Hoci je Boh pred človekom skrytý, Jeho skutky medzi všetkými vecami sú dostatočné na to, aby Ho človek poznal

Jób nevidel Božiu tvár ani nepočul Božie slová a už vôbec osobne nezažil Božie dielo, a predsa všetci dosvedčili jeho strach pred Bohom a svedectvo počas jeho skúšok. U Boha to vyvolalo lásku, nadšenie a chválu a u ľudí zase závisť a obdiv, ba dokonca o tom spievali chválospevy. Na jeho živote nebolo nič veľkolepé ani výnimočné: tak ako každý obyčajný človek, žil všedný život, chodil do práce pri východe slnka a vracal sa domov na odpočinok pri súmraku. Rozdiel je v tom, že počas niekoľkých nevýznamných desaťročí svojho života nadobudol poznanie Božej cesty a uvedomil si a pochopil veľkú Božiu moc a zvrchovanosť ako nikto predtým. Nebol chytrejší než ktorýkoľvek obyčajný človek, neviedol obzvlášť húževnatý život, a navyše nemal žiadne neviditeľné špeciálne schopnosti. Mal však osobnosť, ktorá bola čestná, dobrosrdečná a spravodlivá, ktorá milovala nestrannosť, spravodlivosť a pozitívne veci – väčšina obyčajných ľudí takéto vlastnosti nemá. Rozlišoval medzi láskou a nenávisťou, mal zmysel pre spravodlivosť, bol neústupný a vytrvalý a pri uvažovaní venoval dôkladnú pozornosť detailom. Počas svojho všedného života na zemi teda videl všetky mimoriadne veci, ktoré Boh vykonal, videl Božiu veľkosť, svätosť a spravodlivosť, videl Božiu starostlivosť, láskavosť a ochranu pre človeka a videl česť a autoritu najvyššieho Boha. Prvým dôvodom, prečo bol Jób schopný získať tieto veci, ktoré boli nad rámec každého obyčajného človeka, bolo jeho čisté srdce, ktoré patrilo Bohu a bolo vedené Stvoriteľom. Druhým dôvodom bolo jeho úsilie: jeho úsilie byť bezchybný a dokonalý a byť niekým, kto plní vôľu nebies, koho miluje Boh a kto sa vyhýba zlu. Jób tieto veci vlastnil a usiloval sa o ne, pričom nedokázal vidieť Boha ani počuť Božie slová. Hoci Boha nikdy nevidel, spoznal prostriedky, ktorými Boh vládne nad všetkými vecami, a pochopil múdrosť, s akou to Boh robí. Hoci Jób nikdy nepočul Božie slová, vedel, že všetky skutky, ktorými je človek odmeňovaný, alebo všetko, čo mu je odňaté, pochádzajú od Boha. Hoci roky jeho života sa nijako nelíšili od života bežného človeka, nedovolil, aby všednosť jeho života ovplyvnila jeho poznanie Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami alebo jeho nasledovanie cesty strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. V jeho očiach boli zákony všetkých vecí plné Božích skutkov a Božia zvrchovanosť bola viditeľná v každej časti ľudského života. Nevidel Boha, ale dokázal si uvedomiť, že Božie skutky sú všade, a počas svojho bezvýznamného času na zemi bol schopný v každom kúte svojho života vidieť a vnímať mimoriadne a zázračné Božie skutky a videl zázračné Božie usporiadania. Skrytosť a mlčanie Boha nebránili Jóbovi v uvedomení si Božích skutkov ani neovplyvnili jeho poznanie Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami. Jeho život bol počas jeho každodenného života uvedomením si zvrchovanosti a usporiadaní Boha, ktorý je skrytý medzi všetkými vecami. Vo svojom každodennom živote tiež počul a pochopil hlas Božieho srdca a slová Boha, ktorý mlčí medzi všetkými vecami, a predsa vyjadruje hlas svojho srdca a svoje slová tým, že riadi zákony všetkých vecí. Vidíte teda, že ak majú ľudia rovnakú ľudskú prirodzenosť a úsilie ako Jób, potom môžu získať rovnaké uvedomenie a poznanie ako Jób a môžu nadobudnúť rovnaké pochopenie a vedomosti o Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami. Boh sa Jóbovi nezjavil ani s ním nehovoril, ale Jób bol schopný byť dokonalý a spravodlivý, báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Inými slovami, bez toho, aby sa Boh zjavil človeku alebo k nemu prehovoril, Božie skutky medzi všetkými vecami a Jeho zvrchovanosť nad všetkými vecami sú dostatočné na to, aby si človek uvedomil Božiu existenciu, moc a autoritu a Božia moc a autorita sú dostatočné na to, aby človek nasledoval cestu strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. Keďže obyčajný človek, akým bol Jób, bol schopný dosiahnuť strach z Boha a vyhýbať sa zlu, potom by to mal dokázať aj každý obyčajný človek, ktorý nasleduje Boha. Hoci tieto slová môžu znieť ako logická dedukcia, nie je to v rozpore so zákonitosťami vecí. Fakty však nezodpovedajú očakávaniam: zdá sa, že strach z Boha a vyhýbanie sa zlu je výhradou Jóba a len Jóba. Pri zmienke o strachu z Boha a vyhýbaní sa zlu si ľudia myslia, že by to mal robiť len Jób, akoby bola cesta strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu označená menom Jób a nemala nič spoločné s inými ľuďmi. Dôvod je jasný: pretože len Jób mal osobnosť, ktorá bola čestná, dobrosrdečná a spravodlivá a ktorá milovala nestrannosť, spravodlivosť a pozitívne veci, tak len Jób mohol nasledovať cestu strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Určite ste všetci pochopili dôsledky – pretože nikto nemá ľudskú prirodzenosť, ktorá je čestná, dobrosrdečná a spravodlivá a ktorá miluje nestrannosť, spravodlivosť a pozitívne veci, nikto sa nemôže báť Boha a vyhýbať sa zlu, a preto ľudia nikdy nemôžu získať Božiu radosť alebo stáť pevne uprostred skúšok. To tiež znamená, že s výnimkou Jóba sú všetci ľudia stále zviazaní a uväznení satanom; všetkých obviňuje, napáda a zneužíva. Sú to tí, ktorých sa satan pokúša prehltnúť, a všetci sú zbavení slobody, sú väzňami v zajatí satana.

Ak je ľudské srdce v nepriateľstve s Bohom, ako sa môže človek báť Boha a vyhýbať sa zlu?

Keďže dnešní ľudia nemajú rovnakú ľudskú prirodzenosť ako Jób, aká je ich prirodzenosť-podstata a ich postoj k Bohu? Boja sa Boha? Vyhýbajú sa zlu? Tých, ktorí sa neboja Boha ani sa nevyhýbajú zlu, môžeme súhrnne opísať len dvomi slovami: nepriatelia Boha. Často tieto dve slová hovoríte, no nikdy ste nespoznali ich skutočný význam. Slová „nepriatelia Boha“ majú svoju podstatu: neznamenajú, že Boh vidí človeka ako nepriateľa, ale že človek vidí Boha ako nepriateľa. V prvom rade, keď ľudia začnú veriť v Boha, kto z nich nemá svoje vlastné ciele, motivácie a ambície? Aj keď jedna časť z nich verí v existenciu Boha a uvidela existenciu Boha, ich viera v Boha stále obsahuje tieto motivácie a ich konečným cieľom vo viere v Boha je získať Jeho požehnania a veci, ktoré chcú. Ľudia si vo svojich životných skúsenostiach často pomyslia: „Vzdal som sa svojej rodiny a kariéry pre Boha, a čo mi dal? Musím si to spočítať a potvrdiť – dostalo sa mi v poslednom čase nejakých požehnaní? Počas tohto obdobia som veľa dával, bežal som a bežal a veľa som trpel. Dal mi Boh za odplatu nejaké prísľuby? Spomenul si na moje dobré skutky? Aký bude môj koniec? Môžem získať Božie požehnania? …“ Každý človek neustále robí takéto výpočty vo svojom srdci a kladie na Boha požiadavky, ktoré v sebe nesú ich motiváciu, ambície a vypočítavosť. To znamená, že človek vo svojom srdci neustále skúša Boha, neustále vymýšľa plány o Bohu, neustále sa s Bohom dohaduje o svojom vlastnom individuálnom cieli a snaží sa od Boha získať stanovisko, či mu Boh môže dať to, čo chce. Keď sa človek usiluje o Boha, nezaobchádza s Ním ako s Bohom. Vždy sa snaží s Bohom uzatvárať dohody, neustále na Neho kladie požiadavky, a dokonca na Neho na každom kroku tlačí – keď mu Boh podá prst, človek mu chmatne celú ruku. Ako sa človek snaží uzatvárať s Bohom dohody, tak sa s Ním súčasne aj háda, a sú aj takí ľudia, ktorí, keď ich postihnú skúšky alebo sa ocitnú v určitých situáciách, často zoslabnú, sú čoraz pasívnejší, upadnú vo svojej práci a len sa na Boha sťažujú. Od chvíle, keď človek prvýkrát začal veriť v Boha, považoval Ho za roh hojnosti a vreckový nožík a seba považoval za najväčšieho Božieho veriteľa, akoby snaženie získať požehnania a zasľúbenia od Boha boli jeho vrodeným právom a povinnosťou, zatiaľ čo Božou zodpovednosťou bolo chrániť, starať sa o človeka a zaopatrovať ho. To je základné chápanie „viery v Boha“ všetkých tých, ktorí v Boha veria, a to je ich najhlbšie porozumenie pojmu viery v Boha. Od prirodzenosti-podstaty človeka až po jeho subjektívne úsilie neexistuje nič, čo by súviselo so strachom pred Bohom. Cieľ človeka veriť v Boha pravdepodobne nemal nič spoločné s uctievaním Boha. To znamená, že človek si nikdy neuvedomil ani nepochopil, že viera v Boha si vyžaduje strach z Boha a Jeho uctievanie. Vzhľadom na takúto situáciu je ľudská podstata zrejmá. Aká je to teda podstata? Je to tak, že ľudské srdce je zlomyseľné, je v ňom zakorenená zrada a lož, nemiluje nestrannosť a spravodlivosť a pozitívne veci, je pohŕdavé a chamtivé. Srdce človeka už nemôže byť viac uzavreté pred Bohom; nedal ho Bohu ani v najmenšom. Boh nikdy nevidel pravé srdce človeka ani nebol človekom uctievaný. Bez ohľadu na to, akú veľkú cenu Boh platí, koľko skutkov koná alebo koľko človeku poskytuje, človek zostáva slepý a úplne ľahostajný voči všetkému. Človek nikdy nedal svoje srdce Bohu, chce sa len starať o svoje srdce a robiť svoje vlastné rozhodnutia – podtextom toho je, že človek nechce nasledovať cestu strachu z Boha a vyhýbania sa zlu ani poslúchať zvrchovanosť a usporiadania Boha, ani nechce uctievať Boha ako Boha. Taký je dnešný stav človeka. Pozrime sa teraz znova na Jóba. V prvom rade, uzavrel s Bohom dohodu? Mal nejaké postranné úmysly, keď sa pevne držal cesty strachu z Boha a vyhýbania sa zlu? Povedal v tom čase Boh niekomu o konci, ktorý má prísť? Boh vtedy nikomu nesľúbil koniec a práve na tomto pozadí bol Jób schopný báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Obstoja dnešní ľudia v porovnaní s Jóbom? Je medzi nimi príliš veľa rozdielností; patria do iných líg. Hoci Jób nemal veľa poznatkov o Bohu, dal Bohu svoje srdce a to Mu patrilo. Nikdy s Bohom nevyjednával a nemal voči Bohu žiadne extravagantné túžby alebo požiadavky; namiesto toho veril, že „Jahve dal a Jahve vzal“. To bolo to, čo videl a získal z toho, že sa držal pravej cesty strachu z Boha a vyhýbania sa zlu počas mnohých rokov života. Podobne dosiahol výsledok vyjadrený slovami: „Vari máme dostať z Božej ruky len to dobré a nie aj to zlé?“ Tieto dve vety boli to, čo videl a spoznal vďaka svojmu postoju poslušnosti voči Bohu počas svojich životných skúseností, a boli tiež jeho najmocnejšími zbraňami, s ktorými zvíťazil počas satanových pokušení, a stali sa základom jeho pevného postoja v svedectve o Bohu. Predstavujete si v tejto chvíli Jóba ako milú osobu? Dúfate, že sa stanete takým človekom? Bojíte sa, že budete musieť podstúpiť satanove pokušenia? Rozhodli ste sa modliť, aby vás Boh podrobil rovnakým skúškam ako Jóba? Niet pochýb o tom, že väčšina ľudí by sa neodvážila modliť sa za takéto veci. Je teda zrejmé, že vaša viera je žalostne malá; v porovnaní s Jóbom je vaša viera jednoducho nehodná zmienky. Ste nepriateľmi Boha, nebojíte sa Ho, nie ste schopní stáť pevne vo svojom svedectve o Bohu a nedokážete zvíťaziť nad satanovými útokmi, obvineniami a pokušeniami. Čo vás oprávňuje, aby ste prijali Božie sľuby? Po vypočutí príbehu o Jóbovi a pochopení Božieho úmyslu spasiť človeka a významu spásy človeka, získali ste teraz vieru, aby ste prijali rovnaké skúšky ako Jób? Nemali by ste sa trochu odhodlať a dovoliť si nasledovať cestu strachu z Boha a vyhýbania sa zlu?

Nemajte pochybnosti o Božích skúškach

Po prijatí svedectva od Jóba po skončení jeho skúšok sa Boh rozhodol, že získa skupinu – alebo viac než skupinu – ľudí ako je Jób. Rozhodol sa však, že už nikdy nedovolí satanovi napadnúť alebo zneužiť akúkoľvek inú osobu pomocou prostriedkov, ktorými pokúšal, napádal a zneužíval Jóba, stávkovaním s Bohom. Boh nedovolil satanovi, aby ešte niekedy urobil také veci človeku, ktorý je slabý, hlúpy a nevedomý – stačilo, že satan pokúšal Jóba! Je to Božie milosrdenstvo, že nedovolí satanovi, aby zneužíval ľudí, akokoľvek sa mu zachce. Bohu stačilo, že Jób podstúpil satanovo pokúšanie a týranie. Boh už nikdy nedovolil satanovi robiť takéto veci, pretože životy a bytie ľudí, ktorí nasledujú Boha, sú riadené a ovládané Bohom a satan nie je oprávnený manipulovať s Božími vyvolenými podľa ľubovôle – v tomto bode by ste mali mať jasno! Boh sa stará o ľudskú slabosť a rozumie ľudskej hlúposti a nevedomosti. Aby však mohol byť človek úplne spasený, Boh ho musí vydať satanovi. Boh nechce, aby si satan niekedy robil z človeka blázna a zneužíval ho, ani nechce vidieť človeka neustále trpieť. Boh stvoril človeka a to, že Boh riadi a usporadúva všetko, čo sa týka človeka, je úplne prirodzené a oprávnené; to je Božia zodpovednosť a je to autorita, ktorou Boh riadi všetky veci! Boh nedovolí satanovi zneužívať a zle zaobchádzať s človekom podľa ľubovôle, nedovolí mu používať rôzne prostriedky, aby zviedol človeka z cesty, a navyše mu nedovolí zasahovať do Božej zvrchovanosti nad človekom ani mu nedovolí pošliapať a zničiť zákony, ktorými Boh riadi všetky veci, nehovoriac o veľkom Božom diele riadenia a záchrany ľudstva! Tí, ktorých chce Boh spasiť, a tí, ktorí dokážu vydať svedectvo o Bohu, sú jadrom a vykryštalizovaním Božieho šesťtisícročného plánu riadenia, ako aj cenou Jeho úsilia v Jeho šesťtisícročnom diele. Ako by mohol Boh bezstarostne vydať týchto ľudí satanovi?

Ľudia sa často strachujú a obávajú Božích skúšok, no stále žijú v satanovej pasci a na nebezpečnom území, na ktorom na nich satan útočí a zneužíva ich – napriek tomu nepoznajú strach a nič ich nevyvedie z miery. O čo ide? Viera človeka v Boha sa obmedzuje len na to, čo vidí. Ani v najmenšom si neváži Božiu lásku a záujem o človeka ani Jeho nehu a ohľaduplnosť k človeku. Okrem trochy nepokoja a strachu z Božích skúšok, súdu a napomínania, majestátu a hnevu nemá človek ani najmenšie pochopenie Božích dobrých úmyslov. Pri zmienke o skúškach majú ľudia pocit, akoby mal Boh postranné úmysly, a niektorí dokonca veria, že Božie zámery sú zlé. Neuvedomujú si, čo im Boh v skutočnosti urobí. Preto, keď volajú po poslušnosti voči Božej zvrchovanosti a usporiadaniam, robia všetko, čo môžu, aby odolali a postavili sa proti Božej zvrchovanosti nad človekom a usporiadaniam pre človeka, lebo veria, že ak nebudú opatrní, Boh ich uvedie do omylu, že ak nebudú držať v rukách vlastný osud, Boh im môže vziať všetko, čo majú, a ich život by sa mohol dokonca skončiť. Človek je v satanovom tábore, ale nikdy si nerobí starosti z toho, že ho satan zneužíva. Je zneužívaný satanom, ale nikdy sa nebojí, že ho satan zajme. Stále hovorí, že prijíma Božiu spásu, avšak nikdy Bohu nedôveroval ani neveril, že Boh skutočne zachráni človeka zo satanových pazúrov. Ak sa človek dokáže podriadiť Božiemu ovládaniu a usporiadaniam podobne ako Jób a odovzdá celú svoju bytosť do Božích rúk, nezažije potom rovnaký koniec ako Jób – teda prijatie Božích požehnaní? Ak je človek schopný prijať a podriadiť sa Božej vláde, čo môže stratiť? Preto navrhujem, aby ste boli opatrní vo svojich činoch a dávali pozor na všetko, čo sa na vás chystá. Nebuďte unáhlení alebo impulzívni a nezaobchádzajte s Bohom a ľuďmi, so záležitosťami a s predmetmi, ktoré pre vás usporiadal, na základe vlastnej temperamentnosti či prirodzenosti alebo podľa svojej fantázie a predstáv. Musíte byť opatrní vo svojich činoch a musíte sa modliť a viac snažiť, aby ste sa vyhli podnecovaniu Božieho hnevu. Zapamätajte si to!

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II