Bibliu poznáme aj pod názvami Nová a Stará zmluva. Viete, čo označuje výraz zmluva? Tento výraz v názve Stará zmluva vychádza z Jahveho zmluvy s izraelským ľudom, keď zabil Egypťanov a zachránil Izraelitov pred faraónom. Túto zmluvu, samozrejme, potvrdzovala baránkova krv natretá na nadpražia. Prostredníctvom nej Boh uzavrel zmluvu s človekom, zmluvu, podľa ktorej všetci, ktorí mali baránkovu krv na hornej časti a bočných stranách zárubne, boli Izraeliti, boli Božím vyvoleným ľudom a Jahve ich všetkých ušetril (lebo vtedy plánoval zabiť všetkých prvorodených egyptských synov a prvorodené ovce a dobytok). Táto zmluva má dve významové roviny. Jahve neušetrí žiadneho Egypťana ani žiadny egyptský dobytok; zabije všetkých egyptských prvorodených synov a prvorodené ovce a dobytok. Preto sa v mnohých prorockých knihách objavila predpoveď, že Egypťania podstúpia v dôsledku Jahveho zmluvy vážne napomínanie. To je prvá významová rovina zmluvy. Jahve zabil egyptských prvorodených synov a všetok egyptský prvorodený dobytok a ušetril všetkých Izraelitov, takže všetkých, ktorí pochádzali z izraelskej krajiny, si Jahve vážil a ušetril ich; chcel v nich konať dlhodobé dielo a uzavrel s nimi zmluvu na základe baránkovej krvi. Odvtedy Izraelitov nezabíjal a povedal, že budú naveky Jeho vyvolenými. Medzi dvanástimi izraelskými kmeňmi sa pustil do svojho diela pre celý Vek zákona, Izraelitom odkryl všetky svoje zákony, vybral si spomedzi nich prorokov a sudcov a boli stredobodom Jeho diela. Jahve s nimi uzavrel zmluvu: kým nedôjde k zmene veku, bude konať len medzi vyvolenými. Jahveho zmluva bola nemenná, lebo sa uzavrela preliatím krvi a s Jeho vyvoleným ľudom. Čo je však ešte dôležitejšie, vybral si náležitý rozsah a cieľ, na základe ktorých sa pustil do svojho diela pre celý vek. Ľudia preto túto zmluvu vnímali ako obzvlášť dôležitú. To je druhá významová rovina zmluvy. Všetky knihy Starej zmluvy (s výnimkou knihy Genezis spred ustanovenia zmluvy) zaznamenávajú Božie dielo medzi Izraelitmi po uzavretí zmluvy. Samozrejme, príležitostne sa v nich objavujú správy o pohanoch, Stará zmluva však hlavne dokumentuje Božie dielo v Izraeli. Vzhľadom na Jahveho zmluvu s Izraelitmi sa knihy napísané vo Veku zákona nazývajú Stará zmluva. Svoj názov dostali podľa Jahveho zmluvy s Izraelitmi.

Nová zmluva je pomenovaná podľa krvi, ktorú Ježiš prelial na kríži, a podľa Jeho zmluvy so všetkými, ktorý v Neho uverili. Ježišova zmluva bola nasledovná: aby mohli byť ľuďom odpustené hriechy pre krv, ktorú prelial, museli v Neho len uveriť, a tak boli skrze Neho spasení a znovuzrodení a už neboli hriešnikmi; museli v Neho len uveriť, aby prijali Jeho milosť a po smrti netrpeli v pekle. Všetky knihy napísané počas Veku milosti vznikli až po tejto zmluve a všetky dokumentujú dielo a výroky v nej zahrnuté. Nesiahajú ďalej ako k spáse ukrižovania Pána Ježiša alebo k zmluve; všetky knihy napísali bratia v Pánovi, ktorí to zažili. Aj tieto knihy dostali názov podľa zmluvy: nazývajú sa Nová zmluva. Tieto dve zmluvy zahŕňajú len Vek zákona a Vek milosti a nijako nesúvisia s konečným vekom. Z toho dôvodu nie je Biblia veľmi užitočná pre dnešných ľudí posledných dní. Slúži nanajvýš ako provizórna referencia, v podstate však neprináša žiadnu veľkú úžitkovú hodnotu. Aj napriek tomu ju však nábožensky založení ľudia stále považujú za najväčší poklad. Nepoznajú ju; iba ju vedia vysvetľovať a vôbec si neuvedomujú jej pôvod. K Biblii zaujímajú takýto postoj: všetko uvedené v Biblii je správne, v Biblii nie sú žiadne nepresnosti ani chyby. Keďže hneď na začiatku usúdili, že Biblia je správna a bezchybná, zanietene ju študujú a skúmajú. Biblia dnešnú etapu diela nepredpovedala. Dielo podmanenia na najtemnejšom zo všetkých miest sa v nej nikdy nespomínalo, lebo ide o najnovšie dielo. Keďže vek diela je iný, ani sám Ježiš netušil, že táto etapa diela sa uskutoční v posledných dňoch – ako by teda mohli ľudia posledných dní nájsť túto etapu diela v Biblii jej skúmaním?

Väčšina ľudí, ktorí vysvetľujú Bibliu, používa logickú dedukciu a nemá žiadne ozajstné zázemie. Na vyvodzovanie mnohých záverov používajú iba logiku. Za celé tie roky sa nik neodvážil Bibliu podrobne rozobrať či odmietnuť, pretože ide o „svätú knihu“, ktorú ľudia uctievajú ako Boha. To už trvá niekoľko tisíc rokov. Boh na to nedbá a nikto neobjavil vnútorný príbeh Biblie. My vravíme, že uctievať Bibliu znamená uctievať modlu. Ani jeden z tých zbožných veriacich sa však neodváži vnímať to tak. Povedia ti: „Bratu! Nevrav tak, to je hrozné! Ako sa môžeš rúhať proti Bohu?“ Potom sa im na tvári zjaví utrápený výraz: „Ó, milosrdný Ježišu, Pán spásy, prosím ťa, odpusť mu hriechy, lebo Ty si Pán, ktorý miluje človeka, a my všetci sme zhrešili, prosím, maj s nami veľké zľutovanie, amen.“ To je tá ich „zbožnosť“; ako by mohli ľahko prijať pravdu? Tvoje slová ich úplne vystrašia. Nik by sa neodvážil pomyslieť na to, že Biblia by mohla byť poškvrnená ľudskými myšlienkami a predstavami, pričom túto chybu nik nevidí. Časť toho, čo je v Biblii, tvoria skúsenosti a poznanie jednotlivcov, časť tvorí osvietenie Ducha Svätého a Biblia zahŕňa aj falšovanie ľudským intelektom a myslením. Boh do týchto vecí nikdy nezasahoval, existuje však určitá hranica: tieto veci nemôžu presiahnuť normálne ľudské myslenie, a ak sa to stane, vyrušujú a narušujú Božie dielo. To, čo presiahne normálne ľudské myslenie, je satanovým dielom, lebo to ľudí zbavuje ich povinnosti, je to satanovo dielo a riadi ho satan, pričom v tejto chvíli ti Duch Svätý nedovolí, aby si takto konal. Občas sa niektorí bratia a sestry pýtajú: „Je v poriadku, keď konám takto a takto?“ Pozriem sa na ich duchovné postavenie a poviem: „V poriadku!“ Sú však aj ľudia, ktorí sa spýtajú: „Ak konám takto a takto, je môj stav normálny?“ A Ja odvetím: „Áno, je normálny, obzvlášť normálny!“ Iní sa opýtajú: „Je pre mňa v poriadku, ak konám takto?“ A Ja odpoviem: „Nie!“ Oni sa spýtajú: „Prečo je to pre neho v poriadku a pre mňa nie?“ A Ja odvetím: „Lebo to, čo robíš, pochádza od satana, ide o vyrušenie a zdroj tvojej pohnútky je nesprávny.“ Sú tiež prípady, keď sa dielo nedostane dostatočne ďaleko a bratia a sestry o ňom nevedia. Niektorí sa Ma pýtajú, či je v poriadku konať určitým spôsobom. Pokiaľ vidím, že ich konanie nenaruší budúce dielo, vravím, že je to v poriadku. Dielo Ducha Svätého dáva ľuďom príležitosť; nemusia sa presne riadiť prianiami Ducha Svätého, majú totiž normálne myslenie a slabosti, majú isté telesné potreby, majú skutočné problémy a po rozume im behajú myšlienky, ktoré v podstate nemajú ako ovládať. Všetko, čo od ľudí žiadam, má svoje hranice. Niektorí sa nazdávajú, že Moje slová sú rozporuplné, vraj im kážem, aby konali oboma spôsobmi – je to preto, lebo nechápeš, že existuje vhodný rozsah Mojich požiadaviek. Keby to bolo tak, ako si predstavuješ – keby som na všetkých ľudí bez výnimky kládol rovnaké požiadavky a od všetkých žiadal, aby nadobudli rovnaké duchovné postavenie –, nefungovalo by to. Je to ako žiadať nemožné a ide o princíp ľudského, nie Božieho diela. Božie dielo sa uskutočňuje podľa skutočnej ľudskej situácie a zakladá sa na vrodených ľudských kvalitách. To je tiež princíp šírenia evanjelia: musíš postupovať pomaly a nechať veci voľne plynúť; človek to pochopí až vtedy, keď mu povieš pravdu jasne – až vtedy bude môcť odložiť Bibliu bokom. Ak by Boh túto etapu diela nevykonal, kto by dokázal porušiť zvyklosti? Kto by dokázal vykonať nové dielo? Kto by dokázal nájsť novú cestu nezávisle od Biblie? Keďže tradičné ľudské predstavy a feudálna etika sú také neslýchané, ľudia nedokážu sami od seba tieto veci odhodiť ani na to nemajú odvahu. Ani nehovorím o tom, ako sa dnešní ľudia stali otrokmi niekoľkých mŕtvych biblických slov, ktoré sa zmocnili ich sŕdc. Ako by sa mohli chcieť vzdať Biblie? Ako by mohli tak ľahko prijať cestu, ktorá sa odkláňa od Biblie? Teda pokiaľ nedokážeš jasne hovoriť o vnútornom biblickom príbehu a princípoch diela Ducha Svätého tak, aby sa nechali všetci ľudia úplne presvedčiť – čo je obzvlášť potrebné. Je to preto, lebo všetci v rámci náboženstva uctievajú Bibliu a ctia si ju ako Boha, zároveň sa Ho usilujú v rámci Biblie obmedziť, a dokonca platí, že svoje ciele dosiahnu až vtedy, keď Ho ešte raz pribijú na kríž.