Práve sme diskutovali o cykle života a smrti ľudí v prvej kategórii, teda neveriacich. Teraz sa porozprávajme o cykle života a smrti druhej kategórie, teda rôznych ľudí viery. „Cyklus života a smrti rôznych ľudí viery“ je ďalšia veľmi dôležitá téma a je veľmi potrebné, aby ste jej trochu porozumeli. Najprv si pohovorme o tom, ktorých vier sa slovo „viera“ v pojme „ľudia viery“ týka – piatich veľkých náboženstiev, teda judaizmu, kresťanstva, katolicizmu, islamu a budhizmu. Ľudia, ktorí veria v týchto päť náboženstiev, tvoria popri neveriacich veľkú časť populácie sveta. V týchto piatich náboženstvách je niekoľko takých, čo si zo svojej viery spravili kariéru, no napriek tomu majú tieto náboženstvá veľa stúpencov. Keď zomrú, pôjdu na iné miesto. „Iné“ ako kto? Ako neveriaci – ľudia bez viery –, o ktorých sme sa práve rozprávali. Keď veriaci v týchto päť náboženstiev zomrú, pôjdu niekam inam než neveriaci. Stále však ide o rovnaký proces. Aj ich bude duchovný svet súdiť podľa toho, čo robili pred smrťou, a budú primerane spracovaní. Prečo sú však títo ľudia posielaní na rôzne miesta, kde budú spracovaní? Má to svoj dôležitý dôvod. Aký je to dôvod? Vysvetlím vám to na príklade. Ešte predtým si však možno pomyslíte: „Možno je to preto, lebo trochu v Boha veria! Nie sú úplnými neveriacimi.“ To však nie je ten dôvod. To, že sú držaní oddelene od ostatných, má veľmi dôležitý dôvod.

Vezmite si napríklad budhizmus. Poviem vám jeden fakt. Budhista je v prvom rade niekto, kto na budhizmus konvertoval, a táto osoba vie, akú má vieru. Keď si budhisti ostrihajú vlasy a stanú sa z nich mnísi alebo mníšky, znamená to, že sa oddelili od sekulárneho sveta, že za sebou nechali hluk ľudského sveta. Každý deň recitujú sútry a ospevujú mená budhov, jedia len vegetariánsku stravu, žijú asketickým životom a celé dni im spoločnosť robí len studené a slabé svetlo maslovej lampy. Takto prežijú celý svoj život. Keď sa fyzický život budhistu skončí, zhrnie svoj život, ale vo svojom srdci nebude vedieť, kam pôjde po smrti, koho stretne alebo aký to bude mať výsledok – hlboko vo svojom vnútri nebude mať o takýchto veciach jasnú predstavu. Nerobil nič, len celý život slepo vyznával nejakú vieru a následne odíde z ľudského sveta spolu so svojimi slepými želaniami a ideálmi. Takýto je koniec fyzického života budhistu, keď opustí svet živých. Potom sa vráti na svoje pôvodné miesto v duchovnom svete. To, či bude prevtelený, aby sa vrátil na zem a pokračoval vo svojej starostlivosti o seba, závisí od jeho správania a praktík pred smrťou. Ak počas života neurobil nič zlé, bude rýchlo prevtelený a poslaný späť na zem, kde sa z neho opäť stane mních alebo mníška. Znamená to, že počas fyzického života sa stará sám o seba v súlade s tým, ako sa o seba staral prvýkrát. Keď sa jeho telesný život skončí, vráti sa do duchovného sveta, kde sa podrobí skúmaniu. Ak sa nenájdu žiadne problémy, môže sa znova vrátiť do sveta človeka a konvertovať na budhizmus – bude teda pokračovať vo svojom praktizovaní viery. Keď bude prevtelený tri až sedemkrát, opäť sa vráti do duchovného sveta, kam chodí vždy po skončení telesného života. Ak boli jeho schopnosti a správanie v ľudskom svete v súlade s nebeskými nariadeniami duchovného sveta, od tohto momentu tam ostane. Už nebude prevtelený do človeka ani nebude hroziť, že bude potrestaný za zlé skutky na zemi. Už viac týmto procesom nebude musieť prejsť. Namiesto toho v závislosti od svojich okolností získa pozíciu v duchovnej oblasti. Budhisti to nazývajú „dosiahnutie budhovstva“. Dosiahnutie budhovstva znamená hlavne dosiahnutie pozície oficiálneho predstaviteľa duchovného sveta bez ďalšieho prevteľovania alebo rizika potrestania. Okrem toho to znamená po prevtelení už viac netrpieť tým, že sú ľudskou bytosťou. Je teda nejaká šanca, že budú prevtelení do zvieraťa? (Nie.) Znamená to, že zostanú, aby v duchovnom svete vykonávali nejakú rolu, a už nebudú prevtelení. To je jeden príklad dosiahnutia budhovstva v budhizme. Pokiaľ ide o tých, čo to nedosiahnu, tých pri návrate do duchovného sveta preskúma a preverí príslušný oficiálny predstaviteľ, ktorý zistí, že keď boli nažive, usilovne sa o seba nestarali alebo svedomito nerecitovali sútry a neospevovali mená budhov, ako to predpisuje budhizmus, ale že sa dopustili mnohých zločinov a neraz sa správali zle. V duchovnom svete sa potom ich zlo posúdi a následne budú určite potrestaní. Z tohto neexistujú žiadne výnimky. Kedy teda môže takáto osoba dosiahnuť prebudenie? V živote, v ktorom nepáchala zlo – keď sa po návrate do duchovného sveta zistí, že pred smrťou nespravila nič zlé. Potom sa bude ďalej prevteľovať, pokračovať v recitovaní sútier a ospevovaní mien budhov a bude tráviť dni v studenom a slabom svetle maslovej lampy. Nezabije žiadnu živú bytosť a nebude jesť mäso. Nebude sa zapájať do sveta človeka, jeho problémy nechá ďaleko za sebou a s inými nebude mať žiadne spory. Ak nespácha žiadne zlo, v rámci tohto procesu bude po návrate do duchovného sveta a preskúmaní všetkých svojich činov a správania opäť vyslaná do ľudskej oblasti v rámci cyklu, ktorý bude pokračovať tri až sedemkrát. Ak sa v tomto čase nedopustí nesprávneho konania, jej dosiahnutie budhovstva zostane nedotknuté a nebude oneskorené. Toto je charakteristika cyklu života a smrti všetkých ľudí viery – dokážu „dosiahnuť prebudenie“ a prijať pozíciu v duchovnom svete. Týmto sa líšia od neveriacich. Po prvé, ako sa správajú tí, čo dokážu prevziať pozíciu v duchovnom svete, pokým ešte žijú na zemi? V žiadnom prípade sa nesmú dopustiť žiadneho zla – nesmú vraždiť, byť podpaľačmi, znásilňovať ani plieniť. Ak spáchajú podvod, dopustia sa klamstva, krádeže alebo lúpeže, prebudenie dosiahnuť nemôžu. Inými slovami, ak majú akékoľvek spojenie alebo súvislosť s konaním zla, nebudú môcť uniknúť trestu, ktorý im vymeria duchovný svet. Duchovný svet robí vhodné opatrenia pre budhistov, ktorí dosiahnu budhovstvo. Môžu byť poverení správou tých, ktorí podľa všetkého veria v budhizmus a starého muža na nebesiach – môže im byť pridelená jurisdikcia. Môžu mať na starosti len neveriacich alebo zastávať pozície, v ktorých budú vykonávať len úplne drobné úlohy. K takémuto prideľovaniu dochádza podľa rôznych prirodzeností ich duší. Toto je príklad budhizmu.

Medzi piatimi náboženstvami, o ktorých sme hovorili, má kresťanstvo relatívne špeciálne postavenie. Prečo sú kresťania takí špeciálni? Sú to ľudia, ktorí veria v pravého Boha? Ako tu môžu byť uvedení tí, čo veria v pravého Boha? Keď hovoríme, že kresťanstvo je druh viery, nepochybne by to malo mať do činenia len s vierou. Bol by to len druh obradu, druh náboženstva a niečo úplne iné než viera tých, čo skutočne nasledujú Boha. Dôvod, prečo som kresťanstvo zaradil medzi päť hlavných náboženstiev, spočíva v tom, že bolo zredukované na rovnakú úroveň ako judaizmus, budhizmus a islam. Väčšina ľudí tu neverí, že existuje Boh alebo že vládne nad všetkými vecami. A už vôbec neverí v Jeho existenciu. Namiesto toho len používajú Sväté písmo, aby diskutovali o teológii, a používajú teológiu, aby učili ľudí byť láskyplnými, znášať utrpenie a robiť dobré veci. Takýmto náboženstvom sa stalo kresťanstvo – sústredí sa len na teologické teórie a nemá vôbec žiadny vzťah k Božiemu dielu spočívajúcemu v riadení a záchrane človeka. Stalo sa náboženstvom ľudí, ktorí nasledujú Boha, ale ktorých Boh v skutočnosti neuznáva. Boh však má princíp, aj pokiaľ ide o Jeho prístup k takýmto ľuďom. Nezaoberá sa nimi náhodne ani svojvoľne, ako to je v prípade neveriacich. Pristupuje k nim rovnako ako k budhistom – ak kresťan dokáže mať počas života sebadisciplínu, striktne dodržiavať desať prikázaní a klásť na svoje vlastné správanie nároky v súlade so zákonmi a prikázaniami a celý život ich dodržiavať, skôr než môže skutočne dosiahnuť takzvané „uchvátenie“, musí stráviť rovnaký čas prechádzaním cyklami života a smrti. Keď toto uchvátenie dosiahne, zostane v duchovnom svete, kde zaujme pozíciu a stane sa jedným z jeho oficiálnych predstaviteľov. Podobne platí, že ak sa na zemi dopustí zla – alebo ak je príliš hriešny a pácha priveľa hriechov –, potom bude nevyhnutne potrestaný a disciplinovaný s rôznou mierou závažnosti. V budhizme znamená dosiahnutie prebudenia prechod do čistej krajiny najvyššej blaženosti – ako sa to však volá v kresťanstve? Nazýva sa to „vstup na nebesia“ a byť „uchvátený“. Aj tí, ktorí sú skutočne uchvátení, prechádzajú cyklom života a smrti tri až sedemkrát a potom po smrti prichádzajú do duchovného sveta, ako keby zaspali. Ak spĺňajú normu, môžu tam zostať a zaujať pozíciu a na rozdiel od ľudí na zemi nebudú jednoduchým spôsobom alebo podľa zvyklosti prevtelení.

Koniec, o ktorom všetky tieto náboženstvá hovoria a o ktorý sa usilujú, je rovnaký ako dosiahnutie prebudenia v budhizme. Ide len o to, že toto „prebudenie“ dosiahnu rôznymi prostriedkami. Všetci sú rovnakého druhu. Tejto časti stúpencov týchto náboženstiev, ktorí sú vo svojom správaní schopní striktne dodržiavať náboženské príkazy, zabezpečí Boh vhodný konečný osud, miesto, kam pôjdu, a zaobchádza s nimi primerane. To všetko je náležité, nie je to však tak, ako si to ľudia predstavujú. Ako sa cítite teraz, keď ste počuli o tom, čo sa stane s ľuďmi v kresťanstve? Máte pocit, že ich situácia je nespravodlivá? Súcítite s nimi? (Trochu.) Nedá sa s tým nič robiť, viniť môžu len seba. Prečo to hovorím? Božie dielo je pravé, Boh je živý a skutočný a Jeho dielo je zamerané na celé ľudstvo a každého jednotlivca. Prečo to teda neakceptujú? Prečo Bohu tak zúfalo odporujú a prenasledujú Ho? Mali by sami seba považovať za šťastných, že dosiahli aspoň takýto výsledok, tak prečo ich ľutujete? Takéto zaobchádzanie s nimi je prejavom veľkej tolerancie. Vzhľadom na rozsah, do akého Bohu odporujú, by mali byť zničení, no Boh to neurobí. Namiesto toho jednoducho zaobchádza s kresťanstvom rovnako ako s iným obyčajným náboženstvom. Je teda potrebné ďalej sa podrobne vyjadriť k ostatným náboženstvám? Étos všetkých týchto náboženstiev spočíva v tom, aby ľudia viac trpeli, nekonali zlo, robili dobré skutky, nenadávali na iných, nesúdili ich, držali sa ďalej od sporov a boli dobrými ľuďmi – väčšina náboženských učení má takýto charakter. Preto keď ľudia viery – títo stúpenci rôznych náboženstiev a denominácií – dokážu striktne dodržiavať svoje náboženské príkazy, nedopustia sa počas života na zemi veľkých chýb alebo hriechov. A keď budú títo ľudia – tí, ktorí dokážu striktne dodržiavať náboženské príkazy – tri až sedemkrát prevtelení, jednoducho zostanú v duchovnom svete a zaujmú v ňom nejakú pozíciu. Je takýchto ľudí veľa? (Nie, nie je.) Z čoho vychádza vaša odpoveď? Nie je ľahké konať dobro a riadiť sa náboženskými pravidlami a zákonmi. Budhizmus ľuďom nepovoľuje, aby jedli mäso – dokázal by si to? Dokázal by si celý deň nosiť sivé rúcho, recitovať sútry a ospevovať mená budhov v budhistickom chráme? Nebolo by to ľahké. Kresťanstvo má desať prikázaní, prikázania a zákony. Je ľahké ich dodržiavať? Nie, však? Zoberte si napríklad potrebu nenadávať na ostatných – ľudia jednoducho nie sú schopní toto pravidlo dodržiavať. Neudržia sa a nadávajú – a potom už nemôžu vziať svoje slová späť. Čo teda urobia? V noci si svoje hriechy priznajú. Po tom, ako nadávali na iných, niekedy vo svojich srdciach stále prechovávajú nenávisť, a dokonca zájdu tak ďaleko, že si naplánujú, kedy dotyčným ľuďom ešte viac ublížia. Stručne povedané, pre tých, čo žijú v tejto mŕtvej dogme, nie je ľahké zdržať sa hrešenia či páchania zla. Preto môže v každom náboženstve v skutočnosti dosiahnuť prebudenie len hŕstka ľudí. Predpokladáš, že keďže tieto náboženstvá majú toľko stúpencov, ich značná časť bude môcť zostať a prijať rolu v duchovnej oblasti? Nie je ich toľko, len zopár ich je schopných to dosiahnuť. To je vo všeobecnosti všetko o cykle života a smrti ľudí viery. Líšia sa tým, že na rozdiel od neveriacich dokážu dosiahnuť prebudenie.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný X