V máji 2021 ma vybrali za cirkevnú vodkyňu a dostala som na starosti najmä prácu na našej videoprodukcii. Trochu som sa konania tejto povinnosti obávala a pomyslela som si: „V minulosti som už robila nejakú videoprodukciu, ale stále mi trochu chýbajú zručnosti v tejto oblasti. Budem naozaj schopná dobre dohliadať na túto prácu? Čo si o mne pomyslia moji bratia a sestry, ak budem podávať slabé výkony a vymenia ma? Navyše, všetci ľudia, na ktorých budem dohliadať, majú viac technických poznatkov než ja – ak v ich povinnostiach nezistím problémy a nebudem vedieť predložiť poriadne návrhy, určite si budú myslieť, že som amatérka, ktorá nie je efektívnou nadriadenou a nie je vhodná na funkciu vodkyne.“ Táto myšlienka ma trochu znepokojila, vedela som však, že by som mala túto novú povinnosť najskôr prijať a podriadiť sa cirkevným opatreniam.

Aby som sa čo najskôr dostala do pracovného tempa, zúčastňovala som sa všetkých diskusií, ktoré moji bratia a sestry o práci viedli. Spočiatku som usilovne počúvala, ale postupne som si začala uvedomovať, že mnoho používaných odborných zručností nechápem a nedokážem sa dostať k slovu. Obávala som sa, že ak sa ma bratia a sestry opýtajú na môj názor a ja nepredložím žiadne vecné návrhy, mohli by si myslieť, že preceňujem svoje vlastné schopnosti a že nie som spôsobilá na to, aby som kontrolovala ich prácu, keď jej sama vôbec nerozumiem. Mali by o mne horšiu mienku? Aby som si zachovala svoj obraz vodkyne, delila som sa o svoje chápanie Božích slov, no okrem toho som počas našich diskusií a prehľadov práce počas zhromaždení nepovedala ani slovo. Nechcela som sa zúčastňovať diskusií o profesionálnej stránke videoprodukcie ani im venovať zvýšenú pozornosť. Prestala som niesť aj to najmenšie bremeno a vždy som si myslela: „Technickej stránke vecí aj tak nerozumiem, takže budem hlavne riešiť len všetky problémy, ktoré majú so vstupom do života. V technických otázkach ich nechám, aby sa v nich spoliehali na Boha, modlili sa k Nemu a diskutovali medzi sebou.“ Pamätám si, ako raz jedna sestra poslala skupine video, na ktorom pracovala, a žiadala o návrhy. Vtedy som si myslela, že keď nechápem technickú stránku produkcie, nenájdem vo videu žiadne problémy, a navyše by som úplne stratila tvár, keby som pred všetkými povedala niečo nesprávne, takže som nemala v pláne podávať žiadne návrhy a video som nesledovala veľmi pozorne. Vodca skupiny neskôr našiel v sestrinom videu problém a spýtal sa ma, či som si to všimla. Cítila som, ako sa červenám, pretože som si video nepozrela pozorne. Aby sa na to neprišlo, čakala som až do úplného konca každej diskusie, aby som poskytla prehľad a zhrnula, čo každý povedal, alebo vyslovila len krátku, povrchnú poznámku ako: „V podstate súhlasím so všetkým, čo bolo povedané, nemám čo dodať.“ Počas celého zhromaždenia som takmer nič nepovedala a cítila som sa strašne trápne a skľúčene. Dokonca som mala pocit, že tam vôbec nemusím byť. Potom som sa začala ešte viac vyhýbať technickým stránkam práce a len zriedka som kontrolovala prácu vodcu skupiny. Počas zhromaždení som len zisťovala aktuálne stavy ľudí a pozorovala som, či vo svojej povinnosti nesú bremeno alebo ju konajú bez záujmu. Pokiaľ ide o problémy a ťažkosti spojené s ich videoprodukciou, neobťažovala som sa preberať s nimi podrobnosti. Myslela som si, že vodca skupiny to zvládne a riešenie problémov by som tiež mohla prenechať ľuďom s príslušnými technickými zručnosťami. Tým by som tiež predišla tomu, aby ma odhalili ako zbytočnú, keby som nedokázala vyriešiť ich problémy. Aby som vzbudila dojem, že ešte stále dokážem vykonávať nejakú skutočnú prácu, vždy, keď som si všimla alebo počula, že niekto je v zlom stave alebo sa stal negatívnym, rýchlo som našla Božie slová, aby som ho prostredníctvom duchovného spoločenstva podporila. Len čo však spomenul nejaké ťažkosti so svojou prácou, len som povrchne odvetila: „Keď napravíme svoj stav a spoľahneme sa na Boha, Boh nás privedie k vyriešeniu týchto problémov.“ Vždy, keď som to povedala, ich stavy sa dočasne zlepšili, ale hneď ako sa vo svojej povinnosti stretli s ďalším problémom a ich ťažkosti zostali nevyriešené, opäť sa stali negatívnymi. Keďže som neriešila skutočné problémy a prácu som nekontrolovala ani na ňu nedohliadala, pri práci na videoprodukcii vzniklo mnoho problémov, bratia a sestry sa vo svojich technických zručnostiach výrazne nezlepšovali, nechápali príslušné princípy v rámci povinnosti a opakovane robili tie isté chyby, v dôsledku čoho sa zhoršila kvalita práce. Hoci ma môj vyššie postavený vodca na tento problém upozornil a snažil sa mi pomôcť, nemala som o sebe žiadne skutočné vedomosti. Krátko nato ma vymenili, lebo som vo svojej povinnosti nedokázala konať skutočnú prácu.

Po tejto náhlej výmene som sa cítila príšerne a stále som premýšľala: „Prečo som sa nakoniec stala falošnou vodkyňou, ktorá nekonala skutočnú prácu, hoci som bola vo svojej povinnosti každý deň dosť zaneprázdnená? Čo bolo dôvodom môjho zlyhania?“ V tom čase som si prečítala pomerne veľa právd týkajúcich sa rozlišovania falošných vodcov a videla som, že takmer všetko správanie falošných vodcov nevykonávajúcich skutočnú prácu, ktoré Boh rozobral, bolo zhodné s mojím konaním. Bolo to, akoby ma Boh osobne odhalil. Platilo to najmä pre nasledujúce úryvky: „Jednou z charakteristických čŕt falošných vodcov je ich neschopnosť dôkladne vysvetliť alebo objasniť akékoľvek otázky zahŕňajúce pravdu-princípy. Ak u nich niekto hľadá, dokážu mu povedať len nejaké prázdne slová a učenia. Keď čelia problémom, ktoré treba vyriešiť, často reagujú vyhlásením typu: ‚Všetci ste odborníci na konanie tejto povinnosti. Ak máte problémy, mali by ste ich vyriešiť sami. Mňa sa nepýtajte; nie som odborník a nerozumiem tomu. Riešte to na vlastnú päsť.‘ … Falošní vodcovia často používajú zdôvodnenia a výhovorky ako ‚nerozumiem tomu, nikdy som sa to neučil, nie som odborník‘, aby ľudí odradili a vyhli sa otázkam. Môžu vyzerať celkom skromne; to však odhaľuje vážny problém falošných vodcov – vôbec nechápu problémy zahŕňajúce odborné znalosti v určitých úlohách, cítia sa bezmocní a pôsobia nesmierne bezradne a rozpačito. Čo potom robia? Dokážu iba zozbierať niekoľko úryvkov Božích slov, aby sa počas zhromaždení mohli so všetkými zhovárať v duchovnom spoločenstve a hovoriť o niektorých učeniach s cieľom povzbudiť ľudí. Vodcovia, ktorí sú trochu láskaví, môžu prejavovať záujem o ľudí a z času na čas sa ich opýtať: ‚Stretli ste sa v poslednom čase s nejakými ťažkosťami vo svojom živote? Máte na seba dostatok oblečenia? Je medzi vami niekto, kto sa správa zle?‘ Ak každý povie, že tieto problémy nemá, odpovedia: ‚Potom nie je žiadny problém. Pokračujte vo svojej práci; ja sa musím starať o iné záležitosti‘, a náhlivo odídu, v strachu, že by niekto mohol klásť otázky a žiadať ich, aby sa k nim vyjadrili, čím by sa dostali do nepríjemnej situácie. Takto fungujú falošní vodcovia – nedokážu vyriešiť žiadne skutočné problémy. Ako môžu efektívne vykonávať cirkevnú prácu? Výsledkom je, že hromadenie nevyriešených problémov nakoniec brzdí prácu cirkvi. To je výrazná charakteristika a prejav toho, ako pracujú falošní vodcovia.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (2)) „Samozrejme, byť vodcom nemusí nevyhnutne znamenať, že musí rozumieť každému druhu povolania, ale v duchovnom spoločenstve by mal jasne hovoriť o pravde-princípoch, ktoré sú potrebné na riešenie problémov, bez ohľadu na to, akého druhu povolania sa tieto problémy týkajú. Pokiaľ ľudia chápu pravdu-princípy, problémy sa dajú vyriešiť podľa nich. Falošní vodcovia používajú ‚som v tom laik; nerozumiem tejto profesii‘ ako dôvod, aby sa vyhli duchovnému spoločenstvu o pravde-princípoch pri riešení problémov. To nie je odvádzanie skutočnej práce. Ak falošní vodcovia neustále používajú ‚som v tom laik; nerozumiem tejto profesii‘ ako dôvod, aby sa vyhli riešeniu problémov, potom sa nehodia na prácu vo vedení. Najlepšia vec, ktorú by mali urobiť, je odstúpiť a pustiť na svoje miesto niekoho iného. Majú však falošní vodcovia takýto rozum? Dokážu odstúpiť? Nedokážu. Dokonca si myslia: ‚Prečo hovoria, že nerobím žiadnu prácu? Každý deň usporadúvam zhromaždenia a som tak zaneprázdnený, že sa ani nestíham včas najesť a menej spím. Kto hovorí, že sa problémy neriešia? Usporadúvam zhromaždenia, hovorím s nimi v duchovnom spoločenstve a nachádzam pre nich úryvky Božích slov.‘ … Vidíš, falošní vodcovia nedokážu robiť skutočnú prácu, no stále prichádzajú s kopou výhovoriek. Sú skutočne nehanební a odporní! Ich kvalita je veľmi slabá, nerozumejú žiadnej profesii a chýba im pochopenie pravdy-princípov, ktoré sú súčasťou každej časti profesionálnej práce – aký má zmysel mať ich za vodcov? Sú to jednoducho hlupáci a ničomníci! Keďže nemôžu robiť žiadnu skutočnú prácu, prečo ešte stále slúžia ako cirkevní vodcovia? Sú jednoducho bez rozumu. Keďže im chýba sebauvedomenie, mali by počúvať spätnú väzbu od Božieho vyvoleného národa a posúdiť, či spĺňajú normy pre vodcu. Falošní vodcovia však nikdy neberú ohľad na tieto veci. Bez ohľadu na to, koľko cirkevnej práce sa oneskorilo a koľko strát vzniklo na vstupe do života Božieho vyvoleného národa počas ich dlhoročnej služby na pozícii vodcu, je im to jedno. To je škaredá tvár naskrze falošných vodcov.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (2)) Božie slová ma hlboko zasiahli. Správanie a vlastnosti falošných vodcov, ktoré Boh odhalil, boli úplne v súlade s mojím súčasným stavom. Boh hovorí, že falošní vodcovia budú používať svoje nedostatočné technické znalosti ako výhovorku, aby sa nemuseli podieľať na dohľade nad všetkými stránkami práce a na ich kontrole, a tiež ako ospravedlnenie toho, že neriešia skutočné problémy a ťažkosti bratov a sestier v ich povinnostiach. Sú spokojní s tým, že len hovoria slová a učenia, a vyhýbajú sa riešeniu konkrétnych, skutočných problémov a unikajú pred nimi. Presne tak som sa správala aj ja. Od chvíle, keď ma zvolili za vodkyňu, som sa obávala, že keďže nemám technické znalosti o videoprodukcii, pri kontrole tejto práce dôjde k odhaleniu mojich nedostatkov. Desilo ma, že ma bratia a sestry prekuknú a pred všetkými sa strápnim. Aby som si zachovala svoje vlastné postavenie a povesť, svoje nedostatočné technické znalosti som používala ako výhovorku, prečo sa nezúčastňujem na pracovných diskusiách. Len zriedka som sa obťažovala opýtať sa bratov a sestier na ich problémy a ťažkosti. Bála som sa totiž, že by som ich problémy nedokázala vyriešiť a stratila by som pritom svoju tvár. Keď mi položili otázky, niekedy som ich len odbila nejakými slovami a učeniami. Neklamala som ich? Navonok sa zdalo, že som dosť zaneprázdnená – zhromaždeniami, duchovnými spoločenstvami a zdanlivým riešením problémov ľudí a vykonávaním skutočnej práce – ale v skutočnosti som pracovala len na upevnení svojej povesti a hovorila som len o slovách a učeniach. Ľuďom som ukazovala svoju vonkajšiu tvár a v skutočnosti som sa vždy, keď sa dalo, snažila vyhnúť riešeniu najskutočnejších problémov bratov a sestier. Hoci som jasne videla, že bratov a sestry trápia problémy, ktoré ovplyvňovali ich stavy a zasahovali do výsledkov ich povinnosti, nemala som pocit bremena, aby som riešila ich problémy. Namiesto toho som svoje nedostatočné technické znalosti používala ako výhovorku na odkladanie a odsúvanie problémov alebo som dokonca prenechávala zodpovednosť za ich riešenie vodcom skupín. Keď som uvažovala o svojom správaní, videla som, že vôbec nerobím skutočnú prácu. Správala som sa ľahostajne a bez záujmu a bola som nečestná. Nebola som ako vodkyňa niekým, koho Boh nazýva „bláznom“ a „ničomníkom“? Mala som funkciu vodkyne, no nemala som ani najmenšiu zodpovednosť, konala som, len aby som si udržala vlastnú povesť a postavenie, nekonala som žiadnu skutočnú prácu, ktorú som ako vodkyňa mala konať, a neplnila žiadnu z úloh, ktoré som mala plniť, a to všetko vážne ovplyvnilo prácu na videoprodukcii. Bola som vyslovene falošnou vodkyňou a nezaslúžila som si žiadnu dôveru. Keď som si toto všetko uvedomila, bolo mi to nesmierne ľúto a v pokání som sa modlila k Bohu: „Ó, Bože, viem, že moje konanie Ťa zranilo a znechutilo. Som ochotná kajať sa a len Ťa prosím, aby si ma viedol a osvietil, aby som spoznala svoju skazenosť a vzburu.“

Neskôr som uvidela úryvok Božích slov, ktorý hovoril: „To, ako si antikristi cenia svoju povesť a postavenie, presahuje rámec bežných ľudí a je to niečo v ich samotnej povahe-podstate; nie je to dočasný záujem ani prechodný vplyv ich okolia – je to niečo v ich živote, v ich kostiach, a je to teda ich podstata. Znamená to, že pri všetkom, čo antikristi robia, berú do úvahy predovšetkým svoju vlastnú povesť a postavenie, nič iné. Pre antikristov je povesť a postavenie ich životom a celoživotným cieľom. Vo všetkom, čo robia, je ich prvou úvahou: ‚Čo sa stane s mojím postavením? A s mojou povesťou? Ak to urobím, budem mať vďaka tomu dobrú povesť? Zvýši to moje postavenie v očiach ľudí?‘ To je prvá vec, na ktorú myslia, čo je dostatočným dôkazom, že majú povahu a podstatu antikristov; inak by o týchto problémoch neuvažovali. Dá sa povedať, že pre antikristov nie sú povesť a postavenie nejakou dodatočnou požiadavkou a už vôbec nie niečím cudzím, bez čoho by sa zaobišli. Sú súčasťou prirodzenosti antikristov, sú v ich kostiach, v ich krvi, sú im vrodené. Antikristom nie je ľahostajné, či majú dobrú povesť a postavenie; to nie je ich postoj. Aký je teda ich postoj? Povesť a postavenie sú úzko spojené s ich každodenným životom, s ich každodenným stavom, s tým, o čo sa denne usilujú. A tak pre antikristov sú postavenie a povesť ich životom. Bez ohľadu na to, ako žijú, bez ohľadu na to, v akom prostredí žijú, bez ohľadu na to, akú prácu robia, bez ohľadu na to, o čo sa usilujú, aké sú ich ciele a aké je ich životné smerovanie, všetko sa točí okolo dobrej povesti a vysokého postavenia. A tento cieľ sa nemení; nikdy nedokážu odložiť tieto veci bokom. To je pravá tvár antikristov a ich podstata.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Boh zjavil, že antikristi si vysoko cenia povesť a postavenie a považujú ich za svoju životnú silu. Nezáleží na tom, v akej sú situácii alebo čo práve robia, ich motívom a východiskom sú vždy povesť a postavenie. Keď som o sebe uvažovala, uvedomila som si, že nie som iná. Po mojom zvolení za vodkyňu som neprihliadala na to, aká je to dôležitá práca, alebo ako mám mať na pamäti Božie úmysly a robiť prácu dobre, ale skôr na svoju vlastnú povesť a postavenie. Obávala som sa, že ostatní bratia a sestry si všimnú, že nechápem technickú stránku práce a nedokážem dobre vykonávať svoju prácu. Dokonca som sa obávala, že ma odhalia a vymenia. Počas môjho pôsobenia vo funkcii vodkyne som neustále pracovala na tom, aby som si udržala svoju povesť a postavenie, a aby som zakryla svoje vlastné nedostatky, technickej práci som sa vždy vyhýbala a neinformovala sa o nej. Obávala som sa, že ľudia uvidia moje skutočné technické schopnosti a pomyslia si, že nie som schopná dohliadať na prácu a nehodím sa na funkciu vodkyne. Navyše, aby som zakryla to, že nerobím skutočnú prácu, a zachovala si postavenie vodkyne, zaoberala som sa organizovaním zhromaždení, vykonávaním práce, ktorá upevňovala moju povesť, hovorila o učení, vykrikovala heslá a konala povrchne. Snažila som sa pôsobiť zaneprázdnene a so zmyslom pre bremeno, aby som svojich bratov a sestry zavádzala a oklamala, aby uverili, že robím skutočnú prácu. Správala som sa takto podvodne a nečestne, v dôsledku čoho sa práca na videoprodukcii oneskorila. Uvedomila som si, že ma satan hlboko skazil. Mojou prirodzenosťou sa stali satanské jedy ako „Ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru“ a „Človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta“. Žila som podľa takýchto jedov a pri konaní svojej povinnosti vo viere v Boha som brala ohľad len na vlastnú povesť a postavenie. Nemala som najmenší záujem o prácu cirkvi ani o vstup mojich bratov a sestier do života. Dokonca som sa vyhýbala konaniu povinností, o ktorých som vedela, že ich mám konať – aká som bola sebecká, opovrhnutiahodná, nečestná a úlisná!

Premýšľala som o tom, ako som ako cirkevná vodkyňa, ktorá síce nemala technické znalosti o videoprodukcii, predsa len mala spolupracovať so svojimi bratmi a sestrami, aby sme vyriešili skutočné problémy, ktorým sme čelili pri našej práci. To bola moja zodpovednosť a to najmenej, čo som mala v rámci svojej povinnosti spraviť. Napriek tomu som ani v najmenšom nedbala na Božie úmysly a starala som sa len o udržanie svojej povesti a postavenia. Svoju nevedomosť som vždy používala ako výhovorku, aby som mohla skutočnú prácu predstierať, vyhnúť sa jej a nemusela ju vykonávať, čo viedlo k odďaľovaniu riešenia problémov mojich bratov a sestier, bránilo im nájsť cestu praktizovania a negatívne ovplyvnilo prácu na videoprodukcii. Toto všetko boli moje priestupky. Uvedomila som si, že Božiu spravodlivú povahu nemožno uraziť – moje nahradenie bolo výlučne dôsledkom môjho hľadania povesti a postavenia a kráčania po ceste antikrista. Ak by som sa nekajala a nepremenila, určite by som bola odhalená a vyradená.

Neskôr som narazila na tento úryvok Božích slov: „Ako vodca musíš v skutočnosti po zorganizovaní práce sledovať jej postup. Aj keď sa v danej oblasti práce nevyznáš – aj keď ti o nej chýbajú akékoľvek vedomosti – môžeš nájsť spôsob, ako svoju prácu vykonávať. Môžeš si nájsť niekoho, kto to skutočne chápe, kto rozumie danej profesii, aby vykonal posúdenie a predložil návrhy. Na základe jeho návrhov môžeš identifikovať primerané princípy, a tak budeš môcť sledovať prácu. Bez ohľadu na to, či poznáš danú profesiu alebo jej rozumieš, musíš prinajmenšom riadiť prácu, sledovať ju a neustále sa pýtať a klásť otázky o jej priebehu. Musíš si udržiavať prehľad o týchto záležitostiach; je to tvoja zodpovednosť, je to súčasť tvojej pozície. Nesledovať prácu, nerobiť po priradení práce nič viac a umývať si ruky – to je spôsob, ako to robia falošní vodcovia. Nesledovanie práce alebo neposkytovanie usmernení týkajúcich sa práce, nepýtanie sa na vzniknuté problémy alebo ich neriešenie a nechápanie pokroku alebo efektívnosti práce – to sú tiež prejavy falošných vodcov.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (4)) Božie slová mi pomohli uvedomiť si, že cirkevný vodca nemusí všetko chápať a vedieť. Je jedno, či majú vodcovia a pracovníci technické znalosti, aj tak by sa mali aktívne zapájať do práce, sledovať jej priebeh, dohliadať na ňu, včas identifikovať problémy a riešiť ich. Takýto postoj by mali mať k svojej povinnosti a toto od vodcov a pracovníkov vyžaduje Boh. Myslela som na niektorých vodcov a pracovníkov v cirkvi, ktorí boli zodpovední za určité oblasti práce, ktoré si vyžadovali technické zručnosti – hoci mali určité nedostatky a nedokonalosti, niesli vo svojej práci bremeno, dokázali včas dohliadať na postup prác a sledovať ho, kládli dôraz na vedenie bratov a sestier, aby svoje povinnosti konali podľa princípu, a spolupracovali s nimi, aby sa vzájomne dopĺňali vo svojich silných a slabých stránkach. Postupne si začali osvojovať určité technické zručnosti, ako aj pravdu-princípy, a vo svojej povinnosti dosahovali stále lepšie výsledky. V dôsledku toho som si spomenula na príbeh o Noemovi. Keď sa pustil do stavby archy, nikdy predtým žiadnu nepostavil a dokonca ani nevedel, ako by mala vyzerať. Napriek tomu mal čisté srdce, niesol bremeno a pamätal na Božie úmysly. Keď mu Boh povedal, aby niečo urobil, konal podľa Jeho požiadaviek. Nakoniec archa kúsok po kúsku vznikla a Noe úspešne splnil Božie poverenie. Čo sa týka mňa, ako som pristupovala k svojej povinnosti? Ako cirkevná vodkyňa som nezvažovala, ako pamätať na Božie úmysly, aby sa práca cirkvi vykonávala dobre a aby som si splnila svoju povinnosť, a namiesto toho som zasadla do funkcie vodkyne a vždy hľadala spôsoby, ako sa vykresliť ako lepšia a schopnejšia než ostatní. V obavách, že ak sa zapojím do technickej práce, budú zjavené moje nedostatky a nedokonalosti a bratia a sestry sa na mňa budú pozerať zvysoka, preto som svoju neznalosť technických stránok videoprodukcie vždy používala ako výhovorku, prečo sa do nich nemusím zapojiť – aký som bola arogantný pokrytec! Až vtedy som si uvedomila, že vodca na seba nepreberá funkciu ani postavenie, ale zodpovednosť a bremeno. Musela som sa primerane postaviť svojim vlastným nedostatkom a nedokonalostiam a zbaviť sa svojej posadnutosti funkciou a postavením vodkyne. Musela som dbať na Božie úmysly, mať bremeno pre prácu cirkvi, harmonicky spolupracovať so svojimi bratmi a sestrami, aby sme sa dopĺňali v našich silných a slabých stránkach a aby sa práca cirkvi vykonávala dobre. Nepoznala som určité technické stránky práce, ale mohla som vyhľadať bratov a sestry, ktorí ich poznali, a spoločne s nimi hľadať a diskutovať. Mohla som ich požiadať o ďalšie návrhy a nápady a viesť k tomu, aby sme všetci spoločne hľadali cesty praktizovania a riešili naše problémy. Takáto práca by umožnila normálne napredovanie všetkých stránok práce. Ak by sme po hľadaní a diskusii stále nedokázali vyriešiť naše problémy, mohli sme požiadať o pomoc vyššie vedenie – vďaka tomu by sa všetky problémy v našej práci včas zistili a vyriešili a nespôsobili by meškania práce cirkvi. Toto som mala urobiť a mala som na to všetky schopnosti. Mala som mať zodpovedný prístup k práci cirkvi a urobiť všetko, čo bolo v mojich silách, aby som dosiahla to, čoho som bola schopná. Len takto by som si plnila svoju povinnosť a zodpovednosť. Uvedomila som si, že v minulosti som kládla priveľký dôraz na povesť a postavenie. Nedostatok technických poznatkov som vždy používala ako výhovorku, aktívne som pracovala na udržaní svojej povesti a postavenia a nakoniec som spôsobila meškania práce cirkvi na videoprodukcii.

Neskôr som narazila na tento úryvok Božích slov: „Pre všetkých, ktorí vykonávajú povinnosť – bez ohľadu na to, aké hlboké alebo povrchné je ich chápanie pravdy –, najjednoduchší spôsob, ako praktizovať vstup do pravdy-reality, je myslieť na záujmy Božieho domu vo všetkom a vzdať sa svojich sebeckých túžob, osobných zámerov, motívov, pýchy a postavenia. Klásť záujmy Božieho domu na prvé miesto – to je to najmenej, čo by mal človek robiť. Ak niekto, kto vykonáva povinnosť, nedokáže urobiť ani toľko, ako sa potom dá o ňom povedať, že vykonáva svoju povinnosť? To nie je vykonávanie povinnosti. Najprv by si mal myslieť na záujmy Božieho domu, byť ohľaduplný k Božím úmyslom a brať do úvahy prácu cirkvi. Daj tieto veci na prvé miesto; až potom môžeš premýšľať o stabilite svojho postavenia alebo o tom, ako ťa vnímajú ostatní. Nemáte pocit, že je to trochu jednoduchšie, keď to rozdelíte na dva kroky a urobíte určité kompromisy? Ak budeš chvíľu takto praktizovať, pocítiš, že uspokojiť Boha nie je taká ťažká vec. Okrem toho by si mal byť schopný plniť si svoje povinnosti, vykonávať svoje záväzky a povinnosť a odložiť bokom svoje sebecké túžby, úmysly a pohnútky; mal by si brať ohľad na Božie úmysly a na prvé miesto klásť záujmy Božieho domu, dielo cirkvi a povinnosť, ktorú máš vykonávať. Keď to budeš chvíľu zažívať, nadobudneš pocit, že je to dobrý spôsob správania sa. Znamená to žiť priamo a čestne a nebyť podlým, odporným človekom; znamená to žiť spravodlivo a so cťou, a nie byť opovrhnutiahodným, podlým človekom a naničhodníkom. Nadobudneš pocit, že takto by mal človek konať a že to je obraz, ktorý by mal žiť. Postupne bude tvoja túžba po uspokojovaní vlastných záujmov slabnúť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Keď som premýšľala nad Božími slovami, uvedomila som si, že bez ohľadu na to, akú povinnosť konáme, mali by sme si vždy správne stanoviť svoje úmysly, odložiť bokom osobné túžby alebo snahy o povesť a postavenie a snažiť sa o zachovanie cirkevnej práce. Nesmieme sa trápiť tým, čo si o nás myslia ostatní, ale mali by sme byť schopní prijať Božie podrobné skúmanie a plniť si svoje úlohy – len takto môžeme žiť priamočiaro a čestne. Premýšľala som o tom, že to, že ma vybrali za vodkyňu, bola pre mňa len príležitosť praktizovať a neznamenalo to, že som na túto pozíciu plne spôsobilá. Počas konania svojej povinnosti som mala naďalej hľadať pravdu a spolupracovať so svojimi bratmi a sestrami, aby som svoju povinnosť konala dobre. Napriek tomu som bola príliš vzdorovitá, prihliadala len na svoje postavenie a povesť a nedokázala som konať skutočnú prácu, a to všetko spôsobilo straty v cirkevnej práci a viedlo k mojej výmene. Keď som pochopila Božie úmysly, rozhodla som sa, že odteraz budem vo svojej povinnosti konať podľa Božích slov, prestanem prihliadať na svoju povesť a postavenie a budem plniť svoju povinnosť, aby som uspokojila Boha.

Krátko nato ma cirkev poverila polievaním nováčikov a po niekoľkých mesiacoch ma povýšili na vodkyňu skupiny. Opäť som si musela robiť starosti: „Už veľmi dlho som nepolievala nováčikov, chýbajú mi skúsenosti a moja schopnosť polievať nováčikov nie je o nič lepšia ako schopnosť ostatných bratov a sestier. Budem naozaj schopná slúžiť ako efektívna vodkyňa skupiny? Ak nebudem svoju prácu konať dobre a nebudem môcť bratom a sestrám odporučiť skutočné cesty praktizovania, budú si myslieť, že nie som spôsobilá slúžiť ako vodkyňa skupiny? Bude si môj vodca myslieť, že mi chýba kvalita a spôsobilosť?“ Uvedomila som si, že opäť túžim udržať si svoju povesť a postavenie. Myslela som na ponaučenia z predchádzajúceho zlyhania a náhlivo som prišla pred Boha v modlitbe. Po skončení modlitby som uvidela tento úryvok Božích slov: „Musíš hľadať pravdu, aby si vyriešil akýkoľvek vzniknutý problém bez ohľadu na to, o čo ide, a v žiadnom prípade sa nesmieš pred ostatnými skrývať alebo si nasadzovať masku. Tvoje nedostatky, nedokonalosti, chyby, skazené povahy – buď o nich všetkých úplne otvorený a hovor o nich v duchovnom spoločenstve. Nedrž ich vo svojom vnútri. Naučiť sa otvoriť je prvým krokom k vstupu do života a je to prvá prekážka, ktorá sa zdoláva najťažšie. Keď ju zdoláš, vstup do pravdy je ľahký. Čo značí vykonanie tohto kroku? Znamená to, že otváraš svoje srdce a ukazuješ všetko, čo máš, dobré alebo zlé, pozitívne alebo negatívne; obnažuješ sa, aby ťa videli ostatní a Boh; nič pred Bohom neskrývaš, nezatajuješ, nemaskuješ, neklameš a nepodvádzaš a rovnako otvorený a úprimný si aj k iným ľuďom. Takto žiješ vo svetle a nepreskúma ťa len Boh, ale ostatní ľudia budú tiež môcť vidieť, že konáš zásadovo a do istej miery transparentne. Nemusíš používať žiadne metódy na ochranu svojej povesti, imidžu a postavenia a nemusíš ani zakrývať alebo maskovať svoje chyby. Nemusíš vynakladať tieto zbytočné snahy. Ak sa dokážeš týchto vecí zbaviť, budeš sa cítiť veľmi uvoľnene a budeš žiť bez obmedzení či bolesti a úplne vo svetle.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Čítanie Božích slov mi pomohlo všetko si ujasniť a dalo mi cestu praktizovania. Nemala by som pre povesť a postavenie skrývať a zatajovať svoje nedostatky a nedokonalosti. Skôr by som mala mať k svojim nedostatkom správny postoj, praktizovať, ako byť čestným človekom, vykonávať toľko, koľko chápem, a plniť si svoju povinnosť a zodpovednosť. Potom som aktívne sledovala postup práce a keď som sa stretla s problémami, o ktorých som nemala dostatok poznatkov alebo som ich nebola schopná zvládnuť sama, s bratmi a sestrami som hľadala, ako tento problém spoločne vyriešiť. Vždy, keď sa bratia a sestry zhromažďovali na diskusiách, usilovne som sa od nich učila a osvojovala si užitočné cesty praktizovania, ktoré spomínali. Často som sa tiež vyzbrojovala pravdou vízií. Po určitom čase praktizovania týmto spôsobom som postupne pochopila niektoré princípy, môj výkon v mojej povinnosti sa postupne zlepšoval a cítila som sa pokojná a vyrovnaná.

Pri mojich úvahách o tejto skúsenosti s tým, že ma nahradili, ma Božie slová osvietili a viedli, vnukli mi poznanie pravdy o mojej snahe o povesť a postavenie a o dôsledkoch takýchto krokov. Jeho slová tiež pomohli napraviť moje mylné názory. To všetko je Božia láska a spása!