Gn 3, 20-21 A Adam nazval svoju ženu menom Eva, lebo bola matkou všetkých živých. Aj Adamovi a jeho žene urobil Boh Jahve kožený odev a obliekol ich.

Pozrime sa na tento tretí úryvok, podľa ktorého sa za menom, ktoré dal Adam Eve, skutočne skrýva význam. To ukazuje, že Adam mal po stvorení vlastné myšlienky a chápal mnohé veci. Teraz však nebudeme zisťovať ani skúmať, čo pochopil a koľko toho pochopil, pretože to nie je Mojím hlavným cieľom pri rozoberaní tretieho úryvku. Čo je teda to hlavné, čo chcem zdôrazniť? Pozrime sa na verš: „Aj Adamovi a jeho žene urobil Boh Jahve kožený odev a obliekol ich.“ Ak dnes v našom duchovnom spoločenstve nepreberieme tento verš Písma, možno si nikdy neuvedomíte hlbšie dôsledky týchto slov. Najprv Mi dovoľte dať vám niekoľko nápovedí. Predstavte si trebárs rajskú záhradu, v ktorej žijú Adam a Eva. Boh ich ide navštíviť, ale oni sa skryjú, pretože sú nahí. Boh ich nevidí, a keď na nich zavolá, odvetia Mu: „Nemáme odvahu Ťa vidieť, pretože naše telá sú nahé.“ Nemajú odvahu stretnúť sa s Bohom, pretože sú nahí. Čo pre nich teda urobí Boh Jahve? V pôvodnom texte sa píše: „Aj Adamovi a jeho žene urobil Boh Jahve kožený odev a obliekol ich.“ Pochopili ste, z čoho im Boh urobil odev? Na jeho výrobu použil zvieracie kože. To znamená, že Boh vytvoril odev z kožušín, aby ho človek mohol nosiť ako oblečenie. Boli to prvé kusy oblečenia, ktoré Boh pre človeka vyrobil. Kožušinový odev je v dnešnej dobe luxusnou komoditou a nie každý si ho môže dovoliť. Ak sa ťa niekto spýta: „Aký bol prvý kus odevu, ktorý nosili naši predkovia?“, odpovedz mu: „Bola to kožušina.“ „Kto vyrobil túto kožušinu?“ Následne môžeš odpovedať: „Vyrobil ju Boh!“ To je to hlavné: tento odev vyrobil Boh. Nestojí práve toto za diskusiu? Nevynoril sa vám po tomto Mojom opise v mysli istý obraz? Mali by ste mať aspoň približnú predstavu. Nehovorím vám to však dnes preto, aby ste vedeli, aký bol prvý odev človeka. O čo teda ide? Nejde o kožušinu, ale o to, ako ľudia spoznávajú – ako to zjavil Boh tým, čo tu vykonal – Jeho povahu, čo má a čím je.

„Aj Adamovi a jeho žene urobil Boh Jahve kožený odev a obliekol ich.“ Akú úlohu v tejto scéne preberá Boh, keď je s Adamom a Evou? Akým spôsobom sa prejavuje v tomto svete, v ktorom žijú len dve ľudské bytosti? Prejavuje sa v úlohe Boha? Bratia a sestry z Hongkongu, odpovedzte, prosím. (V úlohe rodiča.) Bratia a sestry z Južnej Kórey, v akej úlohe sa podľa vás prejavuje Boh? (Hlava rodiny.) Bratia a sestry z Taiwanu, ako to vidíte vy? (Úloha niekoho v rodine Adama a Evy, úloha člena rodiny.) Niektorí z vás si myslia, že sa Boh prejavuje ako člen rodiny Adama a Evy, iní zasa tvrdia, že sa prejavuje ako hlava rodiny, a iní hovoria, že sa prejavuje ako rodič. Všetky tieto možnosti sú veľmi náležité. Rozumiete však, na čo narážam? Boh stvoril týchto dvoch ľudí a správal sa k nim ako ku svojim spoločníkom. Boh sa ako ich jediná rodina staral o ich život a zabezpečoval im potrebu jedla, oblečenia a prístrešia. V tomto prípade sa Boh javí ako rodič Adama a Evy. Pokiaľ to Boh robí, človek nevidí, aký je Boh vznešený; nevidí Božiu nadradenosť, Jeho tajomstvo, a hlavne nie Jeho hnev a majestát. Vidí len Božiu pokoru, Jeho náklonnosť, Jeho záujem o človeka, Jeho zodpovednosť a starostlivosť o človeka. Boží postoj a spôsob správania sa k Adamovi a Eve sa podobajú tomu, ako rodičia prejavujú záujem o svoje deti, ale aj tomu, ako svoje vlastné deti milujú, starajú sa o ne a záleží im na nich – je to skutočné, viditeľné a hmatateľné. Namiesto toho, aby sa Boh vyvýšil a získal vysoké a mocné postavenie, osobne použil kože na výrobu odevu pre človeka. Nezáleží na tom, či táto kožušina slúžila na odstránenie ich hanblivosti alebo na ochranu pred chladom. Dôležité je, že tento odev na zakrytie ľudského tela vytvoril sám Boh vlastnými rukami. Namiesto toho, aby Boh tento odev jednoduchou myšlienkou stvoril alebo použil nejaký iný zázračný prostriedok, ako si ľudia predstavujú, že to robí, legitímne urobil niečo, o čom človek predpokladá, že to Boh nerobí a nemal by to robiť. Môže sa to zdať ako banalita – niektorí ľudia sú možno toho názoru, že to ani nestojí za zmienku –, no každému Božiemu nasledovníkovi s nejasnými predstavami o Bohu to umožňuje nahliadnuť do Jeho pravosti a miloty a spoznať Jeho vernosť a pokoru. Neznesiteľne arogantní ľudia, ktorí si myslia, že sú vysoko postavení a mocní, tak sklonia svoje namyslené hlavy a zahanbia sa pred Božou pravosťou a pokorou. Božia pravosť a pokora ďalej umožňuje ľuďom spoznať, aký je Boh hodný lásky. Naopak, „nesmierny“, „hodný lásky“ a „všemohúci“ Boh, ktorého ľudia uchovávali vo svojich srdciach, sa stal bezvýznamným a škaredým a rozpadá sa pri najmenšom dotyku. Keď čítaš tento verš a počúvaš tento príbeh, hľadíš na Boha zvrchu, pretože urobil takúto vec? Niektorí ľudia možno áno, ale iní budú reagovať opačne. Budú si myslieť, že Boh je pravý a hodný lásky, a dojme ich práve Božia pravosť a milota. Čím viac vidia pravú stránku Boha, tým viac dokážu oceniť pravú existenciu Božej lásky, dôležitosť Boha v ich srdciach a to, ako pri nich v každom okamihu stojí.

Teraz nasmerujme našu diskusiu opäť na súčasnosť. Ak Boh mohol urobiť tieto rôzne maličkosti pre ľudí, ktorých stvoril na samotnom začiatku, dokonca aj veci, na ktoré by sa ľudia nikdy neodvážili ani pomyslieť alebo by ich ani neočakávali, mohol by potom urobiť takéto veci pre ľudí aj dnes? Niektorí vravia: „Áno!“ Prečo je to tak? Pretože Božia podstata ani milota nie sú falošné. Božia podstata naozaj existuje a nie je niečím, čo pridali iní, a už vôbec nie niečím, čo sa mení časom, v závislosti od rôznych miest a epoch. Božia pravosť a milota sa môžu naozaj prejaviť len vtedy, keď Boh urobí niečo, čo ľudia považujú za nezaujímavé a bezvýznamné – čosi také banálne, že by im ani nenapadlo, že by to niekedy urobil. Boh nie je povýšenecký. V Jeho povahe a podstate niet žiadneho zveličovania, pretvárky, pýchy ani arogancie. Nikdy sa nechvastá, priam naopak – miluje, prejavuje záujem, stará sa a verne a úprimne vedie ľudské bytosti, ktoré stvoril. Bez ohľadu na to, ako málo ľudia oceňujú, cítia alebo vidia, čo Boh robí, On to stále celkom iste robí. Ovplyvnilo by poznanie takejto Božej podstaty lásku ľudí k Nemu? Ovplyvnilo by to ich bohabojnosť? Dúfam, že keď pochopíš pravú stránku Boha, ešte viac sa k Nemu priblížiš a budeš môcť viac oceniť Jeho lásku a starostlivosť o ľudstvo. Zároveň budeš môcť odovzdať Bohu svoje srdce a nebudeš Ho už podozrievať alebo o Ňom pochybovať. Boh robí pre človeka v tichosti všetko, všetko robí v tichosti prostredníctvom svojej úprimnosti, vernosti a lásky. Nikdy však nemá v dôsledku svojho konania žiadne obavy ani výčitky, ani nepotrebuje, aby sa Mu niekto nejakým spôsobom zavďačoval. Rovnako nikdy nemá v úmysle niečo od ľudstva získať. Jediným cieľom všetkého, čo kedy urobil, je to, aby mohol prijať pravú vieru a lásku ľudstva. A týmto zakončujem prvú tému.

Boli vám tieto diskusie nápomocné? Do akej miery vám pomohli? (Viac chápeme a poznáme Božiu lásku.) (Táto metóda diskusie v duchovnom spoločenstve nám môže v budúcnosti pomôcť lepšie oceniť Božie slovo, pochopiť Božie emócie a význam toho, čo Boh v danom čase povedal, a vycítiť, čo vtedy cítil.) Uvedomuje si niekto z vás po prečítaní týchto slov intenzívnejšie pravú Božiu existenciu? Máte pocit, že Božia existencia už nie je bezvýznamná alebo nejasná? Ak máte tento pocit, dokážete vycítiť, že Boh je hneď vedľa vás? Možno tento pocit nie je zrejmý práve v tomto okamihu alebo ste sa k nemu ešte nedopracovali. No raz, keď si skutočne hlboko uvedomíte a naozaj spoznáte Božiu povahu a podstatu vo svojom srdci, budeš cítiť, že Boh je priamo pri tebe – len si Boha nikdy skutočne neprijal do svojho srdca. Taká je pravda!

Aký je váš názor na tento prístup k diskusii v duchovnom spoločenstve? Zvládate to? Myslíte si, že tento typ diskusie v duchovnom spoločenstve na tému Božieho diela a Božej povahy je veľmi ťažký? Ako sa cítite? (Veľmi dobre, sme nadšení.) Prečo sa cítite dobre? Prečo ste pocítili nadšenie? (Bolo to ako návrat do rajskej záhrady, návrat k bytiu po Božom boku.) „Božia povaha“ je pre ľudí v podstate dosť neznáma téma, pretože to, čo si zvyčajne predstavujete a čo čítate v knihách alebo počujete v duchovných spoločenstvách, má tendenciu spôsobiť, že sa cítite trochu ako slepec, ktorý sa dotýka slona – len sa ho dotýkate rukami, ale v skutočnosti si nedokážete nič predstaviť. Ohmatávanie naslepo ti nemôže poskytnúť ani približné pochopenie Boha, nieto ešte jasnú predstavu o Ňom; len naďalej dráždi tvoju predstavivosť, bráni ti presne definovať Božiu povahu a podstatu, pričom neistota vyplývajúca z tvojej predstavivosti zakaždým naplní tvoje srdce pochybnosťami. Keď si niečím nemôžeš byť istý, no i napriek tomu sa to usiluješ pochopiť, v tvojom srdci sa zakaždým objavia rozpory a konflikty, či dokonca pocit nepokoja. V dôsledku toho budeš dezorientovaný a zmätený. Nie je to trýznivé, keď chceš hľadať Boha, poznať Ho a jasne Ho vidieť, no i tak sa zdá, že nedokážeš nájsť odpovede? Samozrejme, tieto slová sú určené len tým, ktorí chcú mať pred Bohom bázeň a uspokojovať Ho. Pre ľudí, ktorí sa takýmito vecami nezapodievajú, to je v podstate zbytočné, pretože tí najviac dúfajú v to, že skutočnosť a existencia Boha sú len legendou alebo výmyslom, aby si mohli robiť, čo sa im zachce. A takisto, aby mohli byť najväčší a najdôležitejší, aby mohli páchať zlé skutky bez ohľadu na následky, aby nemuseli znášať trest či niesť zodpovednosť a aby sa ich netýkalo ani to, čo Boh hovorí o zlosynoch. Títo ľudia nie sú ochotní chápať Božiu povahu. Sú znechutení a unavení zo snahy spoznať Boha a všetko o Ňom. Najspokojnejší by boli, keby Boh neexistoval. Títo ľudia odporujú Bohu a patria medzi tých, ktorí budú vyhnaní.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I