Jób 9, 11 „Pozrite, ide okolo mňa, a nevidím Ho; ide ďalej, ale ja Ho nevnímam.“

Jób 23, 8-9 „Pozrite, idem vpred, ale On tam nie je, vrátim sa späť, ale nevidím Ho. Po ľavej strane, kde pôsobí, Ho nevidím. Skrýva sa po pravici, aby som Ho nevidel.“

Jób, 42, 2-6 „Viem, že Ty môžeš urobiť všetko a že pred Tebou nemožno skryť žiadnu myšlienku. Kto je ten, kto skrýva radu bez poznania? Preto som vyslovil to, čomu som nerozumel, veci pre mňa príliš úžasné, o ktorých som nevedel. Vypočuj ma, prosím ťa, a budem hovoriť: Spýtam sa Ťa a Ty mi odpovieš. Počul som o Tebe hovoriť, ale teraz Ťa vidí moje oko. Preto sa nenávidím a kajám sa v prachu a popole.“

Hoci sa Boh Jóbovi nezjavil, Jób verí v Božiu zvrchovanosť

V čom spočívajú tieto slová? Uvedomil si niekto z vás, že je za nimi určitá skutočnosť? Po prvé, ako Jób vedel, že Boh existuje? Ako potom vedel, že to Boh riadi nebo, zem a všetko ostatné? V jednom úryvku sa nachádzajú odpovede na obe tieto otázky: „Počul som o Tebe hovoriť, ale teraz Ťa vidí moje oko. Preto sa nenávidím a kajám sa v prachu a popole.“ Z týchto slov sa dozvedáme, že namiesto toho, aby Jób videl Boha na vlastné oči, dozvedel sa o Ňom z legendy. Za týchto okolností začal kráčať po ceste nasledovania Boha a neskôr potvrdil existenciu Boha vo svojom živote a medzi všetkými vecami. Je v tom nepopierateľný fakt – čo je to? Napriek tomu, že dokázal nasledovať cestu strachu z Boha a vyhýbania sa zlu, nikdy Boha nevidel. Nebol v tomto rovnaký ako dnešní ľudia? Jób nikdy nevidel Boha, z čoho vyplýva, že hoci o Ňom počul, nevedel, kde Boh je, aký je alebo čo robí. To všetko sú subjektívne faktory. Objektívne povedané, hoci Boha nasledoval, Boh sa mu nikdy nezjavil ani k nemu neprehovoril. Nie je to fakt? Hoci Boh k Jóbovi neprehovoril ani mu nevydal žiadne príkazy, Jób videl Božiu existenciu a videl Jeho zvrchovanosť medzi všetkými vecami, a keď sa mu doniesli legendy, v ktorých Jób počul o Bohu hovoriť, začal viesť život strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Taký bol pôvod a proces, na základe ktorého Jób nasledoval Boha. No bez ohľadu na to, ako sa bál Boha a vyhýbal sa zlu, a bez ohľadu na to, ako pevne sa držal svojej bezúhonnosti, Boh sa mu nikdy nezjavil. Prečítajme si túto pasáž. Povedal: „Pozrite, ide okolo mňa, a nevidím Ho; ide ďalej, ale ja Ho nevnímam.“ (Jób 9, 11) Tieto slová hovoria, že Jób mohol alebo aj nemusel cítiť Boha vo svojej blízkosti, ale nikdy Ho neuvidel. Boli časy, keď si predstavoval Boha, ako pred ním kráča, ako koná či vedie človeka, ale nikdy Ho nespoznal. Boh prichádza k človeku, keď to neočakáva; človek nevie, kedy k nemu Boh príde alebo kde k nemu príde, pretože človek nemôže vidieť Boha, a tak je Boh pred človekom skrytý.

Jóbova viera v Boha nie je otrasená skutočnosťou, že Boh je pred ním skrytý

V nasledujúcom úryvku Písma potom Jób povie: „Pozrite, idem vpred, ale On tam nie je, vrátim sa späť, ale nevidím Ho. Po ľavej strane, kde pôsobí, Ho nevidím. Skrýva sa po pravici, aby som Ho nevidel.“ (Jób 23, 8-9) V tejto výpovedi sa dozvedáme, že v Jóbových skúsenostiach bol Boh pred ním celý čas skrytý; Boh sa mu otvorene nezjavil a otvorene k nemu neprehovoril ani slovo, ale vo svojom srdci bol Jób presvedčený o Božej existencii. Vždy veril, že Boh môže pred ním kráčať alebo môže konať po jeho boku a že hoci Ho nemôže vidieť, Boh je vedľa neho a riadi všetko okolo neho. Jób nikdy nevidel Boha, ale dokázal zostať verný svojej viere, čo nedokázal žiadny iný človek. Prečo to iní ľudia nedokázali? Pretože Boh s Jóbom nehovoril ani sa mu nezjavil, a ak by Jób skutočne neveril, nemohol by pokračovať ani by sa nemohol pevne držať cesty strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. Nie je to pravda? Ako sa cítiš, keď čítaš o Jóbovi, ako vyslovuje tieto slová? Máš pocit, že Jóbova dokonalosť, bezúhonnosť a spravodlivosť pred Bohom sú pravdivé a že nejde len o zveličovanie zo strany Boha? Aj keď Boh zaobchádzal s Jóbom rovnako ako s inými ľuďmi, nezjavil sa mu ani s ním nehovoril, Jób si uchovával svoju bezúhonnosť, stále veril v Božiu zvrchovanosť, a navyše často obetoval zápalné obety a modlil sa pred Bohom, pretože sa bál uraziť Boha. Jóbova schopnosť báť sa Boha bez toho, aby Ho videl, dokazuje, ako veľmi miloval pozitívne veci a aká pevná a skutočná bola jeho viera. Nepoprel existenciu Boha, pretože bol pred ním skrytý, ani nestratil svoju vieru a nezriekol sa Boha, pretože Ho nikdy nevidel. Namiesto toho si uprostred skrytého Božieho diela vlády nad všetkými vecami uvedomil Božiu existenciu a pocítil Božiu zvrchovanosť a moc. Nevzdal sa svojej spravodlivosti len preto, lebo Boh bol skrytý, ani neopustil cestu strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu, lebo sa mu Boh nikdy nezjavil. Jób nikdy nežiadal, aby sa mu Boh otvorene zjavil a dokázal tak svoju existenciu, pretože Jób už videl Božiu zvrchovanosť medzi všetkými vecami a veril, že získal požehnania a milosti, ktoré iní nezískali. Hoci Boh zostal pred ním skrytý, Jóbovou vierou to nikdy neotriaslo. Zožal teda to, čo nikto iný nemal: Božie schválenie a Božie požehnanie.

Jób žehná Božiemu menu a nemyslí na požehnania ani pohromu

Existuje skutočnosť, o ktorej sa v biblických príbehoch o Jóbovi nikdy nehovorí, a na tento fakt sa dnes zameriame. Hoci Jób nikdy nevidel Boha ani nepočul Božie slová na vlastné uši, v jeho srdci bolo pre Boha miesto. Aký bol Jóbov postoj k Bohu? Bolo to, ako už bolo spomenuté, „nech je požehnané Jahveho meno“. Jeho požehnanie Božieho mena bolo bezpodmienečné, bez ohľadu na kontext, a neviazalo sa na žiadny dôvod. Vidíme, že Jób dal svoje srdce Bohu, dovolil, aby bolo ovládané Bohom; všetky jeho myšlienky a rozhodnutia i všetky plány v jeho srdci boli otvorené Bohu a neboli pred Ním uzavreté. Jeho srdce Bohu neodporovalo a Jób Ho nikdy nežiadal, aby pre neho niečo urobil alebo mu niečo dal. Nemal extravagantné túžby, aby zo svojho uctievania Boha niečo získal. Jób nehovoril o obchodovaní s Bohom a nekládol na Boha žiadne požiadavky ani nároky. Chválil Božie meno z dôvodu veľkej Božej moci a autority pri riadení všetkých vecí, a nie preto, či získal požehnanie alebo ho zasiahla pohroma. Veril, že bez ohľadu na to, či Boh ľudí požehná alebo na nich zošle pohromu, Božia moc a autorita sa nezmenia, a že Božie meno by sa preto malo chváliť bez ohľadu na okolnosti daného človeka. Tento človek je požehnaný Bohom pre Božiu zvrchovanosť, a keď človeka postihne pohroma, tak aj to je pre Božiu zvrchovanosť. Božia moc a autorita ovládajú a usporadúvajú všetko, čo sa týka človeka; vrtochy ľudského šťastia sú prejavom Božej moci a autority a bez ohľadu na ľudský názor by sa Božie meno malo chváliť. To je to, čo Jób zažil a spoznal počas rokov svojho života. Všetky Jóbove myšlienky a činy sa dostali k Božím ušiam a pred Boha a Boh ich považoval za dôležité. Boh si cenil toto Jóbove poznanie a vážil si ho za to, že má také srdce. Toto srdce vždy a všade očakávalo Boží príkaz a bez ohľadu na čas alebo miesto privítalo všetko, čo sa mu prihodilo. Jób na Boha nekládol žiadne požiadavky. Od seba vyžadoval čakať, prijímať, čeliť a poslúchať všetky usporiadania, ktoré prišli od Boha. Jób veril, že je to jeho povinnosť a že práve to Boh chce. Jób nikdy neuvidel Boha ani Ho nepočul vysloviť žiadne slová, vydať žiadne príkazy, učiť alebo ho o niečom poučovať. Slovami dneška, skutočnosť, že mal také poznanie a postoj k Bohu, keď mu Boh nedal žiadne osvietenie, vedenie alebo zaopatrenie v súvislosti s pravdou, bola vzácna a to, že takéto veci dokázal, bolo pre Boha dostatočné a Boh jeho svedectvo chválil a oceňoval. Jób nikdy nevidel Boha ani Ho osobne nepočul vysloviť nejaké učenie, ale pre Boha boli jeho srdce i Jób sám oveľa cennejší ako tí ľudia, ktorí pred Ním boli schopní hovoriť len z hľadiska hlbokej teórie, ktorí sa dokázali len chváliť a hovoriť o obetovaní, ale ktorí nikdy nemali pravé poznanie Boha a nikdy sa Ho skutočne nebáli. Lebo Jóbovo srdce bolo čisté a neskrývalo sa pred Bohom, jeho ľudská prirodzenosť bola čestná a dobrosrdečná a Jób miloval spravodlivosť a to, čo bolo pozitívne. Iba človek s takým srdcom a ľudskou prirodzenosťou mohol nasledovať Božiu cestu a bol schopný báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Takýto človek mohol vidieť Božiu zvrchovanosť, mohol vidieť Jeho autoritu a moc a dokázal dosiahnuť poslušnosť voči Jeho zvrchovanosti a usporiadaniam. Iba taký človek mohol skutočne chváliť Božie meno. Je to preto, lebo sa nepozeral na to, či ho Boh požehná alebo na neho zošle pohromu, lebo vedel, že všetko je ovládané Božou rukou a že ľudské obavy sú znakom hlúposti, nevedomosti a iracionálnosti, pochybností o skutočnosti Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami a chýbajúceho strachu z Boha. Jóbovo poznanie bolo presne také, aké Boh chcel. Mal teda Jób väčšie teoretické vedomosti o Bohu ako vy? Keďže v tom čase bolo málo Božieho diela a výrokov, nebolo ľahké dosiahnuť poznanie Boha. To, čo dosiahol Jób, bolo nemalým úspechom. Nezakúsil Božie dielo, nikdy nepočul Boha hovoriť ani nevidel Božiu tvár. To, že bol schopný mať takýto postoj k Bohu, bolo len výsledkom jeho ľudskej prirodzenosti a osobného úsilia, takého, aké dnešní ľudia nemajú. V tej dobe Boh povedal: „Nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého.“ Boh už v tej dobe o ňom urobil také hodnotenie a dospel k takémuto záveru. O koľko pravdivejšie by to bolo dnes?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II