Keď som kedysi verila v Pána Ježiša, často som čítala Bibliu a šírila Pánovo evanjelium. Po tom, ako som uverila vo Všemohúceho Boha a prečítala si Jeho slová, som zistila, že Všemohúci Boh v posledných dňoch vyjadruje pravdu, aby nad ľuďmi vykonal dielo súdu, ktorým ich očistí a spasí. Vo svojej povinnosti šíriť evanjelium som tak začala byť ešte aktívnejšia. Vďaka praktizovaniu som si ešte jasnejšie uvedomila pravdu o podávaní svedectva o Božom diele, pochopila som princípy hlásania evanjelia a tiež získala isté skúsenosti, takže moje hlásanie bolo celkom účinné. Všetci moji bratia a sestry hovorili, že mi to naozaj ide, že viem pochopiť predstavy potenciálnych prijímateľov evanjelia a rozptýliť ich v duchovnom spoločenstve. Problémy, ktoré robili ťažkosti im, pre mňa neboli veľkou výzvou. Neskôr ma pri hlásaní evanjelia zatkla polícia a odsúdili ma na rok väzenia. Len čo som sa dostala von, rýchlo som sa vrátila k hlásaniu evanjelia. Mnohí z mojich bratov a sestier sa ešte len vtedy naučili, ako na to, a nedosahovali práve najlepšie výsledky. Vodkyňa ma preto poverila, aby som prácu na evanjeliu viedla. S bratmi a sestrami sme rozobrali niekoľko bežných predstáv u potenciálnych prijímateľov evanjelia, a vysvetlila som im, ako ich duchovným spoločenstvom rozptýliť. Sem-tam sme narazili na takých, ktorí mali veľa náboženských predstáv, a vtedy nepomohlo, ani keď s nimi mali bratia a sestry viacero duchovných spoločenstiev. Keď som k nim však prehovorila ja, rýchlo som ich predstavy rozptýlila. Postupom času práca našej cirkvi na evanjeliu dosahovala lepšie výsledky a ja som sa pomaly začala obdivovať. Myslela som si, že mám naozaj vysokú kvalitu a dokážem ľahko vyriešiť problémy, s ktorými si bratia a sestry nevedia dať rady. Domnievala som sa, že mám vzácny talent. Začínala som si o sebe čoraz viac namýšľať a ostatnými som pre ich nepozornosť a slabú kvalitu opovrhovala.

Raz za mnou prišla sestra, ktorá polievala nováčikov. Povedala, že jej jeden nováčik položil niekoľko otázok, a chcela, aby som si spolu s ňou pohovorila v duchovnom spoločenstve. Dosť ma tým nahnevala. Pomyslela som si: „Prečo nevieš vyriešiť taký jednoduchý problém? To si vo svojej povinnosti až taká nepozorná? Taká odbremenená? Naozaj je tvoja kvalita taká zlá, že nedokážeš ani rozptýliť predstavy jedného nováčika?“ Vynadala som jej teda so slovami: „Ak nemáš ani na to, aby si dobre poliala nováčika, načo nám vlastne si?“ Sestra iba sklonila hlavu a mlčala. Po tvári jej tiekli slzy. Vedela som, že to odo mňa nebolo správne, no pomyslela som si: „Ak na ňu nebudem tvrdá, nevezme si to k srdcu a nezlepší sa.“ Po tomto sa už za mnou so žiadnym problémom neodvážila. Bola negatívna a cítila sa obmedzovaná. Mala pocit, že na konanie svojej povinnosti a polievanie nováčikov má prinízku kvalitu. Vedela som, ako sa cíti, no neuvažovala som nad sebou. Nehovorila som k nej v duchovnom spoločenstve ani sa jej nepokúsila pomôcť. V duchu som ju ponižovala: Nespomaľuje azda veci, že túto prácu robí ona, keď ani nevie vyriešiť také jednoduché problémy? Následne som jej teda tohto nováčika zakázala polievať. Pri inej príležitosti sme s cirkevnou vodkyňou zorganizovali zhromaždenie pre nováčikov. Ich problémy však po jej duchovnom spoločenstve stále neboli vyriešené. Pomyslela som si: „Si vodkyňa, no nedokážeš ani len polievať nováčikov.“ Chopila som sa iniciatívy a spýtala som sa ich: „Pochopili ste všetci, čo vám práve sestra povedala?“ Pokrútili hlavami a odpovedali, že im to stále nie je jasné. Ja som sa s nimi potom dlho rozprávala o troch etapách Božieho diela. Nadšene ma počúvali a mnohí z nich povedali: „Keď si to takto vysvetlila, už tomu rozumieme.“ Veľmi ma potešilo, že majú ku mne takýto postoj. Mala som pocit, že v hlásaní evanjelia a polievaní prevyšujem aj vodkyňu.

Potom som sa neustále predvádzala a ponižovala ostatných. Mala som čoraz arogantnejšiu povahu. Do všetkých pracovných záležitostí, malých či veľkých, som pretlačila vlastnú vôľu. Myslela som, že som skrátka lepšia ako moji bratia a sestry. Že aj keby som to nimi prebrala, nakoniec by predsa všetko bolo na mne, takže sa vlastne môžem rozhodnúť sama a ušetriť tým čas. Keď prišlo na kázanie a prácu na polievaní, mala som pocit, že sa mi nik nevyrovná a že bude lepšie, ak to všetko spravím sama. Začala som teda kázať a polievať zároveň. Sama som sa ujala všemožných úloh. Mala som toho toľko, že som nevedela, kde mi hlava stojí. Vodkyňa sa však potom dozvedela, že nikoho neškolím a nedovoľujem, aby praktizovali aj ostatní, a orezala ma. Povedala mi: „O všetko sa staráš sama. Nemyslíš, že je to arogantné?“ Ani zoči-voči orezávaniu a výčitkám som to nepovažovala za veľký problém. Mala som pocit, že každý deň od svitu do mrku mám plno práce s kázaním a polievaním nováčikov, čo podľa mňa svedčilo o tom, že nesiem bremeno svojej povinnosti. Tiež som verila, že mám dobrú kvalitu a pracovné schopnosti a že kým dosahujem výsledky, moja arogancia nepredstavuje žiadny problém. Neskôr som veci ďalej robila po svojom. Akúkoľvek záležitosť, čo sa objavila, som vyriešila sama, bez poradenia sa s ostatnými. Niektorí z mojich bratov a sestier sa cítili obmedzene. Mysleli si, že nie sú dosť dobrí a žili v negativite. Iní sa odo mňa stali mimoriadne závislými. V rámci svojich povinností na seba nebrali žiadne bremeno a neustále čakali na moje pokyny, čo potom ovplyvnilo prácu na evanjeliu aj polievaní. Onedlho po tom všetkom mi začali chronicky slziť oči. Niekedy až tak veľmi, že som vôbec nič nevidela. Lekár mi povedal, že mám upchaté slzné kanáliky a potrebujem operáciu. Keď som sa vracala domov, začala som premýšľať: „Musí za tým byť Boží úmysel. Veď prečo by ma inak tak náhle postihlo toto ochorenie? Vari som nejak urazila Boha?“ Práve vtedy som začala uvažovať o stave, v ktorom som konala svoju povinnosť. V duchu som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma osvietil, aby som mohla porozumieť svojmu problému.

Keď som sa vrátila domov, prečítala som si tieto Božie slová: „Niektorí ľudia, ktorí vykonali trochu práce a celkom dobre viedli cirkev, si myslia, že sú nad ostatnými, a často šíria slová ako napríklad: ‚Prečo ma Boh postavil na dôležité miesto? Prečo stále spomína moje meno? Prečo ku mne stále hovorí? Boh má o mne vysokú mienku, pretože mám kvalitu a vynikám nad obyčajnými ľuďmi. Dokonca žiarlite, že Boh sa ku mne správa lepšie. Na čo z toho, čo máte vy, by sa dalo žiarliť? Či nevidíte, koľko práce robím a koľko obetí prinášam? Nemali by ste mi závidieť žiadnu z tých dobrých vecí, ktoré mi Boh dáva, pretože ja si ich zaslúžim. Pracoval som mnoho rokov a veľa som trpel. Zaslúžim si uznanie a som spôsobilý.‘ Sú aj takí, ktorí hovoria: ‚Boh mi dovolil pridať sa k stretnutiam spolupracovníkov a počúvať Jeho duchovné spoločenstvo. Mám túto spôsobilosť – vy ju máte? V prvom rade mám vysokú kvalitu a usilujem sa o pravdu viac ako vy. Okrem toho sa vydávam viac ako vy a dokážem zabezpečiť, aby sa cirkevná práca urobila – vy to dokážete?‘ Toto je arogancia. Výsledky vykonávania povinností a práce sa u jednotlivých ľudí líšia. Niektorí majú dobré výsledky, zatiaľ čo výsledky iných sú chabé. Niektorí ľudia sa narodia s dobrou kvalitou, a tak sú aj schopní hľadať pravdu, takže výsledky ich povinností sa rýchlo zlepšujú. Je to pre ich dobrú kvalitu, ktorú predurčil Boh. Ako však vyriešiť problém chabých výsledkov pri vykonávaní svojej povinnosti? Musíte stále hľadať pravdu a tvrdo pracovať a potom môžete postupne aj vy dosahovať dobré výsledky. Pokiaľ sa snažíte o pravdu a dosahujete hranice svojich schopností, Boh to schváli. No bez ohľadu na to, či sú vaše pracovné výsledky dobré alebo nie, by ste nemali mať mylné idey. Nemyslite si: ‚som spôsobilý rovnať sa Bohu‘, ‚som spôsobilý užívať si, čo mi Boh dal‘, ‚som spôsobilý, aby ma Boh chválil‘, ‚som spôsobilý viesť iných‘ alebo ‚som spôsobilý poučovať iných‘. Nehovorte, že ste spôsobilí. Ľudia by nemali mať takéto myšlienky. Ak máte takéto myšlienky, dokazuje to, že nie ste na mieste, ktoré vám právom patrí, a nemáte ani základné chápanie, ktoré by človek mal mať. Ako teda môžete odvrhnúť svoju arogantnú povahu? Nijako.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Arogantná povaha je základom odporu človeka voči Bohu) Božie slová odhalili môj stav. Uvedomila som si, že moje správanie ovládala moja arogantná prirodzenosť. Keď som svojím kázaním a prácou na polievaní dosiahla isté výsledky, povznieslo ma to. Myslela som, že mám dobrú kvalitu aj pracovné schopnosti a v práci na evanjeliu tak musím byť nenahraditeľná. Brala som tieto schopnosti ako kapitál. Bola som taká arogantná, že som nebrala ohľad na nikoho iného. Správala som sa, akoby som bola niečo viac ako ostatní, karhala som ich a obmedzovala. Keď moja sestra zažívala ťažkosti s polievaním nováčikov, miesto pomoci s riešením problému som iba využila svoje postavenie, aby som ju pokarhala. Keď sme s vodkyňou spoločne polievali nováčikov a ona nevyriešila ich problémy, nespolupracovala som na jej duchovnom spoločenstve, no namiesto toho som na ňu pozerala zvrchu a pred nováčikmi som ju zámerne zahanbila. A keď sa v práci objavili problémy, nehľadala som pravdu-princípy a s bratmi a sestrami som nič nekonzultovala. Myslela som, že mám dostatok skúseností na to, aby som veci videla jasne, že o všetkom môžem rozhodnúť sama a sama sa o to aj postarať. Šancu praktizovať som nedala nikomu inému a nepokladala som to za problém ani keď ma orezali. Myslela som si, že tým nesiem bremeno vo svojej povinnosti. Uzurpovala som si vlastnú služobnú nadradenosť a neprijímala orezávanie. Bola som naozaj arogantná. V srdci som sa nebála Boha a nepodriaďovala som sa Mu. Viedla som prácu na evanjeliu. Mala som svojich bratov a svoje sestry zaškoliť, aby ho mohli hlásať aj oni, no ja som nimi namiesto toho opovrhovala a ponižovala som ich a o všetko som sa starala sama. Nakoniec mali pocit, že ich obmedzujem, a niektorí sa zas odo mňa stali závislými a neschopnými niesť bremeno vo svojej povinnosti, čo malo negatívny vplyv na prácu na evanjeliu. Takto teda konanie povinnosti nevyzerá – konala som zlo a brzdila som prácu na evanjeliu. Predtým som si myslela, že to, že všetko robím sama, znamená, že vo svojej povinnosti prijímam bremeno, no v skutočnosti to bola len moja arogancia. Vyvyšovala som sa nad ostatných, správala som sa k nim, akoby na nich nezáležalo, brala som všetko do vlastných rúk, pri svojej arogantnej povahe som sa chovala svojvoľne a ľahkovážne a na Boha či na druhých ľudí som ani nepomyslela. Nebola toto náhodou povaha archanjela? Ak by som nekonala pokánie, Boh by ma zavrhol a vyradil. Ako som tak nad tým premýšľala, uvedomila som si, že ma Boh touto chorobou karhá a disciplinuje. Keby pre mňa nevymyslel túto situáciu, naďalej by som konala na základe svojej arogantnej povahy a stále by som robila zlé veci, urážala Božiu povahu a bývala za to potrestaná. Keď som si to uvedomila, rozplakala som sa a modlila sa k Bohu: „Ó, Bože! Som taká arogantná a nemám ani ľudskú prirodzenosť, ani rozum. Nie som hodná toho, aby som pred Tebou žila. Bože! Nechcem Ti odolávať ani vzdorovať. Chcem sa kajať!“ So svojím stavom som sa potom úprimne zverila svojim bratom a sestrám. Odhalila a rozobrala som škodu, ako som im ublížila svojou arogantnou povahou, a ospravedlnila som sa. Pri vykonávaní povinnosti som už potom bola pokornejšia. Všetko som konzultovala s bratmi a sestrami a krátko nato som sa vyliečila z choroby. Z celého srdca som ďakovala Bohu.

Po istom čase ma cirkev vzhľadom na potreby práce na evanjeliu poverila jeho šírením na inom mieste. Nemohla som si pomôcť a zas som sa začala obdivovať. Zdalo sa, že som v hlásaní evanjelia dobrá. Veď prečo by ma inak posielali šíriť ho inam? Jedného dňa som išla hlásať evanjelium dvom zbožným veriacim. Nemyslela som, že to bude náročné, a ani som preto neskúšala porozumieť ich situácii alebo hlavným predstavám vopred. Namiesto toho som postupovala ako predtým a rovno im podala svedectvo o troch etapách diela. Len čo to začuli, dovtípili sa, že verím vo Všemohúceho Boha, a začali byť ostražití. Nič viac už počuť nechceli. Ostala som vtedy ohromená. Prešla som dlhú cestu, aby som sa dostala až sem, a myslela som, že prácu na evanjeliu budem môcť rýchlo rozšíriť. Nikdy by mi ani nenapadlo, že zlyhám tak skoro. Ako teraz rozšírim prácu na evanjeliu? Predsa som sa však nechcela vzdať len tak ľahko. Možno to bol len ojedinelý problém a ja som to zbabrala len tento jeden raz. Evanjelium som šírila už mnoho rokov, a tak som si svojou schopnosťou získať si ľudí bola istá. Všade, kam som prišla, som však zlyhávala. Cítila som sa veľmi frustrovaná a bola som v stave skormútenosti. Potom ma prepustili. Bolela ma predstava, že moje kázanie bolo také neúčinné. Cítila som sa zbytočná. Ak to takto bude pokračovať, nebudem potom vyradená? Chýbali mi dni, keď som vášnivo hlásala evanjelium. Akokoľvek ťažká a únavná bola tá práca, dosahovať také dobré výsledky mi robilo radosť. No prečo som ich nevedela dosiahnuť aj teraz? Srdce mi pri tej myšlienke zvierala neznesiteľná bolesť. A ja som sa vo svojej bolesti znova a znova modlila k Bohu: „Ó, Bože! Aké ponaučenie si z tejto situácie mám vziať? Osvieť ma, prosím, a veď ma k tomu, aby som porozumela sebe samej.“

Ako som tak hľadala, zbadala som tento úryvok z Božích slov: „Ak je niekto nadaný alebo má talent, znamená to, že je v niečom vo svojej podstate lepší alebo nejakým spôsobom vyniká v porovnaní s ostatnými. Môžete napríklad reagovať o niečo svižnejšie ako ostatní, chápať veci o niečo rýchlejšie ako ostatní, ovládať určité odborné zručnosti alebo byť výrečným rečníkom a podobne. Sú to dary a talenty, ktoré človek môže mať. Ak máte určité talenty a silné stránky, to, ako im rozumiete a ako s nimi narábate, je veľmi dôležité. Ak si myslíte, že ste nenahraditeľní, lebo nikto iný vaše talenty a dary nemá, a že praktizujete pravdu, ak používate svoje dary a talenty na vykonávanie svojej povinnosti, je tento názor správny alebo nesprávny? (Nesprávny.) Prečo hovoríte, že je nesprávny? Čo presne sú talenty a dary? Ako by ste im mali rozumieť, používať ich a zaoberať sa nimi? Faktom je, že bez ohľadu na to, aký máte dar alebo talent, neznamená to, že máte pravdu a život. Ak majú ľudia určité dary a talenty, je vhodné, aby vykonávali povinnosť, ktorá tieto dary a talenty využíva, ale to neznamená, že praktizujú pravdu ani že robia veci podľa princípov. Ak ste sa napríklad narodili s nadaním na spev, predstavuje vaša schopnosť spievať praktizovanie pravdy? Znamená to, že spievate podľa princípov? Neznamená. Povedzme, že máte napríklad prirodzený talent na slová a ste dobrí v písaní. Ak nerozumiete pravde, môže byť vaše písanie v súlade s pravdou? Znamená to nevyhnutne, že máte skúsenostné svedectvo? (Nie, neznamená.) Preto sa dary a talenty líšia od pravdy a nemožno ich porovnávať. Bez ohľadu na to, aký dar máte, ak sa nebudete usilovať o pravdu, svoju povinnosť nebudete vykonávať dobre. Niektorí ľudia často vystavujú svoje dary na obdiv a všeobecne majú pocit, že sú lepší ako ostatní, a tak sa na iných ľudí pozerajú zvrchu a pri vykonávaní svojich povinností nie sú ochotní s nimi spolupracovať. Vždy chcú mať na starosti vedenie, v dôsledku čoho často porušujú princípy pri vykonávaní svojich povinností a efektívnosť ich práce je tiež veľmi nízka. Ich dary ich spravili arogantnými a samospravodlivými, spôsobili, že sa na druhých pozerajú zvrchu a že vždy majú pocit, že sú lepší ako ostatní a že nikto nie je taký dobrý ako oni, a preto zostanú namyslení. Nezničili týchto ľudí ich dary? V skutočnosti zničili. Ľudia, ktorí sú nadaní a majú talenty, sú s najväčšou pravdepodobnosťou arogantní a samospravodliví. Ak sa neusilujú o pravdu a vždy žijú podľa svojich darov, je to veľmi nebezpečné. Je jedno, akú povinnosť človek v Božom dome vykonáva, je jedno, aký má talent – ak sa neusiluje o pravdu, potom svoju povinnosť určite nesplní. Nech už má človek akékoľvek dary a talenty, tento druh povinnosti by mal vykonávať dobre. Ak dokáže aj pochopiť pravdu a robiť veci podľa princípov, potom budú jeho dary a talenty zohrávať úlohu pri vykonávaní danej povinnosti. Tí, ktorí neprijímajú pravdu, nehľadajú pravdu-princípy a pri robení vecí sa spoliehajú len na svoje dary, nedosiahnu pri vykonávaní svojich povinností žiadne výsledky a riskujú, že budú vyradení. … Ľudia, ktorí sú nadaní a majú talenty, si myslia, že sú veľmi múdri, že všetkému rozumejú – nevedia však, že dary a talenty nepredstavujú pravdu, že tieto veci nemajú s pravdou nič spoločné. Keď sa ľudia pri svojom konaní spoliehajú na svoje dary a vidiny, ich myšlienky a názory sú často v rozpore s pravdou – ale oni to nevidia a stále si myslia: ‚Pozrite, aký som bystrý, aké múdre voľby robím! Aké rozumné rozhodnutia! Nikto z vás sa mi nevyrovná.‘ Žijú večne v stave narcizmu a oceňovania seba samého. Je pre nich ťažké utíšiť svoje srdce a rozjímať o tom, čo od nich Boh žiada, čo je pravda a čo sú pravda-princípy. Preto je pre nich ťažké pochopiť pravdu, a hoci vykonávajú povinnosti, nie sú schopní praktizovať pravdu, a tak je pre nich veľmi ťažké aj vstúpiť do pravdy-reality. V skratke, ak sa človek nedokáže usilovať o pravdu a prijať ju, potom nebude schopný vykonávať svoju povinnosť dobre bez ohľadu na to, aké má dary alebo talenty – o tom nemôže byť najmenších pochýb.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Na čo presne sa ľudia spoliehajú, aby žili?) Keď som o Božích slovách popremýšľala, pochopila som, že to, že má niekto mimoriadne talenty a dary, ešte neznamená, že má aj pravdu. Ak človek nerozumie pravde alebo svoju povinnosť vykonáva bez toho, aby hľadal princípy, a svoje talenty a dary neustále používa len ako kapitál, časom bude čoraz arogantnejší. Uvedomila som si, že odkedy som začala konať svoju povinnosť, žila som zo svojich darov. Dobre som poznala Bibliu a bola som skúsená v hlásaní evanjelia, takže som s týmito vecami zaobchádzala ako s kapitálom a bola čoraz arogantnejšia. Na všetkých som sa pozerala zvrchu a správala sa k nim, akoby na nich ani nezáležalo. A hoci ma vodkyňa za moju aroganciu orezala, ja som to neprijala. Odmietla som jej návrhy a ďalej som svoje dary používala ako kapitál. Pri kázaní inde som nehľadala pravdu-princípy. Spoliehala som sa na svoje dary a skúsenosti a snažila som sa dosiahnuť veľké veci. Výsledkom bolo, že som neustále zlyhávala. No ani vtedy som si nemyslela, že môj postoj je problém. Neuvažovala som. Bez hanby som si myslela, že keďže mám dary a skúsenosti, konanie povinnosti pre mňa bude hračka. Bola som taká arogantná a nerozumná! Spomenula som si na Pavla, ktorý bol obdarený, inteligentný a výrečný. Mal hlboké znalosti Písma a v hlásaní evanjelia a obracaní ľudí bol vynikajúci. Ibaže on to všetko použil ako kapitál. Postupne mal čoraz arogantnejšiu povahu a ostatných začal prehliadať. Tvrdil, že nie je za apoštolmi, a pracoval len pre odmeny a korunu. Dokonca tvrdil, že preňho je žiť Kristus. A Boh ho nakoniec potrestal. Jeho príbeh ukazuje, že mať dary nie je to isté ako mať pravdu-realitu. Ak sa človek neusiluje o pravdu, jeho skazená povaha sa nezmení a bude zjavený a vyradený. Neskôr som natrafila na ďalší úryvok z Božích slov, ktorý mi to trochu objasnil. Všemohúci Boh hovorí: „Ste schopní chápať Božie vedenie a osvietenie Ducha Svätého pri vykonávaní svojej povinnosti? (Áno.) Ak ste schopní chápať dielo Ducha Svätého, ale stále si o sebe veľa namýšľate a myslíte si, že máte realitu, o čo tu potom ide? (Keď vykonávanie našej povinnosti prináša nejaké ovocie, myslíme si, že polovica zásluh prináleží Bohu a polovica nám. Svoju spoluprácu donekonečna zveličujeme a myslíme si, že nič nebolo dôležitejšie ako naša spolupráca a že bez nej by Božie osvietenie nebolo možné.) Tak prečo vás Boh osvietil? Môže Boh osvietiť aj iných ľudí? (Áno.) Keď Boh niekoho osvieti, je to z Božej milosti. A čím je tá malá spolupráca z vašej strany? Je to niečo, za čo si môžete pripisovať zásluhy, alebo je to vaša povinnosť a zodpovednosť? (Je to naša povinnosť a zodpovednosť.) Keď si uvedomíte, že je to vaša povinnosť a zodpovednosť, potom máte správne zmýšľanie a ani vám nenapadne, že by ste si za to skúšali pripisovať zásluhy. Ak si vždy myslíte: ‚Toto je môj príspevok. Bolo by Božie osvietenie možné bez mojej spolupráce? Táto úloha si vyžaduje spoluprácu človeka; naša spolupráca má podstatný podiel na výsledku,‘ potom sa mýlite. Ako by ste mohli spolupracovať, keby vás Duch Svätý neosvietil a keby vám nikto v duchovnom spoločenstve nepovedal o pravde-princípoch? Nevedeli by ste, čo Boh požaduje, ani by ste nepoznali cestu praktizovania. Dokonca aj keby ste sa chceli podriadiť Bohu a spolupracovať, nevedeli by ste ako. Táto vaša ‚spolupráca‘ – nie sú to len prázdne slová? Bez skutočnej spolupráce konáte len podľa vlastných ideí; v takom prípade, mohla by povinnosť, ktorú vykonávate, zodpovedať štandardu? Rozhodne nie, čo naznačuje, o aký problém ide. O čo teda ide? Bez ohľadu na to, akú povinnosť človek vykonáva, to, či dosiahne výsledky, vykoná svoju povinnosť podľa štandardu a či si získa Božie schválenie, závisí od Božieho konania. Ak Boh nekoná dielo, ak vás neosvecuje a nevedie, potom nepoznáte svoju cestu, svoj smer ani svoje ciele, a to dokonca ani vtedy, keď si plníte svoje záväzky a povinnosti. K čomu to nakoniec vedie? Po takej dlhej drine nebudete poriadne vykonávať svoju povinnosť ani nezískate pravdu a život – všetko to vyjde nazmar. Preto všetko závisí od Boha, vrátane toho, či vykonávate svoju povinnosť podľa štandardu, povznášate svojich bratov a sestry a či získate Božie schválenie! Ľudia môžu robiť len také veci, ktoré osobne dokážu, ktoré by robiť mali a ktoré sú v rámci ich vrodených schopností – nič viac. Účinné vykonávanie vašich povinností potom v konečnom dôsledku závisí od vedenia Božími slovami a od osvietenia a vedenia Duchom Svätým; len tak môžete pochopiť pravdu a splniť Božie poverenie podľa cesty, ktorú vám Boh dal, a princípov, ktoré stanovil. To je Božia milosť a Jeho požehnanie, a ak to ľudia nevidia, sú slepí.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy, ktorými by sa malo riadiť správanie človeka) Čítaním Božích slov som pochopila, že výsledky, ktoré som dosiahla hlásaním evanjelia a polievaním nováčikov, neboli mojou zásluhou a kapitálom. Stáli za nimi Božia milosť a vedenie Ducha Svätého. Ak by Božie slová v duchovnom spoločenstve nehovorili o všetkých aspektoch pravdy-princípov, aby nám tak dali smer a cestu praktizovania, čomu by som potom rozumela? Bez osvietenia Duchom Svätým a vedenia Božích slov by nezáležalo na tom, či som výrečná, či mám vysokú kvalitu alebo poznám Bibliu. Predstavy týchto zbožných ľudí by som nikdy nerozptýlila. V zjavení týchto faktov som pochopila, že bez osvietenia Duchom Svätým som iba hlupaňa, ktorá nič nedokáže vyriešiť, neschopná obrátiť čo i len jediného človeka. Vždy som si myslela, že to, že vo svojej povinnosti dosahujem výsledky, znamená, že mám dobrú kvalitu, že som schopná. No v skutočnosti som nerozumela Božiemu dielu a nepoznala svoju mieru. Vždy som tieto veci používala ako kapitál, aby som sa mohla predvádzať, a robila som to bez štipky hanby.

Neskôr som si prečítala viac Božích slov: „Boh miluje ľudstvo, stará sa oň a prejavuje oň záujem. Ľudstvo tiež neustále a nepretržite zaopatruje. Nikdy vo svojom srdci necíti, že by to bola nadbytočná práca alebo niečo, čo si zaslúži veľké uznanie. Nemá ani pocit, že zachraňovať ľudstvo, napĺňať jeho potreby a všetko mu poskytovať je preň obrovským prínosom. Jednoducho sa stará o ľudstvo diskrétne a bez slov, svojím vlastným spôsobom a prostredníctvom svojej vlastnej podstaty a toho, čo má a čím je. Bez ohľadu na to, akého veľkého zaopatrenia a pomoci sa od Boha ľudstvu dostáva, nikdy nemyslí na to, že by si mal za to pripísať zásluhy, ani sa o to nesnaží. Vychádza to z Božej podstaty a je to práve aj pravdivý prejav Božej povahy.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I) Keď som tie slová čítala, dojali ma. Božia povaha je taká dobrá a krásna! Aby nás, ktorých hlboko skazil satan, Boh zachránil, dvakrát sa stal telom. Vykonal toľko diela a toľko toho povedal a popri tom znášal veľké poníženie a bolesť. No Boh to ľudstvu nikdy nevyjadril. Nikdy to nepovažoval za záležitosť, ktorá by si zaslúžila veľké uznanie. Božia podstata nezjavuje ani stopu po arogancii a vystatovaní. Naopak, On na dokončovaní svojho diela pracuje potichu. Božia pokora a skrytosť je obdivuhodná. Nie som ani taká dobrá ako ten mravec. Dosiahla som v povinnosti pár dobrých výsledkov a už som mala pocit, že som úžasná. Myslela som, že som toho dosiahla toľko, až som sa na druhých pozerala cez prsty. Keď som si vybavila, ako som sa správala, keď som poučovala a znevažovala druhých ľudí – na svoj tón a svoje vystupovanie –, cítila som sa znechutene. Keby to Boh všetko nezorganizoval, aby ma zjavil a orezal, moja arogantná prirodzenosť by vyrušila a narušila prácu cirkvi. Boh ma však nenechal vykročiť po tejto zlej ceste a dovolil mi, aby som sa kajala a zmenila. Poskytoval mi spásu. Bola som Mu taká vďačná! Začala som sa k Nemu modliť: „Bože! Nechcem žiť podľa svojej arogantnej povahy. Kiež by si ma viedol a spasil a pomohol mi žiť, ako človek má.“

O čosi neskôr sa môj stav trocha zlepšil a vodkyňa sa postarala o to, aby som zase polievala nováčikov. Jednej z mojich sestier sa v istej chvíli nedarilo s polievaním jedného nováčika a nevedela si dať rady. Prišla za mnou s vidinou duchovného spoločenstva. Ukázalo sa, že riadne nepochopila podstatu nováčikových problémov, a ja som k nej začala pociťovať opovrhnutie. Pomyslela som si: „Máš prinízku kvalitu. Nedokážeš ani len pochopiť nováčikove problémy. Ak budú všetci polievať nováčikov tak ako ty, nebude to prácu cirkvi zdržovať?“ Tentoraz som si však už uvedomovala, že zjavujem svoju arogantnú povahu. Začala som sebe samej vzdorovať a pomodlila som sa k Bohu. Neskôr som si prečítala tieto Božie slová: „Ako niekto, kto sa dobre orientuje v odborných znalostiach, sa nesmiete vyťahovať ani vychvaľovať svojimi schopnosťami; mali by ste aktívne odovzdávať svoje zručnosti a vedomosti nováčikom, aby mohli všetci spoločne dobre vykonávať svoje povinnosti. Môže sa stať, že máte najväčší prehľad o svojej profesii a vediete čo sa týka zručností, ale je to dar, ktorý vám dal Boh, a mali by ste ho používať na vykonávanie svojej povinnosti a využívať svoje silné stránky. Bez ohľadu na vašu zručnosť alebo talent, práce sa nemôžete ujať sami; povinnosť sa vykonáva efektívnejšie vtedy, keď každý dokáže pochopiť zručnosti a vedomosti danej profesie. Ako sa hovorí, schopný človek potrebuje podporu ďalších troch ľudí. Bez ohľadu na to, aký schopný je jednotlivec, bez pomoci ostatných to nie je dosť Preto by nikto nemal byť arogantný a nikto by nemal chcieť konať alebo rozhodovať sám za seba. Ľudia by mali vzdorovať telu, nechať bokom svoje vlastné idey a názory a pracovať v harmónii so všetkými ostatnými. Každý, kto má odborné vedomosti, by mal láskyplne pomáhať iným, aby si aj oni mohli osvojiť tieto zručnosti a vedomosti. Je to prínosom pre vykonávanie povinnosti. … Ak si ohľaduplný k Božím úmyslom a si ochotný byť verný práci Jeho domu, mal by si obetovať všetky svoje silné stránky a zručnosti, aby sa ich mohli ostatní naučiť, pochopiť ich a lepšie vykonávať svoje povinnosti. To je v súlade s Božími úmyslami; len takí ľudia majú ľudskú prirodzenosť a Boh ich miluje a požehnáva.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Náležité plnenie si povinnosti si vyžaduje harmonickú spoluprácu) Božie slová mi ukázali cestu praktizovania. Moja sestra sa do polievania nováčikov ešte len zaúčala. Bolo prirodzené, že niektoré otázky ešte nedokázala pochopiť alebo vyriešiť. Zo všetkých síl by som sa jej mala snažiť pomôcť a naučiť ju, ako tieto problémy vyriešiť. Hovorila som s ňou v duchovnom spoločenstve a spoločne sme našli úryvky Božích slov, ktoré sa na to vzťahovali. Nováčikove problémy sa neskôr vyriešili a on bol ochotný hlásať evanjelium. Boli sme so sestrou také šťastné. Keď som potom s bratmi a sestrami opäť pracovala, už som bola pokornejšia. Iste, niekedy pri kázaní evanjelia a polievaní nováčikov stále nie sú schopní vyriešiť problémy nováčikov či potenciálnych prijímateľov evanjelia. No už ich za to neponižujem. Namiesto toho sa v duchovnom spoločenstve rozprávame a spoločne hľadáme princípy. Keď prídu s alternatívnymi návrhmi, vedome sa zapriem a vypočujem ich. Už im nediktujem, čo majú robiť, ani sa nad nich nepovyšujem. A to, že to robím, prinieslo môjmu srdcu pokoj a oslobodenie.