Keď ľudia nerozumejú istým veciam alebo javom v materiálnom svete, môžu si vyhľadať príslušné informácie alebo použiť rôzne kanály, aby si zistili pôvod a pozadie týchto vecí. No pokiaľ ide o druhý svet, o ktorom sa dnes rozprávame – o duchovný svet, ktorý existuje mimo materiálneho sveta –, ľudia nemajú vôbec žiadne prostriedky alebo kanály, vďaka ktorým by sa o ňom niečo dozvedeli. Prečo to hovorím? Hovorím to, lebo vo svete ľudstva nemožno nič z materiálneho sveta oddeliť od fyzickej existencie človeka, a preto, lebo ľudia cítia, že nič z materiálneho sveta sa nedá oddeliť od ich fyzického žitia a fyzických životov – väčšina ľudí pozná alebo vidí len materiálne veci, ktoré má pred očami. Pokiaľ však ide o duchovný svet – ktorý tvorí všetko, čo pochádza z toho druhého sveta –, bolo by spravodlivé povedať, že väčšina ľudí v tento svet neverí. Keďže ľudia ho nevidia a myslia si, že mu netreba porozumieť alebo o ňom čokoľvek vedieť, ani nehovoriac o tom, že duchovný svet je úplne iný než materiálny a z pohľadu Boha je otvorený – hoci pre ľudí je tajný a uzavretý –, ľuďom robí veľké ťažkosti nájsť si cestu k porozumeniu rôznym stránkam tohto sveta. Rôzne stránky duchovného sveta, o ktorých budem hovoriť, sa týkajú len Božej správy a zvrchovanosti. Nezjavujem žiadne záhady ani vám nehovorím tajomstvá, ktoré sa chcete dozvedieť. Pretože toto sa týka Božej zvrchovanosti a správy a zabezpečenia z Jeho strany, budem hovoriť len o tej časti, ktorú potrebujete poznať.

Dovoľte Mi, aby som vám najprv položil otázku: Čo je podľa vás duchovný svet? Všeobecne povedané, je to svet mimo materiálneho sveta. Svet, ktorý je pre ľudí neviditeľný a nehmatateľný. Akým druhom sveta by však podľa vašej predstavivosti mal byť duchovný svet? Keďže ho nemôžete vidieť, možno o ňom nedokážete uvažovať. No keď si vypočujete nejaké legendy, stále o ňom rozmýšľate a nemôžete prestať. Prečo to hovorím? Mnohým ľuďom sa v mladosti stáva istá vec – keď im niekto povie nejaký strašidelný príbeh o duchoch alebo dušiach, sú na smrť vydesení. Prečo presne sú vystrašení? Preto, lebo si tieto veci predstavujú. Aj keď ich nevidia, cítia, že sú všade v izbách, v nejakom skrytom alebo tmavom kúte, a boja sa tak, že sa neodvážia ísť spať. Hlavne v noci sa príliš boja a nechcú byť vo svojich izbách sami alebo sa neodvážia vyjsť sami na dvor. To je duchovný svet vašej predstavivosti a je to svet, ktorý ľudia považujú za desivý. Skutočnosť je taká, že každý si ho do určitej miery predstavuje a každý ho trochu cíti.

Na začiatku sa poďme porozprávať o duchovnom svete. Čo to je? Dovoľte, aby som vám to stručne a jednoducho vysvetlil – duchovný svet je dôležité miesto, ktoré je iné než materiálny svet. Prečo hovorím, že je dôležité? Budeme o tom podrobne hovoriť. Existencia duchovného sveta je nerozlučne spätá s materiálnym svetom ľudstva. Zohráva hlavnú rolu v cykle ľudského života a smrti v Božej nadvláde nad všetkými vecami. Toto je jeho rola a je to jeden z dôvodov, prečo je jeho existencia dôležitá. Keďže je to miesto, ktoré našimi piatimi zmyslami nevnímame, nikto nevie presne usúdiť, či duchovný svet existuje, alebo nie. Jeho rôzna dynamika úzko súvisí s ľudskou existenciou, v dôsledku čoho má duchovný svet zároveň obrovský vplyv na chod života ľudstva. Je súčasťou toho Božia zvrchovanosť? Áno, je. Keď to hovorím, rozumiete, prečo o tejto téme rozprávam – je to preto, lebo sa to týka Božej zvrchovanosti, ako aj Jeho správy. V takomto svete – vo svete, ktorý ľudia nevidia – je každé jeho nebeské nariadenie, ustanovenie a administratívny systém vysoko nad zákonmi a systémami ktoréhokoľvek národa z materiálneho sveta a žiadna živá bytosť žijúca v tomto svete by sa neodvážila mu odporovať alebo ho porušiť. Súvisí to s Božou zvrchovanosťou a správou? V duchovnom svete sú jasné správne ustanovenia, nariadenia a jasné zákony. Jeho účastníci na rôznych úrovniach a v rôznych oblastiach prísne dodržiavajú svoje pravidlá a ustanovenia, pretože vedia, aké sú dôsledky porušenia nebeského nariadenia. Jasne si uvedomujú, ako Boh trestá zlo a odmeňuje dobro a ako spravuje všetky veci a vládne im. Okrem toho jasne vidia, ako vykonáva svoje nebeské nariadenia a zákony. Líšia sa od materiálneho sveta, ktorý obýva ľudstvo? Skutočne je medzi nimi obrovský rozdiel. Duchovný svet je svet, ktorý je úplne iný ako materiálny svet. Keďže v ňom existujú nebeské nariadenia a zákony, dotýka sa to Božej zvrchovanosti, správy a navyše aj Jeho povahy, ako aj toho, čo má a čím je. Nemáte po vypočutí týchto slov pocit, že je veľmi potrebné, aby som o tejto téme hovoril? Nechcete spoznať tajomstvá, ktoré sa s týmto svetom spájajú? (Áno, chceme.) Takáto je koncepcia duchovného sveta. Hoci existuje spoločne s materiálnym svetom a je súbežne pod Božou správou a zvrchovanosťou, Božia správa a zvrchovanosť vo vzťahu k tomuto svetu sú oveľa prísnejšie než vo vzťahu k materiálnemu svetu. Čo sa týka podrobností, mali by sme začať tým, ako je duchovný svet zodpovedný za fungovanie cyklu života a smrti ľudstva, pretože toto je hlavná časť práce, ktorú vykonávajú bytosti duchovného sveta.

V rámci ľudstva rozdeľujem všetkých ľudí na tri druhy. Prvým sú neveriaci, čo sú ľudia bez náboženskej viery. Nazývajú sa neveriaci. Drvivá väčšina neveriacich verí len v peniaze. Sleduje len svoje vlastné záujmy, je materialistická a verí len v materiálny svet – neverí v cyklus života a smrti ani v nič z toho, čo sa hovorí o božstvách a duchoch. Týchto ľudí zaraďujem do kategórie neveriacich – to je prvý druh. Druhý druh zahŕňa rôznych ľudí viery okrem neveriacich. V rámci ľudstva rozdeľujem týchto ľudí viery do niekoľkých veľkých skupín. Prvými sú židia, druhými katolíci, tretími kresťania, štvrtými moslimovia a piatymi budhisti – je ich päť druhov. To sú rôzne typy ľudí viery. Tretí druh zahŕňa tých, čo veria v Boha, a do neho patríte vy. Týmito veriacimi sú ľudia, ktorí dnes nasledujú Boha. Títo ľudia sa rozdeľujú na dva typy – na Boží vyvolený národ a na vykonávateľov služby. Tieto hlavné typy boli jasne oddelené. Takže teraz vo svojich mysliach dokážete jasne rozlíšiť jednotlivé typy ľudí a ich zaradenie, všakže? Prvý druh tvoria neveriaci. Povedal som, o koho ide. Počítajú sa za neveriacich tí, čo veria v starého muža na nebesiach? Mnohí neveriaci veria len v starého muža na nebesiach. Veria, že táto entita ovláda vietor, dážď, hrom a tak ďalej a spoliehajú sa na ňu, pokiaľ ide o výsadbu plodín a zber úrody – no keď sa spomenie viera v Boha, nie sú ochotní v Neho veriť. Môžeme povedať, že majú vieru? Takíto ľudia sa zaraďujú medzi neveriacich. Rozumiete tomu, pravda? Nezamieňajte si tieto kategórie. Druhým typom sú ľudia viery a tretím typom tí, ktorí v súčasnosti nasledujú Boha. Prečo som všetkých ľudí rozdelil na tieto druhy? (Pretože rôzne druhy ľudí majú rôzne konce a konečné osudy.) To je jedna stránka veci. Keď sa tieto rôzne rasy a druhy ľudí vrátia do duchovného sveta, každý z nich pôjde inam a budú sa na nich vzťahovať rôzne zákony cyklu života a smrti. Takže preto som ľudí rozdelil na tieto hlavné druhy.

Cyklus života a smrti neveriacich

Začnime cyklom života a smrti neveriacich. Človeka po smrti vezme preč strážca z duchovného sveta. Čo presne z človeka vezme? Nie jeho telo, ale jeho dušu. Keď mu vezme dušu, človek prichádza na miesto, ktoré je úradom duchovného sveta prijímajúcim duše ľudí, ktorí práve zomreli. To je prvé miesto, kam sa každý po smrti dostane a duši je toto miesto neznáme. Keď sa človek dostane na toto miesto, úradník vykoná prvé kontroly, overí si jeho meno, adresu, vek a všetko, čo zažil. Všetko, čo za života robil, sa zaznamená do knihy a overí z hľadiska presnosti. Keď je všetko skontrolované, na základe správania a skutkov človeka počas jeho života sa prijme rozhodnutie o tom, či bude potrestaný alebo bude prevtelený ako človek, čo je prvá etapa. Je táto prvá etapa desivá? Nie je príliš desivá, pretože sa stalo len toľko, že človek prišiel na neznáme tmavé miesto.

Ak sa táto osoba dopustila počas svojho života mnohých zlých vecí a spáchala mnoho nemorálnych skutkov, v druhej fáze sa dostane na miesto trestu, kde sa ňou budú zaoberať. Bude to miesto používané výslovne na trestanie ľudí. Podrobnosti spôsobu potrestania závisia od spáchaných hriechov, ako aj od toho, koľko nemorálnych vecí človek pred smrťou urobil – to je prvá situácia, ktorá nastane v tejto druhej etape. Pre zlé veci, ktoré urobili, a zlo, ktorého sa pred smrťou dopustili, budú niektorí ľudia po treste a prevtelení – keď sa opäť narodia do materiálneho sveta – ďalej ľuďmi, zatiaľ čo z iných sa stanú zvieratá. Tým chcem povedať, že keď sa človek vráti do duchovného sveta, bude potrestaný za zlo, ktorého sa dopustil. Navyše, pre nemorálne veci, ktoré urobil, sa po svojom nasledujúcom prevtelení zrejme nevráti ako človek, ale ako zviera. Táto škála zvierat, ktorými by sa mohol stať, zahŕňa kravy, kone, prasatá a psy. Niektorí ľudia sa môžu znova narodiť ako vtáky alebo kačky či husi… Keď budú prevtelení do zvierat a znova zomrú, vrátia sa do duchovného sveta. Tam, rovnako ako predtým, duchovný svet na základe ich správania pred smrťou rozhodne, či budú prevtelení ako ľudia. Väčšina ľudí pácha priveľa zla a ich hriechy sú príliš ťažké, takže sa musia do zvierat prevteliť sedem až dvanásťkrát. Sedem až dvanásťkrát – nie je to strašné? (Je to strašné.) Čo vás desí? Z človeka sa stane zviera – to je desivé. A čo je pre človeka najbolestivejšie na tom, že sa stane zvieraťom? Byť bez reči, mať len jednoduché myšlienky, byť schopný robiť len veci, ktoré robia zvieratá, a jesť zvieraciu potravu, mať jednoduché myslenie a reč tela zvieraťa, nemôcť kráčať vzpriamene, nebyť schopný komunikovať s ľuďmi a skutočnosť, že nič zo správania alebo činností ľudí nemá k zvieratám žiadny vzťah. To okrem iného znamená, že byť zvieraťom z vás robí tú najnižšiu zo všetkých živých bytostí a spája sa s tým oveľa viac utrpenia než s tým, keď sme ľuďmi. To je jedna stránka toho, ako duchovný svet trestá tých, ktorí napáchali priveľa zla a dopustili sa veľkých hriechov. Pokiaľ ide o vážnosť ich trestu, rozhoduje sa o nej v závislosti od toho, akým druhom zvieraťa sa stanú. Je napríklad lepšie byť prasaťom než psom? Žije prasa lepšie, alebo horšie ako pes? Horšie, pravda? Keď sa z ľudí stanú kravy alebo kone, budú žiť lepšie, alebo horšie, než by žili ako prasatá? (Lepšie.) Bude človeku príjemnejšie, keď sa znova narodí ako mačka? Tiež by bol zvieraťom a byť mačkou by bolo oveľa ľahšie než byť kravou alebo koňom, pretože mačky väčšinu času leňošia v driemotách. Stať sa kravou či koňom je prácnejšie. Preto ak je človek prevtelený ako krava alebo kôň, musí tvrdo pracovať – čo je podobné tvrdému trestu. Stať sa psom by bolo o niečo lepšie než stať sa kravou alebo koňom, pretože pes má bližší vzťah so svojím pánom. Niektoré psy, ktoré sú niekoľko rokov domácimi miláčikmi, dokážu porozumieť mnohému z toho, čo hovoria ich páni. Pes sa niekedy dokáže prispôsobiť nálade a požiadavkám svojho pána a pán so psom zaobchádza lepšie, pes dostane lepšie žrádlo a pitie, a keď ho niečo bolí, pán sa o neho stará viac. Nemá pes šťastný život? Byť psom je teda lepšie než byť kravou alebo koňom. Závažnosť trestu človeka takto určuje, koľkokrát bude prevtelený ako zviera a tiež do akého druhu zvieraťa sa prevtelí.

Keďže niektorí ľudia sa počas života dopustili mnohých hriechov, ich trestom je to, že sú do zvierat prevtelení na sedem až dvanásť životov. Keď boli potrestaní dostatočne veľakrát, po návrate do duchovného sveta sa dostanú niekde inde – na miesto, na ktorom boli jednotlivé duše už potrestané a patria k typu, ktorý sa pripravuje na prevtelenie do ľudského tela. Na tomto mieste je každá duša zaradená do kategórie podľa typu na základe toho, do akej rodiny sa narodí, akú rolu bude po prevtelení zohrávať a tak ďalej. Niektorí ľudia sa po príchode na tento svet stanú napríklad spevákmi, a tak sú umiestnení medzi spevákov. Niektorí budú po príchode na tento svet podnikateľmi, takže sú umiestnení medzi podnikateľov a ak bude z niekoho, kto sa stane človekom, vedecký výskumník, bude umiestnený medzi vedeckých výskumníkov. Po zaradení do kategórie je každý vyslaný podľa rôzneho času a stanoveného dátumu, rovnako ako dnes ľudia posielajú e-mailové správy. Týmto sa dokončí jeden cyklus života a smrti. Tento proces trvá odo dňa, keď človek príde do duchovného sveta, až do skončenia trestu alebo do prevtelenia do ľudského tela po mnohokrát opakovanom prevtelení za zviera.

Pokiaľ ide o tých, čo sú len potrestaní a nie sú prevtelení do zvierat, budú rýchlo poslaní do materiálneho sveta, aby sa prevtelili do ľudského tela? Alebo ako dlho potrvá, kým sa dostanú medzi ľudí? Ako často sa to môže stať? Má to časové obmedzenia. Všetko, čo sa deje v duchovnom svete, podlieha časovým obmedzeniam a pravidlám, ktorým porozumiete, keď vám ich vysvetlím pomocou čísiel. V prípade tých, ktorí sú prevtelení v krátkom čase, bude prevtelenie do ľudského tela pripravené už v čase ich smrti. Najkratší čas, za ktorý sa to môže udiať, sú tri dni. U niektorých ľudí to trvá tri mesiace, u iných tri roky, u ďalších tridsať rokov a u ďalších tristo rokov a tak ďalej. Čo teda možno povedať o týchto časových pravidlách a aké sú ich špecifiká? Sú založené na tom, čo od duše potrebuje materiálny svet – svet človeka –, a na role, ktorú má táto duša v tomto svete zohrávať. Keď sú ľudia prevtelení za obyčajných ľudí, väčšina z nich sa prevtelí veľmi rýchlo, pretože svet človeka naliehavo potrebuje takýchto obyčajných ľudí. O tri dni neskôr sú teda opäť vyslaní do rodiny, ktorá je úplne iná než tá, v ktorej boli pred svojou smrťou. Niektorí však na tomto svete zohrávajú špeciálnu rolu. Špeciálna znamená, že vo svete človeka po týchto ľuďoch nie je veľký dopyt. Nie je potrebné, aby takúto rolu zohrávalo veľa ľudí, čiže to môže trvať tristo rokov. Inými slovami, táto duša príde len raz za tristo rokov alebo dokonca len raz za tritisíc rokov. Prečo je to tak? Je to preto, lebo takáto rola vo svete človeka nie je potrebná buď tristo, alebo tritisíc rokov, takže zostávajú niekde v duchovnom svete. Vezmite si napríklad Konfucia – mal výrazný vplyv na tradičnú čínsku kultúru a jeho príchod hlboko ovplyvnil kultúru, poznatky, tradíciu a ideológiu ľudí tej doby. Takýto človek však nie je potrebný v každej ére, preto musel zostať v duchovnom svete a čakať tam tristo alebo tritisíc rokov a až potom bol prevtelený. Pretože svet človeka niekoho takého nepotreboval, musel nečinne čakať, lebo rolí, ako je tá jeho, bolo len veľmi málo a nebolo pre neho veľa práce. Z tohto dôvodu ho museli väčšinu času nečinne držať niekde v duchovnom svete, aby ho vyslali, keď ho svet človeka bude potrebovať. Také sú časové pravidlá duchovnej oblasti, čo sa týka frekvencie, s akou je väčšina ľudí prevteľovaná. Či už sú ľudia obyčajní alebo špeciálni, duchovný svet má primerané pravidlá a správne praktiky, ktoré sa používajú pri ich prevteľovaní, a tieto pravidlá a praktiky zosiela Boh. Nerozhoduje o nich ani ich neovláda žiadny strážca, ani nepochádzajú z duchovného sveta. Teraz už tomu rozumiete, pravda?

V prípade ktorejkoľvek duše sú jej prevtelenie, rola v tomto živote, rodina, do ktorej sa narodí, a charakter života úzko spojené s jej predchádzajúcim životom. Do sveta človeka prichádzajú všetky druhy ľudí a roly, ktoré zohrávajú, sú rôzne, rovnako ako úlohy, ktoré vykonávajú. A aké sú to úlohy? Niektorí ľudia prišli splatiť dlhy – ak vo svojich predchádzajúcich životoch iným dlhovali priveľa peňazí, prišli ich splatiť v tomto živote. Niektorí ľudia zas prišli vymáhať dlhy – vo svojich predchádzajúcich životoch boli podvedení a prišli o príliš veľa vecí a priveľa peňazí. Keď prídu do duchovného sveta, dá im spravodlivosť a dovolí im vymôcť svoje dlhy v tomto živote. Niektorí ľudia sa prišli poďakovať – počas predchádzajúceho života, teda v predchádzajúcom prevtelení, k nim bol niekto láskavý a keďže dostali skvelú príležitosť byť v tomto živote prevtelení, narodia sa znova, aby sa za to mohli poďakovať. Iní sa zas v tomto živote opäť narodili, aby si vyžiadali životy. A koho životy žiadajú? Ľudí, ktorí ich v ich predchádzajúcich životoch zabili. Aby sme to zhrnuli, terajší život každého človeka je silne spojený s jeho predchádzajúcimi životmi. Toto spojenie je nerozdeliteľné. Tým chcem povedať, že súčasný život každého človeka je veľmi výrazne ovplyvnený jeho predchádzajúcim životom. Povedzme napríklad, že Zhang pred svojou smrťou obral Liho o veľa peňazí. Je teda Zhang Liovi niečo dlžný? Áno. Je teda prirodzené, že Li by mal tento dlh od Zhanga vymôcť? Keď zomrú, zostane medzi nimi dlh, ktorý sa musí vyrovnať. Keď sa prevtelia a Zhang sa stane človekom, ako od neho Li vymôže svoj dlh? Jedným zo spôsobov je narodiť sa znova ako Zhangov syn. Zhang zarába veľa peňazí, ktoré potom Li premrhá. Je jedno, koľko peňazí Zhang zarobí, jeho syn Li ich premrhá. Je jedno, koľko Zhang zarobí, nikdy to nie je dosť. Jeho syn zatiaľ z nejakého dôvodu vždy peniaze svojho otca rôznymi spôsobmi minie. Pre Zhanga je to záhadou. Čuduje sa: „Prečo mi ten môj syn vždy prináša nešťastie? Prečo sa synovia iných ľudí správajú tak dobre? Prečo môj vlastný syn nemá žiadne ambície, prečo je taký neužitočný a neschopný zarobiť peniaze a prečo ho vždy musím podporovať? Keďže ho musím podporovať, budem – ale prečo vždy potrebuje viac peňazí bez ohľadu na to, koľko mu ich dám? Prečo nedokáže vykonávať poctivú prácu a namiesto toho robí všetko možné, napríklad sa povaľuje, je, pije, oddáva sa smilstvu a stávkuje? Čo sa to s ním do čerta deje?“ Zhang potom chvíľu rozmýšľa: „Možno mu dlhujem niečo z predchádzajúceho života. No dobre, splatím to! Toto sa neskončí, kým to všetko nesplatím!“ Mohol by prísť deň, keď Li svoj dlh naozaj dostane späť, a keď bude mať štyridsať alebo päťdesiat rokov, možno zrazu príde k rozumu a uvedomí si: „V celej prvej polovici svojho života som nespravil ani jednu dobrú vec! Premrhal som všetky peniaze, ktoré môj otec zarobil, tak by som mal začať byť dobrým človekom! Zocelím sa, budem čestným človekom, ktorý žije poriadne, a otcovi už viac nespôsobím žiaľ!“ Prečo si to myslí? Prečo sa zrazu zmení k lepšiemu? Je na to dôvod? Aký je to dôvod? (Je to preto, lebo Li už získal svoj dlh späť a Zhang svoj dlh splatil.) Má to príčinu a dôsledok. Príbeh sa začal veľmi dávno, pred ich terajšími životmi, a tento príbeh z minulých životov sa dostal do súčasnosti a ani jeden z nich nemôže viniť toho druhého. Je jedno, čo Zhang svojho syna učil. Ten nikdy nepočúval ani poctivo nepracoval. No jedného dňa bol dlh splatený a syna už nemusel nič učiť – prirodzene tomu porozumel. Toto je jednoduchý príklad. Je veľa takýchto príkladov? (Áno, je.) Čo to ľuďom hovorí? (Že by mali byť dobrí a nepáchať zlo.) Že by nemali činiť zlo a že zlo bude potrestané! Väčšina neveriacich pácha veľa zla a ich zlé skutky sú potrestané, správne? Je však takýto trest svojvoľný? Každý čin má svoje pozadie a každý trest má svoj dôvod. Myslíš si, že sa ti nič nestane, keď si niekoho oklamal o peniaze? Myslíš si, že keď si tie peniaze získal podvodom, nebudeš čeliť dôsledkom? Také niečo by bolo nemožné. Bude to mať dôsledky! Všetci ľudia bez ohľadu na to, kým sú alebo či veria, že Boh existuje, musia prevziať zodpovednosť za svoje správanie a niesť dôsledky svojho konania. Čo sa týka tohto jednoduchého príkladu – že Zhang bol potrestaný a Li získal svoj dlh späť –, nie je to spravodlivé? Keď ľudia robia takéto veci, toto je výsledok. Nedá sa to oddeliť od správy duchovného sveta. Napriek tomu, že sú neveriaci, existencia tých, ktorí neveria v Boha, podlieha týmto druhom nebeských nariadení a ustanovení. Nikto im nemôže uniknúť a nikto sa tejto realite nemôže vyhnúť.

Tí, čo nemajú vieru, často veria, že všetko, čo vidia ľudské oči, existuje, kým to, čo človek nevidí alebo čo je od ľudí veľmi vzdialené, neexistuje. Radšej veria, že neexistuje žiadny „cyklus života a smrti“ a žiadny „trest“. Preto bez výčitiek svedomia hrešia a páchajú zlo. Potom sú potrestaní alebo sa prevtelia do zvierat. Väčšina rôznych druhov ľudí medzi neveriacimi upadne do tohto bludného kruhu. Je to preto, lebo nevedia, že duchovný svet prísne spravuje všetky živé bytosti. Či veríš, alebo nie, táto skutočnosť existuje, pretože ani jeden človek alebo objekt nemôže uniknúť rozsahu toho, čo Boh pozoruje svojimi očami, a ani jeden človek alebo objekt nemôže uniknúť pravidlám a obmedzeniam Jeho nebeských nariadení a ustanovení. Tento jednoduchý príklad teda každému hovorí, že bez ohľadu na to, či v Boha veríš, alebo nie, je neprijateľné hrešiť a páchať zlo a že každý čin má svoje následky. Keď je potrestaný niekto, kto druhého podvodom obral o peniaze, takýto trest je spravodlivý. Často pozorované správanie, akým je aj takýto podvod, je v duchovnom svete potrestané, pričom trest prichádza na základe Božích nariadení a nebeských ustanovení. Preto sa ťažké zločiny a podlé správanie – znásilnenie a rabovanie, podvod a klamstvo, krádež a lúpež, vražda a podpaľačstvo a tak ďalej – ďalej trestajú celým radom trestov rôznej závažnosti. Čo patrí medzi tieto tresty rôznej závažnosti? Niektoré z nich určujú mieru závažnosti pomocou času, iné prostredníctvom rôznych metodík a ďalšie podľa toho, kam ľudia idú po prevtelení. Niektorí ľudia sa napríklad vyjadrujú oplzlo. Čo znamená „vyjadrovať sa oplzlo“? Znamená to často iným nadávať a používať zákerný jazyk, ktorým človek preklína iných. Čo je to zákerný jazyk? Svedčí o tom, že dotyčný človek má zákerné srdce. Z úst takýchto ľudí často vychádzajú oplzlé vyjadrenia, ktorými iných preklínajú, a takýto zákerný jazyk má vážne následky. Keď títo ľudia zomrú a dostanú náležitý trest, môžu sa znovu narodiť ako nemí. Niektorí ľudia sú počas svojho života veľmi vypočítaví, často iných využívajú, majú svoje drobné úklady obzvlášť dobre naplánované a ľuďom veľmi ubližujú. Môžu sa znova narodiť ako slabomyseľní alebo duševne postihnutí. Niektorí ľudia sa miešajú do súkromných vecí iných, ich oči vidia veľa toho, čo by pred nimi malo zostať skryté, a dozvedia sa veľa toho, čo by vedieť nemali. Preto keď sa znova narodia, môžu byť slepí. Niektorí ľudia sú počas svojho života veľmi prudkí, často sa bijú a robia veľa zla. Z tohto dôvodu sa môžu znova narodiť ako postihnutí, chromí alebo bezrukí, prípadne by sa mohli prevteliť ako hrbatí či kriví ľudia. Môžu tiež krívať, mať jednu nohu kratšiu a tak ďalej. Znamená to, že dostali rôzne tresty v závislosti od toho, koľko zla napáchali, kým žili. Prečo podľa vás niektorí ľudia škúlia na jedno oko? Je takýchto ľudí veľa? V súčasnosti ich je viac než len zopár. Niektorí ľudia škúlia, pretože vo svojich minulých životoch svoje oči priveľa používali a robili príliš veľa zlých vecí. Preto sa v tomto živote narodili so škuľavým okom a v závažných prípadoch dokonca slepí. To je odplata! Niektorí ľudia pred svojou smrťou s ostatnými dobre vychádzajú. Robia mnoho dobrých skutkov pre svojich príbuzných, priateľov, kolegov alebo ľudí, s ktorými majú nejaký vzťah. Prispievajú na charitu a starajú sa o druhých alebo im pomáhajú finančne a ľudia o nich majú veľmi vysokú mienku. Keď sa takíto ľudia vrátia do duchovného sveta, nie sú potrestaní. Ak neveriaci nie je žiadnym spôsobom potrestaný, znamená to, že bol veľmi dobrým človekom. Neveril v existenciu Boha, ale len v starého muža na nebesiach. Takýto človek verí len tomu, že je nad ním duch, ktorý sleduje všetko jeho konanie – to je všetko, v čo verí. V dôsledku toho sa správa oveľa lepšie. Takíto ľudia sú dobrosrdeční a šľachetní, a keď sa nakoniec vrátia do duchovného sveta, tento svet s nimi bude veľmi dobre zaobchádzať a čoskoro budú prevtelení. Do akých rodín prídu, keď sa znova narodia? Tieto rodiny síce nebudú bohaté, no nebude v nich dochádzať k ubližovaniu a medzi ich členmi bude harmónia. Títo prevtelení ľudia v nich prežijú bezpečné a radostné dni a všetci budú veselí a budú mať dobré životy. Keď títo ľudia dospejú, budú mať veľké, široké rodiny, ich deti budú talentované a úspešné a tieto rodiny budú mať šťastie – a takýto výsledok je veľmi výrazne prepojený s predchádzajúcimi životmi týchto ľudí. Znamená to, že nikto nedokáže predpovedať, kam ľudia po svojej smrti a prevtelení pôjdu, či budú mužmi alebo ženami, aké budú mať poslanie, čím si v živote prejdú, aké prekážky budú musieť zniesť, akým požehnaniam sa budú tešiť, koho stretnú, čo sa im stane, a nikto sa tomu nebude môcť vyhnúť ani sa pred tým skryť. Tým chcem povedať, že keď bol tvoj život raz určený, nech sa ti stane čokoľvek a akokoľvek a akýmikoľvek prostriedkami sa budeš snažiť tomu vyhnúť, nedokážeš porušiť priebeh života, ktorý ti Boh stanovil v duchovnom svete. V čase prevtelenia bol totiž tvoj životný osud už určený. Či už bude dobrý, alebo zlý, každý by mu mal čeliť a stále kráčať vpred. Tejto veci sa nemôže vyhnúť nikto, kto žije na tomto svete, a žiadna vec nie je reálnejšia. Všetci ste porozumeli všetkému, čo som hovoril, však?

Teraz, keď ste týmto veciam porozumeli, vidíte, že Boh prísne a tvrdo kontroluje cyklus života a smrti neveriacich a spravuje ho? Po prvé, zaviedol v duchovnej oblasti rôzne nebeské nariadenia, ustanovenia a systémy, ktoré po ich vyhlásení veľmi striktne, ako to určil Boh, vykonávajú bytosti v rôznych oficiálnych pozíciách v duchovnom svete a ktoré by sa nikto neodvážil porušiť. Preto v cykle života a smrti ľudstva vo svete človeka platia zákony tak pre tých, čo sú prevtelení do zvierat, ako aj pre tých, čo sú prevtelení do ľudí. Keďže tieto zákony pochádzajú od Boha, nikto sa ich neodvažuje porušiť a ani ich porušiť nedokáže. Materiálny svet, ktorý ľudia vidia, je stály a usporiadaný len vďaka tejto Božej zvrchovanosti a vďaka existencii takýchto zákonov. Len vďaka tejto Božej zvrchovanosti môžu ľudia pokojne nažívať s druhým svetom, ktorý vôbec nevidia, a dokážu s ním žiť v harmónii – nič z toho nemožno oddeliť od Božej zvrchovanosti. Keď sa telesný život človeka skončí, jeho duša stále žije, takže čo by sa stalo, keby nebola pod Božou správou? Duša by sa potulovala kade-tade, všade by vyrušovala, a dokonca by ubližovala živým veciam v ľudskom svete. Takúto ujmu by neutrpelo len ľudstvo, ale mohli by ju utrpieť aj rastliny a živočíchy – najprv by však ublížila ľuďom. Ak by sa to stalo – ak by bola takáto duša bez správy, skutočne by ubližovala ľuďom a činila podlé veci –, duchovný svet by s ňou zaobchádzal náležitým spôsobom. Vo vážnych prípadoch by duša čoskoro prestala existovať a bola by zničená. Ak by to bolo možné, bola by niekam umiestnená a potom prevtelená. Tým chcem povedať, že to, ako duchovný svet spravuje rôzne duše, je nariadené a vykonáva sa to v súlade s krokmi a pravidlami. Materiálny svet človeka neupadol do chaosu len vďaka tejto správe a ľudia materiálneho sveta majú vďaka nej normálnu mentalitu, normálnu racionalitu a usporiadaný telesný život. Len keď má ľudstvo takýto normálny život, tí, čo žijú v tele, môžu po celé generácie ďalej prosperovať a rozmnožovať sa.

Čo si myslíte o slovách, ktoré ste práve počuli? Sú pre vás nové? Aké dojmy vo vás zanechali dnešné témy duchovného spoločenstva? Cítite ešte niečo okrem toho, že sú nové? (Ľudia by sa mali dobre správať a môžeme vidieť, že Boh je veľký a mal by byť uctievaný.) (Po tom, ako som si vypočul komunikáciu Boha o tom, ako zariaďuje konce rôznych druhov ľudí, na jednej strane cítim, že Jeho povaha nepovoľuje žiadnu urážku a mal by som sa Ho báť, na druhej strane si uvedomujem, aký druh ľudí má Boh rád a aký nie, preto chcem byť jedným z tých, ktorých má rád.) Vidíte, že Boh je vo svojich skutkoch v tejto oblasti principiálny? Podľa akých princípov koná? (Určuje konce ľudí podľa všetkého, čo robia.) Je to o rôznych koncoch neveriacich, o ktorých sme práve hovorili. Pokiaľ ide o neveriacich, riadia sa Božie skutky princípom odmeňovania dobrých a trestania zlých? Existujú nejaké výnimky? (Nie.) Vidíte, že Božie skutky sú založené na princípe? Neveriaci v skutočnosti neveria v Boha ani sa nepodriaďujú Jeho riadeniu. Okrem toho si neuvedomujú Jeho zvrchovanosť a už vôbec Ho neuznávajú. Čo je vážnejšie, o Bohu sa vyjadrujú neúctivo, preklínajú Ho a sú nepriateľskí voči tým, čo v Boha veria. Napriek tomuto ich postoju voči Bohu sa Jeho správa vo vzťahu k nim neodchyľuje od Jeho princípov. Spravuje ich usporiadane, v súlade so svojimi princípmi a svojou povahou. Ako vníma ich nepriateľskosť? Ako ignorantstvo! V dôsledku toho zabezpečil, aby sa títo ľudia – teda drvivá väčšina neveriacich – v minulosti prevteľovala do zvierat. Čo teda presne sú v Božích očiach neveriaci? Sú to všetko zvieratá. Boh spravuje zvieratá aj ľudstvo a pre takýchto ľudí má tie isté princípy. Dokonca aj v jeho správe týchto ľudí možno vidieť Jeho povahu, ako aj Jeho zákony, ktorými sa riadi Jeho nadvláda nad všetkými vecami. Vidíte teda v princípoch, podľa ktorých spravuje neveriacich a ktoré som práve spomínal, Božiu zvrchovanosť? Vidíte spravodlivú Božiu povahu? (Vidíme.) Inými slovami, je jedno, ktorými vecami spomedzi všetkých sa zaoberá, koná podľa svojich vlastných princípov a povahy. To je Božia podstata. Nikdy by náhodne nekonal v rozpore s nariadeniami alebo nebeskými ustanoveniami, ktoré určil, len preto, lebo takýchto ľudí považuje za zvieratá. Boh koná podľa princípu, ani trochu neuvážene, a na Jeho konanie nevplýva žiadny faktor. Všetko, čo robí, sa riadi Jeho vlastnými princípmi. Je to preto, lebo má podstatu samotného Boha. Túto stránku Jeho podstaty nemá žiadna stvorená bytosť. Bo je vo svojom zaobchádzaní s každým predmetom, osobou a živou vecou medzi vecami, ktoré stvoril, ako aj vo svojom prístupe k nim, ich riadení, správe a vláde nad nimi svedomitý a zodpovedný a nikdy v tom nebol nedbanlivý. K tým, ktorí sú dobrí, je milostivý a láskavý, a podlých nemilosrdne trestá. Pre rôzne živé bytosti včas a pravidelne prijíma vhodné opatrenia podľa rôznorodých požiadaviek ľudského sveta v rôznom čase tak, aby boli tieto živé bytosti systematickým spôsobom prevteľované podľa roly, ktorú zohrávajú, a metodickým spôsobom sa pohybovali medzi materiálnym a duchovným svetom.

Smrť živej bytosti – ukončenie telesného života – znamená, že živá bytosť prešla z materiálneho sveta do duchovného, zatiaľ čo zrodenie nového telesného života znamená, že živá bytosť prišla z duchovného sveta do materiálneho a začala prijímať a hrať svoju rolu. Odchod ani príchod bytosti nemožno oddeliť od práce duchovného sveta. Keď niekto príde do materiálneho sveta, Boh už v duchovnom svete prijal vhodné opatrenia a určil definície týkajúce sa toho, do akej rodiny dotyčná osoba pôjde, v ktorej ére a hodine príde a akú rolu bude hrať. Preto bude celý život tejto osoby – veci, ktoré bude robiť, a cesty, ktorými pôjde – prebiehať podľa opatrení prijatých v duchovnom svete, a to bez najmenšej odchýlky. Čas, keď sa telesný život skončí, a spôsob a miesto, na ktorom sa skončí, sú navyše duchovnému svetu jasné a sú preň rozpoznateľné. Boh ovláda materiálny svet a ovláda aj duchovný svet. Nespomalí normálny cyklus života a smrti duše ani by sa v usporiadaní tohto cyklu nikdy nedopustil žiadnych chýb. Každý účastník v oficiálnej pozícii v duchovnom svete vykonáva svoje individuálne úlohy a robí, čo by mal, v súlade s Božími pokynmi a pravidlami. Vo svete ľudstva je teda každý materiálny úkaz, ktorý človek zočí, usporiadaný a bez chaosu. To všetko je spôsobené usporiadanou nadvládou Boha nad všetkými vecami, ako aj tým, že Jeho autorita vládne nad všetkým. Pod Jeho nadvládu patrí materiálny svet, v ktorom žije človek, a navyše aj neviditeľný duchovný svet v pozadí ľudstva. Preto ak ľudia chcú mať dobrý život a dúfajú, že budú žiť v príjemnom prostredí, musia okrem toho, že dostanú k dispozícii celý viditeľný materiálny svet, dostať aj duchovný svet, ktorý nikto nevidí, ktorý riadi každú živú bytosť v záujme ľudstva a ktorý je usporiadaný. Keď som teda povedal, že Boh je zdrojom života všetkých vecí, nezvýšili sme naše povedomie o „všetkých veciach“ a neporozumeli sme im lepšie? (Áno.)

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný X