V januári 2022 som bola vybraná, aby som slúžila ako cirkevná vodkyňa a dostala som na starosť najmä dohľad nad videoprodukciou. V tom čase som sa cítila dosť rozporuplne: Na jednej strane som sa bála, že ak by som sa podriadila, ale nedokázala robiť si svoju prácu dobre pre nedostatočné technické zručnosti, zjavili by ma a prepustili. Na druhej strane, ak by som túto povinnosť odmietla, cítila by som sa dosť previnilo. Preto som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol k pochopeniu Božieho úmyslu. V ten deň som sa náhodou stretla s jedným bratom, ktorý, keď sa dozvedel o mojom stave, hovoril so mnou v duchovnom spoločenstve v tomto zmysle: „Hlavným dôvodom, prečo nechceš slúžiť ako vodkyňa, je, že berieš ohľad na svoje vlastné vyhliadky a osud. Obávaš sa, že nebudeš môcť robiť reálnu prácu a že ťa zjavia a prepustia. Máš tiež mylný názor, že byť vodkyňou je nebezpečné, pretože vodcovia bývajú častejšie zjavení a vyradení. Stále si voči Bohu ostražitá a zle Ho chápeš. Skutočným dôvodom, prečo sú mnohí vodcovia zjavení a vyradení, nie je to, že boli v tejto pozícii, ale skôr to, že sa nedokázali usilovať o pravdu a kráčať po správnej ceste a vždy sa hnali za postavením a vyvádzali zlé veci.“ Bratovo duchovné spoločenstvo presne vystihlo môj spôsob myslenia a pomohlo mi získať určité vedomosti o mojom stave. Potom som hľadala Božie slová súvisiace s mojím stavom, ktoré by som mohla jesť a piť.

Jedného dňa som narazila na dva úryvky Božích slov: „Keď ľuďom jednoduchým spôsobom upravia ich povinnosť, mali by sa k tomu postaviť poslušne, urobiť to, čo im Boží dom prikáže, konať podľa svojich schopností a nech robia čokoľvek, mali by to robiť tak dobre, ako to je v ich silách, s celým svojím srdcom a silou. To, čo Boh urobil, nie je chybou. Takúto jednoduchú pravdu môžu praktizovať ľudia s trochou svedomia a rozumu, čo je však nad schopnosti antikristov. Keď príde na úpravu povinností, antikristi budú hneď argumentovať, mudrovať, postavia sa na odpor a v hĺbke duše to odmietnu prijať. Čo majú vo svojom srdci? Podozrievavosť a pochybnosti a následne chcú pomocou najrôznejších metód od ostatných niečo zistiť. … Prečo by jednoduchú vec tak komplikovali? Má to len jeden dôvod: Antikristi nikdy nedodržiavajú opatrenia Božieho domu a svoju povinnosť, slávu, zisk a postavenie vždy úzko spájajú s nádejou na získanie požehnaní a svojho budúceho konečného osudu, akoby po strate svojej povesti a postavenia nemali nádej na získanie požehnaní a odmien, čo im pripadá, akoby prišli o svoje životy. Myslia si: ‚Musím byť opatrný, nesmiem byť ľahkovážny! Boží dom, bratia a sestry, vodcovia a pracovníci, ba dokonca ani boh nie sú tými, na ktorých sa dá spoľahnúť. Nemôžem dôverovať nikomu z nich. Osoba, na ktorú sa môžeš najviac spoľahnúť a ktorá si dôveru najviac zaslúži, si ty sám. Ak si pre seba nič neplánuješ, kto sa potom o teba postará? Kto bude uvažovať o tvojej budúcnosti? Kto bude uvažovať o tom, či dostaneš požehnania? Preto si musím vo vlastnom záujme robiť starostlivé plány a výpočty. Nemôžem robiť chyby ani byť čo i len trochu nepozorný, pretože čo urobím, ak sa ma niekto pokúsi využiť?‘ Preto sa chránia pred vodcami a pracovníkmi Božieho domu v obave, že ich niekto rozlíši alebo zistí, akí sú, a potom budú prepustení a ich sen o požehnaniach sa rozplynie. Myslia si, že si musia udržať svoju povesť a postavenie, aby mali nádej na získanie požehnaní. Antikrist považuje požehnanie za väčšiu vec než je nebo a život, za dôležitejšiu než usilovanie sa o pravdu, zmena povahy alebo osobná spása a dôležitejšiu než dobre konať svoju povinnosť a byť stvorenou bytosťou, ktorá zodpovedá norme. Myslí si, že byť stvorenou bytosťou zodpovedajúcou norme, ktorá dobre koná svoju povinnosť a je spasená, sú všetko mizerné veci, ktoré sotva stoja za zmienku alebo vyjadrenie, zatiaľ čo získanie požehnaní je jediná vec v celom ich živote, na ktorú nemožno nikdy zabudnúť. S čímkoľvek sa stretne, nech je to akékoľvek veľké či malé, spája to s požehnaním, je neuveriteľne opatrný a pozorný a vždy si necháva zadné dvierka.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Dvanásty bod) „Keď človek ako stvorená bytosť predstúpi pred Stvoriteľa, mal by vykonávať svoju povinnosť. Takéto konanie je správne a človek by si mal danú zodpovednosť splniť. Na základe toho, že stvorené bytosti vykonávajú svoje povinnosti, Stvoriteľ vykonal medzi ľuďmi ešte väčšie dielo a uskutočnil na nich ďalšiu etapu diela. O aké dielo ide? Zaopatruje ľudstvo pravdou a umožňuje mu, aby ju od Neho získalo pri vykonávaní svojich povinností, zbavilo sa tak svojich skazených pováh a očistilo sa. Tak ľudia uspokoja Božie úmysly a vydajú sa na správnu cestu životom. Napokon sa dokážu báť Boha a vyhýbať sa zlu, dosiahnu úplnú spásu a nebudú viac podliehať satanovmu súženiu. Boh chce, aby ľudstvo napokon dosiahlo práve tento účinok vykonávaním svojich povinností. … Antikristi premieňajú takú krásnu a veľkú vec na transakciu, v rámci ktorej si pýtajú z Božej ruky koruny a odmeny. Takáto transakcia mení to, čo je najkrajšie a najspravodlivejšie, na čosi, čo je najškaredšie a najpodlejšie. Nerobia toto antikristi? Nie sú súdiac podľa tohto podlí? Sú naozaj veľmi podlí! Toto je prejav ich podlosti.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Siedma časť)) Božie slová odhalili, že antikristi veria v Boha len preto, aby získali požehnania. Bez ohľadu na to, v akej sú situácii, vždy ju berú do úvahy vo svetle svojho konečného cieľa a požehnaní. Dokonca aj keď čelia niečomu takému jednoduchému, ako je úprava ich povinnosti, nedokážu sa čisto podriadiť. Radšej premýšľajú a zvažujú, ako toto rozhodnutie ovplyvní ich budúce vyhliadky. Ak úprava slúži ich záujmom a umožní im získať požehnania, prijmú ju, ale ak úprava ohrozuje ich vyhliadky a osud, nájdu spôsob, ako sa z nej dostať, v strachu, že ak urobia nesprávny krok, budú zjavení, vyradení a nebudú mať nádej na získanie požehnaní. Videla som, že prirodzenosť-podstata antikristov je skutočne podlá a nečestná! Uvažovala som o tom, že môj postoj k úprave mojej povinnosti bol presne ako postoj antikrista. Keď som sa dozvedela, že ma vybrali za cirkevnú vodkyňu, prvé, na čo som myslela, boli moje vlastné vyhliadky, výsledok a konečný osud. Analyzovala som povinnosť, aby som zistila, či by mi mohla priniesť prospech, a ešte pred samotným nástupom do služby ako vodkyňa som už brala do úvahy všetky možné dôsledky neschopnosti dobre si plniť svoju povinnosť. Bola som plná podozrení a nedôvery voči Bohu a ani v najmenšom som sa mu nepodriadila. Dokonca som si vymyslela niekoľko vznešených výhovoriek, aby som sa povinnosti vyhla: mohla by som povedať, že nemám na to kvalitu, aby som bola vodkyňou, a že budem prácu zdržovať. Navonok sa mohlo zdať, že sa neusilujem o postavenie a som celkom rozumná, ale bol za tým všetkým jeden nevysloviteľný motív: bála som sa prevziať vodcovské zodpovednosti a riziko, že budem zjavená a vyradená, ak si budem počínať zle. Chcela som teda z tejto povinnosti vycúvať, aby som si zabezpečila budúce vyhliadky. Božím úmyslom je dať nám príležitosti praktizovať vykonávanie povinností, aby nám pomohol pochopiť pravdu, vstúpiť do reality, odvrhnúť naše skazené povahy a dosiahnuť spásu. Keď mi bola daná taká úžasná príležitosť, nielenže som nedokázala byť vďačná za Božiu milosť, ale v skutočnosti som to ani nepochopila, bola som k Bohu nedôverčivá a chcela som sa vyzuť z pridelenej povinnosti a odmietnuť ju. Bola som naozaj sebecká a nečestná!

Pokračovala som a hľadala som ďalšie úryvky Božích slov, ktoré súviseli s mojím mylným názorom. Našla som tieto: „Povedzte Mi, keď skazení ľudia získajú postavenie, stanú sa potom antikristmi bez ohľadu na to, kým sú? Je to konečné? (Ak sa neusilujú o pravdu, potom sa stanú antikristmi, ale ak sa o ňu usilujú, tak sa nimi nestanú.) To je úplne správne – ak sa ľudia neusilujú o pravdu, určite sa stanú antikristmi. A je to tak, že všetci, ktorí kráčajú po ceste antikristov, to robia pre postavenie? Nie, je to predovšetkým preto, lebo nemajú lásku k pravde, lebo nie sú správnymi ľuďmi. Všetci ľudia, ktorí sa neusilujú o pravdu, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú postavenie, kráčajú cestou antikristov. Je jedno, koľko kázní si vypočuli, takíto ľudia neprijímajú pravdu, nekráčajú po správnej ceste, ale sú rozhodnutí vydať sa smerom ku krivej ceste. Je tu istá podobnosť s tým, ako sa stravujú: niektorí nekonzumujú potraviny, ktoré by mohli vyživovať ich telo a podporovať normálnu existenciu, ale namiesto toho trvajú na konzumácii vecí, ktoré im škodia, čím sa nakoniec sami strelia do nohy. Nie je to ich vlastná voľba? Niektorí vodcovia a pracovníci šíria po svojom vyradení predstavy a hovoria: ‚Nebuď vodcom a nedovoľ, aby si získal postavenie. Len čo ľudia získajú nejaké postavenie, ocitnú sa v nebezpečenstve a Boh ich zjaví! Keď budú zjavení, nebudú spôsobilí byť ani len obyčajnými veriacimi a nedostanú vôbec žiadne požehnania.‘ Čo sú to za slová? V tom najlepšom prípade to predstavuje nepochopenie Boha, v tom najhoršom je to rúhanie sa Mu. Ak nekráčaš po správnej ceste, neusiluješ sa o pravdu a nenasleduješ Božiu cestu, ale namiesto toho trváš na tom, že budeš kráčať po ceste antikristov, skončíš na Pavlovej ceste a nakoniec ťa postihne rovnaký výsledok a koniec ako jeho, stále sa sťažuješ na Boha a vynášaš nad Ním súdy ako nad nespravodlivým, nie si potom skutočným príkladom antikrista? Takéto správanie je prekliate!“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako vyriešiť pokušenia a otroctvo postavenia) „Niektorí ľudia si myslia: ‚Každý, kto vedie, je hlúpy a nevedomý a privoláva si vlastné zničenie, pretože keď je niekto vodca, nevyhnutne zjaví skazenosť, ktorú Boh uvidí. Došlo by k zjaveniu toľkej skazenosti, keby túto prácu nerobil?‘ Aká absurdná myšlienka! Vari nezjavíš skazenosť, ak nebudeš vodcom? Aj keby si nebol vodcom a prejavil menej skazenosti, znamená to azda, že dosiahneš spásu? Sú podľa tohto argumentu všetci tí, ktorí neslúžia ako vodcovia, tými, ktorí môžu prežiť a budú spasení? Nie je toto tvrdenie až príliš smiešne? Ľudia, ktorí slúžia ako vodcovia, vedú Boží vyvolený národ k tomu, aby jedol a pil Božie slovo a zažíval Božie dielo. Táto požiadavka a štandard sú vysoké, preto keď vodcovia začnú s výcvikom, nevyhnutne zjavia niektoré skazené stavy. Je to normálne a Boh to neodsudzuje. Boh to nielenže neodsudzuje, ale týchto ľudí aj osvecuje, osvetľuje, vedie ich a ukladá im dodatočné bremená. Pokiaľ sa dokážu podriadiť Božiemu vedeniu a dielu, budú v živote napredovať rýchlejšie ako obyčajní ľudia. Ak sú to ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, môžu sa vydať na cestu, na ktorej ich Boh zdokonalí. To je vec, ktorú Boh najviac požehnáva. Niektorí ľudia to nevidia a prekrúcajú fakty. Podľa ľudského porozumenia nezáleží na tom, ako veľmi sa vodca zmení, Bohu to bude jedno; bude sa pozerať len na to, koľko skazenosti vodcovia a pracovníci zjavia, a odsúdi ich len na základe toho. A tých, ktorí nie sú vodcami a pracovníkmi, Boh neodsúdi, ani keď sa nezmenia, pretože zjavujú málo skazenosti. Nie je to absurdné? Nie je to rúhanie sa Bohu? Ak vo svojom srdci tak vážne odolávaš Bohu, môžeš byť spasený? Nemôžeš byť spasený. Boh určuje výsledky ľudí hlavne na základe toho, či majú pravdu a pravé svedectvo, a to závisí hlavne od toho, či sú to ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu. Ak sa usilujú o pravdu a po súde a napomínaní za to, že sa dopustili priestupku, sa dokážu skutočne kajať, potom budú určite schopní dosiahnuť spásu, pokiaľ nevyslovia slová alebo neurobia veci, ktoré sú rúhaním sa Bohu. Podľa vašich domnienok môžu všetci obyčajní veriaci, ktorí nasledujú Boha až do konca, dosiahnuť spásu, a všetci tí, ktorí slúžia ako vodcovia, musia byť vyradení. Ak by vás požiadali, aby ste sa stali vodcom, mysleli by ste si, že by nebolo v poriadku to neurobiť, ale ak by ste slúžili ako vodca, nedobrovoľne by ste zjavili skazenosť, a to by bolo rovnaké, ako poslať sám seba pod gilotínu. Nespôsobuje toto všetko tvoje mylné chápanie Boha? Ak by sa výsledky ľudí určovali na základe skazenosti, ktorú zjavia, nikto by nemohol byť spasený. Aký by malo v takom prípade zmysel to, že Boh koná dielo spásy? Ak by to tak naozaj bolo, kde by bola Božia spravodlivosť? Ľudstvo by nebolo schopné vidieť Božiu spravodlivú povahu. Preto ste všetci Božie úmysly pochopili nesprávne, čo svedčí o tom, že Boha skutočne nepoznáte.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Prostredníctvom Božích slov som sa naučila, že falošní vodcovia a antikristi neboli zjavení a vyradení preto, lebo slúžili ako vodcovia, ale skôr preto, že sa po získaní postavenia neusilovali o pravdu a nekráčali po správnej ceste. Navyše narušovali a vyrušovali prácu cirkvi a nekajali sa bez ohľadu na to, ako ich iní orezávali – to je skutočný dôvod, prečo boli zjavení a vyradení. Boh neodsudzuje ľudí na základe jediného odhalenia skazenosti alebo jedinej chyby; berie do úvahy ich prirodzenosť-podstatu a cestu, po ktorej kráčajú. Aj keď pri viacerých príležitostiach odhaľujeme svoje skazené povahy a páchame určité priestupky, kým hľadáme pravdu a úprimne sa kajáme, Boh nám dá ďalšiu šancu. Boh vyraďuje len antikristov a zlých ľudí, ktorí majú odpor k pravde a nenávidia ju a nikdy sa nekajajú bez ohľadu na to, koľko priestupkov spáchajú. Myslela som na falošných vodcov a antikristov, ktorých Boh v minulosti zjavil a vyradil. Niektorí hovorili len o slovách a učeniach a dávali príkazy, ale nedokázali vyriešiť skutočné problémy a bažili po výhodách svojho postavenia. Nakoniec ich označili za falošných vodcov a odvolali. Iní sa pri práci usilovali len o postavenie a dobré meno, bojovali o slávu s ostatnými, svojvoľne potláčali a trápili ľudí, šli tvrdo proti pracovným opatreniam a držali sa svojich vlastných plánov, založili „nezávislé kráľovstvo“, lapali ľudí do pasce, úplne odmietali pokánie a nakoniec boli celkom zjavení ako antikristovskí démoni a vypudení. To sú typy ľudí, ktorí sú zjavení a vyradení. Keď som si to uvedomila, pochopila som, že ľudia nie sú zjavení a vyradení podľa toho, akú povinnosť konajú, ale skôr podľa toho, či sa usilujú o pravdu a či je podstata ich ľudskej prirodzenosti dobrá alebo zlá. Ak sa niekto neusiluje o pravdu a má slabú ľudskú prirodzenosť, potom nebude dobre konať svoje povinnosti, aj keď nie je vodcom; ak sa takíto ľudia pri práci stále ulievajú, správajú sa povrchne a nevykonávajú ani prijateľnú prácu, aj tak budú nakoniec vyradení. Uvedomila som si, že cirkev zaobchádza s ľuďmi a usporadúva ich veľmi principiálne, že Božia povaha je spravodlivá a že cirkev sa riadi pravdou a spravodlivosťou. Túto skutočnosť som však predtým nevidela a mylne som si myslela, že pozícia vodkyne by pre mňa znamenala koniec. Moje názory boli také absurdné!

Jedného dňa som počas svojich pobožností zbadala tento úryvok z Božích slov: „Medzi povinnosťou človeka a tým, či je požehnaný, alebo zatratený, nie je žiadna súvislosť. Povinnosť je to, čo má človek plniť. Je to jeho poslanie zoslané z neba a nemalo by závisieť od odmeny, podmienok alebo dôvodov. Len vtedy si človek plní svoju povinnosť. Byť požehnaný znamená, keď je niekto po tom, ako zakúsi súd, zdokonalený a teší sa z Božích požehnaní. Človek je prekliaty vtedy, keď sa jeho povaha po zažití napomínania a súdu nezmení, a keď nezažije zdokonalenie, ale je potrestaný. No bez ohľadu na požehnanie alebo zatratenie majú stvorené bytosti konať svoju povinnosť, robiť to, čo musia a čoho sú schopné. To je to najmenšie, čo by mal robiť človek, ktorý sa usiluje o Boha. Nemal by si plniť povinnosť len preto, aby si bol požehnaný, a nemal by si odmietať konať zo strachu, že budeš zatratený. Chcem vám povedať toto: Vykonávanie povinnosti je to, čo by mal človek robiť, a ak nie je schopný vykonávať svoju povinnosť, potom je to jeho vzdorovitosť. Človek sa postupne mení práve pri tom, ako koná svoju povinnosť, a práve v tomto procese preukazuje svoju vernosť. Čím viac si teda dokážeš plniť svoju povinnosť, tým viac pravdy dostaneš a tým skutočnejší bude tvoj výraz. Tí, ktorí svoju povinnosť plnia iba mechanicky a nehľadajú pravdu, budú napokon vyradení, pretože takíto ľudia nekonajú svoju povinnosť v praktizovaní pravdy a nepraktizujú pravdu pri vykonávaní svojej povinnosti. Sú to tí, ktorí zostanú nezmenení a budú zatratení. Nečisté sú nielen ich výrazy, ale zlé je aj všetko, čo vyjadrujú.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka) Keď som Božie slová dočítala, zdalo sa mi to ešte jasnejšie. Neexistuje žiadna súvislosť medzi tým, akú povinnosť človek vykonáva, a tým, či je požehnaný alebo prekliaty. Zo skutočnosti, že sme stvorené bytosti, vyplýva, že by sme si mali povinnosti plniť. Ak niekto nie je schopný plniť si povinnosti, nemožno ho nazvať stvorenou bytosťou. Tak ako je správne a náležité, aby boli deti k svojim rodičom úctivé; bez ohľadu na to, či im tí nakoniec udelia práva na svoj majetok, deti by si mali plniť svoje povinnosti a záväzky. A čo ja? Aký postoj som mala k svojej povinnosti? Keď som si pomyslela, že ako vodkyňa budem musieť prevziať väčšiu zodpovednosť a ak by som si počínala zle, ohrozilo by to moje vyhliadky aj osud, radšej som hľadala výhovorky, aby som sa mohla z povinnosti vyzuť a odmietnuť ju. Túto povinnosť som ani v najmenšom nepovažovala za zodpovednosť alebo záväzok, ktoré by som si mala plniť. Namiesto toho som povinnosti vnímala ako istú transakciu a vyberala si ich podľa toho, či mi prinesú požehnania alebo prekliatia. Nemala som ani štipku rozumu, ktorý by stvorená bytosť mala mať, pokiaľ ide o jej povinnosť. Navyše som mylne verila, že ak nie som odborníčka a nemám technické zručnosti v oblasti videoprodukcie, nedokážem si konať svoju prácu dobre. Boh však jasne hovorí: „Ako vodca musíš v skutočnosti po dokončení organizácie práce sledovať jej postup. Aj keď sa v danej oblasti práce nevyznáš – aj keď ti o nej chýbajú akékoľvek vedomosti – môžeš nájsť spôsob, ako svoju prácu vykonávať. Môžeš si nájsť niekoho, kto má znalosti, kto danú prácu chápe, aby veci skontroloval a predložil návrhy. Na základe jeho návrhov môžeš identifikovať primerané princípy, a takto budeš môcť prácu sledovať.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (4)) Božie slová priamo vyvrátili moje predstavy – Boh nikdy nevyžadoval, aby človek na pozícii vodcu ovládal všetky technické zručnosti v danej oblasti. Aj keď v danej oblasti nemáme žiadne profesionálne skúsenosti, stále môžeme nájsť bratov a sestry s technickými znalosťami, ktorí s nami budú spolupracovať, a tak môžeme hľadať princípy. Takto sme stále schopní vykonávať prácu a ak na niečo naozaj nevieme prísť, môžeme požiadať o pomoc vyššie vedenie. Ak by som však do toho vložila celé svoje srdce a snažila sa zo všetkých síl, no moje duchovné postavenie by bolo príliš nízke, chýbala by mi kvalita a na túto prácu by som jednoducho nemala, potom by som mohla odstúpiť a chopiť sa inej povinnosti. Keď som si uvedomila Boží úmysel, videla som túto vec oveľa jasnejšie a odložila som svoje starosti a obavy.

Neskôr som narazila na ďalšie dva úryvky z Božích slov: „Keď Noe konal podľa Božích pokynov, nevedel, aké sú Božie úmysly. Nevedel, čo chce Boh dosiahnuť. Len mu dal príkaz a nakázal mu, aby niečo urobil, a Noe to bez zbytočných rečí vykonal. Nesnažil sa tajne zistiť Božie túžby, neodporoval Bohu ani nebol neúprimný. Jednoducho šiel a poslúchol príkaz s čistým a prostým srdcom. Nech mu Boh prikázal urobiť čokoľvek, urobil to, pričom podriadenosť Božiemu slovu a počúvanie Božieho slova posilňovali jeho vieru v to, čo robil. Takto priamo a jednoducho naložil s tým, čo mu Boh zveril. Jeho podstatou, podstatou jeho konania, bola podriadenosť, nie spochybňovanie, nie odporovanie či myslenie na svoje osobné záujmy alebo na svoje zisky a straty. A okrem toho, keď Boh povedal, že zničí svet prostredníctvom potopy, Noe sa Ho nepýtal, kedy sa tak stane, ani čo sa stane s vecami, a už vôbec sa Ho nepýtal, ako sa chystá zničiť svet. Jednoducho urobil to, čo mu Boh prikázal. Nech už Boh chcel, aby to urobil akokoľvek a z čohokoľvek, vykonal presne to, čo Boh žiadal, a tiež začal konať okamžite. Konal podľa Božích pokynov tak, aby Bohu vyhovel. Robil to preto, aby sám sebe pomohol vyhnúť sa katastrofe? Nie. Pýtal sa Boha, koľko ešte potrvá, kým bude svet zničený? Nepýtal. Pýtal sa Boha alebo vedel, ako dlho bude trvať stavba archy? Nevedel ani to. Jednoducho sa podriadil, počúvol a konal podľa pokynov.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I) „Ako sa prejavuje čestný človek? Po prvé, nemá pochybnosti o Božích slovách. To je jeden z prejavov čestného človeka. Okrem toho je najdôležitejším prejavom hľadanie a praktizovanie pravdy vo všetkých záležitostiach – to je najdôležitejšie. Hovoríš, že si čestný, ale Božie slová vždy vytláčaš na okraj svojej mysle a proste si robíš, čo chceš. Je toto prejavom čestného človeka? Hovoríš: ‚Hoci je moja kvalita chabá, mám čestné srdce.‘ A predsa, keď ti pripadne nejaká povinnosť, bojíš sa utrpenia a zodpovednosti, ak ju nekonáš dobre, a tak sa ospravedlňuješ, aby si sa jej vyhol, alebo navrhuješ, aby ju konal niekto iný. Je toto prejavom čestného človeka? Zjavne nie je. Ako by sa teda mal správať čestný človek? Mal by sa podriadiť Božím opatreniam, byť verný povinnosti, ktorú má vykonávať, a snažiť sa uspokojiť Božie úmysly. To sa prejavuje niekoľkými spôsobmi: Jedným z nich je prijať svoju povinnosť s čestným srdcom, neprihliadať na svoje telesné záujmy, nebyť v nej polovičatý a neintrigovať vo svoj vlastný prospech. To sú prejavy čestnosti. Ďalším je vložiť celé svoje srdce a silu do dobrého vykonávania svojej povinnosti, robiť veci správne a vložiť do svojej povinnosti srdce a lásku, aby si uspokojil Boha. Takto sa prejavuje čestný človek pri vykonávaní svojej povinnosti.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Prostredníctvom Božích slov som sa dozvedela, že Noe nepočul mnoho Božích slov a nikdy predtým nestaval archu, no keď stál pred Božím poverením, neanalyzoval ho ani neskúmal a nesnažil sa hádať, aké sú Božie túžby. Namiesto toho jednoducho poslúchol, podriadil sa a urobil všetko, čo mu Boh prikázal, pričom nebral do úvahy, ako to ovplyvní jeho vlastné záujmy. Noemova nevinnosť a úprimnosť na mňa hlboko zapôsobili a cítila som sa dosť trápne a rozpačito. Myslela som na to, že bratia a sestry si ma vybrali za vodcu, ale keď som bola postavená pred takú dôležitú povinnosť, myslela som len na svoje vlastné záujmy a dokonca som brala do úvahy všetky možné následky, ktoré by ma mohli postihnúť, keby som túto povinnosť prijala. Videla som, aká som bola nečestná – moja ľudská prirodzenosť bola ničím v porovnaní s niekým ako Noe. Ako by som mohla konať svoju povinnosť dobre s takým prístupom? Natrafila som na úryvky z Božích slov: „Aký druh človeka sa odváži prevziať zodpovednosť? Aký druh človeka má odvahu niesť ťažké bremeno? Niekto, kto sa ujme vedenia a smelo vykročí vpred v najzásadnejšej chvíli v diele Božieho domu a nebojí sa niesť veľkú zodpovednosť a znášať veľké útrapy, keď vidí dielo, ktoré je najdôležitejšie a rozhodujúce. To je niekto verný Bohu, Kristov dobrý vojak.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) Božie slová sa ma hlboko dotkli – uvedomila som si, že musím prestať brať do úvahy svoje budúce vyhliadky. Bola som vybraná za vodkyňu, takže by som mala brať do úvahy Boží úmysel, odvážiť sa prevziať túto veľkú zodpovednosť a nasledovať Noema, aby som k svojej povinnosti pristupovala s úprimným a čistým srdcom. Najprv som nevedela, kde vo svojej povinnosti začať, a tak som sa často modlila k Bohu a dostala som aj trpezlivú podporu od sestry, ktorá so mnou bola v partnerstve a povzbudenie od ostatných bratov a sestier. Niekedy, keď ma postretli ťažkosti, vyhľadala som bratov a sestry, ktorí dosiahli dobré výsledky vo svojej práci, a tí sa so mnou veľkoryso podelili o princípy, ktoré pochopili, a všetky účinné metódy, ktoré so mnou použili. Bola som hlboko dojatá. Postupne som začala chápať určité princípy a cesty praktizovania a vo svojej povinnosti som sa zefektívnila. Skutočne som cítila Božie vedenie a bola som Bohu mimoriadne vďačná. Stále mám veľa nedostatkov a viem, že nesiem veľkú zodpovednosť, ale už viac nechcem ustupovať – budem sa spoliehať na Boha a budem sa snažiť zlepšovať!