Jób 42, 7-9 A stalo sa tak, že po tom, čo Jahve povedal tieto slová Jóbovi, povedal Jahve Temančanovi Elifazovi: „Môj hnev sa roznietil proti tebe a proti tvojim dvom priateľom, lebo si o Mne nehovoril to, čo je správne, ako Môj služobník Jób. Preto si teraz vezmite sedem býčkov a sedem baranov, choďte k Môjmu služobníkovi Jóbovi a obetujte za seba zápalnú obetu a Môj služobník Jób sa bude za vás modliť, lebo len preňho s vami nenaložím podľa vašej hlúposti, pretože ste o Mne nehovorili to, čo je správne, ako Môj služobník Jób.“ A tak išli Temančan Elifaz, Šuachčan Bildad a Naamčan Zofar a urobili, ako im prikázal Jahve. Ten prijal aj Jóba.

Jób 42, 10 A Jahve zrušil zajatie Jóbovo, keď sa Jób modlil za svojich priateľov. A Jahve dal Jóbovi dvakrát toľko, čo mal predtým.

Jób 42, 12 A tak Jahve požehnal Jóbove ďalšie dni viac ako predchádzajúce, lebo mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc volov a tisíc oslíc.

Jób 42, 17 Jób teda zomrel starý a naplnený.

Boh sa pozerá s úctou na tých, ktorí sa boja Boha a vyhýbajú sa zlu, zatiaľ čo tých, ktorí sú hlúpi, považuje za podradných

V Jóbovi 42, 7-9 Boh hovorí, že Jób je Jeho služobníkom. Jeho používanie pojmu služobník na označenie Jóba dokazuje dôležitosť Jóba v Jeho srdci. Hoci Boh nenazval Jóba nijak váženejšie, toto pomenovanie nemalo žiadny vplyv na dôležitosť Jóba v Božom srdci. Služobník je Božia prezývka pre Jóba. Viacnásobné Božie zmienky o „Mojom služobníkovi Jóbovi“ ukazujú, ako Ho Jób tešil. Hoci Boh nehovoril o význame, ktorý sa skrýva za slovom služobník, Božiu definíciu slova služobník môžeme vidieť z Jeho slov v tejto pasáži Písma. Boh najprv povedal Temančanovi Elifazovi: „Môj hnev sa roznietil proti tebe a proti tvojim dvom priateľom, lebo si o Mne nehovoril to, čo je správne, ako Môj služobník Jób.“ Týmito slovami Boh prvýkrát otvorene povedal ľuďom, že prijal všetko, čo Jób povedal a vykonal po Božích skúškach, a je to prvýkrát, čo otvorene potvrdil presnosť a správnosť všetkého, čo Jób vykonal a povedal. Boh sa hneval na Elifaza a ostatných pre ich nesprávne, absurdné reči. Hoci, rovnako ako Jób, nemohli vo svojich životoch vidieť zjavenie Boha či počuť slová, ktoré hovoril, Jóbovo poznanie Boha bolo presné, zatiaľ čo oni mohli o Bohu len slepo hádať, porušovať Božiu vôľu a skúšať Jeho trpezlivosť vo všetkom, čo robili. Následkom bolo, že súčasne s prijatím všetkého, čo vykonal a povedal Jób, Boh vzbĺkol hnevom voči ostatným, lebo v nich nielenže nedokázal vidieť žiadnu realitu strachu z Boha, ale tiež nepočul nič o strachu z Boha v tom, čo hovorili. A tak od nich potom Boh požadoval toto: „Preto si teraz vezmite sedem býčkov a sedem baranov, choďte k Môjmu služobníkovi Jóbovi a obetujte za seba zápalnú obetu a Môj služobník Jób sa bude za vás modliť, lebo len preňho s vami nenaložím podľa vašej hlúposti.“ V tejto pasáži Boh hovorí Elifazovi a ostatným, aby urobili niečo, čo vykúpi ich hriechy, lebo ich hlúposť bola hriechom proti Bohu Jahvemu, a preto museli obetovať zápalné obety, aby napravili svoje chyby. Bohu sa často obetujú zápalné obety, ale na týchto zápalných obetách je nezvyčajné to, že boli obetované Jóbovi. Boh prijal Jóba, lebo počas svojich skúšok vydal svedectvo o Bohu, kým títo Jóbovi priatelia boli počas jeho skúšok odhalení a pre ich hlúposť ich Boh odsúdil. Podnecovali Boží hnev a zaslúžili si, aby ich Boh potrestal tým, že museli obetovať zápalné obety pred Jóbom. Jób sa potom za nich modlil, aby rozptýlil Boží trest a hnev voči nim. Božím úmyslom bolo zahanbiť ich, lebo to neboli ľudia, ktorí sa báli Boha a vyhýbali sa zlu, a odsudzovali Jóbovu bezúhonnosť. V jednom ohľade im Boh hovoril, že ich činy neprijal, ale ochotne prijal Jóba a tešil sa z neho; v inom ohľade im Boh hovoril, že Božie prijatie povyšuje človeka pred Bohom, že Boh človeka nenávidí pre jeho hlúposť, pre ňu Boha uráža, a preto je v Božích očiach podradný a ohavný. Takto Boh definuje tieto dva typy ľudí. Sú to Božie postoje týkajúce sa týchto dvoch typov ľudí a Božie vyjadrenia hodnoty a postavenia týchto dvoch typov ľudí. Hoci Boh nazval Jóba svojím služobníkom, v Božích očiach bol tento služobník milovaný a bola mu udelená autorita modliť sa za iných a odpúšťať im ich chyby. Tento služobník dokázal hovoriť priamo k Bohu a prísť priamo pred Boha a jeho postavenie bolo vyššie a vznešenejšie než postavenie iných. To je pravý význam slova služobník, ktoré vyslovil Boh. Jóbovi bola udelená táto osobitná česť pre jeho strach z Boha a vyhýbanie sa zlu a dôvod, prečo Boh nenazval služobníkmi iných, spočíva v tom, že sa nebáli Boha a nevyhýbali sa zlu. Tieto dva zreteľne odlišné Božie postoje sú Jeho postoje k dvom typom ľudí: tých, ktorí sa boja Boha a vyhýbajú sa zlu, Boh prijíma a považuje za vzácnych, zatiaľ čo tých, ktorí sú hlúpi, Boha sa neboja, nie sú schopní vyhýbať sa zlu a nedokážu prijať Božiu priazeň, Boh často nenávidí a odsudzuje a v Jeho očiach sú podradní.

Boh Jóbovi udeľuje autoritu

Jób sa modlil za svojich priateľov a vďaka Jóbovým modlitbám s nimi potom Boh nezaobchádzal tak, ako by sa pre ich hlúposť patrilo – netrestal ich ani sa im neodplácal. Prečo to tak bolo? Bolo to preto, lebo modlitby, ktoré za nich predniesol Boží služobník Jób, sa dostali k Jeho ušiam. Boh im odpustil, lebo prijal Jóbove modlitby. Čo v tom teda vidíme? Keď Boh niekoho požehná, dá mu mnoho odmien, nielen materiálnych: Boh mu tiež udelí autoritu a oprávnenie modliť sa za druhých. Boh zabúda a prehliada priestupky týchto ľudí, lebo tieto modlitby počuje. Je to tá istá autorita, ktorú Boh udelil Jóbovi. Prostredníctvom Jóbových modlitieb za zastavenie ich odsúdenia Boh Jahve tých hlúpych ľudí zahanbil – čo bol, samozrejme, Jeho osobitný trest pre Elifaza a ostatných.

Boh ešte raz požehná Jóba a satan ho už nikdy neobviní

Medzi výrokmi Boha Jahveho sa nachádzajú slová: „O Mne si nehovoril to, čo je správne, ako Môj služobník Jób.“ Čo také povedal Jób? Hovorili sme o tom už predtým a Jóbove výpovede sú tiež zaznamenané na mnohých stranách so slovami v knihe Jób. Na všetkých týchto stránkach so slovami sa Jób nikdy nesťažuje a nemá žiadne pochybnosti o Bohu. Len jednoducho čaká na výsledok. Práve toto čakanie je jeho postojom poslušnosti, a vďaka tomu i vďaka slovám, ktoré povedal Bohu, ho Boh prijal. Keď znášal skúšky a trpel útrapami, Boh bol po jeho boku, a hoci Božia prítomnosť jeho útrapy nezmiernila, Boh videl, čo vidieť chcel, a počul, čo chcel počuť. Každý z Jóbových činov a slov sa dostal k Božím očiam a ušiam. Boh načúval a díval sa – to je fakt. Jóbovo poznanie Boha a jeho myšlienky o Bohu v jeho srdci v tom čase, v tom období, neboli v skutočnosti také špecifické ako u dnešných ľudí, ale v kontexte tej doby Boh rozpoznal všetko, čo povedal, pretože jeho správanie a myšlienky v jeho srdci, ako aj to, čo vyjadril a odhalil, postačovali Jeho požiadavkám. V čase, keď bol Jób podrobený skúškam, ukázalo to, na čo myslel vo svojom srdci a čo sa rozhodol vykonať, Bohu výsledok, ktorý bol pre Neho uspokojivý. Boh potom Jóba zbavil skúšok, Jób sa vynoril zo svojich ťažkostí, jeho skúšky boli preč a už ho nikdy viac nepostihli. Keďže sa už Jób podrobil skúškam a počas týchto skúšok pevne obstál a úplne zvíťazil nad satanom, Boh mu dal požehnania, ktoré si právom zaslúžil. Ako je zaznamenané v knihe Jób 42, 10-12, Jób bol znova požehnaný a bol požehnaný viac než po prvý raz. Vtedy sa satan stiahol a už nič nepovedal ani neurobil. Od toho momentu už satan Jóba nevyrušoval ani na neho neútočil a už viac neobviňoval Božie požehnania Jóba.

Jób strávi druhú polovicu svojho života uprostred Božích požehnaní

Hoci sa Jeho požehnania v tom čase obmedzovali len na ovce, dobytok, ťavy, hmotné statky a tak ďalej, požehnania, ktoré Boh chcel udeliť Jóbovi vo svojom srdci boli oveľa väčšie. Bolo v tom čase zaznamenané, aké večné zasľúbenia chcel dať Boh Jóbovi? Boh sa vo svojich požehnaniach pre Jóba nezmienil o jeho konci ani sa ho nedotkol a bez ohľadu na to, akú dôležitosť alebo postavenie zastával Jób v Božom srdci, Boh bol vo svojich požehnaniach veľmi uvážlivý. Boh neoznámil Jóbov koniec. Čo to znamená? Boží plán vtedy ešte nedospel k tomu, aby sa ohlasoval ľudský koniec, plán ešte nevstúpil do záverečnej etapy Jeho diela, Boh sa o konci vôbec nezmienil, iba človeku dával materiálne požehnania. Znamená to, že Jób strávil druhú polovicu života uprostred Božích požehnaní, čo ho odlišovalo od iných ľudí – no podobne ako oni, aj on zostarol a ako u každého normálneho človeka nadišiel deň, keď sa rozlúčil so svetom. Tak je to aj zaznamenané: „Jób teda zomrel starý a naplnený.“ (Jób 42, 17) Čo v tomto prípade znamená „zomrel naplnený“? V období, keď Boh ešte neohlasoval ľudský koniec, Boh Jóbovi určil očakávanú dĺžku života, a keď tento vek dosiahol, dovolil Jóbovi prirodzene odísť z tohto sveta. Od Jóbovho druhého požehnania až po jeho smrť Boh nepridal žiadne ďalšie útrapy. Pre Boha bola Jóbova smrť prirodzená a tiež nevyhnutná. Bolo to niečo veľmi bežné a nešlo ani o súd, ani o odsúdenie. Kým bol nažive, Jób uctieval Boha a bál sa Ho. Čo sa týka toho, aký koniec ho čakal po smrti, Boh nepovedal nič ani sa k tomu nevyjadril. Boh má silný zmysel pre to, čo je správne, v tom, čo hovorí a koná, a obsah a princípy Jeho slov a činov sú v súlade s etapou Jeho diela a obdobím, v ktorom pôsobí. Aký koniec mohol mať niekto ako Jób v Božom srdci? Dospel Boh vo svojom srdci k nejakému rozhodnutiu? Samozrejme, že áno! Ide len o to, že o tom človek nevedel. Boh to človeku nechcel povedať ani mu to nemal v úmysle povedať. Takže, stručne povedané, Jób zomrel naplnený a taký bol aj jeho život.

Cena, ktorú Jób žil počas svojho života

Prežil Jób hodnotný život? V čom spočívala jeho hodnota? Prečo sa hovorí, že žil hodnotný život? Akú mal hodnotu pre človeka? Z pohľadu človeka zastupoval ľudstvo, ktoré chce Boh zachrániť, tým, že vydával zvučné svedectvo o Bohu pred satanom a ľuďmi sveta. Splnil povinnosť, ktorú by malo splniť Božie stvorenie. Bol príkladom a pôsobil ako vzor pre všetkých, ktorých chce Boh zachrániť, čím umožnil ľuďom vidieť, že je celkom možné zvíťaziť nad satanom spoliehaním sa na Boha. Akú mal hodnotu pre Boha? Pre Boha spočívala hodnota Jóbovho života v jeho schopnosti báť sa Boha, uctievať Boha, svedčiť o Božích skutkoch a chváliť Božie skutky, prinášať Bohu útechu a niečo, z čoho sa mohol tešiť. Hodnota Jóbovho života bola pre Boha aj v tom, že pred svojou smrťou Jób okúsil skúšky a zvíťazil nad satanom a pred satanom a ľuďmi sveta vydal o Bohu zvučné svedectvo, takže Boh získal medzi ľuďmi slávu, utešil svoje srdce a dovolil svojmu dychtivému srdcu uzrieť výsledok a uvidieť nádej. Jeho svedectvo vytvorilo precedens, pretože Jób dokázal stáť pevne vo svojom svedectve o Bohu a zahanbiť satana v mene Boha, v Božom diele riadenia ľudstva. Nie je to hodnota Jóbovho života? Jób priniesol útechu Božiemu srdcu, dal Bohu predzvesť radosti zo získania slávy a poskytol nádherný začiatok Božieho plánu riadenia. Od toho momentu sa meno Jób stalo symbolom získania Božej slávy a znamením víťazstva ľudstva nad satanom. Boh si bude navždy ceniť to, čo Jób žil počas svojho života, ako aj jeho pozoruhodné víťazstvo nad satanom. Budúce generácie budú uctievať a napodobňovať jeho dokonalosť, spravodlivosť a strach pred Bohom. Boh si ho navždy bude vážiť ako bezchybnú, žiarivú perlu, takže je hodný toho, aby si ho takto cenil aj človek!

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II