Po tom, čo človek prešiel detstvom a dospievaním, postupne a neodvratne dosiahol dospelosť, nasleduje ďalší krok, v ktorom sa musí úplne odpútať od svojej mladosti, rozlúčiť sa s rodičmi a nastúpiť na cestu nezávislého dospelého človeka. V tomto okamihu sa musí vysporiadať so všetkými ľuďmi, udalosťami a vecami, ktorým musí dospelý človek čeliť, postaviť sa všetkým častiam svojho osudu, ktoré sa čoskoro ukážu. Toto je tretí zlomový bod, ktorým musí človek prejsť.

1. Keď sa človek osamostatní, začne prežívať zvrchovanosť Stvoriteľa

Ak je narodenie a dospievanie človeka „prípravným obdobím“ na jeho životnú cestu, ktoré položí základný kameň jeho osudu, potom je jeho osamostatnenie úvodným otvorením cesty k jeho životnému osudu. Ak sú narodenie a dospievanie človeka bohatstvom, ktoré si nahromadil v rámci prípravy na svoj životný osud, potom osamostatnenie človeka nastáva vtedy, keď začne toto bohatstvo míňať alebo ho zveľaďovať. Keď človek opustí svojich rodičov a osamostatní sa, sociálne podmienky, ktorým čelí, a druh práce a kariéry, ktoré má k dispozícii, sú určené osudom a nemajú nič spoločné s rodičmi. Niektorí ľudia si na vysokej škole vyberú dobrý odbor a po skončení štúdia si nájdu uspokojivú prácu, čím urobia prvý triumfálny krok na svojej životnej ceste. Niektorí sa naučia a budú ovládať mnoho rôznych zručností, a predsa nikdy nenájdu prácu, ktorá by im vyhovovala, alebo si nikdy nenájdu svoje miesto a už vôbec nie kariéru. Na začiatku svojej životnej cesty sa stretávajú s prekážkami na každom kroku, sú sužovaní problémami, ich vyhliadky sú pochmúrne a ich život neistý. Niektorí ľudia sa svedomito venujú štúdiu, ale každá príležitosť získať vyššie vzdelanie im tesne unikne. Zdá sa, že im nie je súdené dosiahnuť úspech, že už ich prvá ambícia na ceste životom sa rozplynula vo vzduchoprázdne. Nevediac, či je cesta pred nimi hladká alebo skalnatá, po prvý raz pocítia, aký je ľudský osud premenlivý, a tak sa na život pozerajú s očakávaním a strachom. Niektorí ľudia, hoci nie sú veľmi vzdelaní, píšu knihy a dosiahnu určitý stupeň slávy. Niektorí, hoci sú takmer úplne negramotní, zarábajú peniaze v podnikaní a dokážu sa tak zabezpečiť… Aké povolanie si človek vyberie a ako sa bude živiť: majú ľudia nejakú kontrolu nad tým, či si v týchto otázkach vyberú dobre alebo zle? Sú tieto veci v súlade s ich túžbami a rozhodnutiami? Väčšina ľudí si želá nasledovné: menej pracovať a viac zarábať, nenadrieť sa na slnku ani v daždi, dobre sa obliekať, všade žiariť a blyšťať sa, vyvyšovať sa nad ostatných a prinášať česť svojim predkom. Ľudia dúfajú v dokonalosť, ale keď urobia prvé kroky na svojej životnej ceste, postupne si uvedomia, aký nedokonalý je ľudský osud. Po prvý raz skutočne pochopia fakt, že hoci si človek môže robiť smelé plány do budúcnosti a prechovávať odvážne fantázie, nikto nemá schopnosť ani moc uskutočniť svoje sny a nikto nedokáže kontrolovať svoju budúcnosť. Medzi snami a realitou, s ktorou sa človek musí vyrovnať, bude vždy určitý rozdiel. Veci nikdy nie sú také, aké by si ich človek želal, a tvárou v tvár takejto realite ľudia nikdy nemôžu dosiahnuť spokojnosť alebo pohodu. Niektorí sú ochotní zájsť za hranice únosnosti, vynaložiť veľké úsilie a priniesť veľké obete v záujme svojho živobytia a budúcnosti v snahe zmeniť svoj osud. Ale nakoniec, aj keď sa im vlastnou tvrdou prácou podarí uskutočniť svoje sny a túžby, svoj osud nikdy nezmenia a je jedno, ako húževnato sa snažia, nikdy nemôžu prekročiť to, čo im osud pridelil. Bez ohľadu na rozdiely v schopnostiach, inteligencii a sile vôle sú si všetci ľudia rovní pred osudom, ktorý nerozlišuje medzi veľkými a malými, vysokými a nízkymi, vznešenými a priemernými. O tom, aké povolanie človek vykonáva, čím sa živí a koľko bohatstva v živote nazhromaždí, nerozhodujú jeho rodičia, talent, úsilie ani ambície, ale predurčuje ich Stvoriteľ.

2. Odchod od rodičov a skutočný začiatok hrania svojej úlohy v divadle života

Keď človek dosiahne dospelosť, môže opustiť svojich rodičov a ísť vlastnou cestou. A práve vtedy začína skutočne zohrávať svoju vlastnú úlohu, hmla sa rozplynie a jeho životné poslanie sa postupne vyjasní. Človek je síce stále úzko spätý s rodičmi, ale keďže jeho poslanie a životná úloha nemajú s jeho matkou a otcom nič spoločné, toto intímne puto sa v podstate rozpadá, pretože človek sa postupne osamostatní. Z biologického hľadiska ľudia nemôžu zabrániť tomu, aby boli podvedome stále závislí na svojich rodičoch, ale z objektívneho hľadiska, keď raz úplne dospejú, budú žiť úplne oddelene od svojich rodičov a úlohy, ktoré na seba prevezmú, budú plniť nezávisle. Zodpovednosť rodičov v živote ich detí spočíva okrem ich narodenia a výchovy len v tom, že im poskytnú formálne prostredie, v ktorom budú vyrastať, pretože na osud človeka nemá vplyv nič okrem predurčenia Stvoriteľa. Nikto nemôže kontrolovať, aká budúcnosť ho čaká. Je to predurčené dávno dopredu a ani rodičia nemôžu zmeniť osud svojho dieťaťa. Pokiaľ ide o osud, každý je nezávislý a každý má svoj vlastný osud. Rodičia teda nemôžu odvrátiť osud dieťaťa ani mať najmenší vplyv na to, akú úlohu v živote zohrá. Dalo by sa povedať, že rodina, do ktorej sa človek narodí, a prostredie, v ktorom vyrastá, nie sú ničím iným ako predpokladmi na naplnenie jeho životného poslania. V žiadnom prípade neurčujú životný osud človeka ani druh osudu, v rámci ktorého človek napĺňa svoje poslanie. A tak žiadni rodičia nemôžu svojmu dieťaťu pomôcť pri uskutočňovaní jeho životného poslania a rovnako ani príbuzní mu nemôžu pomôcť prevziať jeho životnú úlohu. To, ako človek naplní svoje poslanie a v akom životnom prostredí bude svoju úlohu vykonávať, je určené výhradne jeho životným osudom. Inak povedané, žiadne iné objektívne podmienky nemôžu ovplyvniť poslanie človeka, ktoré predurčil Stvoriteľ. Všetci ľudia dozrievajú v konkrétnom prostredí, v ktorom vyrastajú. Potom sa postupne, krok za krokom, vydávajú na svoje vlastné životné cesty a napĺňajú osudy, ktoré im naplánoval Stvoriteľ. Prirodzene, nedobrovoľne vstupujú do obrovského mora ľudí a zaujímajú svoje vlastné životné pozície, kde začínajú plniť svoje povinnosti ako stvorené bytosti v záujme Stvoriteľovho predurčenia a Jeho zvrchovanosti.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III