Prečo veríš v Boha? Mnohých táto otázka mätie. Majú v sebe dve úplne odlišné predstavy: praktického Boha a Boha na nebesiach. To svedčí o tom, že neveria v Boha preto, aby Ho poslúchali, ale aby získali určité výhody alebo unikli pred utrpením spôsobeným pohromou; len vtedy sú do istej miery poslušní. Ich poslušnosť je podmienečná; je to kvôli ich vlastným osobným vyhliadkam a je im nanútená. Tak prečo vlastne veríš v Boha? Ak je to výlučne iba pre tvoje výhody a osud, nebolo by lepšie, ak by si neveril vôbec? Takáto viera je sebaklam, sebaútecha a sebaobdiv. Ak tvoja viera nie je postavená na základoch poslušnosti Bohu, potom ťa nakoniec stihne trest za to, že si sa Mu vzoprel. Všetci tí, ktorí sa vo svojej viere neusilujú o poslušnosť Bohu, sú proti Nemu. Boh žiada, aby ľudia hľadali pravdu, aby prahli po Jeho slovách, jedli a pili Jeho slová, uvádzali ich do praxe, a tak dosiahli poslušnosť Bohu. Ak sú toto tvoje skutočné úmysly, Boh ťa určite pozdvihne a bude k tebe milostivý. To je nespochybniteľné a nemenné. Ak nie je tvojím zámerom poslúchať Boha a máš iné ciele, potom všetko, čo hovoríš a konáš, tvoje modlitby pred Bohom a dokonca aj všetky tvoje skutky budú v rozpore s Ním. Môžeš byť mierny a pokojný, všetky tvoje skutky a prejavy môžu vyzerať správne a môžeš sa javiť ako ten, kto poslúcha, ale keď príde na tvoje úmysly a názory na vieru v Boha, všetko, čo robíš, je v rozpore s Bohom, všetko, čo robíš, je zlo. Ľudia, ktorí sa tvária poslušne ako ovce, ale v ich srdci sa skrývajú zlé úmysly, sú vlci prezlečení za ovce. Priamo urážajú Boha a Boh ani jedného z nich neušetrí. Duch Svätý odhalí každého z nich a všetkým ukáže, že tých, ktorí sú pokrytci, bude Duch Svätý s istotou nenávidieť a zavrhne ich. Nemajte obavy: Boh to postupne každému z nich spočíta a skoncuje s nimi.

Ak nie si schopný prijať od Boha nové svetlo, nedokážeš pochopiť všetko, čo Boh dnes robí, nehľadáš to alebo o tom pochybuješ, odsudzuješ to alebo to podrobne skúmaš a analyzuješ, potom nemáš v úmysle poslúchať Boha. Keď sa objaví svetlo tu a teraz, a ty ešte stále ctíš svetlo včerajška a staviaš sa proti novému Božiemu dielu, potom nie si nič viac než absurdný človek a patríš k tým, ktorí zámerne vzdorujú Bohu. Kľúčom k poslušnosti Bohu je oceniť nové svetlo, vedieť ho prijať a uviesť do praxe. Len to je skutočná poslušnosť. Tí, ktorí nemajú vôľu túžiť po Bohu, nie sú schopní sa Mu dobrovoľne podriadiť a v dôsledku svojej spokojnosti so súčasným stavom sa môžu Bohu len vzpierať. Taký človek nemôže poslúchať Boha, lebo je posadnutý tým, čo bolo predtým. Ľudia si zo svojich predchádzajúcich skúseností vytvorili o Bohu rôzne predstavy a tie sa stali obrazom Boha v ich mysliach. To, v čo veria, sú ich vlastné predstavy a pravidlá ich vlastnej fantázie. Ak Boha, ktorý dnes koná skutočné dielo, porovnávaš s Bohom svojich vlastných predstáv, potom tvoja viera pochádza od satana a je poznačená tvojimi vlastnými preferenciami. Boh si takúto vieru neželá. Ľudí s takouto vierou neschvaľuje, bez ohľadu na to, aké vznešené sú ich zásluhy, a bez ohľadu na ich oddanosť – dokonca ani vtedy, ak venovali Jeho dielu celoživotné úsilie a podstúpili mučenícku smrť. On im len daruje trochu milosti a dovolí im, aby si ju na istý čas užili. Takíto ľudia nie sú schopní praktizovať pravdu. Nepôsobí v nich Duch Svätý a Boh každého z nich postupne odvrhne. Mladí aj starí, tí, ktorí vo svojej viere neposlúchajú Boha a majú nesprávne úmysly, sú ľuďmi, ktorí sa vzpierajú a narúšajú, a takýchto ľudí Boh bezpochyby odvrhne. Tí, ktorí sú bez najmenšej poslušnosti voči Bohu, ktorí len uznávajú Jeho meno a majú určitý zmysel pre Božiu láskavosť a milosť, ale nekráčajú v súlade s krokmi Ducha Svätého a neriadia sa terajším konaním a slovami Ducha Svätého – takíto ľudia žijú obklopení Božou milosťou, ale Boh si ich napriek tomu nezíska a nemôže ich zdokonaľovať. Boh ľudí zdokonaľuje prostredníctvom ich poslušnosti, jedenia, pitia a užívania Božích slov a prostredníctvom utrpenia a zušľachťovania v ich životoch. Iba skrze takúto vieru sa môžu zmeniť ľudské povahy a iba vtedy môžu ľudia dosiahnuť pravé poznanie Boha. Neuspokojovať sa so životom uprostred Božej milosti, aktívne túžiť po pravde, hľadať ju a snažiť sa získať si Boha. To znamená vedome poslúchať Boha a On chce presne takýto druh viery. Ľudia, ktorí nerobia nič iné, len si užívajú Božiu milosť, sa nemôžu zdokonaliť ani sa zmeniť; a ich poslušnosť, zbožnosť, láska a trpezlivosť sú povrchné. Tí, ktorí si len užívajú Božiu milosť, nemôžu Boha skutočne poznať, a aj keď Boha poznajú, ich poznanie je povrchné a hovoria veci ako „Boh človeka miluje“ alebo „Boh s človekom súcití“. To neodzrkadľuje život človeka a nedokazuje, že ľudia skutočne poznajú Boha. Ak ľudia nie sú schopní poslúchať Boha, keď ich Božie slová zušľachťujú alebo keď na nich doliehajú Jeho skúšky, ale namiesto toho začnú pochybovať a padnú, vtedy nie sú ani v najmenšom poslušní. Majú v sebe príliš veľa pravidiel a obmedzení týkajúcich sa viery v Boha, starých skúseností, ktoré sú výsledkom dlhoročnej viery alebo rôznych pravidiel založených na Biblii. Môžu takíto ľudia poslúchať Boha? Sú plní ľudských vecí – ako by Ho mohli poslúchať? Ich „poslušnosť“ sa riadi osobnými záujmami – chcel by Boh takúto poslušnosť? To nie je poslušnosť Bohu, ale dodržiavanie pravidiel, je to len uspokojenie a uchlácholenie seba samého. Ak tvrdíš, že toto je poslušnosť Bohu, nerúhaš sa tým proti Nemu? Si ako egyptský faraón. Páchaš zlo a cieľavedome vzdoruješ Bohu – chce Boh, aby si Mu takto slúžil? Najlepšie by bolo, keby si sa okamžite kajal a pokúsil sa dosiahnuť určité sebauvedomenie. Inak sa radšej môžeš vrátiť domov, to by ti prospelo viac ako tvoja údajná služba Bohu. Nenarúšal by si a nevyrušoval, vedel by si, kde je tvoje miesto, a žil by si dobre – nebolo by to lepšie? A nestihol by ťa trest za to, že si sa vzoprel Bohu!