Kedysi som bol členom kórejskej presbyteriánskej cirkvi. Všetci v rodine sa stali veriacimi, keď moja dcéra ochorela. Potom sa jej stav začal každým dňom zlepšovať. Bol som nesmierne vďačný za milosrdenstvo Pána Ježiša. Prisahal som, že odvtedy budem verne nasledovať Pána a budem sa usilovne snažiť byť takým človekom, ktorý Mu prináša radosť. Nikdy som nevynechal bohoslužbu. Bez ohľadu na to, koľko som mal práce, som vždy dával almužny a obety a aktívne som sa zúčastňoval na cirkevných aktivitách. Väčšinu času som trávil čítaním Biblie a vykonávaním cirkevných aktivít. Takmer nikdy som nechodil na večere alebo na stretnutia organizované rodinou, priateľmi, kolegami a podobne. Kvôli tomu boli zo mňa otrávení. Keď som ako veriaci prestal fajčiť, piť alkohol a už som nechodil na večierky, niektorí moji priatelia sa mi vysmievali a hovorili mi veci ako napr: „Keď tak rád chodíš do kostola, tak nám povedz, čo pre teba znamená chodiť každý deň do kostola? Aký zmysel má tá tvoja viera?“ Po zavalení otázkami som pravdupovediac nevedel, čo mám povedať. Ale práve vďaka týmto otázkam som začal uvažovať: O čom vlastne bola moja viera? Išlo o prosenie Boha, aby vyliečil moju dcéru alebo o to, aby sa moja rodina mala dobre? Bola viera len čítaním Biblie a každodenným chodením do kostola? To som naozaj nevedel. Preto som sa s týmito otázkami obrátil na duchovných mojej cirkvi. Ich odpovede boli takmer rovnaké: Naša viera je pre milosť Pánovej spásy a keď sa vráti, vezme nás do neba na večný život. Zdalo sa, že takáto odpoveď vyriešila môj zmätok, ale vyvolala ďalšiu otázku: Ako sa teda dostanem do neba? Povedali mi: „V Liste Rimanom 10, 10 sa píše: ‚Lebo srdcom človek verí v spravodlivosť a ústami vyznáva spásu.‘ To znamená, že nám Pán odpúšťa naše hriechy, viera nás spasí a Pán nás vezme priamo do kráľovstva, keď sa vráti. Takže sa nemusíte obávať, ako sa dostanete do neba, pokiaľ máte vieru.“ Premýšľal som nad tým, že Boh je svätý a Biblia hovorí: „Svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána.“ (Heb 12, 14) Pán od nás vyžaduje, aby sme sa stali svätými, ale ja som žil v hriechu a nedokázal som Jeho slová uviesť do praxe. Ako som mohol byť hoden kráľovstva? Pán Ježiš nám povedal: „Pána, svojho Boha, budeš milovať celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou. Také je prvé a najväčšie prikázanie. A druhé je obdobné: Svojho blížneho budeš milovať ako seba samého.“ (Mt 22, 37-39) Len táto jednoduchá požiadavka lásky v mojom každodennom živote bola niečo, čo som nedokázal urobiť, hoci som sa o to snažil. Miloval som svoju rodinu viac ako Pána, a nedokázal som skutočne milovať blížnych ako seba samého. Keď sa mi moji priatelia a rodina posmievali, namiesto toho, aby som bol tolerantný a trpezlivý, som sa na nich hneval. Myslel som aj na List Hebrejom 10, 26, kde sa píše: „Ak totiž po poznaní pravdy svojvoľne zhrešíme, neostane nám už žiadna obeta za hriechy.“ Vedel som, čo Pán žiada, ale nedokázal som to uskutočniť. Stále som žil v hriechu a odmenou za hriech je smrť. Ak je to tak, nechápal som, ako by sa môj výsledok mal líšiť od výsledkov neveriacich. To ma prinútilo k myšlienke, že dostať sa do kráľovstva nemôže byť také jednoduché, ako hovorili duchovní. Stále som nevedel, ako sa môžem dostať do neba a získať večný život. Nemal som žiadnu cestu. Stále som kládol otázky duchovným a priateľom z kostola, ale nikto z nich nemal jasnú odpoveď. Len sa ma spytovali, prečo kladiem tieto čudné otázky, a povedali, že takto sa viera praktizuje už celé veky. Bol som stále rovnako zmätený, tak som sa rozhodol, že si znovu prečítam všetky štyri evanjeliá, a myslel som si, že v slovách Pána Ježiša musí byť odpoveď.

Jedného dňa v roku 2008 som si prečítal tieto verše: „Ježiš jej povedal: Ja som vzkriesenie a život; kto verí vo Mňa, aj keby bol mŕtvy, bude žiť: A kto žije a verí vo mňa, nezomrie naveky. Veríš tomu?“ (Jn 11, 25-26) Keď som čítal tieto verše, boli pre mňa záhadou. Prečo by Pán hovoril, že máme žiť a veriť v neho? Neboli sme my veriaci už živí, keď sme verili? Videl nás Pán ako mŕtvych ľudí? To vo mne vyvolalo množstvo otázok. Istý čas som trávil všetok svoj voľný čas lámaním si hlavy nad touto pasážou, ale nikdy som neprišiel na jej skutočný význam. So svojimi otázkami som sa opäť obrátil na duchovných a ostatných členov cirkvi. Nielenže nemali odpoveď, ale ešte sa na môj účet aj zasmiali. Napriek tomu som mal stále pocit, že v tom, čo Pán povedal, je skrytý nejaký hlbší význam.

Potom som si raz prečítal toto v Matúšovom evanjeliu: „A iný z jeho učeníkov Mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv ísť a pochovať svojho otca. Ježiš mu však odpovedal: Nasleduj Ma a nechaj mŕtvych pochovávať svojich mŕtvych.“ (Mt 8, 21-22) Keď som videl vetu: „nechaj mŕtvych pochovávať svojich mŕtvych,“ bol som zmätený. Prečo Pán nazval mŕtvymi ľudí, ktorí boli v tom čase nažive? Videl nás Pán ako živých, alebo ako mŕtvych? Spomenul som si na Bibliu, ktorá hovorí, že odmenou za hriech je smrť, a ja som žil v hriechu. Mal Pán na mysli práve toto, keď hovoril o „mŕtvych“? Ak áno, ako som mohol ožiť a ako som sa mohol dostať do kráľovstva? Srdce mi zapĺňalo toľko otázok, v ktorých som sa nevedel zorientovať. Ale v hĺbke duše som mal jasno v jednej veci: Keďže Pán povedal tieto veci, odpoveď musí byť niekde v Biblii. Preto som nestratil vieru, ale pokračoval som v hľadaní odpovede.

Vďaka Pánovmu vedeniu som si o niekoľko mesiacov neskôr prečítal ďalšiu myšlienku, ktorú vyslovil: „Veru vám hovorím: Prichádza hodina, a už aj prišla, keď mŕtvi začujú hlas Božieho Syna, a tí, čo ho začujú, budú žiť.“ (Jn 5, 25) Pri čítaní mi bolo okamžite jasné, že mŕtvi ožívajú, keď počujú Boží hlas. Bol som si istý, že toto je odpoveď, ktorú som hľadal! Stále som však bol trochu zmätený: Už dávno predtým som počul Pánov hlas, ale stále som nebol vyslobodený z pút hriechu. Patril som medzi živých? Čo skutočne znamenalo: „tí, čo ho začujú, budú žiť“? Ako ľudia ožívajú? Chystal sa Pán povedať viac toho, čo sme potrebovali počuť, keď sa vrátil? A ak áno, ako by sme mohli počuť Boží hlas? Kde by sme ho mohli počuť? Nevedel som na to prísť, a tak som sa modlil k Pánovi: „Ó, Pane, prosím, daj mi čoskoro počuť Tvoj hlas. Nechcem byť mŕtvy. Prosím, pomôž mi žiť.“

Potom som vždy na bohoslužbách začal počúvať každú zmienku, ktorú kedy pastori urobili o Pánovom návrate alebo o Pánovom hlase. Bolo pre mňa sklamaním, že nám hovorili iba to, aby sme bdeli, čakali a chránili sa pred kacírstvom, ale vôbec nič nehovorili o Pánovom návrate. S otázkami som sa obrátil aj na kľúčových ľudí v cirkvi, ktorí boli zodpovední, ale tí mi povedali, že moje neustále otázky pochádzajú z nedostatku viery, že som ako Tomáš. Začali sa mi vyhýbať. Potom ma začali vylučovať aj ďalší členovia cirkvi, s ktorými som vždy vychádzal, a vzďaľovali sa. Nakoniec som odišiel z cirkvi, ktorej som bol súčasťou 18 rokov. Celý deň som sledoval programy CBS a CTS a dúfal som, že z kázní slávnych pastorov začujem Boží hlas. Robil som to takmer šesť mesiacov. Takmer každý deň som ich sledoval 10 hodín. Naozaj som si vypočul veľa kázní, ale stále som nenašiel odpovede, ktoré som chcel. Stále som počúval, ako pastori hovoria, že Pán sa čoskoro vráti a my by sme mali dávať pozor a čakať. Ale ja som mal plno otázok. Hovorili, že Pán sa čoskoro vráti, ale nikdy nepovedali kedy. Prečo sme Ho ešte neprivítali? V tých dňoch som sa neustále modlil k Pánovi a hovoril som: „Pane! Čakal som na Teba, tak veľmi som dúfal, že Ťa za svojho života privítam, že budem počuť Tvoj hlas. Ó, Pane, kedy prídeš? Prosím, nech počujem Tvoj hlas.“

Jedného dňa v marci 2013 pri vchode do našej budovy ku mne pristúpil starší muž, ktorý vyzeral na približne 70 rokov, a spýtal sa ma, či si nechcem predplatiť noviny. Zamyslel som sa, kto teraz, keď má každý mobil a počítač, číta noviny? Tak som ho rýchlo odmietol. Ale potom ma každý deň, keď ma videl, žiadal, aby som si ich predplatil. Stále som ho odmietal. Ale prekvapivo som o mesiac toho istého muža stretol pri výťahu. Bolo to, akoby na mňa čakal. Keď ma uvidel, usmial sa a pozdravil, potom ma požiadal, aby som si kúpil predplatné. Zaujímalo ma, prečo sa mi tento muž tak dlho snažil predať noviny. V snahe byť milý som si nakoniec predplatné novín kúpil, ale z rôznych dôvodov som ich chvíľu nemal čas čítať. Potom jedného májového rána, keď prišli noviny, som ich vzal do rúk ako vždy a rýchlo som si prečítal titulky. A jeden z nich ma naozaj zaujal. Písalo sa tam: „Pán Ježiš sa vrátil – Všemohúci Boh vyjadruje slová vo Veku kráľovstva.“ Bol som úplne šokovaný. Čože? Pán sa vrátil? Všemohúci Boh? Vek kráľovstva? Že by to bola naozaj pravda? Vtedy som bol naozaj rozrušený a prežíval som celú spleť emócií. Konečne som našiel správu o Pánovom návrate. Ale potom som uvažoval, či to nemôže byť falošná správa. Pozrel som sa na spodok stránky a uvidel som číslo a adresu Cirkvi Všemohúceho Boha a niekoľko názvov kníh z tejto cirkvi. Cítil som, že je dôležité to dôkladne preskúmať, pretože Pánov návrat je veľká vec. Preto som hneď zavolal na číslo, ktoré som našiel v novinách. Počul som hlas sestry, ktorá zodvihla telefón a opýtal som sa jej: „Môžem sa spýtať, či to, čo je vytlačené v týchto novinách, je naozaj pravda? Vrátil sa Pán? Sú tieto slová naozaj Božie slová?“ Povedala mi: „Áno.“ Sestry Kathy a Zena z Cirkvi Všemohúceho Boha si so mnou dohodli čas stretnutia a spoločne sme sa rozprávali o troch štádiách Božieho diela. Kathy povedala: „Odo dňa, kedy satan skazil Adama a Evu, človek žije v hriechu, v moci satana, ktorý sa s ním zahráva a ubližuje mu. Boh vykonal dielo v troch štádiách, aby zachránil ľudstvo spod satanovej nadvlády. Štádia pozostávajú z Veku zákona, Veku milosti a Veku kráľovstva. Sú to tri rôzne štádia diela, ale všetky vykonáva ten istý Boh. Každé štádium je založené na tom, čo je potrebné na záchranu skazeného ľudstva, a každé je postavené na základoch tej predchádzajúcej, aby sa dielo ešte viac pozdvihlo.“ Potom prečítala úryvok zo slov Všemohúceho Boha. Všemohúci Boh hovorí: „Šesťtisícročný plán riadenia je rozdelený do troch etáp diela. Žiadna etapa sama osebe nezastupuje dielo troch vekov, ale iba jednu časť celku. Meno Jahve nemôže predstavovať celú Božiu povahu. Skutočnosť, že vykonal svoje dielo vo Veku zákona, nedokazuje, že Boh môže byť Bohom iba pod zákonom. Jahve ustanovil zákony pre človeka a odovzdal mu prikázania, v ktorých ho žiadal, aby vystaval chrám a oltáre. Dielo, ktoré vykonal, predstavuje iba Vek zákona. Toto dielo nedokazuje, že Boh je iba Bohom, ktorý žiada človeka, aby dodržiaval zákony, alebo že je Bohom v chráme, či Bohom pred oltárom. Tvrdiť niečo také by bolo nepravdivé. Dielo vykonané pod zákonom môže zastupovať len jeden vek. Preto ak by Boh vykonal skutky iba vo Veku zákona, človek by Ho vymedzil do nasledovnej definície, hovoriac: ‚Boh je Bohom v chráme, a aby sme slúžili Bohu, musíme si obliecť kňazské rúcha a vstúpiť do chrámu.‘ Ak by sa dielo vo Veku milosti nikdy nevykonalo a Vek zákona by pokračoval až do súčasnosti, človek by sa nedozvedel, že Boh je tiež milosrdný a milujúci. Ak by sa dielo vo Veku zákona nevykonalo a namiesto toho by sa vykonalo len dielo vo Veku milosti, potom by sa všetci ľudia domnievali, že Boh dokáže človeka len vykúpiť a odpustiť mu hriechy. Človek by vedel len to, že Boh je svätý a nevinný a že pre človeka je schopný obetovať sa a byť ukrižovaný. Človek by poznal len tieto veci, ale ničomu inému by nerozumel. Každý vek teda predstavuje jednu časť Božej povahy. Pokiaľ ide o to, ktoré aspekty Božej povahy sú zastúpené vo Veku zákona, ktoré vo Veku milosti a ktoré v súčasnej etape: až keď sa všetky tri etapy spoja do jedného celku, môžu odhaliť celú Božiu povahu. Až keď človek spozná všetky tri etapy, môže ich plne pochopiť. Nemožno vynechať žiadnu z týchto troch etáp. Božiu povahu uvidíš v celistvosti až potom, keď spoznáš tieto tri etapy diela. Skutočnosť, že Boh dokončil svoje dielo vo Veku zákona, nedokazuje, že je iba Bohom pod zákonom, a skutočnosť, že dokončil svoje dielo vykúpenia, neznamená, že Boh naveky vykúpi ľudstvo. Všetky tieto závery si vyvodil človek. Po skončení Veku milosti nemôžeš tvrdiť, že Bohu patrí iba kríž a že samotný kríž predstavuje Božiu spásu. To by znamenalo vymedziť Boha. V tomto štádiu Boh koná predovšetkým dielo slova, ale nemôžeš povedať, že Boh nebol k človeku nikdy milosrdný a že priniesol len napomínanie a súd. Dielo posledných dní odkrýva Jahveho a Ježišovo dielo a všetky tajomstvá, ktoré človek nechápe, aby zjavilo konečný osud a koniec ľudstva a ukončilo celé dielo spásy ľudstva. Táto etapa diela posledných dní všetko uzatvára. Je potrebné rozlúštiť všetky tajomstvá, ktoré človek nechápe, aby mohol preniknúť do ich hĺbky a vo svojom srdci nadobudol úplne jasné porozumenie. Iba potom môže byť ľudské pokolenie roztriedené podľa druhu. Až po ukončení šesťtisícročného plánu riadenia človek pochopí povahu Boha v celej jej celistvosti, pretože potom sa Jeho riadenie ukončí.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)) Potom sa Kathy so mnou podelila o oveľa viac duchovného spoločenstva a dozvedel som sa, že Boží šesťtisícročný plán riadenia prebieha v troch vekoch, v troch štádiách – Vek zákona, Vek milosti a Vek kráľovstva. Vo Veku zákona Jahve vydal zákon najmä preto, aby viedol život ľudí na zemi a aby vedeli, čo je hriech. Vo Veku milosti Pán Ježiš dokončil dielo vykúpenia. Bol ukrižovaný za ľudstvo a vykúpil ho z hriechu. Pokiaľ ľudia verili v Pána, vyznávali sa z hriechov a činili pokánie, ich hriechy im boli odpustené a už viac neboli odsúdení a potrestaní za hriechy podľa zákona. Vo Veku kráľovstva, Všemohúci Boh vyjadruje pravdu a koná dielo súdu, aby očistil skazenú povahu človeka, zachránil ho od hriechu a satanovho vplyvu, aby mohol poslúchať Boha, uctievať ho, už nežil v hriechu a bol prijatý do Božieho kráľovstva. Štádia diela sa vyskytujú v rôznych vekoch a zahŕňajú rôzne veci, ale všetko to robí jeden Boh. Je to jeden Boh, ktorý koná rôzne diela v rôznych vekoch. Toto porozumenie bolo pre mňa naozaj poučné.

Potom mi Zena poskytla duchovné spoločenstvo, ako Všemohúci Boh očisťuje ľudí prostredníctvom diela súdu. Podelila sa o pasáž z Božích slov. Všemohúci Boh hovorí: „Kristus posledných dní používa na učenie človeka rôzne pravdy, aby odhalil jeho jadro a rozobral jeho slová a skutky. Tieto slová zahŕňajú rôzne pravdy, napríklad o povinnosti človeka, o tom, ako by sa mal človek podriadiť Bohu, ako by Mu mal byť verný a ako by mal žiť normálnu ľudskú prirodzenosť, ako aj pravdy o Božej múdrosti a Jeho povahe. Všetky tieto slová sú zamerané na jadro človeka a jeho skazené povahy. Predovšetkým tie slová, ktoré odhaľujú, ako človek odmieta Boha, sú ešte viac namierené na to, ako je človek stelesnením satana a nepriateľskou silou zameranou proti Bohu. Boh pri vykonávaní diela súdu nevysvetľuje naplno prirodzenosť človeka len niekoľkými slovami. Odhaľuje a orezáva dlhodobo. Tieto rôzne spôsoby odhaľovania a orezávania nemožno nahradiť obyčajnými slovami. Namiesto toho sa pravda, ktorú človek absolútne nemá, používa na vykonávanie diela odhaľovania a orezávania. Len takéto spôsoby môžeme nazývať súdom a len prostredníctvom takéhoto súdu môže byť človek podrobený, úplne presvedčený o Bohu a navyše môže získať skutočné poznanie Boha. Dielo súdu privodilo ľudské pochopenie pravej tváre Boha a pravdy o svojej vlastnej vzdorovitosti. Dielo súdu umožnilo človeku získať porozumenie mnohým Božím úmyslom, účelu Božieho diela a tajomstvám, ktoré sú pre neho nepochopiteľné. Zároveň človeku umožnilo pochopiť a spoznať svoju skazenú podstatu a koreň svojej skazenosti a tiež objaviť svoju škaredú tvár. Všetky tieto účinky prináša dielo súdu, pretože podstatou tohto diela je dielo otvárania Božej pravdy, cesty a života všetkým, ktorí v Neho veria. Toto dielo je dielom súdu, ktoré vykonáva Boh.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristus koná dielo súdu prostredníctvom pravdy) Potom Zena povedala: „Všemohúci Boh používa pravdu, aby nás súdil a očistil. Vyjadril milióny slov, ktoré odhaľujú tajomstvá Biblie a svedčia o Božom diele. Odhaľujú korene hriešnosti a pravdu o našej skazenosti. Niektoré sa týkajú zmeny povahy a vstupu do života a niektoré sa týkajú určenia ľudského konca a ďalších. Všetko je to pravda a všetko pochádza od Boha. To nám ukazuje Božiu spravodlivú a svätú povahu a Jeho múdrosť. Každý, kto číta Jeho slová môže pocítiť ich veľkú autoritu a moc. Boh vidí všetko, len Boh pozná skazené ľudstvo skrz na skrz. Boh odhaľuje každú našu myšlienku, názor a skazené myšlienky tak jasne a prakticky. Odhaľuje a rozoberá aj podstatu tejto skazenosti, úplne rozrieši koreň ľudskej hriešnosti a odporu.“ Povedala tiež: „Prostredníctvom súdu, zjavení a zušľachťovaniu Božích slov získavame pochopenie pravdy o našom skazení satanom. Vtedy vidíme, akí sme arogantní, ohavní a sebeckí, že všetko, čo hovoríme a robíme, je založené na skazenosti a vôbec nežijeme ľudsky. Bojujeme o meno a postavenie, zapájame sa do intríg, klameme a podvádzame, závidíme a nenávidíme, veríme bez podriadenia sa Bohu, sme plní extravagantných túžob, obviňujeme Boha a vzdorujeme Mu, keď sa stretávame so skúškami. Prostredníctvom Božieho súdu a zjavenia chápeme niektoré pravdy a získavame súdnosť medzi pozitívnymi a negatívnymi vecami. Tiež sa dozvedáme viac o Božej spravodlivej povahe, ktorá netoleruje žiadne urážky, a postupne si začíname Boha uctievať a podriaďovať sa mu. Sme schopní kajať sa, prijať Jeho súd a napomínanie a plniť Jeho slová.“ Tiež povedala: „Bez odhaľujúcich sa Božích slov, len s modlitbami a spoveďami by sme nikdy nedosiahli zahĺbené pochopenie alebo nevyriešili koreň nášho hriechu. Prostredníctvom skúsenosti tiež vidíme, že Boží súd je Jeho najpravdivejšou láskou a je najlepšou spásou človeka, a bez tohto praktického diela by sa naše skazené povahy nikdy nemohli očistiť. Preto prijatie diela Božieho súdu posledných dní je jedinou cestou do kráľovstva.“ Potom mi rozprávala o ich svedectve, ako sa skutočne kajali prostredníctvom prežívania súdu Božích slov. Všetko to bolo také praktické. Mohol som povedať, že dielo Všemohúceho Boha bolo presne to, čo môj duch potreboval, že Božie dielo posledných dní naozaj môže zmeniť a očistiť ľudí, a jediný spôsob, ako sa dostať do kráľovstva, je prijať Boží súd.

V priebehu niekoľkých nasledujúcich dní mi sestry povedali, prečo je náboženský svet spustošený, prečo kázne pastorov vysychajú. Dozvedel som sa aj skutočný príbeh, ktorý sa skrýva za Bibliou, a tajomstvá a význam Božích vtelení. Mal som pocit, že slová Všemohúceho Boha toho veľa obsahujú a otvorili mi oči v mnohých záhadách. S radosťou som prijal spásu Všemohúceho Boha posledných dní.

Sestry mi dali niekoľko kníh Božích slov. Keď som prišiel domov, jednu z nich som otvoril, Zvitok otvorený Baránkom. Prvá vec, ktorú som uvidel, bol predslov Božích slov: „Hoci mnohí ľudia veria v Boha, málo z nich rozumie, čo viera v Boha znamená a ako by mali konať, aby boli v súlade s Božími úmyslami. Je to tak preto, lebo hoci ľudia poznajú slovo ‚Boh‘ a frázy ako ‚Božie dielo‘, Boha nepoznajú a ešte menej poznajú Jeho dielo. Potom niet divu, že všetci tí, ktorí Boha nepoznajú, sú vo svojej viere v Neho popletení. Ľudia neberú vieru v Boha vážne, a to výlučne preto, lebo viera v Boha je pre nich niečo príliš neznáme, príliš zvláštne. A takto teda ďaleko zaostávajú za Božími požiadavkami. Inými slovami, keď ľudia nepoznajú Boha a nepoznajú Jeho dielo, nemôžu byť vhodní na to, aby ich Boh použil, a už vôbec nie sú schopní uspokojiť Jeho úmysly. ‚Veriť v Boha‘ znamená veriť, že Boh existuje. Je to najjednoduchší koncept viery v Boha. Ak to posunieme ešte o krok ďalej, veriť v existenciu Boha nie je to isté, ako skutočne v Boha veriť. Je to skôr akýsi druh jednoduchej viery so silnými náboženskými podtónmi. Skutočná viera v Boha znamená toto: človek na základe viery, že Boh je Zvrchovaný nad všetkým, zažíva Jeho slová a Jeho dielo, a tým odvrhuje svoju skazenú povahu, uspokojuje Božie úmysly a spoznáva Ho. Len takúto cestu môžeme nazvať ‚vierou v Boha‘.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo) Božie slová sú podrobné a praktické a ukazujú pravý význam viery v Boha. Uvedomil som si, že viera si vyžaduje prežívanie Božích slov a Jeho diela, aby sme mohli odhodiť skazu, získať pravdu a spoznať Boha. Iba to je pravá viera. Kedysi som si myslel, že viera znamená modliť sa každý deň a veľa chodiť do kostola. Bohužiaľ, nikdy som nedokázal zistiť, či som na správnej ceste viery alebo nie, takže som sa dovtedy len potácal. Pri čítaní slov Všemohúceho Boha mi napadlo, že cesta viery, ktorou som sa predtým uberal, bola úplne nesprávna. Potom som v obsahu uvidel názov „Si niekto, kto ožil?“ Upútal ma a hneď som sa k nemu obrátil. S týmito slovami od Boha: „Boh stvoril človeka, ale potom ho skazil satan a z ľudí sa stali ‚mŕtvi ľudia‘. Keď sa zmeníš, už nebudeš viac ako oni. Božie slová oživia ľudského ducha a prinesú mu znovuzrodenie, a keď sa ľudský duch znovuzrodí, potom ľudia prídu k životu. Keď hovorím o ‚mŕtvych ľuďoch‘, mám na mysli mŕtve telá bez ducha a ľudí bez duše. Keď sa v ľudských dušiach zapáli iskra života, potom ľudia ožijú. Svätí, o ktorých sa hovorilo predtým, sú ľudia, ktorí prišli k životu a žili pod satanovým vplyvom, ale porazili ho.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo) „‚Mŕtvi‘ sú tí, ktorí odporujú a vzdorujú Bohu; sú to tí, ktorí sú otupení na duchu a nerozumejú Božím slovám; sú to tí, ktorí neuvádzajú pravdu do praxe a nemajú ani trochu vernosti voči Bohu; a sú to tí, ktorí žijú v moci satana a on ich využíva. Prejavy mŕtvych stoja proti pravde, vzdorujú Bohu a sú prízemné, opovrhnutiahodné, neľútostné, drzé, ľstivé a zákerné. Aj keď jedia a pijú Božie slová, nie sú schopní podľa nich žiť; hoci sú nažive, sú len chodiacimi mŕtvolami, dýchajúcimi mŕtvymi. Mŕtvi nedokážu uspokojiť Boha a už vôbec sa Mu nedokážu bezpodmienečne podriadiť. Dokážu Ho iba klamať, rúhať sa Mu a zradiť Ho, a to, čo žijú, sú celkom len zjavenia satanovej prirodzenosti. Ak sa chcú ľudia stať živými bytosťami, podávať svedectvo o Bohu a ak chcú, aby ich Boh považoval za hodných, potom musia prijať Božiu spásu; musia sa s radosťou podriadiť Jeho súdu aj napomínaniu, s radosťou prijať Božie orezávanie. Iba vtedy budú schopní uviesť do praxe všetky pravdy, ktoré Boh vyžaduje; až potom získajú Božiu spásu a stanú sa skutočnými živými bytosťami. Živí sú tí, ktorých Boh spasil; boli súdení a napomínaní Bohom, sú ochotní oddať sa a sú šťastní, že môžu položiť vlastný život za Boha, a s radosťou by pre Boha vydali svoj život. Iba keď živí vydávajú svedectvo o Bohu, môžu zahanbiť satana; iba živí môžu šíriť Božiu prácu na evanjeliu, iba živí sú v súlade s Božími úmyslami a iba živí sú skutoční ľudia.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo) Po prečítaní tohto úryvku, som v srdci vedel, že toto je odpoveď, ktorú som celé tie roky hľadal. Konečne som vedel, čo znamená byť „mŕtvy“ alebo „žiť“. Keď Boh stvoril Adama a Evu, mohli Boha počúvať, prejavovať a oslavovať Ho. Boli to živí ľudia. Potom ich satan pokúšal, aby zradili Boha, začali žiť v hriechu, v satanovej moci, a tak sa ľudstvo stávalo čoraz skazenejším, so všetkými druhmi satanových jedov, ktoré do nás prenikli. Stále hlbšie upadáme do hriechu, zapierame Boha, odmietame ho, vzdorujeme mu, žijeme podľa satanských túžob. Nie sme takí, akých nás Boh stvoril na začiatku. Boh vidí každého, kto žije v hriechu a v moci satana, ako mŕtveho a mŕtvi patria satanovi, sú proti Bohu. Nie sú hodní Jeho kráľovstva. Živí sú tí, ktorých Boh zachránil. Ich skazenosť je očistená prostredníctvom Božieho súdu a napomínania. Zbavujú sa hriechu a satanových síl a prestávajú odporovať Bohu. Bez ohľadu na to, ako Boh hovorí a koná, dokážu počúvať a poslúchať. Živí môžu oslavovať Boha a podávať svedectvo, len oni môžu získať Božie uznanie a vstúpiť do Jeho kráľovstva. Aby sme sa stali živými, musíme prijať pravdu Všemohúceho Boha a zažiť Jeho súd a nakoniec sa očistiť a získať späť svoje svedomie a rozum, uviesť Božie slová do praxe, poslúchať Stvoriteľa a uctievať Ho a podávať svedectvo Bohu. To je niekto, kto sa skutočne vrátil k životu, ktorý môže vstúpiť do kráľovstva a získať večný život. Vtedy som naozaj pochopil, čo Pán myslel: „Ja som vzkriesenie a život; kto verí vo Mňa, aj keby bol mŕtvy, bude žiť: A kto žije a verí vo mňa, nezomrie naveky.“ (Jn 11, 25-26) To je to, čo to znamená. Keď som to pochopil, akoby sa mi rozjasnilo srdce.

Potom som si prečítal ďalší článok s názvom: „Len Kristus posledných dní môže dať človeku cestu večného života.“ Zanechala vo mne naozaj hlboký dojem. Všemohúci Boh hovorí: „Kristus posledných dní prináša život a trvalú a večnú cestu pravdy. Táto pravda je cesta, ktorou človek získa život, a je to jediná cesta, prostredníctvom ktorej človek spozná Boha a bude Bohom schválený. Ak nehľadáš cestu života, ktorú poskytuje Kristus posledných dní, nikdy nezískaš schválenie Ježiša a nikdy nebudeš spôsobilý vstúpiť do brány nebeského kráľovstva, pretože si bábka a väzeň histórie. Tí, ktorých ovládajú ustanovenia, slová a okovy histórie, nikdy nebudú môcť získať život ani večnú cestu života. Je to preto, lebo namiesto vody života, ktorá vyteká z trónu, získavajú len mútnu vodu, ktorej sa ľudia držali tisícky rokov. Tí, ktorí nie sú zásobovaní vodou života, budú naveky mŕtvolami, hračkami satana a synmi pekla. Ako potom môžu uvidieť Boha? Ty hľadáš len to, aby si sa držal minulosti, stál na mieste a udržal veci také, aké sú, a nesnažíš sa zmeniť súčasný stav a odhodiť históriu. Nebudeš tak vždy antagonistický voči Bohu? Kroky Božieho diela sú ohromujúce a mocné ako vlny v príboji a duniace hromy – ty však pasívne sedíš a čakáš na zničenie, držíš sa toho, čo je staré a čakáš, kým ti veci spadnú do lona. Ako ťa takto možno považovať za niekoho, kto nasleduje stopy Baránka? Ako to môže preukázať, že Boh, ktorého sa držíš, je Bohom, ktorý je vždy nový a nikdy nie starý? A ako ťa môžu slová tvojich zažltnutých kníh preniesť do nového veku? Ako ťa môžu viesť k tomu, aby si hľadal kroky Božieho diela? A ako ťa môžu vziať na nebesá? V rukách držíš len slová, ktoré ti môžu poskytnúť len dočasnú útechu, nie pravdy, ktoré sú schopné dať ti život. Slová písma, ktoré čítaš, môžu len obohatiť tvoj jazyk – nie sú múdrymi slovami, ktoré ti pomôžu spoznať ľudský život, a už vôbec nie sú cestou, ktorá ťa privedie k dokonalosti. Nie je táto nezrovnalosť pre teba dôvodom na úvahu? Neumožňuje ti to preniknúť do tajomstiev v tom obsiahnutých? Dokážeš sa sám dostať do neba, aby si sa stretol s Bohom? Vieš sa bez Božieho príchodu dostať do neba, aby si si užíval rodinné šťastie s Bohom? Aj teraz stále snívaš? Potom ťa vyzývam, aby si prestal snívať a zistil, kto teraz pracuje – pozri sa, kto teraz vykonáva dielo spásy človeka počas posledných dní. V opačnom prípade nikdy nezískaš pravdu a nikdy nezískaš život.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo) Tieto slová na mňa mali naozaj veľký vplyv. Cítil som, že sú také autoritatívne a silné, že môžu pochádzať len od Boha. Spomenul som si na slová Pána Ježiša: „Ja som cesta, pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi inak než prostredníctvom Mňa.“ (Jn 14, 6) To je všetko. Kto okrem Boha by mohol vládnuť nad bránou kráľovstva? Ak chceme večný život, musíme prijať cestu večného života, ktorú priniesol Kristus posledných dní, pravdy vyjadrené Pánom, ktorý sa vrátil. To je jediný spôsob, ako uskutočniť naše nádeje na vstup do kráľovstva. Cítil som sa taký šťastný, že som našiel cestu do kráľovstva. Bol som nadšený. Hltal som Božie slová ako jedlo a mali na mňa hlboký vplyv. Čím viac som čítal, tým viac som vedel, že je to pravda, že nemohli pochádzať od žiadneho pastora alebo teológa. Slová Všemohúceho Boha hlboko vyživovali moju blúdiacu hladnú dušu a ja som si spomenul na starca, ktorý sa snažil predať noviny. Stále ma žiadal, aby som si kúpil predplatné, a preto som konečne počul Boží hlas. Chcel som sa mu poďakovať, ale už som ho nikdy nenašiel. Potom som si uvedomil, že to umožnili úžasné Božie skutky. Ten muž ma žiadal, aby som si kúpil predplatné, čo mi umožnilo počuť Boží hlas a privítať Pánov návrat. Bolo to Božie vedenie a bola to Jeho láska ku mne. Som Bohu naozaj vďačný. Cítim sa tak neuveriteľne požehnaný, že počujem Boží hlas a som svedkom Jeho zjavenia v mojom živote. Je to Božie milosrdenstvo a milosť, ba čo viac, Jeho spása pre mňa. Vďaka Všemohúcemu Bohu!