Božie slová na každý deň  Úryvok 336

Hovoríš, že uznávaš vteleného Boha, že uznávaš zjavenie Slova v tele, no napriek tomu robíš za Jeho chrbtom určité veci, ktoré idú proti tomu, čo požaduje, a vo svojom srdci sa Ho neobávaš. Je toto uznávanie Boha? Uznávaš, čo hovorí, ale nepraktizuješ to, čo si schopný, ani nedodržiavaš Jeho cestu. Je toto uznávanie Boha? A hoci Ho uznávaš, prechovávaš k Nemu obozretné srdce, nikdy nie bohabojné. Ak si videl a uznal Jeho dielo a vieš, že On je Boh, no zostávaš rezervovaný a úplne nezmenený, potom si typ človeka, ktorý ešte stále nebol podmanený. Tí, ktorí boli podmanení, musia robiť všetko, čo vedia, a hoci nedokážu vstúpiť do vyšších právd a všetky tieto pravdy môžu byť mimo nich, takíto ľudia sú vo svojich srdciach ochotní toto dosiahnuť. Je to tak preto, lebo existujú obmedzenia toho, čo dokážu pochopiť ako hranice a obmedzenia toho, čo sú schopní praktizovať. Prinajmenšom však musia robiť všetko, čo vedia. A ak to dosiahneš, je to dôsledok dosiahnutý kvôli dielu podmanenia. Povedzme, že povieš: „Vzhľadom na to, že dokáže predniesť toľko slov, ktoré človek nedokáže, kto to je, ak nie Boh?“ Takéto myslenie neznamená, že Boha uznávaš. Keď Boha uznávaš, musíš to prejaviť svojimi konkrétnymi skutkami. Ak vedieš cirkev, no nepraktizuješ spravodlivosť, bažíš po peniazoch a bohatstve a prostriedky cirkvi si vždy dáš do vlastného vrecka, je to uznanie existencie Boha? Boh je všemohúci a stojí za strach. Akože sa môžeš nebáť, keď skutočne uznávaš, že Boh existuje? Skutočne Ho uznávaš, ak si schopný dopustiť sa takých ohavných činov? Je to Boh, v čo veríš? Veríš v nejasného Boha, preto sa nebojíš! Tí, ktorí Boha skutočne uznávajú a poznajú, sa Ho obávajú a neodvážia sa spraviť niečo, čo je proti Nemu alebo je v rozpore s ich svedomím. Predovšetkým sa boja urobiť čokoľvek, o čom vedia, že to je proti Božím úmyslom. Len toto možno považovať za uznanie Božej existencie. Čo by si mal urobiť, keď sa tvoji rodičia snažia, aby si prestal veriť v Boha? Ako by si mal Boha milovať, keď je tvoj neveriaci manžel k tebe dobrý? A ako by si mal Boha milovať, keď k tebe majú bratia a sestry odpor? Ak Ho uznávaš, budeš v týchto záležitostiach konať primerane a žiť realitu. Ak neprijmeš konkrétne kroky a len povieš, že uznávaš existenciu Boha, si len táraj! Hovoríš, že v Neho veríš a uznávaš Ho, ale akým spôsobom Ho uznávaš? Akým spôsobom v Neho veríš? Obávaš sa Ho vo svojom srdci? Bojíš sa Ho? Máš hlboko vo svojom vnútri srdce milujúce Boha? Keď si skľúčený a nemáš sa o koho oprieť, vnímaš milotu Boha, no potom na to všetko zabudneš. To nie je láska k Bohu ani viera v Boha! Čo chce v konečnom dôsledku Boh, aby človek dosiahol? Všetky stavy, ktoré som spomenul, ako silný dojem z vlastnej dôležitosti, pocit, že rýchlo chápeš veci, obmedzovanie ostatných, opovrhovanie ostatnými, posudzovanie ľudí podľa vzhľadu, šikanovanie nezákerných ľudí, túžba po cirkevných peniazoch a tak ďalej – tvoje podmanenie sa prejaví, až keď sa sčasti zbavíš všetkých týchto skazených satanských pováh.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vnútorná pravda o diele podmanenia (4)

Božie slová na každý deň  Úryvok 337

Takto som medzi vami konal a hovoril, vynaložil som toľko energie a úsilia, no kedy ste počúvali, čo vám priamo hovorím? Kde ste sa Mne, Všemohúcemu, poklonili? Prečo sa ku Mne takto správate? Prečo všetko, čo hovoríte alebo robíte, vyvoláva Môj hnev? Prečo sú vaše srdcia také zatvrdené? Už som vás niekedy zrazil na zem? Prečo Ma stále len zarmucujete a znepokojujete? Čakáte, že na vás dopadne deň Môjho hnevu, hnevu Jahveho? Čakáte, že na vás zošlem hnev vyvolaný vašou vzdorovitosťou? Nie je všetko, čo robím, pre vás? No i napriek tomu ste sa vždy ku Mne, Jahvemu, správali takto: kradli ste Moje obety, brali ste si obety z Môjho oltára domov do vlčieho brlohu, aby ste nakŕmili mláďatá a mláďatá mláďat. Ľudia proti sebe bojujú, nahnevane stoja proti sebe so zlobnými pohľadmi, mečmi a kopijami, pričom Moje slová, slová Všemohúceho, hádžu do latríny, kde sa pošpinia výkalmi. Kde je vaša poctivosť? Vaša ľudskosť sa premenila na zverskosť! Vaše srdcia sa už dávno premenili na kameň. Vari neviete, že keď nadíde Deň môjho hnevu, vynesiem svoj súd nad zlom, ktoré dnes voči Mne, Všemohúcemu, konáte? Azda si myslíte, že ak Ma takto oklamete, ak vrhnete Moje slová do bahna a nebudete ich počúvať – azda si myslíte, že ak budete takto konať za Mojím chrbtom, uniknete Môjmu rozhorčenému pohľadu? Vari neviete, že Moje oči, oči Jahveho, vás už videli, keď ste kradli Moje obety a prahli po Mojom majetku? Vari neviete, že keď ste kradli Moje obety, urobili ste tak pred oltárom, na ktorý sa tieto obety kladú? Ako ste si mohli myslieť, že ste dostatočne múdri na to, aby ste Ma takto podviedli? Ako by sa mohol Môj hnev vzdialiť od vašich odporných hriechov? Ako by mohol Môj zúrivý hnev prehliadnuť vaše zlosynstvo? Zlo, ktoré dnes páchate, vám neotvára žiadne dvere, ale hromadí napomínanie pre váš zajtrajšok. Vyvoláva Moje napomínanie, napomínanie Všemohúceho, pre vás. Ako by mohlo vaše zlosynstvo a zlé slová uniknúť Môjmu napomínaniu? Ako by mohli vaše modlitby preniknúť k Mojim ušiam? Ako by som mohol podporovať vašu nespravodlivosť? Ako by som mohol ignorovať vaše zlosynstvo, ktorým Mi vzdorujete? Ako by som vám mohol neodrezať jazyky, ktoré sú rovnako jedovaté ako tie hadie? Nevzývate Ma pre svoju spravodlivosť, práve naopak, hromadíte Môj hnev v dôsledku svojej nespravodlivosti. Ako by som vám mohol odpustiť? V Mojich očiach, očiach Všemohúceho, sú vaše slová a činy odporné. Moje oči, oči Všemohúceho, vidia vašu nespravodlivosť ako nemilosrdný trest. Ako by sa od vás mohlo vzdialiť Moje spravodlivé napomínanie a súd? Keď Mi toto spôsobujete, zarmucujete Ma a zlostíte, ako by som vám mohol dovoliť ujsť z Mojich rúk a vyhnúť sa dňu, keď vás Ja, Jahve, napomeniem a prekľajem? Vari neviete, že všetky vaše zlé slová a vety sa už dostali do Mojich uší? Vari neviete, že vaša nespravodlivosť už poškvrnila Moje sväté rúcho spravodlivosti? Vari neviete, že vaša vzdorovitosť už vo Mne vyvolala silný hnev? Vari neviete, že už dávno to vo Mne vrie a už dávno skúšate Moju trpezlivosť? Vari neviete, že už ste poničili Moje telo a urobili z neho handry? Trpel som to až doteraz, ale uvoľňujem Môj hnev, už k vám nebudem tolerantný. Vari neviete, že vaše zlosynstvo už dorazilo k Môjmu zraku a že sa Môj nárek už dostal do uší Môjho Otca? Ako by vám On mohol dovoliť, aby ste sa ku Mne takto správali? Nie je snáď celé dielo, ktoré vo vás konám, pre vaše dobro? No kto z vás si viac zamiloval Moje dielo, dielo Jahveho? Mohol by som byť neverný vôli svojho Otca, pretože som slabý, a kvôli utrpeniu, ktoré som prežil? Nerozumiete snáď Môjmu srdcu? Prehováram k vám tak ako Jahve – neobetoval som toho toľko pre vás? Aj keď som ochotný znášať všetko toto utrpenie v záujme diela Môjho Otca, ako by ste mohli byť oslobodení od napomínania, ktoré vám uložím v dôsledku svojho utrpenia? Azda ste si Ma dosť neužili? Dnes som pre vás darom od Môjho Otca – vari neviete, že sa môžete tešiť z oveľa viac než len z Mojich hojných slov? Vari neviete, že Môj život bol výmenou za váš život a to, čo máte radi? Vari neviete, že Môj Otec použil Môj život na boj so satanom a že vám daroval Môj život, aby ste dostali stonásobok a vyhli sa mnohým pokušeniam? Vari neviete, že len vďaka Môjmu dielu ste sa vyhli mnohým pokušeniam a mnohým krutým napomínaniam? Vari neviete, že len vďaka Mne vám Môj Otec dovoľuje tešiť sa až doteraz? Ako dnes môžete byť stále takí tvrdí a neústupčiví, akoby vám na srdci narástli mozole? Ako by mohlo zlo, ktoré dnes páchate, uniknúť dňu hnevu, ktorý bude nasledovať po Mojom odchode zo sveta? Ako by som mohol dovoliť, aby tí, čo sú takí tvrdí a neústupčiví, unikli Jahveho hnevu?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nikto, kto pochádza z tela, nemôže uniknúť dňu hnevu

Božie slová na každý deň  Úryvok 338

Spomeňte si na minulosť. Kedy som na vás hľadel s hnevom a kedy bol Môj hlas prísny? Kedy som bol voči vám prehnane puntičkársky? Kedy som vás bezdôvodne karhal? Kedy som vás pokarhal priamo do očí? Vari nie v záujme svojho diela žiadam svojho Otca, aby vás uchránil od každého pokušenia? Prečo sa ku Mne takto správate? Použil som niekedy svoju autoritu na to, aby som vás zrazil na zem? Prečo sa Mi takto odplácate? Ste nerozhodní, raz o Mňa máte záujem a inokedy nie, potom sa Ma snažíte prekabátiť a skrývate predo Mnou veci a vaše ústa sú plné slín nespravodlivých. Myslíte si snáď, že vaše jazyky môžu oklamať Môjho Ducha? Myslíte si, že vaše jazyky uniknú Môjmu hnevu? Myslíte si, že vaše jazyky môžu vynášať rozsudky nad Mojimi skutkami, Jahveho skutkami, ako sa im zachce? Som snáď Boh, nad ktorým človek vynáša rozsudok? Mohol by som dovoliť, aby sa voči Mne takto rúhal malý červ? Ako by som mohol večne požehnať takýchto synov vzbury? Vaše slová a činy vás už dávno odhalili a odsúdili. Keď som rozprestrel nebesá a stvoril všetky veci, neumožnil som žiadnej stvorenej bytosti, aby sa na nich podieľala, ako sa jej zachce, a už vôbec som nedovolil, aby čokoľvek narúšalo Moje dielo a Moje riadenie, ako sa mu zachce. Netoleroval som nič a nikoho – ako by som mohol ušetriť tých, ktorí sú voči Mne krutí a neľudskí? Ako by som mohol odpustiť tým, ktorí zrádzajú Moje slová? Ako by som mohol ušetriť tých, ktorí Mi vzdorujú? Či nie je ľudský osud v Mojich rukách, rukách Všemohúceho? Ako by som mohol považovať tvoju nespravodlivosť a vzdorovitosť za sväté? Ako by mohli tvoje hriechy poškvrniť Moju svätosť? Nepoškvrňuje ma nečistota nespravodlivých, ani sa neteším z obetí nespravodlivých. Ak by si Mne, Jahvemu, bol verný, mohol by si si prisvojiť obety na Mojom oltári? Mohol by sa tvoj jedovatý jazyk rúhať Môjmu svätému menu? Mohol by si takto zradiť Moje slová? Mohol by si Moju slávu a Moje sväté meno považovať za nástroj na službu satanovi, tomu zlému? Môj život je daný na potešenie svätých. Ako by som mohol dovoliť, aby si sa s Mojím život zahrával, ako sa ti zachce, a použil ho ako nástroj konfliktu medzi vami? Ako by ste mohli byť tak bezcitní a ľahostajní voči dobru v tom, ako sa ku Mne správate? Vari neviete, že som už vaše zlosynstvo zapísal do týchto slov života? Ako by ste mohli uniknúť dňu hnevu, keď napomeniem Egypt? Ako by som mohol dopustiť, aby ste sa Mi takto vzopreli a vzdorovali Mi, zas a znova? Hovorím vám celkom úprimne, že keď nadíde ten deň, váš trest bude ešte neznesiteľnejší ako napomínanie Egypta! Ako môžete uniknúť dňu Môjho hnevu? Vravím vám otvorene: Moja výdrž bola pripravená na vaše zlosynstvo, a existuje, aby som vás v tento deň mohol napomenúť. Nie ste vy tými ľuďmi, čo zažijú hnevlivý súd vo chvíli, keď sa Moja trpezlivosť vyčerpá? Nie sú všetky veci v Mojich rukách, rukách Všemohúceho? Ako by som mohol dovoliť, aby ste Mi takto, pod nebesami, vzdorovali? Budete mať veľmi ťažký život, pretože ste stretli Mesiáša, ktorého príchod bol predpovedaný, ale ktorý nikdy neprišiel. Nie ste vy Jeho nepriateľmi? Ježiš sa s vami priatelil, a predsa ste vy nepriateľmi Mesiáša. Vari neviete, že aj napriek priateľstvu s Ježišom vaše zlosynstvo naplnilo nádoby tých, ktorí sú odporní? Aj keď ste veľmi blízki Jahvemu, vari neviete, že vaše zlé slová sa dostali Jahvemu do uší a vzbudili v Ňom hnev? Ako by ti mohol byť tak blízko a nespáliť všetky tvoje nádoby, ktoré sú plné zlosynstva? Ako by mohol nebyť tvojím nepriateľom?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nikto, kto pochádza z tela, nemôže uniknúť dňu hnevu

Božie slová na každý deň  Úryvok 339

Teraz sa dívam na tvoje pôžitkárske telo, ktorým Ma chceš uchlácholiť, a mám pre teba malé varovanie, hoci ti „neposlúžim“ napomínaním. Mal by si vedieť, akú úlohu zohrávaš v Mojom diele. Potom budem spokojný. Ak ide o iné záležitosti, ak Mi budeš vzdorovať alebo míňať Moje peniaze, alebo požívať obety určené pre Mňa, Jahveho, alebo ak sa vy, červy, budete navzájom hrýzť, alebo ak vy, psovité tvory, budete mať medzi sebou konflikty a zvady – nič z toho Ma nebude zaujímať. Stačí, aby ste vedeli, čo ste zač, a Ja budem spokojný. Okrem toho všetkého, ak chcete na seba vytiahnuť zbrane alebo bojovať slovne, je to v poriadku. Vôbec sa netúžim miešať do takých vecí a ľudské záležitosti Ma ani trochu nezaujímajú. Neznamená to, že sú Mi konflikty medzi vami ľahostajné. Ide len o to, že Ja nie som jedným z vás, a preto sa nezúčastňujem toho, čo je medzi vami. Ja sám nie som stvorená bytosť a nepochádzam zo sveta, takže nenávidím rušný život ľudí a komplikované, nevhodné vzťahy medzi nimi. Obzvlášť sa Mi protivia hlučné davy. Mám však rozsiahle vedomosti o nečistých srdciach všetkých stvorených bytostí a skôr, než som vás stvoril, som už poznal nespravodlivosť, ktorá existuje hlboko v ľudskom srdci, a vedel som o ľudskej nečestnosti a pokrivenosti. Takže aj keď nejestvujú vôbec žiadne stopy po tom, keď ľudia konajú nespravodlivo, Ja predsa viem, že nespravodlivosť ukrytá v ich srdci prevyšuje bohatstvo všetkého, čo som stvoril. Každý jeden z vás vystúpil na vrchol zástupov. Stali ste sa predkami más. Rozhodujete sa úplne náhodne a vyvádzate uprostred všetkých červov, pričom hľadáte miesto pokoja a snažíte sa zožrať tie červy, ktoré sú menšie ako vy. Ste zlomyseľní a zlovestní vo svojom srdci, prevyšujete dokonca aj duchov, ktorí klesli na dno mora. Prebývate na spodku kopy hnoja, vyrušujete červy odhora nadol, až kým sa nerozrušia a nezačnú medzi sebou na chvíľu bojovať, a potom sa upokoja. Nepoznáte svoje miesto, no i tak stále medzi sebou v tomto hnoji bojujete. Čo týmto bojom získate? Keby ste sa Ma vo svojich srdciach skutočne báli, ako by ste mohli medzi sebou bojovať za Mojím chrbtom? Bez ohľadu na výšku tvojho postavenia, nie si stále len malý smradľavý červ v hnoji? Narastú ti azda krídla a staneš sa holubicou na nebi? Vy, malé smradľavé červy, kradnete obety z Môjho, Jahveho oltára. Môžete tým zachrániť svoju zničenú, zlú povesť a stať sa vyvoleným izraelským národom? Ste nehanební darebáci! Tieto obety na oltári Mi priniesli ľudia ako prejav láskavosti od tých, ktorí sa Ma boja. Sú určené na Moje riadenie a Moje použitie, ako sa teda opovažuješ okradnúť Ma o tie drobné hrdličky, ktoré Mi ľudia dali? Nebojíš sa, že sa z teba stane Judáš? Nebojíš sa, že sa z tvojej krajiny stane krvavé pole? Ty nehanebník! Myslíš si vari, že tie hrdličky, ktoré Mi ľudia obetovali, majú slúžiť ako potrava pre teba, červa? To, čo som ti dal, je to, čo som ti chcel a bol ochotný dať; to, čo som ti nedal, mám u seba. Nemôžeš jednoducho kradnúť Moje obety. Som to Ja, Jahve, kto koná – Pán stvorenstva –, a ľudia prinášajú obety kvôli Mne. Myslíš si, že toto je odmena za tvoju činorodosť? Ty naozaj nemáš hanby! Pre koho to všetko robíš? Nie náhodou pre seba? Prečo kradneš Moje obety? Prečo kradneš peniaze z Môjho mešca? Nie si ty synom Judáša Iškariotského? Obety Mne, Jahvemu, majú užívať kňazi. Si kňaz? Opovažuješ sa samoľúbo požívať Moje obety, a dokonca ich predkladáš na stôl. Nestojíš za nič! Ty bezcenný darebák! Môj oheň, Jahveho oheň, ťa spáli!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Keď sa padajúce lístie vráti ku koreňom, budeš ľutovať všetko zlo, ktoré si napáchal

Božie slová na každý deň  Úryvok 340

Vaša viera je veľmi krásna, hovoríte, že ste ochotní venovať celý svoj život Môjmu dielu a obetovať zaň svoje životy, ale vaše povahy sa veľmi nezmenili. Vyjadrujete sa len povýšenecky, napriek tomu, že vaše skutočné správanie je veľmi úbohé. Je to, akoby jazyky a ústa ľudí boli v nebi, ale ich nohy boli celkom dole na zemi, a v dôsledku toho sú ich slová, skutky a povesť stále v troskách a ruinách. Vaša povesť je zničená, vaše správanie je skazené, váš spôsob vyjadrovania je úbohý a vaše životy sú opovrhnutiahodné; dokonca celá vaša ľudskosť klesla na najnižšiu úroveň. Ste plní predsudkov voči iným a hašteríte sa za každú maličkosť. Hádate sa pre vlastnú povesť a postavenie až do takej miery, že ste ochotní zostúpiť do pekla a jazera ohňa. Vaše súčasné slová a skutky Mi stačia na to, aby som usúdil, že ste hriešni. Vaše postoje k Môjmu dielu Mi stačia na to, aby som usúdil, že ste nespravodliví, a všetky vaše povahy Mi stačia na to, aby som skonštatoval, že ste skazené duše plné ohavností. Vaše prejavovanie a to, čo odhaľujete, je dostatočné na to, aby sa dalo povedať, že ste ľudia, ktorí sa napili krvi nečistých duchov. Keď sa spomína vstúpenie do kráľovstva, neodhaľujete svoje pocity. Veríte, že vaše terajšie správanie je dostatočné na to, aby ste mohli prejsť bránou do Môjho nebeského kráľovstva? Veríte, že môžete získať možnosť vstúpiť do svätej zeme Môjho diela a Mojich slov bez toho, aby som vaše slová a skutky najprv preskúšal? Kto Ma dokáže oklamať? Ako mohlo vaše podlé, úbohé správanie a rozhovory uniknúť Môjmu zraku? Vaše životy som predurčil na to, aby ste pili krv a jedli mäso týchto nečistých duchov, pretože ich predo Mnou každý deň napodobňujete. Predo Mnou bolo vaše správanie obzvlášť zlé, tak ako by som vás nemal považovať za odporných? Vaše slová obsahujú špinavosti nečistých duchov: Chlácholíš, zatajuješ a pochlebuješ ako tí, čo sa venujú čarodejníctvu, a ako tí, ktorí praktizujú nečestnosť a pijú krv nespravodlivých. Všetky prejavy človeka sú nesmierne nespravodlivé, ako teda môžu byť všetci ľudia uvedení do svätej zeme, kde sú tí spravodliví? Myslíš si, že toto tvoje opovrhnutiahodné správanie ťa môže v porovnaní s tými nespravodlivými odlíšiť ako svätého? Tvoj jazyk podobný hadiemu nakoniec zničí toto tvoje telo, ktoré rozsieva skazu a koná ohavnosti, a tie tvoje ruky, ktoré sú pokryté krvou nečistých duchov, nakoniec stiahnu aj tvoju dušu do pekla. Prečo sa teda nechopíš tejto príležitosti a neočistíš svoje ruky pokryté špinou? A prečo nevyužiješ túto príležitosť, aby si si vyrezal ten jazyk, ktorý vyslovuje nespravodlivé slová? Je možné, že si ochotný trpieť v pekelných plameňoch pre svoje ruky, jazyk a ústa? Obozretne bdiem nad srdcom každého človeka, pretože dávno predtým, ako som stvoril ľudstvo, som uchopil ich srdcia do svojich rúk. Už dávno som prezrel ľudské srdcia, tak ako by mohli ich myšlienky uniknúť Môjmu pohľadu? Ako by nemohlo byť už príliš neskoro na to, aby unikli spáleniu Mojím Duchom?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ste takého nízkeho charakteru!

Božie slová na každý deň  Úryvok 341

Tvoje ústa sú prívetivejšie ako holubice, ale tvoje srdce je zlovestnejšie ako ten pradávny had. Tvoje ústa sú síce pekné ako libanonské ženy, ale tvoje srdce nie je láskavejšie ako ich, a rozhodne sa nemôže rovnať kráse Kanaánčaniek. Tvoje srdce je také nečestné! To, čo sa Mi hnusí, sú len ústa nespravodlivých a ich srdcia, a Moje požiadavky na ľudí vôbec nie sú väčšie ako tie, ktoré kladiem na svätých. Hnusia sa Mi zlé skutky nespravodlivých a dúfam, že sa dokážu zbaviť svojich špinavostí a vymaniť sa zo svojich súčasných útrap, aby sa mohli odlíšiť od nespravodlivých, žiť so spravodlivými a byť s nimi svätí. Vy sa síce nachádzate v rovnakej situácii ako ja, ale ste pokrytí špinou a nemáte v sebe ani kúsok pôvodnej podoby ľudí, ktorí boli stvorení na počiatku. Navyše, pretože každý deň napodobňujete podoby tých nečistých duchov, robíte to, čo oni, a hovoríte to, čo oni, všetky časti vášho tela – dokonca aj vaše jazyky a ústa – sú nasiaknuté ich špinavou vodou do takej miery, že ste úplne pokrytí takýmito škvrnami a ani jediná časť z vás sa nedá použiť na Moje dielo. Je to také srdcervúce! Žijete v takom svete koní a dobytka, a pritom sa vlastne necítite znepokojení, ste plní radosti a žijete slobodne a ľahko. Plávate v tej špinavej vode, a pritom si vlastne ani neuvedomujete, že ste sa dostali do takej ťažkej situácie. Každý deň sa stýkate s nečistými duchmi a prichádzate do styku s „exkrementmi“. Vaše životy sú dosť vulgárne, ale v skutočnosti si neuvedomuješ, že vôbec neexistuješ v ľudskom svete a že nad sebou nemáš žiadnu kontrolu. Azda nevieš, že tvoj život už dávno pošliapali tí nečistí duchovia alebo že tvoju povahu už dávno poškvrnila špinavá voda? Myslíš si, že žiješ v pozemskom raji a že si na vrchole šťastia? Azda nevieš, že si žil po boku nečistých duchov a že si spoločne žil so všetkým, čo si pre teba pripravili? Ako by mohol mať tvoj spôsob života nejaký zmysel? Ako môže mať tvoj život nejakú hodnotu? Behal si za svojimi rodičmi, rodičmi nečistých duchov, a pritom vlastne ani netušíš, že tí, ktorí ťa uväznili, sú práve tí rodičia nečistých duchov, ktorí ťa porodili a vychovali. A navyše si ani neuvedomuješ, že všetku tú špinu ti v skutočnosti dali oni, vieš len to, že ti môžu priniesť „potešenie“, že ťa nenapomínajú, nesúdia a hlavne nepreklínajú. Nikdy na teba nevybuchli hnevom, ale správajú sa k tebe s náklonnosťou a láskavosťou. Ich slová živia tvoje srdce a uchvátia ťa tak, že si dezorientovaný a bez toho, aby si si to uvedomoval, si pohltený a ochotný im slúžiť, stávaš sa ich podriadeným a služobníkom. Vôbec sa nesťažuješ, ale naopak, si ochotný im slúžiť ako pes, ako kôň, dal si sa nimi zviesť. Preto nemáš absolútne žiadne reakcie na dielo, ktoré vykonávam. Nečudo, že Mi vždy chceš tajne prekĺznuť pomedzi prsty, a nečudo, že vždy chceš použiť pekné slová, aby si si podvodom vynútil Moju priazeň. Ako sa ukázalo, už si mal iný plán, inú dohodu. Vidíš trochu z Môjho konania ako Všemohúceho, ale nemáš ani najmenšiu vedomosť o Mojom súde a napomínaní. Nemáš ani potuchy, kedy sa začalo Moje napomínanie, vieš len, ako Ma podvádzať – ale nevieš, že Ja neznesiem žiadne previnenia zo strany človeka. Keďže si sa už rozhodol slúžiť Mi, nenechám ťa odísť. Som Boh, ktorý neznáša zlo a som Boh, ktorý žiarli na ľudstvo. Keďže si už svoje slová položil na oltár, nebudem tolerovať, aby si Mi utiekol priamo spred Mojich očí, a nebudem tolerovať, aby si slúžil dvom pánom. Myslel si si, že by si mohol mať aj druhú lásku po tom, čo si položil svoje slová na Môj oltár a pred Moje oči? Ako by som mohol dovoliť, aby si zo Mňa ľudia takto robili blázna? Myslel si si, že Mi môžeš svojím jazykom nedbanlivo skladať sľuby a prísahy? Ako si mohol prisahať pri Mojom tróne, tróne toho, ktorý je Najvyšší? Myslel si si, že tvoje prísahy už pominuli? Niečo vám poviem: Aj keď vaše telo môže pominúť, vaše prísahy nemôžu. Nakoniec vás odsúdim na základe vašich prísah. Vy však veríte, že sa so Mnou dokážete zaoberať povrchne tak, že predo Mňa predložíte svoje slová, a že vaše srdcia môžu slúžiť nečistým duchom a zlým duchom. Ako by mohol Môj hnev tolerovať takých psích, prasacích ľudí, ktorí Ma podvádzajú? Musím vykonať svoje správne ustanovenia a vyrvať z rúk nečistých duchov všetkých tých zanesených, „zbožných“, ktorí vo Mňa veria, aby na Mňa disciplinovane „čakali“, aby boli Mojimi volmi, Mojimi koňmi, a boli vydaní na milosť a nemilosť Môjmu zabíjaniu. Nechám ťa vrátiť sa k svojmu predchádzajúcemu odhodlaniu a opäť Mi slúžiť. Nebudem tolerovať žiadnu stvorenú bytosť, ktorá by Ma podvádzala. Myslel si si, že môžeš len tak bezhlavo klásť požiadavky a klamať predo Mnou? Myslel si si, že som nepočul alebo nevidel tvoje slová a skutky? Ako je možné, že tvoje slová a skutky som nevidel? Ako som vôbec mohol dovoliť, aby Ma ľudia takto klamali?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ste takého nízkeho charakteru!

Božie slová na každý deň  Úryvok 342

Bol som medzi vami, stýkal som sa s vami mnoho jarí a jesení, žil som medzi vami dlhý čas a žil som spoločne s vami. Koľko z vášho podlého správania Mi uniklo priamo spred očí? Tie vaše srdcervúce slová Mi neustále znejú v ušiach, milióny a milióny vašich túžob boli predložené na Môj oltár – príliš veľa, aby sa dali spočítať. Čo sa však týka vašej oddanosti a toho, čo obetujete, nedávate ani štipku. Na Môj oltár nedávate ani len najmenšiu kvapku úprimnosti. Kde sú plody vašej viery vo Mňa? Dostali ste odo Mňa nekonečné milosrdenstvo a videli ste nekonečné nebeské tajomstvá, ukázal som vám dokonca nebeské plamene, ale nemal som to srdce, aby som vás spálil. Koľko ste Mi toho však dali na oplátku? Koľko ste ochotní Mi dať? S jedlom, ktoré som vám dal do rúk, sa vraciate a ponúkate Mi ho, dokonca zachádzaš tak ďaleko, že hovoríš, že to bolo niečo, čo si dostal na oplátku za pot vlastnej tvrdej práce, a že Mi ponúkaš všetko, čo vlastníš. Ako to, že nevieš, že všetky tvoje „dary“ pre Mňa sú len veci, ktoré boli ukradnuté z Môjho oltára? Navyše, keď Mi ich teraz ponúkaš, vari Ma nepodvádzaš? Ako to, že nevieš, že to, z čoho sa dnes teším, sú všetky dary na Mojom oltári, a nie to, čo si si vydobyl svojou tvrdou prácou a potom Mi to ponúkal? Vy ste sa skutočne odvážili Ma takto podvádzať, tak ako vám mám odpustiť? Ako môžete očakávať, že to budem ďalej znášať? Dal som vám všetko. Všetko som pre vás sprístupnil, zabezpečil som vám vaše potreby a otvoril som vám oči, a napriek tomu Ma takto podvádzate, ignorujúc svoje svedomie. Všetko som vám nezištne daroval, takže aj keď trpíte, predsa ste odo Mňa získali všetko, čo som vám priniesol z neba. Napriek tomu nie ste vôbec oddaní, a aj keď ste prispeli len nepatrnou čiastkou, snažíte sa so Mnou následne „vyrovnať účty“. Azda sa tvoj príspevok nebude rovnať nule? To, čo si Mi dal, je len zrnko piesku, ale to, čo si odo Mňa žiadal, je tona zlata. Nie je to od teba nerozumné? Pracujem medzi vami. Po desiatich percentách, ktoré by som mal dostať, niet ani stopy, nehovoriac o nejakých ďalších obetách. Navyše, tých desať percent, ktorými prispievajú tí, čo sú zbožní, sa zmocňujú hriešnici. Vari ste sa všetci odo Mňa nerozutekali? Nie ste všetci proti Mne nevraživí? Azda všetci neničíte Môj oltár? Ako môžu byť takíto ľudia v Mojich očiach považovaní za poklady? Nie sú to práve tie prasatá a psy, ktoré neznášam? Ako by som mohol vaše zlé skutky označiť za poklad? Pre koho vlastne konám svoje dielo? Je možné, že jeho účelom je len to, aby som vás všetkých zničil a odhalil svoju autoritu? Nezávisí váš život od jediného Môjho slova? Prečo som použil iba slová, aby som vás poučil, a nepremenil som ich na skutočnosť, ktorou by som vás čo najskôr zničil? Je cieľom Mojich slov a diela iba zničiť ľudstvo? Som Boh, ktorý bez rozdielu zabíja nevinných? Koľkí z vás práve teraz prichádzajú predo Mňa celou svojou bytosťou, aby hľadali správnu cestu ľudského života? Predo Mnou sú len vaše telá, vaše srdcia sú ešte stále inde a sú ďaleko, ďaleko odo Mňa. Pretože neviete, čo je vlastne Moje dielo, je medzi vami veľa takých, ktorí chcú odo Mňa odísť a vzdialiť sa odo Mňa, a dúfajú, že radšej budú žiť v raji, kde niet trestu ani súdu. Nie je práve toto, čo si ľudia želajú vo svojich srdciach? Určite sa ťa nesnažím nútiť. Je na tebe, akú cestu si zvolíš. Dnes je to cesta, ktorú sprevádzajú súdy a napomínania, ale všetci by ste mali vedieť, že všetko, čím som vás obdaril – či už sú to súdy alebo pokarhania – sú tie najlepšie dary, ktoré vám môžem dať, a sú všetko, čo naliehavo potrebujete.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ste takého nízkeho charakteru!

Božie slová na každý deň  Úryvok 343

Vykonal som na zemi obrovské množstvo práce a prechádzal som sa medzi ľuďmi toľko rokov, no ľudia len zriedka poznajú Môj obraz a Moju povahu a málo ľudí dokáže dôkladne vysvetliť dielo, ktoré konám. Je toľko vecí, ktoré ľuďom chýbajú. Vždy im chýba porozumenie toho, čo robím, a ich srdcia sú vždy na pozore, ako keby sa veľmi báli, že ich uvediem do ďalšej situácie a potom im už nebudem venovať pozornosť. Postoje ľudí voči Mne sú teda vždy vlažné a spojené s veľkou dávkou obozretnosti. Je to tak preto, lebo do súčasnosti sa dostali bez toho, aby porozumeli dielu, ktoré vykonávam. Hlavne sú zmätení zo slov, ktoré im hovorím. Moje slová držia vo svojich rukách nevediac, či by im mali neochvejne veriť, alebo sa rozhodnúť pre váhavosť a zabudnúť na ne. Nevedia, či by ich mali uviesť do praxe, či by mali čakať a zistiť, či majú všetko odložiť nabok a statočne Ma nasledovať, alebo zotrvať v priateľstve so svetom ako predtým. Vnútorné svety ľudí sú také komplikované a ľudia sú takí zákerní. Keďže nemôžu jasne alebo v plnej miere chápať Moje slová, mnohým z nich robí ťažkosti praktizovať ich a položiť predo Mňa svoje srdcia. Plne rozumiem vašim ťažkostiam. Keď žijete v tele, mnohým slabinám sa nedá vyhnúť, a mnohé objektívne faktory vám spôsobujú ťažkosti. Živíte svoju rodinu, trávite dni tvrdou prácou a mesiace a roky plynú v útrapách. So životom v tele sa spája veľa ťažkostí – nepopieram to a, samozrejme, Moje požiadavky na vás vznikajú v súlade a vašimi ťažkosťami. Všetky požiadavky v diele, ktoré konám, sú založené na vašom skutočnom duchovnom postavení. V minulosti sa možno požiadavky ľudí na vás v ich práci miešali s prvkami prehnanosti, mali by ste však vedieť, že ja som na vás v tom čo hovorím a konám nikdy nemal prehnané požiadavky. Všetky požiadavky vychádzajú z ľudskej prirodzenosti, z ich tela a potrieb. Mali by ste vedieť a môžem vám veľmi jasne povedať, že nie som proti určitým rozumným spôsobom myslenia ľudí a nie som proti vrodenej ľudskej prirodzenosti ľudstva. Ľudia doteraz o Mojich slovách pochybovali a verí im dokonca menej než polovica, pretože nerozumejú normám, ktoré som im určil, ani pôvodnému významu Mojich slov. Zvyšok sú pochybovači a ešte viac je tých, čo radi počúvajú, keď „rozprávam príbehy“. Navyše je veľa tých, ktorým to prináša potešenie. Upozorňujem vás – mnoho Mojich slov sa už otvorilo tým, ktorí vo Mňa veria, a tých, čo si vychutnávajú krásny pohľad na kráľovstvo, no stoja pred jeho zamknutou bránou, som už vyradil. Nie ste len kúkoľ, ktorý zavrhnem? Ako by ste mohli sledovať Môj odchod a potom radostne vítať Môj návrat? Hovorím vám, keď ľudia v Ninive počuli nahnevané slová Jahveho, okamžite sa v ľútosti kajali. Bolo to preto, lebo uverili Jeho slovám, že sú plní zdesenia a hrôzy, a tak sa v ľútosti kajali. Pokiaľ ide o dnešných ľudí, hoci tiež veríte Mojim slovám, ba čo viac, veríte, že Jahve dnes znovu prišiel medzi vás, váš postoj je len neúctivý, ako keby ste iba sledovali Ježiša, ktorý sa pred tisíckami rokov narodil v Judei a teraz zostúpil medzi vás. Hlboko rozumiem klamlivosti, ktorá je vo vašich srdciach. Väčšina z vás Ma nasleduje zo zvedavosti a prišla Ma hľadať z pocitu prázdnoty. Keď sa nenaplní vaše tretie želanie – želanie pokojného a šťastného života – potom vyprchá aj vaša zvedavosť. Klamlivosť, ktorá existuje v každom z vašich sŕdc, sa odhaľuje prostredníctvom vašich slov a skutkov. Úprimne povedané, ste na Mňa len zvedaví, ale nebojíte sa Ma. Nedávate si pozor na jazyk a už vôbec nemáte zábrany vo svojom správaní. Akú vieru potom skutočne máte? Je pravá? Len používate Moje slová, aby ste zahnali svoje obavy a zmiernili svoju nudu, aby ste vyplnili zvyšné prázdne miesta vo svojich životoch. Kto z vás uviedol Moje slová do praxe? Kto má pravú vieru? Stále kričíte, že Boh je Boh, ktorý vidí hlboko do sŕdc ľudí, no ako je Boh, o ktorom kričíte vo svojich srdciach, v súlade so Mnou? Keďže takto kričíte, potom prečo takto konáte? Mohlo by to byť tak, že toto je láska, ktorou sa Mi chcete odplatiť? Na perách máte veľa oddanosti, kde sú však vaše obety a dobré skutky? Keby sa Mi do uší nedostávali vaše slová, ako by som vás mohol tak veľmi nenávidieť? Keby ste vo Mňa skutočne verili, ako by ste mohli upadnúť do takého stavu tiesne? Vaše tváre vyzerajú sklesnuto, ako keby ste stáli pred súdom v podsvetí. Nie je vo vás ani štipka vitality a bez energie rozprávate o svojom vnútornom hlase. Dokonca ste plní ponôs a nadávok. Dávno ste stratili vieru v to, čo robím, a zmizla dokonca aj vaša pôvodná viera. Ako ma teda môžete nasledovať až do konca? Keďže je to tak, ako môžete byť zachránení?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová pre mladých a starých

Božie slová na každý deň  Úryvok 344

Hoci vám Moje dielo veľmi pomáha, Moje slová na vás nikdy nemajú žiadny vplyv a k ničomu nevedú. Je ťažké nájsť objekty, ktoré mám zdokonaliť, a dnes som vo vás takmer stratil nádej. Hľadal som medzi vami niekoľko rokov, je však ťažké nájsť niekoho, kto môže byť Mojím dôverníkom. Mám pocit, ako keby som neveril, že vo vás môžem pokračovať s vykonávaním svojho diela, a nemal žiadnu lásku, aby som vás ďalej miloval. Je to tak preto, lebo sa Mi dávno zhnusili vaše bezvýznamné a patetické „úspechy“. Vyzerá to tak, ako keby som medzi vami nikdy nehovoril a nikdy vo vás nekonal dielo. Vaše výsledky sú také protivné. Vždy sa sami zničíte a spravíte si hanbu a nemáte takmer žiadnu hodnotu. Len sotva vo vás nachádzam podobu človeka a po človeku necítim ani stopy. Kde je vaša svieža vôňa? Kde je cena, ktorú ste zaplatili za mnoho rokov, a kde sú výsledky? Nikdy ste k žiadnym nedospeli? Moje dielo má teraz nový začiatok, nový úvod. Budem plniť veľkolepé plány a chcem vykonať ešte väčšie dielo. Vy sa však stále váľate v bahne ako predtým, žijete v špinavých vodách minulosti a prakticky ste sa nedokázali vyslobodiť zo svojej pôvodnej tvŕdze. Preto ste ešte stále nezískali nič z Mojich slov. Stále ste sa nevyslobodili zo svojho pôvodného miesta plného blata a špinavých vôd. Len poznáte Moje slová, ale v skutočnosti ste nikdy nevstúpili do oblasti slobody Mojich slov, takže Moje slová sa vám nikdy neotvorili. Sú ako kniha proroctiev, ktorá bola tisíce rokov zapečatená. Zjavujem sa vám vo vašich životoch, nikdy však o tom neviete. Dokonca Ma ani nespoznávate. Takmer polovica slov, ktoré hovorím, je vaším súdom, a dosiahnu len polovičný účinok, než by mali. Tým účinkom je zakoreniť vo vás hlboký strach. Zvyšnú polovicu tvoria slová, ktoré vás majú učiť o živote a o tom, ako sa správať. Zdalo by sa však, že čo sa vás týka, tieto slová ani len neexistujú, alebo je to, ako keby ste počúvali slová detí, slová, nad ktorými sa vždy jemne pousmejete, no nikdy na základe nich nekonáte. Tieto veci vás nikdy netrápili. Moje činy ste vždy sledovali hlavne zo zvedavosti. Výsledok je ten, že teraz ste upadli do temnoty a nevidíte svetlo, takže úpenlivo nariekate v tme. Čo chcem, je vaša podriadenosť, vaša bezpodmienečná podriadenosť. Ba čo viac, požadujem, aby ste si boli úplne istí všetkým, čo hovorím. Nemali by ste zaujať nedbanlivý postoj a hlavne by ste nemali zaobchádzať selektívne s vecami, ktoré hovorím, ani byť voči Mojim slovám a Môjmu dielu ľahostajní, ako je vaším zvykom. Moje dielo sa vykonáva medzi vami a dal som vám veľmi veľa svojich slov. Ak však so Mnou budete zaobchádzať takýmto spôsobom, môžem dať to, čo ste nezískali ani neuviedli do praxe, len pohanským rodinám. Koho spomedzi všetkých stvorených bytostí nedržím vo svojich rukách? Väčšina z vás je v „zrelom veku“ a nemáte energiu prijať tento druh diela, ktoré mám. Ste ako vták Hanhao^[a] – sotva sa pretĺkate a Moje slová ste nikdy nebrali vážne. Mladí ľudia sú mimoriadne márniví a nestriedmi a Môjmu dielu venujú ešte menej pozornosti. Nemajú záujem hostiť sa lahôdkami na Mojej hostine. Sú ako malý vták, ktorý vyletel zo svojej klietky a odvážil sa vydať do diaľav. Ako pre Mňa môžu byť takíto mladí a starí ľudia užitoční?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová pre mladých a starých

Poznámky pod čiarou:

a. Príbeh o vtákovi Hanhao je veľmi podobný Ezopovej bájke o mravcovi a kobylke. Napriek opakovaným varovaniam susedy straky vták Hanhao namiesto stavania hniezda za teplého počasia radšej spí. Keď príde zima, zamrzne a zomrie.

Božie slová na každý deň  Úryvok 345

Hoci vy mladí ste všetci ako mladé levy, len zriedka máte vo svojich srdciach pravú cestu. Vaša mladosť vás neoprávňuje na viac Môjho diela. Naopak, vždy vyvoláte Môj odpor voči vám. Hoci ste mladí, buď vám chýba vitalita, alebo ambície, a pokiaľ ide o vašu budúcnosť, ste vždy nezúčastnení. Je to ako keby ste boli ľahostajní alebo zádumčiví. Dalo by sa povedať, že vo vás vôbec nie je vitalita, ideály a postoje, ktoré by mladí ľudia mali mať. Vy, tento druh mladých ľudí, nemáte žiadny postoj a nedokážete rozlišovať medzi tým, čo je správne a nesprávne, dobré a zlé, pekné a škaredé. Nie je vo vás možné nájsť žiadne svieže prvky. Ste takmer úplne staromódni a naučili ste sa tiež nasledovať dav, byť iracionálni. Nikdy nedokážete jasne rozlíšiť správne od nesprávneho, pravdivé od falošného, nikdy sa nesnažíte o dokonalosť, ani neviete povedať, čo je správne a čo je nesprávne, čo je pravda a čo je pokrytectvo. Zapáchate náboženstvom viac a silnejšie než starí ľudia. Dokonca ste arogantní a nerozumní, súťaživí a vaša záľuba v agresivite je veľmi silná – ako by tento druh mladého človeka mohol vlastniť pravdu? Ako si môže stáť za svedectvom niekto, kto nevie zaujať postoj? Ako možno niekoho, kto nedokáže rozlíšiť správne od nesprávneho, nazývať mladým človekom? Ako možno nazývať Mojím nasledovníkom niekoho, kto nemá vitalitu, silu, sviežosť, pokoj a nezlomnosť mladého človeka? Ako by mohol byť hoden byť Mojím svedkom niekto, kto nemá pravdu, zmysel pre spravodlivosť, ale kto sa rád hrá a bojuje? Mladí ľudia by nemali mať oči, ktoré sú plné klamstva a predsudkov voči ostatným, a nemali by vykonávať deštruktívne a ohavné skutky. Nemali by byť bez ideálov, ambícií a nadšenej snahy zlepšovať sa. Nemali by byť skľúčení nad svojimi vyhliadkami ani v živote strácať nádej či vieru v budúcnosť. Mali by mať schopnosť vytrvalo kráčať po ceste pravdy, ktorú si teraz vybrali – splniť si želanie vydať celé svoje životy Mne. Nemali by byť bez pravdy ani ukrývať pokrytectvo a nespravodlivosť – mali by pevne zaujímať správny postoj. Nemali by sa len nechať unášať, ale mali by mať odvážneho ducha, ktorý prináša obete, a mali by bojovať za spravodlivosť a pravdu. Mladí ľudia by mali byť statoční – nemali by sa podriadiť utlačovaniu silami temnoty a mali by transformovať význam svojej existencie. Nemali by sa zmieriť s nepriazňou osudu, ale mali by byť otvorení a úprimní a mať ducha odpúšťania voči svojim bratom a sestrám. Samozrejme, toto sú Moje požiadavky na každého a Moje rady pre každého. Ba čo viac, toto sú Moje chlácholivé slová pre všetkých mladých ľudí. Mali by ste praktizovať podľa Mojich slov. Mladí ľudia by hlavne nemali byť bez odhodlania rozlišovať veci a hľadať spravodlivosť a pravdu. Mali by ste hľadať všetky krásne a dobré veci a získať realitu všetkých pozitívnych vecí. Mali by ste byť zodpovední voči svojmu životu, ktorý nesmiete brať ľahkovážne. Ľudia prichádzajú na zem a len zriedka Ma stretnú. Je tiež zriedkavosťou mať príležitosť hľadať a získať pravdu. Prečo by ste si necenili tento nádherný čas ako správnu cestu na hľadanie v tomto živote? A prečo ste vždy takí odmietaví k pravde a spravodlivosti? Prečo po sebe vždy tak šliapete a ničíte sa za nespravodlivosť a špinu, ktorá sa s ľuďmi pohráva? A prečo konáte ako tí starí ľudia, ktorí sa zapájajú do toho, čo robia nespravodliví? Prečo napodobňujete staré spôsoby starých vecí? Vaše životy by mali byť plné spravodlivosti, pravdy a svätosti. Nemali by byť v takom mladom veku také zvrátené, že nakoniec spadnete do podsvetia. Nemáte pocit, že by to bolo strašné nešťastie? Nemáte pocit, že by to bolo strašne nespravodlivé?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová pre mladých a starých

Božie slová na každý deň  Úryvok 346

Ak na teba nemá účinok toľko diela a toľko slov, potom, keď príde čas šíriť Božie dielo, nebudeš schopný plniť svoju povinnosť a budeš zahanbený a ponížený. V tom čase budeš cítiť, že Bohu dlhuješ veľmi veľa, že tvoje poznatky o Bohu sú veľmi povrchné. Ak nehľadáš poznatky o Bohu dnes, kým koná svoje dielo, neskôr bude príliš neskoro. Nakoniec nebudeš mať žiadne poznatky, ktoré by stáli za zmienku – zostaneš prázdny a nebudeš mať nič. Z čoho budeš skladať Bohu účty? Máš tú drzosť pozerať sa na Boha? Mal by si tvrdo pracovať na hľadaní hneď teraz, aby si na konci, rovnako ako Peter, vedel, aké prospešné je pre človeka Božie napomínanie a súd, a že bez Božieho napomínania a súdu človek nemôže byť spasený a môže len klesnúť hlbšie do tejto špinavej zeme, hlbšie do blata. Ľudí skazil satan, intrigovali proti sebe, boli k sebe bezohľadní a stratili bohabojné srdce. Ich vzdorovitosť je priveľká, majú príliš veľa predstáv a všetci patria satanovi. Bez Božieho napomínania a súdu nemohla byť skazená povaha človeka očistená a človek nemohol byť spasený. Dielo vteleného Boha v tele vyjadruje presne to, čo vyjadruje Duch, a dielo, ktoré koná, je vykonávané podľa diela, ktoré koná Duch. Ak dnes nemáš o tomto diele žiadne poznatky, si veľmi hlúpy a stratil si tak veľa! Ak si nezískal Božiu spásu, potom je tvoja viera náboženskou vierou a ty si len pobožný kresťan. Keďže sa pevne držíš mŕtveho učenia, stratil si nové dielo Ducha Svätého. Ostatní, ktorí hľadajú lásku k Bohu, dokážu získať pravdu a život, zatiaľ čo tvoja viera nie je schopná získať Boží súhlas. Namiesto toho sa z teba stal zlosyn, niekto, kto sa dopúšťa ničivého a nenávistného konania, je terčom výsmechu satana a jeho zajatcom. Človek nemá v Boha veriť, ale Ho milovať, hľadať a uctievať. Ak nehľadáš dnes, príde deň, keď povieš: „Prečo som v minulosti riadne nenasledoval Boha, riadne Ho neuspokojil a neusiloval sa o zmeny v povahe svojho života? Ako len ľutujem, že som vtedy nebol schopný podriadiť sa Bohu a nehľadal som poznatky o Božom slove. Boh toho vtedy povedal tak veľa; ako som mohol nehľadať? Bol som taký hlúpy!“ Stále sa budeš do určitej miery nenávidieť. Dnes neveríš slovám, ktoré hovorím, a nevenuješ im pozornosť. Keď však príde deň, keď sa toto dielo rozšíri, a ty uvidíš jeho celistvosť, budeš ľutovať a vtedy zostaneš ako obarený. Existujú požehnania, ty sa z nich však nevieš tešiť, a existuje pravda, ty ju však nehľadáš. Neprivolávaš na seba opovrhnutie? Hoci sa ďalší krok Božieho diela ešte len začne, dnes nie je nič výnimočné na požiadavkách, ktoré sa na teba kladú, a na tom, čo máš žiť. Je toľko diela a toľko právd; nie sú hodné toho, aby si ich poznal? Nedokážu Božie napomínanie a súd prebudiť tvoju dušu? Nedokážu Božie napomínanie a súd spôsobiť, aby si sa začal nenávidieť? Si spokojný so životom pod vplyvom satana, v pokoji a radosti a s trochou telesného pohodlia? Nie si najbiednejší spomedzi všetkých ľudí? Nik nie je hlúpejší než tí, ktorí videli spásu, no nesnažia sa ju získať. Takíto ľudia sa nevedia nasýtiť tela a tešia sa zo satana. Dúfaš, že tvoja viera v Boha nebude zahŕňať žiadne náročné úlohy, utrpenie ani najmenšie ťažkosti. Vždy hľadáš veci, ktoré sú bezcenné, a nepripisuješ žiadnu hodnotu životu. Namiesto toho staviaš svoje výstredné myšlienky pred pravdu. Si taký bezcenný! Žiješ ako prasa – aký je rozdiel medzi tebou a prasatami či psami? Nie sú všetci, ktorí nehľadajú pravdu a namiesto toho milujú telo, iba zvieratá? Nie sú všetci tí mŕtvi bez duší iba chodiacimi mŕtvolami? Koľko slov bolo medzi vami vyslovených? Vykonalo sa medzi vami len malé dielo? Koľko som vám toho poskytol? Tak prečo si to nezískal? Na čo sa chceš sťažovať? Nie je to tak, že si nič nezískal, pretože si príliš zamilovaný do tela? A nie je to preto, lebo tvoje myšlienky sú príliš výstredné? Nie je to preto, lebo si príliš hlúpy? Ak nie si schopný získať tieto požehnania, môžeš viniť Boha za to, že ťa nespasil? To, čo hľadáš, je schopnosť dosiahnuť pokoj vierou v Boha, aby tvoje deti neboli choré, tvoj manžel mal dobrú prácu, aby si tvoj syn našiel dobrú manželku a tvoja dcéra poriadneho manžela, aby tvoje voly a kone dobre orali pôdu a aby bolo počas roka dobré počasie pre tvoju úrodu. Toto hľadáš. Snažíš sa len o život v pohodlí, aby tvoju rodinu nepostihli žiadne nehody, aby si mal priaznivý vietor, aby sa ti do tváre nedostal žiadny piesok, aby nezaplavilo úrodu tvojej rodiny, aby ťa nepostihlo žiadne nešťastie, aby si žil v Božom objatí a v útulnom hniezde. Zbabelec ako ty, ktorý vždy hľadá telo – máš srdce, máš dušu? Nie si zviera? Dávam ti pravú cestu a nič za to nepýtam, ty však nehľadáš. Patríš medzi tých, čo veria v Boha? Dávam ti skutočný ľudský život, no ty nehľadáš. Nelíšiš sa od prasaťa alebo psa? Prasatá nehľadajú život človeka, nesnažia sa byť očistené a nechápu, čo je život. Každý deň, keď sa nažerú, jednoducho spia. Dal som ti pravú cestu, ty si ju však nezískal. Máš prázdne ruky. Si ochotný pokračovať v tomto živote, v živote prasaťa? Aký má význam, aby takíto ľudia žili? Tvoj život je opovrhnutiahodný a nízky, žiješ v špine a nemravnosti a neusiluješ sa o žiadne ciele. Nie je tvoj život najnemravnejší zo všetkých? Máš tú drzosť pozerať sa na Boha? Ak budeš mať naďalej takéto skúsenosti, nie je pravda, že nič nezískaš? Dostal si pravú cestu, no to, či ju nakoniec získaš, alebo nie, závisí od tvojho osobného hľadania.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde

Božie slová na každý deň  Úryvok 347

Vaše telá, vaše extravagantné túžby, chamtivosť a žiadostivosť sú vo vás hlboko zakorenené. Tieto veci tak neustále ovládajú vaše srdcia, až ste bezmocní zbaviť sa jarma týchto feudálnych a zdegenerovaných myšlienok. Netúžite ani zmeniť svoju súčasnú situáciu, ani uniknúť vplyvu temnoty. Jednoducho ste týmito vecami spútaní. Hoci všetci viete, že tento život je taký bolestivý a že tento svet ľudí je taký temný, ani jeden z vás nemá odvahu zmeniť svoj život. Túžite len uniknúť realite tohto života, dosiahnuť transcendenciu duše a žiť v pokojnom, šťastnom prostredí podobnom nebu. Nie ste ochotní znášať ťažkosti, aby ste zmenili svoj súčasný život, nie ste ochotní ani hľadať v tomto súdení a napomínaní život, do ktorého by ste mali vstúpiť. Skôr snívate úplne nerealistické sny o tom krásnom svete mimo tela. Život, po ktorom túžite, môžete získať bez námahy a bez toho, aby ste znášali akúkoľvek bolesť. To je úplne nereálne! Pretože to, v čo dúfate, nie je prežiť zmysluplný život vo svojom tele a dosiahnuť počas života pravdu, teda žiť pre pravdu a bojovať za spravodlivosť. To nie je to, čo by ste považovali za žiarivý, oslňujúci život. Máte pocit, že by to nebol očarujúci ani zmysluplný život. Vo vašich očiach by ste takýto život pociťovali ako nespravodlivosť! Aj keď dnes prijímate toto napomínanie, nejde vám o to, aby ste dosiahli pravdu alebo žili pravdou v prítomnosti, ale skôr o to, aby ste neskôr mohli vstúpiť do šťastného života mimo tela. Nehľadáte pravdu, nezastávate sa jej a určite pre ňu ani nežijete. Dnes sa nesnažíte o vstup, ale namiesto toho sa vaše myšlienky zaoberajú budúcnosťou a tým, čo by jedného dňa mohlo nastať: Pozeráte sa na modrú oblohu, roníte trpké slzy a očakávate, že jedného dňa budete vzatí do neba. Azda neviete, že váš spôsob myslenia sa už vymyká realite? Stále si myslíte, že Spasiteľ nekonečnej láskavosti a súcitu jedného dňa nepochybne príde, aby ťa vzal so sebou, teba, ktorý si na tomto svete znášal utrpenie a ťažkosti, a že napraví tvoje krivdy a pomstí sa za teba, toho ktorý sa stal obeťou a bol utláčaný. Nie si azda plný hriechov? Si snáď jediný, kto na tomto svete trpel? Sám si sa dostal do satanovej moci a trpel si – naozaj má Boh ešte stále naprávať tvoje krivdy? Tí, ktorí nedokážu splniť Božie požiadavky – nie sú to všetko Boží nepriatelia? Tí, ktorí neveria vo vteleného Boha – nie sú to antikristi? Načo sú ti tvoje dobré skutky? Môžu nahradiť srdce, ktoré uctieva Boha? Nemôžeš získať Božie požehnanie len tým, že budeš robiť nejaké dobré skutky, a Boh nenapraví tvoje krivdy a nepomstí neprávosť voči tebe len preto, lebo si bol obeťou a utláčaný. Tí, ktorí veria v Boha, ale Ho nepoznajú a konajú dobré skutky – či nie sú aj oni napomínaní? Ty len jednoducho veríš v Boha, len chceš, aby Boh napravil a pomstil krivdy, ktoré sa ti stali, a chceš, aby ti Boh doprial tvoj deň, deň, keď budeš môcť konečne hrdo zdvihnúť hlavu. Odmietaš však venovať pozornosť pravde, ani netúžiš žiť v pravde. A už vôbec nedokážeš uniknúť z tohto ťažkého, prázdneho života. Namiesto toho, zatiaľ čo žiješ svoj život v tele a v hriechu, s očakávaním hľadíš na Boha, aby napravil tvoje krivdy a rozptýlil hmlu tvojej existencie. Je to však možné? Ak poznáš pravdu, môžeš nasledovať Boha. Ak v nej žiješ, môžeš byť prejavom Božieho slova. Ak tak žiješ, môžeš sa tešiť z Božieho požehnania. Tí, ktorí poznajú pravdu, sa môžu tešiť z Božieho požehnania. Boh zabezpečuje nápravu pre tých, ktorí ho milujú celým srdcom a ktorí znášajú ťažkosti a utrpenie, ale nie pre tých, ktorí milujú len seba a ktorí sa stali korisťou satanových podvodov. Ako môže byť dobro v tých, ktorí nemilujú pravdu? Ako môže byť spravodlivosť u tých, ktorí milujú len telo? Nehovorí sa o spravodlivosti a dobrote len v súvislosti s pravdou? Nie sú vyhradené pre tých, ktorí z celého srdca milujú Boha? Tí, ktorí nemilujú pravdu a ktorí sú len hnijúcimi mŕtvolami – či všetci títo ľudia neskrývajú zlo? Tí, ktorí nie sú schopní žiť v pravde – nie sú to všetci nepriatelia pravdy? A čo vy?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zmysluplný život môžu viesť len tí zdokonalení

Božie slová na každý deň  Úryvok 348

Riadiť človeka bolo vždy Mojou povinnosťou. Okrem toho som pri stvorení sveta ustanovil podmanenie človeka. Ľudia možno nevedia, že si v posledných dňoch človeka celkom podmaním, alebo že podmanenie vzdorovitých ľudí je dôkazom Mojej porážky satana. Ale keď sa Môj nepriateľ pustil so Mnou do boja, povedal som mu, že porazím tých, ktorých satan zajal a urobil z nich svoje dietky, verných služobníkov, ktorí bdejú nad jeho príbytkom. Pôvodný význam podmanenia je poraziť, podrobiť poníženiu. V jazyku Izraelitov to znamená úplne poraziť, zničiť a znemožniť klásť voči Mne ďalší odpor. No dnes ho používate vo význame podmaniť. Mali by ste vedieť, že Mojím úmyslom bolo vždy úplne vykynožiť a odstrániť zlých jedincov, aby Ma už viac nemohli zradiť, a nemali viac síl narúšať, či vyrušovať Moje dielo. Takže, pokiaľ ide o človeka, toto slovo znamená podmanenie. Bez ohľadu na výklady tohto pojmu, Mojím dielom je poraziť ľudí. Je síce pravda, že ľudstvo je súčasťou toho, čo riadim, no presnejšie povedané, ľudia nie sú nikým iným ako Mojimi nepriateľmi. Ľudia sú tí zlí, ktorí sa vzpierajú a vzdorujú Mi. Ľudia nie sú ničím iným ako potomstvom diabla, ktorého som preklial. Ľudia nie sú ničím ako potomkami archanjela, ktorý Ma zradil. Ľudia nie sú ničím iným ako dedičstvom diabla, ktorého som dávno odvrhol, a odvtedy je Mojím nezmieriteľným nepriateľom. Obloha nad celým ľudstvom je kalná a tmavá, bez najmenšieho náznaku svetla a ľudský svet sa ponoril do ponurej tmy, takže človek, ktorý v ňom žije, nedokáže vidieť ani svoju ruku natiahnutú pred vlastnou tvárou, či slnko, keď zodvihne hlavu. Bahnitá cesta plná výmoľov sa kľukatí pod jeho nohami. Celá krajina je posiata mŕtvolami. Temné zákutia sú plné ľudských pozostatkov, v chladných a tienistých kútoch sa usadili davy démonov. A všade v ľudskom svete sa pohybujú hordy démonov. Potomkovia najrôznejších zverí, pokrytí špinou, sú zomknutí v urputnom boji, z ktorého sa ozýva srdcervúci zvuk. Kam pôjde človek hľadať životné šťastie v takýchto časoch, v takomto svete, v takomto „pozemskom raji“? Kde by mohol človek nájsť svoj životný konečný osud? Ľudstvo už dávno pošliapali satanove nohy, od začiatku bolo len akýmsi hercom, ktorý stvárňoval obraz satana. Viac než to, ľudstvo je stelesnením satana a slúži ako hlasný a jasný dôkaz, ktorý podáva svedectvo o satanovi. Ako môže taká ľudská rasa, taká tlupa zdegenerovanej spodiny, taký potomok tejto skazenej ľudskej rodiny podávať svedectvo o Bohu? Odkiaľ pochádza Moja sláva? Kde je možné začať hovoriť o Mojom svedectve? Nepriateľ, ktorý skazil ľudstvo a postavil sa Mi, už ľudstvo vzal a pošpinil ho – to ľudstvo, ktoré som stvoril dávno predtým a ktoré bolo naplnené Mojou slávou a Mojím žitím. Obral Ma o Moju slávu a do človeka vpustil jed plný satanovho hnusu a šťavy z ovocia stromu poznania dobra a zla. Na počiatku som stvoril ľudstvo. To znamená, že som stvoril Adama, predka ľudstva. Obdaril som ho tvarom a obrazom, prekypoval energiou, vitalitou, a navyše bol v spoločnosti Mojej slávy. Bol to slávny deň, keď som stvoril človeka. Potom som z Adamovho tela stvoril Evu a aj ona bola predkom človeka, a tak ľudia, ktorých som stvoril, mali Môj dych a prekypovali Mojou slávou. Adam sa pôvodne narodil z Mojej ruky a predstavoval Môj obraz. Pôvodným zámerom pri stvorení „Adama“ bolo stvoriť bytosť, ktorá by niesla Moju životnú energiu, Moju slávu, mala tvar, obraz, ducha a dych. On bol jedinou stvorenou bytosťou s duchom, ktorá Ma mohla reprezentovať, niesť Môj obraz a prijímať Môj dych. Na počiatku bola Eva druhým človekom obdareným dychom, ktorej stvorenie ustanovil. Pôvodným zámerom pri stvorení „Evy“ bolo stvorenie bytosti, ktorá bude pokračovať v Mojej sláve, bude niesť Moju vitalitu, a navyše bude obdarená Mojou slávou. Eva vzišla z Adama, a tak aj ona niesla Môj obraz a bola druhým človekom stvoreným na Môj obraz. Pôvodne mala „Eva“ slúžiť ako živá bytosť s duchom z mäsa a kostí, Moje druhé svedectvo, ako aj Môj druhý obraz medzi ľudstvom. Boli to predkovia ľudstva, čistý a vzácny poklad človeka, a od začiatku to boli živé bytosti obdarené duchom. Avšak diabol pošliapal a zajal potomstvo ľudských predkov, ponoril ľudský svet do úplnej temnoty a spôsobil, že potomstvo viac neverí v Moju existenciu. Ešte odpornejšie je, že tak ako diabol kazí ľudí a pošliapava ich, kruto vytrháva Moju slávu, Moje svedectvo, vitalitu, ktorú som im dal, dych a život, ktorý som do nich vdýchol, všetku Moju slávu v ľudskom svete a všetku krv srdca, ktorú som za ľudstvo vylial. Ľudstvo už nežije vo svetle. Ľudia stratili všetko, čím som ich obdaril, a odhodili slávu, ktorú som im dal. Ako môžu uznať, že som Pánom všetkých stvorených bytostí? Ako môžu naďalej veriť v Moju existenciu v nebi? Ako môžu objaviť prejavy Mojej slávy na zemi? Ako môžu títo vnuci a vnučky brať Boha, ktorého sa ich vlastní predkovia báli, za Pána, ktorý ich stvoril? Títo úbohí vnuci a vnučky veľkoryso „odovzdali“ diablovi slávu, obraz a svedectvo, ktoré som dal Adamovi a Eve, ako aj život, ktorým som ľudstvo obdaril, a na ktorom závisí ich existencia. Vôbec si neuvedomujú prítomnosť diabla a dávajú mu všetku Moju slávu. Nie sú teda „spodinou“? Ako môže také ľudstvo, takí zlí démoni, také chodiace mŕtvoly, také satanské postavy a Moji nepriatelia ctiť Moju slávu? Získam späť svoju slávu, získam späť svoje svedectvo, ktoré existuje medzi ľuďmi, a všetko, čo Mi kedysi patrilo a čo som dal ľudstvu už dávno. Úplne si ľudstvo podmaním. Mal by si však vedieť, že ľudia, ktorých som stvoril, boli svätí a niesli Môj obraz a Moju slávu. Nepatrili satanovi, ani ich nepošliapal. Boli Mojím čistým prejavom bez najmenšej stopy satanovho jedu. A tak ľudstvu oznamujem, že chcem len to, čo som stvoril svojou rukou, svätých, ktorých milujem, a ktorí nepatria nikomu inému. Budem sa z nich tešiť a pokladať ich za svoju slávu. Avšak nechcem ľudstvo skazené satanom, ktoré je dnes v područí satana, a už nie je Mojím pôvodným stvorením. Pretože mám v úmysle získať späť svoju slávu, ktorá v ľudskom svete existuje. Úplne si podmaním tých, ktorí medzi ľudstvom prežili na dôkaz Mojej slávy pri porážke satana. Jedine svoje svedectvo považujem za vykryštalizovanie svojho Ja, ako predmet Môjho potešenia. To je Môj úmysel.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo znamená byť skutočným človekom

Božie slová na každý deň  Úryvok 349

Trvalo desaťtisíce rokov, kým sa ľudstvo dostalo tam, kde je dnes, ale ľudstvo, ktoré som stvoril na začiatku, už dávno podľahlo úpadku. Ľudstvo už nie je ľudstvom, po ktorom túžim, a preto si v Mojich očiach ľudia už viac nezaslúžia pomenovanie ľudstvo. Je to skôr spodina ľudstva v zajatí satana, zhnité chodiace mŕtvoly obývané satanom, ktorými sa satan sám odieva. Ľudia neveria v Moju existenciu, ani nevítajú Môj príchod. Ľudstvo len s nevôľou reaguje na Moje požiadavky, dočasne na nich pristupuje, a úprimne so Mnou nezdieľa radosti a bolesti života. Ľudia Ma považujú za nevyspytateľného, neochotne sa na Mňa usmievajú, líškajú sa tomu, kto je pri moci, pretože nevedia nič o Mojom diele, a už vôbec nie o Mojich súčasných úmysloch. Budem k vám úprimný. Keď nadíde deň, tí, ktorí Ma uctievajú, ľahšie znesú utrpenie ako vy. Sila vašej viery vo Mňa v skutočnosti neprekračuje Jóbovu vieru, dokonca ju prekračuje aj viera židovských farizejov. Keď nastane deň ohňa, budete trpieť oveľa horšie než farizeji, keď ich pokarhal Ježiš, než 250 muži, ktorí sa vzbúrili proti Mojžišovi, a viac než v Sodome v horiacich zničujúcich plameňoch. Keď Mojžiš udrel na skalu a vyvrela voda, dar Jahveho, učinil tak to pre svoju vieru. Keď Dávid hral na lýre na Moju chválu, Jahveho, so srdcom plným radosti, robil to pre svoju vieru. Keď Jób stratil svoj dobytok, ktorý sa rozpŕchol po horách, a nevýslovné bohatstvo a jeho telo pokryli vredy, stalo sa to pre jeho vieru. Keď počul Môj hlas, Jahveho, a videl Moju slávu, Jahveho, bolo to kvôli jeho viere. To, že Peter mohol nasledovať Ježiša Krista, bolo pre jeho vieru. To, že sa pre Mňa nechal pribiť na kríž a vydal slávne svedectvo, bolo tiež zásluhou jeho viery. Keď Ján videl slávny obraz Syna človeka, spočívalo to na jeho viere. Keď uvidel víziu posledných dní, tým viac to bolo pre jeho vieru. Dôvodom ich viery bolo aj to, že takzvané zástupy pohanských národov prijali Moje zjavenie a dozvedeli sa, že som sa vrátil v tele, aby som konal svoje dielo medzi ľuďmi. Neurobili tak pre svoju vieru všetci tí, ktorých zasiahli Moje drsné slová, a predsa ich potešili a zachránili? Či nezavrhol svet aj tých, ktorí vo Mňa veria, ale stále prežívajú útrapy? Neputujú svetom všetci tí, ktorí žijú mimo Môjho slova, a utekajú pred utrpením skúšok? Sú ako jesenné lístie, ktoré poletuje tu a tam, bez miesta na odpočinok, a bez Mojich slov útechy. Hoci ich neprenasleduje Moje napomínanie a zušľachťovanie, nie sú to žobráci, ktorí putujú z miesta na miesto a blúdia po uliciach mimo nebeského kráľovstva? Je svet skutočne tvojím miestom odpočinku? Naozaj dokážeš dosiahnuť i ten najslabší náznak potešenia sveta a vyhnúť sa Môjmu napomínaniu? Môžeš skutočne využiť svoje prchavé potešenie, aby si zaplnil prázdnotu vo svojom srdci, prázdnotu, ktorú nemožno skryť? Môžeš oklamať každého v svojej rodine, no Mňa nedokážeš oklamať nikdy. Keďže tvoja viera je príliš chatrná, nemáš silu nájsť akékoľvek potešenie, ktoré život ponúka. Nabádam ťa, aby si radšej strávil polovicu svojho života pre Mňa ako celý život v priemernosti a strácaním času pre telo, znášajúc všetko utrpenie, ktoré človek sotva znesie. Z akého dôvodu si tak veľmi vážiš sám seba a utekáš pred Mojím napomínaním? Aký má zmysel skrývať sa pred Mojím chvíľkovým napomínaním, len aby si zožal večnosť zahanbenia, večnosť napomínania? V skutočnosti nikomu nevnucujem svoje požiadavky. Ak je niekto naozaj ochotný podriadiť sa všetkým Mojim plánom, nebudem s ním zle zaobchádzať. No žiadam, aby vo Mňa verili všetci ľudia, tak ako Jób veril vo Mňa, Jahveho. Ak bude vaša viera silnejšia ako Tomášova, zaslúži si Moju pochvalu. Vo svojej vernosti nájdete Moje blaho a určite vo svojich dňoch nájdete Moju slávu. Avšak tým ľuďom, ktorí veria v svet a v diabla, zatvrdli srdcia, rovnako ako masám z mesta Sodoma, so zrnkami naviateho piesku v očiach a diablovými milodarmi v ústach, ktorých zatemnené mysle už dávno posadol zlý a privlastnil si svet. Ich myšlienky takmer úplne upadli do zajatia diabla dávnych čias. A tak vieru ľudstva odvial vietor a nedokážu si ani všimnúť Moje dielo. Môžu sa len chabo pokúsiť narábať s Mojím dielom, povrchne alebo zhruba ho preskúmať, pretože ich už dávno posadol satanov jed.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo znamená byť skutočným človekom

Božie slová na každý deň  Úryvok 350

Podmaním si ľudstvo, pretože Ja som stvoril ľudí, ktorí si užívajú všetky hojnosti Môjho stvorenia. No ľudia Ma tiež odmietli. Chýbam v ich srdciach a považujú Ma za bremeno svojej existencie, dokonca až do takej miery, že keď Ma skutočne uvideli, stále Ma odmietajú a lámu si hlavy, ako vymyslieť nejaký spôsob, ako Ma poraziť. Ľudia Mi nedovoľujú, aby som s nimi zaobchádzal vážne alebo im kládol prísne požiadavky. Nedovolia Mi ich ani súdiť, ani napomínať za nespravodlivosť. Ani zďaleka ich to nezaujíma, považujú to za nepríjemné. A tak je Mojím dielom poraziť to ľudstvo, ktoré je, pije a raduje sa vo Mne, no nepozná Ma. Odzbrojím ľudstvo a potom vezmem svojich anjelov, vezmem svoju slávu, a vrátim sa do svojho príbytku. Lebo skutky ľudí Mi už dávno zlomili srdce a rozbili Moje dielo na kusy. Skôr než s radosťou odídem, vezmem si späť slávu, ktorú Mi vzal diabol, a nechám ľudstvo žiť svoje životy, pokračovať v „žití a práci v mieri a spokojnosti“, pokračovať v „obrábaní svojich políčok“, a už sa nebudem miešať do ich životov. Ale teraz mám v úmysle úplne prevziať svoju slávu z rúk diabla, vezmem si späť celú slávu, ktorú som vložil do ľudí pri stvorení sveta. Nikdy viac ju už nenechám ľudskej rase na zemi. Lebo ľudia nielenže nedokázali zachovať Moju slávu, ale zmenili ju na obraz satana. Ľudia si nevážia Môj príchod, necenia si deň Mojej slávy. Neradi prijímajú Moje napomínanie, a už vôbec nie sú ochotní prinavrátiť Mi Moju slávu, ani zbaviť sa jedu diabla. Ľudstvo Ma naďalej klame tým istým starým spôsobom, ľudia sa naďalej žiarivo usmievajú a ich tváre žiaria šťastím tým istým starým spôsobom. Neuvedomujú si tú hĺbku temnoty, ktorá zostúpi na ľudstvo potom, ako ich opustí Moja sláva. Navyše si neuvedomujú, že keď nadíde Môj deň, bude to pre nich ešte ťažšie ako pre ľud za čias Noema, pretože nevedia, ako Izrael upadol do temnoty, keď ho opustila Moja sláva. Človek na úsvite zabúda, ako ťažko sa predieral temnou nocou. Keď sa slnko opäť ukryje a temnota zostúpi na človeka, bude opäť potme nariekať a škrípať zubami. Či ste už zabudli, ako ťažko Izraeliti znášali tie dni súženia, keď Moja sláva opustila Izrael? Nadišiel čas, keď uvidíte Moju slávu a je to tiež čas, keď sa zúčastníte dňa Mojej slávy. Človek bude nariekať uprostred temnoty, keď Moja sláva opustí tú špinavú krajinu. Teraz je deň slávy, keď konám svoje dielo, a je to deň, keď zbavujem ľudstvo utrpenia, lebo s nimi nebudem zdieľať trápenia a súženia. Chcem si len úplne podmaniť ľudstvo a úplne poraziť tých zlých z jeho radov.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo znamená byť skutočným človekom

Božie slová na každý deň  Úryvok 351

Na zemi som oslovil mnohých, aby Ma nasledovali. Medzi Mojimi nasledovníkmi sú takí, ktorí slúžia ako kňazi, takí, ktorí vedú iných, takí, ktorí sú Božími synmi, takí, ktorí patria k Božiemu ľudu, a takí, ktorí vykonávajú rôzne služby. Ja ich rozdeľujem podľa toho, akú vernosť Mi preukazujú. Keď všetkých zaradím podľa tohto, a keď jasne odhalím prirodzenosť každého jedného z nich, všetkých ich rozdelím do príslušných kategórií, a každému priradím jeho miesto, aby som dosiahol svoj cieľ – zachrániť ľudstvo. Tých, ktorých chcem zachrániť povolávam v skupinách do svojho domu a tam spôsobím, že všetci prijmú Moje dielo posledných dní. Zároveň ich znova rozdelím a potom ich odmením alebo potrestám na základe ich činov. Toto sú kroky Môjho diela.

Dnes žijem na zemi, medzi ľuďmi. Ľudia zažívajú Moje dielo, sledujú Moje výroky a Ja popri tom obdarúvam každého zo svojich nasledovníkov všetkými pravdami, aby mohli odo Mňa prijať život a nájsť cestu, po ktorej môžu kráčať. Lebo Ja som Boh, darca života. Na svojom diele pracujem už dlhé roky a za ten čas ľudia odo Mňa veľa dostali a veľa pre Mňa opustili, ale stále vo Mňa skutočne neveria. Iba ústami vyznávajú, že som Boh, ale s pravdami, ktoré hovorím, nesúhlasia, a predovšetkým ich nežijú tak, ako od nich žiadam. To znamená, že ľudia uznávajú len existenciu Boha, ale nie to, že je pravdou; uznávajú len existenciu Boha, ale nie to, že je životom; hlásia sa k Božiemu menu, ale nie k Jeho podstate. Svojou horlivosťou si u Mňa vyslúžia len opovrhnutie, lebo síce hovoria pekné slová, ale v skutočnosti Ma klamú; nikto z nich Ma naozaj neuctieva. Hovoríte zvodne ako hady, a aj nesmierne namyslene, ako keby ste stáli na mieste samotných archanjelov. Čo je ešte horšie, vaše činy sú rozpoltené, ba roztrhané na franforce; o vašich nemiernych túžbach a chamtivých úmysloch je zle aj počúvať. Všetci ste teraz ako také mole v Mojom dome, ste predmetom Môjho zavrhnutia. Nikto z vás nemiluje pravdu, len túžite byť požehnaní, dostať sa do neba a kochať sa pohľadom na to, ako Kristus uplatní na zemi svoju moc. Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako by niekto tak hlboko skazený ako vy, kto nemá ani potuchy o tom, čím je vlastne Boh, mohol byť hodný nasledovať Ho? Ako by ste sa mohli dostať do neba? Ako by ste mohli byť hodní vidieť niečo také veľkolepé, také nádherné, že to nemá obdobu? Ústa máte plné falošných a špinavých slov, zrady a arogancie. Nikdy ste Mi nepovedali nič úprimné, nič sväté, neprejavili ste voči Mne podriadenosť, aj keď ste okúsili Moje slovo. Aká je teda vaša viera? V srdciach máte len žiadostivosť a peniaze a nemyslíte na nič iné, len na materiálne veci. Každý deň kalkulujete, ako odo Mňa niečo získať. Každý deň počítate, koľko bohatstva a materiálnych vecí ste odo Mňa získali. Každý deň čakáte stále ďalšie požehnania, ktoré si budete užívať v čoraz hojnejšom počte a na vyššej úrovni. Nevenujete Mi každú jednu chvíľu v myšlienkach, ani Mojej pravde, ale myslíte len na svojho manžela, manželku, svojich synov, dcéry a na to, čo budete jesť a čo si oblečiete. Premýšľate o tom, ako získať stále väčší a väčší pôžitok. Ale ak si aj naplníte brucho hoci až po okraj, nie ste vari stále len mŕtvolou? A aj keď sa navonok ozdobíte nádherným odevom, nie ste vari stále len chodiace mŕtvoly bez života? Driete, až vám z toho vlasy šedivejú, aby ste si nasýtili bruchá, ale nikto z vás neobetuje ani jediný vlas pre Moje dielo. Neustále ste zaneprázdnení, fyzicky sa namáhate a lámete si hlavu len kvôli vlastnému telu a kvôli svojim synom a dcéram, ale nikto z vás neprejavuje žiadnu starosť ani záujem o Moje úmysly. Čo ešte chcete odo Mňa získať?

Ja sa nikdy neponáhľam, keď konám. Bez ohľadu na to, ako Ma ľudia nasledujú, konám svoje dielo krok za krokom v súlade so svojím plánom. Napriek všetkej vašej vzbure proti Mne stále konám, neprestávam a stále hovorím slová, ktoré musím povedať. Povolávam do svojho domu tých, ktorých som predurčil, aby počúvali Moje slová. Všetkých, ktorí sa podriaďujú Mojim slovám a ktorí po nich túžia, privádzam pred svoj trón; všetkých, ktorí sa od Mojich slov odvracajú, neposlúchajú Ma ani sa Mi nepodriaďujú a otvorene sa Mi vzpierajú, odvrhujem stranou, aby čakali na svoj konečný trest. Všetci ľudia žijú uprostred skazenosti a pod rukou zlého, a len málokto z tých, ktorí Ma nasledujú, túži po pravde. To znamená, že väčšina z nich Ma skutočne neuctieva; neuctievajú Ma pravdivo, ale sa len snažia získať Moju dôveru skazenými, vzdorovitými a klamlivými prostriedkami. Preto hovorím: veľa je povolaných, ale málo vyvolených. Tí, ktorí sú povolaní, boli hlboko skazení a všetci žijú v rovnakom veku – ale časť z nich tvoria vyvolení. Tí veria v pravdu, uznávajú ju a praktizujú ju. Títo ľudia tvoria zo všetkých len veľmi malý podiel, a z ich radov sa Mi dostane väčšia sláva. Keď sa pozriete na seba vo svetle týchto slov, viete, či patríte medzi vyvolených? Aký bude váš koniec?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľa je povolaných, ale málo vyvolených

Božie slová na každý deň  Úryvok 352

Ako som už povedal, tých, čo Ma nasledujú, je veľa, ale tých, čo Ma skutočne milujú, je málo. Niekto azda môže povedať: „Zaplatil by som takú veľkú cenu, keby som Ťa nemiloval? Nasledoval by som Ťa až doteraz, keby som Ťa nemiloval?“ Iste máš na to veľa dôvodov a tvoja láska je nepochybne veľmi veľká, ale čo je podstatou tvojej lásky ku Mne? Pod slovom „láska“ rozumieme čistú, ničím nepoškvrnenú náklonnosť, keď človek svojím srdcom miluje, cíti a prejavuje ohľaduplnosť. Láska nepozná žiadne podmienky, žiadne prekážky ani vzdialenosti. V láske niet upodozrievania, klamstva ani ľstivosti. Láska nemá nič spoločné s obchodom a nie je v nej nič nečisté. Ak miluješ, nebudeš klamať, sťažovať sa, zrádzať, vzdorovať, niečo si vynucovať ani sa snažiť získať nejakú vec alebo nejakú sumu. Ak miluješ, potom sa s radosťou zasvätíš, ochotne budeš znášať ťažkosti, zladíš sa so Mnou, opustíš pre Mňa všetko, čo máš, vzdáš sa svojej rodiny, svojej budúcnosti, svojej mladosti aj svojho manželstva. Ak nie, potom by tvoja láska vôbec nebola láskou, ale podvodom a zradou! Aký druh lásky v sebe máš? Je to skutočná láska? Alebo falošná? Koľko si toho pre Mňa opustil? Čo všetko si Mi ponúkol? Koľko lásky si Mi venoval? Vieš Mi to povedať? Vaše srdcia sú plné zla, zrady a klamstva – a keď je to tak, do akej miery je vaša láska v skutočnosti nečistá? Myslíte si, že ste už pre Mňa toho dosť obetovali a že vaša láska ku Mne už stačí. Ale prečo sú potom vaše slová a činy vždy vzdorovité a falošné? Nasledujete Ma, ale neuznávate Moje slovo. Dá sa to považovať za lásku? Nasledujete Ma, ale potom Ma zavrhnete. Dá sa to považovať za lásku? Nasledujete Ma, ale nedôverujete Mi. Dá sa to považovať za lásku? Nasledujete Ma, ale nedokážete prijať Moju existenciu. Dá sa to považovať za lásku? Nasledujete Ma, ale neprejavujete Mi úctu, ktorá Mi patrí, a na každom kroku Mi robíte ťažkosti. Dá sa to považovať za lásku? Nasledujete Ma, ale v každej jednej veci sa Ma snažíte oklamať a podviesť. Dá sa to považovať za lásku? Slúžite Mi, ale nemáte predo Mnou hrôzu. Dá sa to považovať za lásku? Vo všetkých veciach a vo všetkých smeroch Mi protirečíte. Dá sa to všetko považovať za lásku? Je pravda, že ste Mi venovali veľa, ale nikdy ste skutočne nerobili to, čo od vás žiadam. Dá sa to považovať za lásku? Všetko starostlivo počítate a to je dôkazom, že vo vás nie je ani náznak lásky ku Mne. Koľko ste toho získali po toľkých rokoch práce a po všetkých tých slovách, ktoré som vám dal? Nie je vari čas poriadne sa obzrieť? Vyzývam vás: Nevolám k sebe tých, ktorí nikdy neboli skazení, ale vyberám si takých, ktorí Ma skutočne milujú. Preto dávajte pozor na svoje slová a skutky a skúmajte svoje úmysly a myšlienky, aby neprekročili hranicu. Počas týchto posledných dní urobte všetko, čo je vo vašich silách, a ponúknite Mi svoju lásku, inak vás nikdy neopustí Môj hnev.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľa je povolaných, ale málo vyvolených

Božie slová na každý deň  Úryvok 353

On Jediný každý jeden deň pozoruje skutky a myšlienky každého jedného človeka, a tieto sa zároveň pripravujú na vlastný zajtrajšok. Touto cestou musí prejsť každá živá bytosť. Je to cesta, ktorú som predurčil každému človeku, nik sa jej nevyhne a nik nebude výnimkou. Slová, ktoré som vyslovil, nemajú priradené číslo, a dielo, ktoré som vykonal, je navyše bezmerné. Každý deň sledujem, ako každý človek prirodzene vykonáva všetko čo treba, v súlade so svojou vrodenou prirodzenosťou a rozvojom tejto prirodzenosti. Mnohí sa už nevedomky vydali na „správnu cestu“, ktorú som pripravil na rozlíšenie rôznych typov ľudí. Tieto rôzne typy ľudí som už dávno umiestnil do rôznych prostredí a na týchto jednotlivých miestach sa u každého z nich prejavili vlastné vrodené vlastnosti. Nik ich ničím nezaväzuje, nik ich nenavádza na zlé. Sú úplne slobodní a môžu sa prirodzene vyjadriť. Len jedna vec ich drží na uzde: Moje slová. Preto niektorí ľudia čítajú Moje slová s nechuťou a nikdy ich neuvádzajú do praxe. Robia to len preto, aby sa vyhli smrti. Iní zasa len ťažko dokážu vydržať bez Mojich slov, ktoré ich vedú a sýtia, a tak sa ich prirodzene pridŕžajú za každých okolností. Časom objavia tajomstvo ľudského života, konečný osud ľudstva a hodnotu ľudského bytia. Ľudstvo je v prítomnosti Mojich slov jednoducho takéto a Ja len dávam veciam voľný priebeh. Nesnažím sa ľudí nútiť k tomu, aby sa Moje slová stali základom ich bytia. Takže tí, ktorí nikdy nemali svedomie a ktorých bytie nikdy nemalo žiadnu hodnotu, trúfalo zavrhnú Moje slová a po krátkom pozorovaní, ako sa veci majú, si urobia po svojom. Začnú cítiť odpor k pravde a všetko, čo pochádza odo Mňa. Ba čo viac, pociťujú odpor, aby zostali v Mojom dome. Títo ľudia určitý čas prebývajú v Mojom dome v záujme svojho konečného osudu a preto, aby sa vyhli trestu, aj keď pracujú. Ich úmysly a činy sa však nikdy nezmenia. Preto čoraz viac túžia po požehnaní, čoraz viac chcú jednorazovo vstúpiť do Božieho kráľovstva a zostať tam navždy – dokonca chcú vstúpiť na večné nebesia. Čím väčšmi túžia po tom, aby čoskoro nadišiel Môj deň, tým väčšmi sa im zdá, že pravda sa stala prekážkou, kameňom úrazu na ich ceste. Nevedia sa dočkať, kedy vkročia do kráľovstva a budú si naveky užívať požehnania nebeského kráľovstva – a to všetko bez toho, aby museli hľadať pravdu alebo prijať súd a napomínanie a predovšetkým bez toho, aby sa museli ponižovať v Mojom dome a poslúchať Moje príkazy. Títo ľudia vstupujú do Môjho domu nie preto, aby naplnili svoju túžbu po hľadaní pravdy, ani aby sa podieľali na Mojom riadení, ale ich cieľom je len byť medzi tými, ktorí sa vyhnú záhube v nadchádzajúcom veku. Ich srdcia preto nikdy nespoznali, čo je pravda, ani to, ako ju prijať. Preto títo ľudia nikdy nepraktizovali pravdu ani si neuvedomovali mieru svojej skazenosti, no i napriek tomu po celý čas prebývajú v Mojom dome ako „služobníci“. „Trpezlivo“ očakávajú príchod Môjho dňa a neúnavne sa nechávajú unášať postupom Môjho diela. No bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažia či akú veľkú cenu platia, nikto ich nikdy nevidel trpieť za pravdu alebo obetovať niečo v Mojom záujme. Vo svojich srdciach nesmierne túžia po dni, keď ukončím starý vek, a navyše sa nemôžu dočkať zistenia, aká veľká je Moja moc a autorita. Nikdy sa však príliš nesnažili zmeniť svoj život a hľadať pravdu. Milujú to, k čomu mám odpor a majú odpor k tomu, čo Ja milujem. Túžia po tom, čo Ja nenávidím, a boja sa, že stratia to, čo sa Mi protiví. Žijú v tomto zlom svete, neprieči sa im, a predsa sa nesmierne obávajú, že ho zničím. Napriek protichodným úmyslom milujú tento svet, ktorý Ja nenávidím, no aj tak túžia po tom, aby som ho čo najrýchlejšie zničil, aby som ich ušetril utrpenia skazy a premenil na pánov budúceho veku skôr, než sa odklonia od pravej cesty. Je to preto, že nemilujú pravdu a majú odpor k tomu, čo pochádza odo Mňa. Možno sa na krátky čas stanú „poslušnými ľuďmi“, aby neprišli o požehnania, ale svoju túžbu po požehnaní a strach zo záhuby a uvrhnutia do horiaceho jazera neskryjú. Keďže sa Môj deň blíži, ich túžba je čoraz silnejšia. A čím väčšia je katastrofa, tým väčšie je ich zúfalstvo, pričom nevedia, kde začať, aby Ma potešili a aby neprišli o požehnania, po ktorých už dávno túžia. Takíto ľudia neváhajú a ihneď začnú konať, lebo chcú byť v popredí, keď Moja ruka začne konať svoje dielo. Za každú cenu sa chcú dostať do prvej línie vojsk, pretože sa desia toho, že ich neuvidím. Robia a hovoria to, čo považujú za správne, no netušia, že ich skutky a činy neboli nikdy v súlade s pravdou a že ich skutky len narúšajú Môj plán a vyrušujú ho. Možno vynaložili veľké úsilie a sú verní svojej vôli a úmyslu znášať útrapy, ale nič z toho čo robia, Ma neoslovuje. Nikdy som si totiž nevšimol, že by ich skutky pramenili z dobrých úmyslov, a už vôbec som nevidel, že by niečo položili na Môj oltár. Také sú skutky, ktoré predo Mnou počas týchto mnohých rokov činia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mali by ste zvážiť svoje skutky

Božie slová na každý deň  Úryvok 354

Pôvodne som sa chcel s vami podeliť o viac právd, no musím od toho upustiť, pretože sa k pravde staviate príliš chladne a ľahostajne. Nechcem, aby Moje úsilie vyšlo nazmar, ani nechcem byť svedkom toho, že sa ľudia budú pridŕžať Mojich slov, no inak budú konať všetko to, čo sa Mi hnusí, budú Ma svojím konaním osočovať a rúhať sa Mi. Vzhľadom na vaše postoje a vašu ľudskosť vám poskytnem len malú (no pre vás veľmi dôležitú) časť svojich slov, ktoré poslúžia ako Moje skúšobné dielo medzi ľuďmi. Až týmto skutočne potvrdzujem, že som svoje rozhodnutia a plán prispôsobil vašim potrebám a že Môj postoj voči ľudstvu je správny. To, ako ste sa predo Mnou dlhé roky správali, Mi poskytlo jedinečnú odpoveď, pričom pôvodná otázka znie: „Aký je postoj človeka voči pravde a pravému Bohu?“ Úsilie, ktoré som vynaložil v záujme človeka, dokazuje Môj zmysel pre lásku k človeku. Všetko konanie človeka predo Mnou však dokazuje jeho zmysel pre nenávisť voči pravde a odpor voči Mne. Neustále sa zaujímam o všetkých, ktorí Ma nasledovali, no tí, ktorí Ma nasledujú, nedokážu v žiadnom okamihu prijať Moje slová. Dokonca nedokážu prijať ani Moje návrhy. To Ma zarmucuje zo všetkého najviac. Nikto Ma ešte nedokázal pochopiť, a dokonca Ma nikto ešte nedokázal ani prijať, hoci Môj postoj je úprimný a Moje slová sú mierne. Každý sa snaží vykonávať dielo, ktoré som mu zveril na základe jeho vlastných predstáv. Ľudia nevyhľadávajú Moje úmysly, a už vôbec sa Ma nepýtajú, čo od nich žiadam. Stále tvrdia, že Mi verne slúžia, no v skutočnosti Mi vzdorujú. Mnohí sú presvedčení o tom, že pravdy, ktoré považujú za neprijateľné alebo ich nemôžu praktizovať, nie sú pravdami. Takíto ľudia Moje pravdy popierajú a zavrhujú. Na jednej strane ľudia slovami pripúšťajú, že som Boh, no na druhej strane sú tiež presvedčení o tom, že som cudzinec, ktorý nie je cesta, pravda a život. Nikto nepozná túto pravdu: Moje slová sú naveky nemennou pravdou. Som zdrojom života pre človeka a jediným sprievodcom ľudstva. Hodnotu a význam Mojich slov neurčuje to, či ich ľudstvo uznáva alebo prijíma, ale podstata samotných slov. Aj keď Moje slová nemôže prijať nik na tejto zemi, hodnota Mojich slov a ich pomoc ľudstvu sú pre človeka neoceniteľné. Takže, keď čelím mnohým ľuďom, ktorí Mojim slovám vzdorujú, popierajú ich alebo nimi vyslovene pohŕdajú, zaujímam takýto postoj: nech o pravdivosti Mojich slov dosvedčí čas a fakty. Tie nech ukážu, že Moje slová sú cesta, pravda a život. Nech sú pre nich dôkazom toho, že všetko, čo som povedal, je pravda a že každý človek by ich mal mať naporúdzi a mal by ich prijať. Nech všetci, ktorí Ma nasledujú, vedia tento fakt: tí, ktorí nedokážu plne prijať Moje slová, tí, ktorí nedokážu praktizovať Moje slová, tí, ktorí nedokážu nájsť zámer v Mojich slovách, a tí, ktorí nedokážu prijať spásu pre Moje slová, sú tými, ktorí boli v dôsledku Mojich slov odsúdení. Navyše prišli o Moju spásu a Môj prút sa od nich nikdy nevzdiali.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mali by ste zvážiť svoje skutky

Božie slová na každý deň  Úryvok 355

Odkedy ľudstvo vynašlo spoločenské vedy, myseľ človeka sa zaoberá vedou a poznatkami. Z vedy a poznatkov sa potom stali nástroje na ovládanie ľudstva a človek už viac nemá dostatok priestoru na uctievanie Boha ani priaznivú situáciu na takéto uctievanie. Boh klesol v srdci človeka na ešte nižšie miesto. Bez Boha v srdci je vnútorný svet človeka ponurý, beznádejný a prázdny. Mnohí vedci z oblasti spoločenských vied, historici a politici následne začali prichádzať s teóriami spoločenskej vedy, evolúcie ľudstva a s ďalšími teóriami, ktoré protirečia pravde o Božom stvorení človeka, aby vyplnili srdce a myseľ ľudstva. A takto počet tých, ktorí veria, že Boh stvoril všetko, ešte viac klesol a pribudlo tých, ktorí veria evolučnej teórii. Čoraz viac ľudí považuje záznamy o Božom diele a Božích slovách z éry Starého zákona za mýty a legendy. Do srdca sa im vkradol nezáujem o Božiu vznešenosť a veľkosť, o dogmu, že Boh existuje a má zvrchovanosť nad všetkým. Prežitie ľudstva a osud krajín a národov pre nich už nie sú dôležité a človek žije v prázdnom svete, zaujatý iba jedlom, pitím a vyhľadávaním pôžitkov. … Len málo ľudí sa dnes snaží zistiť, kde Boh v súčasnosti vykonáva svoje dielo alebo ako ovláda a určuje konečný osud človeka. A ľudská civilizácia je takto čoraz menej schopná držať sa želaní človeka. Veľa ľudí si dokonca uvedomuje, že žijú v takomto svete, a preto sú menej šťastní ako tí, ktorí už zomreli. Dokonca aj ľudia v krajinách, ktoré bývali veľmi civilizované, vyjadrujú takéto sťažnosti. Bez Božieho vedenia je totiž jedno, ako veľmi si vládcovia a sociológovia lámu hlavu s cieľom zachovať ľudskú civilizáciu – je to úplne márne. Nikto nedokáže vyplniť prázdnotu v srdci človeka, pretože nikto nemôže byť životom človeka a žiadna sociálna teória nevymaní človeka z prázdnoty, ktorá ho sužuje. Veda, poznatky, sloboda, demokracia, voľný čas, pohodlie: to všetko prináša človeku len dočasnú útechu. Napriek tomu, že má tieto veci, stále hreší a oplakáva neprávosti v spoločnosti. Tieto veci nedokážu obmedziť túžbu človeka po objavovaní. Je to spôsobené tým, že človeka stvoril Boh a nezmyselné obete a bádanie človeka vedú iba k väčšiemu nešťastiu a nútia človeka byť v neustálom strachu, bez poňatia o tom, ako čeliť budúcnosti ľudstva alebo ceste, ktorá sa pred ním nachádza. Človek sa dokonca začína báť vedy a poznatkov a ešte viac sa bojí pocitu prázdnoty. Bez ohľadu na to, či žiješ v slobodnej krajine, alebo v krajine bez ľudských práv, v tomto svete aj tak v konečnom dôsledku neunikneš osudu ľudstva. Či si vládcom, alebo ovládaným, nedokážeš uniknúť túžbe skúmať osud, záhady a konečný osud ľudstva a už vôbec nie si schopný uniknúť pred ohromujúcim pocitom prázdnoty. Takéto javy, ktoré sú spoločné pre celé ľudstvo, nazývajú sociológovia sociálne javy. Nenašiel sa však nikto, kto by tieto problémy vyriešil. Človek je v konečnom dôsledku len človek a žiadny človek nedokáže nahradiť miesto a život Boha. Ľudstvo nepotrebuje iba spravodlivú spoločnosť, v ktorej má každý čo jesť a všetci sú si rovní a slobodní. Potrebuje, aby mu Boh dal spásu a život. Iba keď Boh poskytne človeku život a spásu, môžu sa vyriešiť jeho potreby, jeho túžba po bádaní a duchovná prázdnota. Ak ľudia z nejakej krajiny alebo národa nedokážu prijať Božiu spásu a starostlivosť, takáto krajina alebo národ sa vydá na cestu úpadku smerom k temnote a Boh ich zničí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh vládne osudu celého ľudstva

Božie slová na každý deň  Úryvok 356

V tvojom srdci je obrovské tajomstvo, o ktorom si nikdy nevedel, pretože si žil vo svete bez svetla. Tvoje srdce a tvojho ducha uchvátil ten zlý. Tvoje oči sú zahalené tmou a nedokážeš vidieť ani slnko na oblohe, ani trblietavú nočnú hviezdu. Tvoje uši sú upchaté falošnými slovami a nepočuješ ani hromový hlas Jahveho, ani zvuk vody tečúcej od trónu. Stratil si všetko, čo je právom tvoje, všetko, čo ti Všemohúci venoval. Vstúpil si do nekonečného mora nešťastia bez síl zachrániť sa, bez nádeje na prežitie, a všetko, čo robíš, je len zápas a náhlenie sa za čímsi… Od toho momentu až doteraz si bol odsúdený k tomu, aby ťa trápil ten zlý, ďaleko od požehnaní Všemohúceho, mimo dosahu Jeho zaopatrenia, a kráčal si nadol cestou, z ktorej niet návratu. Čo aj milión volaní sotva dokáže prebudiť tvoje srdce a tvojho ducha. Tvrdo spíš v rukách toho zlého, ktorý ťa zvábil do bezhraničnej ríše bez smerovania či smerových tabúľ. Od tej chvíle si stratil svoju pôvodnú nevinnosť a čistotu, a začal si sa vyhýbať starostlivosti Všemohúceho. V tvojom srdci ťa vo všetkom vedie ten zlý a stal sa tvojím životom. Už sa ho nebojíš, nevyhýbaš sa mu ani nemáš voči nemu nedôveru. Namiesto toho sa k nemu vo svojom srdci staviaš ako k bohu. Začal si ho uchovávať ako vo svätyni, uctievať ho, a vy dvaja ste sa stali neoddeliteľnými ako telo a tieň, zaviazaní spoločne žiť aj zomrieť. Nemáš poňatia, odkiaľ pochádzaš, ani prečo si sa narodil alebo prečo zomrieš. Na Všemohúceho sa pozeráš ako na cudzinca. Nepoznáš Jeho pôvod a nevšímaš si nič z toho, čo pre teba urobil. Všetko, čo pochádza od Neho, sa ti sprotivilo; nevážiš si to a nevidíš, akú to má hodnotu. Kráčaš bok po boku toho zlého odo dňa, keď si dostal zaopatrenie od Všemohúceho. Vydržal si tisícky rokov víchric a búrok a stojíš spolu s ním proti Bohu, ktorý bol kedysi zdrojom tvojho života. Nevieš nič o pokání a vôbec si neuvedomuješ, že si prišiel na pokraj záhuby. Zabudol si, že ten zlý ťa zviedol a trápil, zabudol si na svoje začiatky. Zlý ťa takto trápil na každom kroku tvojej cesty až do dnešného dňa. Tvoje srdce a tvoj duch otupeli a schátrali. Už sa ani nesťažuješ na súženie ľudského sveta. Už neveríš, že svet je nespravodlivý. Stále menej sa staráš o to, či Všemohúci existuje. Je to preto, lebo kedysi dávno si uznal toho zlého za svojho skutočného otca a nedokážeš sa od neho oddeliť. Toto je to tajomstvo vo vnútri tvojho srdca.

S príchodom svitania začína na východe žiariť ranná hviezda. Toto je hviezda, ktorá tam nikdy predtým nebola. Osvecuje pokojnú, trblietavú oblohu a znovu zapaľuje vyhasnuté ľudské srdcia. Vďaka tomuto svetlu ľudstvo už viac nie je osamelé. Svieti rovnako na teba, ako aj na ostatných. Ty sám však zostávaš v hlbokom spánku uprostred tmavej noci. Nepočuješ žiadny zvuk a nevidíš žiadne svetlo. Neuvedomuješ si príchod nového neba a novej zeme, pretože tvoj otec ti hovorí: „Moje dieťa, nezobúdzaj sa, ešte je príliš skoro. Počasie je chladné, tak nechoď von, aby ti oči neprebodol meč alebo kopija.“ Dôveruješ iba výstrahám svojho otca, pretože veríš, že iba on má pravdu. Veď je predsa starší ako ty a úprimne ťa miluje. Takéto výstrahy a takáto láska ťa vedú k tomu, aby si prestal veriť príbehu, že vo svete je svetlo. Spôsobujú, že sa nezaujímaš o to, či v tomto svete ešte stále existuje pravda. Už sa viac neodvážiš dúfať v pomoc od Všemohúceho. Si zmierený so súčasným stavom a už viac nevnímaš príchod svetla, nečakáš na príchod Všemohúceho, je to pre teba len legenda. Pokiaľ ide o teba, zdá sa ti, že nič nádherné už nedokáže ožiť, nedokáže to existovať. Zajtrajšok a budúcnosť ľudstva sú v tvojich očiach len o úpadku a zániku. Celou svojou silou sa držíš odevu svojho otca, si ochotný zdieľať jeho útrapy, nesmierne sa obávaš toho, že stratíš svojho spolupútnika a smer svojej ďalekej cesty. Obrovský a hmlistý svet ľudí sformoval mnohých z vás, odvážnych a neohrozených, v plnení rôznych rolí tohto sveta. Sformoval mnohých „bojovníkov“, ktorí sa neboja smrti. Navyše vytvoril nespočetné množstvo necitlivých a paralyzovaných ľudských bytostí, ktoré ignorujú zmysel svojho stvorenia. Oči Všemohúceho skúmajú každého jedného člena hlboko postihnutého ľudského pokolenia. Počuje nárek trpiacich, vidí nehanebnosť sužovaných a cíti bezmocnosť a hrôzu ľudského pokolenia, ktorá stratila milosť spásy. Ľudstvo odmieta Jeho starostlivosť. Volí si kráčať svojou vlastnou cestou a pokúša sa uniknúť pohľadu Jeho očí. Uprednostňuje horkú chuť hlbokého mora v spoločnosti nepriateľa až do poslednej kvapky. Povzdych Všemohúceho už ľudstvo nepočuje. Ruky Všemohúceho už nemajú ochotu pohladiť toto žalostné ľudstvo. Znovu a znovu ho získava a znovu a znovu ho stráca – to je dielo, ktoré stále opakuje. Od istého momentu začal byť unavený, znechutený, a tak zastavuje svoje dielo a prestáva kráčať uprostred ľudstva… Ľudstvo si vôbec neuvedomuje žiadnu z týchto zmien, neuvedomuje si príchod ani odchod, zármutok ani melanchóliu Všemohúceho.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Povzdychy Všemohúceho

Božie slová na každý deň  Úryvok 357

Božie riadenie je hlboké, a predsa sa nevymyká ľudskému chápaniu. Je to preto, že celé Božie dielo súvisí s Jeho riadením a úsilím zachrániť ľudstvo, a týka sa života, žitia a konečného osudu ľudstva. Možno povedať, že Božie skutky konané medzi ľuďmi a na ľuďoch sú veľmi praktické a zmysluplné. Ľudia ich dokážu vidieť a zažiť, nie sú vôbec abstraktné. Ak všetko, čo Boh koná, je pre ľudí neprijateľné, tak aký zmysel má Jeho dielo? A ako dokáže také riadenie viesť k spáse ľudstva? Mnohí z tých, čo slúžia Bohu, sa zaujímajú len o získanie požehnania a odvrátenie nešťastia. Keď príde reč na Božie dielo a Božie riadenie, zmĺknu a strácajú všetok záujem. Myslia si, že porozumenie takým suchopárnym otázkam neprispeje k rastu ich života, ani im neposkytne žiaden iný úžitok. Takže síce počuli o Božom riadení, ale nevenujú mu pozornosť. Neprijímajú ho ako poklad, a už vôbec ho neprijímajú ako súčasť ich života. Služba Bohu slúži u takýchto ľudí len jedinému účelu, a to získavaniu požehnaní. Sú príliš leniví, aby venovali pozornosť čomukoľvek, čo sa priamo netýka tohto účelu. V ich očiach neexistuje legitímnejší účel viery v Boha, než získavanie požehnaní – stojí na tom samotná hodnota ich viery. Ak niečo neprispieva k dosiahnutiu tohto cieľa, ich srdcia voči tomu zostávajú zatvorené. A presne to je prípad väčšiny tých, čo dnes veria v Boha. Ich zámer a úmysel pôsobia legitímne, lebo veria v Boha, a taktiež Bohu venujú svoj čas, oddávajú sa Mu a vykonávajú svoju povinnosť. Vzdávajú sa mladosti, opúšťajú rodiny a kariéry, a dokonca celé roky žijú mimo domova pohltení zhonom. Aby naplnili svoj najvyšší cieľ, menia svoje záujmy, svoj pohľad na život, a dokonca aj smer, ktorým sa ich život uberá; no nedokážu zmeniť zmysel ich viery v Boha. Vytrvalo a bez strachu zo smrti sa naháňajú za vlastnými ideálmi, nehľadiac na to, aká ďaleká je ich cesta, a koľko ťažkostí a prekážok sa na nej nachádza. Aká sila ich ženie, aby sa aj naďalej takto oddávali? Je to ich svedomie? Je to ich veľká a ušľachtilá osobnosť? Je to ich odhodlanie bojovať so silami zla až do úplného konca? Je to ich viera svedčiť o Bohu bez toho, aby žiadali odmenu? Je to ich lojalita, prejavujúca sa ochotou vzdať sa všetkého, aby splnili Božiu vôľu? Alebo taká je povaha ich zbožnosti – vždy sa zriekať prehnaných osobných požiadaviek? Je to jednoducho zázrak, aby sa niekto, kto nikdy neporozumel Božiemu riadeniu, napriek tomu zriekol toľkého. Nateraz sa nezaoberajme tým, koľko títo ľudia dali. Ich správanie je však hodné rozobrania. Odhliadnuc od prínosov, ktoré sa s týmito ľuďmi tak úzko spájajú, môžu byť aj iné dôvody, prečo by tí, čo nikdy nepochopili Boha, Mu dávali tak veľa? Narážame na doposiaľ nerozpoznaný problém: vzťah človeka k Bohu je len vzťahom očividného vlastného záujmu. Je to vzťah medzi prijímateľom a darcom požehnaní. Jednoducho povedané, je to ako vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom: zamestnanec pracuje len preto, aby od zamestnávateľa dostal odmenu. Vo vzťahu tohto typu niet náklonnosti, je to len obchod. Niet milujúceho ani milovaného, sú to len milodary a milosrdenstvo. Niet pochopenia, je to len potlačené rozhorčenie a klamstvo. Niet žiadnej blízkosti, je to len neprekročiteľná priepasť. Ak to dospelo do tohto bodu, kto to dokáže zvrátiť? A koľko ľudí dokáže skutočne porozumieť, do akej krízy sa dostal tento vzťah? Verím, že keď sa ľudia ponoria do radosti z požehnania, nedokážu si ani predstaviť taký hanebný a nevkusný vzťah s Bohom.

Najsmutnejšie na ľudskej viere v Boha je, že človek vykonáva svoje vlastné riadenie uprostred Božieho diela, a pritom nevenuje pozornosť Božiemu riadeniu. Najväčšie zlyhanie ľudstva spočíva v tom, že keď sa snaží podriadiť Bohu a uctievať Ho, vytvára si vlastný ideálny konečný osud a snaží sa zosnovať spôsob, ako získať čo najväčšie požehnanie a dosiahnuť najlepší konečný osud. Koľkí z tých, čo rozumejú, akí sú žalostní, odporní a úbohí, sa dokážu ľahko vzdať svojich ideálov a nádejí? A ktorí sa dokážu zastaviť a prestať uvažovať len o sebe? Boh potrebuje ľudí, ktorí s Ním budú úzko spolupracovať, aby sa Jeho riadenie naplnilo. Potrebuje tých, čo sa Jeho riadeniu podriadia celou svojou mysľou a celým svojím telom. Nepotrebuje ľudí, ktorí k Nemu každý deň naťahujú ruky, aby Ho prosíkali, nieto ešte takých, čo dajú málo a potom čakajú odmenu. Boh opovrhuje tými, ktorí po chabom príspevku zaspia na vavrínoch. Nenávidí týchto chladnokrvných ľudí, ktorí majú odpor k Jeho riadeniu a chcú hovoriť len o ceste do neba a získavaní požehnaní. Ešte väčší odpor prechováva voči tým, ktorí zneužívajú príležitosť poskytnutú dielom, ktoré koná, aby spasil ľudstvo. Je to preto, lebo títo ľudia sa nikdy nestarali o to, čo sa Boh snaží dosiahnuť a získať skrz svoje dielo riadenia. Zaujíma ich len to, ako využiť príležitosť poskytnutú Božím dielom, aby získali požehnania. Nezaujíma ich Božie srdce, ich pozornosť je pohltená vlastnou budúcnosťou a vlastným osudom. Tí, ktorí cítia odpor k dielu Božieho riadenia a nemajú najmenší záujem o to, ako Boh zachraňuje ľudstvo, ani o Jeho úmysly, konajú len to, čo teší ich, a to spôsobom, ktorý je odtrhnutý od diela Božieho riadenia. Boh si ich správanie nepamätá ani ho neschvaľuje a už vôbec Mu nie je priaznivo naklonený.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 3: Človek môže byť spasený jedine v rámci Božieho riadenia

Božie slová na každý deň  Úryvok 358

Moje dielo už čoskoro skončí a množstvo spoločných rokov sa stane neznesiteľnou spomienkou. Neustále som opakoval svoje slová a rozširoval svoje nové dielo. Samozrejme, Moje rady sú nevyhnutnou súčasťou každého diela, ktoré vykonávam. Bez nich by ste vy všetci blúdili na scestiach, ba dokonca by ste vôbec nevedeli, čo si počať. Moje dielo sa teraz blíži ku koncu, nadišla jeho záverečná fáza. No Ja vám i tak stále túžim poskytovať rady, ktoré si môžete vypočuť. Dúfam len, že Moju bolesť nenecháte vyjsť nazmar, ba čo viac, že dokážete pochopiť láskavú starostlivosť, ktorú som vám dožičil, a že Moje slová budete brať ako základný pilier svojho správania. Či už sú to slová, ktoré ste ochotní si vypočuť, či už ich prijmete s radosťou, alebo ich viete prijať len s nepríjemným pocitom, musíte si ich vziať k srdcu. V opačnom prípade Ma vaše ľahkovážne a bezstarostné povahy naozaj rozrušia a vskutku znechutia. Veľmi dúfam, že si vy všetci budete môcť čítať Moje slová znova a znova – tisícky krát – a že ich budete dokonca poznať naspamäť. Len tak nesklamete očakávania, ktoré na vás kladiem. Nikto z vás však teraz takto nežije. Všetci ste, naopak, ponorení do zhýralého života, v ktorom jete a pijete do sýtosti, a nik z vás si neopakuje Moje slová, aby si obohatil srdce a dušu. Preto som dospel k záveru o pravej tvári ľudstva: Človek Ma môže kedykoľvek zradiť a nik nedokáže byť bezvýhradne verný Mojim slovám.

„Satan tak skazil človeka, až človek prišiel o svoju ľudskú podobu.“ Väčšina ľudí túto frázu do určitej miery pozná. Hovorím to preto, lebo „poznanie“, na ktoré odkazujem, je, na rozdiel od toho skutočného, len akýmsi povrchným poznaním. Keďže nikto z vás nie je schopný správne zhodnotiť ani dôkladne rozobrať seba samého, pochybujete, pokiaľ ide o Moje slová. Tentoraz však použijem fakty, aby som objasnil ten najzávažnejší problém, ktorý vo vás tkvie. Tým problémom je zrada. Všetci poznáte toto slovo, pretože väčšina ľudí už niekedy urobila niečo, čím zradila druhého človeka, napríklad manžel zradil svoju manželku, manželka zradila svojho manžela, syn zradil svojho otca, dcéra zradila svoju matku, otrok zradil svojho pána, priatelia zradili jeden druhého, príbuzní zradili jeden druhého, predajcovia zradili kupujúcich a tak ďalej. Všetky tieto príklady obsahujú podstatu zrady. V krátkosti, zrada je forma správania, ktorá porušuje sľub, porušuje morálne zásady alebo je v rozpore s ľudskou etikou, čo svedčí o strate ľudskej prirodzenosti. Všeobecne platí, že ako ľudská bytosť, ktorá sa narodila do tohto sveta, urobíte niečo, čo predstavuje porušenie pravdy, či už sa ledva rozpomeniete na to, že ste niekedy vykonali niečo, čím ste voľakoho zradili, alebo či ste zradili druhých predtým už mnohokrát. Keďže si schopný zradiť svojich rodičov i priateľov, potom si schopný zradiť aj ostatných. Navyše si schopný zradiť i Mňa, ba robiť veci, ktorými pohŕdam. Inými slovami, zrada nie je len povrchné nemorálne chovanie, ale niečo, čo stojí v rozpore s pravdou. Práve to je zdrojom ľudského odporu a vzbury voči Mne. A tak som to zhrnul do nasledovného tvrdenia: Zrada je prirodzenosťou človeka, ktorá je veľkým nepriateľom Mojej jednoty s človekom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľmi závažný problém: Zrada (1)

Božie slová na každý deň  Úryvok 359

Správanie, pri ktorom sa Mi nedokážete absolútne podriadiť, je zrada. Správanie, pri ktorom Mi nedokážete byť verní, je zrada. Podviesť Ma a využívať lži na to, aby ste Ma oklamali, je zrada. Skrývať mnoho myšlienok a šíriť ich na každom rohu je zrada. Neschopnosť obhajovať Moje svedectvá a záujmy je zrada. Rozdávať falošné úsmevy, keď ste srdcom ďaleko odo Mňa, je zrada. Toto všetko sú prejavy zrady, ktorých ste vždy boli schopní a ktoré sú medzi vami bežné. Nik z vás to možno nepovažuje za vážnu vec, no ja áno. Zradu človeka voči Mne nemôžem považovať za bezvýznamnú záležitosť a rozhodne ju nemôžem ignorovať. Tak sa správate i teraz, keď konám medzi vami. Až nadíde deň, kedy vás nebude mať kto strážiť, nebudete ako zbojníci, ktorí sa vyhlásili za kráľov svojich malých hôr? Keď sa to stane a spôsobíte pohromu, kto to po vás dá do poriadku? Nazdávate sa, že niektoré činy zrady sú len ojedinelé incidenty, nie vaše bežné správanie, a preto si nezaslúžia, aby sa o nich hovorilo tak prísne a spôsobom, ktorý zraňuje vašu pýchu. Ak si to naozaj myslíte, potom vám chýba rozum. Myslieť si to znamená byť exemplárnym príkladom a vzorom vzdorovitosti. Prirodzenosťou človeka je jeho život; je to princíp, na ktorom sa zakladá jeho prežitie, a to človek nemôže nijak zmeniť. Vezmime si ako príklad prirodzenosť zrady. Ak dokážeš zradiť svojho príbuzného alebo priateľa, dokazuje to, že zrada je súčasťou tvojho života a prirodzenosťou, s ktorou si sa narodil. To nemôže nikto poprieť. Ak človek napríklad rád okráda iných, potom je potešenie z krádeže súčasťou jeho života, hoci nie vždy kradne. Či kradne alebo nie, nejde o dôkaz, že krádež je len určitým typom jeho správania. Skôr to dokazuje, že krádež je súčasťou jeho života – teda jeho prirodzenosťou. Niekto by sa mohol spýtať: Keďže je krádež prirodzenosťou tohto človeka, prečo neukradne pekné veci vždy, keď ich uvidí? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Existuje množstvo dôvodov, prečo sa rozhodne nekradnúť. Možno niečo neukradne, pretože je to príliš veľké na to, aby to uchmatol spod starostlivého dohľadu, alebo preto, lebo nemá vhodnú príležitosť. Možno sa mu zapáči niečo príliš drahé, príliš prísne strážené, alebo o danú vec možno nemá osobitný záujem, či jednoducho nechápe, aký úžitok by z nej mohol mať a podobne. Každý z týchto dôvodov pripadá do úvahy. Ale bez ohľadu na to, či niečo ukradne alebo nie, nie je to dôkaz, že táto myšlienka existuje len ako chvíľkový, pominuteľný záblesk. Naopak to dokazuje, že krádež je súčasťou jeho prirodzenosti, ktorú je ťažké zmeniť k lepšiemu. Takýto človek sa neuspokojí s tým, že kradol iba raz. Myšlienky prisvojiť si cudzí majetok mu skrsnú v hlave vždy, keď sa stretne s niečím pekným alebo keď sa mu naskytne vhodná príležitosť. Preto hovorím, že pôvod takejto myšlienky sa neobjaví len tak z času na čas, no je súčasťou prirodzenosti tohto človeka.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľmi závažný problém: Zrada (1)

Božie slová na každý deň  Úryvok 360

Každý môže využiť vlastné slová a činy, aby prezentoval svoju pravú tvár. Pravou tvárou sa myslí jeho prirodzenosť. Ak si niekto, kto hovorí okľukou, potom máš spletitú prirodzenosť. Ak je tvoja prirodzenosť nečestná, potom konáš prefíkane a s ľahkosťou klameš druhých. Ak je tvoja prirodzenosť zlovestná, tvoje slová možno znejú príjemne, ale tvoje skutky nedokážu zakryť tvoje nečestné úmysly. Ak si lenivý, potom všetko, čo povieš, smeruje k tomu, aby si sa vyhol zodpovednosti za svoju povrchnosť, a lenivosť a tvoje činy sú spomalené, povrchné a celkom šikovne dokážu zakrývať pravdu. Ak je tvoja prirodzenosť empatická, potom sú tvoje slová rozumné a také sú aj tvoje činy. Ak si verný, potom sú tvoje slová určite úprimné a spôsob tvojho konania je opodstatnený, nehatený ničím, čo by mohlo tvojho pána znepokojiť. Ak je tvoja prirodzenosť chlípna alebo chamtivá po peniazoch, potom sa tvoje srdce často naplní týmito vecami a ty sa nevedomky dopustíš zvrátených, nemorálnych činov, na ktoré ľudia len tak ľahko nezabudnú a ktoré sa im budú hnusiť. Ako som už spomínal, ak máš vo svojej prirodzenosti zradu, potom sa z nej dokážeš vymaniť len ťažko. Never tomu, že ak si iným neublížil, že zrada v tvojej prirodzenosti nie je. Ak si to myslíš, tak naozaj vzdoruješ. Všetky Moje slová, zakaždým, keď prehovorím, sú určené všetkým ľuďom, nielen jednej osobe či jednému typu ľudí. Skutočnosť, že ste Ma nezradili v jednej veci, nedokazuje, že Ma nemôžete zradiť v ničom. Niektorí strácajú dôveru v hľadanie pravdy, keď ich manželstvo prestáva fungovať. Niektorí ľudia opomínajú povinnosť byť Mi verní, keď sa ich rodina začne rozpadávať. Niektorí Ma opustia, aby vyhľadávali chvíle radosti a vzrušenia. Niektorí radšej spadnú do temnej rokliny, než by žili vo svetle a získali radosť z pôsobenia Ducha Svätého. Niektorí ignorujú rady priateľov, aby ukojili túžbu po bohatstve, a ani teraz si nedokážu priznať chybu a zmeniť svoje smerovanie. Niektorí žijú v Mojom mene len dočasne, aby získali Moju ochranu, zatiaľ čo ďalší sa Mi venujú len trochu, a aj to z donútenia, pretože lipnú na živote a boja sa smrti. Nie sú tieto a iné nemorálne skutky, ktoré sú navyše bezočivé, len správaním, ktorým Ma ľudia hlboko vo svojich srdciach už dávno zradili? Samozrejme, viem, že ľudia si neplánujú zradu voči Mne vopred. Zrada je prirodzeným odhalením ich prirodzenosti. Nikto Ma nechce zradiť a nikto sa neraduje z toho, že vykonal niečo, čím Ma zradil. Práve naopak, trasie sa od strachu, nie je tak? Takže, začali ste už premýšľať o tom, ako odčiniť tieto zrady a zmeniť súčasnú situáciu?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľmi závažný problém: Zrada (1)

Božie slová na každý deň  Úryvok 361

Moja podstata je celkom odlišná od prirodzenosti človeka, pretože skazená ľudská prirodzenosť pochádza výlučne od satana. Prirodzenosť človeka poznačil a skazil satan. To značí, že človek žije pod vplyvom jeho zloby a ohavnosti. Človek nevyrastá vo svete pravdy ani v svätom prostredí, a už vôbec nežije vo svetle. Preto je nemožné, aby mal niekto vo svojej prirodzenosti pravdu od okamihu narodenia, a tobôž je nemožné, aby sa niekto narodil s podstatou, ktorá by sa bála Boha a podriadila sa Mu. Ľuďom je naopak vlastná prirodzenosť, ktorá Bohu odoláva, vzdoruje Mu a nemiluje pravdu. A práve o tomto probléme chcem pojednávať – o zrade. Zrada je zdrojom odporu všetkých ľudí voči Bohu. Je to problém, ktorý jestvuje len v človeku, nie vo Mne. Niektorí sa určite spýtajú: Ak celé ľudstvo žije vo svete práve tak ako Kristus, čím to je, že všetci ľudia disponujú prirodzenosťou, ktorá Boha zrádza, ale Kristus nie? Tento problém vám treba jasne vysvetliť.

Základom ľudskej existencie je opakovaná reinkarnácia duše. Inými slovami, každý človek získa svoj život v tele z mäsa a kostí, keď sa jeho duša reinkarnuje. Keď sa zrodí ľudské telo, jeho život pokračuje dovtedy, kým nakoniec nedosiahne svoje možnosti, čo je posledný okamih, v ktorom duša opustí svoju telesnú schránku. Tento proces sa neustále opakuje. Duša človeka prichádza a odchádza zas a znova. Tak sa zachováva existencia ľudstva. Život tela je zároveň životom ľudskej duše, ktorá zabezpečuje životaschopnosť ľudského tela. To znamená, že život každého človeka pramení z jeho duše a život nie je telu vlastný. Prirodzenosť človeka teda vychádza z duše, nie z tela. Len duša každého človeka dobre vie, ako prežíva satanove pokušenia, súženie a skazenosť. Tieto veci ľudské telo nepozná. Preto sa ľudstvo nevedomky stáva čoraz temnejším, čoraz poškvrnenejším a čoraz skazenejším, zatiaľ čo sa vzdialenosť medzi človekom a Mnou stále zväčšuje a život ľudstva sa stáva pochmúrnejším. Satan drží ľudské duše v hrsti, a preto osídlil aj ľudské telo. Ako by sa mohlo takéto telo a takéto ľudstvo nevzoprieť Bohu? Ako by s Ním mohlo byť vnútorne späté? Dôvod, prečo som satana zvrhol do priepasti, je ten, že Ma zradil. Ako by sa teda ľudia mohli oslobodiť od svojej spoluviny? To je dôvod, prečo je zrada súčasťou ľudskej prirodzenosti. Verím, že keď pochopíte toto zdôvodnenie, do istej miery uveríte aj v Kristovu podstatu. Telo, ktoré používa Duch Boží, je vlastným telom Boha. Zvrchovaný Boží Duch je všemohúci, svätý a spravodlivý. A rovnako zvrchované, všemohúce, sväté a spravodlivé je aj Jeho telo. Takéto telo môže konať len to, čo je spravodlivé a prospešné pre ľudstvo, čo je sväté, vznešené a mocné. Nedokáže robiť nič, čo by sa priečilo pravde, čo by narušovalo morálku alebo spravodlivosť, a už vonkoncom nie je schopné ničoho, čo by zrádzalo Božieho Ducha. Duch Boží je svätý, a preto Jeho telo satan ničím neskazil. Jeho telo má inú podstatu ako ľudské. Satan totiž skazil človeka, nie Boha. Satan by predsa nemohol skaziť Božie telo. A tak napriek tomu, že človek a Kristus prebývajú v tom istom priestore, je to len človek, koho satan ovláda, využíva a zotročuje. Kristus je voči jeho skaze naopak navždy odolný, pretože satan nikdy nedokáže vystúpiť na najvyššie miesto ani sa nikdy nepriblíži k Bohu. Dnes by ste mali všetci pochopiť, že satan skazil ľudstvo, ktoré Ma zrádza. Zrada sa ani v najmenšom netýka Krista.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľmi závažný problém: Zrada (2)

Božie slová na každý deň  Úryvok 362

Všetky duše, ktoré skazil satan, sa nachádzajú v jeho moci. Iba tí, ktorí veria v Krista, sa od neho odlúčili, ušli z jeho poroby a vstúpili do dnešného kráľovstva. Títo ľudia už viac nežijú pod satanovým vplyvom. Aj napriek tomu je ľudská prirodzenosť stále zakorenená v tele z mäsa a kostí, čo znamená, že aj keď boli vaše duše spasené, vaša prirodzenosť ostáva taká, aká bola predtým, a šanca, že Ma zradíte, je aj naďalej stopercentná. Preto Moje dielo trvá tak dlho, lebo vaša prirodzenosť je neústupná. Pri konaní povinností všetci prechádzate útrapami, snažíte sa, ako najlepšie viete, no každý z vás je schopný zradiť Ma a vrátiť sa do satanovej moci, do jeho zajatia, aj k svojmu starému životu – to je nepopierateľný fakt. No v tom čase vám už bude chýbať terajšia ľudská prirodzenosť i podoba. Vo vážnych prípadoch vás zničím, ba čo viac, odsúdim naveky, prísne potrestám, aby ste sa už nikdy nereinkarnovali. Toto je problém, ktorý stojí pred vami. Pripomínam vám to, aby Moje dielo nebolo márne a aby ste všetci mohli žiť v časoch svetla. V skutočnosti nie je podstatné, či bude Moje dielo zbytočné. Rozhodujúce je, aby ste mohli viesť šťastný život a prežiť nádhernú budúcnosť. Moja práca spočíva v záchrane ľudských duší. Ak sa tvoja duša dostane do satanových rúk, tvoje telo nebude žiť v pokoji. Ak budem ochraňovať tvoje telo, tvoja duša bude takisto pod Mojou ochranou. Ak ťa budem naozaj nenávidieť, tvoje telo a duša padnú naraz do satanových rúk. Vieš si to predstaviť? Ak sa z teba jedného dňa vytratia Moje slová, potom ťa buď celého vydám satanovi, ktorý ťa podrobí neznesiteľnému mučeniu, kým sa Môj hnev úplne rozplynie, alebo ťa osobne potrestám ako nenapraviteľného človeka, lebo tvoje srdce, ktoré Ma zrádza, sa nikdy nezmení.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľmi závažný problém: Zrada (2)

Božie slová na každý deň  Úryvok 363

Všetci by ste sa teraz mali čo najrýchlejšie pozrieť do vlastného vnútra, aby ste zistili, koľko zrady voči Mne vo vás zostáva. Netrpezlivo čakám na vašu odpoveď. Nebuďte vo vzťahu ku Mne povrchní. Nikdy sa s ľuďmi nezahrávam. Ak poviem, že niečo urobím, potom svoje slovo dodržím. Dúfam, že každý z vás bude brať Moje slová vážne, a nebude o nich premýšľať ako o výplodoch fantázie. Chcem od vás konkrétne činy, nie vaše výmysly. Ďalej musíte odpovedať na Moje nasledujúce otázky:

1. Ak si opravdivým služobníkom, dokážeš Mi slúžiť verne, bez náznaku povrchnosti či negativizmu?

2. Ak si uvedomíš, že som ťa nikdy nedocenil, dokážeš pri Mne ešte zostať a slúžiť Mi po celý život?

3. Ak budem k tebe veľmi chladný, i keď si vynaložil veľa úsilia, budeš pre Mňa naďalej pracovať aj v zabudnutí?

4. Ak po tom, čo si pre Mňa vynaložil úsilie, neuspokojím tvoje malicherné požiadavky, budeš zo Mňa skľúčený a sklamaný, alebo sa dokonca rozzúriš a budeš Ma urážať?

5. Ak si Mi bol vždy veľmi verný, miloval si Ma, a predsa ťa trápia choroby, chudoba či zavrhnutia tvojich priateľov a príbuzných, alebo ak prežívaš iné nešťastia vo svojom živote, zostaneš Mi stále verný a budeš Ma milovať?

6. Ak nič z toho, čo si si predstavoval vo svojom srdci, nezodpovedá tomu, čo som učinil, ako sa budeš uberať svojou budúcou cestou?

7. Ak nedostaneš nič z toho, v čo si dúfal, budeš naďalej Mojím nasledovníkom?

8. Ak nikdy nepochopíš účel a význam Môjho diela, dokážeš byť podriadeným človekom, ktorý nevynáša náhodné súdy a nevyvodzuje závery?

9. Dokážeš si vážiť všetky slová, ktoré som vyriekol, i celé dielo, ktoré som vykonal, kým som bol medzi ľuďmi?

10. Si schopný byť Mojím verným nasledovníkom, ochotným vydržať pre Mňa celoživotné utrpenie, hoc za to nič nedostaneš?

11. Dokážeš sa kvôli Mne vzdať úvah, plánov alebo príprav tvojej budúcej cesty k prežitiu?

Tieto otázky sú poslednými požiadavkami, ktoré na vás kladiem, a dúfam, že na ne všetci budete vedieť odpovedať. Ak si splnil jednu alebo dve veci, ktoré sa od teba v týchto otázkach požadujú, potom sa musíš naďalej snažiť. Ak nedokážeš splniť ani jednu z týchto požiadaviek, potom si určite človekom, ktorého uvrhnem do pekla. Takýmto ľuďom nemusím nič viac hovoriť, pretože určite nie sú tými, ktorí sa so Mnou môžu zjednotiť. Ako by som si mohol vo svojom dome ponechať niekoho, kto by Ma mohol kedykoľvek zradiť? Čo sa týka tých, ktorí by Ma mohli zradiť vo väčšine prípadov, budem sledovať ich počínanie a až potom sa rozhodnem, ako budem konať ďalej. Avšak na všetkých, ktorí sú schopní zradiť Ma, bez ohľadu na okolnosti, nikdy nezabudnem. Budem si ich pamätať vo svojom srdci a budem čakať na príležitosť, aby som im odplatil ich zlovoľné skutky. Požiadavky, ktoré som vzniesol, predstavujú všetky problémy, ktoré musíte preskúmať sami v sebe. Verím, že ich všetci dokážete seriózne zvážiť a nebudete so Mnou zaobchádzať povrchne. V blízkej budúcnosti si preverím odpovede, ktoré ste Mi poskytli, a porovnám ich so svojimi požiadavkami. Do tej doby nebudem od vás nič viac vyžadovať ani vás vážnejšie karhať. Namiesto toho si uplatním svoju autoritu. Tí, ktorí majú zostať uchovaní, budú uchovaní, tí, ktorí majú byť odmenení, budú odmenení, tí, ktorí majú byť vydaní satanovi, budú mu vydaní, tí, ktorí majú byť prísne potrestaní, budú prísne potrestaní, a tí, ktorí majú zahynúť, zahynú. A potom už nebude nikoho, kto by Ma počas Mojich dní zarmucoval. Veríš Mojim slovám? Veríš v odplatu? Veríš, že potrestám všetkých zlosynov, ktorí Ma klamú a zrádzajú? Dúfaš, že ten deň príde čím skôr, alebo že príde neskôr? Si človek, ktorý sa bojí trestu, alebo si ten, kto by Mi vzdoroval, hoci musí znášať trest? A keď ten deň príde, vari si vieš predstaviť, či budeš žiť uprostred jasotu a smiechu, alebo či budeš plakať a škrípať zubami? V aký koniec dúfaš? Zamyslel si sa niekedy skutočne nad tým, či Mi absolútne veríš, alebo o Mne absolútne pochybuješ? Zvážil si niekedy dôkladne, aké dôsledky a výsledky ti prinesú tvoje činy a správanie? Úprimne dúfaš, že sa všetky Moje slová postupne naplnia, alebo sa toho naopak obávaš? Ak dúfaš, že čoskoro odídem, aby sa naplnili Moje slová, ako by si mal pristupovať k vlastným slovám a činom? Ak nedúfaš v Môj odchod ani v to, že sa všetky Moje slová hneď naplnia, prečo vo Mňa vôbec veríš? Skutočne vieš, prečo Ma nasleduješ? Ak je tvojím dôvodom len rozšírenie obzorov, nemusíš sa tak trápiť. Ak je to preto, aby si bol požehnaný a vyhol sa blížiacej sa pohrome, prečo sa neznepokojuješ svojím vlastným správaním? Prečo si nekladieš otázku, či dokážeš splniť Moje požiadavky? A prečo sa ani nepýtaš sám seba, či máš právo prijať požehnania, ktoré majú prísť?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľmi závažný problém: Zrada (2)

Božie slová na každý deň  Úryvok 364

Všetci Moji ľudia, ktorí Mi slúžia, by sa mali zamyslieť nad minulosťou. Bola vaša láska ku Mne poškvrnená nečistotou? Bola vaša vernosť voči Mne čistá a úprimná? Bolo vaše poznanie o Mne pravdivé? Koľko miesta som mal vo vašich srdciach? Naplnil som vaše srdcia úplne? Koľko zmien vo vás dosiahli Moje slová? Nepokúšajte sa Ma oklamať! Ja o všetkom viem. Vzrástla vaša láska ku Mne, keď dnes zaznel Môj hlas spásy? Očistila sa časť vašej vernosti voči Mne? Prehĺbilo sa vaše poznanie o Mne? Položili chvály z minulosti pevný základ pre vaše dnešné poznanie? V koľkých z vás prebýva Môj Duch? Aké miesto má vo vás Môj obraz? Zapôsobili na vás Moje výroky? Máte naozaj pocit, že nemáte kde skryť svoju hanbu? Naozaj si myslíte, že nie ste hodní byť Mojím ľudom? Ak vás Moje otázky vôbec nezaujímajú, ukazuje to, že lovíte v kalných vodách, že ste prítomní len do počtu a že v čase, ktorý som predurčil, budete určite vyradení a druhýkrát zhodení do bezodnej jamy. Toto sú Moje slová varovania a každého, kto ich bude brať na ľahkú váhu, zasiahne Môj súd a v určenom čase ho postihne pohroma. Nie je to tak? Mám uviesť príklady na ilustráciu? Musím hovoriť jasnejšie a dať vám príklad? Od čias stvorenia až dodnes mnohí ľudia vzdorovali Mojim slovám, a preto boli odlúčení a vyradení z Môjho prúdu obnovy. Nakoniec ich telá zahynú a ich duše budú uvrhnuté do podsvetia. Dokonca aj dnes sú stále vystavení ťažkému trestu. Mnohí ľudia nasledovali Moje slová, ale šli proti Môjmu osvieteniu a osvetleniu. A tak som ich odvrhol, padli do moci satana a pridali sa k tým, ktorí Mi odporujú. (Všetci, ktorí Mi dnes priamo odporujú, poslúchajú Moje slová iba povrchne a vzdorujú ich podstate.) A koľkí počúvajú len slová, ktoré som vyriekol včera, ktorí sa držia len „haraburdia“ minulosti a necenia si „plody“ súčasnosti. Títo ľudia sa nielenže dostali do zajatia satana, ale stali sa večnými hriešnikmi, Mojimi nepriateľmi a priamo Mi odporujú. Takýchto ľudí budem súdiť vo svojom najväčšom hneve. Dnes sú stále slepí, stále žijú v žalári temnoty (čo znamená, že takíto ľudia sú zhnité, otupené mŕtvoly, ktoré ovláda satan, pretože som zaslepil ich oči, hovorím, že sú slepí). Dovoľte Mi, aby som vám uviedol príklad na ponaučenie.

Pri zmienke o Pavlovi sa vám vybaví jeho história a niektoré príbehy o ňom, ktoré sú nepresné a nezodpovedajú skutočnosti. Bol to človek, ktorého rodičia od malička učili prijímať Môj život a ktorý na základe Môjho predurčenia mal kvality, ktoré vyžadujem. Keď mal 19 rokov, čítal rôzne knihy o živote, takže nemusím zachádzať do podrobností prečo, ale vďaka svojim kvalitám a vďaka Môjmu osvieteniu a osvetleniu dokázal nielen hovoriť s určitým pochopením o duchovných veciach, ale bol tiež schopný pochopiť Moje úmysly. To, samozrejme, nevylučuje kombináciu vnútorných a vonkajších faktorov. Napriek tomu jeho jedinou nedokonalosťou bolo, že vďaka svojmu talentu bol často povrchný a vychvaľoval sa. Takže v dôsledku svojej vzdorovitosti, ktorej časť priamo predstavoval archanjel, keď som sa prvýkrát stal telom, sa Mi zo všetkých síl vzoprel. Bol jedným z tých, ktorí nepoznajú Moje slová a v ktorých srdciach už Moje miesto zaniklo. Takíto ľudia sa priamo stavajú proti Mojej božskej prirodzenosti. Zrážam ich na kolená a až na samom konci sa sklonia a vyznajú sa zo svojich hriechov. Preto po tom, čo som využil jeho silné stránky, teda po tom, čo pre Mňa nejaký čas pracoval, znova upadol do svojich starých zvyklostí. Hoci priamo nevzdoroval Mojim slovám, vzdoroval Môjmu vnútornému vedeniu a osvieteniu. A tak všetky jeho skutky z minulosti boli márne. Inými slovami, koruna slávy, o ktorej hovoril, sa stala prázdnymi slovami, produktom jeho vlastnej predstavivosti, pretože aj dnes je stále podrobený Môjmu súdu v zajatí Mojich pút.

Z uvedeného príkladu je zrejmé, že ktokoľvek Mi odporuje (nielen Môjmu telesnému Ja, ale skôr Mojim slovám a Môjmu Duchu, teda Mojej božskej prirodzenosti), toho Ja súdim v tele. Keď ťa Môj Duch opustí, padneš nadol a zostúpiš priamo do podsvetia. A hoci tvoje telo je na zemi, si ako duševne chorý. Stratil si rozum a okamžite sa cítiš ako mŕtvola, až tak, že Ma prosíš, aby som tvoje telo okamžite zničil. Väčšina z vás, ktorí sú posadnutí duchom, dôverne pozná tento pocit. Nemusím teda zachádzať do detailov. Keď som v minulosti pôsobil v normálnej ľudskej prirodzenosti, väčšina ľudí sa už merala s Mojím hnevom a majestátnosťou a poznala už niečo z Mojej múdrosti a povahy. Dnes hovorím a konám priamo v božskej prirodzenosti. Stále sú ľudia, ktorí uvidia Môj hnev a súd na vlastné oči. Veď hlavným dielom druhej časti obdobia súdu je to, aby celý Môj ľud priamo poznal Moje skutky v tele a aby ste vy všetci priamo videli Moju povahu. Ale pretože som aj telo, mám pochopenie pre vaše slabosti. Moja nádej je, že so svojím duchom, dušou a telom nebudete zaobchádzať ako s hračkami a nezasvätíte ich bez rozmyslu satanovi. Je lepšie vážiť si všetko, čo máte, a nepovažovať to za hru, pretože ide o váš osud. Dokážete pochopiť skutočný význam Mojich slov? Dokážete brať ohľad na Moje skutočné pocity?

Ste ochotní tešiť sa z Mojich požehnaní na zemi, akoby ste boli v nebi? Ste ochotní pokladať pochopenie Mňa, potešenie z Mojich slov a poznanie Mňa za to najcennejšie a najvýznamnejšie vo svojom živote? Dokážete sa Mi naozaj plne podriadiť bez toho, aby ste mysleli na vlastné vyhliadky? Skutočne sa Mi dokážete podriadiť tak, že Mi dovolíte vás usmrtiť a viesť ako ovce? Kto z vás je toho schopný? Je požehnaný každý, koho prijímam a kto dostáva Moje zasľúbenia? Chápete niečo z týchto slov? Keby som vás skúšal, naozaj by ste sa Mi vydali na milosť a uprostred týchto skúšok hľadali Moje úmysly a vnímali Moje srdce? Nechcem od vás dojímavé slová ani srdcervúce príbehy. Namiesto toho vás žiadam, aby ste o Mne vydávali dobré svedectvo a aby ste dokázali úplne a hlboko vstúpiť do reality. Ak by som nehovoril priamo, dokázali by ste sa vzdať všetkého okolo seba a nechať sa Mnou používať? Nie je to realita, ktorú žiadam? Kto dokáže pochopiť význam Mojich slov? A predsa vás prosím, aby vás už neťažili pochybnosti, aby ste boli iniciatívni vo svojom vstupe a pochopili podstatu Mojich slov. Aby ste ich nepochopili zle a aby vám neunikol Môj význam, v dôsledku čoho by ste mohli porušiť Moje správne ustanovenia. Dúfam, že vďaka Mojim slovám pochopíte, aké mám s vami úmysly. Nemyslite viac na vlastné vyhliadky a konajte tak, ako ste sa predo Mnou rozhodli – nechajte Boha, aby vás vo všetkom ovládal. Všetci, ktorí stoja v Mojom dome, by mali robiť všetko, čo je v ich silách. A ty by si mal v poslednej časti Môjho diela na zemi zo seba vydať to najlepšie. Si naozaj ochotný správať sa takto v reálnom živote?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 4. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 365

Všelijakí zlí duchovia si na zemi večne hľadajú miesto na odpočinok a donekonečna hľadajú ľudské telá, ktoré by mohli zničiť. Môj ľud! Musíte zostať pod Mojou starostlivosťou a ochranou. Nikdy nebuďte zhýralí! Nikdy sa nesprávajte bezohľadne! Obetuj svoju vernosť v Mojom dome, lebo len s ňou dokážeš podniknúť protiútok proti nástrahám diablov. V žiadnom prípade sa nesmiete správať tak, ako ste sa správali v minulosti, keď ste robili jedno predo Mnou a druhé za Mojím chrbtom. Ak sa takto správate, potom už pre vás niet spásy. Nevyslovil som takýchto slov viac než dosť? Práve preto, že stará ľudská povaha je nenapraviteľná, musím im to opakovane pripomínať. Nenechajte sa unaviť! Všetko, čo hovorím, je pre zabezpečenie vášho osudu! Hnusné a hriešne miesto je presne to, čo satan potrebuje, čím viac ste beznádejne nenapraviteľní, a čím viac ste zhýralí a odmietate sa podriadiť zdržanlivosti, tým viac tí nečistí duchovia budú využívať každú príležitosť, aby do vás prenikli. Ak ste sa dostali až tam, potom vaša oddanosť bude len prázdnym rečnením bez akejkoľvek reality a nečistí duchovia pohltia vaše odhodlanie a premenia ho na vzburu a satanské sprisahania, ktoré budú použité na prerušenie Môjho diela. Potom na vás môžem kedykoľvek udrieť. Nikto nechápe vážnosť tejto situácie, všetci ľudia sa jednoducho tvária, že nepočujú, a nie sú ani trochu opatrní. Nepamätám sa na to, čo sa stalo v minulosti, naozaj ešte stále čakáš, že budem k tebe zhovievavý a opäť „zabudnem“? Hoci sa Mi ľudia postavili na odpor, nebudem im to mať za zlé, keďže sú príliš nízkeho duchovného postavenia, tak som na nich nekládol príliš vysoké nároky. Vyžadujem iba to, aby neboli zhýralí, a aby sa podriadili zdržanlivosti. Určite nie je nad vaše sily splniť túto jedinú podmienku, však? Väčšina ľudí čaká, že im zjavím ešte viac záhad, na ktorých sa budú môcť pokochať. No aj keby si pochopil všetky nebeské záhady, čo presne by si mohol robiť s týmto poznaním? Posilnilo by to tvoju lásku ku Mne? Vzbudilo by to v tebe lásku ku Mne? Ľudí nepodceňujem, ani sa Mi o nich ľahko nevynáša rozsudok. Keby to neboli skutočné ľudské okolnosti, nikdy by som ich tak neškatuľkoval. Spomeňte si na minulosť: Koľkokrát som vás hanobil? Koľkokrát som vás podcenil? Koľkokrát som sa na vás pozeral bez ohľadu na vaše skutočné okolnosti? Koľkokrát si vás Moje výroky nedokázali získať celým srdcom? Koľkokrát som prehovoril bez toho, aby som vo vás zasiahol hlboko rezonujúcu strunu? Kto z vás čítal Moje slová bez strachu a chvenia a veľmi sa bál, že vás zrazím do bezodnej jamy? Kto neunesie skúšky Mojich slov? V Mojich výrokoch spočíva autorita, ale tá neslúži na to, aby som ľudí len tak náhodne súdil, ale aby som im neustále odhaľoval význam Mojich slov, keďže som si vedomý ich skutočných okolností. Je vôbec niekto, kto dokáže v Mojich slovách rozpoznať Moju všemohúcnosť? Nájde sa niekto, kto dokáže pochopiť najčistejšie zlato v Mojich slovách? Koľko slov som už vyslovil? Vážil si ich vôbec niekedy niekto?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 10. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 366

Deň čo deň sledujem vesmír a pokorne sa skrývam vo svojom príbytku, prežívam ľudský život a pozorne skúmam každý ľudský čin. Nikto sa Mi ešte nikdy skutočne neobetoval, nikto sa ešte nikdy neusiloval o pravdu. Nikto nikdy nebol voči Mne svedomitý, ani si predo Mnou nedával predsavzatia a potom plnil svoju povinnosť. Nikto Mi nikdy nedovolil, aby som v ňom prebýval, ani si Ma nevážil tak, ako by si ľudia vážili svoj vlastný život. Nikto nikdy nevidel v praktickej skutočnosti všetko, čím je Moja božská prirodzenosť. Nikto nikdy nebol ochotný byť v kontakte so samotným praktickým Bohom. Keď vody pohlcujú ľudí celých, zachraňujem ich z týchto stojatých vôd a dávam im šancu žiť nanovo. Keď ľudia strácajú dôveru žiť, vytiahnem ich z pokraja smrti, udelím im odvahu ísť ďalej, aby Ma mohli použiť ako základ svojej existencie. Keď Mi ľudia vzdorujú, spôsobujem, aby Ma spoznali zvnútra svojej vzdorovitosti. Vzhľadom na starú prirodzenosť ľudstva a vzhľadom na Moje milosrdenstvo, namiesto toho, aby som ľudí usmrtil, dovolím im konať pokánie a začať odznova. Keď trpia hladom, hoci im v tele zostáva už len jediný dych, vytrhávam ich zo smrti a zabraňujem tomu, aby sa stali obeťou satanových úskokov. Toľkokrát ľudia videli Moju ruku, toľkokrát boli svedkami Mojej láskavej a usmievavej tváre, toľkokrát videli Môj majestát a hnev. Hoci Ma ľudia nikdy nepoznali, nevyužívam ich slabosti ako príležitosť na zámerné provokovanie. Skúsenosť s ľudskými ťažkosťami Mi umožnila súcitiť s ľudskou slabosťou. Len v reakcii na vzdorovitosť a nevďačnosť ľudí udeľujem rôzne stupne napomínaní.

Skrývam sa, keď sú ľudia zaneprázdnení, a zjavujem sa v ich voľnom čase. Ľudia si predstavujú, že všetko viem a považujú Ma za Boha, ktorý vyhovie všetkým prosbám. Väčšina z nich preto prichádza predo Mňa len preto, aby hľadala Božiu pomoc, a nie z túžby spoznať Ma. Keď sa ľudia zmietajú v chorobe, naliehavo Ma prosia o pomoc. V časoch nešťastia sa Mi zo všetkých síl zverujú so svojimi ťažkosťami, aby sa lepšie zbavili svojho utrpenia. Ani jedna ľudská bytosť Ma však nedokázala milovať aj vtedy, keď sa nachádzala v stave pohodlia. Ani jeden človek Mi v čase pokoja a šťastia nepodal ruku, aby som sa mohol podieľať na jeho radosti. Keď sú malé rodiny šťastné a majú sa dobre, ľudia Ma oddávna odvrhujú alebo predo Mnou zatvárajú dvere a zakazujú Mi vstúpiť, aby sa mohli tešiť z požehnaného šťastia svojich rodín. Ľudská myseľ je príliš obmedzená, je príliš obmedzená dokonca aj na to, aby dokázala pojať takého milujúceho, milosrdného a prístupného Boha, akým som Ja. Toľkokrát Ma ľudia odmietli v časoch radostného smiechu, toľkokrát sa o Mňa opierali ako o barlu, keď sa potkýnali, toľkokrát ma ľudia, ktorí trpeli chorobou, nútili do roly lekára. Akí sú ľudia krutí! Sú úplne nerozumní a nemorálni. Dokonca ani city, ktoré sú ľuďom údajne vlastné, sa u nich nedajú vnímať, sú takmer úplne zbavení akejkoľvek stopy ľudskosti. Zamyslite sa nad minulosťou a porovnajte ju so súčasnosťou. Prebiehajú vo vás nejaké zmeny? Zbavili ste sa niektorých vecí z minulosti? Alebo má byť táto minulosť ešte nahradená?

Prešiel som pohoria a údolia riek, zažil vzostupy a pády sveta ľudí. Medzi nimi som sa potuloval a medzi nimi som prežil mnoho rokov, no zdá sa, že ľudská povaha sa zmenila len málo. A akoby sa v ľuďoch zakorenila a vyklíčila ich stará prirodzenosť. Nikdy nie sú schopní túto starú prirodzenosť zmeniť, len ju trochu vylepšujú na jej pôvodnom základe. Ako ľudia hovoria, jadro sa nezmenilo, ale forma sa veľmi zmenila. Zdá sa, že všetci ľudia sa Ma snažia oklamať a oslniť, aby mohli klamať a získať si Moje uznanie. Ľudské podvody neobdivujem ani im nevenujem pozornosť. Namiesto toho, aby som prepadol zúrivosti, zaujímam postoj, že sa pozerám, ale nevidím. Mám v pláne poskytnúť ľudstvu určitý stupeň voľnosti a potom sa so všetkými ľuďmi vysporiadať spoločne. Keďže sú všetci ľudia bezcenní ničomníci, ktorí sa nemajú radi a ktorí si vôbec nevážia sami seba, prečo by mali chcieť, aby som im ešte raz preukázal milosrdenstvo a lásku? Ľudia bez výnimky nepoznajú sami seba, ani nevedia, akú majú hodnotu. Mali by sa postaviť na váhu a zistiť svoju váhu. Ľudia na Mňa neberú ohľad, preto ich neberiem vážne ani Ja. Nevenujú Mi žiadnu pozornosť, takže ani Ja na nich nemusím viac vykonávať svoje dielo. Nie je to to najlepšie z oboch svetov? Nevystihuje to aj vás, Môj ľud? Kto z vás si predo Mnou dal predsavzatia a neskôr ich nezavrhol? Kto z vás si predo Mnou dal dlhodobé predsavzatia namiesto toho, aby sa často zamýšľal nad vecami? Ľudia si vždy predo Mnou dávajú predsavzatia v časoch ľahkosti a potom ich všetky odpíšu v časoch nepriazne. Neskôr svoje predsavzatie opäť zoberú a postavia ho predo Mňa. Som taký neúctyhodný, že by som len tak mimochodom prijal tieto haraburdy, ktoré ľudstvo pozbieralo z kopy odpadu? Len málo ľudí sa pevne drží svojich predsavzatí, len málo z nich je čistých a len málo z nich Mi obetuje veci, ktoré sú pre nich najcennejšie. Nie ste vy všetci rovnakí? Ak nie ste schopní plniť svoje povinnosti ako členovia Môjho ľudu v kráľovstve, potom vás zavrhnem!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 14. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 367

Všetci ľudia sú stvorenia bez sebapoznania, nedokážu poznať samých seba. Všetkých ostatných však poznajú ako vlastnú dlaň, akoby najprv „preskúmali“ všetko, čo vykonali a povedali iní, priamo pred nimi, pričom predtým získali ich súhlas. Následne akoby si úplne premerali všetkých ostatných vrátane ich duševných stavov. Také sú všetky ľudské bytosti. Aj keď dnes vstúpili do Veku kráľovstva, ich prirodzenosť sa nemení. Predo Mnou robia vždy to, čo robím Ja, no za Mojím chrbtom sa začínajú venovať svojmu vlastnému jedinečnému „biznisu“. No neskôr, keď predo Mňa predstúpia, sú ako úplne iní ľudia, navonok pokojní a nezlomení, s vyrovnaným výrazom tváre a pravidelným tepom. Nie sú ľudia práve preto takí hodní opovrhnutia? Toľkí ľudia majú dve úplne odlišné tváre – jednu, keď stoja predo Mnou, a druhú, keď Mi stoja za chrbtom. Keď sú predo Mnou, toľkí z nich sa správajú ako novonarodené jahňatá, no keď sú Mi za chrbtom, zmenia sa na zúrivé tigre a neskôr sa správajú ako malé vtáčiky radostne poletujúce nad pahorkami. Toľkí ľudia Mi pred Mojou tvárou preukazujú vôľu a odhodlanie. Toľkí prichádzajú predo Mňa, aby s prahnutím a túžobne hľadali Moje slová, no keď sú Mi za chrbtom, cítia k nim odpor a zavrhnú ich, akoby im boli Moje výroky na ťarchu. Hľadiac na ľudskú rasu, ktorú skazil Môj nepriateľ, už toľkokrát som do ľudí prestal vkladať svoje nádeje. Vidiac, ako predo Mňa prichádzajú a so slzami v očiach hľadajú odpustenie, už toľkokrát som v dôsledku ich chýbajúcej sebaúcty a zanovitej nepolepšiteľnosti zavrel oči pred ich hnevlivými činmi, aj keď sú ich srdcia pravé a úmysly úprimné. Už toľkokrát som videl ľudí, ktorí si verili dosť na to, aby so Mnou nadviazali spoluprácu, a ktorí boli – keď stáli predo Mnou – zdanlivo v Mojom objatí a vychutnávali si jeho teplo. Keď som už bol toľkokrát svedkom nevinnosti, živosti a roztomilosti Môjho vyvoleného ľudu, ako by som sa nemohol tak veľmi radovať z týchto vecí? Ľudské bytosti nevedia, ako sa tešiť zo svojich predurčených požehnaní v Mojich rukách, pretože nerozumejú presnému významu slov „požehnania“ a „utrpenie“. Preto Ma ľudia ani zďaleka nehľadajú úprimne. Ak by nebolo zajtrajška, ktorí z vás, čo predo Mnou stojíte, by ste boli takí čistí ako čerstvo napadaný sneh a nepoškvrnení ako nefrit? Je možné, že vaša láska ku Mne je len niečo, čo sa dá vymeniť za lahodné jedlo, štýlové oblečenie alebo vysokú funkciu so štedrým zárobkom? Dá sa vymeniť za lásku, ktorú k tebe pociťujú iní? Mohlo by to byť v skutočnosti tak, že podstupovanie skúšok prinúti ľudí vzdať sa ich lásky ku Mne? Budú sa v dôsledku utrpenia a strastí sťažovať na Moje opatrenia? Nik si ešte naozaj neuvedomil ostrý meč, ktorý sa nachádza v Mojich ústach: poznajú len jeho povrchný význam, pričom skutočne nechápu, čo zahŕňa. Ak by ľudské bytosti naozaj zazreli ostrosť Môjho meča, hnali by sa ako potkany do svojich nôr. Ľudia pre svoju otupenosť vôbec nechápu pravý význam Mojich slov, a preto netušia, aké pôsobivé sú Moje výroky alebo koľko toho odhaľujú z ľudskej prirodzenosti a tiež nakoľko tieto slová odsúdili ich vlastnú skazenosť. Preto väčšina ľudí v dôsledku neúplného chápania toho, čo hovorím, nadobudla vlažný postoj.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 15. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 368

Koľko ľudí v priebehu vekov opustilo tento svet so sklamaním a s nevôľou, a koľko ľudí prišlo na svet s nádejou a vierou. Koľkým som zabezpečil, aby sem prišli, a koľkých som poslal preč. Mojimi rukami prešlo nespočetné množstvo ľudí. Mnoho duší bolo uvrhnutých do podsvetia, mnohé prežili v tele a mnohé zomreli a znovu sa narodili na zemi. A predsa žiadna z nich nikdy nemala príležitosť tešiť sa z požehnania dnešného kráľovstva. Dal som človeku tak veľa, a predsa získal málo, lebo útoky satanovej moci mu znemožnili tešiť sa zo všetkého Môjho bohatstva. Mal len to šťastie, že sa naň mohol pozrieť, ale nikdy sa z neho nemohol naplno tešiť. Človek nikdy neobjavil pokladnicu vo svojom tele, aby mohol dostať nebeské bohatstvo, a tak stratil požehnania, ktoré som mu dal. Nie je ľudský duch to, čo ho spája s Mojím Duchom? Prečo Ma človek nikdy nedokáže zaujať svojím duchom? Prečo sa ku Mne približuje v tele, ale nedokáže to urobiť v duchu? Je Moja pravá tvár tvárou tela? Prečo človek nepozná Moju podstatu? Vari v duchu človeka nie je ani najmenšia stopa po Mne? Či som sa z ľudského ducha úplne vytratil? Ako môže človek pochopiť Moje úmysly, keď nevstúpi do duchovnej oblasti? Existuje v očiach človeka niečo, čím by mohol priamo preniknúť do duchovnej oblasti? Koľkokrát som volal k človeku svojím Duchom? Ale on len stojí, akoby som ho prebodával, díva sa na Mňa z diaľky, s veľkým strachom, že Ho povediem do iného sveta. Koľkokrát som na neho klopal v jeho duchu, ale on si to vôbec nevšímal, mal veľké obavy, že vstúpim do jeho domu a využijem príležitosť, aby som ho obral o všetok majetok. A tak sa predo Mnou zatvára, necháva Ma stáť pred studenými, pevne zatvorenými dverami. Koľkokrát človek padol a Ja som ho zachránil. Po prebudení Ma však okamžite opustí a nedotknutý Mojou láskou sa na Mňa pozrie opatrným pohľadom. Nikdy sa Mi nepodarilo zahriať srdce človeka. Človek je bezcitný, chladnokrvný tvor. A hoci je v Mojom náručí teplo, nikdy ho to hlboko nezasiahne. Človek je ako divoch v lese, ktorý si nikdy nevážil nič z Môjho zaľúbenia v človečenstve. Nie je ochotný sa ku Mne priblížiť, radšej prebýva v horách, kde znáša hrozbu divej zveri, no aj tak sa odmieta utiekať ku Mne. Nikoho nenútim, aby ku Mne prišiel. Len konám svoje dielo. Príde deň, keď človek ku Mne pripláva zo stredu mocného oceánu, aby sa mohol tešiť zo všetkého bohatstva na zemi, a zanechá za sebou nebezpečenstvo, že ho pohltí more.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 20. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 369

Mnohí ľudia Ma chcú skutočne milovať, ale keďže ich srdce im nepatrí, neovládajú sa; mnohí ľudia Ma skutočne milujú, pretože prechádzajú skúškami, ktoré im dávam, ale nie sú schopní pochopiť, že skutočne existujem, a milujú Ma len v prázdnote, a nie pre Mňa samého; mnohí ľudia položia predo Mňa svoje srdcia, ale potom im nevenujú žiadnu pozornosť, a tak ich srdcia uchmatne satan, kedykoľvek sa mu naskytne príležitosť a potom Ma títo ľudia opúšťajú; mnohí Ma skutočne milujú, keď im dávam svoje slová, ale v duchu si ich nevážia, namiesto toho ich nerozvážne používajú, akoby boli verejným majetkom a hádžu ich tam, odkiaľ prišli, kedykoľvek sa im zachce. Človek Ma hľadá, keď má bolesti, a utieka sa ku Mne, keď prechádza skúškami. V časoch pokoja sa zo Mňa teší, v nebezpečenstve Ma popiera, keď je zaneprázdnený, zabúda na Mňa a keď má voľno, predstiera o Mňa záujem – ale nikto Ma nikdy nemiloval po celý svoj život. Želám si, aby bol človek predo Mnou úprimný: nežiadam, aby Mi niečo dal, len chcem, aby Ma všetci ľudia brali vážne a aby Mi namiesto pochlebovania radšej umožnili vrátiť človeku úprimnosť. Moje osvietenie, osvetlenie a cena Môjho úsilia preniká všetkými ľuďmi, ale rovnako preniká všetkými ľuďmi aj pravá skutočnosť každého ľudského konania, vrátane toho, keď Ma klamú. Javí sa to tak, akoby jednotlivé súčasti klamstva boli s človekom už od počatia, akoby mal túto špecifickú schopnosť klamať už od narodenia. Okrem toho, človek nikdy neprezradil toto tajomstvo; nikto nikdy neprenikol k zdroju týchto schopností klamať. Výsledkom je, že človek žije uprostred klamstva bez toho, aby si to uvedomoval, a zdá sa, že si sám sebe odpúšťa, ako keby to zariadil Boh a nie, že Ma úmyselne klame. Nestojí práve toto za tým, že Ma človek klame? Nie je to jeho ľstivý plán? Nikdy som sa nenechal zmiasť podlizovaním a poklonkovaním človeka, pretože jeho jadro som odhalil už dávno. Kto vie, koľko nečistoty koluje v jeho krvi a koľko satanovho jedu je v jeho kostiach? Ako sa míňajú dni, človek si na to stále viac zvyká, takže necíti škodu, ktorú mu satan spôsobuje. Preto nemá záujem spoznať „umenie zdravého bytia“.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 21. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 370

Človek žije vo svetle, ale neuvedomuje si jeho vzácnosť. Nevie, čo je podstatou svetla, čo je jeho zdrojom, a navyše nevie, komu svetlo patrí. Keď odovzdávam svetlo medzi ľudí, okamžite skúmam situáciu medzi nimi: vďaka svetlu sa všetci ľudia menia, rastú a opúšťajú temnotu. Pozerám sa do každého kúta vesmíru a vidím, že hory sú zahalené v hmle, že vody zamrzli v chlade a že vďaka príchodu svetla sa ľudia pozerajú na východ, aby objavili niečo vzácnejšie – človek však stále nedokáže v hmle rozpoznať jasný smer. Keďže je celý svet zahalený hmlou, keď sa pozerám spomedzi oblakov, nikdy sa nenájde človek, ktorý by objavil Moju existenciu. Človek hľadá niečo na zemi, zdá sa, že čosi zháňa, a zrejme má v úmysle čakať na Môj príchod – predsa nepozná Môj deň a často môže hľadieť len na záblesk svetla na východe. Medzi všetkými národmi hľadám tých, ktorí sú skutočne v súlade s Mojimi úmyslami. Chodím medzi všetky národy a žijem medzi nimi, ale človek na zemi je živý a zdravý, a tak niet tých, ktorí by s nimi boli skutočne v súlade. Ľudia nevedia, ako brať do úvahy Moje úmysly, nevidia Moje činy, nedokážu sa pohybovať vo svetle a byť ním osvetlení. Hoci si človek raz vážil Moje slová, nedokáže rozpoznať zákerné úklady satana. Keďže je duchovné postavenie človeka príliš nízke, nedokáže konať tak, ako si želá jeho srdce. Človek Ma nikdy nemiloval úprimne. Keď ho povyšujem, cíti sa byť nehodný, ale to ho nenúti, aby sa Mi snažil vyhovieť. Len drží v rukách „postavenie“, ktoré som mu dal, a skúma ho, necitlivý voči Mojej milote sa radšej neustále priživuje na výhodách tohto postavenia. Nie je toto azda ľudský neduh? Keď sa hory pohnú, mohli by azda vytvoriť obchádzku pre tvoje postavenie? Keď vody potečú, mohli by sa snáď zastaviť pred ľudským postavením? Mohli by sa nebesia a zem vymeniť pre postavenie človeka? Kedysi som bol k človeku milosrdný, zas a znova – a predsa si to nikto neváži a necení. Ľudia to len počúvali ako príbeh alebo čítali ako román. Naozaj Moje slová nechytajú človeka za srdce? Naozaj Moje výroky nemajú žiadny účinok? Je možné, že nikto neverí v Moju existenciu? Človek nemiluje sám seba, namiesto toho sa spája so satanom, aby na Mňa útočil, a používa satana ako „prostriedok“, ktorým Mi môže slúžiť. Preniknem cez všetky satanove zákerné úklady a zabránim ľuďom na zemi, aby ich satan zavádzal, aby Mi pre jeho existenciu neodporovali.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 22. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 371

V Mojich očiach je človek vládcom všetkých vecí. Dal som mu pomerne dosť autority a dovolil som mu riadiť všetky veci na zemi – trávu v horách, zvieratá v lesoch a ryby vo vode. No namiesto toho, aby ho to robilo šťastným, trápi ho úzkosť. Celý jeho život pozostáva z múk a zhonu, zo zábavy, ktorá vypĺňa prázdnotu. V celom jeho živote sa nenachádzajú žiadne nové vynálezy a výtvory. Nikto sa nedokáže vyslobodiť z bezobsažného života, nikto nikdy neobjavil život, ktorý by mal zmysel a nikto nezažil skutočný život. Aj keď všetci ľudia súčasnosti žijú pod Mojím žiariacim svetlom, o živote v nebi nevedia nič. Ak k človeku nebudem milosrdný a nezachránim ľudstvo, všetci ľudia prišli márne. Ich život na zemi nemá zmysel a odídu zbytočne bez toho, aby mali byť na čo hrdí. Ľudia zo všetkých náboženstiev, každej oblasti spoločnosti, všetkých národov a každej denominácie poznajú prázdnotu na zemi a všetci Ma hľadajú a očakávajú Môj návrat. Kto Ma však dokáže spoznať, keď prídem? Vytvoril som všetky veci, stvoril som ľudstvo a dnes som zostúpil medzi ľudí. Človek Mi však vracia úder a mstí sa Mi. Nie je dielo, ktoré v človeku konám, pre neho žiadnym prínosom? Skutočne nie som schopný ho uspokojiť? Prečo Ma odmieta? Prečo je voči Mne taký chladný a ľahostajný? Prečo je zem pokrytá mŕtvolami? Je toto naozaj stav sveta, ktorý som pre človeka stvoril? Prečo Mi človek neponúka nič za jedinečné bohatstvo, ktoré som mu dal? Prečo Ma skutočne nemiluje? Prečo predo Mňa nikdy nepríde? Boli všetky Moje slová naozaj zbytočné? Vyparili sa ako teplo z vody? Prečo človek nie je ochotný so Mnou spolupracovať? Je príchod Môjho dňa naozaj okamihom ľudskej smrti? Mohol by som človeka skutočne zničiť v čase, keď vzniká Moje kráľovstvo? Prečo počas celého Môjho plánu riadenia nikto nepochopil Moje úmysly? Prečo človek zavrhuje výroky z Mojich úst namiesto toho, aby ich s láskou opatroval? Nikoho neodsudzujem, len zapríčiňujem, aby sa všetci ľudia vrátili k pokoju a vykonávali dielo sebareflexie.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 25. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 372

Človek zakúsil Moje teplo, človek Mi úprimne slúžil, človek sa predo Mnou úprimne podriaďoval a v Mojej prítomnosti robil všetko pre Mňa. To však dnešní ľudia nedokážu. Nerobia nič iné, len v duchu nariekajú, akoby ich schmatol hladný vlk, a dokážu sa len bezmocne na Mňa pozerať a bez prestania ku Mne volať. Nakoniec však nie sú schopní uniknúť svojej ťažkej situácii. Spomínam si, ako ľudia v minulosti v Mojej prítomnosti dávali sľuby, prisahali na nebo a zem, že Moju láskavosť oplatia svojou náklonnosťou. Žalostne predo Mnou plakali a zvuk ich plaču bol srdcervúci, ťažko znesiteľný. Vďaka ich odhodlaniu som často poskytoval ľuďom pomoc. Nespočetne veľakrát predo Mňa predstúpili, aby sa Mi podriadili, na ich milé chovanie sa ťažko zabúda. Nespočetne veľakrát Ma milovali, neochvejní vo svojej vernosti, ich úprimnosť bola obdivuhodná. Nespočetne veľakrát Ma milovali až do takej miery, že obetovali svoj život, milovali Ma viac ako seba samých – a Ja, vidiac ich úprimnosť, som ich lásku prijal. Nespočetne veľakrát sa obetovali v Mojej prítomnosti, kvôli Mne ľahostajní tvárou v tvár smrti, a Ja som im vyhladil vrásky z čela a starostlivo si prezrel ich tváre. Nespočetne veľakrát som ich miloval ako drahocenný poklad a nespočetne veľakrát som ich nenávidel ako vlastného nepriateľa. Napriek tomu to, čo je v Mojej mysli, zostáva mimo ľudského chápania. Keď sú ľudia smutní, prichádzam ich utešiť, a keď sú slabí, prichádzam im pomôcť. Keď sú stratení, dávam im smer. Keď plačú, utieram im slzy. Ale keď som smutný, kto Ma dokáže potešiť svojím srdcom? Keď som na smrť ustarostený, kto je ohľaduplný k Mojim citom? Keď som zarmútený, kto dokáže vyliečiť rany v Mojom srdci? Keď niekoho potrebujem, kto dobrovoľne so Mnou spolupracuje? Je možné, že sa niekdajší postoj ľudí ku Mne stratil a už sa nikdy nevráti? Prečo neostalo nič z toho v ich spomienkach? Ako je možné, že ľudia na všetky tieto veci zabudli? Nie je to všetko preto, že ľudstvo skazil jeho nepriateľ?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 27. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 373

Boh stvoril ľudstvo, no po príchode do ľudského sveta sa Mu ľudia snažia vzdorovať a vyháňajú Ho zo svojho územia, akoby bol len nejakou sirotou, ktorá blúdi svetom, alebo svetským človekom bez domovskej krajiny. Nik sa necíti byť k Bohu pripútaný, nik Ho naozaj nemiluje a nik nikdy neuvítal Jeho príchod. Namiesto toho pri pohľade na Boží príchod mraky v okamihu zahalia radostné tváre ľudí do tieňa, akoby sa blížila náhla búrka, akoby Boh mohol odňať šťastie ich rodinám alebo akoby ich Boh nikdy nepožehnal, ba naopak, vždy im priniesol iba nešťastie. Boh teda nie je v ľudských mysliach darom, ale skôr niekým, kto ľudí stále preklína. Preto na Neho neberú ohľad a nevítajú Ho; vždy sa k Nemu správajú chladne – a tak to bolo odjakživa. Keďže ľudia prechovávajú tieto pocity vo svojich srdciach, Boh hovorí, že ľudstvo je nerozumné a nemorálne a že dokonca ani city, ktoré sú ľuďom údajne vlastné, sa u nich nedajú vnímať. Ľudia neprihliadajú na Božie city, ale namiesto toho pri zaobchádzaní s Bohom používajú takzvanú „spravodlivosť“. Takíto sú už mnoho rokov, preto Boh povedal, že ich povahy sa nezmenili. To značí, že nemajú viac podstaty ako hrsť peria. Dalo by sa povedať, že ľudia sú bezcenní úbožiaci, lebo si nevážia sami seba. Ak nemilujú ani sami seba a namiesto toho po sebe šliapu, nepoukazuje to na ich zbytočnosť? Ľudstvo je ako zhýralá žena, ktorá sa zahráva sama so sebou a ochotne sa necháva inými znásilňovať. Ľudia si aj napriek tomu stále neuvedomujú, akí sú prízemní. Nachádzajú pôžitok v tom, že pracujú pre iných alebo sa rozprávajú s inými, pričom sa im podriaďujú; nie je práve toto špinavosť ľudstva? Aj keď som nezakúsil život medzi ľuďmi a nezažil som skutočný ľudský život, veľmi jasne som pochopil každý krok, každý čin, každé slovo a každý skutok, ktorý ľudia vykonajú. Dokonca som schopný rozobrať ľudí až po ich najhlbšiu hanbu, po čom sa už neodvážia odhaliť svoju zákernosť či dať voľný priechod svojej žiadostivosti. Už sa neodvážia odhaliť svoj vlastný škaredý stav – ako slimáky, ktoré sa stiahnu do svojich ulít. Keďže ľudia nepoznajú sami seba, ich najväčšia chyba spočíva v tom, že ochotne pred inými vystavujú na obdiv svoj pôvab a predvádzajú svoje škaredé tváre; práve to na nich Boh najviac nenávidí. Je to preto, lebo vzťahy medzi ľuďmi nie sú normálne. Panuje medzi nimi nedostatok normálnych medziľudských vzťahov, ani nehovoriac o normálnych vzťahoch medzi nimi a Bohom. Boh toho povedal naozaj veľa a Jeho hlavným cieľom pritom bolo zabrať miesto v ľudských srdciach, aby sa ľudia mohli zbaviť všetkých modiel, ktoré sa tam usadili. Boh tak môže prevziať moc nad celým ľudstvom a dosiahnuť cieľ svojej existencie na zemi.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výklad záhad „Slová Boha celému vesmíru“, 14. kapitola