Na poslednom zhromaždení sme hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, že antikristi okrem ovládania ľudských sŕdc ovládajú aj financie cirkvi. Aké boli hlavné body, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve? (Hovorili sme v duchovnom spoločenstve o dvoch hlavných bodoch: prvým bodom bolo uprednostňovanie vlastníctva a používania cirkevného majetku, zatiaľ čo druhým bodom bolo mrhanie, zneužívanie, požičiavanie, podvodné používanie a krádež obiet.) Hovorili sme v duchovnom spoločenstve o týchto dvoch hlavných bodoch. Dnes budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o štrnástom článku rôznych prejavov antikristov: zaobchádzajú s Božím domom ako s vlastným osobným územím. Pozrime sa v tomto článku na to, aké prejavy majú antikristi, ktoré dokazujú, že majú podstatu antikrista. Zaobchádzajú s Božím domom ako s vlastným osobným územím: na prvý pohľad tieto dva pojmy – „Boží dom“ a „osobné územie“ – nenaznačujú, aké zlo môžu antikristi páchať. Povedať, že „antikristi zaobchádzajú s Božím domom ako s vlastným osobným územím“, navonok nenaznačuje, na čo presne tento „dom“ odkazuje, či ide o niečo pozitívne alebo negatívne, či sa to používa ako pochvala alebo hanlivo. Ale naznačuje zámena slova „domov“ za výraz „osobné územie“, že tu existujú určité problémy? Po prvé, čo nám hovorí „osobné územie“? (Antikristi chcú mať posledné slovo.) Čo ešte? (Zaobchádzajú s Božím domom ako so svojou vlastnou sférou vplyvu, vychovávajú si prisluhovačov a ľudí z vlastnej domácnosti a potom získavajú kontrolu nad cirkvou.) Aj toto je prejav antikristov. Ešte niečo? Naznačuje povrchný význam tejto frázy, že ide o sféru vplyvu antikristov, že práve tu antikristi uplatňujú moc a vládnu, miesto, kde je všetko ovládané, monopolizované a držané pod kontrolou antikristmi, miesto, kde antikristi rozhodujú? (Áno.) Takýto význam môžeme z tejto frázy vyčítať, pretože keď sme predtým diskutovali o rôznych prejavoch antikristov, veľa sme hovorili v duchovnom spoločenstve o rozoberaní a odhaľovaní podstaty antikristov. Hlavnými medzi týmito prejavmi sú pokusy antikristov ovládať ľudí a uplatňovať moc – hoci, samozrejme, existujú aj rôzne iné prejavy.

Takže teraz, keď sme hovorili v duchovnom spoločenstve o všeobecnom význame toho, že antikristi uplatňujú „osobné územie“, hovorme v duchovnom spoločenstve o tom, čo presne sa myslí pod pojmom „Boží dom“. Máte predstavu o tom, čo je Boží dom – dokážete ho presne definovať? Skupina bratov a sestier zhromaždených spolu – je toto Boží dom? Považuje sa zhromaždenie alebo zbor ľudí, ktorí nasledujú Krista a Boha, za Boží dom? Považuje sa zhromaždenie, ktoré zahŕňa aj cirkevných vodcov, diakonov a rôznych vedúcich tímov, za Boží dom? (Nie.) Čo je potom Boží dom? (Iba cirkev, kde vládne Kristus, je Boží dom.) (Iba zhromaždenie ľudí, ktorí berú Božie slová ako svoje princípy praktizovania, možno považovať za Boží dom.) Sú tieto dve definície presné? Neviete to vysvetliť. Ani po všetkých tých kázňach, ktoré ste počuli, nedokážete poskytnúť takú jednoduchú definíciu. Zjavne nemáte vo zvyku brať tieto duchovné termíny a slovnú zásobu vážne a venovať im náležitú pozornosť. Akí ste len nedbalí! Tak sa nad tým zamyslite: čo presne je Boží dom? Ak sa to definuje teoreticky, Boží dom je miesto, kde vládne pravda, zoskupenie ľudí, ktorých princípmi praktizovania sú Božie slová. V tom prípade je problémom, keď antikristi zaobchádzajú s Božím domom ako so svojím osobným územím; zaobchádzajú so zhromaždením bratov a sestier, ktorí nasledujú Boha, ako so svojou vlastnou osobnou sférou vplyvu, ako s miestom, kde uplatňujú moc, a ako s objektom, na ktorom uplatňujú moc. Toto je doslovný význam, ktorý možno rozoznať z toho, že antikristi zaobchádzajú s Božím domom ako s vlastným osobným územím. Bez ohľadu na to, z akého uhla to vysvetľujete alebo sa na to pozeráte, to, že antikristi zaobchádzajú s Božím domom ako s vlastným osobným územím, ukazuje ich prirodzenosť-podstatu, ktorou je snaha zavádzať a ovládať ľudí a držať absolútnu moc. Boží dom je miesto, kde Boh koná dielo a hovorí, kde Boh spasí ľudí, kde Boží vyvolený ľud zažíva Božie dielo, je očisťovaný a dosahuje spásu, kde Božia vôľa a úmysly môžu byť vykonané bez prekážok a kde sa môže realizovať a napĺňať Boží plán riadenia. Stručne povedané, Boží dom je miesto, kde Boh drží moc, kde vládnu Božie slová a pravda; nie je to miesto, kde jednotlivec uplatňuje moc a realizuje svoj vlastný podnik, aby dosiahol svoje vlastné túžby alebo veľkolepé plány. To, čo robia antikristi, však ide presne proti tomu, čo chce Boh: nevenujú pozornosť a nevšímajú si, čo chce robiť Boh, nestarajú sa o to, či sa Božie slová medzi ľuďmi uskutočňujú, ani či ľudia môžu pochopiť, praktizovať a zažívať Božie slová a pravdu-princípy; berú do úvahy len to, či majú postavenie, moc a posledné slovo; či sa ich úmysly, myšlienky a túžby môžu medzi ľuďmi realizovať. To znamená, koľko ľudí v rámci ich sféry vplyvu počúva ich slová a poslúcha ich, a aký obraz, povesť a autoritu majú – toto sú presne tie kľúčové veci, ktoré sa snažia riadiť, a toto je to, o čo vo svojom srdci najviac stoja. Boh hovorí a koná dielo medzi ľuďmi, spasí ľudí, vedie ľudí a zaopatruje ľudí, vedie ich, aby prichádzali pred Boha, rozumeli Jeho úmyslom, krok za krokom vstupovali do pravdy-reality a postupne dosiahli podriadenosť Bohu. Všetko, čo antikristi robia, je presne v rozpore s týmto. Boh vedie ľudí, aby prichádzali pred Boha, no antikristi súperia s Bohom o týchto ľudí a snažia sa ich priviesť pred seba. Boh vedie ľudí, aby vstupovali do pravdy-reality, rozumeli Božím úmyslom a krok za krokom sa podriaďovali Božej nadvláde; antikristi sa snažia krok za krokom ovládať ľudí, pochopiť ich konanie a dostať ich pevne pod svoju moc. Stručne povedané, všetko, čo antikristi robia, je s tým účelom, aby premenili nasledovníkov Boha na svojich nasledovníkov; po tom, čo si pod svoju moc získajú tých popletených ľudí, ktorí sa neusilujú o pravdu, idú ešte o krok ďalej a snažia sa všetkými prostriedkami získať pod svoju moc tých, ktorí sú schopní nasledovať Boha a verne konať svoju povinnosť, pričom nútia každého v cirkvi počúvať to, čo hovoria, a nútia ich žiť, konať, počínať si a robiť všetko podľa želaní antikristov, takže nakoniec poslúchajú všetko, čo antikristi hovoria, poslúchajú ich želania a poslúchajú ich požiadavky. To znamená, že čokoľvek si Boh želá urobiť, akýkoľvek účinok si Boh želá dosiahnuť, je to výsledok, ktorý si želajú dosiahnuť aj antikristi. Výsledok, ktorý chcú dosiahnuť, nie je prinútiť ľudí, aby prichádzali pred Boha a uctievali Boha, ale aby prichádzali pred nich a uctievali ich. Celkovo vzaté, len čo majú antikristi moc, snažia sa ovládať každého človeka a vec v rámci svojej sféry vplyvu, snažia sa ovládať každú sféru, ktorú ovládnuť môžu, snažia sa urobiť z cirkvi, Božieho domu a tých, ktorí nasledujú Boha, sféru, kde uplatňujú svoju moc a sú schopní vládnuť. To znamená, že Boh vedie ľudí pred seba, zatiaľ čo antikristi zavádzajú ľudí a tiež chcú viesť týchto ľudí pred seba. Cieľom antikristov pri tom všetkom je urobiť z Božích nasledovníkov svojich nasledovníkov, premeniť Boží dom a cirkev na svoj vlastný dom. Keďže antikristi majú tieto motivácie a podstatu, aké konkrétne prejavy a správanie majú, ktoré naznačujú, že títo antikristi sú antikristi, že sú nepriateľmi Boha, že sú démoni a satani, ktorí sú nepriateľskí voči Bohu a pravde? Ďalej si konkrétne rozoberieme, aké špecifické prejavy a prístupy majú antikristi, ktoré dokazujú, že zaobchádzajú s Božím domom ako s vlastným osobným územím.

I. Antikristi si monopolizujú moc

Prvý prejav toho, ako antikristi zaobchádzajú s Božím domom ako s vlastným osobným územím, je ten, o ktorom sme často hovorili v duchovnom spoločenstve, a je to zásadný prejav, ktorý je pre antikristov jedinečný: antikristi milujú postavenie viac ako čokoľvek iné. Prečo najviac milujú postavenie? Čo to postavenie predstavuje? (Moc.) Správne – to je kľúčové. Iba s postavením môžu mať moc a iba s mocou môžu ľahko dokončiť veci; iba s mocou majú ich rôzne túžby, ambície a ciele nádej, že sa uskutočnia a stanú sa realitou. Takže antikristi sú veľmi prefíkaní, v takýchto záležitostiach sú veľmi bystrozrakí; ak majú urobiť z Božieho domu vlastné osobné územie, musia si najprv monopolizovať moc. Toto je výrazný prejav. Ktorý spomedzi tých antikristov, s ktorými ste sa stretli, o ktorých ste počuli alebo ktorých ste videli na vlastné oči, sa nesnažil monopolizovať si moc? Bez ohľadu na to, aké prostriedky používajú, či už prostredníctvom slizkosti a prefíkanosti, prostredníctvom toho, že sú navonok vyrovnaní a vľúdni, alebo prostredníctvom používania surovejších a obzvlášť nečestných prostriedkov, alebo prostredníctvom násilia, antikristi majú len jeden cieľ: vlastniť postavenie a potom uplatňovať moc. Takže prvá vec, o ktorej chcem hovoriť v duchovnom spoločenstve, je, že antikristi sa predovšetkým snažia monopolizovať si moc. Túžba antikristov po moci presahuje túžbu normálnych ľudí; prevyšuje túžbu obyčajných ľudí so skazenou povahou. Obyčajní ľudia so skazenou povahou len chcú, aby si ich ostatní vysoko vážili, aby o nich mali dobrú mienku; radi získavajú prevahu, keď hovoria, ale netrpia tak veľmi, ak nemajú moc a uctievanie ľudí; dokážu sa zaobísť bez ohľadu na to, či ich majú alebo nie; majú určitú záľubu v moci a túžia po nej, ale nie do takej miery ako antikristi. A aká je to miera? Bez moci sú v neustálom stave úzkosti, nemôžu nájsť pokoj, trpia tým, že zle jedia a zle spia, zdá sa, že každý deň im prináša len nudu a nepokoj, a v srdci majú pocit, akoby bolo niečo, čo sa im nedarí dosiahnuť a tiež, akoby bolo niečo, čo stratili. Obyčajní skazení ľudia sú šťastní, keď majú moc, ale nie sú príliš rozrušení jej nedostatkom; môžu sa cítiť trochu sklamaní, ale sú spokojní aj s tým, že sú obyčajnými ľuďmi. Ak antikristi musia byť obyčajní, nedokážu prežiť, nedokážu pokračovať, je to, akoby stratili smer a zmysel svojho života, nevedia, ako pokračovať na ceste – v živote – pred sebou. Cítia, že len s postavením je ich život naplnený svetlom, len s postavením a mocou sa stáva slávnym, pokojným a šťastným. Nie je to iné ako u normálnych ľudí? Len čo antikristi majú postavenie, stávajú sa nezvyčajne vzrušenými. Ostatní to vidia a myslia si: Prečo sú iní ako predtým? Prečo sú takí oslňujúci a rozžiarení? Prečo sú takí šťastní? Keď sa opýtate, ukáže sa, že je to preto, lebo majú postavenie; majú moc; majú posledné slovo; môžu komandovať ľudí; môžu uplatňovať moc; majú prestíž; a majú prívržencov. Keď majú antikristi postavenie a moc, niečo sa v ich duševnom rozpoložení zmení.

Túžba antikristov po moci naznačuje, že ich podstata nie je obyčajná; nie je to obyčajná skazená povaha. A tak bez ohľadu na to, medzi kým sa nachádzajú, antikristi sa budú snažiť nájsť spôsob, ako vyniknúť, predvádzať sa, robiť reklamu sebe samým, aby prinútili všetkých vidieť ich zásluhy a cnosti a venovať im pozornosť, a zabezpečiť si pre seba nejaké postavenie v cirkvi. Keď sa konajú cirkevné voľby, antikristi cítia, že prišla ich príležitosť: šanca urobiť reklamu sebe samým, premeniť svoje želania na skutočnosť, uspokojiť svoje túžby je tu. Robia všetko, čo môžu, aby boli zvolení za vodcu, robia všetko, čo môžu, aby získali moc, veriac, že získanie moci im uľahčí vykonávať veci. Prečo to bude jednoduchšie? Keď antikristi nemajú moc, môže sa stať, že nedokážeš z ich vonkajšieho vzhľadu odhaliť ich ambície, túžby a podstatu, pretože ich skrývajú a pretvarujú sa, takže ich nedokážeš prekuknúť. Ale čo je prvá vec, ktorú urobia, keď získajú postavenie a majú moc? Snažia sa upevniť svoje postavenie, rozšíriť a utvrdiť moc vo svojich rukách. A aké metódy používajú na utvrdenie svojej moci a upevnenie svojho postavenia? Antikristi majú veľa prostriedkov; takúto príležitosť by si nenechali ujsť, nezostali by nečinní, keď sa už chopili moci. Príchod takejto príležitosti je pre nich časom veľkého šťastia – a zároveň časom, keď uplatňujú svoju prefíkanosť a naplno využívajú svoje schopnosti. Keď je antikrist zvolený, najprv preosieva svoju najbližšiu rodinu a príbuzných, pričom kontroluje, kto je s ním v blízkom príbuzenskom vzťahu, kto sa mu vtiera, kto mu je nablízku a kto s ním vychádza a hovorí rovnakým jazykom. Kontroluje tiež, kto je bezúhonný, kto sa nepostaví na jeho stranu, kto ho nahlási, ak urobí niečo, čo je v rozpore s pravidlami a princípmi Božieho domu – to sú tí, ktorých sa chystá odstrániť. Keď ich preoseje, pomyslí si: „Väčšina mojich príbuzných má so mnou dobrý vzťah, vychádzame spolu, hovoríme rovnakým jazykom; ak sa stanú mojimi podriadenými a budem ich môcť využiť, nevzrastie tým aj môj vplyv? A nestabilizuje to moje postavenie v cirkvi? Ako sa hovorí: ‚Pri povyšovaní schopných neobchádzaj príbuzných.‘ Všetci neveriaci úradníci sa musia spoliehať na pomoc svojich blízkych priateľov a spolupracovníkov – teraz, keď som úradníkom ja, musím urobiť to isté, je to dobrý nápad. Najprv musím povýšiť svojich príbuzných. O mojej žene a deťoch ani nehovoriac; prvá vec, ktorú urobím, je, že im zariadim nejaké pozície. Čo bude robiť moja žena? Starať sa o obety v cirkvi je životne dôležitá a významná úloha – finančná moc musí byť v našich rukách, len tak budem schopný míňať peniaze slobodne a ľahko. Tieto peniaze sa nemôžu dostať do rúk cudzieho človeka; ak sa tak stane, napokon budú jeho a výdavky budú sledované a kontrolované, čo nie je vhodné. Je človek, ktorý v súčasnosti riadi účty, na mojej strane? Navonok sa zdá byť v poriadku, ale ktovie, čo si myslí vo vnútri. Nie, musím vymyslieť spôsob, ako ho nahradiť a nechať moju ženu riadiť účty.“ Antikrist sa o tom porozpráva so svojou ženou, ktorá povie: „To je úžasné! Teraz, keď si cirkevným vodcom, máš posledné slovo o cirkevných obetách, nie? Ty rozhoduješ, kto je za ne zodpovedný.“ Antikrist povie: „V tejto chvíli však neexistuje dobrý spôsob, ako sa zbaviť človeka, ktorý v súčasnosti riadi účty.“ Jeho žena sa nad tým zamyslí a povie: „Nebude to jednoduché? Povedz mu, že tú prácu robí príliš dlho. To je zlé; mohli by tam byť nedobytné pohľadávky, neporiadok v účtoch alebo prípady úplatkárstva. Chyby sa ľahko stávajú, keď je niekomu niečo zverené na dlhý čas; ako čas plynie, má pocit, že má kapitál, a prestane počúvať iných ľudí. Navyše, človek, ktorý riadi účty, je dosť starý, ľahko sa popletie a často zabúda na veci. Ak dôjde čo i len k malému prehliadnutiu, povedie to k stratám. Je to taká dôležitá úloha – musí byť nahradený.“ A kto by mal povedať, že musí byť nahradený? Žiadna reč o výmene tejto osoby nemôže vyjsť z jeho úst ako cirkevného vodcu; musí sa nechať na bratov a sestry, aby sami navrhli ženu antikrista. Len čo jeho žena predloží svoj návrh, cirkevné obety sú zverené jej. Ale cirkevný princíp predpisuje, že úschovu obiet nemôže vykonávať jeden človek, ale spoločne, dvaja alebo traja ľudia, čo pomáha predísť tomu, aby jeden človek zneužil medzeru a spreneveril financie Božieho domu. Antikrist teda odporučí svoju sesternicu, aby sa tiež zúčastnila na úschove, pričom povie, že je dlhoročnou veriacou v Boha, priniesla veľa obiet, teší sa dobrej povesti a dá sa jej dôverovať. Všetci povedia: „Obe sú tvoje príbuzné. Musí byť zapojený aj niekto mimo tvojej rodiny.“ Takže antikrist odporučí popletenú staršiu sestru, aby pomohla riadiť a kontrolovať financie. Antikrist najprv dostane financie pod kontrolu svojej rodiny, po čom jeho rodina konkrétne riadi, ako sa tieto peniaze míňajú, a riadi špecifické príjmy a výdavky – kontrola nad tým všetkým je v jeho rukách.

Dosiahol antikrist svoj cieľ po tom, čo si monopolizoval finančnú moc a získal kontrolu nad majetkom? Ešte nie. Na čom najviac záleží, je kontrolovať nadriadených v rôznych cirkevných prácach, získať ich na svoju stranu a určovať pravidlá. Antikrist cíti, že na tom záleží najviac; súvisí to s tým, či ľudia v každom tíme na nižších úrovniach robia to, čo hovorí, a či jeho moc preniká až na najnižšie úrovne. Ako to teda robí? Zavádza rozsiahle reformy. Najprv hovorí v duchovnom spoločenstve a povie, že v práci každého tímu bolo toto a tamto zlé. Napríklad v tíme pre videá sa objavili určité problémy a antikrist povie: „Tieto problémy spôsobil nadriadený. Tieto obrovské prehliadnutia v jeho práci a obrovské problémy, ktoré spôsobil, sú dôkazom toho, že nadriadený nie je na požadovanej úrovni a mal by byť nahradený; ak nebude, táto práca sa nedá robiť poriadne. Takže, kto ho nahradí? Máte niekoho na mysli – sú nejakí kandidáti? Kto je v tíme najlepší v tom, čo robí?“ Všetci o tom premýšľajú a niekto povie: „Je tu jeden brat, ktorý je veľmi dobrý, ale neviem, či je vhodný.“ Antikrist odpovie: „Ak nevieš, nemôže byť vybraný. Ja vám jedného odporučím. Môj syn – má 25 rokov a je absolventom informatiky, špecializoval sa na špeciálne efekty a videoprodukciu. Je novým veriacim v Boha a veľmi sa neusiluje o pravdu, ale jeho odborné zručnosti sú lepšie ako u vás všetkých. Je niekto z vás profesionál?“ A všetci odpovedia: „Nie sme to, čo by si nazval profesionáli, ale konáme svoju povinnosť už dlho a rozumieme princípom tejto práce Božieho domu. Rozumie im on?“ „Nezáleží na tom, či im nerozumie; môže sa učiť.“ Všetkým sa to zdá správne a súhlasia s tým, čo hovorí, všetci súhlasia s povýšením kohokoľvek, koho chce on, a tak sa ďalšia dôležitá úloha dostáva pod kontrolu antikrista. Ďalej antikristovi napadne, že práca na evanjeliu je pre Boží dom dôležitá – a jej nadriadený nie je niekto na jeho strane. Musí byť nahradený. Ako ho nahradiť? Rovnakými prostriedkami: hľadaním chýb. Antikrist povie: „Ako to dopadlo s posledným potenciálnym prijímateľom evanjelia?“ Niekto odpovie: „Po mesiaci viery počul nejakú negatívnu propagandu a uveril jej, takže už viac neveril.“ Antikrist sa opýta: „Ako mohol len tak prestať veriť? Je to preto, že ste nehovorili v duchovnom spoločenstve jasne o pravde vízií? Alebo je to preto, že ste boli leniví, alebo ste sa báli nepriateľského prostredia a báli ste sa, že sa vystavíte nebezpečenstvu, takže ste nehovorili v duchovnom spoločenstve o veciach jasne? Alebo je to tým, že ste sa oňho včas nezaujímali? Alebo ste mu nepomohli vyriešiť jeho ťažkosti?“ Kladie celú kopu otázok, jednu za druhou. A bez ohľadu na to, ako ostatní odpovedajú alebo aké vysvetlenie poskytnú, je to jedno; antikrist trvá na tom, že nadriadený tímu pre evanjelium má príliš veľa problémov, jeho chyby sú príliš vážne, je nezodpovedný a nespôsobilý na túto prácu, a preto ho násilne prepustí. A po jeho prepustení antikrist povie: „Sestra tá a tá už predtým kázala evanjelium a má aj skúsenosti – myslím, že by bola dobrá.“ Keď to ľudia počujú, povedia: „Je to tvoja staršia sestra! Možno vie pekne hovoriť, ale jej ľudská prirodzenosť nie je dobrá. Má naozaj zlú povesť, nedá sa použiť,“ a bratia a sestry nesúhlasia. Antikrist povie: „Ak nesúhlasíte, potom bude tím pre evanjelium rozpustený. Už viac nebudete kázať evanjelium, nie ste schopní poriadne konať túto povinnosť. Buď to, alebo si vyberte vhodného vedúceho tímu a moja sestra bude zástupkyňou vedúceho tímu!“ Bratia a sestry si niekoho vyberú a antikrist neochotne súhlasí pod podmienkou, že jeho staršej sestre bude umožnené byť zástupkyňou vedúceho tímu. Po dosiahnutí konsenzu je tím pre evanjelium schopný zostať na svojom mieste.

Bez ohľadu na to, kde to je alebo o akú prácu ide, antikristi musia dosadiť svojich prisluhovačov, ľudí, ktorí sú na ich strane. Len čo sa antikristi stanú vodcami a získajú postavenie, prvou úlohou nie je kontrolovať, ako sa darí členom každého tímu v ich vstupe do života, alebo zisťovať, ako pokračuje ich práca, alebo ako sa dajú vyriešiť rôzne ťažkosti, s ktorými sa stretli pri svojej práci, a či existujú nejaké nevyriešené problémy alebo výzvy; namiesto toho sa pozerajú na personálnu situáciu a na to, kto je vedúcim každého tímu, kto je proti nim v každom tíme a ktorí ľudia budú v budúcnosti hrozbou pre ich postavenie. O takýchto záležitostiach sú celkom dobre informovaní, ale nikdy sa nepýtajú na situáciu s prácou cirkvi. Nikdy sa nepýtajú na stav bratov a sestier, ich vstup do života alebo ako prebieha život cirkvi a chcú sa o to starať ešte menej. Dobre si však uvedomujú ľudí, ktorí majú na starosti každý tím: či sú to ich prisluhovači, či s nimi vychádzajú a či predstavujú hrozbu pre ich moc alebo postavenie. Poznajú všetky tieto podrobnosti a veľmi jasne si ich poriešili. Pokiaľ ide o kohokoľvek v skupine, kto je relatívne bezúhonný a hovorí pravdivo, veria, že pred takým človekom je potrebné mať sa na pozore a nemalo by sa mu dať žiadne postavenie; uprednostňujú však tých, ktorí sú zbehlí v lichotení, ktorí vedia, ako sa podlizovať, ktorí hovoria milé slová, ktoré uspokojujú iných ľudí, a ktorí pri konaní vecí dokážu nasledovať ich pokyny. Antikrist je im naklonený a plánuje ich povýšiť a dosadiť na dôležitú pozíciu. Dokonca premýšľa o tom, že ich vezme so sebou, kamkoľvek pôjde, zabezpečí, aby počúvali viac kázní, a vychová si z nich svojich prisluhovačov. Pokiaľ ide o tých v cirkvi, ktorí sa usilujú o pravdu, majú zmysel pre spravodlivosť a odvážia sa hovoriť pravdivo, ktorí dôsledne velebia Boha a podávajú svedectvo o Ňom, ktorí sa neskláňajú pred podlými silami, postavením alebo autoritou – pred tými sa majú na pozore, nenávidia ich, diskriminujú ich a vo svojom srdci ich vylučujú. Avšak tých, ktorí im lichotia, najmä členov svojej rodiny, svojich vzdialených príbuzných – tých, ktorí sa môžu točiť okolo nich, považujú za svojich vlastných ľudí a pokladajú ich za svoju rodinu. Všetci tí, ktorí sú pod mocou antikrista, ktorí sú schopní točiť sa okolo neho, nasledovať jeho pokyny a nechať sa viesť, keď niečo robia, a vykonávať veci podľa jeho želaní – týmto ľuďom chýba svedomie alebo rozum, ľudská prirodzenosť a čo i len najmenšie bohabojné srdce. Je to len banda pochybovačov. Bez ohľadu na to, aké zlé veci robia, antikrist ich rozvíja, chráni a považuje ich za svoju vlastnú rodinu, pričom si ich podriaďuje pod svoju moc – takto sa formuje územie antikrista.

A kto vytvára osobné územie antikrista? V prvom rade je antikrist hlavou, vodcom, kráľom s absolútnou autoritou, ktorého slovo je na tomto území nespochybniteľné. Ľudia, ktorí sú s ním pokrvne spriaznení, jeho najbližšia rodina, jeho prisluhovači, kamaráti, skalní prívrženci, ďalší, ktorí ho ochotne nasledujú a prijímajú od neho rozkazy, a ešte ďalší, ktorí sa s ním radi spolčujú a podieľajú sa na jeho páchaní zla, a tí, ktorí bez ohľadu na to, ako sú nastavené opatrenia a správne ustanovenia Božieho domu, bez ohľadu na to, čo hovoria Božie slová a pravda-princípy, ochotne preňho pracujú do nemoty, riskujú preňho a idú sa preňho zodrať – to sú členovia územia antikrista. Všetci spolu sú zarytými nasledovníkmi antikrista. A čo robia všetci títo členovia územia antikrista? Konajú svoju povinnosť a každú prácu podľa predpisov a princípov Božieho domu? Robia to, čo Boh požaduje, a zaobchádzajú s Jeho slovami a s pravdou ako s najvyšším zo všetkých princípov? (Nie.) Keď takíto ľudia existujú v cirkvi, môžu pravda a Božie slová pokračovať bez prekážok? Nielenže nemôžu, ale pre vyrušovanie, zavádzanie a sabotáž antikristovej bandy Božie slová, pravda, ktorú vyjadruje, a požiadavky, ktoré kladie na ľudí, nemôžu v cirkvi prinášať ovocie; nemôžu byť zrealizované. Keď existuje územie antikrista, Boží vyvolení nemôžu mať normálny cirkevný život ani nemôžu normálne konať svoju povinnosť, a už vôbec nemôžu robiť veci v súlade s pravdou-princípmi; každá práca v cirkvi je pod kontrolou antikrista. Tam, kde sa to deje v menšej miere, vyrušovanie antikrista spôsobuje chaos, ľudia sú v stave úzkosti, práca nenapreduje a ľudia nevedia, ako robiť svoju prácu dobre alebo ako poriadne konať svoju povinnosť; všetko je uvrhnuté do chaosu. Vo vážnych prípadoch sa všetka práca zastaví a nikto neprejavuje žiadny záujem ani starosť. Hoci niekoľko ľudí vidí, že existuje problém, nedokážu rozoznať, že tento problém spôsobuje antikrist; aj oni sú vyrušovaní a dezorientovaní antikristom a nevedia, kto má pravdu a kto sa mýli; hoci sa nájdu aj takí, ktorí rozpoznajú určité problémy a chcú sa ozvať alebo prevziať zodpovednosť za prácu, nie sú schopní sa tej práce ujať. Antikrist potláča každého, kto sa ho snaží odhaliť alebo má zmysel pre spravodlivosť a snaží sa prevziať prácu. A ako ďaleko zachádza pri potláčaní takýchto ľudí? Ak sa neodvážiš vydať ani hláska, ak prosíš o milosť, ak sa neodvážiš o ňom informovať, ak sa neodvážiš nahlásiť ho na vyšších miestach, poukázať na problémy s jeho prácou, hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde alebo vysloviť slovo „Boh“, potom ťa antikrist ušetrí. Ak sa držíš princípov a odhalíš ho, urobí všetko možné, aby ťa trýznil, použije všetky prostriedky, aby ťa odsúdil a potlačil, a dokonca bude podnecovať členov svojho územia spolu s ďalšími nerozhodnými ľuďmi a tými, ktorí sú zbabelí, bojazliví a boja sa síl antikrista, aby ťa odmietli a potlačili. Nakoniec niektorí s malou vierou a malým duchovným postavením budú antikristom zrazení na kolená. A to robí antikrista šťastným; dosiahol svoj cieľ. Keď už má moc, aby si túto moc monopolizoval a zabezpečil si postavenie, nielenže dáva všetky dôležité úlohy v cirkvi svojim príbuzným a tým, ktorí s ním majú dobrý vzťah, ale zároveň si získava iných, ktorí s ním nie sú v príbuzenskom vzťahu, aby mu poskytovali službu a pracovali preňho do nemoty, s cieľom udržať si svoje postavenie v budúcnosti a mať moc vždy vo svojich rukách. Vo svojej mysli verí, že čím viac ľudí je na jeho území, tým väčšie sú jeho sily, a teda tým väčšia je jeho moc. A čím väčšia je jeho moc, tým viac sa ho boja tí, ktorí by mu mohli odporovať, ktorí by mohli povedať nie a ktorí by sa odvážili odhaliť ho. Takýchto ľudí je tiež čoraz menej. Čím viac sa ho ľudia boja, tým väčší kapitál má na to, aby súperil s Božím domom a s Bohom; už sa viac Boha nebojí a nebojí sa, že sa ním bude Boží dom zaoberať. Súdiac podľa túžby antikrista po moci, podľa toho, čo s ňou robí, a podľa jeho rôzneho správania, je antikrist v podstate nepriateľom Boha; je to satan a diabol.

A čo robí antikrist po tom, čo si pripravil svoje vlastné územie? Robí si veľké starosti o to, ako pokračuje práca na evanjeliu v cirkvi? Zaujíma sa o ňu alebo sa na ňu pýta? Urobí len kontrolnú obhliadku, urobí to len naoko a odbije to povrchne niekoľkými slovami a nič viac. Aký je cieľ jeho kontrolnej obhliadky? Za akým účelom sa vydáva na tieto rozsiahle cesty po rôznych miestach, aby videl, ako sa darí bratom a sestrám? Je to preto, že sa stará o to, ako prebieha ich vstup do života? Nie. Sleduje, či niekto v dosahu jeho vplyvu nemá úmysel mu odporovať, či existuje niekto, kto sa naňho pozerá podozrievavo alebo sa mu odváži povedať „nie“, prípadne sa odváži nepodvoliť sa mu a nerobiť to, čo hovorí; musí to vidieť na vlastné oči, musí sa osobne oboznámiť so situáciou. To je jeden aspekt. Navyše, po tom, čo si antikrist zriadil svoje územie, urobí zo seba právoplatného kráľa – a ak povieš, že je tyran, miestny násilník alebo vodca zbojníkov, je mu to jedno, pokiaľ má postavenie a moc. V dosahu jeho vplyvu, vnútri jeho územia, je všetka moc v jeho rukách, on sám o všetkom rozhoduje. Zároveň si užíva uctievanie, obdiv a úctu svojej kliky, ako aj ich lichotenie, prázdne reči a dokonca všetky tie pocity nadradenosti a špeciálne zaobchádzanie, ktoré mu poskytujú. Myslíš si, že keď si antikrist monopolizuje svoju moc, je to len preto, aby hovoril z vysokej pozície? Je to len preto, aby uspokojil takúto túžbu? Nie. Chce niečo hmatateľnejšie: všetko to zaobchádzanie, ktoré prichádza s postavením a mocou, ktoré si užíva na svojom území. Len čo si antikrist zriadi svoje územie, len čo má svojich zarytých nasledovníkov, jeho dni plynú vo väčšom pohodlí ako u starovekých cisárov. Nemusí nič robiť: stačí jedno slovo a jeho želanie je splnené; stačí jedno slovo a veci, ktoré chce, mu prinesú. Napríklad antikrist povie: „Dnes je pekné počasie; prečo mám takú chuť na kura?“ Predpoludním už niekto pripraví dusené kura. Počas obeda na poludnie antikrist povie: „My veriaci v boha nemôžeme piť alkohol, ale čo tak nejaké občerstvenie?“ Keď nasledovníci antikrista počujú slová svojho vodcu, hneď niekoho pošlú, aby rýchlo kúpil občerstvenie. Nedostane všetko, čo chce? Stačí, aby natiahol ruku, otvoril ústa, a veci mu prinesú a všetky jeho želania sa splnia. Jeho dni plynú vo veľkom pohodlí. Potom antikrist povie: „Dnes je zima. Minuloročný sveter má dieru od molí, je to nevhodné, keď ho nosím – nevyzerá to dobre. Neviem, kde je tohtoročný sveter.“ Keď sa niekto ponúkne, že mu kúpi niekoľko svetrov, povie, že by ich nemali kupovať len tak, musí sa podriadiť slušnosti svätých a peniaze musia byť minuté v súlade s princípom. Krátko po tom, čo to povie, mu niekto kúpi viacero svetrov. Keď dorazia, antikrist cíti, že ak nič nepovie, bude to všetko vyzerať ako úmysel, a tak povie: „Kto ich kúpil? Nie je to porušenie princípov? Neuvedie ma to do zlého svetla? Kto ich kúpil? Dám mu peniaze.“ Požiada svoju ženu, aby najprv vzala nejaké peniaze z cirkevných obiet, a povie, že ich vráti neskôr, keď bude mať peniaze. V skutočnosti to hovorí len tak; vôbec nemá v pláne ich vrátiť. Antikrist skutočne dostane všetko, čo si želá, a užíva si všetko hotové. A má v srdci nejaké výčitky svedomia po tom, čo si tieto veci užil? Obviňuje ho svedomie? (Nie.) Ako by sa mohol cítiť obvinený? Práve o toto mu ide, po tomto túžil dňom i nocou – ako by to mohol odmietnuť? Takúto výhodu nemožno premárniť; ak tú výhodu nevyužije, tak prepadne a bude nanič; keď ju raz využije, ešte povie niečo pekné, aby to ten, kto míňa peniaze, robil ochotne a neodvážil sa niečo si o tom pomyslieť.

Na svojom vlastnom území antikristi nielenže prijímajú rôzne špeciálne zaobchádzanie a služby poskytované ich podriadenými, ale zároveň cvičia tých, ktorí sú na ich území, aby ich absolútne poslúchali. Ak napríklad antikrist požiada všetkých, aby vstali o piatej hodine ráno, všetci musia byť hore pred piatou. Tí, ktorí vstanú neskoro, budú čeliť orezávaniu – musia sledovať pohľady antikrista. Počas jedla sa nikto neodváži sadnúť si k stolu, kým si nesadne on, a skôr ako začne používať paličky, nikto iný sa to neodváži urobiť. Čokoľvek sa rozhodne urobiť, musí sa to urobiť; akokoľvek sa rozhodne niečo urobiť, ostatní ho musia nasledovať a neposlušnosť sa netoleruje. Na svojom území je vodcom, kráľom a jeho slovo je konečné – ktokoľvek mu nevyhovie, bude trýznený. Jeho podriadení sú vycvičení, aby bezvýhradne nasledovali jeho príkazy, neodvažujúc sa mu ani v najmenšom odporovať, a veria, že čokoľvek prikáže, je opodstatnené a hodné vykonania – že je to ich povinnosť a záväzok. Pod zástavou viery v Boha a konania svojich povinností podriadení antikrista bezvýhradne poslúchajú, nosia ho na rukách a správajú sa k nemu ako k svojmu kráľovi a pánovi. Ak má niekto o antikristovi nejaké myšlienky alebo názory, ak má odlišné stanoviská od antikristových, antikrist sa bude snažiť zo všetkých síl, aby ich vyvrátil, podcenil, rozobral, posúdil, odsúdil a potlačil, a neprestane, kým ho dotyčná osoba nebude úplne poslúchať. Antikristovi sa na jeho území darí, je mu tam úžasne pohodlne. Všetky peniaze, ktoré bratia a sestry obetujú, idú antikristovi a čokoľvek antikristovi chýba, musia mu to poskytnúť. Bratia a sestry musia okamžite plniť potreby antikrista, aby ho uspokojili a urobili ho šťastným. Antikrist si vycvičil týchto ľudí na takmer úplných otrokov. Jeho najčastejšie kázanie sa točí okolo toho, ako trpel a bol verný, pričom zdôrazňuje, ako by mu ľudia mali rozumieť a poslúchať ho, aby potešili Boha a boli v súlade s pravdou-princípmi. Antikrist káže vznešené kázne, vykrikuje heslá a predkladá učenia, ktoré sú úplne v súlade s ľudskými predstavami a fantáziami, čím si získava uctievanie a obdiv ostatných. Zároveň účinne bráni tomu, aby voči nemu vzniklo akékoľvek podozrenie, pochybnosť alebo rozoznanie, a tiež bráni ľuďom, aby mali myšlienky na jeho odhalenie alebo rozoznanie, alebo aby mali vlastné myšlienky na zradu. To zabezpečuje, že jeho moc bude trvať navždy, že bude v cirkvi upevnená bez akýchkoľvek premenných. Nemyslí antikrist dosť dopredu? Aký je teda účel všetkých týchto činov? Jedno slovo – moc. Či už ide o tých na jeho území alebo mimo neho, či už ide o jeho skalných nasledovníkov alebo bratov a sestry, ktorí ho rozoznajú, rozoznajú, čoho sa antikrist najviac bojí a čoho sa najviac obáva? Toho, že títo jednotlivci môžu porozumieť pravde, predstúpiť pred Boha, rozoznať ho a odmietnuť ho. Toho sa bojí najviac. Len čo ho všetci odmietnu, stane sa veliteľom bez armády, stratí svoje postavenie a prestíž a jeho moc mu bude odňatá. Preto verí, že svoju moc môže upevniť len vtedy, keď si zabezpečí svoje územie, uzamkne svojich skalných nasledovníkov, dôkladne zavádza a ovláda tých, ktorí ho nasledujú, a bude ich pevne držať vo svojom zovretí. Takto si pevne drží špeciálne zaobchádzanie, ktoré si želá užívať, špeciálne zaobchádzanie, ktoré mu prináša jeho moc. Niektorí antikristi sú obzvlášť rafinovaní vo svojom správaní a jednaní, zbehlí v získavaní si ľudí. Na území, ktoré riadia, sú takí, ktorí pre nich robia pochôdzky, takí, ktorí zabezpečujú ich materiálne potreby, a takí, ktorí pre nich zbierajú informácie alebo urovnávajú veci – rôzni jednotlivci. Ak v antikristovej sfére vplyvu nie je nikto s dobrou kvalitou, nikto, kto sa usiluje o pravdu, a nikto, kto zastáva pravdu-princípy, antikrist si môže udržať dlhodobú kontrolu nad cirkvou a ľudia v tejto cirkvi budú úplne skazení a zavádzaní do nenapraviteľnej miery. Aj keby bol niekto poslaný Zhora, aby prešetril prácu, bolo by to márne. Cirkev sa pod kontrolou antikrista stala nepriepustnou a nepreniknuteľnou – jeho pevnou pevnosťou. Bez ohľadu na to, kto odhaľuje a rozoberá antikrista alebo kto hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, tí, ktorí boli zavádzaní, ho nebudú počúvať. Namiesto toho sa postavia na stranu antikrista, budú odporovať pravde a odsudzovať odhalenie a rozbor antikrista.

Antikrist, jeho skalní nasledovníci a členovia jeho územia neustále diskutujú a skúmajú záležitosti Božieho domu: Kto bol kam preložený? Kto bol prepustený? Zhora bolo vydané ďalšie duchovné spoločenstvo a kázeň o odhalení toho a toho – máme to zverejniť? A ako to zverejníme? Komu to zverejníme ako prvému a komu potom? Musíme zasiahnuť a urobiť nejaké redakčné úpravy alebo zmeny v texte? Kto bol v poslednom čase v kontakte s ľuďmi zvonku? Bol niekto poslaný Zhora? Bol niekto z týchto ľudí v kontakte s našimi ľuďmi nižšie? Často spolu diskutujú o takýchto veciach; často sa spolčujú a podieľajú sa na sprisahaní, diskutujú o protiopatreniach, úkladoch a prostriedkoch, ako reagovať na všetky pracovné opatrenia Zhora; takisto často diskutujú a skúmajú okolnosti bratov a sestier pod nimi. Antikrist a členovia jeho územia celé dni kujú pikle, držia spolu. Keď sú spolu, nehovoria v duchovnom spoločenstve o pravde ani o Božích úmysloch, a už vôbec nie o práci cirkvi alebo o tom, ako plniť svoju povinnosť, napredovať v práci cirkvi alebo viesť bratov a sestry k vstupu do reality Božích slov, alebo ako reagovať na vonkajšie situácie. Nikdy nehovoria v duchovnom spoločenstve o týchto správnych veciach, ale skúmajú, kto sa s kým zbližuje, o kom títo ľudia hovoria, keď sú spolu, či nehovorili o vodcoch za svojím chrbtom; a venujú pozornosť tomu, koho rodina je bohatá a či priniesli nejaké obety. Toto sú veci, o ktorých v súkromí stále hovoria, neustále posudzujú bratov a sestry a pracovné opatrenia Zhora – vždy robia všetko, čo môžu, aby prekabátili bratov a sestry a toho Zhora. To, čo robia v súkromí, je hanebné: ak to neškodí cirkvi, škodí to bratom a sestrám; vždy kujú pikle alebo robia rozruch okolo bratov a sestier, ktorí majú dobrú kvalitu a usilujú sa o pravdu, vždy sa snažia zraziť dobrých ľudí alebo očierniť ich meno. Kedykoľvek antikristi niečo robia, vždy o tom diskutujú s ľuďmi vo svojom tábore – sú v tom intrigy a úklady. Nič, čo povie antikristova banda, neobstojí pri analýze; ak sa urobí dôkladná analýza, vo všetkom sa nájdu problémy. Voči ľuďom mimo územia sú zdržanliví a sú ostražití; v rámci antikristovho územia nič nie je zakázané: posudzujú bratov a sestry, prácu Božieho domu, vyšších vodcov – dokonca aj Boha. Všetko je dovolené. Ale keď je prítomný niekto mimo územia, zamlčiavajú svoje slová, zajakávajú sa, držia sa späť a dokonca hovoria tajným jazykom, ktorému ľudia zvonku nemôžu rozumieť. Majú pohľad, ktorý má určitý význam, nečestný úsmev, ktorý niečo znamená, dokonca aj odfrknutie a zakašľanie, ktoré niečo znamenajú – to všetko sú ich tajné kódy. Niekedy sa poškriabu na hlave, niekedy si potiahnu uši, niekedy dupnú nohami, niekedy si pošúchajú ruky; všetko to niečo znamená. Toto sú bežné prejavy antikristovej bandy, rôzne správanie, ktoré prejavujú, keď si monopolizujú moc v cirkvi. Súdiac podľa ich rôzneho správania a prejavov a rozoberajúc ich z pohľadu ich ľudskej prirodzenosti, čo sú títo ľudia zač? Nie sú to prívrženci nečestnosti a podlosti? (Sú.) A majú títo ľudia nejaký zmysel pre spravodlivosť? Majú nejaké svedomie alebo morálku? Sú čestní? Nie. Títo ľudia nemajú hanbu. Konzumujú to, čo bratia a sestry obetujú, a myslia si, že im to patrí; zároveň si v Božom dome dovoľujú a vyčíňajú, čím ubližujú bratom a sestrám – a nepriživujú sa na účet cirkvi len dočasne, ale robia to každý deň, generáciu za generáciou. Nie sú to diabli, ktorí jedia ľudské mäso a pijú ľudskú krv? Nemajú hanbu! Antikrist a jeho banda spolu vždy diskutujú o „národných záležitostiach“. Sú ich diskusie za zatvorenými dverami hanebné? (Áno.) O čom hovoria? Hovoria v duchovnom spoločenstve o práci cirkvi? Cítia bremeno práce cirkvi? Na niektorých miestach je cirkev pod dohľadom a bratia a sestry sú sledovaní a monitorovaní veľkým červeným drakom, vládou, a dokonca väčšina bratov a sestier je pod vládnou kontrolou a čelí nebezpečenstvu zatknutia a uväznenia. Záleží im na tom? Snažia sa nájsť spôsob, ako ochrániť bratov a sestry, pomôcť im vyhnúť sa prenasledovaniu a utrpeniu vo väzení? Diskutujú v súkromí o tom, ako chrániť knihy cirkvi, majetok a tak ďalej, aby ochránili cirkev pred stratou? Ak sa v cirkvi objaví Judáš, reagujú pohotovo a rýchlo zariadia bezpečné miesto pre dotknutých bratov a sestry, aby ich ochránili? Urobili by také veci? (Nie.) Keď ľudia majú moc, môžu robiť dobré veci a môžu robiť aj zlé veci. Čo teda robí antikrist, keď má moc? (Zlé veci.) Aké zlé veci robí? (Nájde spôsoby, ako trýzniť každého, kto ho neposlúcha. Keď Boží dom pošle nejakých vodcov a pracovníkov, aby sa pýtali na prácu, nájde spôsob, ako sa im vyhnúť, alebo spôsob, ako získať páku a súdiť ich, odsúdiť ich a nájsť dôvody, prečo ich odohnať, aby im zabránil pýtať sa na prácu a nájsť uňho problémy.) Niektorí antikristi robia presný opak: zo strachu, že bratia a sestry nahlásia ich problémy, sledujú vodcov poslaných Zhora, hostia ich dobrým jedlom a pitím a bránia im prísť do kontaktu s bratmi a sestrami nižšie. Keď sa vodcovia pýtajú na bratov a sestry, odpovedajú: „Všetci sa majú dobre. Momentálne naša práca na evanjeliu napreduje hladko. Vyriešili sme všetky tie problémy, ktoré vznikli z nepriaznivého prostredia, a vypudili sme Judášov, ktorí nás zapredali; zvládli sme tých, ktorí sa snažili narušiť prácu cirkvi, a všetkých sme ich vyčistili a knihy božích slov boli distribuované ako zvyčajne. Nie sú tu vôbec žiadne problémy.“ Keď to hovoria, nahlásia aj zopár vecí o iných ľuďoch. Keď ten Zhora pošle niekoho, aby ich prešetril, ak si myslia, že ich niekto nahlásil – zámerne nahlásia problémy tej osoby, aby zmiatli vyšších vodcov a prinútili ich myslieť si, že osoba, ktorá nahlásila antikrista, má problémy, aby zabránili vodcom zistiť, čo sa v skutočnosti deje s prácou cirkvi, a odhaliť problémy antikrista, aby nakoniec neboli prepustení a neboli viac v nebezpečenstve. Cieľom antikrista pri ochrane svojho územia je upevniť si svoju moc a zefektívniť ju, a tak si pestuje mnohých prívržencov, pätolizačov, skalných nasledovníkov a prisluhovačov. Jeho cieľom pri pestovaní takýchto ľudí je dôkladne monopolizovať moc, zabrániť tomu, aby bola oslabená alebo mu odňatá.

Antikristi zaobchádzajú s Božím domom ako so svojím vlastným osobným územím a prvá vec, ktorú urobia po prevzatí vedenia, je, že si monopolizujú moc. Premýšľali ste už o nejakých prípadoch, ktoré sa týkajú toho, ako si antikristi monopolizujú moc? (Predtým tu bol jeden cirkevný vodca, ktorý bol antikristom. Kedykoľvek niekto poukázal na jeho problémy alebo ho odhalil, potlačil tú osobu a skonfiškoval jej knihy Božích slov. Išiel som do niektorých skupín na zhromaždenia v jeho cirkvách, aby som zistil viac o situácii. Tento antikrist sa bál, že jeho zlé skutky vyjdú najavo, a tak sa ma snažil odohnať, a využil príležitosť, aby ma obvinil, že sa tajne zúčastňujem zhromaždení bez jeho súhlasu. Neskôr vyšší vodcovia poslali niekoho, aby to prešetril, a antikrist ma ohováral, hovoril o mne zle a dokonca ma dal do domáceho väzenia, pričom inštruoval bratov a sestry, aby sa so mnou nestýkali. V tom čase tento antikrist v spolupráci s vodcom a pracovníkom mal pod kontrolou osem cirkví. Nakoniec, po niekoľkých mesiacoch duchovného spoločenstva a rozoznávania, bratia a sestry túto skupinu antikristov vyhnali.) Takto antikristi konajú. Čokoľvek v cirkvi robia, je to zamerané na uchopenie moci a ovládanie ľudí. Sú obzvlášť citliví na každého, kto predstavuje hrozbu pre ich postavenie a moc. Ich čuch na takéto veci je mimoriadne ostrý a okamžite si uvedomia, že tieto záležitosti sú pre nich nepriaznivé a ohrozujú ich pozíciu. Nie je to podlé? Prečo sú antikristi takí citliví na takéto záležitosti? Prečo to ostatní nevnímajú? Súvisí to s ich prirodzenosťou; len antikristi si môžu byť vedomí týchto vecí. To potvrdzuje jednu vec: antikristi majú tento druh podstaty. Ich túžba po moci je mimoriadna a majú jedinečnú túžbu. Keď niekto príde do cirkvi, ktorú majú na starosti, budú ho študovať, mysliac si: „Predstavuje táto osoba hrozbu pre moje postavenie a prestíž? Je tu, aby ma povýšil, alebo aby ma prepustil? Je tu, aby prešetril moje problémy, alebo aby normálne hovoril v duchovnom spoločenstve o práci?“ Najprv sa snažia zistiť tieto veci. Sú obzvlášť citliví na takéto záležitosti, pretože majú zvláštnu náklonnosť a túžbu po postavení a moci; žijú pre moc a postavenie. Myslia si, že ak stratia moc, budú mať menej prívržencov a stanú sa veliteľmi bez armády, život stratí svoj zmysel. Preto, pokiaľ ide o postavenie a moc, ktoré získali, či už majú na starosti tri cirkvi, päť cirkví alebo desať cirkví, antikristi veria, že čím viac, tým lepšie. Rozhodne sa svojej moci nevzdajú v prospech iných ľudí. Myslia si, že je právom ich, niečo, za čo bojovali, niečo, čo získali prostredníctvom revolúcie a stratégie. Ak to chcú získať iní, musia byť pripravení dať výmenou za to svoj život. Je to ako s veľkým červeným drakom – keby niekto navrhol demokratickú zmenu na ukončenie jeho diktatúry a naliehal na Komunistickú stranu, aby usporiadala spravodlivé voľby, čo by povedal veľký červený drak? „Demokracia? Musel by si ju vymeniť za hlavy dvadsiatich miliónov ľudí! Komunistická strana získala svoju moc skrze krv nespočetného množstva jednotlivcov. Ak chceš uchopiť moc, budeš ju musieť vymeniť za krv a životy toľkých ľudí!“ Antikristi sú rovnakí. Ak chceš, aby sa vzdali moci, nestačí s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby ustúpili; budú s tebou súťažiť a bojovať. Bez ohľadu na to, aké opovrhnutiahodné sú ich metódy alebo prostriedky, musia si chrániť svoju moc. Pokiaľ sa všetci z Božieho vyvoleného ľudu neprebudia a nespoja, aby ich odhalili a odstránili, sami to neurobia. Nie sú antikristi jednoducho príliš podlí? To plne potvrdzuje a ilustruje podlú a surovú povahu antikristov. Bez ohľadu na to, či sú ovládaní ľudia ochotní alebo nie, či sa skutočne podvolia alebo nie, či sú ochotní poslúchať a nasledovať, antikristi sa o to nestarajú. Násilne používajú svoju moc na potláčanie a ovládanie ľudí. Nikto nesmie neposlúchnuť: každý, kto sa nepodvolí, bude sankcionovaný. Toto sú antikristi.

Práve sme hovorili v duchovnom spoločenstve o určitých konkrétnych praktikách a prejavoch toho, ako si antikristi monopolizujú moc. Nevidíme z týchto praktík a prejavov, že antikristi majú surovú a podlú povahu a podstatu? Môže ich niekto zmeniť? Či už tým, že im budete dohovárať, apelovať na ich emócie, predstavovať pravdu v Božích slovách, orezávať ich alebo sa ich snažiť zmeniť prostredníctvom skutočných citov – môže ich niektorá z týchto metód prinútiť opustiť praktizovanie monopolizácie moci? (Nie.) Niektorí ľudia hovoria: „Antikristi sú len ľudia so skazenými povahami. Ľudia majú ľudské emócie. Ak na nich apeluješ emocionálne, vysvetlíš im veci logicky a objasníš im klady a zápory, potom keď porozumejú dôvodom, možno nebudú takto konať. Možno priznajú svoje chyby, budú sa kajať a prestanú kráčať po ceste antikristov. Možno si nezriadia vlastné územie v Božom dome, nezlákajú svojich skalných nasledovníkov, aby si monopolizovali moc v Božom dome, a nebudú sa zapájať do týchto činov, ktoré nie sú v súlade s ľudskou prirodzenosťou a morálkou.“ Možno antikristov takto ovplyvniť? (Nie.) Zmenil už niekto niekedy antikrista? Niektorí hovoria: „Možno ich matka od útleho veku poriadne nevychovávala, boli rozmaznaní. Ak sa s nimi teraz porozpráva ich matka alebo ak im dohovorí osoba s najvyššou prestížou v ich rodine, alebo ten, kto je veriacim najdlhšie, možno prestanú robiť veci, ktoré robia antikristi.“ Platí to? (Nie.) Prečo nie? (Dohováranie nefunguje; čím viac hovoríš, tým viac ich to pohoršuje. Ak ich potom odhalíš a orežeš, budú ťa nenávidieť.) Správne. Nepočuli Božie slová a pravdu už dosť? Niektorí antikristi veria desať alebo dvadsať rokov bez akejkoľvek zmeny. Čítali Božie slová dosť veľa, ale prečo sa nič nezmenilo? Je to preto, že ich srdcia sú plné zla – ani Boh ich nespasí, môžu ich ľudia zmeniť s tou troškou poznania a učenia, ktoré majú? V ľudskej spoločnosti majú krajiny vzdelávanie a v spoločnosti existujú zákony, ktoré povzbudzujú ľudí, aby sa učili byť dobrými a vyhýbali sa páchaniu trestných činov. Ale prečo to nemôže zmeniť ľudí? Mali národné vzdelávanie a systémy nejaký pozitívny vplyv na spoločnosť? Majú tie veci, ktoré národ presadzuje, nejaký výchovný význam alebo hodnotu pre ľudstvo? Boli účinné? (Nie.) Dokonca aj právne oddelenia každej krajiny, ako sú nápravné zariadenia pre mladistvých a väznice, ktoré sú najvyššími a najprísnejšími miestami na disciplinovanie ľudí, zmenili vari podstatu ľudí? Vezmite si určitých násilníkov, zlodejov a bitkárov – toľkokrát idú do väzenia a z väzenia, že sa z nich stávajú recidivisti – zmenia sa nakoniec? Nie, nikto ich nemôže zmeniť. Podstatu človeka nemožno zmeniť. Podobne nemožno zmeniť ani podstatu antikristov. Praktizovanie monopolizácie moci predstavuje podstatu antikristov a túto podstatu nemožno zmeniť. Aký je Boží postoj k tomuto typu človeka, ktorý sa nedá zmeniť? Je to postoj, že urobí všetko pre to, aby ich zmenil a spasil, a potom dosiahol premenu v ich prirodzenosti? Koná Boh toto dielo? (Nie.) Teraz, keď rozumiete, že Boh nekoná tento druh diela, ako by ste sa mali zaoberať antikristmi? (Odmietnuť ich.) Najprv ich rozoznajte a rozoberte; keď ich prekuknete, odmietnite ich. Neodmietajte niekoho len na základe svojich predstáv a fantázií, mysliac si, že je arogantný a samospravodlivý a ako antikrist. To nebude fungovať; nemôžete byť slepí. Prostredníctvom kontaktu, prešetrovania a rozoznávania postupne zistite a potvrďte si, že niekto je antikrist. Najprv o ňom hovorte v duchovnom spoločenstve a rozoberte ho pred všetkými, rozoznajte ho a potom sa spojte s tými v cirkvi, ktorí sa usilujú o pravdu a majú zmysel pre spravodlivosť, aby ste ich odmietli. Najprv ich rozoznajte a rozoberte a potom ich odmietnite – toto je najlepší prístup, ako sa zaoberať antikristmi. Pokiaľ ide o niektorých antikristov, ktorí sú dobrí v pokrytectve a sú dosť prefíkaní, ak si ich prostredníctvom kontaktu s nimi prešetril a rozoznal, čím si potvrdil, že sú antikristi, ale bratia a sestry ich dobre nepoznajú, stále im chýba skutočné rozoznávanie, a keď s bratmi a sestrami hovoríš v duchovnom spoločenstve a rozoberáš ich, nielenže neveria ani neuznávajú, že sú antikristi, ba dokonca hovoria: „Si voči nim zaujatý; toto je tvoj osobný názor“ – čo by si mal robiť? Ak povieš: „Každopádne som ich rozoznal, nenechám sa nimi zavádzať ani obmedzovať, nebudem počúvať, čo hovoria, a určite ich nebudem poslúchať. Či ich rozoznáte alebo nie, to nie je moja starosť. Povedal som vám o ich prejavoch a veciach, ktoré robia, a či tomu veríte alebo nie, či počúvate alebo nie, moja zodpovednosť je tak či tak splnená. Ak vás zavádzajú a ste nimi ovládaní, ak počúvate, čo hovoria, a nasledujete ich, potom si zaslúžite následky a môžete si za to sami!“ – je tento prístup prijateľný? Počíta sa to ako splnenie vašej zodpovednosti? Počíta sa to ako vernosť Bohu? (Nie.) Čo by ste teda mali robiť? Takéto veci sú nevyhnutné; takéto záležitosti určite nastanú. Niektorí ľudia, bez ohľadu na to, koľko kázní počujú, nedokážu porozumieť pravde a nie sú schopní spojiť prejavy antikristov s kázňami, ktoré počuli, alebo ich rozoznať. Keď je jasné ako facka, že niekto je antikrist, jednoducho ho nedokážu prekuknúť a sú stále zavádzaní. Pokiaľ im antikristi osobne neublížia, sami ich nepotlačia, nevynadajú im, neorežú ich alebo sa nepredvedú priamo pred nimi, neuznajú, že sú antikristi. Aj keď iní hovoria fakty alebo predkladajú dôkazy, neuveria tomu. Musia na vlastné oči vidieť, čo antikristi robia, a osobne zažiť zneužívanie antikristov, kým to budú môcť priznať. Čo by sa malo robiť v tejto situácii? (Nechajte ich nasledovať antikristov a zažiť zneužívanie; až po tom, čo budú zneužívaní, prebudia sa.) Nie je to trochu kruté? (Nie je to voči nim kruté. Takíto ľudia nedokážu porozumieť pravde prostredníctvom duchovného spoločenstva a uvedomenie či prebudenie môžu získať len tým, že osobne zažijú zneužívanie. Preto je to jediný spôsob, ako sa zaoberať takýmito ľuďmi.) Toto je princíp. Niektorí ľudia nerozumejú, keď sa s nimi rozprávaš pozitívnym spôsobom; chýba im schopnosť pochopiť to. Napríklad, ak im povieš: „Tá oblasť je nebezpečná; ak pôjdeš v noci sám, môžeš stretnúť lupičov. Stalo sa to už viacerým ľuďom. Nechoď v noci pešo; vráť sa skoro!“ Neveria tomu a trvajú na tom, že pôjdu v noci sami bez spoločníka. V tom prípade ich necháš ísť samých, ale potajomky ich chrániš, aby si zaistil, že sa skutočne nedostanú do problémov. Toto je plnenie tvojej zodpovednosti. Keď nastanú skutočné problémy, môžeš ich ochrániť, zabrániť tomu, aby sa dostali do problémov, a pomôcť im vziať si ponaučenie a zapamätať si to. Nakoniec uveria, že to, čo si povedal, bolo správne. Preto tí, ktorí sú zavádzaní antikristmi a nedokážu ich rozoznať bez ohľadu na to, ako sa hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, musia utrpieť vážnu ujmu, vziať si ponaučenie a zapamätať si to, aby si vyvinuli rozoznávanie. Tí, ktorí sú popletení a ignorujú rady, nedokážu prekuknúť podlosť a surovosť antikristov a dokonca zaobchádzajú s antikristmi ako s bratmi a sestrami, tak s nimi jednajú, dokonca im s láskou pomáhajú a zaobchádzajú s nimi úprimne, hovoria s nimi od srdca. Výsledkom je, že sa stávajú obeťami antikristov. Niektorým ľuďom musí byť ublížené nie raz, ale niekoľkokrát, kým si vyvinú rozoznávanie. Potom, keď s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve a podporuješ ich, uveria ti. Je to účinná metóda a niektorí ľudia musia v takýchto veciach trpieť. Predtým tu bol istý popletený človek, ktorému chýbalo rozoznávanie a neznášal dobre, keď Boží dom prepustil antikrista. Zlé skutky antikrista boli zrejmé a dokonca bol charakterizovaný ako antikrist. Všetci to uznali okrem neho a nikto s ním nemohol hovoriť v duchovnom spoločenstve. Nakoniec antikrista nasledoval. Po určitom období, keď utrpel vážnu ujmu, sa vrátil so slzami v očiach a uznal, že ten antikrist bol naozaj hrozný. V skutočnosti bol ten antikrist vždy taký zlý, ale pretože mal z antikrista dobrý pocit a chcel sa mu podlizovať, toleroval a prispôsobil sa všetkému, čo antikrist robil. Keď antikrist stratil svoje postavenie, jednal s antikristom ako rovný s rovným a začal mať vlastný názor na niektoré veci, ktoré antikrist robil. Jeho pohľad sa zmenil a začal vidieť problémy. Nakoniec, aj keď ho požiadali, aby znova nasledoval antikrista, ihneď odmietol – bol ochotný radšej zomrieť, ako nasledovať antikrista, pretože utrpel veľkú ujmu a antikrista prekukol. V skutočnosti mu to, čo prekukol, bolo oznámené už skôr, ale odmietol to pripustiť alebo uznať. Nedalo sa nič robiť. Takíto ľudia musia ísť kľukatou cestou a znášať viac ťažkostí – ich utrpenie je zaslúžené. Prečo hovorím, že je zaslúžené? Myslím tým, že keď máš požehnania, ale odmietaš si ich užívať a trváš na utrpení – s tým sa nedá nič robiť – musíš najprv znášať ťažkosti a trpieť. Toto je zaslúžené utrpenie.

Keď si antikristi monopolizujú moc, zverujú dôležité úlohy predovšetkým tým, ktorí ich bezvýhradne poslúchajú. Potom cvičia tých jednotlivcov, ktorí sú stále váhaví, ktorí majú tvárnu myseľ, aby ich dostali na svoju stranu. Keď sú títo jednotlivci dostatočne vycvičení a stanú sa členmi územia antikrista, antikrist si môže byť istý. Čo sa týka zvyšku tých, ktorých nemôže použiť, antikrist ich úplne opúšťa a vylučuje ich zo svojho územia. Všetci tí, ktorí ho bezvýhradne poslúchajú, sú považovaní za jeho skalných nasledovníkov, verných členov jeho územia. Týchto jednotlivcov považuje za svojich nasledovníkov, prívržencov a dôverníkov. Jeho moc sa uplatňuje v rámci tejto skupiny; to znamená, že sa efektívne vykonáva prostredníctvom nich. Preto sa dá povedať, že keď si antikristi monopolizujú moc a premieňajú Boží dom na svoje vlastné územie, vynakladajú značné úsilie. Podnikajú rozličné kroky a platia za to značnú cenu, ale výsledkom tejto ceny je nepriateľstvo s Bohom, s pravdou a so všetkými bratmi a sestrami, ktorí sa usilujú o pravdu. Aká je hodnota a význam tejto moci? Spočíva v tom, že antikristi získavajú kapitál na to, aby súťažili s Bohom a Jeho domom, zriaďovali si vlastné pevnosti, formovali nezávislé kráľovstvá a samostatne disponovali veľkou mocou.

II. Antikristi manipulujú s okolnosťami

Predtým sme hovorili v duchovnom spoločenstve o prvom prejave toho, ako antikristi zaobchádzajú s Božím domom ako so svojím vlastným osobným územím: monopolizujú moc. Pokiaľ ide o monopolizáciu moci, hovorili sme v duchovnom spoločenstve predovšetkým o konkrétnom obsahu toho, ako antikristi získavajú moc, ako po jej získaní stabilizujú svoje postavenie a ďalej túto moc upevňujú a nakoniec, ako túto moc uplatňujú. Okrem monopolizácie moci je druhou konkrétnou praktikou toho, ako antikristi zaobchádzajú s Božím domom ako so svojím vlastným osobným územím, to, že manipulujú s okolnosťami. Doslovný význam manipulácie s okolnosťami by mal byť ľahko pochopiteľný, čo teda označujú tie „okolnosti“? Keď raz antikrist monopolizoval moc, zriadil si vlastné územie a zhromaždil svojich vlastných skalných nasledovníkov, prisluhovačov a sféru vplyvu, môže dovoliť iným, aby sa mu miešali do práce? Môže pripustiť, aby sa iní zapájali alebo miešali do záležitostí a sféry vplyvu, na ktoré dohliada? (Nepripustí to.) Pre antikrista je moc jeho životom. V rámci jeho sféry vplyvu musí byť všetko diktované ním. Bez ohľadu na to, čo sa stane v jeho sfére vplyvu, zapojené osoby a záležitosti, ako aj konečný výsledok týchto záležitostí, musia byť všetky zosnované a kontrolované ním. Musí to byť v súlade s jeho želaniami a spĺňať jeho potreby bez toho, aby mu to spôsobilo akékoľvek straty. Napríklad, ak do určitej záležitosti nezasiahne, nebude sa do nej miešať ani s ňou manipulovať, ale nechá ju normálne sa vyvíjať samu od seba, potom by mohol získať zlú povesť alebo by ho niekto mohol nahlásiť a mohol by čeliť prepusteniu, pričom v takom prípade by mohlo byť ohrozené jeho postavenie a jeho moc by mohla zmiznúť. Preto všetky záležitosti, veľké či malé, ktoré sa v cirkvi dejú, musí antikrist riešiť sám. Tieto záležitosti sa týkajú jeho povesti a postavenia, ako aj jeho moci. Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré nesúvisia s jeho mocou, môže sa rozhodnúť, že ich nebude skúmať alebo nad nimi prižmúri oko. Najmä pokiaľ ide o prácu Božieho domu, vstup bratov a sestier do života, cirkevný život a rôzne takéto záležitosti – pokiaľ sa nedotýkajú jeho postavenia a moci a pokiaľ nezahŕňajú jeho interakcie so Zhora, neobťažuje sa nimi, neskúma ich ani sa o ne nezaujíma. Napríklad mesačný počet ľudí, ktorých získa tím pre evanjelium, je preňho kľúčový, pretože ovplyvňuje jeho postavenie. Ak nahlásené číslo každý mesiac dokáže zabezpečiť jeho postavenie, vynaloží veľké úsilie, aby toto číslo dosiahol a ochránil si tak svoje postavenie, zatiaľ čo ostatné záležitosti zostávajú preňho nepodstatné. Povedzme napríklad, že oblasť, na ktorú dohliada, by mala za normálnych okolností získať sto ľudí za mesiac. Ak však v dôsledku toho, že to prostredie nedovoľuje, alebo že sa v daný mesiac vyskytli mimoriadne situácie, prípadne že niektorí ľudia sú stále v období skúmania, počet získaných ľudí nedosiahne sto, potom antikrist do tejto záležitosti vloží úsilie a začne byť úzkostlivý. Prečo je úzkostlivý? Cíti bremeno a úzkosť, pretože vidí, že šírenie Božieho evanjelia neprebieha hladko? Je to preto, že tým, ktorí kážu evanjelium, chýba zmysel pre bremeno a sú povrchní, a on sa trápi tým, ako ich polievať a vyriešiť to? Alebo ide o obavu, že na kázanie evanjelia nie je dostatok pracovnej sily, a zaoberá sa tým, ako by ju mal upraviť a zvýšiť? Nie, týmito vecami sa netrápi. Trápi ho, ako zvýšiť toto číslo na sto bez toho, aby Zhora odhalili jeho nečestné metódy. Ak je skutočný počet len osemdesiat namiesto sto a on to pravdivo nahlási, Zhora by mohli niekoho poslať, aby to prešetril a dozvedel sa o situácii viac, takže ako môže nahlásiť číslo tak, aby Zhora nereagovali? Nahlási deväťdesiatosem ľudí. Niekto povie: „Nemôžeš takto falšovať; to je podvádzanie, je to neprijateľné.“ On odpovie: „To je v poriadku. Ja určujem pravidlá; ak sa niečo stane, prevezmem za to zodpovednosť.“ Prečo nahlásil práve toto číslo? Je za tým nejaký hlbší význam? Zvážil to dôkladne? Áno. Nahlásiť sto ľudí, keď skutočný počet je len osemdesiat, je príliš veľký rozdiel, takže by bolo ťažké túto lož neskôr zaplátať. Ak však nahlási deväťdesiatosem, hoci Zhora uvidia, že je to menej ako sto, vyzerá to ako reálne číslo a nepodnieti to kontrolu Zhora, čo zaisťuje bezpečnosť jeho postavenia. Niekedy, ak získa sto ľudí, odváži sa nahlásiť dvesto, a ak Zhora pošlú niekoho na prešetrenie, má spôsoby, ako to zvládnuť. Tvrdí, že tých sto navyše je v období skúmania a budú získaní budúci mesiac. Ak Zhora nikoho nepošlú, aby to skontroloval, nájde spôsob, ako sa pochváliť svojimi zásluhami. Niekedy, ak za mesiac nezískal ani jedného človeka, dokonca falošne nahlási zisk tridsiatich alebo päťdesiatich ľudí a potom vymyslí spôsob, ako to nahradiť nasledujúci mesiac. Skrátka, pokiaľ ide o nahlasovanie počtu ľudí získaných kázaním evanjelia, antikrist dokáže tieto čísla falšovať, klamať o nich, podvádzať a používať nečestné metódy. To, ako sa číslo nahlási a aké číslo sa nahlási, priamo nariaďuje antikrist. Nie je toto manipulácia s okolnosťami?

Antikrist využíva svoje postavenie a moc na to, aby neustále zasahoval do vykonávania povinností Božieho vyvoleného ľudu a vyrušoval pri ňom. Potláča a vylučuje každého, kto koná na základe princípov a je efektívny pri konaní svojej povinnosti. Čo je jeho cieľom, keď takto koná? Je to manipulovať s okolnosťami; presadzuje úplnú kontrolu, podriaďuje si tých pod sebou a balamutí Zhora. Aký je jeho zámer pri manipulácii s okolnosťami? Je to zabrániť odhaleniu pravdy, zabrániť ľuďom spoznať pravdu, podviesť Zhora, utajiť skutočnú situáciu jeho práce dole a zatajiť, či vykonal nejakú skutočnú prácu alebo nie a ako svoju prácu vykonal. Jeho zámerom pri manipulovaní s okolnosťami je zakryť fakty, zastrieť pravdu a utajiť svoje zlé úmysly a tiež skryť svoje zlé skutky, svoje nesmierne vzdorovité činy a pravdu o tom, ako nekoná a nemôže konať žiadnu skutočnú prácu, a mnohé ďalšie veci. Napríklad, keď Boží dom potrebuje určitú sumu peňazí a pýta sa, koľko obiet si jeho cirkev ponecháva, antikrist sa najprv opýta, koľko Boží dom potrebuje. Ak povieš, že potrebuješ niekoľko tisíc, tvrdí, že má len niekoľko stoviek; ak povieš, že potrebuješ desaťtisíce, povie, že má len niekoľko tisíc. V skutočnosti drží desaťtisíce jüanov v cirkevných obetách a nie je ochotný sa ich vzdať. Neprechováva zlé úmysly? Čo chce urobiť? Chce sa zmocniť týchto obiet pre vlastné použitie. Počíta sa toto ako manipulácia s okolnosťami? (Áno.) Antikrist manipuluje s okolnosťami do takej miery, že sa nevzdá ani obiet. Ak sa opýtaš, či má jeho cirkev niekoho zručného v písaní, hudbe alebo videoprodukcii, možno povie: „Máme niekoho zručného v písaní, kto má sedemdesiatosem rokov, je to bývalý novinár s vážnym ochorením žalúdka.“ V skutočnosti má tento človek len niečo cez tridsať, je v rozkvete života a netrpí žiadnou vážnou chorobou žalúdka. Prečo antikrist neuvoľní svoje zovretie? Prečo poskytuje falošné informácie? Želá si manipulovať s okolnosťami. Verí, že ak by takýto talent pustil, ovplyvnilo by to jeho vládu; chce si tiež týchto talentovaných jednotlivcov ponechať. Naozaj mu títo talentovaní ľudia patria? (Nie.) Prečo sa ich teda nevzdá? Prečo neposkytne týchto zručných ľudí, keď ich práca Božieho domu potrebuje, a dokonca zachádza tak ďaleko, že falšuje informácie? Chce zavádzať ľudí, aby si zabezpečil svoje postavenie – skutočne manipuluje s okolnosťami. Nepýta sa, či sú zapojené strany ochotné konať tieto povinnosti, ani pravdivo nepredkladá okolnosti týchto ľudí Božiemu domu. Namiesto toho si ich necháva pre vlastné použitie, alebo ak ich nepoužíva, stále ich zadržiava pred Božím domom. Napríklad, ak Boží dom potrebuje z cirkvi tvorcu videí, antikrist to vidí a myslí si: „Poskytnúť niekoho zručného v tvorbe videí – mohol by som si nechať ujsť takú dobrú príležitosť? Každý mlynár na svoje koleso vodu naráža: moja dcéra, syn a niekoľko príbuzných rozumejú zopár veciam o tvorbe videí, takže ich poskytnem bez ohľadu na to, či spĺňajú požiadavky Božieho domu alebo nie.“ Keď čelí dobrej príležitosti, ako je poskytovanie ľudí, dáva prednosť svojim príbuzným a priateľom a pre cudzích nenecháva nič. Nie je toto manipulácia s okolnosťami?

Na základe vyššie uvedených príkladov, na čo presne odkazuje to, že antikrist manipuluje s okolnosťami? Neznamená to, že antikrist si presadzuje úplnú nadvládu, manipuluje a má kontrolu nad každým a všetkým? Všetko je v jeho rukách a on má vo všetkom posledné slovo; on je ten, kto riadi celú situáciu, usmerňuje a manipuluje zo zákulisia. Toto je manipulácia s okolnosťami. Keď Zhora pošlú niekoho do jeho cirkvi, aby porozumel situácii, a táto osoba si želá hovoriť s niekoľkými ľuďmi a vidieť, ako sa bratom a sestrám darí v ich vstupe do života a pri vykonávaní ich povinností, a skontrolovať, či materiály, ako sú knihy Božích slov a nahrávky kázní, boli rozdané každému z Božieho vyvoleného ľudu, antikrist povie: „Žiadny problém, vezmem ťa do domácností dvoch bratov a sestier.“ Kto sú títo dvaja ľudia? Nie sú obaja z antikristovho územia? (Áno, sú.) Títo dvaja ľudia sú jeho mladšia sestra a mladší brat jeho manželky. Po tom, čo vezme osobu poslanú Zhora do týchto dvoch domácností, títo dvaja ľudia povedia: „Náš cirkevný život je úžasný a máme všetky druhy kázní, duchovných spoločenstiev a videí so svedectvami. Náš cirkevný vodca je už viac dní preč pre prácu cirkvi a ešte sa nevrátil domov.“ Bez ohľadu na to, kto ide do jeho cirkvi, nedokáže zachytiť ani len kúsok skutočnej situácie. Antikrist zakrýva všetko o skutočnej situácii v cirkvi – problémy, ktoré vznikli, zlých ľudí spôsobujúcich narušenia a vyrušenia, to, kto koná svoje povinnosti povrchným spôsobom, v ktorých úlohách došlo k chybám a tak ďalej. To, čo vidíš, keď tam ideš, sú len scény, ktoré vyzerajú príjemne – všetko je to falošné zdanie. Je tu len jedna vec, ktorá stojí za zmienku: ak sa osoba poslaná Zhora opýta, či existuje vhodné miesto na uloženie cirkevných obiet a či je potrebné niektoré z obiet odviezť, antikrist sa poponáhľa vyhlásiť, že cirkevných obiet nie je veľa. Pokiaľ ide o všetku ostatnú prácu, hovorí pozitívne, s výnimkou situácie týkajúcej sa obiet – uzavrie rozhovor skôr, ako tá osoba môže prehovoriť. Antikrist kontroluje personál v cirkvi, ktorý je vhodný na konanie všetkých druhov povinností, zatiaľ čo ponúka niektorých ľudí, ktorých má rád, alebo tých, ktorí nespĺňajú podmienky na konanie povinnosti v Božom dome, najmä určitých ľudí so zlou ľudskou prirodzenosťou a tých, v ktorých pôsobí zlý duch, alebo iných, ktorým v podstatnej miere chýba duchovné porozumenie, ktorých ľudská prirodzenosť je odporná, ktorí konajú svoje povinnosti povrchným spôsobom, ktorým chýba základ vo viere v Boha a ktorí sú presne ako neverci. Okrem toho, že títo ľudia konajú svoju povinnosť povrchným spôsobom, spôsobujú aj narušenia a vyrušenia a správajú sa nedisciplinovane, a niektorí nedokážu znášať útrapy a chcú opustiť Boží dom. Niektorí dokonca šíria nepodložené fámy a hlásajú predstavy a iní nekonajú svoje povinnosti poriadne, trávia dni sledovaním televíznych seriálov alebo množstva iných nezmyselných videí. Čo sa stane nakoniec? Niektorí z týchto ľudí sú poslaní preč. Spomedzi tých, ktorí sú poslaní preč, má viac ako deväťdesiatpäť percent zlú ľudskú prirodzenosť. Aká zlá je ich ľudská prirodzenosť? Extrémne zlá – nemajú ľudskú prirodzenosť a niektorí vôbec neveria v Boha. Odkiaľ prišli títo ľudia? Neposkytla ich všetkých cirkev? Keďže ich poskytla cirkev, musí byť problém s ľuďmi, ktorí ich poskytli. Nedá sa vylúčiť, že niektorí z týchto ľudí by mohli byť antikristi a že poskytnutí jednotlivci by mohli byť príbuzní antikristov, ich prisluhovači alebo skalní nasledovníci. Nie je to tak? Môže niekto, kto skutočne má ľudskú prirodzenosť a má štipku svedomia, pristupovať k dôležitej záležitosti poskytovania talentovaných jednotlivcov s náležitou starostlivosťou? Dokáže byť trochu zodpovedný? Dokáže vyradiť niektoré zo svojich sebeckých pohnútok? Niekto s ľudskou prirodzenosťou a svedomím to rozhodne dokáže dosiahnuť a existuje len jeden typ človeka, ktorý to nedokáže, a to sú antikristi. Chcú si všetky dobré veci nahromadiť pre seba a všetko, čo pre nich nie je výhodné, kategoricky odvrhnú a odmietajú spolupracovať – takí sú antikristi.

Okrem toho, že antikristi chcú vždy presadzovať úplnú kontrolu a diktovať záležitosti v cirkvi, existuje ešte odpornejší aspekt ich manipulácie s okolnosťami. Môžu sa antikristi, ktorí sa spolčujú so svojimi skalnými nasledovníkmi, podriadiť opatreniam Božieho domu, poriadne konať svoje povinnosti, udržiavať dielo Božieho domu a plniť si svoje zodpovednosti a záväzky? (Nie, nemôžu.) Preto som povedal, že sa spolčujú. Keď sa povie, že sa spolčujú, je zrejmé, že všetko, čo spolu hovoria a robia, zahŕňa nekalé dohody. Navonok sa títo ľudia javia ako priateľskí, majú úctu k starším a sú k sebe navzájom mimoriadne milujúci, zdvorilí a úctiví, a tiež slušní a majúci dobrý charakter. V skutočnosti je to všetko povrchné, dvojtvárne a pokrytecké. Prečo dokážu byť k sebe takí zdvorilí a prejavovať si maximálnu úctu a slušnosť? Je na to dôvod. Ich cieľom pri spolčovaní sa nie je učiť sa jeden od druhého, ako vyvážiť svoje slabosti, alebo sa navzájom podporovať pri vstupe do pravdy-reality, aby nasledovali Božiu vôľu a dobre konali prácu cirkvi. Namiesto toho je to pre vzájomné využívanie, závislosť a pomoc. Spolčujú sa, pretože viac ľudí znamená väčšiu silu a väčšia sila uľahčuje riešenie vecí a vybavovanie súkromných záležitostí. Takže keď sú spolu, pôsobia veľmi priateľsky, akoby boli jedna súdržná rodina. Starších oslovujú slušne, tých v podobnom veku nazývajú „sestra“ alebo „brat“, pričom tieto slová hovoria s náklonnosťou a plní spoločenských konvencií. Ak niekto nepozná fakty o situácii, môže ich dokonca chváliť za ich lásku, vzájomnú pomoc a spoliehanie sa jeden na druhého; zdá sa, že sú ochotní podať pomocnú ruku v ťažkostiach, a sú celkom šťastní a spokojní, hovoriac: „Všetci sme rodina; veríme v toho istého Boha.“ Keď hovoria, zdieľajú svoju lásku prostredníctvom veľavýznamných pohľadov, čím ďalej potvrdzujú, že sú skutočne rodina a úzko prepojená skupina. Čo teda presne robia, keď sa spolčujú? Napríklad jedna zo starších sestier je generálnou riaditeľkou v spoločnosti a má rozsiahle spoločenské vzťahy a konexie. Urobila veľa vecí pre ľudí na území antikrista a väčšina ľudí od nej prijala láskavosti, takže ju nazývajú „veľká sestra“. Kedykoľvek sa u niekoho doma niečo deje, napríklad syn ide na univerzitu alebo dcéra hľadá zamestnanie, určite sa s ňou poradia a hľadajú jej pomoc pri riešení záležitostí. Ak je niekto hospitalizovaný a v cirkvi je osoba, ktorá pracuje v nemocnici a môže mu pomôcť získať lieky z dovozu, antikrist túto osobu okamžite považuje za blízkeho dôverníka a súčasť rodiny. Spolčia sa, aby zvládli takéto úlohy, vzájomne si prinášali osoh a vytvárali obojstranne výhodné situácie. Preto, keď sú spolu, zdajú sa byť vo výnimočne dobrých vzťahoch, sú v harmónii, šťastní, ako sa len dá, a nikdy sa nehádajú. Za touto harmóniou však každý človek tajne prechováva postranné úmysly, premýšľa o tom, ako využiť druhú stranu a použiť iných, ako aj o tom, ako môže pomôcť iným a zároveň vytvoriť vzájomné výhody a splatiť láskavosti ostatným ľuďom. Keď si antikrist zriadi svoje územie a má svojich skalných nasledovníkov, má svoj tím a svoju „rodinu“, aby mu pomáhali so všetkými malými záležitosťami v každodennom živote. Napríklad, pokiaľ ide o hľadanie práce, nástup na vysokú školu, povýšenie, zvládnutie vážnej choroby, sťahovanie alebo dokonca nájdenie niekoho, kto zaplatí peniaze ako sprostredkovateľ, aby sa po zatknutí dostali z väzenia – existuje niekto, kto všetky tieto záležitosti vybaví. Nie sú z pohľadu antikrista títo „členovia rodiny“ užitoční? Nedá sa na nich spoľahnúť? Nemôžu sa na seba spoliehať a pomáhať si? (Áno.) Preto na takomto území človek nevidí ľudí, ktorí sa vzájomne ovplyvňujú na základe Božích slov ako princípov, alebo ľudí, ktorí konajú podľa svojho svedomia, žijú podľa Božích slov, uctievajú Boha, normálne sa navzájom ovplyvňujú, v duchovnom spoločenstve hovoria úprimne, otvárajú svoje srdce a odhaľujú sa, hovoria v duchovnom spoločenstve o svojej vlastnej skazenej povahe a spoznávajú ju, alebo sa učia jeden od druhého, aby vyvážili svoje nedostatky – nič také tam nie je. Táto skupina, toto územie, je územím antikristovej bandy, kde pravda nemá žiadnu moc, kde Duch Svätý nepôsobí a kde Božie slová neexistujú v srdciach ľudí. Namiesto toho si tu antikristova banda žije spokojne, pohodlne a s pôžitkom, pričom ho považuje za svoj vlastný domov. V skutočnosti to nie je ani Boží dom, ani cirkev; je to spoločnosť, antikristova banda.

Antikristi premieňajú cirkev na svoje vlastné územie, premieňajú ju na spoločenskú skupinu a svoju bandu. Zapájajú sa do ničivých a nenávistných skutkov a hovoria alebo konajú celkom podľa taktík a metód neveriacich. Každý z nich je výrečný, ľahkovážny v reči, plný surovosti, zákerný a podlý a odmieta prijať pravdu. Navonok predstierajú, že sú uhladení, civilizovaní, zdvorilí, disciplinovaní a dokonca dobre vychovaní, s kvalitou a charakterom. V skutočnosti je však každý z nich zákerný, nečestný, podlý a so zlým charakterom. Spolčujú sa navzájom, nadväzujú kontakty, súperia o vplyv, venujú pozornosť výstrednosti a zdôrazňujú spoločné a osobné vzťahy v spoločnosti. Venujú pozornosť tomu, kto má v spoločnosti väčší vplyv, vyššie postavenie a väčšiu prestíž, ako aj tomu, kto je najlepší v stratégiách. Z ich reči a správania nemôžeš rozoznať žiadnu skutočnú vieru; a už vôbec nemôžeš vidieť ani najmenšie miesto pre Božie slová a pravdu v ich srdciach. Ich viera nie je nič iné ako hra a podvod. Tieto podlé charaktery premenili cirkev na spoločenskú skupinu, územie pre podlé charaktery, aby sa spolu spolčovali, pričom neustále vyjadrujú svoje zvučné, ale prázdne slová a hovoria: „Veríme v Boha, konáme svoje povinnosti v Božom dome, takto nasledujeme Boha, takto prispievame k blahu našich bratov a sestier, takto im pomáhame a podporujeme ich a tak a tak sa navzájom milujeme.“ Prostredníctvom podlých prostriedkov, ktoré zavádzajú ľudí a chytajú ich do pasce, spolu s rôznymi nízkymi metódami škodia bratom a sestrám, a predsa veria, že konajú svoju povinnosť, pomáhajú bratom a sestrám, velebia Boha a podávajú svedectvo o Ňom. Sotva si uvedomujú, že za týmito činmi a správaním sa skrýva podstata antikristov, ktorí manipulujú s okolnosťami. Antikristi chytajú do pasce pod svoju moc tých, ktorí nasledujú Boha, premieňajú cirkev na svoje vlastné územie, na spoločenskú skupinu, na organizáciu ľudí v moci satana. Možno takúto organizáciu stále považovať za cirkev? Jasné, že nie. Nie je správanie antikristov úplne odporné? Videli ste už niekedy takúto antikristovu bandu? Čo cítiš, keď si medzi nimi? Navonok sa zdajú byť zdvorilí a láskaví – ale keď s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde a Božích úmysloch, postoj, ktorý prejavujú, je postojom mimoriadneho odporu a nezáujmu, čo je protikladom ich vonkajšej zdvorilosti a láskavosti. Keď s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, majú pocit, že si cudzinec, a keď hovoríš v duchovnom spoločenstve o práci cirkvi, cítia to ešte viac; keď ďalej hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, ktoré by sa mali praktizovať pri konaní povinnosti, cítia sa frustrovaní a bez záujmu, a práve vtedy odhalia svoju démonickú podobu, škrabú sa na hlave, zívajú a slzia im oči. Nie je to nenormálne? Prečo sa ich démonická podoba vynorí, len čo hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde? Či každý z nich nemá v srdci veľa lásky? Ako by mohli stratiť záujem, keď začneš hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde? Nie sú tým odhalení? Nemajú azda veľké nadšenie a vernosť pri vykonávaní vonkajších úloh? A ak sú verní, nevlastnia realitu? Ak majú realitu, potom by mali byť šťastní, keď počujú ľudí hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, mali by po nej túžiť. Prečo je ich stav vždy nenormálny, pričom dokonca dochádza k posadnutiu zlými duchmi? Ukazuje to, že ich zvyčajné harmonické interakcie a ich zdvorilosť a láskavosť sú úplne falošné. Práve Božie slová súdu a pravdy, ktoré On vyjadruje, ich úplne odhaľujú. Vtedy v nich vyvrie hnev a ich stav je celkom iný, než zvyčajne býva, a začnú páchať zlo a spôsobovať vyrušenia. Potom ich Boh vydá satanovi a viac sa nimi nezaoberá. Vo svojich nespočetných diabolských kúskoch ukázali svoju pravú tvár.

To, že antikristi manipulujú s okolnosťami, je skutočne realita. V miernejších prípadoch jedna osoba manipuluje s určitým počtom ľudí; v závažných prípadoch jedna banda manipuluje s určitým množstvom ľudí a okrem toho aj s každou záležitosťou. Počet vecí a okolností, s ktorými môže jedna osoba manipulovať, je obmedzený; takže na to, aby antikristi rozšírili svoje sily a zabezpečili si svoje postavenie, musia si vycvičiť tím ľudí. Musia si získať a ovládnuť skupinu ľudí, aby im pomáhali, zabezpečili ich postavenie a moc a pomohli im manipulovať s okolnosťami. Keď si antikristi zriadia svoju bandu, ich sféra vplyvu sa zväčší, čo im umožní manipulovať s viac vecami, a ich angažovanosť sa rozšíri. V dôsledku toho sa zvyšuje počet obetí. Čo by ste mali robiť, ak narazíte na antikristovu bandu schopnú manipulovať s okolnosťami? Videli ste niekedy takúto bandu? Hlavní členovia tejto skupiny zvyčajne pozostávajú zo štyroch alebo piatich jednotlivcov, alebo z viac ako desiatich. Každý je zodpovedný za rôzne úlohy. Napríklad sú tu tí, ktorí sa špecializujú na personálne zmeny, ktorí spravujú financie, ktorí sa zaoberajú tými Zhora a ktorí pre antikrista pohotovo zakrývajú veci bez ohľadu na to, čo sa stane; ako aj tí, ktorí dávajú rady zo zákulisia, ktorí plánujú zlé veci, aby ublížili ľuďom; ktorí sa špecializujú na šírenie fám, ktorí rozosievajú nezhody, ktorí pomáhajú zlosynom páchať zlo, ktorí zhromažďujú informácie, a dokonca aj tí, ktorí obstarávajú výhody a poskytujú im lekárske ošetrenie. Skrátka, v tejto skupine sa nájde niekto na každú úlohu. Antikristi si nevšímajú jednotlivcov, ktorí nemajú vplyv, sú nevinní a prostí a chýba im schopnosť vybavovať záležitosti v spoločnosti. Namiesto toho sa konkrétne zameriavajú na veriacich s postavením, povesťou, vplyvom a skúsenosťami úradníka alebo niekoho, kto robí veľký biznis v spoločnosti – ľudí, ktorí videli svet, sú schopní veci dokončiť a môžu pre nich zaobstarať dobré veci. Napríklad, ak auto stojí 400 000 jüanov, schopný človek, ktorý sa vie pohybovať na trhu, by mohol pre antikrista získať ojazdené auto za polovičnú cenu, porovnateľné s novým autom. Privedie antikrist takého jednotlivca k sebe, ak sa k nemu dostane blízko? (Áno.) Antikristi privedú k sebe takýchto ľudí. Aký je ich cieľ? Snažia sa premeniť Boží dom, miesto Božieho diela, na spoločenskú skupinu a zariadiť to tak, aby Božie dielo a pravda nemohli byť medzi ľuďmi uskutočňované – chcú dosiahnuť svoje vlastné ciele. Ak obyčajná veriaca verí v Boha celým srdcom a dušou, dokáže sa vzdať svojej rodiny a kariéry, je nevinná a jednoduchá a chýba jej schopnosť vybavovať veci, chcel by ju antikrist? (Nie.) Ak jej manžel a syn dokážu zarábať peniaze v podnikaní, majú vplyv v spoločnosti a nikto sa ich neodváži zastrašovať, má takáto staršia dáma pre antikrista nejakú hodnotu? Hoci v očiach antikrista jej môže chýbať vrodená hodnota, z hľadiska jej rodiny je veľmi cenná. Nie je bez peňazí, jej domácnosť môže hostiť bratov a sestry, a ak sa niečo vyskytne, môže požiadať svoju rodinu, aby to pomohla vybaviť. Takáto osoba je pre antikrista cenná. Antikrist robí všetko možné, aby si takúto osobu priviedol k sebe a zavádzal ju, prinútil ju postaviť sa na jeho stranu a nechať sa ním využiť. Antikrist presne posudzuje ľudí, ktorí sú preňho užitoční. Nezaujímajú ho a necení si tých, ktorí majú pravú vieru, ktorí úprimne veria v Boha alebo ktorí majú dobrý charakter a sú verní pri vykonávaní povinnosti a po tom, čo sú vedení pastierom a polievaní, môžu robiť pokroky a skutočne splatiť cenu. Čím si bezúhonnejší a čím viac svedomia a rozumu máš, tým väčší odpor k tebe cíti. Ak hovoríš pravdivo a priamočiaro, cíti k tebe odpor a je znechutený. Keď ťa vidí, zďaleka sa ti vyhne. Ak s ním komunikuješ, vymení si s tebou povrchné zdvorilosti, ale nehovorí od srdca, pokiaľ preňho nie si cenný. Uprednostňuje ľudí, ktorí sú preňho cenní, tých, ktorí sú výhodní pre jeho moc a postavenie. Ak niekoho môže využiť a dokáže mu pomôcť vykonávať veci, zakryť skutočné fakty, robiť zlé veci a zároveň preňho nájsť vhodné výhovorky a zavádzať bratov a sestry bez toho, aby si to niekto všimol, bez toho, aby to niekto mohol odhaliť alebo to prekuknúť, táto osoba sa stáva objektom jeho využívania a náboru. Ak človek bez ohľadu na to, s kým hovorí, vždy hovorí lichotivé slová, spieva chvály na tých, ktorí majú autoritu, nasleduje každého, kto má postavenie, a neprejavuje voči nikomu žiadne rozoznanie, využije ho antikrist? Takýto človek má pre antikrista hodnotu, ale zaobchádza s ním opatrne. Tým, ktorí mu lichotia, úplne nedôveruje a nedovolí im vedieť určité veci. Ak sú stretnutia hierarchicky odstupňované, takýchto jednotlivcov vylúči z dôležitejších zhromaždení. Zhromaždenia nižšieho významu alebo bežné zhromaždenia sú tie, na ktorých sa takíto váhaví jednotlivci môžu zúčastniť. Je to preto, že ak sa objaví iný vodca, títo váhaví jednotlivci by ho mohli kedykoľvek zradiť a odhaliť. Antikrist je pri jednaní s takýmito ľuďmi prefíkaný a využíva ich podľa situácie. Preto, pokiaľ ide o manipuláciu s okolnosťami, antikrist je veľmi opatrný. K takýmto záležitostiam pristupuje systematicky a s mierou, pričom starostlivo zvažuje, ako konať a ktorých ľudí využiť. Vo svojej mysli rozlišuje medzi tými, ktorí sú blízki posluhovači, a tými, ktorí sú bežní posluhovači.

Keď antikrist príde do kontaktu s neznámym človekom, napríklad s vodcom na vyššej úrovni alebo s niekým, koho dobre nepozná, najprv si preverí charakter tejto osoby, či má určité snahy alebo záľuby, či má pravú vieru, koľko rokov verí v Boha, či má pravdu-realitu alebo rozoznávanie voči nemu a či nesie bremeno pre vstup do života. Posudzuje a pozoruje každý aspekt, potom používa rôzne metódy, aby z nej vymámil slová a otestoval ju. Ak vidí, že človek je popletený, poľaví v ostražitosti a ignoruje ho. Ak sa však človek zdá bystrý a nie je ľahké ho pochopiť, má pocit, že musí byť opatrný. Antikristova kontrola okolností spočíva v prevzatí kontroly nad všetkým, chce mať vo všetkom posledné slovo, vrátane toho, že všetky typy ľudí sú pod jeho kontrolou. Predpisy Božieho domu sa preňho stávajú bezvýznamnými, podobnými kusu odpadového papiera, a Božie správne ustanovenia a povaha preňho vôbec neexistujú, akoby boli vzduch. Jeho ambície a túžby presahujú kontrolu ľudí a snahu prinútiť ľudí, aby ho počúvali; zachádzajú až tak ďaleko, že kontrolujú každú udalosť, ktorú zažíva každý človek, ako aj záležitostí, ktoré sa dejú priamo pod jeho nosom, a to vo sfére jeho vplyvu aj mimo nej. Aký je účel tejto kontroly? Zabezpečiť si svoju moc a postavenie, ako aj svoju povesť. Jedna fráza vystihuje antikristovu manipuláciu s okolnosťami: všetko je pod jeho kontrolou. Preto sa antikrist neodváži prehliadnuť žiadnu záležitosť, či už veľkú alebo malú. Neodváži sa nič prehliadnuť, chce sa zúčastňovať na všetkom, čo súvisí s jeho postavením alebo s jeho sférou vplyvu, a zasahovať do toho, pričom si nenechá ujsť žiadne výhody. Chce sa aktívne zapájať do mnohých záležitostí v rámci cirkvi a chápať situáciu v tom, ako sa veci vyvíjajú. Napríklad, ak ho niektorí ľudia naozaj nepočúvajú alebo sa mu nepodriaďujú a vždy majú na neho názor, nájde spôsoby, ako ich trápiť. Ale ak nemôže nájsť žiadnu výhovorku na ich orezávanie, čo urobí? Nájde spôsob, ako kontrolovať knihy a nahrávky kázní poslané z Božieho domu. Určuje, kto tieto materiály dostane okamžite, na základe toho, kto je voči nemu poslušný. Ak ho nepočúvaš alebo počas tohto obdobia prejavuješ nepriaznivé správanie, tvrdí, že zdroje sú obmedzené a nepošle ti ich. Antikrist sleduje tvoje správanie. Ak o tom jasne premýšľaš, prekukneš to a pochopíš psychológiu antikrista; ak dobrovoľne priznáš svoje chyby a priblížiš sa k antikristovi, nájde si výhovorku a povie: „Tentoraz Boží dom poslal dostatok materiálov pre každého a aj ty si zahrnutý.“ Ak však vidí, že sa po určitom čase opäť vzdiališ, stále ťa bude trápiť. Ani ti neoznámi, keď prídu nové zdroje, jednoducho ti nič nedá a mohol by si dokonca nájsť výhovorku, aby ti zabavil to, čo si pôvodne mal. Najmä keď antikrist zistí, že niekto by mohol vedieť o jeho zlých skutkoch v zákulisí a mohol by ho nahlásiť, podnikne preventívne kroky, proaktívne prizná svoje chyby a podelí sa o svoje sebapoznanie, pričom najprv použije mierny prístup. Keď antikrist vidí, že mierny prístup nebude fungovať, a vo svojom srdci sa cíti trochu neisto, mysliac si, že táto osoba by ho stále mohla nahlásiť, vynaloží veľké úsilie, aby zhromaždil viac ľudí, ktorí by tohto jednotlivca obkľúčili a dôrazne sa mu vyhrážali. To pokračuje, kým osoba neurobí kompromis a nedá najavo svoj postoj, že ho nenahlási, a až potom antikrist stiahne svoju ruku. V niektorých prípadoch môže antikrist dokonca odhaliť iných ako prvý; v obave, že by ho iní mohli odhaliť a nahlásiť, podnikne preventívne kroky, zámerne získa páku na inú osobu, aby ju krivo obvinil a nastražil na ňu pascu. Neskôr si nájde výhovorku, aby osobu izoloval a vypudil, čím preruší jej komunikáciu s tými Zhora a s cirkvou. Teraz sa antikrist cíti bezpečne a už sa nemusí obávať. Nie je toto manipulácia s okolnosťami? (Áno.) Dá sa povedať, že konanie antikrista v takýchto záležitostiach je viac ako len jeden alebo dva izolované prípady alebo používanie len jednej alebo dvoch metód. Aby antikrist manipuloval s okolnosťami, zabezpečil si svoje postavenie a urobil to tak, aby sa jeho územie ani nezachvelo, pácha mnoho zlých skutkov. Napríklad mení personálne systémy a opatrenia v rámci cirkvi. Aby kontroloval viac ľudí, rozosieva nezhody medzi bratmi a sestrami, čím spôsobuje, že bratia a sestry na seba útočia a posudzujú sa navzájom. Dokonca podnecuje svojich nasledovníkov, aby obkľúčili niektorých bratov a sestry, ktorí majú väčší zmysel pre spravodlivosť; pred bratmi a sestrami tiež tvrdí, ako vysoko si ho vážia tí Zhora. Ba čo viac, píše listy tým Zhora, v ktorých sa chváli svojou vynikajúcou prácou a tvrdí, že získal sebapoznanie, dokáže dobrovoľne odhaliť svoje problémy a tak ďalej. Píše listy a informuje o svojich vlastných problémoch, a to všetko v snahe získať priazeň tých Zhora. Používa rôzne prostriedky a metódy na manipuláciu s okolnosťami, kontrolu svojich skalných nasledovníkov, oklamanie bratov a sestier a zároveň oklamanie Božieho domu. Toto sú rôzne praktiky, ktoré antikristi používajú na kontrolu okolností v rámci cirkvi. Samozrejme, existuje oveľa viac konkrétnych praktík, ale tie tu nebudú uvedené. Stručne povedané, tieto záležitosti týkajúce sa toho, ako antikristi kontrolujú cirkev, sú bežné a rôzne praktiky, ktoré prejavujú, sú taktiež bežné.

III. Antikristi skúmajú srdcia ľudí a preberajú nad nimi kontrolu

Okrem monopolizácie moci a manipulácie s okolnosťami, aké ďalšie činy môžu potvrdiť, že antikristi zaobchádzajú s Božím domom ako so svojím vlastným územím? Čo sa týka monopolizácie moci, hovorili sme v duchovnom spoločenstve predovšetkým o aspektoch personálnych záležitostí, zatiaľ čo manipulácia s okolnosťami sa týka hlavne ovládania vývoja udalostí. To, že si antikristi monopolizujú moc, je vonkajší čin a manipulácia s okolnosťami je tiež niečo vonkajšie, čo ľudia môžu vidieť – tieto aspekty sa dajú ľahko ovládať. Existuje však jedna vec, ktorú je pre kohokoľvek výnimočne ťažké ovládať. Čo je tá jedna vec? (Ovládanie ľudských sŕdc a ľudských myšlienok.) Povedzte Mi, je to správne? (Áno, je.) Biblia hovorí: „Srdce je nadovšetko nečestné“ (Jer 17, 9), to znamená, že ľudské srdce je tá najťažšia vec na ovládanie. Pokúsili by sa antikristi ovládať tú najťažšiu vec? Mohli by povedať: „Pretože ľudské srdce je najklamlivejšie a najťažšie sa ovláda, nebudem ho ovládať. Nech si myslia, čo chcú; pokiaľ mám moc, pokiaľ mám kontrolu nad ľuďmi, to stačí. Budem len kontrolovať ich činy a správanie a ich myšlienky môžem nechať na Boha, nech ich riadi; nemám na to schopnosti, takže sa tým nebudem zaoberať?“ Pristúpili by antikristi na takýto kompromis? (Nie, nepristúpili.) Súdiac podľa podstaty antikristov, ich ambíciou je kontrolovať celého človeka. To, čo je pre nich najnáročnejšie ovládať, je ľudské srdce, ale je to zároveň to, čo najviac túžia ovládať. Lapajú ľudí do pasce svojej moci, preberajú úplnú kontrolu nad všetkým: akým smerom sa udalosti vyvíjajú, koľko ľudí je zapojených, aké záležitosti vstupujú do hry, celý priebeh vývoja týchto udalostí a aké budú výsledky – všetko sa vyvíja podľa toho, čo sami uviedli do pohybu, a podľa túžby ich srdca. Je tu však jedna vec, a to, čo si ľudia myslia vo svojich srdciach? Čo si myslia o nich? Majú o nich dobrú mienku alebo nie? Majú ich radi alebo nie? Veria vo svojich srdciach, že sú to antikristi? Rozoznávajú ich činy alebo k nim majú odpor? Keď im ľudia navonok prejavujú úctu a lichotia im, čo si v skutočnosti myslia vo svojich srdciach? Je to, čo je v ich srdciach, skutočne v súlade s ich vonkajším zjavom? Sú im skutočne poslušní? Toto je záležitosť, ktorá antikristov veľmi trápi. Čím viac sa cítia znepokojení, tým viac hľadajú odpovede. Toto je tretí prejav toho, že antikristi zaobchádzajú s Božím domom ako so svojím vlastným územím – skúmajú srdcia ľudí a preberajú nad nimi kontrolu.

Je skúmanie sŕdc ľudí a preberanie kontroly nad nimi ľahké? Skúmanie a preberanie kontroly predstavujú dva rôzne stupne konania alebo správania pri robení niečoho. Keď má antikrist moc a prevezme kontrolu nad celým priebehom vývoja udalosti a jej výsledkom, keď prevezme kontrolu nad týmito vecami, potom to, čo si ľudia pod ním alebo v jeho sfére vplyvu skutočne myslia vo svojich srdciach – či sa k nemu správajú ako k Bohu alebo ako k dokonalému človeku, či voči nemu prechovávajú nenávisť, názory alebo predstavy a či ho rozoznávajú –, čo si ľudia skutočne myslia vo svojich srdciach, tieto veci je pomerne náročné odhadnúť. Čo potom robí? Pozoruje tých pod sebou, dáva výhody alebo povie zopár príjemných slov každému, komu chýba rozoznávanie a dá sa ľahko zneužiť. Títo ľudia sú ako gumené lopty: čím viac do nich udriete, tým vyššie vyskočia a tým viac energie naberú. Takýchto jednotlivcov využíva ako pešiakov. Na čo ich využíva? Necháva týchto pešiakov, aby preňho skúmali srdcia ľudí. Pešiakovi môže povedať: „Sestra Li a jej dcéra z našej cirkvi v poslednom čase dávajú menej obiet. Kedysi dávali celkom dosť, ale teraz sem veľmi nechodia. Čo robia v poslednom čase? Boli v kontakte s cudzími ľuďmi? Deje sa u nich doma niečo? Choď sa tam pozrieť a poskytni im nejakú podporu.“ Ten človek navštívi dom sestry Li, rozhliadne sa a pomyslí si: „Nie sú tu žiadne neznáme tváre. Zdá sa, že tieto dve sestry vedú celkom pokojný život. Nevyzerá to, že by narazili na nejaké ťažkosti. Prečo nechodia na naše zhromaždenia? Dovoľte mi opýtať sa viac.“ Ten človek sa opýta: „Mali ste doma v poslednom čase nejaké nové svetlo? Ja sa v poslednom čase cítim slabý; zdieľajte so mnou chvíľu duchovné spoločenstvo.“ Keď sestry vidia, že ten človek prišiel hľadať pravdu a pomoc, hovoria s ním v duchovnom spoločenstve a povedia: „Nedávno sme získali nové svetlo, že veriaci v Boha by nemali nasledovať iných ľudí ani sa na nich vždy spoliehať; keď čelíme výzvam, mali by sme predstúpiť pred Boha v modlitbe; to je najvyššia múdrosť. Ľudia sú nespoľahliví, človek sa môže spoliehať len na Boha; On môže ľuďom udeliť pravdu, život a cestu, po ktorej majú kráčať – ľudia to nedokážu. Ja som sa predtým vždy spoliehala na iných, ale neskôr prostredníctvom duchovného spoločenstva s jednou sestrou...“ On odpovie: „Prostredníctvom duchovného spoločenstva so sestrou? Kde je tá sestra? Je to niekto cudzí?“ Sestry povedia: „Nie je celkom cudzia; je to sestra z našej cirkvi, ktorá sa vrátila po niekoľkých rokoch konania svojej povinnosti mimo domova.“ On odpovie: „Nie je to stále kontakt s cudzou osobou? Unáhlene si sa stýkala s cudzími ľuďmi; musíš tú záležitosť nahlásiť cirkvi!“ Keď ten človek získal tieto informácie, odhalil dve kľúčové veci: po prvé, tie dve sestry sa nechcú zblížiť s vodcom a prejavili voči nemu určité rozoznávanie; po druhé, boli v kontakte s cudzou osobou a tá cudzia osoba im niečo povedala; podrobnosti sú nejasné, sestry o nej nechcú nič povedať, zámerne to taja, čo znamená, že ich vernosť voči vodcovi kolíše a začali sa mať pred ním na pozore. Keď sa tento človek vráti a podá správu antikristovi, je antikrist po jej vypočutí šťastný? Pomyslel by si: „Výborne, moji podriadení voči mne konečne prejavili nejaké rozoznávanie?“ (Nie, nepomyslel by si to.) Čo by si pomyslel? „To je zlé. Tie dve sestry bývali poslušné, boli to v cirkvi úprimné veriace a veľa obetovali. Odkedy s nimi začala jednať táto neznáma osoba, tieto dve sa stali trochu neposlušnými. Budú v budúcnosti naďalej dávať obety? To je nepríjemné a riskantné.“ Antikrist sa cíti nesvoj. Prečo je nesvoj? (Ľudia ho rozoznávajú a už ho nepočúvajú.) Presne tak, srdcia ľudí už viac nie sú pod jeho manipuláciou a kontrolou, ich srdcia sa menia, preto sa cíti nesvoj. V minulosti boli tieto dve nevinné a jednoduché, boli celkom poslušné a prejavovali voči nemu málo rozoznávania, čokoľvek povedal, prijali bez rozmýšľania. Teraz, keď sa ich srdcia zmenili, rozvinuli si rozoznávanie a držia si odstup, možno ho odmietajú a možno ho dokonca majú v úmysle nahlásiť – to veští problémy. Nie je toto konkrétny prejav toho, ako antikristi skúmajú srdcia ľudí a preberajú nad nimi kontrolu?

Keď si antikrist všimne niečo nezvyčajné, rýchlo vyšle svojich posluhovačov alebo stúpencov, aby zistili situáciu a pochopili jej základné príčiny. Ak nedošlo k žiadnej zmene, ak ľudia zostávajú rovnakí a nezmenili sa im srdcia, potom sa upokojí, už nie je nesvoj ani napätý. Ak však objaví niečo nezvyčajné, niečo, o čom nevie, čo nie je pod jeho manipuláciou, čo nie je tak, ako si predstavoval, potom je to nepríjemné. Začne sa strachovať a znepokojovať a unáhlene zakročí. Aký je cieľ jeho konania? Chce, aby s ním ľudia boli jednej mysle, aby sa im nemenili srdcia. Ľudia mu musia oznamovať svoje myšlienky a neustále mu podávať správy, vyjadrovať vernosť, odhodlanie a úprimnosť. Musí neustále mať kontrolu nad meniacimi sa myšlienkami a nápadmi v srdciach ľudí, ako aj nad smerovaním a princípmi ich myšlienok. Len čo zistí, že niekto prechováva nesúhlas, musí zakročiť, aby ho zmenil. Ak ho nemožno zmeniť a stať sa priateľmi, stane sa namiesto toho nepriateľom. Aké sú následky toho, že sa stane jeho nepriateľom? Bude vystavený trýzneniu a potláčaniu. To je jeden prístup. Existuje aj ďalší. Antikrist má vždy obavy o tých okolo seba, nikdy ich nedokáže úplne odhadnúť, bojí sa, že by ho ľudia mohli rozoznať a nahlásiť, a v srdci si hovorí: „Videl si, keď som kradol obety a robil si veci po svojom? Ak si to videl, vedel by si to rozoznať? Mohol by si ma nahlásiť?“ Niektorí antikristi sú v skrytosti dokonca sexuálne promiskuitní a myslia si: „Kto o týchto veciach vie? Čo si myslia tí, ktorí o tom vedia? Mal by som sa nejako pretvarovať, vytvoriť falošný dojem, potom týchto ľudí otestovať, vymámiť z nich ich najskrytejšie myšlienky a zistiť, čo si skutočne myslia?“ Urobili by antikristi také veci? Pre podlých ľudí, akými sú antikristi, je robenie takýchto vecí ako druhá prirodzenosť; sú v tom prirodzene zdatní – robia to vynikajúco. Antikrist zhromažďuje ľudí a hovorí: „Dnes som vás všetkých nezavolal pre nič iné, len aby som preskúmal svoje nedostatky v práci, ktorú som v poslednom čase v cirkvi vykonal, a aby som hovoril o svojom poznaní skazenej povahy, ktorú som zjavil. Hovorte otvorene, nezdráhajte sa. Nebudem vás odsudzovať. Hovorme spolu v duchovnom spoločenstve otvorene, od srdca k srdcu a tvárou v tvár. Ak som niečo urobil, zmením to; ak nie, vezmem si to ako napomenutie, aby som to nerobil. V Božom dome je všetko verejné, neskryté a odhalené. Všetko robíme pred Bohom a nie je potrebné, aby sa niekto mal na pozore pred niekým iným. Bratia a sestry, buďte pokojní. Začnem tým, že preskúmam sám seba. V poslednom čase som pre svoju lenivosť a túžbu po telesnom pohodlí nerobil svoju prácu dobre. Práca na evanjeliu v poslednom čase nešla dobre a nevenoval som veľkú pozornosť cirkevnému životu. Bol som zaneprázdnený prácou na evanjeliu a nevedel som si nájsť čas na iné záležitosti. Samozrejme, som za to zodpovedný. Spoľahol som sa na svoje predstavy a predpokladal som, že cirkevný život si budú bratia a sestry regulovať sami a že sa nebudem musieť príliš starať. Všetci ste dospelí a Božie slová sú také jasné, takže som sa celým srdcom oddal práci na evanjeliu. Ani prácu na evanjeliu som však nerobil dobre. Musím si priznať svoje chyby pred bratmi a sestrami, hľadať u vás o odpustenie a žiadať o odpustenie Boha. Dovoľte mi, aby som sa vám všetkým teraz uklonil.“ Všetci to vidia a myslia si: „Zmenil sa; nezdá sa byť taký prefíkaný ako predtým. Prečo je dnes taký úprimný? Niečo tu nesedí. Nemal by som robiť unáhlené závery; uvidím, čo povie ďalej.“ Antikrist pokračuje a hovorí, že uznáva, že je diabol, satan, priznáva, že nevykonal žiadnu skutočnú prácu, vyjadruje ochotu byť k dispozícii tým Zhora a prijať akúkoľvek kritiku alebo pokarhanie od bratov a sestier. Ide ešte ďalej a hovorí: „Aj keby ma prepustili a nedovolili mi viesť, som ochotný byť jedným z najmenších. Odporúčam sestru Li a jej dcéru z našej cirkvi, aby prevzali moju prácu.“ Svojho nástupcu si už vybral. Nie je jeho postoj celkom úprimný? Je vôbec potrebné podozrievanie? Keď to hovorí, dokonca začne plakať. Potom privedie svoju manželku a povie: „V tomto čase si ani ty nevykonala žiadnu skutočnú prácu, len si spôsobovala narušenia a vyrušenia a dokonca si slepo orezávala bratov a sestry. Aj ty by si mala byť prepustená.“ Antikrist ukáže prstom na seba a potom na svoju rodinu, čím v ľuďoch vyvolá pocit, že je úprimný. Keď to všetci počujú, niekto povie: „V skutočnosti vás už dlho rozoznávame. Neradíte sa s nami o záležitostiach; viacerí z vás o veciach diskutujú v súkromí a robia rozhodnutia. To nie je v súlade s pracovnými princípmi v Božom dome. Navyše ste medzi sebou bez nášho vedomia rozhodli, kto bude vodcom – my nemáme ani právo to vedieť. Osoba, ktorú ste vybrali, nielenže nevykonáva skutočnú prácu, ale spôsobuje aj vyrušenia, no vy ju neprepustíte.“ Bratia a sestry jeden po druhom vyjadrujú svoje názory. Keď to antikrist počuje, pomyslí si: „To je zlé! Je však dobré, že naraz vylievajú svoje skutočné myšlienky. Prospeje to mojej budúcej práci. Keby sa neozvali a namiesto toho by mi vrazili nôž do chrbta a bez môjho vedomia napísali udanie priamo hore, tak by som skončil, nie? Našťastie som použil túto taktiku, som bystrý a mám rýchle reflexy a včas som zachytil ich názory.“ Potom pokračuje a úlisne vyhlasuje: „Ďakujem vám, bratia a sestry, za vašu dôveru a za to, že ste dnes úprimne kritizovali moje chyby. V budúcnosti ich určite napravím. Ak nie, nech na moju hlavu padne trest a kliatby.“ Antikristovo skúmanie a preberanie kontroly nad srdcami ľudí sa neobmedzuje len na odpočúvanie a nakúkanie cez dvere. Vo vážnych situáciách má v rukáve eso. Aké eso? Praktizuje demokraciu a slobodu, dáva ľuďom dostatočnú slobodu prejavu, umožňuje im plnú slobodu vyjadriť svoje názory a najskrytejšie myšlienky, povzbudzuje ľudí, aby vyslovili svoje najskrytejšie pocity, aj keď ide o sťažnosti. Potom chytí slabých miest tých, ktorí majú odlišné názory ako on alebo majú mienky o ňom, a všetkých ich naraz odstráni. Ako znie tento prístup antikrista? Je neuveriteľne podlý! Nepodobá sa to trochu na veľkého červeného draka? Sú v podstate tou istou skupinou, zdieľajú rovnakú prirodzenosť-podstatu. Či nefunguje veľký červený drak práve takto? Vidieť, ako antikrist koná, je ako vidieť škaredú tvár veľkého červeného draka.

Antikristi sú zbehlí v používaní príjemných a správnych slov, aby nalákali ľudí a prinútili ich zdôveriť sa im. Aký je výsledok po tom, čo preskúmajú a z ľudí vymámia ich pravú situáciu? Budú sa antikristi kajať len preto, že im ľudia povedali tieto pravdivé slová? Hodia uterák do ringu, prestanú páchať zlo, vzdajú sa moc, opustia svoju túžbu po moci a rozpustia svoje územie? Nikdy. Namiesto toho svoje úsilie ešte vystupňujú. Po tom, čo urobia všetko pre to, aby ovládli srdcia ľudí, si ponechajú tých, ktorí sú s nimi v súlade, a zbavia sa všetkých, ktorí nie sú. Nemôžeme vylúčiť, že niektorí bratia a sestry v cirkvi boli za takýchto okolností vyčistení, vypudení alebo im boli zhabané knihy Božích slov. Týmto jednotlivcom bolo ukrivdené. Čo by mali títo ukrivdení bratia a sestry robiť? Mali by prestať veriť v Boha, pretože sa v Božom dome objavil antikrist, ktorý ich takto trýznil a znemožnil im veriť? Môžu to urobiť? (Nie, nemôžu.) Je vhodné robiť kompromisy alebo skloniť hlavu pred antikristmi či temnými alebo podlými silami? Je to cesta, ktorú by ste si mali zvoliť? (Nie, nie je.) Akú cestu by ste si teda mali zvoliť? (Odhaliť a nahlásiť antikristov.) Keď zistíš, že niekto je antikrist, dovoľ mi povedať ti: ak je jeho vplyv významný a mnohí vodcovia a pracovníci ho počúvajú a nebudú počúvať teba, a ak ho odhalíš a možno budeš izolovaný alebo vyčistený, potom musíš starostlivo zvážiť svoju stratégiu. Nepúšťaj sa do nich na vlastnú päsť; nemáš veľkú šancu na úspech. Začni tým, že skontaktuješ niekoľko ľudí, ktorí rozumejú pravde a majú rozoznávanie, a hľadaj s nimi duchovné spoločenstvo. Ak dosiahnete zhodu, oslovte ďalších dvoch vodcov alebo pracovníkov, ktorí dokážu prijať pravdu, a dohodnite sa. Keď bude konať viac ľudí spoločne, odhaľte a riešte antikrista spoločne. Takto máš šancu na úspech. Ak je vplyv antikrista príliš veľký, môžete tiež napísať nahlásenie priamo tým Zhora. To je najlepší prístup. Ak sa vás niekoľko vodcov a pracovníkov naozaj pokúsi potlačiť, môžete im povedať: „Ak neprijmete naše odhalenie a nahlásenie, postúpime túto záležitosť priamo tým Zhora a necháme ich, aby vás riešili!“ To zvyšuje vaše šance na úspech, pretože sa proti vám neodvážia zakročiť. Pri jednaní s antikristmi musíte prijať tento spoľahlivý prístup – nikdy do toho nechoďte sami. Ak nemáte podporu niekoľkých vodcov a pracovníkov, vaše úsilie je odsúdené na neúspech, pokiaľ nemôžeš napísať nahlásenie a odovzdať ho priamo tým Zhora. Antikristi sú mimoriadne zákerní a prefíkaní. Ak nemáš dostatočné dôkazy, zdrž sa konania proti nim. Argumentovanie alebo debatovanie s nimi je zbytočné, prejavovanie lásky v snahe zmeniť ich je zbytočné a hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve o pravde nebude fungovať; nebudeš schopný ich zmeniť. V situácii, keď ich nemôžeš zmeniť, tvojím najlepším postupom nie je rozprávať sa s nimi od srdca k srdcu, argumentovať s nimi a čakať, kým sa budú kajať. Namiesto toho ich odhaľ a nahlás bez toho, aby o tom vedeli, nechaj, nech ich riešia priamo tí Zhora, a povzbuď viac ľudí, aby ich odhalili, nahlásili a odmietli, čo nakoniec povedie k ich vykoreneniu z cirkvi. Nie je toto dobrý prístup? Ak majú za cieľ vymámiť z teba tvoje vnútorné myšlienky, skúmať ťa a zistiť, či máš voči nim nejaké rozoznávanie, čo by si mal robiť, ak si ich už identifikoval ako antikrista? (Nemal by som s nimi hovoriť pravdivo, ale zatiaľ nasledovať ich slová, nedovoliť im zistiť, že mám rozoznávanie, a potom by som ich mal v súkromí odhaliť a nahlásiť.) Aký je tento prístup? (Dobrý.) Musíš prekuknúť úklady diablov a satanov a vyhnúť sa spusteniu ich pascí alebo pádu do ich jám. Pri jednaní so satanmi a diablami musíš používať múdrosť a zdržať sa toho, aby si s nimi hovoril pravdivo. Je to preto, že tí, s ktorými môžeš hovoriť pravdivo, sú Boh a skutoční bratia a sestry. Nikdy by si nemal hovoriť pravdivo so satanmi, diablami alebo antikristmi. Iba Boh je hoden rozumieť tomu, čo je v tvojom srdci, a mať zvrchovanosť nad tvojím srdcom a podrobne ho skúmať. Nikto, najmä nie diabli a satani, nie je spôsobilý ovládať alebo podrobne skúmať tvoje srdce. Preto ak sa diabli a satani pokúsia z teba vymámiť pravdu, máš právo povedať „nie“, odmietnuť odpovedať a zatajiť informácie – je to tvoje právo. Ak povieš: „Ty diabol, chceš zo mňa vymámiť slová, ale ja s tebou nebudem hovoriť pravdivo, nepoviem ti to. Nahlásim ťa – čo mi môžeš urobiť? Ak sa odvážiš ma trýzniť, nahlásim ťa; ak ma budeš trýzniť, Boh ťa prekľaje a potrestá!“ funguje to? (Nie, nefunguje.) Biblia hovorí: „buďte teda múdri ako hady a neškodní ako holubice“ (Mt 10, 16). V takýchto situáciách musíš byť múdry ako had; mal by si byť múdry. Naše srdcia sú vhodné len na to, aby ich Boh podrobne skúmal a vlastnil, a mali by sme ich dať len Jemu. Iba Boh je hoden našich sŕdc, satani a diabli si ich nezaslúžia! Majú teda antikristi právo vedieť, čo je v našich srdciach alebo čo si myslíme? Nemajú na to právo. Aký je ich účel, keď sa z teba snažia vymámiť pravdu a skúmať ťa? Ich cieľom je prevziať nad tebou kontrolu; musíš to jasne rozpoznať. Takže s nimi nehovor pravdivo. Musíš nájsť spôsoby, ako spojiť viac bratov a sestier, aby ich odhalili a odmietli, zvrhli ich z pozície a nikdy im nedovolili uspieť. Vykoreň ich z cirkvi a odopri im akúkoľvek šancu znova vyrušovať a ovládať moc v Božom dome.

To, že antikristi skúmajú srdcia ľudí a preberajú nad nimi kontrolu, je krutá realita. Súdiac podľa podstaty antikristov, je zrejmé, že zapájanie sa do takýchto činností je pre nich prirodzené a celkom bežné. V rôznych cirkvách antikristi často posielajú svojich dôverníkov, aby prenikli medzi bratov a sestry, skúmali správy a zbierali vnútorné informácie. Niekedy sa informácie, ktoré zhromaždia, týkajú domácich malicherností alebo bežných rozhovorov medzi ľuďmi, ktoré vôbec nie sú dôležité. Antikristi však okolo týchto záležitostí vždy robia rozruch, dokonca ich povyšujú na úroveň myšlienok a názorov, aby okamžite zachytili zmeny v myslení a názoroch ľudí. Robia to preto, aby mohli bez námahy prevziať kontrolu nad okolnosťami a situáciou každého človeka a na každú z nich pohotovo reagovať. Antikristi sú vo svojich činoch týkajúcich sa moci a postavenia obzvlášť konkrétni. Do akej miery konkrétni? Pokiaľ ide o názor každého človeka na to, ako rieši záležitosti, ako aj o jeho názor na materiálne veci, peniaze, postavenie, vieru v Boha, konanie povinností a odchod zo zamestnania – to všetko chcú poznať ako vlastnú dlaň. Keď to už poznajú ako vlastnú dlaň, antikristi nepoužívajú pravdu na to, aby ľudí zaopatrili, zmenili ich pomýlené názory alebo vyriešili problémy. Namiesto toho ju využívajú na to, aby slúžila ich vlastnému postaveniu, moci a územiu. Toto je účel antikristov pri skúmaní sŕdc ľudí a preberaní kontroly nad nimi. Antikristom sa všetko, čo robia, zdá zmysluplné a hodnotné, ale všetky tieto údajne zmysluplné a hodnotné veci sú presne tým, čo Boh odsudzuje. Presne tým zrádzajú Boha a sú s Ním v nepriateľstve.

7. novembra 2020