1. Ježiš trhá v sobotu klasy obilia na jedenie

Mt 12, 1 V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy, aby sa najedli.

2. Syn človeka je Pánom nad sobotou

Mt 12, 6-8 Ale Ja vám hovorím, že na tomto mieste je niekto väčší ako chrám. Keby ste však vedeli, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem a nie obetu, neodsúdili by ste nevinného. Lebo Syn človeka je Pánom aj nad sobotou.

Najprv sa pozrime na túto časť: „V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy, aby sa najedli.“

Prečo som vybral práve túto časť? Ako súvisí s Božou povahou? Prvá vec, ktorú sa z tohto textu dozvieme, je, že bola sobota, ale Pán Ježiš išiel von a viedol svojich učeníkov obilnými poľami. Ešte „vierolomnejšie“ je, že dokonca „začali trhať klasy, aby sa najedli“. Podľa zákona Boha Jahveho vo Veku zákona ľudia v sobotu nemohli len tak ísť von alebo vykonávať nejaké činnosti – bolo veľa vecí, ktoré v sobotu nemohli robiť. Toto konanie Pána Ježiša bolo záhadou pre tých, ktorí žili dlhý čas podľa zákona, a dokonca vyvolalo vlnu kritiky. Ich zmätok a spôsob, akým hovorili o tom, čo Ježiš urobil, necháme teraz bokom a najprv si povieme, prečo sa Pán Ježiš rozhodol urobiť to spomedzi všetkých dní práve v sobotu a čo tým chcel povedať ľuďom, ktorí žili podľa zákona. To je súvislosť medzi týmto úryvkom a Božou povahou, o ktorej chcem hovoriť.

Keď Pán Ježiš prišiel, použil svoje praktické činy, aby ľuďom povedal, že Boh opustil Vek zákona a začal nové dielo a že toto nové dielo si nevyžaduje, aby ľudia svätili sobotu. To, že sa Boh zbavil obmedzení sobotného dňa, bolo len akýmsi predkrmom Jeho nového diela. Skutočné a veľké dielo malo ešte len prísť. Keď Pán Ježiš začal vykonávať svoje dielo, vymanil sa z „pút“ Veku zákona a prelomil jeho ustanovenia a princípy. Nebolo v Ňom ani stopy po ničom, čo by súviselo so zákonom. Naveky ho odvrhol a už ho viac nedodržiaval a ani od ľudstva už jeho dodržiavanie nevyžadoval. Tu teda vidíš, ako Pán Ježiš v sobotu išiel cez obilné polia, a že neodpočíval. Bol vonku a pracoval, neoddychoval. Toto Jeho konanie bolo pre predstavy ľudí šokom a povedalo im, že už viac nežije podľa zákona, zbavil sa obmedzení soboty a pred ľudstvom sa zjavil v novom obraze, s novým spôsobom práce. Tento Jeho čin ľuďom povedal, že so sebou priniesol nové dielo – dielo, ktoré sa začalo vymanením spod zákona a odklonom od soboty. Keď Boh vykonával toto nové dielo, už viac nelipol na minulosti, už sa netrápil ustanoveniami Veku zákona. Ani Jeho dielo v predchádzajúcom veku Ho neovplyvnilo. Namiesto toho v sobotu pracoval ako v ktorýkoľvek iný deň a keď boli Jeho učeníci v sobotu hladní, mohli si odtrhnúť kukuričné klasy. Toto všetko bolo v očiach Boha úplne normálne. Pre Boha je prípustné mať pre veľké množstvo diela, ktoré chce vykonať, a nové slová, ktoré chce povedať, nový začiatok. Keď začne niečo nové, nespomína svoje predchádzajúce dielo ani nepokračuje v jeho vykonávaní. Keďže Boh má počas konania diela svoje princípy, keď chce začať nové dielo, je to vtedy, keď chce ľudstvo priviesť do novej etapy svojho diela a keď sa Jeho dielo dostane do vyššej fázy. Ak budú ľudia naďalej konať podľa starých prísloví a ustanovení alebo sa ich ďalej pevne držať, nebude si to pamätať ani to neschváli. Je to preto, lebo už začal nové dielo a vstúpil do novej fázy svojho diela. Keď začne vykonávať nové dielo, zjaví sa ľudstvu v úplne novom obraze, z úplne nového uhla a úplne novým spôsobom, takže ľudia môžu vidieť odlišné aspekty Jeho povahy a to, čo má a čím je. Toto je jeden z cieľov Jeho nového diela. Boh nelipne na starých veciach ani nechodí po vychodených cestách. Keď pracuje a hovorí, nie je plný zákazov, ako si to ľudia predstavujú. V Bohu je všetko slobodné a uvoľnené, nie sú v Ňom žiadne zákazy, žiadne obmedzenia – ľudstvu prináša voľnosť a oslobodenie. Je živým Bohom, Bohom, ktorý naozaj a skutočne existuje. Nie je bábkou ani hlinenou figúrkou a je úplne iný ako modly, ktoré ľudia uctievajú a velebia. Je živý a energický a všetko, čo Jeho slová ľudstvu prinášajú, je život a svetlo, voľnosť a oslobodenie, pretože On je pravda, život a cesta – v žiadnom Jeho diele Ho nič neobmedzuje. Je jedno, čo ľudia hovoria a ako Jeho nové dielo vnímajú alebo hodnotia, svoje dielo bude vykonávať bez pochybností. Nebude sa trápiť tým, aké má niekto predstavy, alebo že ukazuje prstom na Jeho dielo a slová, a dokonca ani silným vzdorom a odporom ľudí k Jeho novému dielu. Žiadne stvorenie nemôže použiť ľudský rozum ani predstavivosť, poznanie či morálku na zmeranie alebo určenie toho, čo Boh robí, ani na poškodenie, vyrušenie alebo sabotovanie Jeho diela. V Jeho diele ani v tom, čo robí, nie sú žiadne zákazy, a žiadny človek, udalosť ani vec to neobmedzí a nevyrušia to žiadne nepriateľské sily. Pokiaľ ide o Jeho nové dielo, je kráľom, ktorý vždy víťazí, a všetky nepriateľské sily, herézy a omyly ľudstva sú pošliapané pod Jeho nohami. Nezáleží na tom, ktorú novú etapu svojho diela vykonáva, toto veľké dielo sa v každom prípade bude rozvíjať a rozširovať medzi ľuďmi a určite bude vykonané bez prekážok v celom vesmíre, až kým nebude dokončené. Toto je Božia všemohúcnosť a múdrosť, Jeho autorita a moc. Pán Ježiš teda mohol pokojne ísť v sobotu von a pracovať, pretože vo svojom srdci nemal žiadne pravidlá, žiadne poznanie ani učenie, ktoré pochádzalo od ľudstva. To, čo mal, bolo Božie nové dielo a Božia cesta. Jeho dielom bola cesta k oslobodeniu ľudstva, k voľnosti ľudí, aby mohli existovať vo svetle a žiť. Tí, ktorí uctievajú modly alebo falošných bohov, zatiaľ žijú každý deň spútaní satanom a obmedzujú ich všetky druhy pravidiel a tabu – dnes je zakázaná jedna vec, zajtra druhá – v ich životoch nie je žiadna sloboda. Sú ako väzni v putách, žijúc bez radosti, o ktorej by mohli rozprávať. Čo znamenajú „zákazy“? Znamenajú obmedzenia, okovy a zlo. Keď človek uctieva nejakú modlu, uctieva falošného boha, zlého ducha. Zákazy prichádzajú, keď ľudia robia takéto veci. Nemôžete jesť to alebo tamto, dnes nemôžete ísť von, zajtra nemôžete variť, pozajtra sa nemôžete presťahovať do nového domu, pre svadby, pohreby a dokonca aj rodenie detí musia byť vyhradené určité dni. Ako sa to volá? Volá sa to zakazovanie. Je to otroctvo, sú to putá satana, ovládanie ľudí zlými duchmi a obmedzovanie ich sŕdc a tiel. Existujú tieto zákazy aj u Boha? Keď hovoríme o svätosti Boha, mal by si sa najprv zamyslieť nad týmto: U Boha neplatia žiadne zákazy. Boh má vo svojich slovách a svojom diele princípy, no žiadne zákazy, pretože samotný Boh je pravda, cesta a život.

Teraz sa pozrime na nasledujúci úryvok z Písma: „Ale Ja vám hovorím, že na tomto mieste je niekto väčší ako chrám. Keby ste však vedeli, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem a nie obetu, neodsúdili by ste nevinného. Lebo Syn človeka je Pánom aj nad sobotou.“ (Mt 12, 6-8) Čo v tomto úryvku označuje slovo „chrám“? Jednoducho povedané, je to veľkolepá, vysoká budova a vo Veku zákona to bolo miesto, kde kňazi uctievali Boha. Keď Pán Ježiš povedal „na tomto mieste je niekto väčší ako chrám“, kto bol ten „niekto“? Jednoznačne je to Pán Ježiš v tele, pretože len On bol väčší ako chrám. Čo tieto slová ľuďom napovedali? Povedali im, aby vyšli z chrámu – Boh už chrám opustil a už v ňom viac nepôsobil, preto by ľudia mali hľadať Božie kroky mimo chrámu a nasledovať Jeho kroky v Jeho novom diele. Keď to Pán Ježiš povedal, v Jeho slovách sa skrýval predpoklad, že pod zákonom začali ľudia vnímať chrám ako niečo väčšie, než je samotný Boh. Znamená to, že uctievali skôr chrám než Boha, a tak ich Pán Ježiš varoval, aby neuctievali modly, ale Boha, pretože Boh je najvyšší. Povedal teda: „Milosrdenstvo chcem a nie obetu.“ Je zjavné, že v očiach Pána Ježiša väčšina ľudí žijúca podľa zákona už viac neuctievala Jahveho, ale len mechanicky prinášala obete. Pán Ježiš to označil za uctievanie modiel. Títo uctievači modiel považovali chrám za niečo väčšie a vyššie ako je Boh. Vo svojich srdciach mali len chrám, nie Boha, a keby o chrám prišli, prišli by o svoje obydlie. Bez chrámu nemali kde uctievať modly a nemohli prinášať svoje obete. Ich takzvané „obydlie“ je miesto, kde falošne predstierali, že uctievajú Boha Jahveho, aby mohli zostať v chráme a venovať sa vlastným aktivitám. Ich takzvané „prinášanie obetí“ bolo len vykonávaním hanebných osobných obchodov pod zámienkou, že robia službu v chráme. To bol dôvod, prečo ľudia v tom čase považovali chrám za väčší, než je Boh. Pán Ježiš povedal ľuďom tieto slová ako varovanie, pretože chrám používali ako záštitu a obete zas na to, aby zakryli, že klamú ľudí a Boha. Keď tieto slová použijeme vo vzťahu k súčasnosti, sú stále rovnako platné a vhodné. Hoci dnešní ľudia zažili iné dielo Boha než ľudia vo Veku zákona, ich prirodzenosť-podstata je rovnaká. V kontexte dnešného diela ľudia stále robia rovnaké veci, ako boli veci opísané v slovách „chrám je väčší než Boh“. Ľudia napríklad vnímajú plnenie svojej povinnosti ako svoju prácu. Svedectvo o Bohu a boj s veľkým červeným drakom považujú za politické hnutia na obranu ľudských práv, za demokraciu a slobodu. Svoju povinnosť využívať svoje zručnosti premenia na kariéru, ale strach z Boha a vyhýbanie sa zlu považujú len za náboženské učenie, ktoré sa má dodržiavať a podobne. Nie je takéto správanie v podstate to isté, čo vyjadrujú slová „chrám je väčší než Boh“? Rozdiel je v tom, že pred dvetisíc rokmi si ľudia vykonávali svoje súkromné aktivity vo fyzickom chráme, no dnes ich vykonávajú v nehmotných chrámoch. Ľudia, ktorí si cenia pravidlá, považujú pravidlá za niečo väčšie, než je Boh. Ľudia, ktorí majú radi postavenie, vnímajú postavenie za niečo väčšie, než je Boh. Tí, ktorí milujú svoju kariéru, považujú kariéru za niečo väčšie, ako je Boh a tak ďalej. Všetky ich vyjadrenia Ma vedú k tomu, aby som povedal toto: „Ľudia chvália Boha ako najväčšieho svojimi slovami, ale v ich očiach je všetko väčšie než Boh.“ Je to tak preto, lebo len čo na svojej ceste nasledovania Boha natrafia na príležitosť ukázať svoje vlastné talenty, venovať sa vlastným aktivitám alebo rozvíjať vlastnú kariéru, vzdialia sa od Boha a vrhnú sa na svoju milovanú kariéru. Pokiaľ ide o to, čo im Boh zveril, a Jeho vôľu, tieto veci už dávno odhodili. Aký je rozdiel medzi stavom týchto ľudí a tých, ktorí pred dvetisíc rokmi vykonávali svoju činnosť v chráme?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III