to bežné telo – nie je telom, ktoré je len ľudské, ale telom, ktoré je ľudské aj božské. To je rozdiel medzi Ním a človekom a je to znak totožnosti Boha. Len takéto telo môže vykonať dielo, ktoré Boh plánuje vykonať, splniť Božiu službu v tele a úplne vykonať svoje dielo medzi ľuďmi. Keby to takto nebolo, Jeho dielo medzi ľuďmi by bolo vždy prázdne a nesprávne. Hoci Boh dokáže bojovať s duchom satana a vyjsť z tohto boja víťazne, stará prirodzenosť skazeného človeka nemôže byť nikdy odstránená a tí, čo vzdorujú Bohu a odporujú Mu, sa nemôžu nikdy skutočne podriadiť Jeho nadvláde, čo znamená, že si nikdy nemôže podmaniť ľudstvo a nikdy nemôže získať celé ľudstvo. Ak Jeho dielo na zemi nemožno ukončiť, Jeho riadenie sa nikdy neskončí a celé ľudstvo nebude môcť vstúpiť do odpočinku. Ak Boh nemôže vstúpiť do odpočinku so všetkými svojimi stvorenými bytosťami, takéto dielo riadenia nebude mať nikdy výsledok a sláva Boha následne zmizne. Hoci Jeho telo nemá žiadnu autoritu, dielo, ktoré vykonáva, dosiahne svoj účinok. Toto je nevyhnutné smerovanie Jeho diela. Je jedno, či má Jeho telo autoritu, ak dokáže vykonávať Božie dielo sám, potom je to sám Boh. Je jedno, aké normálne a obyčajné toto telo je, dokáže vykonať dielo, ktoré by malo, pretože toto telo je Bohom, a nie len človekom. Dôvod, prečo toto telo môže vykonávať dielo, ktoré človek nedokáže vykonať, je ten, že Jeho vnútorná podstata nie je ako vnútorná podstata človeka a dôvod, prečo dokáže človeka zachrániť, spočíva v tom, že Jeho totožnosť sa líši od totožnosti človeka. Toto telo je pre ľudstvo také dôležité, pretože je človekom a navyše je Bohom, lebo dokáže vykonať dielo, ktoré žiadny obyčajný človek z mäsa a kostí nedokáže vykonať, a preto, lebo dokáže zachrániť skazeného človeka, ktorý žije spolu s Ním na zemi. Hoci je vtelený Boh rovnaký ako človek, je pre ľudstvo dôležitejší než akýkoľvek hodnotný človek, pretože dokáže vykonať dielo, ktoré nedokáže vykonať Duch Boží, dokáže lepšie ako Duch Boží podať svedectvo o samotnom Bohu a tiež si dokáže lepšie ako Duch Boží úplne získať ľudstvo. Preto, hoci je toto telo normálne a obyčajné, kvôli svojmu prínosu pre ľudstvo a svojmu významu pre jeho existenciu je veľmi cenné a žiadny človek nemôže určiť Jeho praktickú hodnotu a význam. Hoci toto telo nedokáže priamo zničiť satana, môže použiť svoje dielo na podmanenie ľudstva a porážku satana a dosiahnuť, aby sa satan úplne podrobil Jeho nadvláde. Boh dokáže satana poraziť a zachrániť ľudstvo, pretože je vtelený. Satana nezničí priamo, ale stane sa telom, aby vykonal dielo podmanenia ľudstva, ktoré satan skazil. Takto o sebe dokáže podať svedectvo medzi svojimi stvorenými bytosťami a dokáže lepšie zachrániť skazeného človeka. Keď vtelený Boh porazí satana, podáva tým väčšie svedectvo a je to presvedčivejšie, ako keby satana priamo zničil Duch Boží. Boh v tele dokáže lepšie pomôcť človeku poznať Stvoriteľa a podať o sebe svedectvo medzi svojimi stvorenými bytosťami.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 128

Boh prišiel na zem, aby vykonal svoje dielo medzi ľuďmi, aby sa osobne zjavil človeku a dovolil človeku Ho uvidieť. Je to maličkosť? Naozaj to nie je jednoduché! Nie je to tak, ako si človek predstavuje: že Boh prišiel, aby sa na Neho človek mohol pozerať, aby človek mohol pochopiť, že Boh je praktický, a nie hmlistý alebo prázdny a že Boh je vznešený a zároveň pokorný. Mohlo by to byť také jednoduché? Práve preto, lebo satan skazil ľudské telo a človek je ten, ktorého chce Boh spasiť, musí Boh prijať telo, aby bojoval so satanom a osobne človeka viedol. Len to je pre Jeho dielo prospešné. Dve vtelené Božie telá existovali preto, aby porazili satana, a tiež pre lepšiu záchranu človeka. Je to preto, lebo so satanom dokáže bojovať len Boh, či už je to Duch Boží, alebo vtelené telo Božie. Skrátka, so satanom nemôžu bojovať anjeli a už vôbec nie človek, ktorého satan skazil. Anjeli sú v tomto boji bezmocní a človek ešte nemohúcejší. Ak chce teda Boh pôsobiť na život človeka, ak chce osobne prísť na zem, aby ho spasil, potom sa musí osobne stať telom – to znamená, že musí osobne prijať telo a so svojou vnútornou identitou a dielom, ktoré musí vykonať, prísť medzi človeka a osobne ho spasiť. Ak by toto dielo vykonal Duch Boží alebo človek, potom by z tohto boja nikdy nič nevzišlo a nikdy by sa neskončil. Iba keď sa Boh stane telom, aby osobne išiel do vojny proti satanovi medzi ľuďmi, má človek šancu na spásu. Okrem toho, len potom bude satan zahanbený a nebude mať žiadne príležitosti na vykorisťovanie alebo vykonávanie svojich plánov. Dielo vteleného Boha je pre Božieho Ducha nedosiahnuteľné a bolo by ešte nemožnejšie, aby ho v mene Boha vykonal ktorýkoľvek telesný človek, pretože Boh koná svoje dielo kvôli životu človeka a tomu, aby zmenil jeho skazenú povahu. Ak by sa človek zúčastnil tejto bitky, len by utiekol v úbohom zmätku a jednoducho by nebol schopný zmeniť svoju skazenú povahu. Nedokázal by spasiť človeka z kríža ani si podmaniť celé vzdorovité ľudstvo, ale bol by schopný vykonať iba malé staré dielo, ktoré nepresahuje zásady, prípadne dielo, ktoré nesúvisí s porážkou satana. Tak prečo sa namáhať? Aký má význam dielo, ktoré nedokáže získať ľudstvo a už vôbec nie poraziť satana? A tak boj so satanom môže viesť len sám Boh a pre človeka by to bolo jednoducho nemožné. Povinnosťou človeka je podriadiť sa a nasledovať, pretože človek nie je schopný konať dielo podobné stvoreniu neba a zeme, a navyše nemôže vykonávať dielo boja proti satanovi. Človek môže iba uspokojiť Stvoriteľa pod vedením samotného Boha, skrze ktorého je satan porazený. Človek môže urobiť len túto jedinú vec. A tak zakaždým, keď sa začína nový boj, čiže keď sa začne dielo nového veku, toto dielo koná osobne sám Boh, čím celý vek vedie a otvára novú cestu celému ľudstvu. Úsvit každého nového veku je novým začiatkom v boji so satanom, cez ktorý človek vstupuje do novej, krajšej ríše a do nového veku, ktorý osobne vedie samotný Boh. Človek je pánom všetkých vecí, ale tí, ktorí boli získaní, sa stanú plodmi všetkých bojov so satanom. Satan je ničiteľom všetkých vecí, na konci všetkých bojov je porazeným a je tiež tým, kto bude po týchto bojoch potrestaný. Medzi Bohom, človekom a satanom je jedine satan tým, ktorý bude zavrhnutý. Tí, ktorých získal satan, ale Boh ich nevzal späť, sa medzitým stanú tými, ktorí dostanú trest v mene satana. Z týchto troch by mali všetky veci uctievať iba Boha. Z tých, ktorých skazil satan, ale ktorých Boh vzal späť a ktorí nasledujú Božiu cestu, sa medzitým stanú tí, ktorí dostanú Boží prísľub a budú súdiť zlých pre Boha. Boh určite zvíťazí a satan bude určite porazený, ale medzi ľuďmi sú takí, ktorí zvíťazia, a takí, ktorí prehrajú. Tí, ktorí zvíťazia, budú patriť k premožiteľom, a tí, ktorí prehrajú, budú patriť k porazeným. Takto bude rozdelený každý podľa druhu, je to definitívny koniec celého Božieho diela. Je to tiež cieľ celého Božieho diela a nikdy sa nezmení. Jadro hlavného diela Božieho plánu riadenia sa zameriava na spásu človeka a Boh sa stáva telom predovšetkým kvôli tomuto jadru, kvôli tomuto dielu a preto, aby porazil satana. Boh sa stal telom prvýkrát, aby porazil satana: osobne sa stal telom a bol osobne pribitý na kríž, aby dokončil dielo prvého boja, dielo vykúpenia ľudstva. Podobne aj túto etapu diela vykonáva osobne Boh, ktorý sa stal telom, aby konal svoje dielo medzi ľuďmi, aby osobne hovoril svoje slovo a umožnil človeku, aby ho videl. Je, samozrejme, nevyhnutné, aby na svojej ceste vykonal aj iné skutky, ale hlavným dôvodom, prečo vykonáva svoje dielo osobne, je poraziť satana, podmaniť si celé ľudstvo a získať týchto ľudí. Dielo Božieho vtelenia naozaj nie je jednoduché. Ak by Jeho zámerom bolo len ukázať človeku, že Boh je pokorný a skrytý a že Boh je praktický, ak by to bolo len preto, potom by nebolo potrebné, aby sa stal telom. Aj keby sa Boh nestal telom, mohol by človeku priamo zjaviť svoju pokoru a skrytosť, svoju veľkosť a svätosť, ale tieto veci nemajú nič spoločné s dielom riadenia ľudstva. Nie sú schopné spasiť človeka ani ho učiniť úplným a už vôbec nedokážu poraziť satana. Ak by porážka satana zahŕňala iba boj Ducha proti duchu, potom by také dielo malo ešte menšiu skutočnú hodnotu. Nebolo by možné získať človeka a jeho osud a vyhliadky by sa zmarili. Preto má dnešné Božie dielo hlboký význam. Nie je to len preto, aby Ho človek videl alebo aby sa mu otvorili oči či aby mu poskytlo trochu dojatia a povzbudenia – také dielo nemá žiadny význam. Ak dokážeš hovoriť len o tomto druhu poznania, dokazuje to, že nepoznáš skutočný význam Božieho vtelenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Obnoviť normálny život človeka a priviesť ho do nádherného konečného osudu

Božie slová na každý deň  Úryvok 129

Každá etapa Božieho diela má svoj praktický význam. Keď vtedy dávno prišiel Ježiš, mal mužskú podobu, a keď Boh príde tentoraz, zoberie na seba podobu ženy. Z toho je zrejmé, že Božie stvorenie mužov a žien môže byť v Jeho diele užitočné a že s Ním nie je žiadny rozdiel medzi pohlaviami. Keď zostúpi Jeho Duch, môže na seba vziať akékoľvek telo, ktoré sa Mu zapáči. Toto telo Ho môže reprezentovať, či už je to muž alebo žena. Môže zastupovať Boha, pokiaľ je to Jeho vtelené telo. Keby sa Ježiš pri svojom príchode zjavil ako žena, inými slovami, keby sa z Ducha Svätého počalo dievčatko, a nie chlapec, táto etapa diela by sa dokončila tak či tak. Ak by to tak bolo, potom by súčasnú etapu diela dokončil muž, ale dielo by sa zavŕšilo rovnako. Dielo má svoj význam v každej etape, žiadna jeho etapa sa neopakuje a nie sú ani vo vzájomnom rozpore. Keď v tom čase Ježiš konal svoje dielo, nazývali ho jediným Synom, a slovo „Syn“ sa viaže na mužské pohlavie. Prečo sa v súčasnej etape nespomína jediný Syn? Pretože povaha diela si žiada iné pohlavie, ako mal Ježiš. Boh nerozlišuje medzi pohlaviami. Koná, ako chce a pri svojej práci sa neriadi žiadnymi obmedzeniami, je úplne slobodný. Každá etapa diela má však svoj vlastný praktický význam. Boh sa stal dvakrát telom a je zrejmé, že Jeho vtelenie počas posledných dní je už posledné. Prišiel, aby zjavil všetky svoje skutky. Ak by sa v tejto etape nestal telom, aby osobne vykonal dielo, o ktorom ľudstvo podá svedectvo, ľudia by mali navždy utkvelé predstavy, že Boh je len muž, a nie žena. Predtým celé ľudstvo verilo, že Bohom môže byť len muž a že ženu nemožno nazvať Bohom, pretože muži mali nad ženami nadvládu v celom ľudstve. Verili, že žiadna žena nemôže prevziať autoritu, tú mohli mať jedine muži. Navyše hovorievali, že muž je hlavou ženy a že žena musí muža poslúchať a nemôže ho prevýšiť. Keď sa v minulosti hovorilo, že muž je hlavou ženy, bolo to namierené na Adama a Evu, ktorých zviedol had – nie na muža a ženu, ako ich na počiatku stvoril Jahve. Samozrejme, žena musí poslúchať a milovať svojho manžela a manžel musí živiť a postarať sa o svoju rodinu. Jahve nastolil tieto zákony a ustanovenia, ktoré musí ľudstvo vo svojom živote na zemi dodržiavať. Jahve riekol žene: „Tvoja túžba patrí tvojmu manželovi a on bude nad tebou vládnuť.“ Riekol tak preto, aby ľudstvo (teda muž i žena) mohlo viesť normálny život pod nadvládou Jahveho a aby ľudské životy boli usporiadané a nevypadli zo svojho správneho poriadku. Preto Jahve určil vhodné pravidlá, ako majú muž a žena konať, hoci sa to týkalo len všetkých stvorených bytostí žijúcich na zemi a nemalo to žiadny vzťah k vtelenému Božiemu telu. Ako by mohol byť Boh rovnaký ako bytosti, ktoré stvoril? Jeho slová smerovali iba k ľudstvu, ktoré stvoril. Pravidlá pre muža a ženu ustanovil preto, aby ľudstvo mohlo normálne žiť. Na počiatku, keď Jahve stvoril ľudstvo, vytvoril dva druhy ľudských bytostí – mužov a ženy. A tak je v jeho vtelených telách rozdelenie na muža a ženu. Nerozhodoval o svojom diele na základe slov, ktoré povedal Adamovi a Eve. O obidvoch vteleniach bolo rozhodnuté úplne podľa Jeho myšlienok v čase, keď prvýkrát stvoril ľudstvo. To znamená, že dokončil dielo svojich dvoch vtelení na základe muža a ženy ešte pred ich skazením. Ak by ľudstvo prijalo slová, ktoré Jahve riekol Adamovi a Eve, zvedených hadom, a prenieslo ich na dielo Božieho vtelenia, nemal by aj Ježiš milovať svoju manželku tak, ako by sa patrilo? Bol by potom Boh ešte stále Bohom? A ak je to tak, bol by ešte schopný dokončiť svoje dielo? Ak by Božie vtelené telo nemalo ženskú podobu, nebolo by potom najväčším omylom, keby Boh stvoril ženu? Ak ľudia stále veria, že by bolo nesprávne, keby sa Boh vtelil do tela ženy, nebol by potom Ježiš, ktorý sa neoženil, a preto nebol schopný milovať svoju manželku, rovnakým omylom ako súčasné vtelenie? Keďže na posúdenie pravdy o súčasnom Božom vtelení používaš slová, ktoré Jahve povedal Eve, potom musíš použiť Jahveho slová smerované Adamovi, aby si súdil Pána Ježiša, ktorý sa stal telom vo Veku milosti. Nie je to jedno a to isté? Keďže Pána Ježiša posudzuješ ako muža, ktorého had neoklamal, potom nemôžeš posúdiť pravdu o dnešnom vtelení do ženy, ktorú had zviedol. To by bolo nespravodlivé! Posudzovať Boha týmto spôsobom svedčí o nedostatku rozumu. Keď sa Jahve dvakrát stal telom, pohlavie Jeho tela súviselo so ženou a mužom, ktorých had nezviedol. Bolo to v súlade s mužom a ženou, ktorých had neoklamal, preto sa dvakrát stal telom. Nemysli si, že Ježišova mužnosť bola rovnaká ako Adamova, ktorého had oklamal. Títo dvaja nemajú nič spoločné, títo muži majú dve odlišné prirodzenosti. Určite to nemôže byť tak, že Ježišova mužskosť dokazuje, že je hlavou všetkých žien, no nie všetkých mužov? Nie je vari kráľom všetkých Židov (mužov i žien)? On sám je Bohom, nielen hlavou ženy, ale aj hlavou muža. On je Pánom a hlavou všetkých stvorených bytostí. Ako by si mohol tvrdiť, že Ježišova mužskosť je symbolom hlavy ženy? Nebolo by to rúhanie? Ježiš je neskazeným mužom. On je Boh, On je Kristus, On je Pán. Ako by mohol byť rovnakým mužom ako Adam, ktorý bol skazený? Ježiš je telo, ktoré nosí najsvätejší Boží Duch. Ako by si mohol povedať, že je Bohom, ktorý má Adamovu mužskosť? Nebolo by v tom prípade celé Božie dielo nesprávne? Vložil by Jahve do Ježiša mužnosť Adama, ktorého oklamal had? Nie je súčasné vtelenie ďalším príkladom diela vteleného Boha, ktorý sa síce od Ježiša líši pohlavím, ale má rovnakú prirodzenosť? Stále sa opovažuješ tvrdiť, že by vtelený Boh nemohol byť ženou, pretože ženu zviedol had ako prvú? Ešte vždy sa odvažuješ vyhlasovať, že keďže je žena tou najšpinavšou a zdrojom skazenosti ľudstva, Boh by sa nemohol vteliť do ženskej podoby? Odvažuješ sa trvať na tom, že „žena má vždy poslúchať muža a nikdy sa nesmie prejaviť alebo priamo zastupovať Boha“? V minulosti si to nechápal, no môžeš sa teraz naďalej rúhať Božiemu dielu, najmä vtelenému Božiemu telu? Ak ti to nie je jasné, radšej si dávaj pozor na jazyk, aby si neodhalil svoju hlúposť a nevedomosť a neukázal svoju škaredosť. Nemysli si, že všetkému rozumieš. Nič, čo si kedy videl a zažil, nestačí na to, aby si pochopil čo i len tisícinu Môjho plánu riadenia. Prečo sa teda správaš tak povýšene? Tá tvoja štipka talentu a trochu poznania nepostačujú ani na to, aby ich Ježiš použil hoci len na jedinú sekundu svojho diela! Aké máš vlastne skúsenosti? Všetko, čo si videl a počul za svoj život, ako aj všetko, čo si si predstavoval, je menej ako dielo, ktoré vykonám v jedinom okamihu! Nebuď malicherný a nehľadaj chyby. Môžeš byť akokoľvek arogantný, no nie si nič viac než len stvorená bytosť, ktorá sa nevyrovná ani mravcovi! Nič v tvojich útrobách sa nevyrovná ani tomu, čo má v bruchu mravec! Nemysli si, že len preto, že si získal nejaké skúsenosti a postavenie, môžeš divoko rozhadzovať rukami a chvastať sa. Nie sú tvoje skúsenosti a postavenie výsledkom slov, ktoré som vyriekol? Veríš, že boli výmenou za tvoju vlastnú prácu a námahu? Dnes vidíš, že som sa stal telom, a len z tohto dôvodu si plný myšlienok a nekonečných predstáv. Keby nedošlo k Môjmu vteleniu, nemal by si toľko myšlienok, aj keby si bol výnimočne talentovaný. A nevznikajú tvoje predstavy práve z nich? Keby sa Ježiš nestal telom prvý raz, vedel by si vôbec o vtelení? Nie je to tým, že prvé vtelenie ti dalo poznatky, že máš tú drzosť súdiť druhé vtelenie? Prečo to podrobuješ skúmaniu namiesto toho, aby si bol podriadeným nasledovníkom? Keď vkročíš do tohto prúdu a predstúpiš pred vteleného Boha, dovolí ti, aby si Ho bral ako predmet výskumu? Môžeš skúmať históriu svojej vlastnej rodiny, ale ak by si sa pokúsil skúmať „rodinnú históriu“ Boha, dovolil by ti dnešný Boh vykonať takýto výskum? Nie si slepý? Neprivolávaš na seba opovrhnutie?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dve vtelenia zavŕšia význam vtelenia

Božie slová na každý deň  Úryvok 130

Ježiš a Ja pochádzame z jedného Ducha. Aj keď Naše telá nie sú prepojené, máme spoločného Ducha. I keď obsah našej práce a dielo, ktoré vykonávame, nie sú rovnaké, máme podobnú podstatu. Naše telá majú rôzne podoby, to je však spôsobené zmenou doby a odlišnými požiadavkami na Naše dielo. Naše služby nie sú rovnaké, preto sa líši aj dielo, ktoré prinášame, a povahy, ktoré človeku odhaľujeme. Preto to, čo človek vidí a chápe dnes, je iné ako v minulosti, čo je spôsobené zmenou doby. Aj keď majú odlišné pohlavia a podoby svojich tiel a nenarodili sa do tej istej rodiny, a už vôbec nie do tej istej doby, majú spoločného Ducha. Aj keď Ich telá nemajú žiadnu pokrvnú ani fyzickú príbuznosť, nemožno poprieť, že sú vtelenými telami Boha v dvoch rôznych časových obdobiach. To, že sú vtelenými telami Boha, je nezvratná pravda. Nemajú však rovnakú pokrvnú príbuznosť a nehovoria rovnakou ľudskou rečou (jeden bol muž, ktorý ovládal jazyk Židov, a druhá je žena, ktorá hovorí len po čínsky). Práve z týchto dôvodov žili v rôznych krajinách, aby každý konal svoje dielo, ako aj v rôznych časových obdobiach. Napriek tomu, že sú rovnakým Duchom a majú rovnakú podstatu, neexistuje ani najmenšia podobnosť medzi Ich telesnými schránkami. Spoločne sa delia o ľudskú prirodzenosť, avšak vonkajší vzhľad Ich tiel a okolnosti Ich narodenia sú odlišné. Nemá to žiadny vplyv na Ich dielo alebo na poznanie, ktoré o Nich má človek, pretože v konečnom dôsledku sú tým istým Duchom a nikto Ich nemôže oddeliť. Aj keď nie sú pokrvne spriaznení, Ich Duchovia sa starajú o celé Ich bytosti a prideľujú Im odlišné úlohy v rôznych časových obdobiach, pričom Ich telá sú z odlišných pokrvných línií. Duch Jahveho nie je otcom Ježišovho Ducha a Duch Ježiša nie je synom Jahveho Ducha. Sú jedným a tým istým Duchom. Rovnako aj dnešný vtelený Boh a Ježiš nie sú pokrvní príbuzní, ale sú jedno, pretože Ich Duchovia sú jedno. Boh môže konať dielo milosrdenstva a láskavosti, ako aj spravodlivého súdu a napomínania, a privolávať na človeka kliatby. Nakoniec môže vykonať dielo zničenia sveta a potrestania zla. Nerobí toto všetko On sám? Nejde o Božiu všemohúcnosť?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dve vtelenia zavŕšia význam vtelenia

Božie slová na každý deň  Úryvok 131

Vari by sa Boh, ktorý je najväčší v celom vesmíre i vo svete nad ním, dal úplne vysvetliť pomocou obrazu tela? Boh sa zaodieva do tohto tela, aby mohol vykonať jednu fázu svojho diela. Tento obraz tela nemá žiadny osobitný význam. Nesúvisí s plynutím vekov a nemá nič spoločné s Božou povahou. Prečo Ježiš nedovolil, aby Jeho obraz pretrval? Prečo nedovolil, aby človek namaľoval Jeho obraz, aby ho mohol odovzdať ďalším generáciám? Prečo nedovolil, aby ľudia uznali, že Jeho obraz je obrazom Božím? Hoci bol obraz človeka stvorený na Boží obraz, bolo by možné, aby podoba človeka predstavovala vznešený Boží obraz? Keď sa Boh stáva telom, len zostupuje z neba do konkrétneho tela. Je to Jeho Duch, ktorý zostupuje do tela, skrze ktoré koná dielo Ducha. Je to Duch, ktorý sa prejavuje v tele, a je to Duch, ktorý v tele koná svoje dielo. Dielo vykonané v tele plne reprezentuje Ducha a telo slúži pre dielo, ale to neznamená, že obraz tela je náhradou za skutočný obraz samého Boha. Toto nie je cieľom ani významom Boha, ktorý sa stal telom. On sa stáva telom len preto, aby si Duch našiel miesto na prebývanie, ktoré by vyhovovalo Jeho pôsobeniu, aby mohol lepšie uskutočniť svoje dielo v tele, aby ľudia mohli vidieť Jeho skutky, pochopiť Jeho povahu, počuť Jeho slová a spoznať zázrak Jeho diela. Jeho meno predstavuje Jeho povahu. Jeho dielo predstavuje Jeho identitu, ale nikdy nepovedal, že Jeho zjavenie v tele predstavuje Jeho podobu. To je len ľudská predstava. A tak rozhodujúcimi stránkami Božieho vtelenia sú Jeho meno, Jeho dielo, Jeho povaha a Jeho pohlavie. Tie sa používajú na predstavenie Jeho riadenia v tomto veku. Jeho zjavenie v tele nemá nijaký vzťah k Jeho riadeniu, je len pre Jeho vtedajšie dielo. Napriek tomu nie je možné, aby vtelený Boh nemal žiadnu konkrétnu podobu, a tak si vyberá vhodné pohlavie, ktoré určuje Jeho podobu. Keby Božia podoba mala mať reprezentatívny význam, potom by Boha predstavovali aj všetci, ktorí majú črty tváre podobné Jemu. Nebola by to hrubá chyba? Ježišov portrét namaľoval človek, aby Ho mohol uctievať. Duch Svätý mu vtedy nedal žiadne osobitné pokyny, a tak človek odovzdával tento pomyselný portrét ďalej až do dnešných čias. V skutočnosti to človek podľa pôvodného Božieho úmyslu nemal urobiť. Len ľudská horlivosť spôsobila, že Ježišov portrét sa zachoval až dodnes. Boh je Duch a človek nikdy nedokáže obsiahnuť to, čo je v konečnom dôsledku Jeho obraz. Ten môže predstavovať len Jeho povaha. Pokiaľ ide o podobu Jeho nosa, úst, očí a vlasov, tie obsiahnuť nedokážeš. Keď mal Ján zjavenie, uvidel obraz Syna človeka: z Jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč, Jeho oči boli ako plamene ohňa, Jeho hlava a vlasy boli biele ako vlna, Jeho nohy boli ako vyleštený bronz a okolo Jeho hrude bol zlatý pás. Hoci Jeho slová boli mimoriadne živé, obraz Boha, ktorý opísal, nebol obrazom stvorenej bytosti. To, čo videl, bola len vízia, a nie obraz osoby z hmotného sveta. Ján síce mal víziu, ale nebol svedkom skutočnej podoby Boha. Obraz vteleného Božieho tela, ktorý je obrazom stvorenej bytosti, nie je schopný reprezentovať Božiu povahu v jej úplnosti. Keď Jahve stvoril ľudstvo, povedal, že tak urobil na svoj obraz, a stvoril muža a ženu. Vtedy povedal, že stvoril muža a ženu na Boží obraz. Hoci sa obraz človeka podobá Božiemu obrazu, nemožno to chápať tak, že podoba človeka je Božím obrazom. A nemôžeš použiť ani ľudský jazyk, aby si úplne vystihol Boží obraz, pretože Boh je taký vznešený, taký veľký, taký úžasný a nepochopiteľný!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (3)

Božie slová na každý deň  Úryvok 132

Tentoraz Boh neprichádza vykonať dielo v duchovnom tele, ale v úplne obyčajnom. Okrem toho to nie je iba telo druhého Božieho vtelenia, je to tiež telo, cez ktoré sa Boh vracia k telesnosti. Je to veľmi obyčajné telo. Neuvidíš nič, čo by Ho odlišovalo od ostatných, no môžeš od Neho získať neslýchané pravdy. Toto bezvýznamné telo stelesňuje všetky Božie slová pravdy, vykonáva Božie dielo posledných dní a vyjadruje celú Božiu povahu, aby ju človek pochopil. Či netúžiš uvidieť Boha v nebi? Či netúžiš poznať Boha na nebesiach? Či netúžiš spoznať konečný osud ľudstva? Prezradí ti všetky tieto tajomstvá – tajomstvá, ktoré ti nikto nedokázal povedať, a rozpovie ti všetky pravdy, ktorým nerozumieš. Je tvojou bránou do kráľovstva a tvojím sprievodcom do nového veku. Takéto obyčajné telo skrýva mnoho nevyspytateľných tajomstiev. Jeho skutky sa ti môžu zdať nepochopiteľné, ale celý zámer Jeho diela stačí na to, aby si uvidel, že nie je obyčajným telom, ako sa ľudia domnievajú. Predstavuje Božie úmysly a opateru, ktorú Boh poskytuje ľuďom v posledných dňoch. Aj keď nepočuješ Jeho slová, ktoré akoby otriasali nebom a zemou, aj keď neuvidíš Jeho oči ako blčiaci plameň, a aj keď nemôžeš prijať disciplínu Jeho železnej palice, môžeš z Jeho slov počuť, že Boh je nahnevaný, a poznať, že prejavuje ľudstvu súcit. Uvidíš spravodlivú povahu Boha a Jeho múdrosť a navyše si uvedomíš Božiu starosť o celé ľudstvo. V posledných dňoch má Božie dielo umožniť človeku uvidieť Boha na nebesiach žijúceho medzi ľuďmi na zemi a umožniť mu poznať Boha, podriadiť sa Mu, báť sa a milovať Ho. Pre toto sa druhýkrát vrátil do tela. Aj keď človek dnes vidí Boha rovnakého ako je on sám, Boha s nosom a dvoma očami, všedného Boha, nakoniec vám Boh ukáže, že ak by tento človek neexistoval, nebo a zem by prešli hroznou zmenou. Ak by tento človek nejestvoval, nebesia by potemneli, zem by sa ponorila do chaosu a celé ľudstvo by zasiahli hlad a epidémie. Ukáže vám, že ak by vás v posledných dňoch vtelený Boh nespasil, už dávno by zničil celé ľudstvo v pekle. Ak by toto telo neexistovalo, potom by ste boli naveky arcihriešnikmi a večnými mŕtvolami. Mali by ste vedieť, že ak by toto telo neexistovalo, celé ľudstvo by čelilo neodvratnej katastrofe a nedokázalo by uniknúť ešte prísnejšiemu trestu, ktorý Boh uvalil na ľudstvo v posledných dňoch. Keby sa toto obyčajné telo nenarodilo, všetci by ste prosili o život, ale nemohli by ste ho žiť a modlili by ste sa za smrť, no nemohli by ste zomrieť. Keby toto telo neexistovalo, nezískali by ste pravdu a neprišli by ste dnes pred Boží trón, no Boh by vás za vaše ťažké hriechy potrestal. Vedeli ste, že ak by sa Boh nenavrátil do tela, nikto by nemal šancu na spásu, a keby do tohto tela neprišiel, Boh by už dávno ukončil starý vek? Ak je to tak, naďalej odmietate druhé Božie vtelenie? Keďže môžete z tohto obyčajného človeka získať toľko dobrodení, prečo Ho s radosťou neprijmete?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vedel si o tom? Boh vykonal medzi ľuďmi niečo veľké

Božie slová na každý deň  Úryvok 133

Dielo Božie je niečo, čo nedokážeš pochopiť. Ak nedokážeš naplno chápať, či si sa rozhodol správne, ani nemôžeš vedieť, či môže Božie dielo uspieť, prečo neskúsiš šťastie a nezistíš, či ti tento obyčajný človek dokáže pomôcť a či Boh naozaj vykonal veľkolepé dielo? Musím ti však povedať, že za čias Noema ľudia jedli a pili, sobášili sa a oddávali sa manželstvu do takej miery, že sa Boh nezniesol na to dívať, a tak zoslal veľkú potopu, aby zničil ľudstvo. Ušetril len osem členov Noemovej rodiny a všetky druhy vtákov a zvierat. Boh však v posledných dňoch ušetrí len tých, ktorí Mu budú verní až do konca. Hoci oba veky boli obdobím veľkej skazenosti, na ktoré sa Boh nezniesol dívať, a ľudstvo v oboch vekoch sa stalo takým skazeným a popieralo, že Boh je jeho Pánom, Boh zničil iba ľud za čias Noema. Ľudstvo v obidvoch vekoch spôsobilo Bohu veľký zármutok, ale Boh bol s ľuďmi posledných dní až doteraz trpezlivý. Prečo je to tak? Nikdy ste nad tým nerozmýšľali? Ak naozaj neviete, poviem vám to. Boh je schopný udeliť milosť ľuďom v posledných dňoch nie preto, že by boli menej skazení ako ľudia v dobe Noema, alebo že by sa pred Ním kajali, a už vôbec nie preto, že technológia v posledných dňoch je taká vyspelá, že by ich Boh ani nechcel zničiť. Je to preto, že Boh musí v posledných dňoch pôsobiť na skupinu ľudí a vykoná toto dielo sám vo svojom vtelení. Potom si Boh vyberie časť tejto skupiny a títo ľudia sa stanú predmetom Jeho spásy, plodom Jeho plánu riadenia a privedie ich do ďalšieho veku. Nech sa deje čokoľvek, Boh zaplatil túto cenu za prípravu na dielo, ktoré Jeho vtelené telo vykoná v posledných dňoch. Len vďaka tomuto telu ste sa dožili dnešného dňa. Boh žije v tele, a preto máte šancu prežiť. Vďaka tomuto obyčajnému človeku ste dosiahli všetko toto šťastie. A to nie je všetko – tohto obyčajného človeka bude nakoniec každý národ uctievať, tomuto bezvýznamnému človeku bude vzdávať vďaku a bude sa Mu podriaďovať, pretože toto sú pravda, život a cesta, ktoré On priniesol a ktoré zachránili celé ľudstvo, zmiernili konflikt medzi človekom a Bohom, zblížili ich a sprístupnili spojenie medzi myšlienkami Boha a človeka. On je ten, kto získal pre Boha ešte väčšiu slávu. Nie je taký obyčajný človek hoden tvojej dôvery a obdivu? Je nevhodné nazývať také obyčajné telo Kristom? Nemôže sa takýto obyčajný človek stať prejavom Boha medzi ľuďmi? Nezaslúži si taký človek, ktorý ušetril ľudí od pohromy, vašu lásku a túžbu držať sa Ho? Ak odmietate pravdy vyslovené z Jeho úst a nenávidíte Jeho existenciu medzi vami, čo z vás napokon bude?

Na tomto obyčajnom človeku stojí celé Božie dielo v posledných dňoch. Obdaruje ťa všetkým, a navyše za teba o všetkom rozhodne. Ako môžete takého človeka považovať za takého jednoduchého, že si nezaslúži ani zmienku? Nepresvedčila vás úplne Jeho pravda? Nepresvedčilo vás svedectvo o Jeho skutkoch? Nie je cesta, ktorú prináša, hodna toho, aby ste po nej kráčali? Prečo Ho v konečnom dôsledku nenávidíte, zavrhujete a vyhýbate sa Mu? Tento človek vyjadruje pravdu, tento človek poskytuje pravdu a práve tento človek vám prináša cestu, aby ste po nej kráčali. Stále nedokážete v týchto pravdách nájsť stopy Božieho diela? Bez Ježišovho diela by ľudstvo nemohlo zostúpiť z kríža, ale bez dnešného vtelenia by tí, ktorí zostúpili z kríža, nemohli nikdy získať Boží súhlas alebo vstúpiť do nového veku. Bez príchodu tohto obyčajného človeka by ste nikdy nemali príležitosť ani oprávnenie uvidieť pravú tvár Boha, pretože vy všetci by ste už boli dávno zničení. Boh vám odpustil a prejavil milosrdenstvo pre príchod druhého vtelenia Boha. I tak sa s vami nakoniec musím rozlúčiť týmito slovami: tento obyčajný človek, ktorý je vteleným Bohom, je pre vás životne dôležitý. Toto je tá veľká vec, ktorú Boh medzi ľuďmi vykonal.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vedel si o tom? Boh vykonal medzi ľuďmi niečo veľké

Božie slová na každý deň  Úryvok 134

Čo by si mal vedieť o praktickom Bohu? Duch, Osoba a Slovo tvoria samotného praktického Boha a v tom spočíva skutočný význam samotného praktického Boha. Ak poznáš iba Božiu osobu – ak poznáš Jej zvyky a osobnosť –, ale nepoznáš dielo Ducha, ani to, čo Duch koná v ľudskom tele, a ak venuješ pozornosť iba Duchu a Slovu a modlíš sa iba pred Duchom, ale nepoznáš Jeho dielo v praktickom Bohu, tak to len potvrdzuje, že nepoznáš praktického Boha. Poznanie praktického Boha zahŕňa spoznávanie a prežívanie Jeho slov, chápanie pravidiel a zásad diela Ducha Svätého i toho, ako Duch Boží koná v ľudskom tele. Takisto sem patrí aj poznanie, že každé Božie konanie v tele riadi Duch a že slová, ktoré hovorí, sú Jeho priamym vyjadrením. Aby si teda poznal praktického Boha, v prvom rade musíš vedieť, ako Boh pôsobí v ľudskej prirodzenosti a ako v božskej prirodzenosti. V tomto prípade ide o vyjadrenia Ducha, ktorými sa zaoberajú všetci ľudia.

Aké sú aspekty vyjadrení Ducha? Boh niekedy pôsobí v ľudskej, inokedy v božskej prirodzenosti – ale v oboch prípadoch všetko riadi Duch. Nech už je duch vo vnútri ľudí akýkoľvek, rovnaké je aj ich vonkajšie vyjadrenie. Duch pôsobí normálne, ale Jeho pôsobenie sa skladá z dvoch častí: prvou časťou je Jeho pôsobenie v ľudskej prirodzenosti a druhou je Jeho pôsobenie v božskej prirodzenosti. To by si si mal ujasniť. Pôsobenie Ducha sa mení podľa okolností: keď je potrebné Jeho ľudské dielo, Duch ho usmerňuje, a keď je potrebné Jeho božské dielo, zjaví sa priamo božská prirodzenosť, aby ho naplnila. Keďže Boh koná a zjavuje sa v tele, činí sa v ľudskej aj v božskej prirodzenosti. Jeho dielo v ľudskej prirodzenosti riadi Duch a vykonáva ho preto, aby uspokojoval telesné potreby ľudí, uľahčoval im spoluprácu s Ním, umožňoval im nazerať na praktickosť a normalitu Boha a dovoľoval im vidieť, že Boží Duch vstúpil do ľudského tela a je medzi ľuďmi, žije spolu s nimi a zaoberá sa nimi. Jeho dielo v božskej prirodzenosti sa uskutočňuje preto, aby zabezpečil životy pre ľudí a viedol ich vo všetkom z pozitívnej stránky, menil ich povahy a umožnil im skutočne uzrieť zjavenie Ducha v tele. Rast v živote človeka sa v prvom rade dosahuje priamo prostredníctvom Božieho diela a slov božskej prirodzenosti. Ľudská povaha sa môže zmeniť, len ak ľudia prijmú Božie dielo v božskej prirodzenosti – iba tak dokážu nasýtiť svojho ducha. Ľudia však môžu dosiahnuť výsledky Božieho diela naplno len vtedy, keď prijmú aj dielo v ľudskej prirodzenosti – Božie duchovné pastierstvo, podporu a zaopatrenie ľudstva. Sám praktický Boh, o ktorom dnes hovoríme, koná v ľudskej aj v božskej prirodzenosti. Skrze zjavenie praktického Boha dochádza k Jeho normálnemu ľudskému pôsobeniu i životu a zároveň k Jeho absolútne božskému pôsobeniu. Jeho ľudská a božská prirodzenosť sa spájajú v jedno a dielo oboch sa uskutočňuje prostredníctvom slov. Či už v ľudskej alebo v božskej prirodzenosti, je to práve On, kto vypovedá slová. Keď Boh pôsobí v ľudskej prirodzenosti, hovorí jazykom človeka, aby sa ľudia mohli zapojiť a porozumieť Mu. Svoje slová vyslovuje jasne a je im ľahko rozumieť, takže ich môže poskytnúť všetkým ľuďom. Nehľadiac na to, či majú vedomosti alebo sú nevzdelaní, všetci môžu prijímať Božie slová. Božie dielo v božskej prirodzenosti sa tiež uskutočňuje slovom, ale je plné obživy, plné života. Nie je poznačené ľudskými predstavami, nezahŕňa ľudské priania a nemá ľudské hranice. Vymyká sa akejkoľvek bežnej ľudskej prirodzenosti. Vykonáva sa v tele, ale je priamym vyjadrením Ducha. Ak ľudia prijmú iba Božie dielo v ľudskej prirodzenosti, potom sa obmedzia na určitý rozsah, a preto budú potrebovať večné orezávanie a disciplinovanie, aby sa v nich udiala hoci len malá zmena. Bez diela alebo prítomnosti Ducha Svätého sa však vždy budú uchyľovať k svojim starým zvykom. Len pôsobením božskej prirodzenosti možno tieto neduhy a nedostatky napraviť a len tak sa ľudia môžu stať celistvými. Preto je namiesto sústavného orezávania potrebné pozitívne zabezpečenie a používanie slov na odstránenie všetkých nedostatkov, odhalenie všetkých ľudských stavov, ako aj usmernenie ľudských životov, vyjadrení a činov i na obnaženie ich úmyslov a pohnútok. To je praktické dielo praktického Boha. Preto by ste sa vo svojom postoji k praktickému Bohu mali ihneď podriadiť pred Jeho ľudskou prirodzenosťou, spoznať a uznať Ju. Okrem toho by ste mali prijať Jeho božské dielo a slová a podriadiť sa im. Božie zjavenie v tele znamená, že celé dielo a slová Božieho Ducha sa uskutočňujú skrze Jeho normálnu ľudskú prirodzenosť a skrze Jeho vtelené telo. Inými slovami, Boží Duch riadi svoje ľudské dielo a zároveň v ňom vykonáva božské dielo, takže vo vtelenom Bohu možno vidieť Božie dielo v ľudskej prirodzenosti aj Jeho dokonalé dielo v božskej prirodzenosti. Taký je skutočný význam zjavenia sa praktického Boha v tele. Ak to dokážeš pochopiť, budeš schopný dať si do súvislosti všetky jednotlivé časti Boha. Prestaneš pripisovať neprimeraný význam Jeho dielu v božskej prirodzenosti a na Jeho dielo v tej luďskej prestaneš hľadieť s nepatričným odporom, nebudeš zachádzať do extrémov ani sa uberať okľukami. Keď sa to vezme z celkového hľadiska, zmysel praktického Boha spočíva v tom, že dielo Jeho v ľudskej a božskej prirodzenosti, ako ho riadi Duch, sa vyjadruje skrze Jeho telo, takže ľudia môžu vidieť, že je živý a reálny, skutočný a pravdivý.

Dielo Božieho Ducha v ľudskej prirodzenosti má prechodné fázy. Tým, že ju zdokonaľuje, dáva svojej ľudskej prirodzenosti možnosť prijímať vedenie Ducha, po ktorom je schopná zabezpečovať a starať sa o cirkvi ako o svoje ovečky. Toto je jedno z vyjadrení normálneho Božieho diela. Ak teda dokážeš jasne vidieť princípy Božieho pôsobenia v ľudskej prirodzenosti, potom je nepravdepodobné, že by si v sebe o ňom živil predstavy. Bez ohľadu na všetko ostatné sa Boží Duch nemôže mýliť. Je spravodlivý a bezchybný. Nič nerobí nesprávne. Božie dielo je priamym vyjadrením Božích úmyslov bez vyrušení ľudskej prirodzenosti. Nepodlieha dovŕšeniu dokonalosti, ale pochádza priamo od Ducha. Avšak skutočnosť, že dokáže konať božským spôsobom, vyplýva z Jeho ľudskej prirodzenosti. Tá nie je ani v najmenšom nadprirodzená a zdá sa, že ju vykonáva obyčajný človek. Boh zostúpil z neba na zem najmä preto, aby vyjadril Božie slová skrze telo a aby dokončil dielo Božieho Ducha za pomoci tela.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si vedieť, že praktický Boh je samotným Bohom

Božie slová na každý deň  Úryvok 135

Ľudia dnes poznajú praktického Boha príliš povrchne a ich chápanie významu vtelenia je stále príliš chatrné. Vďaka Božiemu telu a Jeho slovám ľudia pochopia, že Boží Duch v sebe ukrýva tak veľa, že je veľmi bohatý. No nech sa deje čokoľvek, Božie svedectvo nakoniec vždy pochádza od Božieho Ducha: čo Boh koná v tele, podľa akých princípov pôsobí, čo uskutočňuje v ľudskej a čo v božskej prirodzenosti. Ľudia o tom musia vedieť. Dnešní ľudia sú schopní uctievať osobu, zatiaľ čo ty v podstate uctievaš Ducha, a to je minimum, ktoré by mali ľudia dosiahnuť pri poznávaní vteleného Boha: spoznať podstatu Ducha skrze telo, poznať božské a ľudské dielo Ducha v tele, prijať všetky slová a vyjadrenia Ducha v tele a vidieť, ako Boží Duch riadi telo a prejavuje v ňom svoju moc. Človek totiž prostredníctvom tela spoznáva Ducha na nebesiach. Zjavením samotného praktického Boha medzi ľuďmi sa v ľudských predstavách rozptýlil nejasný Boh. Tým, že ľudia vzdávajú úctu samotnému praktickému Bohu, vzrástla ich podriadenosť voči Bohu a prostredníctvom božského a ľudského pôsobenia Ducha Božieho v tele človek dostáva zjavenia, vedenie a v jeho živote dochádza k zmenám. Toto je skutočný zmysel pôsobenia Ducha v tele, ktorého hlavným cieľom je, aby ľudia mohli nadviazať spojenie s Bohom, spoliehať sa na Neho a dospieť k Jeho poznaniu.

Aký postoj by mali ľudia v zásade zaujať k praktickému Bohu? Čo vieš o vtelení, o zjavení Slova v tele, o zjavení Boha v tele, o skutkoch praktického Boha? Aké sú hlavné témy dnešnej diskusie? Vtelenie, príchod Slova v tele a zjavenie sa Boha v tele sú otázky, ktoré musíme pochopiť. Postupne musíte dospieť k tomu, že ich budete chápať a mať v nich jasno na základe vašej životnej skúsenosti, vášho duchovného postavenia v živote a na základe doby. Proces, v ktorom ľudia spoznávajú Božie slová, je rovnaký ako ten, v ktorom objavujú Božie slová v tele. Čím viac ľudia zažívajú Božie slová, tým viac spoznávajú Božieho Ducha. Skrze skúsenosť s Božími slovami ľudia pochopia princípy pôsobenia Ducha a spoznávajú tak samotného praktického Boha. V podstate, keď Boh zdokonaľuje ľudí a získava ich, dáva im spoznať skutky praktického Boha. Používa dielo praktického Boha, aby ľuďom ukázal skutočný význam vtelenia, aby im ukázal, že Boží Duch sa človeku skutočne zjavil. Keď si Boh ľudí získa a zdokonalí ich, vyjadrenia praktického Boha si ich podmania. Slová praktického Boha ich zmenia a zapracujú do nich Jeho vlastný život, naplnia ich tým, čím On je (či už tým, čím je vo svojej ľudskej prirodzenosti, alebo tým, čím je vo svojej božskej prirodzenosti), naplnia ich podstatou Jeho slov a prinútia ľudí žiť podľa Jeho slov. Keď Boh získava ľudí, robí to predovšetkým tak, že používa slová a vyjadrenia praktického Boha ako spôsob, ako sa orezať nedostatky ľudí, ako ich súdiť a odhaľovať ich vzdorovitú povahu, čím im prináša to, čo potrebujú, a ukazuje im, že Boh zostúpil medzi ľudí. Najdôležitejšie zo všetkého je, že dielo, ktoré vykonáva praktický Boh, zachraňuje všetkých ľudí spod vplyvu satana, odvádza ich zo zeme špinavosti a zbavuje ich skazenej povahy. Najhlbší význam toho, že človeka získa praktický Boh, spočíva v tom, že je schopný žiť v normálnej ľudskej prirodzenosti s praktickým Bohom ako vzorom a príkladom, že je schopný uvádzať ju do praxe podľa slov a požiadaviek praktického Boha bez najmenšej odchýlky alebo odklonu, vykonávať prax tak, ako káže, a byť schopný dosiahnuť všetko, čo žiada. Boh si ťa tak získa. A keď sa tak stane, získaš nielen pôsobenie Ducha Svätého, ale hlavne budeš schopný žiť podľa požiadaviek praktického Boha. Iba to, že máš dielo Ducha Svätého, neznamená, že máš život. Podstatou je, či si schopný konať podľa požiadaviek praktického Boha, čo súvisí s tým, či si ťa Boh dokáže získať. Práve tie sú najvyšším zmyslom diela praktického Boha v tele. To značí, že Boh si získava skupinu ľudí vďaka skutočnému a reálnemu zjaveniu sa v tele, vďaka tomu, že je živý a reálny, že Ho ľudia vidia, že skutočne koná dielo Ducha v tele a že pôsobí ako vzor pre ľudí v tele. Cieľom Božieho príchodu v tele je predovšetkým dať ľuďom možnosť vidieť praktické Božie skutky, dať beztvarému Duchu telesnú podobu a umožniť ľuďom, aby Ho videli a dotýkali sa Ho. Takto Ho budú tí, ktorí sa Ním nechajú úplne naplniť a získať, žiť a budú v zhode s Jeho úmyslami. Keby Boh hovoril len na nebesiach a v skutočnosti by nezostúpil na zem, potom by ľudia zatiaľ neboli schopní spoznať Ho. Božie skutky by mohli hlásať len pomocou prázdnej teórie a Božie slová by nepovažovali za realitu. Boh zostúpil na zem predovšetkým preto, aby bol vzorom a príkladom pre tých, ktorých si chce získať. Len tak môžu ľudia Boha skutočne spoznať, dotknúť sa Ho a vidieť Ho, a len tak si ich môže Boh skutočne získať.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si vedieť, že praktický Boh je samotným Bohom

Božie slová na každý deň  Úryvok 136

Dielo Božieho vtelenia má dve časti. Keď sa Boh stal prvýkrát telom, ľudia v Neho neverili ani Ho nepoznali a pribili Ježiša na kríž. Keď sa potom stal telom druhýkrát, ľudia v Neho stále neverili a už vonkoncom Ho nepoznali a opäť pribili Krista na kríž. Nie je človek nepriateľom Boha? Ak Ho človek nepozná, ako by mohol byť Jeho dôverným priateľom? Ako by mohol byť oprávnený podať o Bohu svedectvo? Nie sú všetky tvrdenia človeka o tom, že Boha miluje, slúži Mu a velebí Ho, nečestné klamstvá? Ak zasvätíš svoj život týmto nerealistickým a nepraktickým veciam, nepracuješ zbytočne? Ako by si mohol byť dôverným priateľom Boha, keď ani nevieš, kto Boh je? Nie je takéto úsilie abstraktné a nejasné? Nie je klamlivé? Ako môže byť človek dôverným priateľom Boha? Aký je praktický význam dôverného priateľstva s Bohom? Môžeš byť dôverným priateľom Božieho Ducha? Vidíš, aký je Duch veľký a vznešený? Byť dôverným priateľom neviditeľného, nehmotného Boha – nie je to niečo abstraktné a nejasné? Aký praktický význam má takéto úsilie? Nie je to všetko nečestné klamstvo? Snažíš sa stať dôverným priateľom Boha, no v skutočnosti si len satanov pes, pretože Boha nepoznáš a usiluješ sa o neexistujúceho „Boha všetkých vecí“, ktorý je neviditeľný, nehmotný a je produktom tvojich vlastných predstáv. Všeobecne povedané, takýto „Boh“ je vlastne satan a ak by sme to mali vyjadriť prakticky, si to ty sám. Usiluješ sa byť svojím vlastným dôverným priateľom, no hovoríš, že sa snažíš stať dôverným priateľom Boha – nie je to rúhanie? Aká je hodnota takéhoto snaženia? Ak sa Duch Boží nestane telom, podstatou Boha je len neviditeľný, nehmotný Duch života, bez tvaru a formy, nemateriálny, pre človeka neprístupný a nepochopiteľný. Ako by človek mohol byť dôverným priateľom takéhoto nehmotného, podivuhodného a nevyspytateľného Ducha? Nie je to vtip? Takéto absurdné argumentovanie je neplatné a nepraktické. Stvorený človek sa od Ducha Božieho prirodzene líši, tak ako by títo dvaja mohli byť dôvernými priateľmi? Keby Duch Boží nebol zhmotnený v tele, keby sa Boh nestal telom a nepokoril sa tým, že sa z Neho stala stvorená bytosť, stvorený človek by nemal oprávnenie a schopnosť stať sa Jeho dôverným priateľom. Okrem zbožných veriacich, ktorí sa môžu stať dôvernými priateľmi Boha, keď ich duše vstúpia na nebesia, by väčšina ľudí nebola schopná stať sa dôverným priateľom Božieho Ducha. A ak sa ľudia chcú na nebesiach stať dôvernými priateľmi Boha pod vedením vteleného Boha, nie sú to ohromujúco hlúpi neľudia? Ľudia sa usilujú len o „vernosť“ neviditeľnému Bohu a nevenujú ani najmenšiu pozornosť Bohu, ktorého vidia, pretože je také ľahké usilovať sa o neviditeľného Boha. Môžu to robiť, ako len chcú, ale usilovať sa o viditeľného Boha nie je také ľahké. Osoba, ktorá hľadá nejasného Boha, absolútne nedokáže Boha získať, pretože nejasné a abstraktné veci si človek len predstavuje a nedokáže ich získať. Keby bol Boh, ktorý prišiel medzi vás, vznešený, ušľachtilý a pre vás nedosiahnuteľný, ako by ste mohli pochopiť Jeho úmysly? A ako by ste Ho mohli poznať a chápať? Keby si robil len svoju prácu a nemal normálny kontakt s človekom alebo obvyklú ľudskú prirodzenosť a obyčajní smrteľníci by sa k Nemu nemohli priblížiť, ako by ste Ho mohli poznať, aj keby toho pre vás veľa spravil, no nemali by ste s Ním žiadny kontakt a nevideli by ste Ho? Keby neexistovalo toto telo s normálnou ľudskou prirodzenosťou, človek by nemal ako poznať Boha. Dôverným priateľom Boha v ľudskom tele môže byť len vďaka vteleniu Boha. Ľudia sa stávajú dôvernými priateľmi Boha, pretože s ním prichádzajú do styku, žijú spolu s Ním a sprevádzajú Ho, a tak Ho postupne spoznávajú. Nebolo by snaženie človeka márne, keby to tak nebolo? Znamená to, že schopnosť človeka byť dôverným priateľom Boha nie je daná dielom Boha, ale praktickosťou a normálnosťou vteleného Boha. Ľudia majú možnosť plniť si svoju povinnosť a uctievať skutočného Boha len preto, lebo Boh sa stane telom. Nie je to najreálnejšia a najpraktickejšia pravda? Ešte stále chceš byť dôverným priateľom Boha na nebesiach? Človek môže byť Jeho dôverným priateľom a dôverníkom len vtedy, keď sa Boh do určitej miery poníži, teda len keď sa stane telom. Boh pochádza z Ducha – ako môžu byť ľudia oprávnení byť dôvernými priateľmi tohto Ducha, ktorý je taký vznešený a nevyspytateľný? Ľudia môžu pochopiť Jeho úmysly a Boh si ich môže získať praktickým spôsobom, len keď Duch Boží zostúpi do tela a stane sa stvorenou bytosťou s rovnakým zovňajškom, ako má človek. Hovorí a pracuje v tele, zažíva radosti, smútok a utrpenie ľudstva, žije v rovnakom svete ako ľudstvo, chráni ho a vedie, a takto ľudí očisťuje a umožňuje im získať Jeho spásu a požehnanie. Ľudia môžu byť dôvernými priateľmi Boha, až keď získajú tieto veci a skutočne porozumejú Božím úmyslom. Len toto je praktické. Keby bol Boh pre ľudí neviditeľný a nehmotný, ako by mohli byť Jeho dôvernými priateľmi? Nie je to prázdne učenie?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len tí, ktorí poznajú Boha a Jeho dielo, môžu Boha uspokojiť

Božie slová na každý deň  Úryvok 137

Keď Boh prichádza na zem, koná iba svoje dielo v božskej prirodzenosti, ktoré nebeský Duch zveril vtelenému Bohu. Keď príde, len reční po celej krajine, aby dal hlas svojim výrokom rôznymi prostriedkami a z rôznych perspektív. Za svoje ciele a princíp diela považuje predovšetkým zaopatrovanie a učenie ľudí a nezaoberá sa takými vecami, ako sú medziľudské vzťahy alebo detaily života jednotlivých ľudí. Jeho hlavnou službou je hovoriť v mene Ducha. To znamená, že keď sa Boží Duch fyzicky zjaví v tele, stará sa iba o život človeka a hlása pravdu. Nezapája sa do ľudskej práce, teda nezúčastňuje sa na práci ľudstva. Ľudia nemôžu konať božské dielo a Boh sa nepodieľa na ľudskej práci. Všetky tie roky, odkedy Boh prišiel na túto zem, aby vykonal svoje dielo, ho vždy vykonával prostredníctvom ľudí. Týchto ľudí však nemožno považovať za vteleného Boha – iba za tých, ktorých Boh používa. Boh dneška však môže hovoriť priamo z pohľadu božskej prirodzenosti, vysielať hlas Ducha a pracovať v Jeho mene. Všetci, ktorých Boh počas vekov používal, sú rovnako príkladom Božieho Ducha pôsobiaceho vo fyzickom tele – prečo ich teda nemožno nazývať Bohom? No dnešný Boh je tiež Boží Duch pôsobiaci priamo v tele a Ježiš bol tiež Boží Duch pôsobiaci v tele. A oboch nazývame Boh. V čom je teda rozdiel? Všetci ľudia, ktorých Boh po celé veky používal, boli schopní normálneho myslenia a úsudku. Všetci chápali princípy ľudského správania. Mali normálne ľudské predstavy a vlastnili všetky veci, ktoré by mali normálni ľudia vlastniť. Väčšina z nich mala výnimočný talent a vrodenú inteligenciu. Boží Duch pri pôsobení na týchto ľuďoch využil ich talenty, ktoré sú ich darmi od Boha. Boží Duch zapája do hry ich talenty a využíva ich silné stránky v službe Bohu. Božia podstata je však bez predstáv a myšlienok, je nepoznačená ľudskými úmyslami, a dokonca jej chýba aj to, čo majú normálni ľudia. To znamená, že nepozná ani princípy ľudského správania. Takto to je, keď dnešný Boh prichádza na zem. Jeho dielo a Jeho slová nie sú poznačené ľudskými úmyslami a myšlienkami, ale sú priamym prejavom úmyslov Ducha a On koná priamo v Božom mene. To znamená, že Duch hovorí priamo, teda že božstvo priamo koná dielo bez toho, aby sa do neho vmiešal čo i len náznak ľudských úmyslov. Inými slovami, vtelený Boh priamo stelesňuje božstvo, nemá ľudské myšlienky a predstavy a nechápe princípy ľudského správania. Ak by pôsobila iba božská prirodzenosť (teda iba samotný Boh), nebolo by možné, aby sa Božie dielo vykonávalo na zemi. Keď teda Boh prichádza na zem, musí mať menší počet ľudí, prostredníctvom ktorých vykonáva svoje dielo v rámci ľudskej prirodzenosti, v spojení s dielom, ktoré koná v božskej prirodzenosti. Inými slovami, využíva ľudskú prácu na podporu svojho božského diela. Ak by to tak nebolo, človek by sa nemohol priamo zapojiť do božského diela. Takto to bolo s Ježišom a Jeho učeníkmi. Počas svojho pôsobenia vo svete Ježiš zrušil staré zákony a ustanovil nové prikázania. Vyriekol tiež mnoho slov. Celé toto dielo konal v rámci božskej prirodzenosti. Ostatní, ako Peter, Pavol a Ján, opierali svoju ďalšiu prácu o základy Ježišových slov. Boh teda začal svoje dielo v tomto veku, ohlasujúc začiatok Veku milosti, čím započal novú éru, zrušil starú a tiež naplnil slová: „Boh je začiatok aj koniec.“ Inými slovami, človek musí vykonávať ľudské dielo na základoch Božieho diela. Keď Ježiš povedal všetko, čo mal povedať, a dokončil svoje dielo na zemi, opustil človeka. Potom všetci ľudia pracovali podľa princípov vyjadrených v Jeho slovách a praktizovali podľa právd, o ktorých hovoril. Všetci títo ľudia pracovali pre Ježiša. Ak by to dielo tvoril Ježiš sám, bez ohľadu na to, koľko slov by povedal, ľudia by neboli schopní zdieľať Jeho slová, pretože pôsobil v božskej prirodzenosti a mohol hovoriť iba slová božskej prirodzenosti, a tak nemohol vysvetliť veci do tej miery, aby normálni ľudia mohli Jeho slová pochopiť. A tak musel mať apoštolov a prorokov, ktorí prišli po Ňom, aby Jeho dielo zavŕšili. Toto je princíp, ako vtelený Boh koná svoje dielo – používa vtelené telo na to, aby mohol hovoriť a konať a aby tak dokončil dielo božskej prirodzenosti, a potom používa niekoľkých alebo možno viacerých ľudí, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami, aby svoje dielo zavŕšil. Boh teda používa ľudí, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami, aby pôsobili ako pastieri ľudstva a polievali ho a aby Boží vyvolený ľud mohol vstúpiť do pravdy-reality.

Ak by Boh, keď vošiel do tela, konal iba dielo božskej prirodzenosti a nebolo by žiadnych ľudí, ktorí by boli v súlade s Jeho úmyslami, ktorí by s Ním pracovali v zhode, potom by človek nebol schopný pochopiť Božie úmysly ani sa s Bohom spojiť. Boh musí používať normálnych ľudí, ktorí sú v súlade s Jeho úmyslami, aby dokončili toto dielo, dohliadali na cirkvi a pôsobili ako ich pastieri a aby tak bolo možné dosiahnuť úroveň, ktorú si ľudské kognitívne procesy, teda ľudský mozog, dokážu predstaviť. Inými slovami, Boh používa menší počet ľudí, ktorí sú v súlade s Jeho úmyslami, aby „preložili“ dielo, ktoré On koná v rámci svojej božskej prirodzenosti, a tak ho odkryli – aby premenili božskú reč na ľudskú, aby jej ľudia mohli porozumieť a pochopiť ju. Ak by to Boh neurobil, nikto by nerozumel božskému jazyku Boha, pretože ľudia, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami, sú napokon v malej menšine a ľudská schopnosť chápania je nízka. Preto Boh volí túto metódu len vtedy, keď pôsobí vo vtelenom tele. Ak by existovalo iba božské dielo, človek by nemohol spoznať Boha ani sa s Ním spojiť, pretože človek nerozumie Božiemu jazyku. Človek je schopný porozumieť tomuto jazyku iba prostredníctvom ľudí, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami a objasňujú Jeho slová. Ak by však v ľudskej prirodzenosti pracovali len takíto ľudia, umožnilo by to iba udržiavať normálny život človeka. Nedokázalo by to zmeniť jeho povahu. Božie dielo by nemohlo mať nový východiskový bod, boli by tu len tie isté staré pesničky, tie isté staré frázy. Len prostredníctvom vteleného Boha, ktorý hovorí všetko, čo treba povedať, a robí všetko, čo treba urobiť počas Jeho vtelenia, po ktorom ľudia pracujú a žijú na základe Jeho slov, len vtedy bude ich povaha života schopná zmeny a len tak budú môcť držať krok s dobou. On, ktorý pôsobí v božskej prirodzenosti, predstavuje Boha, kým tí, ktorí pôsobia v ľudskej prirodzenosti, sú ľudia používaní Bohom. To znamená, že vtelený Boh sa podstatne líši od ľudí, ktorých Boh používa. Vtelený Boh je schopný konať dielo božskej prirodzenosti, zatiaľ čo ľudia, ktorých Boh používa, toho nie sú schopní. Na začiatku každého veku osobne prehovorí Boží Duch a započne novú éru, aby priviedol človeka k novému začiatku. Keď dohovorí, znamená to, že Božie dielo v Jeho božskej prirodzenosti je zavŕšené. Potom všetci ľudia nasledujú tých, ktorých Boh použil, aby vstúpili do svojej životnej skúsenosti. Na základe rovnakého princípu je to aj štádium, v ktorom Boh privádza človeka do nového veku a dáva ľuďom nový východiskový bod – vtedy sa končí Božie dielo v tele.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Základný rozdiel medzi vteleným Bohom a ľuďmi, ktorých Boh používa

Božie slová na každý deň  Úryvok 138

Boh neprichádza na zem, aby zdokonalil svoju normálnu ľudskú prirodzenosť ani aby konal prácu normálnej ľudskej prirodzenosti. Prichádza len preto, aby v normálnej ľudskej prirodzenosti vykonal dielo božskej prirodzenosti. To, čo Boh hovorí o normálnej ľudskej prirodzenosti, nezodpovedá ľudským predstavám. Človek definuje „normálnu ľudskú prirodzenosť“ ako stav, keď má manželku alebo manžela a synov a dcéry, čo je dôkazom, že ide o normálneho človeka. Boh to však takto nevidí. Normálnu ľudskú prirodzenosť vidí tak, že máme normálne ľudské myšlienky, normálne ľudské životy a rodíme sa z normálnych ľudí. Jeho normálnosť však neznamená mať manželku alebo manžela a deti spôsobom, akým o normálnosti hovorí človek. Čiže pre človeka je predstava normálnej ľudskej prirodzenosti, o ktorej hovorí Boh, niečím, čo by človek považoval za absenciu ľudskej prirodzenosti, takmer bez pocitov a zdanlivo bez telesných potrieb, rovnako ako Ježiš, ktorý sa vyznačoval iba zovňajškom normálneho človeka a prijal vzhľad normálneho človeka, ale v podstate nemal úplne všetko, čím by sa normálny človek mal vyznačovať. Z toho je zrejmé, že vtelená Božia podstata nezahŕňa celú normálnu ľudskú prirodzenosť ako takú, ale iba časť toho, čo by ľudia mali mať, aby napĺňali predstavy o normálnom ľudskom živote a udržiavali si normálne ľudské rozumové schopnosti. Tieto veci však nemajú nič spoločné s tým, čo človek považuje za normálnu ľudskú prirodzenosť. Je to niečo, čím by sa mal vyznačovať vtelený Boh. Sú však takí, ktorí tvrdia, že o vtelenom Bohu možno povedať, že má normálnu ľudskú prirodzenosť iba vtedy, ak má manželku, synov a dcéry, teda rodinu. Ak ich nemá, vraj nie je normálnym človekom. Tak sa ťa spýtam takto: „Má Boh ženu? Je možné, aby mal Boh manžela? Môže mať Boh deti?“ Nie sú to bludy? Vtelený Boh však nemôže vyskočiť zo štrbiny medzi skalami ani spadnúť z neba. Môže sa len narodiť do normálnej ľudskej rodiny. Preto má rodičov a súrodencov. Toto sú veci, ktoré by normálna ľudská prirodzenosť vteleného Boha mala mať. A to bol aj prípad Ježiša. Ježiš mal otca a matku, sestry a bratov a to všetko bolo normálne. No ak by mal manželku, synov a dcéry, potom by už nemal normálnu ľudskú prirodzenosť tak, ako to Boh zamýšľal pre vteleného Boha. V takom prípade by nebol schopný pracovať v mene božskej prirodzenosti. Práve preto, že nemal manželku ani deti, a predsa sa narodil normálnym ľuďom do normálnej rodiny, mohol konať dielo božskej prirodzenosti. Aby sme to ešte viac objasnili, Boh považuje za normálneho takého človeka, ktorý sa narodil v normálnej rodine. Len taký človek je povolaný konať božské dielo. Keby však tento človek mal manželku, deti alebo manžela, nemohol by vykonávať božské dielo, pretože by mal iba takú normálnu ľudskú prirodzenosť, akú potrebujú ľudia, nie však normálnu ľudskú prirodzenosť, ktorú vyžaduje Boh. To, ako uvažuje Boh a ako tomu ľudia rozumejú, sú často veľmi rozdielne, na hony vzdialené veci. V tejto fáze Božieho diela je veľa toho, čo je v rozpore s ľudskými predstavami a výrazne sa od nich líši. Dalo by sa povedať, že táto etapa Božieho diela pozostáva výlučne z priameho pôsobenia božskej prirodzenosti, pričom ľudstvo zohráva iba pomocnú úlohu. Keďže Boh prichádza na zem, aby sám vykonal svoje dielo, a nie aby dovolil človeku poskytnúť pomocnú ruku, vtelí sa do tela (v neúplnej, normálnej osobe), aby vykonal svoje dielo. Toto vtelenie využíva na to, aby ľudstvu predstavil nový vek, aby ľudstvo oboznámil s ďalším krokom vo svojom diele a požiadal ľudí, nech praktizujú v súlade s cestou opísanou v Jeho slovách. Takto končí Božie dielo v tele. Odchádza od ľudstva, už nebýva v tele normálnej ľudskej prirodzenosti, ale skôr sa vzďaľuje od človeka, aby pokračoval v ďalšej časti svojho diela. Potom používa ľudí, ktorí sú v súlade s Jeho úmyslami, a pokračuje vo svojom diele na zemi medzi touto skupinou ľudí, no v ich ľudskej prirodzenosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Základný rozdiel medzi vteleným Bohom a ľuďmi, ktorých Boh používa

Božie slová na každý deň  Úryvok 139

Vtelený Boh nemôže zostať s človekom navždy, pretože Boh má oveľa viac inej práce. Nie je možné, aby bol pripútaný k telu. Musí sa tela zbaviť, aby mohol konať dielo, ktoré má vykonať, aj keď to robí v obraze tela. Keď Boh prichádza na zem, nečaká, kým dosiahne formu, ktorú by mal dosiahnuť normálny človek predtým, než zomrie a opustí ľudstvo. Bez ohľadu na to, aké staré je Jeho telo, keď sa Jeho dielo skončí, odíde a opustí človeka. Pre Neho neexistuje nič také ako vek, nepočíta svoje dni podľa dĺžky ľudského života. Namiesto toho ukončí svoj život v tele v súlade s postupom svojho diela. Možno sa nájdu takí, ktorí cítia, že vtelený Boh musí do určitej miery zostarnúť, musí vyrásť v dospelého, dosiahnuť starobu a odísť, až keď toto telo vypovie. Taká je ľudská predstavivosť, Boh však takto nekoná. Prichádza do tela len preto, aby vykonal dielo, ktoré má vykonať, a nie preto, aby žil normálnym životom človeka, ktorý sa narodí rodičom, vyrastie, založí si rodinu a začne pracovať, má deti a vychováva ich či prežíva životné vzostupy a pády – všetky činnosti normálneho človeka. Keď Boh prichádza na zem, je to Boží Duch, ktorý sa oblieka do tela, prichádza do tela, no nežije život normálneho človeka. Prichádza len, aby vykonal jednu časť svojho plánu riadenia. Potom ľudstvo opustí. Keď príde do tela, Boží Duch nezdokonalí normálnu ľudskú prirodzenosť tohto tela. Naopak, v čase, ktorý Boh vopred určil, sa božská prirodzenosť pustí priamo do vykonávania diela. Potom, keď dokončí všetko, čo musí, a úplne zavŕši svoju službu, sa dielo Božieho Ducha v tejto fáze dokoná a vtedy sa skončí aj život vteleného Boha bez ohľadu na to, či jeho telesné telo prežilo dlhý život. Čiže nech už sa telesné telo dostane do akéhokoľvek štádia života, akokoľvek dlho žije na zemi, o všetkom rozhoduje pôsobenie Ducha. Nemá to nič spoločné s tým, čo človek považuje za normálnu ľudskú prirodzenosť. Vezmime si Ježiša ako príklad. V tele žil tridsaťtri a pol roka. Z hľadiska dĺžky života ľudského tela nemal zomrieť v tomto veku a nemal odísť. Božieho Ducha to však netrápilo. Keď sa Jeho dielo skončilo, v tom momente Mu bolo telo odňaté a zmizlo spolu s Duchom. Toto je princíp, podľa ktorého Boh koná v tele. A tak, prísne vzaté, ľudská prirodzenosť vteleného Boha nie je prvoradá. Opakujem, že On neprichádza na zem, aby žil život normálnej ľudskej bytosti. Nechce si najprv vybudovať normálny ľudský život, aby potom začal konať. Namiesto toho, pokiaľ sa narodí v normálnej ľudskej rodine, je schopný konať božské dielo, ktoré nie je poznačené ľudskými úmyslami, nie je telesné, určite nepreberá spôsoby spoločnosti, nezahŕňa ľudské myšlienky či predstavy a navyše ani nepreberá filozofie pre svetské záležitosti. Toto je dielo, ktoré vtelený Boh zamýšľa vykonať, a taký je aj praktický význam Jeho vtelenia. Boh prichádza do tela predovšetkým preto, aby vykonal etapu diela, ktoré treba vykonať v tele, a to bez toho, aby podstúpil iné triviálne procesy. A pokiaľ ide o skúsenosti normálneho človeka, žiadne nemá. Dielo, ktoré musí vykonať Božie vtelené telo, nezahŕňa normálne ľudské skúsenosti. Boh teda prichádza do tela, aby vykonal dielo, ktoré má vykonať v tele. Zvyšok s Ním nemá nič spoločné. On sám neprechádza toľkými banálnymi procesmi. Keď je Jeho dielo dokonané, končí aj význam Jeho vtelenia. Dokončenie tejto etapy znamená, že dielo, ktoré potrebuje urobiť v tele, je ukončené a služba Jeho tela je zavŕšená. On však nemôže pôsobiť v tele donekonečna. Musí sa presunúť na iné miesto, kde bude konať svoje dielo, na miesto mimo tela. Len tak môže byť Jeho dielo úplne dokončené a dosiahnuť väčší účinok. Boh koná podľa svojho pôvodného plánu. Čo musí ešte urobiť a čo už dokončil, vie nad slnko jasne. Boh vedie každého jednotlivca, aby kráčal cestou, ktorú už vopred určil. Nikto tomu nemôže uniknúť. Len tí, ktorí nasledujú vedenie Božieho Ducha, budú môcť vstúpiť do pokoja. Môže sa stať, že v neskoršom diele to nebude Boh, kto bude hovoriť v tele, aby viedol človeka, ale Duch v hmatateľnej podobe, ktorý bude viesť život človeka. Len vtedy sa človek bude môcť reálne dotknúť Boha, pozrieť sa na Boha a lepšie vstúpiť do reality, ktorú Boh vyžaduje, aby ho praktický Boh zdokonalil. Toto je dielo, ktoré chce Boh vykonať a ktoré už dávno naplánoval. Z toho by vám všetkým malo byť zrejmé, akou cestou by ste sa mali vydať!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Základný rozdiel medzi vteleným Bohom a ľuďmi, ktorých Boh používa

Božie slová na každý deň  Úryvok 140

Boh, ktorý sa stal telom, sa volá Kristus, preto sa Kristus, ktorý dokáže dať ľuďom pravdu, volá Boh. Nie je to nič prehnané, pretože vlastní Božiu podstatu, Božiu povahu a múdrosť v Božom diele, ktoré človek nemôže dosiahnuť. Ten, kto si hovorí Kristus, no nedokáže konať Božie dielo, je podvodník. Kristus nie je len prejavom Boha na zemi, ale aj konkrétnym telom, ktoré Boh prijal, keď vykonáva a završuje svoje dielo medzi ľuďmi. Toto telo nemôže nahradiť len tak hocijaký človek, ale je to telo, ktoré dokáže byť primeraným nositeľom Božieho diela na zemi a vyjadrovať Božiu povahu, dobre Boha zastupovať a dávať človeku život. Všetci, ktorí napodobňujú Krista, skôr či neskôr padnú, pretože hoci tvrdia, že sú Kristus, nemajú nič z Jeho podstaty. A preto hovorím, že hodnovernosť Krista nemôže určiť človek, ale odpovedá na ňu a rozhoduje o nej len samotný Boh. Ak preto skutočne chceš hľadať cestu života, musíš najskôr uznať, že Boh koná svoje dielo spočívajúce vo zverení cesty života človeku príchodom na zem, a musíš uznať, že počas posledných dní príde na zem, aby človeku zveril cestu života. Nie je to minulosť, ale deje sa to dnes.

Kristus posledných dní prináša život a trvalú a večnú cestu pravdy. Táto pravda je cesta, ktorou človek získa život, a je to jediná cesta, prostredníctvom ktorej človek spozná Boha a Boh ho schváli. Ak nehľadáš cestu života, ktorú poskytuje Kristus posledných dní, nikdy nezískaš súhlas Ježiša a nikdy nebudeš mať právo vstúpiť do brány nebeského kráľovstva, pretože si bábka a väzeň histórie. Tí, ktorých ovládajú ustanovenia a slová a majú na sebe okovy minulosti, nikdy nebudú môcť získať život ani večnú cestu života. Je to preto, lebo namiesto vody života, ktorá vyteká z trónu, majú len mútnu vodu, ktorej sa ľudia držali tisícky rokov. Tí, ktorí nedostávajú vodu života, budú naveky mŕtvolami, hračkami satana a synmi pekla. Ako potom môžu uvidieť Boha? Ak sa snažíš držať len minulosti, ak sa len usiluješ udržať veci také, aké sú, tým, že stojíš na mieste, a nesnažíš sa zmeniť súčasný stav a odhodiť históriu, či nebudeš vždy proti Bohu? Kroky Božieho diela sú obrovské a mocné ako vlny v príboji a duniace hromy – ty však pasívne sedíš a čakáš na zničenie, držíš sa svojej hlúposti a nič nerobíš. Ako ťa takto možno považovať za niekoho, kto nasleduje Baránka? Ako môžeš zdôvodniť, že Boh, ktorého sa držíš, je Boh, ktorý je vždy nový a nikdy nie starý? A ako ťa môžu slová tvojich zažltnutých kníh priviesť do nového veku? Ako ťa môžu viesť k tomu, aby si hľadal kroky Božieho diela? A ako ťa môžu vziať na nebesá? V rukách držíš slová, ktoré ti môžu poskytnúť dočasnú útechu, nie pravdy, ktoré sú schopné dať život. Slová Svätého písma, ktoré čítaš, môžu nanajvýš obohatiť tvoj jazyk – nie sú to filozofické myšlienky, ktoré ti pomôžu spoznať ľudský život, a už vôbec nie cesty, ktoré ťa môžu priviesť k dokonalosti. Nie je táto nezrovnalosť pre teba dôvodom na úvahu? Neuvedomuješ si vďaka tomu vnútorné záhady? Dokážeš sa sám dostať do neba, aby si sa stretol s Bohom? Vieš sa bez Božieho príchodu dostať do neba, aby si si užíval rodinné šťastie s Bohom? Aj teraz stále snívaš? Potom ti navrhujem, aby si prestal snívať a zistil, kto teraz pracuje – pozri sa, kto zachraňuje človeka počas posledných dní. V opačnom prípade nikdy nezískaš pravdu a nikdy nezískaš život.

Tí, ktorí si želajú získať život bez toho, aby sa opierali o pravdu, ktorú hovorí Kristus, sú tí najsmiešnejší ľudia na zemi a tí, ktorí neprijímajú cestu života, ktorú priniesol Kristus, sú stratení vo svete fantázie. A preto hovorím, že tých, ktorí neprijímajú Krista posledných dní, bude Boh navždy nenávidieť. Kristus je bránou človeka do kráľovstva počas posledných dní a nikto Ho nemôže obísť. Nikto nemôže byť zdokonalený Bohom, iba ak skrze Krista. Veríš v Boha, preto musíš prijať Jeho slová a podriadiť sa Jeho ceste. Nemôžeš myslieť len na získanie požehnaní, a predsa nedokázať prijať pravdu a zaopatrenie života. Kristus prichádza počas posledných dní, aby všetci, ktorí v Neho skutočne veria, mohli dostať život. Jeho dielo smeruje k uzavretiu starého veku a otvoreniu nového a je to cesta, na ktorú sa musia vydať všetci, ktorí vstúpia do nového veku. Ak Ho nedokážeš uznávať a namiesto toho Ho odsudzuješ, rúhaš sa alebo Ho dokonca prenasleduješ, potom budeš naveky horieť a nikdy nevstúpiš do kráľovstva Božieho. Tento Kristus je totiž vyjadrením Ducha Svätého, vyjadrením Boha. Je to Ten, koho Boh poveril svojím dielom na zemi. A preto hovorím, že ak nedokážeš prijať všetko, čo robí Kristus posledných dní, rúhaš sa Duchu Svätému. Zaslúžený trest pre tých, ktorí sa rúhajú Duchu Svätému, poznajú všetci. Zároveň ti vravím, že ak odporuješ Kristovi posledných dní, ak si Ho zavrhol, nikto za teba nebude niesť dôsledky. Od tohto dňa navyše nebudeš mať ďalšiu šancu získať Boží súhlas. Aj keď sa budeš snažiť svoju chybu odčiniť, už nikdy neuvidíš Božiu tvár. Neodporuješ totiž človeku a nezavrhuješ len nejakú bezvýznamnú bytosť, ale Krista. Vieš, aké to bude mať dôsledky? Neurobíš malú chybu, ale dopustíš sa ťažkého zločinu. Preto radím každému, aby pred pravdou neceril tesáky a ľahkomyseľne nekritizoval, pretože len pravda ti môže dať život a nič len pravda ti umožní znovu sa narodiť a opäť zočiť tvár Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len Kristus posledných dní môže dať človeku cestu večného života