Krátko po tom, čo som prijala Božie dielo posledných dní, som hlásala evanjelium manželovi. Prekvapilo ma, keď po vypočutí našiel na internete rôzne falošné správy o Cirkvi Všemohúceho Boha, ktoré boli len ohováraním a fámami vymyslenými ČKS proti Cirkvi Všemohúceho Boha. Potom sa na mňa zahľadel a zakričal: „Pozri sa na to! Veríš vo ‚Východný blesk‘, ktorý ČKS už roky potláča. Len čo ťa zatknú, odsúdia ťa a pošlú do väzenia. Už nesmieš veriť!“ A potom roztrhal všetky moje knihy Božieho slova. V tom čase som bola rozzúrená, ale potom som si pomyslela, že manžel mohol byť proti mojej viere, pretože ho chvíľkovo oklamali fámy ČKS, ale neskôr to pochopí. Vedela som však, že bez ohľadu na to, čo sa stalo, viera v Boha je správna životná cesta a nikdy sa jej nevzdám. Potom mi manžel každý deň volal, aby sledoval môj pohyb. V tom čase som bola postgraduálnou študentkou. Aby som sa vyhla jeho sledovaniu, zúčastňovala som sa na stretnutiach v blízkosti školy a domov som chodila len cez víkendy. Na konci roka 2012, keď ČKS spustila kampaň ďalšieho zbesilého potláčania a zatýkania proti Cirkvi Všemohúceho Boha, sa všade na internete, v televízii a v novinách objavovali fámy a bludy, ktoré zavrhovali a ohovárali Cirkev Všemohúceho Boha a všade zatýkali božích veriacich. Manžel sa bál, že ma zatknú za vieru v Boha, čo by sa mohlo dotknúť jeho a jeho rodiny. Čoraz prísnejšie ma obmedzoval. Takisto sa mi vyhrážal, že sa so mnou rozvedie, ak budem naďalej veriť v Boha. Keď som to počula, veľmi ma to rozrušilo. V Číne pre nás viera v Boha neznamená len riziko odsúdenia a väzenia, prenasledujú nás aj naše rodiny. Je to pre nás naozaj ťažké! Rozmýšľala som, čo bude s našou dcérou, keď sa rozvedieme. Počas tých pár dní som nemala záujem plniť si svoje povinnosti. Bola som skľúčená.

Keď sa potom jedna z mojich sestier dozvedela o mojom stave, prečítala mi úryvok z Božieho slova. Veľmi mi to pomohlo, „V každom kroku diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok prejavujú medziľudské interakcie, akoby vzniklo na základe ľudských dohôd alebo zásahov. V zákulisí je však každá časť diela a všetko, čo sa deje, stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si, aby ľudia stáli pevne za svojím svedectvom o Bohu. Uveďme si príklad, keď bol skúšaný Jób: v zákulisí sa satan stavil s Bohom a na pozadí toho, čo sa prihodilo Jóbovi, boli ľudské skutky a ľudské zásahy. Za každým krokom diela, ktoré Boh vo vás koná, je satanova stávka s Bohom – za všetkým je boj.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Božie slová mi pomohli pochopiť, že tieto ťažké okolnosti ma navonok obmedzovali a prenasledovali, ale v skutočnosti to bolo satanovo vyrušovanie. Boh chce zachrániť ľudí a satan využil útlak manžela, aby ma prinútil zradiť Boha, stratiť Jeho spásu a nakoniec sa s ním nechať stiahnuť do pekla. Satan je taký zlovestný a krutý! V tom čase som sa modlila k Bohu: „Bože, moje duchovné postavenie je príliš malé, preto Ťa prosím, aby si mi dal vieru. Aj keby som sa mala rozviesť s manželom, nezradím Ťa, a nenaletím na satanove intrigy.“ Po modlitbe som to už tak ťažko neznášala a pokračovala som v šírení evanjelia a plnení svojej povinnosti.

Dozvedela som sa, že koncom toho roka ťa na jednom stretnutí zatkli. Polícia ma tiež obvinila z „narušovania spoločenského poriadku“ a zadržala ma na 30 dní. Na výsluchu sa mi policajti z Národného bezpečnostného úradu vyhrážali: „Vaša škola už vie, že vás zatkli za vieru v Boha, a plánuje vás vylúčiť. Ale ak s nami budete spolupracovať a poviete nám, čo viete, prehovoríme vo vašom mene s dekanom a vaše postgraduálne štúdium môže pokračovať. Dobre si to premyslite!“ Keď odišli, pozrela som sa na chladné železné mreže cely a cítila som sa úplne skľúčená a nešťastná. Ak ma vylúčili zo školy za vieru v Boha, bola by to politická záležitosť. Záznam by zostal v mojom študentskom registri a policajnom spise. Žiadna nemocnica by ma nikdy nezamestnala a môj sen stať sa lekárkou by vyšiel nazmar. Vo veku len 30 rokov by som prišla o štúdium, prácu aj budúcnosť. Aká budúcnosť by ma čakala? Ako by som mohla čeliť diskriminácii zo strany príbuzných a posmechu okolia? Niekoľko dní som nemohla jesť ani spať. Počas tohto obdobia som sa každý deň modlila k Bohu. Jedného rána som sa pristihla, že si podvedome hmkám chválospev Božieho slova: „Si stvorenou bytosťou – samozrejme, mal by si vyznávať Boha a viesť zmysluplný život. Keďže si ľudská bytosť, mal by si sa vydať Bohu a znášať všetko utrpenie! S potešením a bez pochýb by si mal prijať tú trochu utrpenia, ktorej si dnes vystavený, a žiť zmysluplný život, tak ako Jób a Peter. Ste ľudia, čo nasledujú správnu cestu, ľudia, ktorí sa usilujú o zlepšenie. Ste ľudia, ktorí povstali v národe veľkého červeného draka, ľudia, ktorých Boh nazýva spravodlivými. Nie je to snáď ten najzmysluplnejší život?“ (Nasledujte baránka a spievajte nové piesne) Keď som spievala tento chválospev Božieho slova, bola som mimoriadne dojatá a nemohla som zabrániť slzám. Som stvorené bytie a mala by som veriť v Boha a uctievať Ho. Je prirodzené a správne, že to robím. Boh rozhodol, že som sa narodila do rodiny, ktorá verí v Pána, aby som od útleho veku vedela o Božej existencii. V posledných dňoch som mala šťastie počuť Boží hlas a prijať Pána. Dovolil mi prijímať polievanie a zásobovanie Božím slovom, prijať Jeho súd a očistenie a prijať Božiu spásu. To je neuveriteľné požehnanie! Spomenula som si na veľa ľudí v priebehu generácií, ktorí nasledovali Boha. Aby mohli šíriť Božie evanjelium, trpeli prenasledovaním a ťažkosťami a mnohí sa dokonca vzdali svojho života. Všetci vytvorili krásne a zvučné svedectvo o Bohu. To bolo pre mňa veľmi inšpirujúce. Rozmýšľala som, že ak sa vzdám viery v Boha, aby som ochránila svoje vlastné záujmy a budúcnosť, budem mať ešte svedomie? Som hodná toho, aby ma nazývali človekom? Táto myšlienka mi dodala silu a prisahala som, že bez ohľadu na to, či ma vylúčia alebo ako dopadne moja budúcnosť a osud, a bez ohľadu na to, ako ma ľudia naokolo budú odmietať alebo ohovárať, nezradím Boha a budem si stáť za svedectvom o Bohu. Na poslednom výsluchu som veľmi pokojne povedala polícii: „Ak ma vylúčia zo školy, žiadam vás len o to, aby ste povedali manželovi, nech ide do školy po moje veci.“ Keď policajti videli, aká som odhodlaná, odišli a vyzerali veľmi znechutene. Bola som Bohu veľmi vďačná.

Keď ma prepustili a poslali domov, manžel nahnevane povedal: „Polícia mi povedala, že ak ťa opäť zatknú za vieru v Boha, nebude to len mesiac väzby. Bude to mať vplyv aj na mňa a našu dcéru. Naša dcéra nebude môcť ísť na univerzitu, získať dobrú prácu alebo pracovať vo verejnej službe. Nechápeš to? Kvôli tvojmu zatknutiu za vieru v Boha som mesiac trpel aj ja. Nedokážem ti povedať, koľkokrát som plakal a takmer som mal autonehodu. Aby som ťa dostal z väzenia, chodil som prosiť o pomoc a poriadne som sa strápnil. Už nikdy nemám v úmysle takto trpieť.“ Spýtal sa ma tiež, či by som mohla prestať veriť a viac myslieť na svoju rodinu. Okrem toho, aby som prestala kontaktovať svojich bratov a sestry, sledoval ma, akoby som bola zločinec. Nedovolil mi vyjsť z domu a nedal mi vôbec žiadnu nezávislosť. Keď chodil do práce, strážila ma jeho mama. Neustále volal a pýtal sa, kde som a čo robím. Neustále mi tiež rozprával o rôznych revolučných hnutiach ČKS a o násilných nápravných metódach, ktoré používali, aby mi dali najavo dôsledky neposlušnosti voči ČKS a odstránil moje predstavy o viere v Boha. Povedal tiež: „Viem, že fámy, ktoré ČKS vymýšľa o tvojej cirkvi, sú nepravdivé. Chceš veriť v Boha a oni ti to nedovolia. Ale ak neposlúchneš, zničia ti život. Pozri sa na ľudí, ktorí tragicky zahynuli počas kultúrnej revolúcie a štvrtého júna. Ak urazíš ČKS, nemôžeš utiecť ani do zahraničia.“ Svokra sa pridala a povedala: „ČKS nie je dobrá, ale drží sa pri moci. My sme len obyčajní ľudia a nie sme dosť silní na to, aby sme sa im postavili na odpor.“ Potom ma vylúčili kvôli viere v Boha a môj manžel obviňoval zo všetkého zlého, čo sa stalo našej rodine, moju vieru v Boha. Vždy, keď mu niečo vadilo, vynadal mi, posmieval sa mi a rýpal do mňa. Zoči-voči takémuto životu som sa cítila veľmi deprimovaná a navyše som nemohla čítať Božie slovo, ani kontaktovať svojich bratov a sestry, takže som bola mimoriadne nešťastná a nevedela som, kedy sa tie dni skončia.

Počas tohto obdobia som sa často modlila k Bohu, aby ma osvietil, viedol a umožnil mi pochopiť Jeho vôľu. Jedného dňa som si spomenula na úryvok z Božieho slova: „Možno si všetci pamätáte tieto slová: ‚Lebo naše ľahké súženie, ktoré je len na chvíľu, nám prinesie omnoho väčšiu a večnú slávu.‘ Určite ste už všetci počuli tieto slová, ale nikto z vás nechápal ich pravý význam. Dnes už dôkladne chápete, čo skutočne znamenajú. Tieto slová Boh naplní v posledných dňoch. Naplnia sa u tých, ktorí boli brutálne prenasledovaní veľkým červeným drakom v zemi, kde leží stočený. Veľký červený drak prenasleduje Boha a je Jeho nepriateľom. A preto tí, ktorí veria v Boha, sú v tejto zemi ponižovaní a utláčaní. A tak sa tieto slová naplnia práve vo vás, v tejto skupine ľudí. Celé Božie dielo veľmi sťažuje to, že Boh ho koná v zemi, ktorá sa proti Nemu vzpiera. Naplnenie mnohých Jeho slov si vyžaduje čas. Jeho slová tak ľudí zušľachťujú, čo je tiež súčasťou utrpenia. Pre Boha je nesmierne ťažké konať svoje dielo v krajine veľkého červeného draka. Ale práve cez tieto ťažkosti Boh koná jednu časť svojho diela: prejavuje svoju múdrosť a svoje úžasné skutky a využíva túto príležitosť, aby túto skupinu ľudí urobil celistvou.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Je Božie dielo také jednoduché, ako si človek predstavuje?) Áno, z Božieho slova som pochopila, že veľký červený drak nenávidí Boha a divoko sa Mu vzpiera. Ako boží veriaci v Číne budeme musieť znášať veľa utrpenia, ale toto utrpenie má zmysel. Boh používa tento druh utrpenia a súženia na zdokonalenie našej viery a dáva nám schopnosť súdnosti. Pomyslela som si, že len preto, že verím v Boha ma ČKS zadržala, nechala ma vylúčiť zo školy a využila prácu a budúcnosť mojej rodiny, aby ma zastrašila a prinútila vzdať sa pravej cesty. ČKS je naozaj zlá! Môj manžel sa mi snažil zabrániť veriť v Boha, pretože veril fámam a lžiam ČKS a bál sa ich násilných nápravných opatrení. Osobne zažiť prenasledovanie zo strany ČKS mi umožnilo vidieť démonickú podstatu ČKS, ktorá je urputne zlá a nenávidí pravdu. Myslela som si, že čím viac ma ČKS prenasleduje, tým viac ju odmietnem, opustím a budem nasledovať Boha až do konca. Hoci som nemohla čítať Božie slovo ani kontaktovať svojich bratov a sestry, verila som, že Boh je verný a otvorí mi cestu.

Po desiatich mesiacoch som konečne našla možnosť kontaktovať cirkev. Keď som si konečne mohla znova prečítať Božie slovo, bola som nadšená a ešte viac som pocítila vzácnosť Božieho slova. Čím viac som čítala, tým vnímavejšie a energickejšie som sa cítila. Jedného dňa o niekoľko mesiacov neskôr našiel manžel v izbe môj zápisník. Keď zistil, že stále verím v Boha, stratil nervy, jednou ranou ma zvalil na zem a potom ma ešte aspoň dvadsaťkrát udrel do hlavy. Bola som v polobezvedomí, mala som závraty, a na hlave rany veľké ako holubie vajce. Pamätám si chladnú zúrivosť na manželovej tvári a ako sa moja šesťročná dcéra tak zľakla, že začala nariekať. „Nebi mamu! Nebi mamu! …“ Manžel ma chytil za golier, vyhodil ma von z dverí a zúrivo povedal: „Ak naďalej veríš v Boha, tak vypadni z môjho domu!“ Keď som videla, ako sa manžel zmenil, aký je krutý a bezohľadný a ako mu vôbec nezáleží na spoločne strávených rokoch, cítila som, ako mi puká srdce. Najneznesiteľnejšie bolo vidieť, ako sa dcéra bojí jeho násilníckej povahy. V okamihu, keď sa ku mne priblížil, si myslela, že ma zbije, tak sa rozbehla predo mnou, zdvihla svoje malé rúčky, aby ma ochránila. a povedala: „Nepribližuj sa k mame!“ Niekedy, keď som bola na poschodí a manžel sa priblížil ku schodom, dcéra naňho hneď kričala, aby nešiel hore. Zakaždým som videla dcérinu tvár plnú strachu a úzkosti. Psychologické poškodenie spôsobené domácim násilím v takom mladom veku ma ranilo ako nôž v srdci, a ja som toho veľkého červeného draka nenávidela ešte viac. Všetky tieto katastrofy boli spôsobené prenasledovaním komunistickej strany.

Jedného dňa, keď sa manžel vrátil z práce, vytiahol mobilný telefón a nahnevane povedal: „Pozri koľko ČKS opäť zatkla ľudí. Ešte stále chceš veriť? Chceš zomrieť? Môžeš veriť v Boha, dobre, ale neťahaj so sebou mňa a našu dcéru. Ak ťa opäť zatknú, náš život bude plný beznádeje. Keby som vedel, že sa vydáš cestou viery v Boha, nikdy by som si ťa nevzal.“ To, čo povedal, ma veľmi ranilo. Spomenula som si na predchádzajúce obdobie, ako mi dal menej slobody než zločincovi len preto, že som verila v Boha, ako často ma bil a ako to ubližovalo dcére, a uvedomila som si, že už nemôžem robiť kompromisy, tak som súhlasila s manželovou žiadosťou o rozvod. Keď videl, že trvám na viere v Boha, zavolal môjmu bratovi a požiadal ho, aby ma presvedčil. Môj brat ma mal vždy rád a bol na mňa vždy hrdý, ale pretože ma zatkla ČKS, vylúčili ma zo školy a zakázali mi pokračovať v postgraduálnom štúdiu. Keby som sa potom všetkom rozviedla, stala by som sa dedinským terčom posmechu. Môj brat by bol veľmi sklamaný! Nevedela som, ako sa mám bratovi postaviť. V srdci som volala k Bohu a prosila som Ho, aby ma chránil, aby som si mohla stáť za svedectvom o Bohu a aby som sa bez ohľadu na okolnosti nikdy nevzdala svojej viery v Boha. Potom som si spomenula na úryvok z Božieho slova: „Musíš mať v sebe Moju odvahu a musíš mať zásady, keď čelíš príbuzným, ktorí neveria. Kvôli Mne však nesmiete podľahnúť žiadnym temným silám. Spoliehaj sa na Moju múdrosť, aby si kráčal dokonalou cestou; nedovoľ, aby sa ťa zmocnilo akékoľvek zo satanových sprisahaní.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 10. kapitola) Presne tak. Boh stvoril ľudstvo a viera v Boha a nasledovanie Boha sú prirodzené a správne. Musíme pevne stáť pri výbere svojej cesty a nesmieme sa nechať oklamať satanom. Nesmieme dovoliť, aby nám do toho zasahovali ani tí najbližší. Potom mi manžel pred bratom vyčítal všetko, čo sa stalo kvôli mojej viere v Boha. Keď manžel videl, aká som pokojná, zdvihol ruku, aby ma udrel, ale môj brat ho zastavil. Brat mi pokojne povedal: „Si dospelá a môžeš sa sama rozhodovať o svojom živote. Ale musíš myslieť na to, čo sa stane s tvojou dcérou, ak sa rozvediete. Ak sa pozrieš na to, čo sa stalo mojej dcére, budeš vedieť, čo sa stane s tvojou…“ Bratove slová ma na chvíľu zarmútili, pretože som myslela na jeho rozvod a na to, ako sa jeho dcére okolie často vysmievalo a pozeralo na ňu s dešpektom. Pre dieťa je veľká hanba, keď je bez matky. Premýšľala som, že ak sa rozvediem, nestane sa aj moja dcéra dieťaťom bez matky? Nebude trpieť diskrimináciou a posmechom od svojich učiteľov a spolužiakov? Bezo mňa po jej boku, ak bude žiť so svojím neveriacim otcom a starými rodičmi, bola by schopná kráčať po ceste viery v Boha? Keď som si pomyslela, aká je malá, mala som pocit, že sa s ňou nedokážem rozlúčiť.

V tom období som bola úprimne nešťastná, a tak som sa modlila k Bohu: „Bože, nemôžem dcéru nechať odísť. Vždy pociťujem smútok pri pomyslení na jej budúcnosť. Prosím ťa, aby si ma osvietil, viedol a chránil moje srdce.“ Potom som si prečítala dva úryvky z Božieho slova a tam som našla cestu praxe. „Zodpovednosť rodičov v živote ich detí spočíva okrem ich narodenia a výchovy len v tom, že im poskytnú formálne prostredie, v ktorom budú vyrastať, pretože na osud človeka nemá vplyv nič okrem predurčenia Stvoriteľa. Nikto nemôže kontrolovať, aká budúcnosť ho čaká. Je to predurčené dávno dopredu a ani rodičia nemôžu zmeniť osud svojho dieťaťa. Pokiaľ ide o osud, každý je nezávislý a každý má svoj vlastný osud. Rodičia teda nemôžu odvrátiť osud dieťaťa ani mať najmenší vplyv na to, akú úlohu v živote zohrá. … Žiadni rodičia nemôžu svojmu dieťaťu pomôcť pri uskutočňovaní jeho životného poslania a rovnako ani príbuzní mu nemôžu pomôcť prevziať jeho životnú úlohu. To, ako človek naplní svoje poslanie a v akom životnom prostredí bude svoju úlohu vykonávať, je určené výhradne jeho životným osudom. Inak povedané, žiadne iné objektívne podmienky nemôžu ovplyvniť poslanie človeka, ktoré predurčil Stvoriteľ. Všetci ľudia dozrievajú v konkrétnom prostredí, v ktorom vyrastajú. Potom sa postupne, krok za krokom, vydávajú na svoje vlastné životné cesty a napĺňajú osudy, ktoré im naplánoval Stvoriteľ. Prirodzene, nedobrovoľne vstupujú do obrovského mora ľudí a zaujímajú svoje vlastné životné pozície, kde začínajú plniť svoje povinnosti ako stvorené bytosti v záujme Stvoriteľovho predurčenia a Jeho zvrchovanosti.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha.Sám Boh, jedinečný III) Ešte jeden úryvok. „Plány a predstavy ľudí sú dokonalé. Nevedia azda, že o počte detí, ich vzhľade, schopnostiach a tak ďalej nerozhodujú oni a že ani štipka osudu ich detí nie je v ich rukách? Ľudia nie sú pánmi svojho osudu a predsa dúfajú, že zmenia osudy mladej generácie. Nemôžu uniknúť vlastnému osudu a predsa sa snažia ovládať osudy svojich synov a dcér. Nepreceňujú sa? Nie je to ľudská hlúposť a nevedomosť?“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha.Sám Boh, jedinečný III) Áno, Boh všetko stvoril a nad všetkým má zvrchovanú moc. Osudy ľudí sú v Božích rukách. Rodičia len vychovávajú deti, nemôžu zmeniť osud dieťaťa. Vždy som si myslela, že môžem ovplyvniť a riadiť život dcéry, že môže nájsť šťastie, pokiaľ budem po jej boku, a že ju môžem priviesť na cestu viery v Boha. Ale keď sa nad tým zamyslím, nemala som kontrolu ani nad svojím vlastným osudom, tak ako by som mohla kontrolovať osud dcéry? Myslela som na to, ako dcéra pred niekoľkými dňami ochorela a odpadla a ja som jej vôbec nemohla pomôcť zmierniť bolesť, mohla som len stáť a prizerať sa. Mohla som len prosiť Boha, aby ochraňoval moju dcéru. Dcéra sa pri lezení potkla a takmer spadla z útesu. Nemohla som urobiť vôbec nič. Záhadným spôsobom ju zachránil mŕtvy strom na okraji horského útesu. Tieto skutočnosti mi pomohli pochopiť, že napriek tomu, že som sa o dcéru všemožne starala, neexistovala žiadna záruka, že neochorie alebo ju nepostihne nešťastie. Keď som tieto veci pochopila, pocítila som veľké uvoľnenie. Uvedomila som si, že by som mala život svojho dieťaťa zveriť do Božích rúk a podriadiť sa Božej zvrchovanosti a Božím opatreniam. Ako stvorené bytie som to mala urobiť.

Neskôr, keď manžel videl, že trvám na viere v Boha, rozhodol sa so mnou rozviesť. Požiadal ma, aby som sa odsťahovala z domu bez ničoho, a odmietol mi dať do opatery našu dcéru. Dokonca mi chcel odobrať právo na návštevu. Keď som sa ho spýtala na rozdelenie majetku, pokúsil sa ma udrieť po hlave pohárom z nehrdzavejúcej ocele. Použila som ruky, aby som sa takto chránila, ale mala som pomliaždené zápästia, kvôli ktorým som dva mesiace nemohla nosiť ťažké predmety. Niekoľkokrát ma ním udrel aj po chrbte, čo mi spôsobilo silný kašeľ na viac ako mesiac. Po tom všetkom sa zmocnil státisícov, ktoré som mala našetrené z práce. Povedal: „Veríš v Boha, však? Tak choď k svojmu Bohu, popros Ho, aby ťa nakŕmil a obliekol.“ Keď som videla, že manžel je takýto nerozumný, spomenula som si na Božie slová: „Ak sa človek rozzúri a dostane záchvat hnevu pri zmienke o Bohu, videl Ho? Vie, kto je Boh? Nevie, kto je Boh, neverí v Neho a Boh k nemu neprehovoril. Boh ho nikdy netrápil, tak prečo by sa hneval? Mohli by sme povedať, že tento človek je zlý? Svetské trendy, jedenie, pitie, vyhľadávanie pôžitkov a hnanie sa za celebritami – žiadna z týchto vecí by takého človeka netrápila. Pri samotnej zmienke slova Boh alebo pravdy Božích slov sa však rozzúri. Neznamená to, že má zlú prirodzenosť? Stačí to na to, aby sme dokázali, že to je zlá prirodzenosť človeka.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha.Sám Boh, jedinečný V) Božie slová mi umožnili jasne vidieť manželovu zlú prirodzenosť, ktorá vzdoruje Bohu. Spomenula som si, že na začiatku, keď sa manžel dozvedel, že verím vo Všemohúceho Boha, bol mimoriadne nepriateľský a dokonca roztrhal moje knihy Božieho slova. Neskôr sa mi snažil zabrániť veriť v Boha a požiadal ma o rozvod. Po tom, čo ma zatkli a prepustili, zaobchádzal so mnou ako s väzňom, nedal mi žiadnu slobodu a často ma surovo bil. Niekedy sa zdalo, že ma chce zabiť. Keď sme sa rozviedli, zabavil mi všetok majetok, aby ma donútil k zúfalstvu a znemožnil mi žitie. Jeho cieľom bolo, aby som zradila Boha. Teraz som jasne videla manželovu prirodzenosť a podstatu. Bol to diabol, ktorý nenávidí Boha a vzdoruje mu. Ak by som žila s niekým takým, nemali by sme nič spoločné, nemala by som žiadnu slobodu, bil bi ma a žila by som v obmedzení. Premýšľala som, ako by to mohol byť domov? Boli to len putá. Toto bolo peklo.

Po rozvode mi už manžel neprekážal a neovládal ma. Mohla som normálne chodiť na stretnutia a čítať Božie slová a rýchlo som sa ujala cirkevných povinností. Cítila som hlbokú ľahkosť a uvoľnenie a ďakovala som Bohu za to, že ma zachránil.