Tri kategórie ľudí na základe ich pôvodu

Charakteristiky ľudí reinkarnovaných z ľudí

II. Rozoznávanie dobrého od zlého a poznanie toho, čo je správne a čo je nesprávne

A. Rozoznávanie dobrého od zlého

Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili o prejavoch a charakteristikách ľudí reinkarnovaných z ľudí, čo znamená ľudí, ktorí majú svedomie a rozum, dokážu rozoznať dobré od zlého a vedia, čo je správne a čo je nesprávne. A dnes budeme ďalej hovoriť v duchovnom spoločenstve o téme z minula. Najskôr mi dovoľte, aby som vám porozprával jeden príbeh. Pred niekoľkými rokmi som počul o niečom, čo sa stalo. Jedna pekná mladá žena robila kamerovú skúšku a niekto len tak mimochodom poznamenal: „Máš dosť hrubé nohy!“ Táto mladá žena si pomyslela: „Hovoríš, že mám hrubé nohy. Nehovoríš tým len to, že som tučná? Budem vyzerať dobre pred kamerou, ak som tučná? Nebude to trápne?“ A tak začala uvažovať, ako by mohla mať tenšie nohy, aby pred kamerou vyzerala štíhlo a dobre. Aby dosiahla tento cieľ, venovala sa hľadaniu najrôznejších informácií a skúšala rôzne metódy chudnutia. Napríklad jedla len diétne jedlá namiesto plnohodnotných alebo každý deň jedla len ovocie a zeleninu – jedla skrátka čokoľvek, čo by jej mohlo pomôcť schudnúť. Počula, že pitie kávy je rýchly a účinný spôsob, ako schudnúť, a tak niekedy pila len kávu. Niektorí ľudia zas hovorili, že rýchlemu chudnutiu pomáha menej spánku, a tak spala len dve alebo tri hodiny denne. Po toľkom trápení a skúšaní skutočne videla výsledky. Schudla, získala štíhlu postavu a nohy sa jej stenčili. Na pohľad vyzerala príťažlivo a reprezentatívne, ale po fyzickej stránke sa u nej začali objavovať určité nepriaznivé reakcie. Aké to boli reakcie? Často pociťovala závraty a ťažobu v hlave a počas dňa sa pri konaní svojej povinnosti vždy cítila malátne. Pri státí sa kolísala a pri sedení cítila slabosť v celom tele. Nedokázala zvládnuť jediný deň a pociťovala extrémne fyzické utrpenie. Je väčšina ľudí zvedavá na súčasnú situáciu tejto mladej ženy a na to, či je stále nažive a zdravá? Chcete počuť o jej skúsenostiach s chudnutím a o jej názoroch naň? (Nie.) Ľudia, ktorí žijú v tomto svete, nevedia, ako žiť správne a usporiadane a ako zaobchádzať s rôznymi osobami, udalosťami a vecami, s ktorými sa stretávajú. Keď počujú nejakú poznámku alebo zažijú nejakú udalosť, nevedia, aký spôsob zaobchádzania s nimi je vhodný a môže ich ochrániť pred ujmou, aby žili skutočne správnym a dôstojným spôsobom. Ani väčšina veriacich tieto veci nepozná, nehovoriac o nevercoch. Keď ľudia čelia informáciám a správam, ako aj rôznym myšlienkam, názorom, herézam a bludom z vonkajšieho sveta, jednoducho nemajú schopnosť rozoznať ich a vôbec ich nedokážu odbiť. Samozrejme, nemajú ani správne myšlienky a názory, nieto ešte správny spôsob, ako s nimi zaobchádzať z pozitívneho hľadiska. Preto ľudia žijú veľmi úboho. Vezmite si mladú ženu, ktorú som práve spomenul. Povedzte Mi, je jej život únavný? Je žalostný? (Je žalostný.) Prečo je žalostný? Kde urobila chybu, keď takto konala? Neusilujú sa všetci ľudia o to, aby boli krásni a žili reprezentatívne? Je nesprávne chcieť, aby vás druhí považovali za príťažlivých a aby vás pri stretnutí chválili a oceňovali? Ako sa na túto záležitosť pozeráte? (To, čo robila pre vonkajšiu krásu a chválu, poškodzovalo jej vlastné telo. A keďže nedodržiavala zákony stanovené Bohom, nakoniec to viedlo k oslabeniu všetkých jej telesných funkcií. Jej závraty a ťažoba v hlave boli následky, ktoré si privodila sama. Myslím si, že táto osoba je popletená.) Je to tak? (Áno.) Ľudia sa rodia s trochou vlastnej ľudskej inteligencie, šikovnosti a ľudských myšlienok a potom získajú nejaké vedomosti, nadobudnú nejaké zručnosti a naučia sa niečo o tom, ako vyzerať ako dobrý človek. Stačia tieto veci na to, aby si človek poradil s rôznymi myšlienkami, názormi, herézami a bludmi a s rôznymi osobami, udalosťami a vecami, ktoré prichádzajú z vonkajšieho sveta? Môžu ti umožniť správne čeliť týmto veciam? (Nie.) Rozhodne nie. Ľudia sú takí úbohí a tragickí, keď nerozumejú pravde. V konečnom dôsledku to vedie k množstvu hrozných následkov. Nemajú žiadnu schopnosť rozoznávať herézy a bludy alebo myšlienky a názory z vonkajšieho sveta a nemajú ani správne myšlienky a názory, pokiaľ ide o osoby, udalosti a veci, s ktorými sa stretávajú. Keď sa im niečo stane, sú zmätení a ich hlúposť sa prejavuje nespočetnými spôsobmi. Keď sa im nič nestane, zdá sa, že rozumejú niektorým učeniam a majú nejakú ľudskú podobu, no keď sa im niečo stane, je to iný príbeh – tie skreslené, škaredé, absurdné myšlienky a názory v ich srdciach sú odhalené. Keď skutočne dôjde na počínanie si, prežitie alebo dokonca na určitú myšlienku či názor v živote, ľudia sú takí nevedomí a nechápaví a ich postoje a názory sú také absurdné. Mnohí ľudia teda veria v Boha už mnoho rokov, mnohé roky počúvajú kázne a tiež konajú svoje povinnosti, pričom nikdy úmyselne neurobili nič, čo by spôsobilo narušenia alebo vyrušenia, ani úmyselne nepovedali žiadne slová, ktoré by odporovali Bohu alebo sa Mu rúhali – navonok na nich nemožno nájsť žiadnu chybu, ale keď čelia rôznym mylným myšlienkam a názorom z vonkajšieho sveta – najmä niektorým z nich, ktoré sú pomerne populárne –, v hĺbke svojho srdca nimi nie sú znechutení ani im nevzdorujú a neodmietajú ich, no skôr k nim cítia náklonnosť a súhlas, a len čo sa naskytne vhodné prostredie alebo príležitosť, nevedomky tieto veci prijmú a uplatnia ich vo vlastných životoch. Nie je mladá žena, ktorú som spomenul predtým, veľmi jasným príkladom? (Áno.) Je toto spôsob, ako nasledovať zlé trendy? (Áno.) Nielenže ich nasledovala – ona ich veľmi dôkladne uplatňovala. Nehlási dnešný svet to, aby bol človek sexi, očarujúci, štíhly a mal pôvabnú postavu? Tieto myšlienky sú populárne v každom odvetví, v každej skupine ľudí a dokonca aj medzi veriacimi. Bolo niekoľko starších žien, ktoré verili v Pána, a hoci mali v priemere viac ako 60 rokov, stále súperili o to, ktorá vyzerá lepšie. Opýtali sa mladého dievčaťa vedľa nich: „Ktorá z nás podľa teba vyzerá v týchto šatách najlepšie?“ Dievča odpovedalo: „Všetky v nich vyzeráte krásne, dievčatá!“ Hoci mali po šesťdesiatke, museli ich volať „dievčatá“; nechceli, aby ich volali „dámy“, a nemali z toho radosť. Za ich chrbtom dievča povedalo ostatným: „Majú po šesťdesiatke; ako dobre ešte môžu vyzerať?“ Lenže táto skupina starších žien sa z toho stále tešila. Mali nejaký pocit hanby? (Nie.) Verili v Pána toľko rokov, a predsa sa stále zameriavali na tieto veci. Nie je ich ľudská prirodzenosť nenormálna? Keď ľudia nemajú svedomie a rozum, môžu robiť veľa absurdných vecí, veľa vecí, ktoré ľudia považujú za opovrhnutiahodné a odporné, a veľa vecí, ktoré odhaľujú ich podlý charakter. Prečo je to tak, že mnohí ľudia nedokážu rozoznávať, pokiaľ ide o veci zlých trendov, a vôbec nemajú schopnosť ich odrážať, v dôsledku čoho sú nimi zavádzaní a unášaní? Je to preto, že sa neusilujú o pravdu a nerozumejú ani zlomku pravdy. Čokoľvek sa im stane, nedokážu to prekuknúť, a len čo sa stretnú s pokušením, sú odhalení a uviaznu v ňom. Pozrite sa, čo sa dnes učí a čo je populárne vo všetkých vrstvách spoločnosti. Rozhlasový reportér robil rozhovor s malým chlapcom a opýtal sa ho: „Aká je tvoja obľúbená detská pesnička?“ Chlapec sa poškriabal na hlave a povedal: „‚Mesiac predstavuje moje srdce.‘“ Ľudia, ktorí to počuli, nevedeli, či sa majú smiať alebo plakať. Prečo nevedeli, či sa majú smiať alebo plakať? Je to detská pesnička? (Nie, je to milostná pieseň.) Je to milostná pieseň, ale dieťa si mylne myslelo, že je to detská pesnička. Z tejto príhody môžeme vidieť, čo je v spoločnosti populárne. Je to jeden z fenoménov zlých trendov v spoločnosti a starší ľudia aj deti sú týmito trendmi hlboko poškodzovaní a sú v nich hlboko uviaznutí. Medzi tými, ktorí nasledujú Boha, je prekvapivo dosť takých, ktorí nasledujú tieto trendy a ktorí tiež sami na sebe uplatňujú myšlienky, ktoré tieto trendy hlásajú. A čo sa stane nakoniec? Vedie to k dobrým alebo zlým následkom? (K zlým.) Vedie to k zlým následkom – to je to, čo plynie z nasledovania zlých trendov. Ľudia sú uviaznutí v telesnej žiadostivosti, v pocitoch tela a v jedení, pití a radovánkach a žijú v pôžitkárskom opojení. Nemajú správne myšlienky ani názory a nemajú žiadny správny postoj k existencii, s ktorým by čelili životu. Žijú v tomto stave bez akéhokoľvek uvedomenia a nemajú silu mu odolať. Nakoniec môžu len klesať hlbšie a hlbšie, neschopní sa z toho vymaniť. A aký je konečný výsledok? Sú úplne pohltení satanom a stávajú sa jeho potravou.

Pre každého, kto žije medzi ľudstvom, ak nevieš, ako rozoznať, čo sú pozitívne veci a čo sú negatívne veci, potom v tomto chaotickom svete, v tomto zložitom ľudskom svete, bude pre teba veľmi ťažké pevne sa držať správnych myšlienok a názorov na život a veľmi ťažké pevne sa držať správnej cesty v živote, po ktorej túžiš; nikdy nebudeš vedieť, kedy ťa nedobrovoľne strhnú zlé trendy po tom, čo si vypočuješ nejaké slovo alebo zažiješ nejakú udalosť. Ak ľudia nemajú schopnosť rozoznať dobré od zlého, nedokážu dobre riadiť ani svoje vlastné životy, nieto ešte rôzne dôležité otázky dobra a zla, s ktorými sa stretávajú na ceste prežitia a s ktorými sa vyrovnávajú ešte ťažšie. Ak ľudia nerozumejú, čo sú pozitívne veci a čo sú negatívne veci, nebudú vedieť, ako riadiť svoj život, a nebudú mať správny spôsob života. Ak uvidia rôzne druhy informácií o zdravom životnom štýle, nebudú vedieť, ako ich rozoznať alebo ktoré prijať a ktoré odmietnuť, ako vstrebať správne, pozitívne vyhlásenia alebo ako odmietnuť tie nesprávne. Dokonca sa dá povedať, že takíto ľudia nedokážu ochrániť ani svoje vlastné fyzické zdravie. Niektorí ľudia prechádzajú z jedného extrému do druhého, zatiaľ čo iní neustále žijú v jednom extréme. Niektorí ľudia napríklad počujú: „Jesť veľa ovocia je zdravé. Môže ti to dodať vitamíny a tvoja pokožka bude hydratovaná a hladká, vďaka čomu ťa budú všetci milovať.“ A tak tomu uveria a začnú jesť všetko ovocie, ktoré nájdu, a osvoja si nenormálne stravovacie návyky. Po čase sa neustále cítia zle a vyšetrenie v nemocnici odhalí, že majú vysokú hladinu cukru v krvi. Sú zmätení: „Zvyčajne jem celkom zdravo, tak prečo mám vysokú hladinu cukru v krvi? Iní hovorili, že jedenie veľkého množstva ovocia dodáva vitamíny, tak ako by som sa mohol mýliť, keď som nasledoval toto vyhlásenie a jedol veľa ovocia?“ Lekár hovorí: „Ovocie obsahuje vitamíny, ale má vysoký obsah cukru. Nemôže nahradiť základné potraviny a nemôže sa jesť ako plnohodnotné jedlo. Môžeš ho jesť s mierou alebo len v malom množstve. Aj keď ho vôbec nebudeš jesť, nebudú ti chýbať žiadne živiny, pretože obilniny a zelenina už všetky tieto živiny obsahujú.“ Lekárovo vyhlásenie je primerané. Nenaznačuje to, že ich životný štýl je problematický? (Áno.) Presne tento druh chyby robia niektorí ľudia. Myslíš si, že by ju mali robiť? (Nie.) Niektorí ľudia hovoria: „Nesťažoval som sa na Boha, hoci mám vysokú hladinu cukru v krvi.“ Čo si myslíš o tomto vyhlásení? Nechýba mu rozum? Má tvoja vysoká hladina cukru v krvi niečo spoločné s Bohom? Nie je to niečo, čo si si privodil sám? Ješ bezohľadne a bez princípov. Myslíš si, že ovocie chutí dobre, takže ho nemôžeš prestať jesť, alebo zistíš, že mäso chutí dobre, takže neješ žiadnu zeleninu, neprejavuješ vôbec žiadnu zdržanlivosť a výsledkom je, že si privodíš choroby. Nie je to niečo, čo si si privodil sám? Myslíš si, že tým, že sa nesťažuješ na Boha, sa zdá, že si vznešený, že miluješ Boha, že si čistý? V skutočnosti si niektoré choroby privodíš sám a nemajú nič spoločné s Bohom, sú spôsobené tvojou vlastnou hlúposťou a nevedomosťou. Existujú aj takí ľudia, ktorí hovoria: „Vajcia, mäso a mliečne výrobky sú výživné a môžu doplniť príjem bielkovín. Ryža a múka majú nízku výživovú hodnotu, preto by sa malo jesť viac mäsa, vajec a mliečnych výrobkov.“ Niektorí ľudia, keď to počujú, povedia: „Zhodou okolností ja milujem mäso. Keďže sa hovorí, že mäso je výživné, budem ho jesť viac. Iní zjedia 4 unce denne, ale ja zjem pol libry na jedno jedlo, aspoň dve jedlá denne!“ Jedia takto bez obmedzení, jedia čoraz viac, denne skonzumujú dvakrát alebo trikrát viac jedla ako ostatní a k tomu si pridajú aj nočné občerstvenie. Časom sa im začne zväčšovať kapacita ich žalúdka a čím väčšia je kapacita žalúdka, tým väčšia je chuť do jedla. Čo sa stane nakoniec? Jedia do takej miery, až im je zle, majú nadváhu a sú stále ospalí a cítia sa malátni. Nemajú inú možnosť, len ísť do nemocnice na vyšetrenie a výsledky ukážu, že majú vysoký krvný tlak, vysokú hladinu cukru v krvi a vysokú hladinu tuku v krvi. Uvažujú: „Nie je to len tým, že som každý deň zjedol o zopár súst mäsa viac? Nehovorili, že jesť viac mäsa je dobré pre telo a umožní človeku vyhnúť sa podvýžive? Kde som teda urobil chybu? Prečo mám vysoký krvný tlak? Je tak ťažké starať sa o toto moje staré telo! Nemôžem si dať ani zopár súst mäsa navyše!“ Zješ pol libry mäsa na jedno jedlo – je to naozaj len zopár súst navyše? A zvyčajne veľa sedíš a necvičíš, a predsa toľko ješ. Nakoniec sa u teba vyvinú zdravotné problémy a začneš pociťovať zármutok v srdci. Dokonca si myslia: „To ma Boh zušľachťuje. Nič to nie je, časom budem v poriadku. Nebudem sa sťažovať na Boha!“ Aké právo by si mal sťažovať sa na Boha? Je tvoja choroba Božím spôsobom, ako ťa zušľachťovať, alebo si si ju privodil sám? Z jedenia mäsa priberieš a ochorieš a myslíš si, že ťa takto Boh zušľachťuje a že Boh skúša tvoju vieru. Zušľachťoval by ťa Boh týmto spôsobom? (Nie.) Ako teda vznikol tento výsledok? (Spôsobila ho ľudská hlúposť.) Ľudia sami nemajú rozoznávanie, nevedia, ako riadiť svoje vlastné životy, nerozumejú, čo sú pozitívne veci a čo sú negatívne veci, nevedia, ako správne zaobchádzať so svojím fyzickým životom, nevedia, ako dodržiavať zákony prežitia, ktoré Boh ustanovil pre ľudí, a nevedia, ako nasledovať zákony rôznych vrodených fyzických podmienok. Vždy sa zapájajú do hlúpych a absurdných praktík, sú vždy plní predstáv a fantázií o Bohu a nemajú núdzu o prehnané túžby. Čo sa stane nakoniec? Vždy chodia okľukami, vždy robia chyby a neustále Boha zle chápu. Nie je to veľmi nepríjemná záležitosť? (Je.)

Ľudia, ktorí žijú v tele a v materiálnom svete, prichádzajú do kontaktu s množstvom informácií, množstvom myšlienok a názorov a tiež s množstvom rôznych osôb, udalostí a vecí. Ak nevedia, ako rozoznať, či sú rôzne osoby, udalosti a veci pozitívne alebo negatívne, nevedia, ako si vybrať, čo prijať a čo odmietnuť, nevedia sa pevne držať pozitívnych vecí a nevedia, prečo sú správne, a nevedia odmietnuť negatívne veci – nieto ešte, aby si uvedomovali negatívnu kvalitu týchto vecí – nie je takýto život veľmi nebezpečný? (Je.) Bez preháňania možno povedať, že im kedykoľvek hrozí strata života. Ľudia nedokážu správne riadiť ani svoj vlastný fyzický život a zdravie, také jednoduché veci; potrebujú, aby sa o nich strachovali iní, potrebujú Boha, aby ich chránil a dohliadal na nich, inak budú naďalej robiť chyby, či už sa odklonia príliš jedným smerom, alebo príliš druhým smerom. Niektoré ženy, ktoré prijali myšlienky zlých spoločenských trendov, si lámu hlavu nad spôsobmi, ako sa urobiť krásnymi, bez toho, aby venovali pozornosť následkom. Niektoré bez rozdielu užívajú tradičnú čínsku medicínu, niektoré bez rozdielu užívajú západnú medicínu, niektoré bezhlavo užívajú posilňujúce prostriedky a niektoré bezhlavo jedia určité jedlo. V dôsledku toho dostanú žalúdočné problémy a celé dni vzdychajú a vyzerajú choro a slabo. Nielenže sa im nepodarí stať sa krásnymi, ale dokonca sa stanú odpornými na pohľad. Niektorí ľudia majú celkom dobrú pleť, ale stále nie sú spokojní a trvajú na tom, že sa budú natierať všelijakou kozmetikou. V určitom okamihu použijú nekvalitnú kozmetiku a skončia znetvorení, ich tváre sú fľakaté a nerovnomerne sfarbené, až je na nich desivý pohľad. Niektorí ľudia podstupujú kozmetické procedúry aj plastické operácie – niektorí z nich sa snažia dať si zdvihnúť koreň nosa a nielenže sa im ho nepodarí zdvihnúť, ale nakoniec ho majú zdeformovaný, a niektorí si dajú urobiť výplne brady, ktoré sa nepodaria, a vyzerajú smiešne, kedykoľvek sa usmejú alebo zívnu, takže sa boja urobiť jedno aj druhé – to je také úbohé, je to taký únavný spôsob života! Nevytvárajú si tým problémy? Niektoré ženy, nespokojné so svojou výškou, si dajú zlomiť predkolenia, aby im ich následne znova spojili a predĺžili, ale zákrok sa nepodarí a ich kedysi úplne zdravé nohy sú zmrzačené. Nie je to tragické? (Je.) Vyskytli sa všetky možné nepriaznivé následky – takíto ľudia nikdy nedopadnú dobre. Akákoľvek myšlienka alebo názor, ktorý hlásia zlé trendy, je mylný a podlý, je skutočne mimoriadne škodlivý. Chutné jedlo a kozmetické praktiky, ktoré hlásia, nie sú skutočne dobré; všetky sú podlé a nakoniec ľuďom škodia a chytajú ich do pasce. Tieto nevedomé ženy sú ochotné trpieť túto ujmu a nemajú žiadnu schopnosť odrážať tieto podlé myšlienky a názory. Jedia, čo sa im povie, aby jedli, a robia, čo sa im povie, aby robili, bez toho, aby veci čo i len trochu rozoznávali, len slepo nasledujú. Aké sú poddajné! A čo sa nakoniec stane? Takmer žiadna z nich nedopadne dobre. Pokiaľ si neuvedomia svoju chybu v polovici cesty a nevrátia sa včas, aby znížili svoje straty, ak budú naďalej nasledovať tieto zlé trendy a prijímať tieto podlé myšlienky a názory, nakoniec budú čoraz viac skazenejšie, čoraz menej schopné rozlišovať dobré od zlého a svojím vzhľadom sa budú čoraz viac podobať diablom, zbavené svojej ľudskej podoby. Dá sa povedať, že deväťdesiatdeväť percent ľudí nemá rozoznávanie voči pozitívnym a negatívnym veciam a ochotne prijíma zlé trendy. Pozrite sa, čo hovoria ženy, keď spolu nakupujú oblečenie. Niektoré hovoria: „Toto ti nepristane; tvoja tvár v tom nevyzerá jasne a nezvýrazňuje to tvoju postavu. Nikto sa za tebou neobzrie. Myslím si, že tamto vyzerá sexi a každý sa za tým obzrie!“ Iné hovoria: „Toto nie je zvodné. Musíš ukázať trochu kože, musíš byť sexi a atraktívna na pohľad – len to bude fungovať. Ak budeš vždy taká rezervovaná a slušná, nikomu sa nebudeš páčiť.“ Niektoré matky dokonca trvajú na tom, aby sa ich dcéry stali herečkami. Dcéra hovorí: „Zábavný priemysel je taký skazený! Nechcem byť herečkou.“ Jej matka jej potom vynadá: „Nemáš žiadne ambície? S tvojou výškou, vzhľadom a pleťou máš také úžasné prirodzené predpoklady! Ak nebudeš zarábať peniaze ako herečka, čo budeme jesť? Pokiaľ sa môžeš stať slávnou a zarábať peniaze, je v poriadku vyspať sa s kýmkoľvek. Inak premárniš svoj dobrý vzhľad! Vychovali sme ťa do tohto veku a tvoj otec a ja čakáme, kedy sa budeme môcť tešiť z tvojho úspechu! Ak nám je aj toľko odopreté, na čo sme ťa mali?“ Je správne, aby rodičia takto vychovávali svoje deti? (Nie.) Aké sú následky takejto výchovy detí? (Deťom sa ubližuje.) Jedného dňa, keď takéto dieťa pochopí veci a prejde si toľkým utrpením a bolesťou, nevyhnutne začne nenávidieť svoju matku a povie: „Je to všetko tvoja vina! Neviedla si ma na správnu cestu! Povedala som, že nechcem hrať, ale ty si trvala na svojom. Pozri sa na mňa teraz – mám takmer štyridsať, stále si neviem nájsť manžela a nikto ma nechce. Tí, ktorí sa o mňa uchádzali, sa so mnou len zahrávali a nikdy si ma nechceli vziať. Nie je celý môj život zničený?“ Deti tak veľmi trpia a rodičia sú vinníkmi a koreňom problému. Privodili svojim deťom ujmu.

Ak sú veriaci v Boha presne ako neverci v tom, že sa nedokážu vymaniť zo zlých trendov, potom to naznačuje problém. Ak nemáš schopnosť rozpoznať žiadne zlé trendy, podlé či negatívne vyhlásenia alebo akékoľvek rôzne praktiky, do ktorých sa ľudia zapájajú, a bez ohľadu na to, o čo ide, ich dokonca nasleduješ a vedome ich sám skúšaš, potom sú to všetko v Božích očiach znaky hanby. Čo povie Boh? Povie, že ako človek nemáš schopnosť rozlíšiť dobré od zlého, nemáš skutočnú schopnosť prijímať pozitívne veci, a čo viac, vôbec si sa nezapojil do činov a praktík, ktoré by odmietali tie negatívne. Povie, že nie si človek a nespĺňaš základnú podmienku na to, aby si mal ľudské svedomie a rozum. Povie, že nie si človek a kráľovstvo ťa neprijme. Ak nie si človek, je pre teba nemožné prijať pravdu, pretože tvoje srdce je subjektívne ochotné prijať len podlé veci od satana, úplne vzdoruje pozitívnym veciam, stavia sa proti nim a odmieta ich; nikdy si k nim nezaujal postoj prijatia. Preto Boh hovorí, že nie si človek, že nemáš ľudskú prirodzenosť. Boh nechce ľudí bez ľudskej prirodzenosti. Nemysli si: „Ak ma Boh neprijme, budem jednoducho trpieť o niečo viac a zaplatím vyššiu cenu, aby som zapôsobil na Boha a zmenil Jeho postoj ku mne.“ To, čo Boh chce, nie je len určitý spôsob konania; Boh chce, aby si mal postoj prijímania pravdy z hĺbky svojho srdca, ako aj skutočnosť prijímania pravdy a dôkaz o jej praktizovaní. Musíš byť človekom, ktorý skutočne má ľudskú prirodzenosť – táto ľudská prirodzenosť nesmie byť predstieraná. Ak skutočne máš nejaké znaky normálnej ľudskej prirodzenosti, to znamená, ak máš mnoho prejavov rozlišovania dobrého od zlého, ak fakty ukazujú, že miluješ pozitívne veci, a ak existujú prípady, keď si prijal pozitívne veci a odmietol tie negatívne, pričom je zjavné, že žiješ podľa pravdy, potom Boh povie, že máš ľudskú prirodzenosť a nazve ťa človekom. Ak však povieš: „Aj ja mám ľudskú prirodzenosť, dokážem rozoznať pozitívne a negatívne veci,“ ale nemáš prejav žitia podľa pravda-reality a tvoje slová nie sú podložené dôkazmi, potom je to znepokojujúce. Z hľadiska učenia pripúšťaš, že „všetko, čo Boh hovorí a koná, sú pozitívne veci a pravdy, a všetko, čo hovorí a koná satan, sú podlé a negatívne veci; všetko, čo pochádza od Boha, sú pozitívne veci, všetko, čo pochádza od satana, sú negatívne veci, a všetko, čo pochádza od ľudí v spoločnosti, sú podlé a negatívne veci“. To znamená, že z hľadiska učenia hovoríš správne, bez problému a nemožno ti nič vytknúť, ale keď čelíš skutočným situáciám, nikdy neprijímaš pozitívne veci, nikdy sa ich nedržíš a nedodržiavaš pravidlá a zákony pozitívnych vecí. To dokazuje, že si človek, ktorý nerozoznáva dobré od zlého. Ľudia sami vo svojich srdciach jasne vedia, či tieto prejavy majú alebo nie. Keď počuješ podlú, negatívnu myšlienku alebo názor, alebo počuješ informácie o zlom trende, aký je tvoj postoj? Aké sú tvoje myšlienky a názory? K čomu sa prikláňaš? Súhlasíš s tým, alebo ťa to odpudzuje? Plánuješ si to uchovať v srdci a použiť to, keď to bude potrebné, alebo k tomu máš odpor a vo svojom srdci to odsudzuješ a úplne odmietaš prijať? Vo svojom srdci by si mal vedieť, aký presne je tvoj postoj. Ak niekto povie, že nevie, má vôbec srdce? Keďže nemá jasno ani vo vlastnom postoji – je toto normálny človek? Ak vo svojom srdci vieš, že nie si dobrý, že ťa veľmi zaujímajú rôzne zlé trendy a podlé vyhlásenia, a vždy ich chceš nasledovať a podieľať sa na nich, ale cítiš, že si nútený trochu sa držať späť len preto, že si obmedzovaný rôznymi pravda-princípmi Božieho domu a svojou vlastnou pýchou vyplývajúcou z tvojej viery v Boha, hoci v skutočnosti ťa v hĺbke srdca pozitívne veci odpudzujú a odmietaš ich, potom aj keď tvrdíš, že máš rád pozitívne veci a nemáš rád zlé trendy, ide to proti tvojim skutočným pocitom. Tu je príklad. Niektorí ľudia hovoria: „Jesť príliš veľa mäsa nie je dobré, je to nezdravé. Mal by si jesť mäso v malých porciách a jesť viac ryže, obilnín a zeleniny.“ Niektorí ľudia to dokážu prijať. Nemajú pocit, že jesť menej mäsa je proti ich vôli; necítia sa tým rozrušení alebo skutočne ukrivdení. Naopak, myslia si: „Toto je správne. Po tom, čo som to nejaký čas zažíval, cítim, že je to dobré pre moje telo. Môj celkový duševný stav sa zlepšil a fyzicky som zdravší ako predtým. Stravovať sa takto je skvelé!“ Pre niektorých ľudí je však prijatie tohto proti ich vôli. Už dávno si na to urobili svoj názor: „Čo je nezdravé na tom, keď ješ veľa mäsa? To, že ješ viac zeleniny, ťa nevyhnutne neurobí zdravším. Nech sa na to pozeráš akokoľvek, mäso chutí lepšie a je lákavejšie! Ak nie je mäso, je v poriadku zjesť trochu zeleniny – je to lepšie ako hladovať –, ale ak mäso je, mal by si ho zjesť veľa. Všetci ste hlupáci, všetci sa len pretvarujete. Ja som jediný, kto sa nepretvaruje. Nikto z vás nie je taký úprimný ako ja. Hovorím, čo si myslím. Mäso je jednoducho vynikajúce!“ Pri každom jedle zjedia veľmi málo zeleniny, no pomerne veľa mäsa. Povedzte Mi, prijímajú vo svojich srdciach pozitívne vyhlásenia? (Nie.) Neprijímajú ich, ani nie sú schopní ich praktizovať. V srdci k nim cítia hlboký odpor. Hovoria: „Ako môžu byť tieto vyhlásenia pozitívne? Prečo ja necítim, že sú pozitívne? Čo je na nich dobré? Čo je zlé na tom, že jem viac mäsa? Ešte som nezomrel a nikto z vás nežije lepšie ako ja!“ Neprijímajú fakty a nepripúšťajú, že jesť príliš veľa mäsa škodí ich zdraviu. Nedokážu prijať ani správne vyhlásenia, tak ako by mohli prijať fakty? To je ešte menej pravdepodobné. Pre takýchto ľudí je prijímanie pozitívnych vecí vo veľkom rozpore s ich vôľou. Cítia, že je to veľmi bolestivé a ťažké. To ukazuje, že s ich ľudskou prirodzenosťou je problém a že vo svojich srdciach nemilujú pravdu. Niektorí ľudia, keď počujú správne slová, ktoré sú pozitívne, dokážu ich s ľahkosťou prijať a povedia: „Práve toto ma trápilo a nevedel som, ako k tomu pristúpiť, nemal som žiadnu cestu praktizovania. Našťastie si do toho vniesol svetlo. Len čo som ťa počul, pocítil som, že tento pohľad na veci je správny, názor je čistý, objektívny a praktický a je v súlade s ľudskou prirodzenosťou.“ Po vypočutí to dokážu okamžite uviesť do praxe. Hoci môžu byť občas pôžitkárski a svojhlaví, rýchlo sa vrátia na správnu cestu. Konajú pozitívne veci bez toho, aby ich iní museli sledovať alebo držať na uzde, a nemajú pocit, že by takéto konanie išlo proti ich vôli, ani sa kvôli tomu necítia skľúčení. Je to podobné, ako keď ovce rady jedia trávu. Ak dáš ovciam mäso, nezjedia ho, ale ak im dáš trávu, zjedia ju s chuťou, pretože sú bylinožravce a to, čo vnútorne potrebujú, je tráva. Ale vlci sú iní. Tí cielene hľadajú mäso; trávu nejedia a cítia, že nič nie je také lákavé ako mäso. Toto sú prirodzené prejavy ich prirodzeností, ktoré nikto nemôže zmeniť. Nie je to niečo, čo nadobudli neskôr, ani niečo, čomu by sa naučili. Ovce sa rodia, aby jedli trávu, a vlci sa rodia, aby jedli mäso. Nikto nemôže naučiť ovcu, aby sa stala mäsožravcom, ani naučiť vlka, aby sa stal bylinožravcom. Toto je prejav ich podstaty. To, čo potrebuješ a čo miluješ, je dané tvojou ľudskou prirodzenosťou. Ak tvoja ľudská prirodzenosť nemá potrebu pozitívnych vecí, nebudeš ich milovať. Ak máš rád negatívne veci, znamená to, že tvoje srdce negatívne veci potrebuje. Toto je dané tvojou prirodzenosťou-podstatou, nikto iný ti to nemusí vštepovať. Ak ti niekto chce pomôcť zmeniť sa a hovorí s tebou v duchovnom spoločenstve o niektorých pravda-princípoch, možno budeš schopný ich dočasne prijať, aby si si zachoval tvár alebo preto, že sa chceš vyhnúť hanbe, a slovne vyjadríš svoj súhlas, ale to, ako premýšľaš a praktizuješ v skrytosti, je celkom určené tvojou prirodzenosťou. Nedokážeš to predstierať a ani tvoji rodičia ťa nemôžu zmeniť. To, či tvoja ľudská prirodzenosť obsahuje zložku milujúcu pozitívne veci a nenávidiacu tie negatívne, nie je niečo, o čom môže ktokoľvek rozhodnúť; rozhoduje o tom len tvoja vlastná podstata. Je to teraz jasné? (Áno.) Preto to, či človek dokáže rozoznať dobré od zlého, hovorí veľa o jeho ľudskej prirodzenosti. Ak je tvoja schopnosť rozoznávať dobré od zlého prirodzeným prejavom, potom si sa narodil s tým, že sa mimoriadne zaujímaš o niektoré pozitívne veci. Si veľmi ochotný počúvať, keď niekto povie niečo správne, a neprial by si si nič viac, len aby hovoril ďalej, aby si mohol viac počúvať, viac získať a robiť menej obchádzok, alebo dokonca žiadne. A keď sa stretneš s nejakými podlými, negatívnymi vecami, vo svojom srdci cítiš odpor, vyhýbaš sa im a nie si ochotný sa do nich zapojiť – nechceš o nich ani len počuť. Ty sám nepoznáš dôvody, prečo je to tak; jednoducho sa nedokážeš prinútiť k tomu, aby si mal rád negatívne veci. Si však veľmi ochotný počúvať, keď niekto povie niečo správne, a aj keď sa ti niekto vysmieva, je ti to jedno – nevieš, odkiaľ sa berie táto vnútorná pohnútka. Niektorí ľudia vidia toto tvoje úprimné odhodlanie, opovrhujú tebou a vysmievajú sa ti, mysliac si, že si hlupák, ale ty s nimi nesúhlasíš. Myslíš si: „Pokiaľ je to, čo niekto hovorí, dobré, prijímam to. Čo je na tom také ťažké?“ Toto je prirodzený prejav ľudskej prirodzenosti. Mať vo svojej ľudskej prirodzenosti tento prirodzený cit lásky k pozitívnym veciam a odporu k negatívnym veciam je charakteristikou a prejavom normálnej ľudskej prirodzenosti. Iba vtedy, keď máš tento cit a tento druh ľudskej prirodzenosti, môžeš byť čestný a láskavý a môžeš povedať to, čo by sa malo povedať, a urobiť to, čo by sa malo urobiť, zo správneho postoja a postavenia. Keď v sebe máš túto stránku ľudskej prirodzenosti, ktorá dokáže rozoznať dobré od zlého, vlastníš základný predpoklad na prijatie pravdy a na prijatie rôznych jasných Božích vyhlásení, ktoré zahŕňajú pravda-princípy. Ak v sebe nemáš túto stránku ľudskej prirodzenosti, ktorá dokáže rozoznať dobré od zlého, potom v tvojej ľudskej prirodzenosti chýbajú svedomie a rozum a nemáš základný predpoklad na prijatie pravdy, na prijatie Božích slov a na prijatie všetkého pozitívneho vedenia a správnych ciest od Boha. Ak nemáš ani len základný predpoklad na prijatie pravdy a na prijatie pozitívnych vecí, potom akákoľvek zmienka o tom, že by si bol schopný podriadiť sa, je jednoducho absurdná, je to čistá fantázia.

Ak niekto nevie, čo sú pozitívne veci a čo negatívne, a predsa hovorí: „Mám svedomie a som veľmi čestný a láskavý“, neukazuje to azda nedostatok sebauvedomenia? Odkiaľ pochádza tvoja čestnosť? Tvoja myseľ nie je naplnená ničím iným ako negatívnymi vecami – čím môžeš dokázať, že si čestný? Kde máš dôkaz? Na základe čoho hovoríš, že si čestný človek? A ako môžeš uvádzať tú svoju takzvanú láskavosť do praxe? V tvojom vnútri nie je nič iné ako podlé, negatívne myšlienky a názory. Môžeš byť láskavý? Bol by to úspech už len vtedy, ak by si ľudí nechytal do pasce a neubližoval im. Niektorí ľudia, aby dokázali, že majú ľudskú prirodzenosť a sú čestní a láskaví, si dávajú mená ako Zheng Wang, Zheng Zhang, Zheng Zhou, Zheng Gang^[a] – hoci tie mená určite znejú „čestne“, znamenajú azda, že človek je skutočne čestný? Odkiaľ pochádza pravá čestnosť? Pochádza z ľudskej prirodzenosti. Človek môže byť čestný iba vtedy, keď jeho ľudská prirodzenosť vlastní schopnosť alebo základné predpoklady na rozoznanie dobrého od zlého. Ak ani nevieš, čo sú pozitívne veci, alebo ak jednoducho nemiluješ pozitívne veci a nikdy si neprijal jedinú pozitívnu vec alebo pozitívnu myšlienku či názor, a napriek tomu vyhlasuješ, že si čestný, nie je to nehanebné? Na základe čoho vyhlasuješ, že si čestný? Niektorí hovoria: „Môj svetonázor, hodnoty a pohľad na život sú správne.“ Má to niečo spoločné s pravdou? Znamená snáď mať správny svetonázor, hodnoty a pohľad na život, že človek vlastní pravdu? Iní hovoria: „Mám ‚pozitívnu energiu‘. Veci, ktoré hovorím a robím, sú praktické a povzbudzujú ľudí. Nikdy nehovorím veci, ktoré ľudí zraňujú, nikdy nehovorím nič skľučujúce a nehovorím veci, ktoré ľudí privádzajú do rozpakov alebo v nich vyvolávajú negatívne pocity a slabosť, alebo ktoré ich odrádzajú. Všetko, čo hovorím, ľudí povzbudzuje, motivuje alebo inšpiruje. Počíta sa toto ako ‚pozitívna energia‘? Tento termín, ‚pozitívna energia‘, je dnes v spoločnosti veľmi populárny. Aká veľkolepá, módna a noblesná myšlienka je ‚byť plný pozitívnej energie‘!“ Iní hovoria: „Pozrite, ako prekypujem duchom spravodlivosti. Keď tam stojím, vyzerám ako vojak – moje oči sú jasné a môj pohľad je prenikavý, nie som ľahkovážny. Tí miestni chuligáni, opovrhnutiahodní darebáci a zlí ľudia sa ku mne neodvážia priblížiť. Keď sú predo mnou, ich pravá tvár je odhalená, ukážu svoju zbabelosť a vyzerajú úboho. Keď je v mojej prítomnosti bežný človek, musí sa správať slušne a neodváži sa konať bezohľadne. Vidíte, tento môj spravodlivý duch dokáže potlačiť podlosť!“ Je toto čestnosť? (Nie.) V spoločnosti je populárne okrádať bohatých, aby sa pomohlo chudobným, konať statočne pre spravodlivú vec, byť láskavý a dobročinný a byť hrdinom, ktorý zachraňuje dámy v núdzi. Niektorí ľudia, keď robia takéto veci, považujú sa za hrdinov a mnohí ďalší sa pred týmito hrdinami klaňajú. Iní hovoria: „Nikdy nikoho nevyužívam, som naplnený duchom spravodlivosti, som rozhodne čestný a nestranný a dokážem rozlíšiť dobré od zlého. Keď sa dvaja ľudia hádajú a požiadajú ma, aby som spor urovnal, obom stranám udelím rovnaký trest a neprejavujem žiadnu predpojatosť. Pozrite sa na tohto ducha spravodlivosti, ktorým som naplnený, všetci ma obdivujú!“ Počíta sa to ako čestnosť? (Nie.) Zatiaľ čo predtým spomínané myšlienky o „správnom svetonázore, hodnotách a pohľade na život“ a „pozitívnej energii“ sú populárne čínske výrazy, táto posledná – byť láskavý a dobročinný, hromadiť zásluhy, robiť dobré veci a konať statočne pre spravodlivú vec – je pravdepodobne všeobecne uctievaná vo všetkých krajinách a medzi všetkými národmi. Ľudia to preto považujú za ducha spravodlivosti, za čestnosť. Dokonca aj väčšina veriacich v Boha si myslí, že je to veľmi čestné, a hovorí: „Pozrite sa na nášho národného hrdinu, toho a toho. Položil svoj život za spravodlivú a veľkú vec národa, obetoval sa, aby vyhodil do vzduchu bunker na ochranu národa. Bol naplnený duchom spravodlivosti. Tak toto znamená mať ľudskú prirodzenosť!“ Keď sa na to pozrieme teraz, je tento názor správny? (Nie.) V čom je nesprávny? Tieto druhy čestnosti, ktoré ľudia uznávajú alebo ktoré uctievajú, sa posudzujú podľa štandardov založených na ľudskej túžbe po veciach, ktoré sú dobré a relatívne pozitívne. Pre telesné predstavy a fantázie ľudí a preto, že nerozumejú tomu, čo sú pozitívne veci, považujú za dobrých ľudí tých, ktorí dokážu obetovať vlastné záujmy pre iných a správajú sa dobre – alebo tých, ktorí aktívne nechytajú iných do pasce ani im neubližujú, nepredstavujú pre iných žiadnu hrozbu a nespôsobujú zlé následky. Uctievajú ich a označujú ich za čestných. Táto definícia „čestnosti“ je založená na ľudských predstavách o čestnosti, ako aj na ich nenávisti k zlým trendom a podlému ľudstvu a na ich túžbe po úžasných veciach. Pretože väčšina ľudí v ľudskej rase iných utláča, šikanuje, chytá do pascí a ubližuje im, a pretože tento svet je taký zlý, temný a bez stopy čestnosti alebo spravodlivosti, tak keď sa objavia takíto hrdinovia alebo takzvaní dobrí Samaritáni a dobrodinci, ľudia majú tendenciu ich uctievať a definovať ich tými najlepšími možnými výrazmi. Sú princípy tejto definície presné? (Nie sú.) Samotné princípy a základ definície sú samy osebe nepresné. Napríklad v skupine je niekto, koho väčšina ostatných šikanuje, ale je tam určitý jednotlivec, ktorý ho nešikanuje. Šikanovaný človek hovorí: „Ten, kto ma nešikanuje, je dobrý človek.“ Je toto vyhlásenie presné? (Nie.) Je logické? (Nie je.) Povedzte Mi, čo je na ňom zlé? (Možno ten, kto ho nešikanuje, ho jednoducho nepovažuje za nesympatického, alebo ho nešikanuje preto, lebo objektívna situácia a okolnosti nie sú vhodné. To neznamená, že ide o dobrého človeka.) Jeho názor obsahuje logickú chybu. Myšlienka, že ľudia, ktorí ťa šikanujú, sú zlí, a preto tí, ktorí ťa nešikanujú, musia byť dobrí, je logická chyba, však? (Je.) Väčšina ľudí, ktorí šikanujú iných, nie sú dobrí ľudia, ale tvoj štandard na definovanie toho, čo znamená šikanovať iných, nemusí byť nevyhnutne presný. Teda ani tvoja definícia, že ľudia, ktorí ťa šikanujú, sú zlí, tiež nie je nevyhnutne presná a rovnako nie je presné tvrdiť, že ľudia, ktorí ťa nešikanujú, musia byť dobrí. Môže existovať niekoľko scenárov, prečo ťa niekto nešikanuje. Možno ti nechce venovať pozornosť, takže sa neobťažuje ťa šikanovať. Možno ťa nepozná, takže ťa nemôže šikanovať. Možno cíti, že si tvrdší ako on, takže sa ťa neodváži šikanovať. Takýchto možných scenárov je viac. Tvoj základ pre to, aby si ho definoval ako dobrého človeka, je postavený na tom, že ťa nešikanoval, takže samotný základ tejto definície je chybný. Aký je teda skutočný základ pre definovanie niekoho ako dobrého človeka? Ak tento človek miluje pozitívne veci, zaobchádza s ostatnými spravodlivo a podľa princípov a má tiež princípy v tom, ako robí veci, potom aj keď s tebou niekedy hovorí bez obalu, drsným tónom alebo ťa kritizuje, nešikanuje ťa. Koná podľa princípov a posudzuje záležitosti na základe faktov. Takýto človek je teda skutočne dobrý a je schopný zaobchádzať s ľuďmi podľa princípov. Ale niektorí ľudia takí nie sú. Keď vidia, že máš postavenie a si tvrdý, nadbiehajú ti. Keď vidia, že nemáš žiadne postavenie a si znevýhodnený, šikanujú ťa, šliapu po tebe a vždy ti ubližujú, keď hovoria. Ak urobíš niečo správne, závidia ti. Ak urobíš niečo zlé, vysmievajú sa ti a znevažujú ťa. Takíto ľudia sú zlí. Ak posudzuješ dobré a zlé na základe pozitívnych vecí a pravda-princípov, potom tvoje štandardy, podľa ktorých hodnotíš veci, a výsledky tvojho hodnotenia budú správne. Hodnotenie alebo definícia pozitívnych a negatívnych vecí vo svete a v spoločnosti je sama osebe prevrátená. Väčšina ľudí v spoločnosti zbožňuje vodcov, ktorých milujú, slávnych ľudí alebo hviezdy. Nech už títo slávni ľudia, hviezdy a vodcovia povedia čokoľvek, myslia si, že je to správne, a nikto to neodhaľuje ani sa proti tomu nestavia. Bez ohľadu na to, ako sa títo ľudia vyvyšujú nad obyčajných ľudí a kruto po nich šliapu, ako diskriminujú alebo vydierajú chudobných, alebo dokonca bezohľadne ničia ľudské životy, akoby boli bezcenné, nikto nepovstane, aby proti nim protestoval alebo demonštroval. Ak urobia niekoľko dobrých vecí, aby získali politické body, potom ich mnohí budú chváliť a velebiť. Ak sa však objaví človek, ktorý bojuje za spravodlivosť a odhalí satanský režim alebo slávnych ľudí a veľké osobnosti, potom naňho masy kolektívne zaútočia v zúfalej nádeji, že ho vyradia a postarajú sa, aby zmizol. Čo to ukazuje? Že spoločnosť robí všetko nespravodlivým, zvráteným spôsobom; prevracia dobré a zlé. Štandardy, podľa ktorých skazené ľudstvo definuje dobro a zlo, a pozitívne a negatívne, sú všetky zlé, a preto sú aj závery, ktoré vyvodzujú, nerozumné.

Pozrime sa na jeden príklad. Sú takí, ktorí sa vlámu do domovov a vykrádajú ich – okrádajú bohatých, aby pomohli chudobným. Po tom, čo bohatých oberú o ich majetok, poskytujú pomoc obyčajným ľuďom. Keď z toho obyčajní ľudia profitujú a využívajú to, sú šťastní a chvália týchto ľudí ako hrdinov a čestných ľudí plných cností. Ak však analyzuješ veci, ktoré robia títo takzvaní čestní ľudia plní cností, sú skutočne čestní? Niektorí bohatí ľudia nadobudli svoje bohatstvo usilovným hospodárením a úsilím a sú dokonca aj takí, ktorí svoje bohatstvo nahromadili len vďaka hospodáreniu a úsiliu niekoľkých generácií. Akým právom ich okrádaš o ich veci? Okradol si ich o ich súkromný majetok – to je nesprávne. Ak si schopný, choď a zarob si peniaze sám. Použiť peniaze, ktoré si sám zarobil, na pomoc chudobným – to možno považovať za dobročinnosť. Ty však okrádaš bohatých o ich majetok, berieš si to, čo patrí iným, ako svoje vlastné, a potom pomáhaš chudobným. V očiach chudobných sa to považuje za čestné. Nie je to nanajvýš absurdný pohľad? Chudobní a obyčajní ľudia uctievajú takýchto ľudí ako hrdinov a títo „hrdinovia“ si užívajú tento titul a túto česť, akoby im právom patrili. Nie je to nehanebné? Nie je to nanajvýš absurdné? (Je.) Sami nemajú na to, aby zarábali peniaze, a prechovávajú odpor k bohatým, preto používajú násilie, aby bohatých okradli o ich bohatstvo a rozdali ho obyčajným ľuďom, aby ich obyčajní ľudia chválili. V skutočnosti veci, ktoré si berú, vôbec nie sú to, čo nadobudli vlastnou prácou, a to, čo si chudobní užívajú, nie sú veci, ktoré patria týmto lupičom, ale veci, ktoré patria bohatým. Prečo by teda mali byť obyčajní ľudia a chudobní hlboko vďační týmto ľuďom len preto, že tieto veci prešli ich rukami? A je správne, aby si obyčajní ľudia tieto veci užívali s pokojným svedomím? Sú to veci, ktoré si zaslúžiš? Nadobudol si ich vlastnou prácou? S pokojným svedomím si užívaš ukradnuté veci, ktoré si nezískal vlastnou prácou, a dokonca máš pocit, že bohatí by mali byť okradnutí a že by si si mal ukradnuté veci užívať. Dostávaš ich zadarmo a bez akejkoľvek námahy, a užívaš si ich s pokojným svedomím. Nie je to nehanebné? (Áno.) Títo takzvaní hrdinovia si užívajú tento obdiv ľudí a túto poctu. Robia tieto veci, aby uspokojili svoju vlastnú márnivosť. Čím viac ich ľudia chvália a zbožňujú, tým viac prepadajú šialenstvu, a dokonca vykrádajú paláce, kradnú z nich poklady, predávajú ich a potom rozhadzujú peniaze na dvoroch chudobných. Spôsob, akým pomáhajú chudobným, je okrádanie bohatých. Nie je to nanajvýš absurdné? (Je.) Nehovoriac o tom, či okrádanie iných o ich majetok porušuje zákon, z hľadiska morálky a ľudskej prirodzenosti je to neprijateľné a nie je to takzvaná čestnosť. Tie veci, ktoré ukradli, vôbec nie sú veci, ktoré by mali vlastniť. Sú to veci získané podlými, nečestnými, pochybnými, nezákonnými a nekonvenčnými prostriedkami. Vymieňajú ich za peniaze a potom pomáhajú tým, ktorí v skutočnosti pomoc ani nepotrebujú, alebo tým, o ktorých si myslia, že by im mali pomôcť. Potom od týchto ľudí prijímajú uznanie a užívajú si túto poctu. Nie je to nehanebné? A predsa sú na seba veľmi hrdí a nazývajú sa hrdinami, ktorí okrádajú bohatých, aby pomáhali chudobným. Takíto ľudia sú v spoločnosti obzvlášť obľúbení. V dávnych časoch existovali takíto takzvaní „hrdinovia“ a ich príbehy kolujú dodnes. Nie je to absurdné? (Je.) V celom ľudstve je len veľmi málo tých, ktorí skutočne rozumejú, čo sú pozitívne veci a čo negatívne. Ľudia tieto veci nedokážu rozoznať. Koľko dní si môžu obyčajní ľudia užívať veci, ktoré ukradli títo „hrdinovia“? Zaslúžiš si to? Zarobil si si na to? Nie je to ani to, na čo si si zarobil, ani to, čo si zaslúžiš – to sa nazýva prijímanie nezaslúžených ziskov. Je pre teba čestné užívať si tieto veci? Si chudobný, pretože si lenivý alebo ti chýbajú schopnosti. Človek so svedomím a rozumom by sa mal uspokojiť s tým, že má jedlo a oblečenie, a mal by si užívať len to, na čo si dokáže zarobiť. Boh ti dáva prostriedky na prežitie, preto by si mal byť spokojný. Ak vidíš niekoho, kto je bohatý, kto má veľa vecí, kto je majetný, a ty chceš vždy rovnaký podiel z toho, čo má on, je to rozumné? Táto myšlienka sama osebe nie je rozumná. Satan ovláda spoločnosť a má nad ňou moc, takže v nej, samozrejme, neexistuje žiadna spravodlivosť. V spoločnosti je chudobných veľa, zatiaľ čo bohatých je málo – bez ohľadu na to, čo to spôsobilo, faktom zostáva, že niektorí ľudia sú bohatí a iní chudobní. Spoločnosť je taká – môžeš byť schopný, a predsa sa nestaneš bohatým, a môžeš byť neschopný, a predsa môžeš žiť ako bohatý človek. Nikto nedokáže tieto veci jasne vysvetliť, ale nech je to akokoľvek, aj v tomto je Božie usporiadanie. Veci ukradnuté iným ti nepatria, a aj keď ich získaš, nie sú tvoje a skôr či neskôr ich stratíš. Pozri sa na tých, ktorí pod zámienkou rytierstva a spravodlivosti vnikajú do domovov a vykrádajú ich a okrádajú bohatých, aby pomohli chudobným. V úzadí robia všelijaké zlé veci, napríklad sa oddávajú obžerstvu, pitiu, smilstvu a hazardným hrám a berú drogy, a niektorí dokonca páchajú vraždy alebo znásilnenia. Potom ich obyčajní ľudia uctievajú ako hrdinov len preto, že niekoľkokrát okradli bohatých, aby pomohli chudobným. Nie je toto príklad toho, ako sa darí podlým povahám? Obyčajní ľudia – opovrhnutiahodné typy, nízke masy a zberba – sa cítia šťastní vždy, keď získajú nejaký malý úžitok, a chvália každého, kto im ho poskytuje. A čo tí „hrdinovia“? Obyčajní ľudia im preukazujú určitú poctu, odmeňujú ich a vyzdvihujú ako hrdinov, a tak si myslia, že je to vavrínový veniec, že sú skutočnými hrdinami a že sú jedineční. Takže pokračujú v okrádaní, až kým ich pri lúpeží v kráľovskom paláci nezasiahne jediná guľka, ktorá ich usmrtí. Naozaj si mysleli, že majú veľké schopnosti a sú nadľudskí, že sú povýšení a nadradení nad obyčajných ľudí, no v skutočnosti nemali ani len schopnosť vyhnúť sa guľke a nakoniec prišli o život. Nezaslúžili si to? (Áno.) Samotný akt lúpeže nie je čestný. Je to nízke. Spoliehať sa na lúpež, aby si človek zabezpečil chválu obyčajných ľudí, aby si zabezpečil dobrú povesť, aby si zabezpečil trochu cti – aká je to opovrhnutiahodná vec. Nakoniec dokonca chvália sami seba: „Obyčajní ľudia nedokážu vyžiť a ľudia sú v zúfalej situácii, a to všetko kvôli úradníkom. Pozrite sa, akého ducha spravodlivosti mám; mám súcit s obyčajnými ľuďmi z nižšej triedy!“ Sú takíto ľudia čestní? (Nie.) Obyčajní ľudia tiež hovoria falošným jazykom a usmievajú sa, keď získajú nejaký úžitok. Ak od teba nezískajú žiadnu výhodu, bez ohľadu na to, v akej ťažkej situácii sa ocitneš, nebudú ti venovať žiadnu pozornosť. Ak im však preukážeš láskavosti a umožníš im získať niečo hmatateľné, budú šťastní a povedia: „Si taký dobrý človek! Človek veľkej dobročinnosti!“ Hovoria veľmi pekne znejúce veci, ale ani jediné slovo z toho, čo hovoria, nie je pravdivé. Nedokážu povedať ani len správne slová. Ako vôbec môžu byť čestní? V skutočnosti je všetko, čo hovoria, klamstvo.

Niektorí ľudia sa považujú za naplnených duchom spravodlivosti, za ľudí so svedomím a ľudskou prirodzenosťou. Stojí však tento ich spravodlivý duch vôbec za zmienku? A čo viac, vôbec to nie je duch spravodlivosti; je to druh čestnosti, ktorú si sami vymysleli vo svojich predstavách a ktorá nemá nič spoločné s pozitívnymi vecami, o ktorých hovorí Boh, ani so žiadnymi pravda-princípmi. Toto nie je čestnosť; sú to prekrútené uvažovanie, herézy a bludy. Dá sa povedať, že výroky, ktoré propagujú, ako napríklad pozitívna energia, správny svetonázor, hodnoty a pohľad na život a jedinečný, prenikavý vhľad, sú zdanlivo čestné a správne, no v skutočnosti také nie sú. Presnejšie povedané, všetko sú to zhubné trendy a zlé vplyvy, prekrútené uvažovanie a herézy; všetko sú to negatívne veci, a všetky tieto herézy a bludy sú presným opakom pozitívnych vecí. Preto, ak súhlasíš s týmito výrokmi nevercov a stále sa držíš týchto názorov vo svojom srdci, dokazuje to, že rovnako ako neverci nie si čestným človekom a že v tvojej ľudskej prirodzenosti nie je žiadna čestnosť. Chceš sa vydávať za čestného človeka, rovnako ako sa satan snaží vydávať za anjela svetla. Satan hovorí určité príjemne znejúce veci, chce sa vydávať za Boha, za čestného človeka plného cností a za niečo pozitívne. Aj ty sa vydávaš za niekoho, kým nie si; vždy hovoríš, že máš správny svetonázor, hodnoty a pohľad na život, že máš pozitívnu energiu a spravodlivého ducha, že si hrdina, človek s prenikavým a jedinečným vhľadom, alebo že si čestný a ničoho sa nebojíš, že kamkoľvek ideš, nesieš so sebou spravodlivého ducha, keď hovoríš a jednáš s ľuďmi – vždy sa takto prezentuješ. Nuž, hovorím, že si človek bez štipky svedomia, niekto, kto sa chce vydávať za človeka, ktorý má ducha spravodlivosti, je čestný a má ľudskú prirodzenosť. Keďže tieto veci predstieraš, znamená to, že ich nevlastníš – inak by si to musel predstierať? Ak by si skutočne mal ľudskú prirodzenosť, nepotreboval by si ju predstierať, ani by si nemohol prijať výroky, ako sú takzvaný „správny svetonázor, hodnoty a pohľad na život“, „pozitívna energia“, „mať ducha spravodlivosti“ a „mať hrdinského ducha“; neprijal by si tieto negatívne veci – a to už ani nehovorím o tom, že po toľkých kázňach, ktoré si si do dnešného dňa vypočul, by si mal mať schopnosť rozoznávať tieto veci. Keby si mal ľudskú prirodzenosť, už dávno by si tieto negatívne veci odmietol. Ak by niekto tieto výroky a argumenty skutočne predložil, aj keby si nemal schopnosť rozoznávania, neprijal by si ich z hĺbky svojho srdca. Pomyslel by si si, že tieto veci sú príliš falošné, že veci, ktoré presadzujú takzvaní sociológovia, pedagógovia a myslitelia, takzvaní slávni ľudia a veľké osobnosti, a tí démoni a diabolskí králi tohto sveta, sú všetko veci, ktoré nabádajú ľudí, aby sa pretvarovali. Je to ako výrok, ktorý je v spoločnosti populárny: „Ak každý dá trochu lásky, svet sa stane nádherným miestom.“ Vidíš, zlí diabli hovoria, že každý by mal dať trochu lásky, inými slovami, že obyčajní ľudia by mali všetci dávať lásku, všetci milovať zlých diablov, poslušne počúvať a poslúchať ich stranu a nemali by robiť rozruch ani spôsobovať problémy krajine a ich strane, a potom bude na svete mier. Ale kedy sú to obyčajní ľudia, kto robí rozruch? Je jasné, že sú to diabli, ktorí podnecujú nepokoje a súperia o moc a zisk. Ľudstvo bolo zvedené a skazené satanom; všetci nasledujú diablov a satana a všetci sa vyhýbajú Bohu a odporujú Mu. Môže teda táto spoločnosť poznať mier? Povedzte Mi, má výrok „Ak každý dá trochu lásky, svet sa stane nádherným miestom“ vôbec nejakú váhu? Všetko sú to len slová, ktorými sa klamú deti. Ak nemáš schopnosť rozoznávať tieto slová a veríš, že „pre svet ešte existuje nádej, v tejto ľudskej rase je stále viac dobrých ľudí ako zlých, svet sa v budúcnosti stane nádherným miestom a táto ľudská rasa bude smerovať ku krásnemu zajtrajšku“, potom sa tvoje myšlienky a názory nelíšia od myšlienok a názorov širokej verejnosti a si jednoducho nečlovek. Jednou z charakteristík neľudí je, že sa obzvlášť radi maskujú, používajú príjemne znejúce, kvetnaté, pokrytecké výroky, aby zamaskovali svoju pravú tvár, zatiaľ čo hlbiny ich sŕdc sú mimoriadne špinavé a temné a ich opovrhnutiahodné, nečestné taktiky nasledujú jedna za druhou. Vôbec nemilujú čestnosť a spravodlivosť; milujú len taktizovanie. Hovoria veľmi príjemne znejúce veci, no za svojimi úsmevmi skrývajú dýky a páchajú každý zlý skutok, aký si len možno predstaviť. Takíto ľudia sú zbavení ľudskej prirodzenosti. Toto sú presne prejavy tých, ktorí sú zbavení ľudskej prirodzenosti. Je toto prejav čestnosti? (Nie.) Keďže títo ľudia nie sú čestní, myslíš si, že by mohli byť láskaví? (Nie.) O láskavosti ani nehovoriac; bolo by dôvodom na oslavu, keby spáchali aspoň o jeden zlý skutok menej, bolo by to požehnaním pre každého na zemi. A predsa sa nazývajú čestnými! To len spievajú chvály na seba samých! Ani nevedia, čo sú pozitívne veci, a aj keď o pozitívnych veciach počujú, vo svojich srdciach ich nemajú radi, ba dokonca sú im odporné a sú z nich znechutení. A predsa stále hovoria, že sú čestní a láskaví. Koho si myslia, že klamú? Takzvaná čestnosť, láskavosť a rozum ľudstva nie sú založené na pozitívnych veciach ani na kritériách pravdy. Preto čestnosť, láskavosť, rozumnosť, svedomie a rozum ľudí, ako ich definuje ľudstvo, sú nepresné, nemajú základ v pravde a sú len prekrúteným uvažovaním a herézami.

Ak má človek svedomie a rozum, potom je v prvom rade niekým, kto dokáže rozoznať dobré od zlého. Po druhé, vie, čo je správne a čo nesprávne. Práve sme hovorili v duchovnom spoločenstve o rozoznávaní dobrého od zlého. Posúď sám seba a potom posúď svojich rodičov a svojich súrodencov – je niekto z vás človekom, ktorý dokáže rozoznať dobré od zlého? Si takým človekom? Ak si niekto, kto dokáže rozoznať dobré od zlého, potom v budúcnosti bude tvoje prijatie pravdy a podriadenie sa jej samozrejmosťou. Ak vynaložíš trochu úsilia, znesieš nejaké ťažkosti a zaplatíš určitú cenu, budeš to schopný dosiahnuť – potom je nádej na tvoju spásu. Ak však nie si niekým, kto dokáže rozoznať dobré od zlého, a v minulosti si mal odpor k pravde, nedokázal si ju prijať a nebol si ochotný ju praktizovať, a pri zmienke o prijatí a praktizovaní pravdy si bol úplne otrávený a cítil si sa, akoby ti niekto zovrel hlavu do zveráka, bol si plný úzkosti a chýbala ti sloboda, potom budeš mať v budúcnosti rovnaký pocit z prijímania a praktizovania pravdy; pravdu neprijmeš. Tvoja neschopnosť prijať pravdu a tvoj odpor k nej nie sú spôsobené tým, že veríš v Boha krátko, ani tým, že ťa Boh nedisciplinoval alebo za teba neprevzal zodpovednosť. Toto nie sú skutočné príčiny. Čo je skutočnou príčinou? Nemáš schopnosť rozoznať dobré od zlého, tento základný predpoklad. Preto ani v budúcnosti nebudeš schopný prijať pravdu a nebudeš schopný dosiahnuť podriadenie sa pravde. Niektorí ľudia hovoria: „Ak nedokážem prijať pravdu ani sa jej podriadiť, môžem ešte získať spásu?“ A čo hovoríte vy – môžu? (Nie.) Moja odpoveď znie: „Je veľmi ťažké to povedať.“ Prečo je to veľmi ťažké povedať? Po tom, čo som teraz povedal tak veľa a vymenoval toľko prejavov, nie je isté, či sa s nimi dokážeš stotožniť alebo ich v sebe rozpoznať. Okrem toho tiež nie je isté, či dokážeš pochopiť tieto záležitosti a tieto aspekty pravdy, o ktorých som hovoril. Preto, aj keď vám nepoviem, či môžete byť spasení, každý z vás to môže zistiť na základe svojho postoja k pravde a k pozitívnym veciam. Nie je potrebné, aby som vám to hovoril tak jasne a tak otvorene; každý z vás to už vo svojom srdci vie.

B. Vedieť, čo je správne a čo nesprávne

Teraz, keď sme ukončili duchovné spoločenstvo o rozoznávaní dobrého od zlého, mali by sme ďalej hovoriť o tom, ako vedieť, čo je správne a čo nesprávne, áno? (Áno.) Vedieť, čo je správne a čo nesprávne, sa určite líši od rozoznávania dobrého od zlého; inak by nebolo potrebné o nich diskutovať oddelene. Vedieť, čo je správne a čo nesprávne, znamená, že z hľadiska ľudskej prirodzenosti musí človek vedieť, ktoré názory a ktoré slová sú správne a ktoré sú nesprávne. To, čo je správne, by sa malo zachovávať, a to, čo je nesprávne, by sa malo opustiť. V mysliach normálnych ľudí existujú určité myšlienky, názory a základy na rozoznávanie toho, čo je správne a čo nesprávne. Budú trvať na tom, čo je správne, a budú oponovať tomu, čo je nesprávne, alebo to dokonca odmietnu. Ak niekto nedokáže urobiť ani toto, svedčí to o tom, že v jeho ľudskej prirodzenosti niečo chýba; možno tiež s istotou vyhlásiť, že takíto ľudia sú zbavení ľudskej prirodzenosti. Ak ako človek hovoríš, že máš ľudskú prirodzenosť, ale ani nevieš, čo je správne a čo nesprávne, ako si potom môžeš počínať? Ako si môžeš počínať správne? Ako môžeš hovoriť každé slovo a konať každý skutok v rámci ľudskej prirodzenosti? Ak nevieš, čo je správne a čo nesprávne, potom ani jedno tvoje slovo a čin nie sú vyslovené a vykonané v rámci ľudskej prirodzenosti. Čo to znamená nekonať a nehovoriť v rámci ľudskej prirodzenosti? Znamená to, že tieto slová nehovoríš a tieto veci nerobíš rozumne, na základe správnych myšlienok a názorov, ktoré by ľudská prirodzenosť mala mať – práve to znamená nehovoriť a nekonať v rámci svojej ľudskej prirodzenosti. Niektorí ľudia hovoria: „Ak človek nehovorí a nekoná v rámci svojej ľudskej prirodzenosti, na akom základe potom hovorí a koná?“ V zásade existujú dva základy. Prvým je hovoriť a konať v rámci démonickej prirodzenosti, keď človek žije podľa satanskej povahy. Ľudia, ktorí rozumejú pravde, vidia, že myšlienky, názory a postoje týchto ľudí v ich slovách a činoch sú rovnaké ako u diablov a že tieto veci ľudí zavádzajú, škodia im, pokúšajú ich a uvádzajú ich do omylov a nie sú to pozitívne veci. Toto je jeden základ: hovoriť a konať v rámci vlastnej démonickej prirodzenosti. Druhým je hovoriť a konať ako zver, a zvery sú ešte viac zbavené ľudskej prirodzenosti. Byť zbavený ľudskej prirodzenosti znamená hovoriť a konať bez svedomia alebo rozumu; je to také jednoduché. Slová, ktoré hovoria zvery, sú len kopou zmätených, hlúpych a prekrútených slov; všetko, čo hovoria, sú len prekrútené učenia. Vidíš, že slová, ktoré hovoria, sú rovnaké ako myšlienky a názory zvierat – sú prekrútené a hlúpe, tupé a pomätené. Keď si ich vypočuješ, nevieš, či sa máš smiať alebo plakať, a povieš si: „Ako to môže povedať? Akoby to hovorilo troj-či päťročné dieťa, je to absurdné a bez rozumu. Toto nie sú slová, ktoré by mal hovoriť dospelý človek! Jeho slová nedávajú zmysel, sú smiešne – je príliš trápne hovoriť ich pred ľuďmi!“ To hovorí zviera, zver. Hovoria a konajú v rámci prirodzenosti zvieraťa, bez akéhokoľvek zmyslu, o ktorom by sa dalo hovoriť, alebo akejkoľvek rozumnosti, nieto ešte svedomia a rozumu. To znamená, že ich reč je krajne iracionálna, bez akejkoľvek logiky. Nevieš, odkiaľ sa berú veci, ktoré hovoria, a keď si ich vypočuješ, si úplne zmätený a bezradný. Čím viac počúvaš ich slová a ich rozprávanie o veciach, tým chaotickejšie sa ti to zdá a nemáš možnosť im porozumieť. Keď hovoria, vždy sa točia v kruhu, pletú piate cez deviate, opakujú sa a donekonečna tárajú o tom istom, a aj tak to na konci nevedia uzavrieť. Toto je zver, hovoriace zviera. Takíto ľudia majú jednu charakteristiku, a to, nech robia čokoľvek, nech hovoria čokoľvek, nech majú akúkoľvek myšlienku či názor, alebo nech si akúkoľvek myšlienku či názor osvoja, ani sami nevedia, či sú správne alebo nesprávne. Toto je charakteristika ich ľudskej prirodzenosti. Charakteristika ich ľudskej prirodzenosti sa v konečnom dôsledku prejaví tak, že takíto ľudia nemajú ľudskú prirodzenosť, to znamená, že nemajú svedomie a rozum. Ani nevedia, čo je správne a čo nesprávne, takže si myslíš, že dokážu hovoriť a konať so svedomím? Môžu mať svedomie a rozum normálneho človeka, ak nevedia, čo je správne a čo nesprávne? Môžu mať myslenie normálneho človeka, ak nedokážu rozoznať, čo je správne a čo nesprávne? Nikdy ho nebudú mať. Normálni ľudia s takýmto človekom nedokážu komunikovať. Prečo to hovorím? Je to preto, že si bez lásky? Nie, je to preto, že nemáte nič spoločné, nezdieľaš s nimi žiadne myšlienky ani názory. Komunikovať s nimi je ako komunikovať so zvieraťom, s diablom; je to nemožné. Povedz Mi, ak hovoríš s diablami a satanmi o pravde, dokážeš sa k nim dostať? Ak povieš diablom a satanom: „Mal by si veriť v Boha. Boh stvoril ľudstvo. Ako stvorené bytosti je len správne a náležité, aby ľudia uctievali Boha,“ čo povedia? „Uctievať Boha? Chcem, aby ľudia uctievali mňa! Koľko peňazí dostanem za uctievanie Boha? Urobím to, ak dostanem zaplatené.“ Čo sú to za slová? Dokážeš komunikovať s diablami? (Nie.) A čo so zvieratami, dokážeš s nimi komunikovať? (S nimi tiež nedokážeme komunikovať.) Vidíš, niektoré zvieratá si mimoriadne strážia potravu, keď jedia. Keď zožerú svoje vlastné jedlo, dokonca sa snažia uchmatnúť jedlo iným zvieratám. Ak im povieš: „Nebite sa o jedlo, jedzte len svoje vlastné,“ dokážu to prijať? (Nie.) Keď je čas kŕmenia, stále si budú navzájom kradnúť potravu, a dokonca sa začnú biť a hrýzť. Jednoducho s nimi nedokážeš komunikovať. Aby si ich ochránil a zabránil im v boji o jedlo, musíš prijať opatrenia a prísne ich riadiť, kŕmiť ich oddelene, keď je čas jesť. Len toto je správny spôsob, ako ich riadiť. Prečo? Pretože sú to zvieratá, nemajú žiadnu rozumnosť a ešte menej sebaovládania a nedokážu posúdiť, či je to, čo robia, správne alebo nesprávne, a tak nech je to, čo hovoríš, akokoľvek správne a akokoľvek to dáva zmysel, a bez ohľadu na to, aké je to pre ne prospešné, nepochopia to. Ľudia, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, sú tiež takíto. Bez ohľadu na to, ako jasne sa hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, nerozumejú jej, a preto nikdy nekonajú podľa správnych princípov. Aj keď urobia niečo zlé, nemyslia si, že je to zlé, a budú v tom pokračovať, a dokonca to budú robiť po celý život. Nie sú to zvieratá? Takíto ľudia, ktorí nedokážu porozumieť ľudskej reči, sú presne ako zvieratá – sotva o niečo lepší, ak vôbec.

Nehovorme teraz o zvieracej a démonickej prirodzenosti, ale zamerajme sa len na aspekt ľudskej prirodzenosti, ktorým je vedieť, čo je správne a čo nesprávne. Vedieť, čo je správne a čo nesprávne, je prejavom, ktorý by mal mať človek s ľudskou prirodzenosťou, ale v skutočnosti to mnohým ľuďom chýba. Ľudia často vyjadrujú prekrútené uvažovanie, hovoria prekrútené slová a dokonca robia mylné veci, pričom ich robia s mimoriadnou húževnatosťou, a dokonca môžu svoje prekrútené uvažovanie šíriť medzi ostatných a odovzdávať im ho. Uvažovanie, ktoré vyjadrujú, je vážne prekrútené, a predsa ho odovzdávajú iným, čím neškodia len sebe, ale aj iným. Napríklad ak neradi jedia ryžu, povedia: „Ryža nie je výživná. Mali by sme jesť rezance, parené buchty a chlieb.“ Hovoria, že ryža nie je výživná. Je toto tvrdenie správne? (Nie.) Si odborník na výživu? Testoval si to? Na základe čoho tvrdíš, že ryža nie je výživná? Sú napríklad miesta, kde pestujú len ryžu, a nie pšenicu, a ľudia tam jedia ryžu celý život a žijú celkom dobre, pričom mnohí sa dožívajú vysokého veku. No na základe vlastnej chuti môžu ľudia, ktorí vyjadrujú prekrútené uvažovanie, povedať, že „ryža nie je výživná“, a dokonca to hovoria tak, akoby to bolo rozumné uvažovanie. Je to skutočne rozumné uvažovanie? (Nie.) Nezachádzajme do toho, či je toto vyhlásenie v súlade s pravdou – nie je to ani len rozumné uvažovanie. Ako sa vôbec môžu odvážiť vyjadriť takéto prekrútené uvažovanie? Sú to ľudia? (Nie.) Toto vyhlásenie je zjavne mylné; je to očividne vyhlásenie vyslovené zo sebeckých túžob a z predpojatosti, vyhlásenie niekoho, kto hovorí prekrúteným spôsobom. Ani sami nevedia, či je to správne alebo nie, a predsa to veľmi otvorene oznamujú a všade to rozhlasujú. Niektorí ľudia radi jedia ryžu a nemajú radi jedlá z pšenice. Keď vidia niekoho jesť jedlá z pšenice, povedia: „Jedlá z pšenice nie sú výživné, ryža je výživná. Ľudia, ktorí jedia jedlá z pšenice, sú bezcenní, zatiaľ čo ľudia, ktorí jedia ryžu, sú vznešení!“ Túto teóriu používajú ako základ na posudzovanie všetkých druhov ľudí. Ak rád jedávaš jedlá z pšenice, považujú ťa za nízkeho, a nie takého vznešeného ako oni. Toto vyhlásenie je tak zjavne zlé, a predsa to akosi nedokážu rozoznať a dokonca to všade hovoria. Povedzte Mi, majú takíto ľudia ľudskú prirodzenosť? (Nie.) Keď už nemajú radi ryžu a začnú mať radi jedlá z pšenice, povedia: „Ryža nie je výživná, jedlá z pšenice áno. Pozrite sa, akí statní sú ľudia, ktorí často jedia jedlá z pšenice; mali by sme jesť viac rezancov a parených buchiet! Ryža je ochladzujúca^[b] potravina, nie je dobrá pre telo!“ Je toto vyhlásenie správne? (Nie.) Nie je to predpojatosť? (Áno.) Je to predpojatosť; nie je to fakt. Na základe čoho to hovoria? Na základe vlastných preferencií a predpojatostí, na základe svojich mylných myšlienok a názorov. Ale nevedia, že je to nesprávne, a dokonca to hovoria a vyhlasujú, akoby to bolo správne. Ak niekto prednesie iný názor, budú sa s ním hádať a stále budú trvať na svojom mylnom názore. Nie je to nevedomosť o tom, čo je správne a čo je nesprávne? (Áno.) Ani v takej jednoduchej veci nevedia, čo je správne a čo je nesprávne – povedzte Mi, je ich svedomie schopné fungovať? Môžu byť bezúhonní? Bezúhonný človek musí vedieť, čo je správne a čo je nesprávne, aby bol schopný zachovávať spravodlivosť a princípy; len vtedy je to, čo zachováva, správne. Ak človek nevie, čo je správne a čo je nesprávne, a vytrvalo sa drží mylného vyhlásenia alebo mylnej myšlienky a názoru, je jeho takzvaná bezúhonnosť skutočnou bezúhonnosťou? Nie je to bezúhonnosť; je to skreslenie, absurdnosť a prekrútené uvažovanie. Tak Mi povedzte, existuje u takýchto ľudí svedomie? (Nie.) Nemajú nijaké svedomie, o ktorom by sa dalo hovoriť. Niektorí ľudia, keď na nich niečo doľahne a v ich vnútri sa prebudia sebecké túžby, si to dokážu v srdci uvedomiť a nechať sa obmedziť svojou rozumnosťou. Vedia, že sebecké túžby sú nesprávne, a tak dokážu vzdorovať telu a vzdať sa ich. Niektorí ľudia sú však iní; najmä tí, ktorí nevedia, čo je správne a čo je nesprávne, a ktorí sú náchylní vyjadrovať prekrútené uvažovanie, budú hlúpo a tvrdohlavo pokračovať v mylných názoroch. Niektorí ľudia napríklad nie sú dobrí v tanci; keď tancujú, sú nekoordinovaní, nemajú zmysel pre rovnováhu a nevedia udržať rytmus, vždy zo seba robia hlupákov. A tak hovoria: „Ľudia, ktorí neradi tancujú, sú vyrovnaní jednotlivci. Ľudia, ktorí milujú tanec, sú všetci nevyrovnaní, majú zlú osobnosť a sú zhýralí. Ak si takého človeka vezmeš, tvoj život bude určite nestabilný.“ Je toto vyhlásenie správne? (Nie.) Prečo je nesprávne? (Láska k tancu nemá nič spoločné s tým, či je niekto vyrovnaný alebo nie.) Bez toho, aby sme zachádzali do toho, či to hovoria zo sebectva, žiarlivosti alebo v snahe ohovárať, bez ohľadu na to, aký je ich úmysel, sú ich slová v súlade s objektívnymi faktami? Sú ľudia, ktorí vedia tancovať a ktorí sú v tanci dobrí, nevyhnutne nevyrovnaní? Sú takéto slová založené na podstate ľudskej prirodzenosti týchto ľudí? Je faktom, že sú nevyrovnaní? (Nie.) Okrem toho, čo znamená byť vyrovnaný? Znamená byť vyrovnaný, že je niekto dobrý človek? Je byť vyrovnaný prejavom bezúhonnosti a láskavosti, toho, že človek má ľudskú prirodzenosť? Prinajlepšom je to prednosť ľudskej prirodzenosti alebo silná stránka; nemôže to naznačovať, že niekto má normálnu ľudskú prirodzenosť. Svoj názor hovoria tak, akoby to bolo rozumné uvažovanie, akoby to bolo správne vyhlásenie. Nie je to vyjadrovaním prekrúteného uvažovania? (Áno.) Skutočnosť, že dokážu vysloviť tieto slová, dokazuje, že nevedia, či to, čo hovoria, je správne alebo nie. Povedzte Mi, majú takíto ľudia ľudskú prirodzenosť? (Nie.) Nie sú veľmi problémoví? (Áno.) Keby to bol niekto s normálnou ľudskou prirodzenosťou, aj keby žiarlil na niekoho, kto dobre tancuje, nanajvýš by povedal: „Pozri, aké svižné ruky a nohy má, keď tancuje. Aj ja chcem tancovať, ale nemám tento dar, túto silnú stránku; nie som dobrý v tanci. Naozaj mu závidím, že vie dobre tancovať! Keby som tak mal jeho ruky a nohy!“ Vyjadriť sa takto je stále sotva prijateľné; nazýva sa to hovorenie čistej pravdy. Nanajvýš je v tom niečo zo skazenej povahy, ale nie je to prejav toho, že má niekto nerozumnú ľudskú prirodzenosť. Problém vyjadrovania prekrúteného uvažovania je však vážny. Hovoria: „Ľudia, ktorí tancujú, sú všetci nevyrovnaní a ľahkovážni. Na prvý pohľad vidieť, že to nie sú ľudia, ktorí dokážu robiť veľké veci.“ Skutočnosť, že dokážu povedať tieto slová, odhaľuje, že s ich ľudskou prirodzenosťou je veľký problém. Aký veľký problém? Ich ľudskej prirodzenosti chýba základná podmienka, ktorou je vedieť, čo je správne a čo je nesprávne. Dokážu hovoriť nesprávne veci, skreslené veci a prekrútené veci, akoby to bolo rozumné uvažovanie a správne slová. To stačí na to, aby bolo zrejmé, že nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť. Hovoria si, čo sa im zachce, bez toho, aby ich usmerňovalo svedomie. Dokonca sú schopní vyjadrovať prekrútené uvažovanie takým otvoreným spôsobom, s takým pocitom oprávnenosti, pričom ani nepoznajú podstatu týchto slov alebo aké budú následky ich vyslovenia. To je prejav toho, že nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť. Ľudia bez ľudskej prirodzenosti často otvorene hovoria takéto mylné a absurdné veci. Je to to, čo prirodzene zjavujú. Nehovoria tieto veci, len pokiaľ ide o jednu alebo dve záležitosti – hovoria tak vo všetkých záležitostiach, vyjadrujú nejaké mylné myšlienky a názory a v srdci veria, že je to tak. Nikdy neprijímajú správne alebo pozitívne vyhlásenia ani nikdy nehľadajú správne alebo pozitívne vyhlásenia, ale namiesto toho zotrvávajú v rozprávaní týmto spôsobom a v počínaní si týmto spôsobom. Takíto jedinci sú teda určite ľudia bez ľudskej prirodzenosti. Trvajú na tom, že budú takto hovoriť, čo plne odhaľuje problém, fakt: nevedia, čo je správne a čo je nesprávne, a myslia si, že všetky herézy a bludy sú správne. Ak sa ich opýtaš: „Čo je nesprávne?“ povedia: „Čokoľvek, čo je v rozpore s týmito vyhláseniami, je pravdepodobne nesprávne.“ A ak sa ich opýtaš ďalej: „A čo tie slová, ktoré sú v súlade s pravdou-princípmi, ktoré sú v súlade s objektívnymi faktami? Sú správne?“, tak povedia: „Koho to zaujíma? Ktovie, či sú správne alebo nie? Slová, ktoré hovorím ja, sú v každom prípade správne!“ Nevedieť, čo je správne a čo je nesprávne – je to prejav, ktorý by mal mať človek, ktorý skutočne má svedomie a rozum? (Nie.) Odpoveď je veľmi zrejmá: určite nie.

Niekto, kto sa rád venoval obchodu, zvykol kupovať nejaké výpredajové oblečenie od nevercov a potom ho predávať bratom a sestrám, pričom na tom niečo zarobil. Neskôr niekto iný kúpil nejaký umelý hodváb, gázu a iné podobné látky na letné nosenie a uskladnil ich v sklade. Povedal som: „Nie je vhodné skladovať ich tam. Ak tam zostanú príliš dlho, môžu ich rozhrýzť potkany alebo môžu splesnivieť od vlhkého počasia, čo by bola veľká škoda. Nemuseli by sme sa toho obávať, keby sme z nich vyrobili oblečenie pre bratov a sestry, však?“ Neskôr som to začal organizovať. Ako sme to robili, človek, ktorý predával oblečenie, sa postavil a namietal: „Nie, to nemôžeme urobiť! Čierna látka pohlcuje teplo a bratia a sestry často pracujú na slnku. Ak budú nosiť čierne oblečenie, bude im príliš horúco. Kto prevezme zodpovednosť, ak z toho tepla bratia a sestry ochorejú alebo dostanú úpal?“ Znie to správne? Neviete, však? Je tu jeden objektívny fakt: tieto látky boli veľmi tenké a priedušné a bolo veľmi príjemné ich nosiť. Aj keby bolo v čiernej látke o niečo teplejšie, pokiaľ by bolo oblečenie ušité o trochu voľnejšie, nespôsobilo by to, že by ľudia ochoreli z tepla, ako tento človek tvrdil. Okrem toho tieto látky neboli všetky čierne; niektoré boli vo svetlých farbách. Človek, ktorý to povedal, mal v skutočnosti postranné úmysly. Prečo to hovorím? Ak by si nepoznal kontext, naozaj by si si mohol myslieť, že bol ohľaduplný k bratom a sestrám. No keby si kontext poznal, vedel by si, že tým sledoval vlastné záujmy. Keby bratia a sestry nosili to príjemné oblečenie z umelého hodvábu, nemohol by predať oblečenie, ktoré nakúpil; bratia a sestry by si ho nekúpili. Oblečenie, ktoré kúpil, bolo všetko z pouličných stánkov a výpredajov a malo zlú kvalitu. Vyzerali by ste v ňom ako žobráci, a čo je najdôležitejšie, tento človek nemal nízke ceny. Keď teraz poznáte kontext, dokážete vycítiť, či bolo to, čo povedal, správne alebo nesprávne? (Áno.) Prečo to povedal? (Bál sa, že sa jeho tovar nepredá.) Nepovedal, že má sebecké pohnútky, no použil zdanie starostlivosti o bratov a sestry a predstieranú obavu, že ochorejú z tepla, aby zabránil výrobe tohto oblečenia a tejto práci. Existuje tu ešte jeden objektívny fakt, a to ten, že on sám nosil v letných horúčavách čierne džínsy a čierne oblečenie a nikdy nepovedal, že mu je horúco. Čo sa dialo? To, čo hovoril, sa nezhodovalo s faktami! Chceli sme pre bratov a sestry vyrobiť nejaké oblečenie z umelého hodvábu a on povedal: „Nie, v čiernej látke je príliš horúco, spôsobí to, že bratia a sestry z toho tepla ochorejú.“ Čierne džínsy, ktoré nosil, boli oveľa hrubšie ako umelý hodváb, tak ako to, že mu nebolo horúco? Bolo teda jeho vyhlásenie, že v čiernom oblečení je príliš horúco a bratia a sestry v ňom ochorejú z tepla, správne? Bol úprimný, keď to hovoril? Nebol úprimný; išiel proti tomu, čo skutočne cítil. Bolo teda to, čo povedal, správne alebo nie? Zhodovalo sa to s faktami? (Nezhodovalo sa to s faktami.) Prečo to teda povedal? Bolo to práve preto, že táto záležitosť bola v rozpore s jeho obchodom. Vnútri bol síce znepokojený, no keďže to nemohol povedať priamo, na to, aby túto záležitosť sabotoval a dosiahol tým svoj cieľ ochrániť vlastné záujmy, mohol použiť iba tieto slová. Bol som to Ja, kto to zorganizoval, a on to takto otvorene narušil. Ak mal nejaké námietky voči tomu, čo som zorganizoval, mohol Mi ich predložiť priamo, no neurobil to. Navonok hral veľké divadlo a zdalo sa, že nemá vôbec žiadne námietky, ale v úzadí podkopával prácu a vôbec sa nezdráhal. Čo povedal? „Všetci bratia a sestry majú čo nosiť a sú celkom dobre oblečení. Treba využiť toľko ľudí a vynaložiť toľko úsilia na výrobu tohto oblečenia?“ Nepovedal predo Mnou jediné slovo a len takto v úzadí podkopával prácu. Keď hovoril tieto slová, vedel vo svojom srdci, či sú správne? Keby to urobil obyčajnému človeku, keby v srdci vedel, či je to správne alebo nie, a keby to urobil len preto, že bol zaslepený chamtivosťou a hnaný osobnými pohnútkami a cieľmi, išlo by len o problém s jeho charakterom. No on sa týmto konaním zameral na Mňa, a keď povedal tieto veci, aby podkopal prácu, nevedel, či sú správne alebo nie. Nemal o tom vo svojom srdci žiadne povedomie ani necítil žiadne výčitky svedomia a nepoznal povahu svojich činov. Aký druh človeka to je? Má ľudskú prirodzenosť? (Nie.) Spáchal taký závažný čin, a predsa vo svojom srdci nič necítil. Povedzte Mi, mal svedomie? (Nie.) Nemal žiadne svedomie, to je zjavné. Aj keby sa správnym záležitostiam venoval len obyčajný človek a robil by niečo prospešné pre bratov a sestry v Božom dome, mal by si to podporiť a nie to podkopávať – všetci by mali harmonicky spolupracovať, aby sa to urobilo, nehovoriac o tejto práci, ktorú som inicioval Ja. No on sa ju predsa v úzadí opovážil podkopávať a opovážil sa vystrčiť svoje démonické pazúry. Povaha tohto konania je príliš vážna! Po tom, čo podkopal prácu, stále predstieral, že je dobrý človek, akoby sa nič nestalo. Povedzte Mi, mal aspoň štipku svedomia? A to ešte dokonca tvrdil, že verí v Boha. Je toto podoba, akú by mal mať veriaci v Boha? Sú to svedomie a ľudská prirodzenosť, aké by mal mať veriaci v Boha? Ani nevedel, v koho verí, a nedokázal rozoznávať medzi správnym a nesprávnym. Akú povinnosť by mohol konať? Takýto človek stále dúfa, že bude požehnaný – nie je to vtip? Ak by sa svojimi poznámkami na Moju adresu zameral osobne na Mňa a Ja by som videl, že úmyselne nevyrušuje ani nenarúša prácu cirkvi a vykonáva svoju povinnosť prijateľne, zatiaľ by som to toleroval a ďalej by som ho pozoroval. No Ja som robil niečo, čo sa malo urobiť pre Boží dom aj pre Boží vyvolený ľud a čo bolo prospešné pre všetkých, a on to prišiel vyrušovať a podkopávať, čím Mi zabránil v pokračovaní. Povedzte Mi, mal by som k nemu byť zhovievavý? Keby to bol niekto s malým duchovným postavením, kto nevie nič lepšie, no jeho výkon povinnosti by zvyčajne prinášal ovocie, mohol by som to tolerovať a dať mu šancu na pokánie. A keby bol ochotný kajať sa a poskytovať službu pre Boží dom, mohol by som ho ušetriť a nezaoberať sa ním. No keby nevedel, čo je preňho dobré, ďalej by šíril herézy a bludy a ďalej by vyrušoval a podkopával veci, nepreukázal by som mu žiadnu zdvorilosť a zaoberal by som sa ním podľa princípov. Jediné, čo sa dá urobiť so zlými ľuďmi, je zaoberať sa nimi podľa princípov. Keď sa odstránia všetky druhy tejto zberby, ktorá vyrušuje cirkev, cirkev bude oveľa pokojnejšia. Keď budú títo neľudia vyriešení, bude taký pokoj! Hospodárske zvieratá, ako sú ošípané, dobytok a kone, nie sú vhodné na to, aby sa chovali vo vnútri. Ak by sa tam chovali, aký by to malo dôsledok? Celkom určite to z domu urobí odporné miesto a miesto chaosu. Ak hovoríš, že by si to dokázal tolerovať, rád by som videl, koľko dní by si to vydržal. Veci, ktoré nie sú vhodné na to, aby sa chovali vo vnútri, sa musia vypustiť von. Mali by zostať tam, kde im to vyhovuje, a problém je tým vyriešený. Tolerovanie nie je riešenie; iba vyriešenie problému je riešenie, však? (Áno.) Nech už s týmito neľuďmi hovoríš v duchovnom spoločenstve akokoľvek jasne, jednoducho nič z toho neuvedú do praxe. Hoci veria v Boha desať alebo dvadsať rokov, keď sa im stanú nejaké veci, stále sú ako neverci; vôbec neprijímajú pravdu ani ju nepraktizujú, nemajú žiadny vstup do života, a keď sa im stanú nejaké veci, tak len vyrušujú a sabotujú. Kým takíto ľudia neukážu svoju pravú tvár, neochotne poskytnú nejakú službu. No len čo je ich pravá tvár zjavená, mali by byť rýchlo odstránení – nepreukazuj im žiadnu zdvorilosť. Ak to urobíš, si krutý k tým, ktorí skutočne majú ľudskú prirodzenosť, usilujú sa o pravdu a sú oddaní pri konaní svojej povinnosti.

Jednou zo zjavných vlastností ľudí, ktorí sú zbavení ľudskej prirodzenosti, je, že pri svojom rozprávaní a konaní nevedia, čo je správne a čo nesprávne, a vždy vyjadrujú prekrútené argumenty. Hovoríme, že nevedia, čo je správne a čo nesprávne, no predsa nikdy nepovedia ani neurobia to, čo je správne. Hovoria len nesprávne veci a dokážu povedať čokoľvek, nech už je to akékoľvek nesprávne. Bol napríklad raz jeden človek, ktorý si kúpil kus oblečenia, a keďže mu toto oblečenie nesedelo a videl, že niekomu inému sedí jeho oblečenie dobre, nahneval sa a povedal: „Toto mi nesedí – ako to, že tebe tvoje oblečenie sedí tak dobre?“ Zúfalo chcel, aby ani nikomu inému nesedelo oblečenie – potom by bol šťastný. Bol dokonca schopný povedať takéto veci – nie je to prekrútené uvažovanie? (Áno.) Keby v noci nemohol zaspať a videl by, že ty celkom tvrdo spíš, bol by nešťastný a povedal by: „Nemôžem zaspať, tak ako môžeš spať ty? Nie je spravodlivé! Spíš tak tvrdo – je to preto, lebo nemáš žiadny pocit bremena pri konaní svojej povinnosti? Musím to nahlásiť cirkevnému vodcovi a zhora!“ Nie je to prekrútené uvažovanie? (Áno.) Nežartujem, presne takto hovoria tí, ktorí nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť a nevedia, čo je správne a čo nesprávne. Prečo hovorím, že nevedel, čo je správne a čo nesprávne? Nahlásil Mi to. Keď som počul, čo povedal, pomyslel som si: „Na tom, čo tento človek hovorí, je niečo čudné; nie je to rozumné uvažovanie! Toto by nemal hovoriť niekto s ľudskou prirodzenosťou. Vôbec nie je mladý a v Boha verí už viac ako desať rokov, no predsa ani nevie, či je to, čo hovorí, správne alebo nesprávne. Dokonca to považuje za rozumný argument pre to, aby toho človeka nahlásil. Tento chlap nielenže nedokáže rozoznať dobré od zlého – on ani nevie, čo je správne a čo nesprávne. Za nič nestojí.“ Keby túto záležitosť predniesol vám, možno by ste ju naozaj nedokázali rozoznať a niektorí z vás by možno jeho slovám naleteli a považovali jeho uvažovanie za správne. Keď som to teraz takto opísal, dokážete povedať, či je správne alebo nesprávne? (Áno.) Nie sú takíto ľudia zvrátení a absurdní? (Áno.) Nevedia, či to, čo hovoria, je správne alebo nie, a predsa to hovoria. Je zrejmé, že nesprávne tvrdenia, myšlienky a názory berú ako pozitívne myšlienky a názory, ktoré vyjadrujú a odovzdávajú. To nie je to isté ako vedieť, čo je správne a čo nesprávne. Nepredstierajú nevedomosť ani tieto slová nepoužívajú na to, aby zavádzali ľudí a oklamali deti – je zrejmé, že nevedia, čo je správne a čo nesprávne. Preto hovorím, že nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť. Nedokážu rozlíšiť správne od nesprávneho ani len v takej základnej veci – majú skutočný rozum? Môžu byť ešte stále slušnými ľuďmi? Nesprávne veci hovoria tak, akoby boli správne, čo sa rovná tvrdeniu, že čierne je biele. Môžu ešte stále poctivo konať? Dokážu s ľuďmi zaobchádzať spravodlivo? A keďže s ľuďmi nedokážu zaobchádzať spravodlivo, neškodia im? (Áno.) Je to láskavé? (Nie.) Možno nechcú byť zlými ľuďmi a chcú byť k druhým aj priateľskí, ibaže ani nevedia, čo je správne a čo nesprávne. Nedokážu ani len rozlíšiť čierne od bieleho, tak ako by mohli byť priateľskí k druhým? To je nad ich sily. Len vtedy, keď má človek rozumné svedomie a rozum a keď dokáže rozoznávať a vyberať si správne princípy praktizovania, môže byť láskavý. Ak hovoríš, že si slušný a láskavý, v čom sa prejavuje? Ak ani nevieš, čo je správne a čo nesprávne, ako môžeš byť slušný a láskavý? Neklam sám seba! Však? Toto sa nazýva klamaním seba samého aj iných. Takíto ľudia sa navyše obzvlášť obdivujú a myslia si, že majú slušný charakter, že sú láskaví, že sa neboja autority, a že kedykoľvek vidia niekoho, kto urobil niečo zlé, môžu ho okamžite kritizovať. Na čom zakladáš takúto kritiku? Ak ho kritizuješ na základe vlastných nesprávnych myšlienok a názorov, nakoniec budeš týrať dobrých ľudí a prekrúcať pravda-princípy Božieho domu. Nie je to zavádzanie ľudí? Ak má takýto človek v cirkvi moc, znamená to, že moc má satan. Ak má moc satan, má z toho väčšina ľudí úžitok, alebo trpí? (Trpí.) Väčšina ľudí utrpí vážne ujmy a nebude mať ako žiť.

Témy, o ktorých sme diskutovali, sa všetky týkajú určitých bežných prejavov v každodennom živote ľudí. Ako sa cítite po tom, čo ste si vypočuli diskusiu o týchto témach? Majú tieto témy niečo spoločné s pravdou? Ste ochotní počúvať? (Áno.) Sú to len klebety? Je to ohováranie ľudí za ich chrbtom? (Nie, je to preto, aby sme sa naučili rozoznávať ľudí.) Teraz, keď ste si vypočuli tieto duchovné spoločenstvá, dokážete rozoznávať ľudí? (Mám pocit, že dokážem rozoznávať ľudí o niečo lepšie ako predtým.) Teraz by ste už mali byť schopní do určitej miery ľudí rozoznať. Keď som teraz takto hovoril v duchovnom spoločenstve o pravde a rozoberal príklady, ak stále nedokážete rozoznávať ľudí, potom je vaša kvalita príliš slabá a pravda je nad vaše chápanie. Samozrejme, určite sa nájdu aj takíto ľudia. Bez ohľadu na to, ako počúvajú, nerozumejú tomu, a dokonca si myslia: „To, o čom hovoríš, sú len veci každodenného života – nebudem to počúvať! Chcem počuť hlboké pravdy tretieho neba. To, o čom hovoríš v duchovnom spoločenstve, nie je pravda, sú to všetko len klebety. Nebudem to počúvať!“ Ak naozaj nechceš počúvať, nemusíš. Ale témy, o ktorých hovoríme, sú nevyhnutné. Kto v nich dokáže pochopiť pravdu, bude schopný rozoznávať ľudí. Ak tomu skutočne dokážeš porozumieť, si požehnaný človek. Ak tomu nedokážeš porozumieť bez ohľadu na to, ako počúvaš, a čím viac počúvaš, tým si zmätenejší a tým viac ťa z toho bolí hlava, potom tento prejav nie je pre teba dobrým znamením ani priaznivou predzvesťou.

Práve sme hovorili o vlastnosti ľudskej prirodzenosti, ktorou je vedieť, čo je správne a čo nesprávne. Existuje mnoho rôznych prejavov toho, že ľudia nevedia, čo je správne a čo nesprávne. Keby ľudia vedeli, čo je správne a čo nesprávne, bolo by to dobré a nemuseli by sme o tejto téme hovoriť. Ale keďže mnohí ľudia nevedia, čo je správne a čo nesprávne, stojí za to uviesť niekoľko príkladov, aby sme rozoznali, prečo takýto typ človeka nevie, čo je správne a čo nesprávne, prečo nedokáže rozpoznať veci, ktoré sú tak očividne správne alebo nesprávne. Takýto človek je v skutočnosti schopný vysloviť také nezmyselné slová a robiť také smiešne veci – čo sa tu vlastne deje? O tomto sa oplatí hovoriť v duchovnom spoločenstve a rozlišovať to. Vedieť, čo je správne a čo nesprávne, je predpoklad, ktorý by mala ľudská prirodzenosť mať. Nevedieť, čo je správne a čo nesprávne, je niečo, čo by sa u človeka nemalo vyskytovať. Ak niekto naozaj nevie, čo je správne a čo nesprávne, je to veľká škoda; znamená to, že mu chýbajú predpoklady, ktoré by človek mal mať. Práve sme hovorili o niektorých konkrétnych príkladoch a prejavoch a u niektorých ľudí je to skutočne tak, že očividne nevedia, čo je správne a čo nesprávne. Ak niekto ľuďom hovorí len nejaké nerozumné, provokatívne veci alebo mylné slová, alebo nimi vyjadruje nejaké prekrútené uvažovanie, nie je potrebné o tom osobitne hovoriť v duchovnom spoločenstve a rozlišovať to, pretože takéto prejavy sú namierené voči obyčajným skazeným ľuďom. No prejav niektorých ľudí, ktorí nevedia, čo je správne a čo nesprávne, je namierený proti Bohu, proti pravde a proti pozitívnym veciam. Ak pri tomto type človeka, ktorý nevie, čo je správne a čo nesprávne, neuvediem niekoľko príkladov, o ktorých by sa dalo hovoriť v duchovnom spoločenstve, možno ich stále nebudú všetci schopní rozoznať a neuvidia podstatu a vážnosť tohto druhu problému. Preto je nevyhnutné, aby som o tom hovoril. Stalo sa mnoho vecí – ak sa týkajú pravdy, musím o nich hovoriť tak, ako sú, a uviesť tieto negatívne príklady, aby som ľuďom pomohol pochopiť pravdu a nadobudnúť schopnosť rozoznávania, a tiež aby sa z nich všetci poučili. Ak sa nejaká záležitosť týka určitej osoby, tí, ktorých sa to týka, by sa nemali cítiť trápne. Ak sa teraz cítiš trápne, nemal si tie veci vtedy robiť. Do akej vážnej miery niektorí ľudia nevedia, čo je správne a čo nesprávne? Veci, ktoré robia – a ktoré vyplývajú z toho, že nevedia, čo je správne a čo nesprávne, a ktoré majú veľmi vážnu povahu –, nie sú namierené proti žiadnemu človeku, ale proti Mne. Väčšinu ľudí v cirkvi nepoznám a neviem o nich veľa, niektorých vodcov a pracovníkov som stretol len raz alebo dvakrát a len zriedka vediem s ľuďmi osobné, otvorené rozhovory tvárou v tvár, pretože nemám toľko voľného času. Medzi týmito ľuďmi sú takí, s ktorými dokážem celkom dobre vychádzať, ale sú aj takí, s ktorými sa nedá vôbec komunikovať. Prečo je to tak? Pozrime sa na niekoľko príkladov.

Jednu jeseň, keď sa na farme pozbierali zemiaky, išiel človek, ktorý bol zodpovedný za varenie, na farmu a priniesol odtiaľ košík zemiakov. Zemiaky navrchu boli približne veľké ako päsť, takže vyzerali celkom obstojne. No tie, ktoré boli pod nimi, boli všetky malé a niektoré aj zhnité. Bol som ohromený. „Ako nám mohli dať takéto zemiaky? Nemali by sa takéto zemiaky používať ako krmivo pre zvieratá? Zbalil ich ten človek na farme omylom?“ Ak by to bol skutočne omyl, prečo boli zemiaky navrchu dobré a normálne, zatiaľ čo tie pod nimi boli malé alebo zhnité? Táto udalosť vo Mne zanechala hlboký dojem. Nezdalo sa, že by človek, ktorý balil zemiaky, škúlil a jeho vzhľad bol obyčajný. Videl som ho niekoľkokrát a prehodil som s ním zopár slov, ale nemali sme žiadny skutočný kontakt. Dalo by sa povedať, že som ho vlastne nepoznal, takže neprichádzala do úvahy žiadna kritika, pokarhanie ani orezávanie. Prečo by sa teda tento človek ku Mne takto správal a dal Mi také malé a zhnité zemiaky? Ak by nevedel, že sú pre Mňa, prečo by dal dobré navrch a zhnité naspodok? Zjavne to vedel. Prečo teda, keď vedel, že sú pre Mňa, tam aj tak dal zhnité zemiaky? Bol vtedy v nejakom omámení? Alebo mu diabol ovládal ruky? Alebo bol posadnutý zlým duchom? To nie je veľmi pravdepodobné. Ak by bol skutočne posadnutý zlým duchom, bol by sa duševne pomiatol a jednoducho by Mi žiadne zemiaky nepriniesol. Ak teda nebol posadnutý zlým duchom, prečo by tento človek, ktorý sa zdal byť celkom normálny, urobil takúto vec? Nevedel, že to, čo robí, je podvod? Ak vo svojom srdci prechovával voči Mne nenávisť, potom mal opustiť Boží dom namiesto toho, aby tu konal svoju povinnosť. Okrem toho, ak voči Mne prechovával nenávisť, aký mal na to dôvod? Aký bol dôvod nenávidieť Ma? Ak sa na to pozrieme z hľadiska ľudskej prirodzenosti, po prvé, videl som ho len niekoľkokrát; nevedel som, aký je. A po druhé, nikdy som s ním nemal žiadny skutočný kontakt ani som s ním nejednal. Vedel som len to, že pracuje na poli. Tak prečo sa ku Mne zachoval takto? Existuje len jedna možnosť: takúto vec mohol urobiť len vtedy, ak mal o Mne veľmi silné predstavy a veľké predsudky voči Mne, alebo ak ho niekto naviedol. To, že tento človek dokázal urobiť takúto vec, že sa k tomu dokázal odhodlať – nezdá sa vám to nepochopiteľné? Dokonca aj keby si mal dočinenia s obyčajným človekom, dokázal by si sa odhodlať k takejto veci? Dokonca aj keby si prevádzkoval supermarket, nemohol by si podvádzať a klamať ľudí; musel by si byť dôveryhodný, aby si si udržal zákazníkov a nekazil si vlastnú budúcnosť. A čo viac, teraz konáš svoju povinnosť a urobiť takúto vec, obzvlášť Mne – povedz Mi, dá sa to ospravedlniť? (Nie.) Aká je potom prirodzenosť takéhoto človeka? Vedel, čo je správne a čo nesprávne, keď to robil? Nemal o tom vôbec žiadne povedomie. Ak by skutočne mal povedomie, keď sa chystal vziať zhnité zemiaky, pomyslel by si: „Nie, nemôžem vziať tie zhnité, musím vziať nejaké dobré. Nemusí snáď každý jesť dobré jedlo?“ A to ešte nehovorím o tom, že boli určené pre Mňa – myšlienka vziať zhnité zemiaky by mu nemala ani len zísť na um, nieto aby podľa nej konal. Nie je teraz odpoveď veľmi jasná? Prečo bol schopný to urobiť? Je to preto, že bez ohľadu na to, či sú takíto ľudia reinkarnovaní z diablov alebo zo zvierat, v ich ľudskej prirodzenosti chýba poznanie toho, čo je správne a čo nesprávne. V ich ľudskej prirodzenosti nie je nič, čo by dokázalo rozlíšiť alebo preveriť, ktoré činy a myšlienky sú správne a ktoré nesprávne. Ak nie sú reinkarnovaní zo zvierat alebo diablov, potom sú to chodiace mŕtvoly. Aký má potom zmysel, že takýto človek verí v Boha? Hovoria: „Verím v Boha. Ty si len človek, čo mi môžeš urobiť?“ Je v týchto slovách nejaká súdnosť? Je toto pravá viera v Boha? Je takéto zaobchádzanie s Bohom v súlade s Božími úmyslami? Boh takýto druh viery nechce. Možno tiež povedia: „To, či ma Boh chce alebo nie, o tom ty nerozhoduješ!“ Ja hovorím: „To, čo hovoríš, nie je správne. Ak sú slová, ktoré hovorím, Božie slová, potom je problém v tom, že sa ku Mne takto správaš. Tvoj výsledok je určený Božími slovami.“ Oni hovoria: „Pôjdem do tretieho neba a nahlásim ťa!“ Ja hovorím: „Ak naozaj dokážeš ísť do tretieho neba, tak sa poponáhľaj a urob to.“ Povedzte Mi, nie sú takíto ľudia desiví? Kto by bol ešte ochotný stýkať sa s takýmto človekom? Nateraz neriešme to, na koho sa tento človek zameriaval. Keby sa nezameriaval na Mňa, ale na nejakého človeka, boli by jeho činy v súlade s normou svedomia? (Nie.) Aký je to problém, že bol schopný urobiť takúto vec Mne? Keďže bol schopný urobiť takúto vec dokonca aj Mne, mohol by to urobiť aj obyčajnému človeku? Ako by sa mala táto záležitosť posúdiť? Bol som veľmi ohromený, že tento človek dokázal urobiť takúto vec. Prečo to mohol urobiť? Keby to urobil obyčajnému človeku, aj tak by som ho vedel charakterizovať. Bolo od neho nesprávne, že to urobil. Neplatí, že robiť to druhým je správne, ale robiť to Mne je nesprávne – takéto vyhlásenie nie je spravodlivé a neobstojí. Ak to dokázal urobiť Mne, potom to dokáže urobiť aj iným, komukoľvek. Prečo je to tak? Toto stojí za hlboké zamyslenie. Povedal, že verí v Boha a že je členom Božieho domu, tak prečo sa ku Mne mohol takto zachovať? Ako mohol urobiť takú podlú vec? Ako mohol urobiť niečo také nepochopiteľné? Považoval sa za veľmi láskavého, tak ako mohol dať iným jesť zhnité zemiaky? Prečo ich nezjedol sám? Tie zhnité zemiaky, malé a nedozreté zemiaky sú na kŕmenie zvierat, tak prečo ich dal jesť ľuďom? Aj keď ho neposudzujem podľa pravdy, už z čisto morálneho hľadiska boli jeho činy neprijateľné, preto hovorím, že nie je človek. Je táto charakterizácia presná? Je spravodlivá? (Je presná a spravodlivá.) Urobil takú očividne nesprávnu vec a stále o tom nevedel, dokonca sa cítil spokojne a v srdci nemal najmenšiu výčitku. Prečo? Nemal svedomie, nemal dokonca ani dušu; ako diabol alebo zviera nemal žiadne povedomie. Nebol človekom, a preto nemal svedomie. Nevedel, čo je správne a čo nesprávne, a bez ohľadu na to, akého vážneho priestupku sa dopustil, vždy mal pocit, že jeho činy sú úplne oprávnené. Nikdy si nepriznal chyby a trval na tom, že bude konať rovnako ďalej. Keď ho iní hodnotili a hovorili, že to, čo urobil, bolo nesprávne, stále si myslel, že je v práve, a cítil sa ukrivdený. Ja hovorím, že ti vôbec nekrivdíme. Nejde o odsudzovanie ani o označenie, že nemáš ľudskú prirodzenosť, bez toho, aby sme sa opierali o fakty. Naopak, keď sú tu také vážne fakty, ktoré môžu všetci vidieť, kto by ešte mohol povedať, že máš ľudskú prirodzenosť? S týmito faktami ako dôkazmi by to nikto nemohol poprieť. Rád by som povedal, že máš ľudskú prirodzenosť, že si láskavý a čestný, ale povaha toho, čo si urobil, je príliš odporná; má rovnakú povahu ako satan, ktorý sa vysmieva Bohu. Je to prevracanie čierneho na biele, presne tak, ako to urobil satan, keď Bohu ukazoval bohatstvo a slávu sveta a hovoril Mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať.“ Všetko na svete a všetky veci stvoril Boh. Boh stvoril všetko, čo existuje; Boh by si mal toto všetko užívať, ty by si nemal, ty na to nemáš právo. To, čo si užívaš, je to, čo ti Boh udelil. Ty by si mal uctievať Boha, nie aby Boh uctieval teba. Tento človek nerozumel ani takému očividnému a jednoduchému konceptu a dokonca si myslel, že aby som dostal zopár zemiakov, musím sledovať jeho náladu a zisťovať, či je šťastný alebo nie. Keď mal zlú náladu, dal by Mi zhnité zemiaky, akoby jednal so žobrákom. Mal som vari od neho znášať takéto zaobchádzanie – je to možné? Mohol by som sa s tým zmieriť? (Nie.) Ako by sa malo s takýmto človekom naložiť? (Mal by byť okamžite odstránený.) S takýmto človekom by sa malo naložiť podľa správneho ustanovenia. A toto skutočne nie je jediný incident svojho druhu. Niektorí hovoria: „Existujú ešte vážnejšie incidenty ako tento?“ Samozrejme, že existujú, inak prečo by som hovoril, že ľudia sa od seba líšia? Keby každý, kto verí v Boha, dokázal Boha uctievať, potom by nebolo potrebné, aby bol každý zatriedený podľa svojho druhu. Je to preto, že mnohí ľudia neveria v Boha úprimne a pretože existujú zlí ľudia a popletení ľudia, ktorí vyrušujú prácu cirkvi a sú schopní spáchať akýkoľvek zlý skutok, že keď sa práca cirkvi chýli ku koncu, každý je odhalený a zatriedený podľa svojho druhu.

Povedzme si ďalší príklad. Kukurica na farme dozrela a niekto sa chystal, že Mi z nej prinesie. Človek, ktorý stál neďaleko, mu povedal: „Po tej kukurici liezli potkany, neber ju!“ On sa zamyslel a povedal: „No a čo, že po nej liezli potkany? Či nie je stále jedlá? Je v poriadku, ak ju tam vezmem!“ Jasne vedel, že po kukurici liezli potkany a nie je vhodná na to, aby ju ľudia jedli, no napriek tomu trval na tom, že Mi ju prinesie. Aká je povaha tohto konania? Má takýto človek ľudskú prirodzenosť? (Nie.) Aký druh človeka to teda je? (Nie je to človek, ale diabol.) Povedzte Mi, súhlasil by s tým, aby kukuricu, po ktorej liezli potkany, dal jesť svojim rodičom alebo dieťaťu? (Nie.) Prečo nie? (Vedel, že nie je čistá, že jej konzumácia by bola škodlivá pre ich zdravie. Nebol by ochotný dovoliť svojej rodine, aby ju jedla.) Vedel, že ju nemôže dať svojej rodine, a predsa trval na tom, že ju prinesie Mne, a ostatní ho nedokázali zastaviť. Vedel teda, či je to správne alebo nesprávne? (Nevedel.) V skutočnosti vo svojom srdci vedel, že je to nesprávne. Prečo Mi teda tú kukuricu aj tak chcel priniesť? Som jeho nepriateľ? Trýznil som ho alebo som mu ublížil? Nie, nič z toho som neurobil. Nepoznal som ho dobre, a predsa trval na tom, že Mi prinesie kukuricu, po ktorej liezli potkany. Povedzte Mi, aká je povaha tohto konania? Toto v skutočnosti urobil niekto, kto veril v Boha. Naozaj ti to otvára oči a rozširuje obzory, naozaj ti to pomáha nadobudnúť schopnosť rozoznávania a vidieť, že bizarnosti v tomto šírom svete skutočne nemajú konca. Povedzte Mi, keď pre Mňa tú kukuricu pripravoval, mal vo svojom srdci nejaké povedomie? Vedel, že to, čo robí, je nesprávne, že mal priniesť dobrú kukuricu, aspoň takú, po ktorej neliezli potkany? Uvažoval takto? (Nemal žiadne povedomie.) Pokiaľ išlo o takéto veci, nemal žiadne povedomie. Keby takúto kontaminovanú kukuricu priniesli jeho matke alebo dieťaťu, mal by povedomie. Nemal však to povedomie svedomia, ktoré by ľudská prirodzenosť mala mať. Mal teda ľudskú prirodzenosť? Čo to bolo za stvorenie? (Nebol to človek.) Vidíš, vo svojej viere v Boha konal svoju povinnosť, trpel a zaplatil cenu, dokázal vykonávať fyzickú prácu, zúčastňoval sa aj na zhromaždeniach a čítal Božie slová, ale prečo bol ku Mne taký nepriateľský? Prečo mal ku Mne taký odpor? Nikdy som s ním neprehodil viac ako zopár slov, tak čím som ho urazil? Niektorí ľudia, s ktorými som bol v kontakte, sú celkom dobrí a sú ku Mne celkom priateľskí. Nie každý je ako on. Ja som ho však neurazil, ani som mu neublížil, tak prečo Ma tak nenávidel? Odpoveď na to máte vo svojich srdciach. Nielenže nenávidel Mňa; takto sa správa ku každému. Presne takýmto stvorením je. Keby podnikal, určite by podvádzal a klamal a robil by všelijaké zlé skutky. Nemá žiadne hranice svedomia a žiadne princípy pri jednaní s ľuďmi; jeho srdce je pohltené týmito temnými vecami. Je veľmi zrejmé, že toto bola jeho stála metóda a princíp, pokiaľ išlo o zaobchádzanie s ľuďmi; toto bol jeho prostriedok a spôsob, ako riešiť veci. Niektorí ľudia hovoria: „Skutočnosť, že to dokázal urobiť, znamená, že nezaobchádzal s Bohom ako s Bohom.“ Je toto vyhlásenie správne? (Nie.) Prečo je nesprávne? Dokonca aj keby si so Mnou zaobchádzal ako s obyčajným človekom, nemal by si Mi to urobiť. Aj keby si len dodržiaval morálku, nemal by si to urobiť. Ak po jedle naozaj liezli potkany alebo ho ohlodalo nejaké zviera a má baktérie, nemôže sa predávať ani v supermarkete. Čo ak ho niekto zje a niečo sa mu stane? Bez ohľadu na to, či o tom iní vedia alebo nie, tvojmu svedomiu by to nemalo byť jedno. Keďže to vieš, nemal by si dovoliť ľuďom, aby to jedli. Týka sa to prirodzenosti človeka a týka sa to princípov správania. Nevlastníš ani tie najzákladnejšie morálne štandardy správania, a predsa si myslíš, že si človek. Vôbec nie si človekom. Dokonca aj zviera vie, že by malo chrániť toho, kto ho kŕmi a vychováva. Vezmime si napríklad psa – ak ho vždy kŕmiš, bude k tebe dobrý. Ak do domu príde cudzinec a chce si niečo vziať, zastaví ho a bude ťa na každom kroku chrániť. Dokonca aj pes dokáže byť verný svojmu pánovi a chrániť ho, tak ako mohol ten človek zlyhať a nedosiahnuť ani túto úroveň? Nie je horší ako pes? (Áno.) Ak povieš, že je diabol, možno by to naozaj odmietol prijať. Povedzme to teda teraz objektívne: takýto človek nemá ľudskú prirodzenosť, pretože urobil takú absurdnú vec, takú morálne skazenú vec, a predsa nemá žiadne povedomie svedomia, nikdy to neľutuje a netrápi ho to. Dokonca aj keby sa niekto takto správal k obyčajnému človeku, mal by mať povedomie svedomia, mal by cítiť výčitky a mal by vedieť, že to, čo robil, bolo nesprávne, a mal by prestať. O to viac to platí, keď takto zaobchádza so Mnou, čo je ešte menej ospravedlniteľné. Samozrejme, nebolo to tak, že by Ma jeho správanie zranilo. Moje srdce sa nedá tak ľahko zraniť. Ide len o to, že som videl, že princíp, podľa ktorého riešil veci, bol príliš opovrhnutiahodný. Nielenže nespĺňal normu svedomia, ale bol aj príliš podlý a príliš nechutný. Tento človek nemal absolútne žiadnu ľudskú prirodzenosť! Dopustil sa takého nesprávneho činu takým sebaistým a otvoreným spôsobom a nikto ho nedokázal zastaviť. Keď hovorím, že nemá ľudskú prirodzenosť, vôbec mu nekrivdím, pretože toto je presne ten druh činu – čin zbavený ľudskej prirodzenosti – akého sa dopúšťajú tí, ktorí nemajú ľudskú prirodzenosť. Toto je úplne v súlade s jeho podstatou a jeho identitou. Ak niekto robí veci primerane a má ľudskú prirodzenosť a svedomie, potom tvrdenie, že nemá ľudskú prirodzenosť, mu krivdí. Ale ak skutočne pácha činy, ktoré sú zbavené ľudskej prirodzenosti, potom tvrdenie, že nemá ľudskú prirodzenosť, veľmi zodpovedá jeho podstate. Keď to povieme, nekrivdíme mu, však? (Správne.) Niektorí ľudia, keď Ma počujú hovoriť tieto slová, majú nejaké myšlienky a hovoria: „Ty o týchto veciach stále hovoríš a my kvôli tomu strácame tvár. Kto nerobí chyby?“ Je správne takto uvažovať? (Nie.) Každý robí chyby, ale povaha chýb je skutočne odlišná. Mnohé chyby zahŕňajú problémy s ľudskou prirodzenosťou a mnohé chyby zahŕňajú prirodzenosť-podstatu. Niektoré chyby sú len prejavom skazenej povahy človeka a neznamenajú, že je problém v samotnej podstate človeka.

Porozprávajme sa o inom príklade. Jedného dňa som išiel na jednu farmu a tamojší ľudia práve zbierali hrušky. Niekto Mi ich zopár priniesol. Na prvý pohľad som zistil, že tie hrušky sú dosť zelené a nie sú veľmi zrelé, ale videl som, že človek, ktorý hrušky zbieral, drží žiarivo žltú hrušku, je ju a popritom hovorí: „Taká sladká, táto hruška je vynikajúca!“ Zrelé si nechal pre seba na jedenie a tie, ktoré nazbieral pre Mňa, boli v podstate všetky nezrelé. Odhliadnuc od toho, či boli hrušky zrelé alebo nie, človek, ktorý ich nazbieral, nebol hlúpy. Trávil pri tých hruškách deň čo deň a vedel, ktoré sú zrelé a ktoré nie. Ja som tam len náhodou išiel a on odtrhol zo stromu nezrelé hrušky a dal Mi ich. V skutočnosti nerád jem surové alebo chladivé ovocie a už vôbec nemôžem jesť nezrelé ovocie, pretože Mi dráždi žalúdok. On Mi však dal nezrelé hrušky, zatiaľ čo sám si vytiahol zrelú hrušku a odhryzol si z nej. Tento incident vo Mne zanechal hlboký dojem. Vedel som, že dokáže rozoznať rozdiel medzi nezrelými a zrelými hruškami. Predpokladal, že ostatní sú hlúpi a nedokážu to rozoznať, a myslel si: „Buď rád, že ti vôbec dávam nezrelú hrušku. Dokonca ti ich dávam niekoľko. Ty nevieš, či sú hrušky zrelé alebo nie, nemáš o tom ani poňatia! Môžeš síce jasne a logicky kázať pravdu, ale po tom, čo som ti nazbieral toľko nezrelých hrušiek, si určite aj tak myslíš, že som dobrý a že sa k tebe správam dobre.“ Človek, ktorý to urobil, si myslel, že ostatní sú hlúpi, a najmä, že Ja som hlúpy. Keď urobil túto hlúposť, uvedomoval si to vo svojom srdci? (Nie.) Vôbec si to neuvedomoval. Myslel si, že oklamal ostatných a že je veľmi šikovný. Bol šikovný? (Nie.) Keby bol skutočne šikovný, ako by mohol urobiť takú úplnú hlúposť a pritom si to vôbec neuvedomovať? To dokazovalo, že nebol šikovný, ale že namiesto toho bol malicherný. Nazbieral nezrelé hrušky a dal Mi ich zjesť, zatiaľ čo on sám držal zrelú hrušku a jedol ju. Nevyzeral tento čin smiešne? Nechal som to tak, ale to, čo urobil, vo Mne zanechalo hlboký dojem. Skutočnosť, že tento človek Mi mohol urobiť niečo také – nemá to veľmi vážnu prirodzenosť? Aká bola jeho ľudská prirodzenosť, pokiaľ ide o jeho uhol pohľadu, princíp riešenia vecí a prístup v tejto záležitosti? Vedel, že to, čo urobil, bolo nesprávne, že správať sa k ľuďom takto je nesprávne? (Nevedel to.) Myslel si, že je veľmi šikovný. „Pozri, aký som šikovný, dal som ti nezrelé hrušky a ty si to ani nedokázal rozoznať! Všetky zrelé som si nechal pre seba a ty neochutnáš ani jednu zrelú! Ak prídeš znova, ani vtedy ti nenazbieram zrelé, dám ti len nezrelé!“ Už len táto záležitosť so zbieraním hrušiek ho odhalila. Nie je tento človek naničhodník? (Je.) Je to naničhodník a nevie, čo je správne a čo nesprávne. Povedzte Mi, aká je to ľudská prirodzenosť? Podľa Môjho názoru je to zviera a má len ľudskú podobu, pričom v skutočnosti nie je hoden nazývať sa človekom. Vec, ktorú urobil, a táto jeho chyba boli úplne úbohé, o nič lepšie ako to, čo by urobilo zviera. Ľudia vždy hovoria, že sú vyššie zvieratá, ale Ja to vidím tak, že mnohí ľudia sú dokonca horší ako zvieratá! Už len z toho, čo urobil, z princípov a prístupu jeho konania, okrem toho, že nemá žiadnu ľudskú prirodzenosť, nie je ani len taký verný ako strážny pes svojmu pánovi. Doma máme psa. Raz jedol prasacie ucho a Ja som ho podpichoval slovami: „Naozaj ti to chutí, však? Prečo Mi nedáš kúsok?“ Položil prasacie ucho a posunul ho ku Mne, akoby chcel povedať: „Nech sa páči.“ Mäso a kosti sú pre psa tie najchutnejšie veci. Aj keby to prasacie ucho chcelo jeho šteňa, nedal by mu ho, ale Ja som povedal, že ho chcem zjesť, a on Mi ho okamžite ponúkol. Vidíš, keď vlastníš psa, môžeš na ňom vidieť, prečo sú psy také milé. Staráš sa oň a správaš sa k nemu dobre a on ťa považuje za svoju rodinu. Ak ho požiadaš o to najlepšie, čo má, dá ti to. Má k tebe náklonnosť. Ľudia tohto nie sú schopní – tak akože sú to vyššie zvieratá? Diabli hovoria, že ľudia sú vyššie zvieratá. To je čistý blud, je to prekrútené uvažovanie a heréza. Ak človek nemá žiadnu ľudskú prirodzenosť a žije v tomto satanskom svete, môže spáchať akýkoľvek zlý skutok – môže byť taký zlý, ako sa len dá, taký nízky, ako sa len dá, taký škaredý, ako sa len dá, a taký opovrhnutiahodný, ako sa len dá. Ak nemá funkciu svedomia a nevie, čo je správne a čo nesprávne, môže spáchať akýkoľvek zlý skutok a vypustiť z úst akékoľvek nesprávne slová, prekrútené tvrdenia a herézy. Ľudia sú hrozivejší ako zvieratá. Zvieratá v skutočnosti nie sú hrozivé; sú veľmi jednoduché, veľmi čisté a veľmi priamočiare. Keď bol môj malý pes mladý a jedol prasacie ucho, pri pohľade na Mňa sa tak potešil, že začal triasť hlavou a vrtieť chvostom. Vedel Ma potešiť. Ak som ho však podpichoval a pýtal si jeho jedlo, nedal Mi ho, rýchlo sa schoval a vyšiel, až keď dojedol. Odkedy mal dva či tri roky, správa sa inak, teraz je už rozumný. Keď si od neho vypýtam niečo, čo má rád, dá Mi to. Keď mi to dáva, je úprimný, nekladie na Mňa žiadne požiadavky ani voči Mne neprechováva postranné úmysly. A keď Mi to nedá, je tiež úprimný, bez akejkoľvek zlomyseľnosti voči Mne. Je úprimný, či mi to už dá alebo nie. To sú jeho vrodené vlastnosti a inštinkty. Zvieratá nemajú skazené povahy. Nemajú v sebe nič, čo by bolo poškvrnené satanom, a všetky ich prejavy sú celkom prirodzené a veľmi priame a jednoduché. Nemusíš hádať, aké majú úmysly a nemusíš sa pred nimi mať na pozore. Ak ti zviera niečo dá, tak ti to dá, a ak nie, tak nie. Ak je šťastné, je šťastné, a ak nie, tak nie. Nebudú ho ovládať jeho emócie a nebude voči tebe prechovávať zlé úmysly. Ľudia sú iní. Ľudia sú hroziví. Hoci majú ľudskú podobu, ak nemajú svedomie ani rozum, nemôžu byť lepší ako zvieratá, ale môžu byť skazení až do morku kostí. Akí zlí môžu byť? Takí zlí, že budeš mať pocit, akoby si videl živého démona, čo v tebe vyvolá pocit, že je to nepredstaviteľné, otrasie to tvojím svedomím, zasiahne a zraní to hlbiny tvojho srdca. Keď cítim tieto veci, vo svojom vnútri si povzdychnem a pomyslím si: „Mal by človek robiť niečo takéto? Ako môžu byť ľudia takí zlí? Verí v Boha, ako môže aj tak robiť tieto veci?“ Len čo človek stratí svoje svedomie a rozum, môže byť skazený až do morku kostí. Nielenže môže byť taký zlý, aký je teraz, ale môže byť ešte horší a môže naďalej upadať. To, že ľudia nevedia, čo je správne a čo nesprávne, je začiatkom úpadku ľudstva, začiatkom pádu ľudstva.

Ak niekto nevie, čo je správne a čo nesprávne, nemá svedomie ani rozum, a teda nemá žiadnu ľudskú prirodzenosť a je možné, že má démonickú prirodzenosť. Bez ohľadu na to, čo neskôr odhalí alebo čo vo svojom živote žije, nebude skrátka vykúpený, nikdy nebude vykúpený. Ak niekto nemá svedomie a rozum – presnejšie povedané, žiadnu ľudskú prirodzenosť –, potom je nenapraviteľný a nemôže byť vykúpený. Tak to skutočne je. Ak ani len nevie, čo je správne a čo nesprávne, ako môže urobiť niečo, čo je v súlade so svedomím a rozumom? Bolo by absurdné to tvrdiť. Niektorí ľudia sú náchylní na žiarlivosť a konflikty. Ak ide o konflikt s inými ľuďmi, možno si myslíš, že prirodzenosť tejto veci nie je veľmi vážna, niektorí ľudia však vstupujú do konfliktu so Mnou. V koho potom títo „veriaci v Boha“ vlastne veria? Skutočnosť, že dokážu byť v konflikte so Mnou, robí tento problém vážnym. Niektorí ľudia nikdy nezabudnú, keď poukážem na nejaký ich problém, a potom uvažujú, akú metódu môžu použiť, aby si na Mňa niečo našli a pomstili sa. Raz som napríklad takémuto človeku povedal: „Vždy varíš tak veľa, prečo neuvaríš len primerané množstvo?“ Premyslel si to: „Hovoríš, že neviem dobre odhadnúť množstvo jedla, ktoré treba pripraviť. Vari to nenaznačuje, že nie som bystrý, nehovorí to, že nie som dobrý? Prečo potom neuvaríš jedlo ty!“ Keď som navaril a tiež trochu zostalo, nepovedal nič nahlas, ale vnútri si pomyslel: „Ani ty nevieš uvariť len primerané množstvo, však? Našiel som príležitosť, ako sa ti pomstiť. Odhalil si môj problém, tak ja teba tiež odhalím!“ Neustále sa snažil nájsť spôsoby, ako sa na Mňa zamerať. Niektorí ľudia hovoria: „Je to tak, že prechovávaš zášť voči každému, kto sa na Teba zameria? Takže je v poriadku, ak sa niekto zameria na iných, ale nie na Teba?“ Majú pravdu, keď to hovoria? (Nie.) Pri inej príležitosti som niekoho požiadal, aby upratal stôl, a on povedal: „Ja som nebol ten, kto tu urobil neporiadok!“ Povedal som: „Aj keď si to nebol ty, stále to môžeš upratať.“ Povedal: „Aj keď to upracem, musím dať jasne najavo, že som to nebol ja, kto tu urobil neporiadok.“ Požiadal som ho, aby upratal veci v skrinke, a on povedal: „Veci, ktoré sú tam, som nekúpil ja!“ Povedal som: „Ty si ich nekúpil, nemôžeš ich ale upratať? Prečo to, čo poviem, má takú malú váhu? Musíš najprv zistiť, kto ich kúpil, kým ich budeš môcť upratať?“ Vedel, či to, čo hovorí, je správne alebo nesprávne? Jeho tvrdenia boli prekrútené, však? (Áno.) Povedal som, že jeho tvrdenia sú prekrútené, ale on v srdci zostal nepresvedčený a myslel si, že Moje osobitné postavenie znamená, že ostatní musia zniesť čokoľvek, čo poviem, akoby som zneužíval svoju moc. Bolo jeho uvažovanie správne? (Nie.) Neskôr som videl, že vôbec neprijíma pravdu a bez ohľadu na to, čo som povedal, v srdci to neprijal, takže som na neho už neplytval slovami – mohol si robiť, čo chcel, a Ja som mu prepáčil a toleroval ho. Hoci mám túto identitu a postavenie, je príliš veľa ľudí, ktorí Ma nepočúvajú a odporujú Mi. Osobne som videl mnoho bratov a sestier, ktorí sú voči Mne neúctiví. Je veľa ľudí, ktorí sú voči Mne vzdorovití a rozhorčení, veľa ľudí, ktorí na Mňa žiarlia a v srdci Ma nenávidia, veľa ľudí, ktorí sa na Mňa pozerajú zvysoka a znevažujú Ma, veľa ľudí, ktorí Ma za Mojím chrbtom súdia, a veľa ľudí, ktorí sa Mi otvorene vysmievajú a zosmiešňujú Ma. Ako som sa k nim správal? Za svojich viac ako tridsať rokov konania diela som sa nepomstil ani jednému človeku. Po tom, čo som prevzal svoje postavenie, som nikoho nenenávidel ani netrýznil, pretože bol voči Mne neúctivý vtedy, keď Moja identita nebola otvorene zjavená. Neurobil som to ani raz. Navyše, títo ľudia Mi spravili nejaké hrubé alebo zraňujúce veci a Ja som ich nikdy nebral na zodpovednosť. Musím však o týchto druhoch problémov hovoriť v duchovnom spoločenstve tak, že ich spojím s pravdou, aby som všetkým pomohol získať schopnosť rozlišovať – to je prospešné pre všetkých. Mnohí ľudia nedokážu rozlišovať, pokiaľ ide o veci, ktoré títo ľudia urobili. Neberú takéto veci vážne, akoby nestáli za zmienku. Nie je to problém? Preto je nanajvýš potrebné hovoriť o takýchto záležitostiach v duchovnom spoločenstve, aby sme všetkým pomohli získať schopnosť rozlišovať. Keďže hovoríš, že veríš v Boha, správam sa k tebe ako k veriacemu. Kladiem na teba požiadavky na základe povinnosti, ktorú konáš, nemal by si to teda urobiť? Nemal by si sa podriadiť? (Áno.) Mám túto identitu a kladiem na teba požiadavky s touto identitou a postavením, takže by si mal k tomu, čo hovorím, pristupovať s postojom stvorenej bytosti. Konáš svoju povinnosť; nemal by si mať žiadne iné pripomienky, nemal by si vyslovovať prekrútené tvrdenia a nemal by si Mi protirečiť. Toto je minimálna rozumnosť a prejav ľudskej prirodzenosti, ktorú by si ako stvorená bytosť mal mať. Tomuto človeku však nielenže chýbal takýto postoj, ale používal aj prekrútené tvrdenia. Vedel, čo je správne a čo nesprávne? Nevedel. Ľuďom, ktorí nevedia, čo je správne a čo nesprávne, chýba ľudská prirodzenosť, však? (Áno.) Možno s istotou povedať, že nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť. Ak ťa bežný človek požiada, aby si upratal stôl a usporiadal skrinku, a ty to nechceš urobiť alebo máš pocit, že ten druhý je obyčajný človek a nemá právo ťa o to žiadať, potom sa môžeš rozhodnúť, že to neurobíš. Sú však tie dve veci, ktoré si povedal: „Ja som nebol ten, kto tu urobil neporiadok!“ a „Veci v skrinke som nekúpil ja!“ – niečo, čo by povedal človek so svedomím a rozumom? Nie je to panovačné a nerozumné? (Áno.) Správaš sa vzdorovito, keď s tebou takto hovorí obyčajný človek, ale teraz s tebou hovorím Ja a ty sa pri Mne stále opovažuješ používať prekrútené tvrdenia a brániť sa zdanlivo správnou logikou. Čo to hovorí o tvojom charaktere, že dokážeš takto používať prekrútené tvrdenia? Povedal si: „Ja som nebol ten, kto tu urobil neporiadok,“ čo znamená: „Ten, kto tu urobil neporiadok, by to mal upratať; ja to v žiadnom prípade neurobím!“ Odmietol si urobiť úlohu, ktorú si mal urobiť, a dokonca si použil prekrútené tvrdenia. Je toto spôsob, akým by mal človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou riešiť veci? Ak je táto úloha to, čo by si mal urobiť, mal by si takéto veci vôbec hovoriť? Neznamená to, že si to schopný povedať, že nevieš, čo je správne a čo nesprávne? Aby si to odmietol a neurobil to, dokonca si si vylial svoj osobný hnev a povedal si, že ty si nebol ten, kto urobil neporiadok, ani si nebol ten, kto kúpil tie veci, takže to neupraceš. Vymýšľal si si výhovorky a používal si prekrútené tvrdenia, aby si sa tomu vyhol. Nie sú tvoje tvrdenia príliš prekrútené? Dokázal si vypustiť z úst také prekrútené tvrdenia a urobil si to s nehanebnou sebaistotou a dokonca panovačnosťou. Takýto človek nevie, čo je správne a čo nesprávne, však? Nemá ľudskú prirodzenosť, však? (Áno.) Necharakterizoval som ťa takto preto, lebo mám túto identitu a postavenie a ty si sa na Mňa zameral. Aj keby ťa o to požiadal niekto iný a ty by si to odmietol a snažil sa hádať, ako pozorovateľ by som ťa stále hodnotil takto, pretože to, čo si povedal, nie je v zhode s ľudskou prirodzenosťou, je to nesprávne, sú to prekrútené tvrdenia, je to heréza a blud. Nemyslel si si, že je to nesprávne, a dokonca si to považoval za zdravé uvažovanie; to dostatočne ukazuje, čo je v tvojej ľudskej prirodzenosti. V tej chvíli si to nedokázal v sebe udržať a vyhŕklo to z teba. Toto je prirodzené odhalenie a prirodzené odhalenie predstavuje ľudskú prirodzenosť a podstatu človeka. Prečo hovorím, že to predstavuje podstatu človeka? To, že prechovávaš takéto myšlienky a názory, nie je niečo dočasné a nevyvolalo to niečo, čo som povedal; tieto myšlienky a názory sú skôr niečo, na čo si myslel už dlho, celé dni a mesiace – a navyše, pretože niektoré veci neboli podľa tvojho gusta, vytvoril si si predstavy a tvoje srdce sa naplnilo nespokojnosťou a vzdorom. Na chvíľu si stratil kontrolu a obsah tvojho srdca bol odhalený. Čo bolo odhalené? Že nemáš svedomie a rozum a že tvoja ľudská prirodzenosť je príliš zlá, príliš desivá. Keby si spomínaného človeka požiadal, aby prijal pravdu, nedokázal by to. Keby si ho požiadal, aby spoznal svoje skazené povahy, to by pre neho bolo ešte menej možné. Ten, kto nemá ľudskú prirodzenosť, je na rovnakej úrovni ako zviera. Necharakterizoval som ho takto preto, lebo Mi náhodou urobil niečo zlé alebo Mi povedal niečo mylné; je to preto, lebo taká je jednoducho prirodzenosť toho, čo urobil. Charakterizovať ho takto nie je nespravodlivé ani neférové. Aj keby sa s týmito slovami zameral na niekoho iného, stále by som ho hodnotil takto, keby som to videl. Toto je objektívne, spravodlivé konštatovanie. Dokázal povedať také absurdné veci, vysloviť také nezmyselné tvrdenia a to, že to urobil, bolo prirodzené odhalenie. Povedz Mi, nie je to odhalenie jeho prirodzenosti-podstaty? Nie je to odhalenie jeho skutočnej ľudskej prirodzenosti? Toto ho odhalilo. Čo to odhalilo? Odhalilo to, že nemá žiadnu ľudskú prirodzenosť. Ľudia bez ľudskej prirodzenosti nevedia, čo je správne a čo nesprávne, a dokážu prísť s akýmkoľvek prekrúteným tvrdením a herézou a hovoriť tieto veci s takou nehanebnou sebaistotou. Keď dohovoria, nikdy nevedia, že ich slová sú nesprávne, a nikdy nepriznajú, čo bolo na ich slovách zlé. Nikdy o sebe neuvažujú ani neprijímajú orezávanie a čo povedia nakoniec? „Nepovedal som to úmyselne. Nevykĺzlo mi to vari vo chvíli hnevu?“ Muselo to vôbec byť úmyselné? Už si to prirodzene odhalil a to, aká je tvoja ľudská prirodzenosť, už bolo odhalené. Skutočnosť, že to dokážeš povedať bez toho, aby si si to premyslel, dokazuje, že tieto slová prebývali v tvojom srdci už dlho, a keď sa stretneš s takýmto prostredím, prirodzene sa odhalia. Toto úplne predstavuje tvoj charakter. Keby si o tom premýšľal predtým, ako si to povedal, nemusela by to byť nevyhnutne pravda a mohla by to byť dokonca pretvárka, zatiaľ čo toto viac odhaľuje tvoj charakter. Ľudia bez ľudskej prirodzenosti nevedia, čo je správne a čo nesprávne, a dokonca prevracajú dobré a zlé a vyjadrujú prekrútené tvrdenia, akoby to bolo zdravé uvažovanie. Bez ohľadu na to, ako im predložíš fakty a argumentuješ s nimi, jednoducho nepriznajú, že urobili chybu. „Ako sa môžem mýliť? To vy sa mýlite! Pozeráte sa na mňa zvysoka, vidíte, že som mierny, nemám žiadne dary a nemám v spoločnosti žiadny vplyv ani postavenie, a šikanujete ma!“ Chrlia celú hromadu prekrútených tvrdení a heréz, ale nikdy nehovoria o prirodzenosti nesprávnych vecí, ktoré urobili, a prekrútených tvrdeniach, ktoré vyslovili. Bez ohľadu na to, koľko nesprávnych vecí urobia, nepriznajú sa k nim. Mal by človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou takýto prejav? Nemusíme ani spomínať ľudí, ktorých svedomie a rozum sú veľmi zdravé – každý, kto má čo i len trochu svedomia a rozumu, si určite uvedomí, že ľudia robia vo svojom živote veľa chýb. Najmä niektorí ľudia povedia alebo urobia niektoré veci, ktoré by nemali, a potom celý život pociťujú ľútosť a utrpenie, pričom vo svojom svedomí cítia sebaobviňovanie a výčitky. Počas rastu do veku väčšej rozumnosti a zrelosti čoraz viac vedia, aké slová by sa mali hovoriť a aké veci by sa mali robiť, a aké slová by sa nemali hovoriť a aké veci by sa nemali robiť. Ich svedomie a rozum budú neustále regulovať ich správanie a myšlienky. Najmä ak človek dokáže prijať pravdu, po tom, čo prijme niektoré pravdy, jeho svedomie a rozum sa budú vyvíjať pozitívnym smerom a postupne sa mu v mysli budú stále vynárať nesprávne slová, ktoré kedysi povedal, mylné názory, ktoré kedysi vyjadril, a nesprávne veci, ktoré kedysi urobil. Bude o nich neustále uvažovať, premýšľať a rozjímať a potom bude hľadať Božie slová a porovnávať sa s Božími slovami a bude čoraz viac cítiť, že je len obyčajný človek, že urobil veľa chýb a povedal veľa nesprávnych slov, že má veľa mylných myšlienok a názorov a že v minulosti urobil veľa hlúpych vecí, vecí z nevedomosti a pochabých vecí a vecí, ktoré ľudia považujú za odporné. Aj bez toho, aby sa na to pozeral z úrovne Božích slov a pravdy, a len s porozumením, ktoré človek získal z dlhoročných skúseností, dokáže vždy vyvodiť podstatu týchto problémov vo svojej ľudskej prirodzenosti a podstatu týchto chýb a priestupkov. Je to normálne a toto sú skúsenosti a prínosy, ktoré by človek s ľudskou prirodzenosťou, ktorý vie, čo je správne a čo nesprávne, mal po dosiahnutí určitého veku a po prijatí niektorých právd nakoniec mať. Tí, ktorí nevedia, čo je správne a čo nesprávne, však zostávajú takými hlúpymi, nevedomými, tvrdohlavými ľuďmi a nezmenia sa, aj keď sa dožijú šesťdesiatich alebo sedemdesiatich rokov. Ak očakávaš, že sa takíto ľudia zmenia, potom môžeš rovno očakávať, že skôr motyka vystrelí. Jednoducho sa to nikdy nestane. Takíto ľudia sa nikdy nezmenia, pretože ani nevedia, čo je správne a čo nesprávne. Keby si požiadal človeka, ktorý nevie, čo je správne a čo nesprávne, aby prijal pravdu, sťažil by si mu to, pretože je to jednoducho nad jeho sily a nevie, čo je pravda. Je pre neho nemožné prijať pravdu. Bolo by to ako požiadať farboslepého človeka, aby namaľoval obraz. Dokázal by namaľovať obraz s normálnymi farbami? (Nie.) Keby si požiadal človeka bez hudobného sluchu, aby spieval, vždy by spieval falošne. Bez ohľadu na to, ako spieva, nedokáže spievať čisto, no napriek tomu si myslí, že jeho spev je čistý a že tí ostatní spievajú falošne. Jeho meradlo nie je správne, takže nikdy nebude vedieť, čo je správne a čo nesprávne. Teraz tomu rozumiete? (Áno.)

Aký fakt hovorí ľuďom tento obsah, o ktorom sa hovorilo v duchovnom spoločenstve? Hovorí im, že keďže ľuďom, ktorí nemajú ľudskú prirodzenosť, chýba svedomie a rozum, táto základná podmienka, nemajú základný štandard na meranie a regulovanie svojej ľudskej prirodzenosti. V dôsledku toho sa tým, ktorí majú svedomie a rozum, zdajú ich prejavy zvláštne. Neustále vyjadrujú prekrútené tvrdenia a herézy a vyjadrujú nepodložené názory. Nedokážeš porozumieť, o čo vlastne ide. Teraz si už našiel odpoveď, však? (Áno.) Ak tento typ človeka dospeje do bodu, keď sa s ním nedá vychádzať, potom by si sa s ním už nemal stýkať. Ak ešte nedospel do tohto bodu a stále s ním dokážeš ako-tak vychádzať, potom sa s ním snaž hovoriť a konverzovať čo najmenej, aby si sa vyhol pocitu znechutenia. Práve teraz je veľké pracovné zaťaženie vo všetkých oblastiach práce, s mnohými úlohami, ktoré si vyžadujú energiu. Niektorí ľudia majú pocit, že sú príliš zaneprázdnení a nemajú čas zaoberať sa týmito herézami a bludmi. Tento názor je tiež nesprávny, pretože neprispieva k získaniu schopnosti rozlišovať. Keď počuješ herézu alebo blud a cítiš, že na tom niečo nesedí, mal by si si to poznačiť. Potom hľadaj pravdu, aby si to dokázal jasne rozlíšiť a presne vedel, čo je na tomto blude zlé. Ak budeš takto cvičiť a praktizovať, budeš vedieť rozlišovať. S týmto typom človeka však nie je potrebné hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si napravil jeho názory, pretože tomu jednoducho nedokáže porozumieť. Je ako niekto, kto vidí padať vajce zo stromu a potom povie, že vajcia rastú na stromoch. V skutočnosti bola na strome sliepka, ktorá zniesla vajce. Nevidel sliepku, len padajúce vajce, a tak dospel k tomuto záveru. Bez ohľadu na to, čo mu povieš, nechápe to a trvá na tom, že vajcia rastú na stromoch. Nie je to hlúpe? (Áno.) Dokážeš takémuto človeku dohovoriť? (Nie.) Ak mu nedokážeš dohovoriť, potom už nič nehovor. Neplytvaj slovami. Za tieto roky som videl príliš veľa absurdných ľudí. Väčšina z týchto ľudí je celkom nadšená; dokážu konať nejakú povinnosť a nie sú priveľmi zradní ani zlí. Takže im len tak mimochodom niečo poviem a aký je výsledok? Ak poviem pár slov pravdy, je to nad ich sily. Ak hovorím o vonkajších záležitostiach, neznesú to počúvať. Takže týmto ľuďom už nechcem nič hovoriť, pretože rozprávať sa s nimi je príliš únavné a Ja mám príliš veľa práce, príliš veľa správnych tém na diskusiu. Nedokážem prejsť ani všetky správne témy, tak ako by som mohol mať náladu na to, aby som sa zaoberal týmito ľuďmi? Teraz, keď sa o pravde hovorilo v duchovnom spoločenstve do takejto miery, mnohé veci sa vyjasnili, skutočné fakty vyšli najavo a rôzne typy ľudí budú skutočne zatriedené podľa svojho druhu. Pokiaľ ide o tento typ absurdného človeka, nechaj ho, nech je zatriedený, a to je všetko. Nemáme čas s ním argumentovať ani naprávať jeho mylné názory, však? (Áno.) Potom tu dnes naše duchovné spoločenstvo ukončime. Dovidenia!

16. marca 2024

Poznámky pod čiarou:

a. Meno „Zheng“ má v pôvodnom čínskom texte konotácie morálnej čestnosti.

b. Slovo „ochladzujúca“ sa používa v kontexte tradičnej čínskej medicíny. V tomto kontexte „ochladzujúca“ neodkazuje na nízku teplotu, ale skôr na vlastnosť určitých potravín, o ktorých sa verí, že znižujú vnútorné teplo, obmedzujú energiu jang a pri nadmernej konzumácii ovplyvňujú funkcie žalúdka a sleziny.