Teraz sa pozrime na poslednú vetu tohto úryvku: „Lebo Syn človeka je Pánom aj nad sobotou.“ Má táto veta nejakú praktickú stránku? Vidíte ju? Každá jedna vec, ktorú Boh hovorí, vychádza z Jeho srdca, tak prečo to povedal? Ako tomu rozumiete? Teraz možno rozumiete zmyslu tejto vety, ale v čase, keď ju Boh vyslovil, jej nerozumelo veľa ľudí, pretože ľudstvo práve opustilo Vek zákona. Pre ľudí bolo veľmi ťažké zanechať sobotu, nehovoriac o pochopení toho, čo je pravá sobota.

Veta „Syn človeka je Pánom aj nad sobotou“ hovorí ľuďom, že nie všetko na Bohu má materiálny charakter a že hoci Boh dokáže zabezpečiť všetky tvoje materiálne potreby, môže po ich naplnení uspokojenie z nich nahradiť tvoje hľadanie pravdy? To očividne nie je možné! Pravdou je Božia povaha a to, čo Boh má a čím je, ako to bolo predmetom nášho duchovného spoločenstva. Jej hodnotu nemožno merať v porovnaní s materiálnymi vecami, nech sú akékoľvek cenné, ani ju nemožno vyčísliť peniazmi, pretože nejde o materiálnu vec, a uspokojuje potreby srdca každého jedného človeka. Pre každého človeka by mala byť hodnota týchto nehmatateľných právd vyššia než hodnota akýchkoľvek materiálnych vecí, ktoré si možno ceníš, všakže? Touto vetou sa musíš dlho zaoberať. Najpodstatnejšie z toho, čo som práve povedal, je skutočnosť, že to, čo Boh má a čím je, a všetko, čo s Ním súvisí, sú pre každého človeka najdôležitejšie veci a žiadna materiálna vec ich nemôže nahradiť. Uvediem príklad: Keď si hladný, potrebuješ jedlo. Toto jedlo môže byť viac alebo menej dobré alebo viac či menej vyhovujúce, no pokiaľ sa nasýtiš, nepríjemný pocit hladu zmizne – bude preč. Môžeš pokojne sedieť a tvoje telo bude odpočívať. Hlad ľudí možno zahnať potravou, ale keď nasleduješ Boha a máš pocit, že Mu nerozumieš, ako zaženieš prázdnotu vo svojom srdci? Môžeš ju zahnať jedlom? Alebo keď nasleduješ Boha a nerozumieš Jeho vôli, čím uspokojíš ten hlad vo svojom srdci? Ak počas svojej skúsenosti spásy prostredníctvom Boha a pri hľadaní zmeny svojej povahy nerozumieš Božej vôli alebo nevieš, čo je pravda, ak nerozumieš povahe Boha, nebudeš sa cítiť veľmi stiesnene? Nebudeš vo svojom srdci pociťovať silný hlad a smäd? Nezabránia ti tieto pocity v tom, aby si vo svojom srdci cítil pokoj? Ako teda uspokojíš ten hlad vo svojom srdci – existuje nejaký spôsob, ako ho odstrániť? Niektorí ľudia chodia nakupovať, iní sa zveria svojim priateľom, ďalší si dožičia dlhý spánok, iní si prečítajú ešte viac Božích slov alebo ťažšie pracujú a vynakladajú viac úsilia, aby si splnili svoje povinnosti. Môžu tieto veci vyriešiť tvoje skutočné ťažkostí? Všetci týmto praktikám úplne rozumiete. Čo najviac potrebuješ, keď sa cítiš bezmocný, keď pociťuješ silnú túžbu získať od Boha osvietenie, aby si mohol spoznať realitu pravdy a Jeho vôľu? Nepotrebuješ sýte jedlo ani zopár milých slov, ani nehovoriac o pominuteľnom pohodlí a uspokojení tela – potrebuješ, aby ti Boh priamo a jasne povedal, čo a ako by si mal urobiť, aby ti jasne povedal, čo je pravda. Keď tomuto aspoň trochu porozumieš, nebudeš vo svojom srdci cítiť väčšiu spokojnosť, ako keby si si dal dobré jedlo? Nie je to tak, že keď je tvoje srdce spokojné, spolu s celým tvojím bytím si skutočne odpočinie? Rozumiete teraz vďaka tejto analógii a analýze, prečo som sa s vami chcel podeliť o vetu „Syn človeka je Pánom aj nad sobotou“? Znamená to, že to, čo pochádza od Boha, čo Boh má a čím je, a všetko, čo s Ním súvisí, je väčšie než akákoľvek iná vec vrátane veci alebo osoby, o ktorej si si kedysi myslel, že si ju ceníš najviac. Chcem povedať, že keď človek nemôže získať slová z úst Boha, alebo nerozumie Jeho vôli, nemôže si odpočinúť. Počas svojich budúcich skúseností porozumiete tomu, prečo som dnes chcel, aby ste videli tento úryvok – je to veľmi dôležité. Všetko, čo Boh robí, je pravda a život. Pravda je niečo, čo ľuďom v ich životoch nemôže chýbať a bez čoho nikdy nemôžu byť. Mohli by sme tiež povedať, že je to tá najväčšia z vecí. Hoci ju nevidíš ani sa jej nemôžeš dotknúť, nemôžeš ignorovať, aká je pre teba dôležitá. Je to jediná vec, ktorá dokáže priniesť odpočinok tvojmu srdcu.

Je vaše chápanie pravdy súčasťou vášho stavu? V skutočnom živote sa najskôr musíš zamyslieť nad tým, ktoré pravdy súvisia s ľuďmi, udalosťami a vecami, s ktorými si sa stretol. Práve medzi týmito pravdami môžeš nájsť Božiu vôľu a spojiť si to, s čím si sa stretol, s Jeho vôľou. Ak nevieš, ktoré aspekty pravdy súvisia s vecami, s ktorými si sa stretol, a namiesto toho priamo hľadáš Božiu vôľu, ide o slepý prístup, ktorý ti nemôže priniesť výsledky. Ak chceš hľadať pravdu a porozumieť Božej vôli, najskôr sa musíš zamerať na to, aké veci sa ti stali a s ktorými aspektmi pravdy súvisia, a v Božom slove hľadať konkrétnu pravdu, ktorá súvisí s tým, čo si zažil. Potom v tej pravde budeš hľadať cestu praktizovania, ktorá je pre teba tá správna. Takto môžeš nepriamo porozumieť Božej vôli. Hľadanie a praktizovanie pravdy nie je mechanické aplikovanie učenia alebo dodržanie nejakého vzorca. Pravda sa nedá vyjadriť vzorcom a nie je to ani zákon. Nie je mŕtva – samotná pravda je život, je to živá vec a pravidlo, ktoré stvorená bytosť musí v živote dodržiavať, a pravidlo, ktoré človek musí v živote mať. Je to niečo, čo musíš v maximálnej miere pochopiť prostredníctvom skúseností. Je jedno, do ktorej etapy si sa so svojimi skúsenosťami dostal. Nemôžeš sa oddeliť od Božieho slova ani pravdy a všetko, čo vieš o Božej povahe a o tom, čo Boh má a čím je, vyjadrujú Božie slová. Božie slová sú navždy spojené s pravdou. Božia povaha a to, čo Boh má a čím je, to je samé o sebe pravda. Pravda je autentický prejav Božej povahy a toho, čo Boh má a čím je. Vďaka tomu má to, čo Boh má a čím je, konkrétny charakter, a je to jasné vyjadrenie toho, čo Boh má a čím je. Priamočiarejším spôsobom ti to hovorí, čo Boh má a čo nemá rád, čo chce, aby si urobil a čo ti nepovoľuje urobiť, ktorými ľuďmi pohŕda a z ktorých má potešenie. Za pravdami, ktoré Boh vyjadruje, môžu ľudia vidieť Jeho potešenie, hnev, smútok a šťastie, ako aj Jeho podstatu – je to zjavenie Jeho povahy. Okrem poznania toho, čo Boh má a čím je, a porozumenia Jeho povahe na základe Jeho slova, je najdôležitejšia potreba dosiahnuť toto porozumenie prostredníctvom praktickej skúsenosti. Ak sa človek izoluje od skutočného života, aby spoznal Boha, nebude to schopný dosiahnuť. Aj keď existujú ľudia, ktorí tomu do istej miery porozumejú na základe Božieho slova, ich porozumenie je obmedzené na teórie a slová a je to v určitom rozpore s tým, aký je samotný Boh naozaj.

Všetko to, o čom teraz komunikujeme, patrí medzi príbehy zaznamenané v Biblii. Ľudia môžu prostredníctvom týchto príbehov a analýzy vecí, ktoré sa stali, porozumieť Božej povahe a tomu, čo Boh má a čím je, tak ako to vyjadril, a môžu tak širšie, hlbšie, podrobnejšie a dôkladnejšie spoznať každú stránku Boha. Sú teda tieto príbehy jediným spôsobom, ako spoznať každú stránku Boha? Nie, nie je to jediný spôsob! To, čo Boh hovorí, a dielo, ktoré vykonáva vo Veku kráľovstva, totiž ľuďom viac pomôže spoznať Jeho povahu a poznať ju dôkladnejšie. Myslím si však, že je trochu ľahšie spoznať Božiu povahu a porozumieť tomu, čo má a čím je, prostredníctvom nejakých príkladov alebo príbehov zaznamenaných v Biblii, ktoré ľudia poznajú. Ak by som vzal slová súdu a napomínania a pravdy, ktoré Boh dnes vyjadruje, slovo po slove, aby som ti umožnil takýmto spôsobom Ho spoznať, budeš mať pocit, že je to príliš jednotvárne a zdĺhavé, a niektorí ľudia budú mať dokonca pocit, ako keby boli Božie slová mechanické. Ak však tieto biblické príbehy použijem ako príklady, aby som ľuďom pomohol spoznať Božiu povahu, nebudú to považovať za nudné. Mohli by ste povedať, že pri vysvetľovaní týchto príkladov sa ľudia o detailoch toho, čo bolo v tom čase v srdci Boha – o Jeho nálade alebo pocitoch či Jeho myšlienkach a predstavách –, dozvedeli ľudskou rečou a cieľom tohto celého je dosiahnuť, aby to ocenili a mali pocit, že to, čo Boh má a čím je, nemá mechanický charakter. Nie je to legenda alebo niečo, čo ľudia nevidia alebo čoho sa nemôžu dotknúť. Ide o niečo, čo naozaj existuje, čo ľudia cítia a oceňujú. Toto je hlavný cieľ. Mohli by ste povedať, že ľudia žijúci v tomto veku sú požehnaní. Môžu čerpať z príbehov Biblie, aby lepšie porozumeli predchádzajúcemu dielu Boha. Prostredníctvom diela, ktoré vykonal, môžu vidieť Jeho povahu. Vďaka týmto povahám, ktoré vyjadril, môžu porozumieť Božej vôli pre ľudstvo a pochopiť konkrétne prejavy Jeho svätosti a starostlivosti o ľudí. Týmto spôsobom môžu podrobnejšie a hlbšie spoznať Božiu povahu. Verím, že každý z vás to teraz cíti!

V diele, ktoré Pán Ježiš vykonal vo Veku milosti, môžeš vidieť ďalšiu stránku toho, čo Boh má a čím je. Táto stránka bola vyjadrená skrze Jeho telo a ľudia ju mohli vidieť a oceniť pre Jeho ľudskú prirodzenosť. V Synovi človeka ľudia videli, ako Boh v tele žije svoju ľudskú prirodzenosť, a videli božskú prirodzenosť Boha vyjadrenú prostredníctvom tela. Tieto dva druhy výrazu ľuďom umožnili vidieť úplne skutočného Boha a vytvoriť si o Ňom inú predstavu. Lenže v čase medzi stvorením sveta a koncom Veku zákona, teda pred Vekom milosti, boli jedinými stránkami Boha, ktoré ľudia videli, počuli a zažili, božská prirodzenosť Boha, veci, ktoré Boh urobil a povedal v nemateriálnej oblasti, a veci, ktoré vyjadril ako skutočná osoba, ktorú ľudia nevideli a nemohli sa jej dotknúť. Tieto veci v ľuďoch často vyvolávali pocit, že Boh je vo svojej veľkosti taký vznešený, že sa k Nemu nemôžu priblížiť. Boh v ľuďoch obvykle vyvolával dojem, že Ho raz môžu a inokedy nemôžu vnímať. Mali dokonca pocit, že každá jedna z Jeho myšlienok a predstáv je záhadná a prchavá, a preto neexistuje spôsob, ako by sa k nim dostali, a už vôbec sa nemôžu pokúsiť im porozumieť a oceniť ich. Pre ľudí bolo všetko súvisiace s Bohom veľmi vzdialené, také vzdialené, že to nemôžu vidieť ani sa toho dotknúť. Zdal sa byť vysoko na oblohe a ako keby vôbec neexistoval. Nemohli teda porozumieť Božiemu srdcu a mysli ani žiadnej z Jeho myšlienok – niečo také nemohli dosiahnuť. Hoci Boh vo Veku zákona vykonal nejaké konkrétne diela, vyslovil špecifické slová a vyjadril špecifické povahy, lebo chcel, aby ľudia ocenili a vnímali skutočné poznatky, ktoré sa Ho týkali, tieto vyjadrenia toho, čo Boh má a čím je, nakoniec pochádzali z nemateriálnej oblasti, a to, čomu ľudia rozumeli, čo poznali, sa stále týkalo božskej stránky toho, čo Boh má a čím je. Ľudstvo z tohto vyjadrenia toho, čo Boh má a čím je, nemohlo získať konkrétnu predstavu a ich predstava o Bohu uviazla v rámci „duchovného tela, ku ktorému sa dá len ťažko priblížiť a ktoré človek raz vníma a inokedy nie“. Keďže Boh na to, aby sa ľuďom zjavil, nepoužíval konkrétny objekt alebo obraz patriaci do materiálnej oblasti, ľudia Ho naďalej nedokázali definovať ľudskou rečou. Ľudia vo svojich srdciach a mysliach vždy chceli použiť svoj vlastný jazyk, aby stanovili štandard Boha, aby Ho zhmotnili a poľudštili – napríklad aký je vysoký, veľký, ako vyzerá, čo presne má rád, či akú má osobnosť. Boh vo svojom srdci v skutočnosti vedel, že ľudia takto rozmýšľajú. Boli Mu veľmi jasné ich potreby a, samozrejme, vedel aj to, čo by mal urobiť. Vo Veku milosti teda svoje dielo vykonal iným spôsobom. Tento nový spôsob bol božský a zároveň poľudštený. V čase, keď Pán Ježiš pôsobil, ľudia videli, že Boh má mnoho ľudských výrazov. Vedel napríklad tancovať, mohol chodiť na svadby, komunikovať s ľuďmi, hovoriť s nimi a rozoberať s nimi rôzne veci. Pán Ježiš okrem toho vykonal veľa diel, ktoré vyjadrovali Jeho božskú prirodzenosť Boha a, samozrejme, všetky tieto diela boli výrazom a zjavením Božej povahy. V tomto čase, keď mala božská prirodzenosť Boha podobu obyčajného tela a ľudia ju mohli vidieť a dotknúť sa jej, prestali mať pocit, že Ho raz vnímajú a raz nie, alebo že sa k Nemu nemôžu priblížiť. Naopak, prostredníctvom každého pohybu, prostredníctvom slov a diela Syna človeka sa mohli pokúsiť pochopiť vôľu Boha alebo porozumieť Jeho božskej prirodzenosti. Vtelený Syn človeka vyjadroval božskú prirodzenosť Boha svojou ľudskou prirodzenosťou a ľudstvu oznamoval vôľu Boha. A svojím vyjadrením Božej vôle a povahy ľuďom zároveň zjavil Boha žijúceho v duchovnej oblasti, ktorého nevidia a nemôžu sa Ho dotknúť. Čo ľudia videli, bol samotný Boh v hmatateľnej podobe, z tela a krvi. Vtelený Syn človeka teda skonkretizoval a poľudštil veci ako totožnosť samotného Boha, postavenie Boha, Jeho obraz, povaha a to, čo má a čím je. Hoci vonkajší vzhľad Syna človeka mal určité obmedzenia, pokiaľ ide o obraz Boha, Jeho podstata a to, čo má a čím je, dokázali plne vyjadriť totožnosť a postavenie samotného Boha – až na určité rozdiely v spôsobe výrazu. Nemôžeme poprieť, že Syn človeka reprezentoval totožnosť a postavenie samotného Boha, a to tak vo forme Jeho ľudskej prirodzenosti, ako aj v Jeho božskej prirodzenosti. V tomto čase však Boh pracoval prostredníctvom tela, hovoril z pohľadu tela a pred ľudstvom stál s totožnosťou a postavením Syna človeka. Toto ľuďom umožňovalo stretnúť sa s pravými slovami a dielom Boha medzi ľuďmi a zažiť ich. Ľuďom to zároveň dovolilo vnímať Jeho božskú prirodzenosť a veľkosť v pokore, a tiež predbežne porozumieť pravosti a skutočnosti Boha a poznať jej definíciu. Aj keď sa dielo, ktoré vykonal Pán Ježiš, Jeho spôsoby práce a perspektíva, z ktorej hovoril, líšili od skutočnej osoby Boha v duchovnej oblasti, všetko, čo s Ním súviselo, skutočne vyjadrovalo samotného Boha, ktorého ľudstvo nikdy predtým nevidelo – toto nemožno poprieť! To znamená, že je jedno v akej podobe sa Boh zjaví, z akej perspektívy hovorí alebo aký je Jeho výzor pred ľudstvom, nezastupuje nič iné, len samého seba. Nemôže reprezentovať žiadneho človeka ani skazené ľudstvo. Boh je samotný Boh a toto nemožno poprieť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III