Narodil som sa v odľahlej horskej dedine do niekoľkogeneračnej rodiny roľníkov. Keď som chodil do školy, mama ma často napomínala: „Naša rodina sa nemá na čo spoliehať. Ak chceš zmeniť svoj osud, si na to sám. Tvojou jedinou nádejou je dobre sa učiť v škole.“ Tieto jej slová som si vzal k srdcu, úprimne som dúfal, že jedného dňa „vyniknem nad ostatnými a prinesiem česť svojim predkom“. Po skončení školy som si však nielenže nemohol nájsť stabilné zamestnanie, ale moji rodičia vážne ochoreli. Minuli sme všetky rodinné úspory a potom sme si požičali peniaze od príbuzných. Keďže som ich včas nesplatil, moja vlastná teta ma za mojím chrbtom nazvala vycičiavačom. Vrhol som sa na zarábanie peňazí, aby sa na mňa nepozerali zvrchu, ale kvôli našim biednym rodinným pomerom a pohŕdaniu od príbuzných som sa cítil veľmi deprimovaný a často som potajomky plakal. Práve vtedy, keď som bol nešťastný a cítil som sa bezmocný, v júni 2013, sa so mnou priateľ podelil o evanjelium Všemohúceho Boha posledných dní. Vďaka čítaniu Božích slov a stretávaniu sa s bratmi a sestrami som sa naučil, že človeka stvoril Boh a naše životy sú v Jeho rukách. Tiež som sa naučil, že život je taký bolestivý, pretože ľudia stratili Božiu ochranu po tom, čo ich skazil satan, a Boh sa stal telom a vyjadruje pravdy v posledných dňoch, aby zachránil ľudstvo pred satanovou skazou a škodou. Po spoznaní Božej vôle zachrániť ľudstvo som sa začal veľmi angažovať na stretnutiach a veľa som čítal Božie slová. Pomerne rýchlo som tiež začal plniť povinnosti v cirkvi.

Po niekoľkých mesiacoch, keď bratia a sestry videli, že som nadšený a chcem nasledovať pravdu, odporučili mi, aby som sa vyškolil na vedúceho skupiny. Spolupracoval som s bratom Li Zhengom a viedol som niekoľko skupín stretnutí. V tom čase som mal prácu, preto Li Zheng chodil na stretnutia cez deň, ktoré boli trochu ďalej, a ja som chodil na večerné stretnutia. Takto sme si mohli dobre rozvrhnúť čas. Koncom roka nám chýbali zamestnanci, ktorí by sa starali o bežné záležitosti, takže tým poverili Li Zhenga a ja som bol dočasne poverený vedením týchto skupín. Vedel som, že sa pri tom naozaj musím opierať o Boha. Zároveň som však cítil, že som v ťažkej situácii. Keby som všetok svoj čas a energiu vložil do plnenia povinnosti, nemal by som dosť času na prácu. Moja spoločnosť mi stanovila koncoročný cieľ predaja vo výške jedného milióna jüanov a ak by som ho prekročil, mohol by som dostať väčšiu koncoročnú prémiu. Premýšľal som. Ak by som tento cieľ splnil, nielenže by som bol schopný splatiť svoje dlhy, ale mohol by som aj niečo ušetriť, a potom by sa na mňa moji priatelia a príbuzní nepozerali zvrchu. Usúdil som, že najprv získam peniaze, a potom budem usilovnejšie vykonávať svoju povinnosť. Môj nadriadený v práci chcel, aby som po večeroch pracoval nadčasy, aby som splnil cieľ, takže som pracoval hodinu navyše a bral si voľno na stretnutia. Môj nadriadený mi však prestal schvaľovať voľno a chcel, aby som pracoval ešte viac. Kvôli tomu som často meškal na stretnutia. Ostatní mi pripomínali, že by som mal prísť skôr, a ja som im len neochotne prikyvoval hlavou. Onedlho som dostal podpísanú objednávku na viac ako 500 000 jüanov, a v tom mesiaci som dostal vyplatených viac ako 7 000 jüanov, čo len podporilo moju túžbu po ešte väčších peniazoch. Premýšľal som, že tie peniaze prišli naozaj rýchlo a už som splnil viac ako polovicu svojho cieľa. Ak päť z mojich desiatich klientov podpíše objednávku, bol by to pre mňa celkom slušný zisk. A potom, ak by som získal ďalších významných klientov, možno by som si o pár rokov mohol kúpiť aj dom a auto, potom by som sa mohol úspešne vrátiť domov a dedinčania by ku mne vzhliadali. A tak som sa bezhlavo vrhol do sna zarobiť veľa peňazí. Často som po večeroch pracoval nadčasy. Niekedy som myslel na bratov a sestry, ktorí na mňa čakajú na stretnutiach, a cítil som sa trochu vinný, ale keď som skončil prácu, bolo už neskoro, musel som ísť domov. Kým som prišiel domov, bol som úplne vyčerpaný a nemal som energiu na čítanie Božích slov, tak som išiel rovno spať. Niektoré rána som vstával naozaj neskoro, tak som si len rýchlo prelistoval Božie slová a šiel som do práce. Keď som sa modlil, nevedel som, čo mám povedať. Keď som žil v takomto stave, svoju povinnosť som vykonával čoraz lajdáckejšie. Niektorí moji zverení nováčikovia naliehavo potrebovali polievať a na stretnutia nováčikov namiesto mňa chodili iní bratia a sestry. Všetci však mali svoje vlastné povinnosti a niekedy sa nemohli ujať aj tej mojej, čo malo vplyv na účinnosť polievania. Neskôr mi vedúci a ostatní v duchovnom spoločenstve povedali, že musím dať prednosť povinnosti, a pripomenuli mi, že len prechádzanie modlitieb na stretnutiach a nezodpovedné plnenie povinností bude brániť nováčikom v ich životnom napredovaní. Keď som to počul, vystrašilo ma to. Ak by noví veriaci neboli včas poliati, mohli by byť oklamaní klamstvami a odísť, a to by som konal zlo. Vedel som, že takto nemôžem pokračovať, ale musel som sa hneď modliť a kajať.

Keď som potom išiel skontrolovať tieto skupiny, videl som, že v dôsledku toho, že som nevykonával praktickú prácu, problémy a ťažkosti nováčikov neboli včas vyriešené, čo ich zanechalo v zlom stave, a niektorí z nich sa dokonca nezúčastňovali na stretnutiach pravidelne. Cítil som sa naozaj previnilo, keď som videl veci v takomto stave. K viere sa pridávalo čoraz viac nových veriacich, ktorí naliehavo potrebovali polievanie, podporu a pomoc pri budovaní základov na pravej ceste. Mal som pocit, že by som mal dať výpoveď v práci a naplno sa venovať svojej povinnosti. Ale môj šéf v práci mi prideľoval dobré projekty a môj nadriadený mi povedal, že mi chce pomôcť nájsť ďalších klientov. Keď som kolegom povedal, že uvažujem o odchode, povedali mi: „Si viac ako v polovici svojho predajného cieľa, takže ho môžeš do konca roka prekonať. Bola by škoda to teraz vzdať.“ Keď som ich počul, tiež som mal pocit, že by to bola škoda. Chcel som vydržať do konca roka a potom dať výpoveď. Ale cirkev naliehavo potrebovala ľudí na prácu, takže ak by som sa sústredil len na svoju prácu a zarábanie peňazí a nevložil by som svoje srdce do cirkevnej práce, bolo by to sebecké. To bola pre mňa skutočná dilema. V tom čase som bol naozaj rozpoltený. Modlil som sa k Bohu a prosil som Ho, aby ma osvietil a viedol.

Keď som jedného dňa počúval chválospevy Božích slov, začul som toto: „Každý prežitý deň je teraz rozhodujúci a mimoriadne dôležitý pre váš konečný osud a údel, tak si vážte všetko, čo dnes máte, a ceňte si každú minútu svojho života, ktorá uplynie. Musíte si vyhradiť čo najviac času na to, aby ste získali čo najviac a nepremárnili tento život.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu presne si verný?) „Zobuďte sa, bratia! Zobuďte sa, sestry! Môj deň sa nebude odďaľovať! Čas je život a vziať späť čas znamená zachrániť život. Ten čas už nie je ďaleko! Ak neuspejete pri prijímacích skúškach na vysokú školu, môžete sa na ne učiť znova a znova. Môj deň sa však už nebude ďalej odkladať. Pamätajte! Pamätajte! Týmito dobrotivými slovami vás nabádam. Koniec sveta sa odohráva priamo pred vašimi očami a čoskoro príde veľká kataklizma. Čo je pre vás dôležitejšie: váš život, alebo váš spánok, poživeň, nápoje a ošatenie? Teraz je najvyšší čas tieto veci zvážiť!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 30. kapitola) Tieto hymny Božích slov na mňa naozaj zapôsobili. Božie dielo posledných dní je dielom zavŕšenia veku. Boh určuje výsledok každého človeka a všetci nasledujú svoj vlastný typ. Neskôr budú všetci buď zachránení a zachovaní alebo sa prepadnú do záhuby. To je určené tým, ako sa teraz usilujeme o pravdu. Je to kľúčový čas, ktorý rozhoduje o našom výsledku a osude. Práve teraz sa na nás valí jedna katastrofa za druhou. Zemetrasení, povodní a sucha je čoraz viac. Nevieme, kedy sa Božie dielo definitívne skončí. Vedel som, že ak naozaj nevyužijem svoj čas na to, aby som hľadal pravdu, ale stále sa budem hnať za peniazmi a ľahkým životom ako neveriaci, zničí to moju šancu získať pravdu a byť spasený. Spomenul som si na Lótovu ženu. Bažila po ich rodinnom majetku. Anjeli ich vyviedli z mesta a povedali im, aby sa neohliadali, ale ona sa ohliadla, a tak sa premenila na soľný stĺp ako symbol hanby. Bol som ako Lótova žena. Prahol som po bohatstve a naháňal som sa za svetskými pôžitkami, priložil som ruku k pluhu a obzeral som sa späť. Bol som taký nerozumný a slepý! Spomenul som si, ako som sa predtým nechal unášať svetom, ťažko zadlžený a bez východiska. Postretla ma Božia spása a vyviedla ma z môjho utrpenia. Dal mi šancu hľadať pravdu a spásu. Vychutnával som si Božiu lásku, ale nemal som túžbu oplatiť ju. Zanedbával som svoju povinnosť, bol som voči nej nezodpovedný. Naozaj som nemal čisté svedomie a Bohu sa to hnusilo. Nemohol som tvrdohlavo zostať na nesprávnej ceste, ale musel som upustiť od svojich osobných záujmov, usilovať sa o pravdu a dobre si plniť svoje povinnosti.

Potom som začal premýšľať, prečo som sa nikdy nedokázal vzdať práce a peňazí – čo je toho príčinou? Potom som si jedného dňa prečítal niekoľko Božích slov: „Satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky ľudí, núti ich myslieť na nič iné, len na tieto dve veci a privádza ich k tomu, že bojujú o slávu a zisk, prežívajú útrapy kvôli sláve a zisku, znášajú ponižovanie a nesú ťažké bremená kvôli sláve a zisku, obetujú všetko, čo majú, kvôli sláve a zisku a vynesú každý súd alebo prijmú akékoľvek rozhodnutie, aby dosiahli slávu a zisk. Satan takto kladie na ľudí neviditeľné putá a s týmito putami na sebe nemajú schopnosť ani odvahu oslobodiť sa. Nevedomky nosia tieto putá, vlečúc sa vpred, krok za krokom, s veľkými ťažkosťami. Ľudstvo sa pre túto slávu a zisk vzďaľuje od Boha, zrádza Ho a je čoraz podlejšie. Uprostred satanovej slávy a zisku týmto spôsobom dochádza k ničeniu jednej generácie za druhou.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) „‚Peniaze hýbu svetom‘ je filozofia satana. Medzi ľuďmi, v každej spoločnosti je to veľmi prevládajúce. Dalo by sa povedať, že je to trend. Je to preto, že to bolo vštepené do srdca každého jedného človeka, ktorý toto príslovie spočiatku neprijal, no keď prišiel do kontaktu so skutočným životom, mlčky ho akceptoval a začal mať pocit, že tieto slová sú skutočne pravdivé. Nie je to proces, v ktorom satan kazí človeka? Možno ľudia nemajú rovnakú mieru skúsenostného poznania tohto príslovia, ale každý si ho vykladá a uznáva v rôznej miere na základe vecí, ktoré sa dejú v jeho okolí, a na základe svojich vlastných osobných skúseností. Nie je to tak? Bez ohľadu na to, akú hlbokú skúsenosť má človek s týmto výrokom, aký negatívny vplyv to malo na jeho srdce? Je to tak, že ľudia v tomto svete – a možno povedať, že to zahŕňa každého jedného z vás – odhaľujú niečo zo svojej povahy. Čo to je? Je to uctievanie peňazí. Dá sa to z ľudských sŕdc ľahko odstrániť? Nie, nie je to ľahké! To ukazuje, že skazenosť človeka satanom je skutočne hlboká! Satan používa peniaze na to, aby zvádzal ľudí, a kazí ich do takej miery, že začnú uctievať peniaze a materiálne veci. A ako sa toto uctievanie peňazí u ľudí prejavuje? Nemyslíte si, že v tomto svete by ste bez peňazí neprežili a že by ste bez nich nevydržali ani deň? To, koľko majú ľudia peňazí, určuje, aké vysoké je ich postavenie a akí sú vážení. Chudobní nemajú pocit, že môžu chodiť so vztýčenou hlavou, zatiaľ čo bohatí majú vysoké postavenie, chodia so vztýčenou hlavou, môžu hovoriť nahlas a žiť arogantne a nespútane. Čo tento výrok a trend prinášajú ľuďom? Nie je pravda, že mnohí ľudia sú ochotní priniesť akúkoľvek obetu, aby zarobili peniaze? Nestráca mnoho ľudí svoju dôstojnosť a integritu v usilovaní sa o väčšie množstvo peňazí? Nestráca mnoho ľudí pre peniaze príležitosť konať svoju povinnosť a nasledovať Boha? Nie je strata možnosti získať pravdu a byť spasení pre ľudí tou najväčšou zo všetkých strát? Len použitím tejto metódy a tohto výroku kazí satan človeka do takejto miery. Nie je satanov úmysel zlovestný? Nie je to zlomyseľný trik?“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V) Božie slová odhaľujú koreň honby za peniazmi a slávou. Odmalička som si myslel, že satanské filozofie ako napr. „Peniaze točia svetom“ a „Vynikni nad ostatnými a prines česť svojim predkom“ za slová, podľa ktorých treba žiť. Myslel som si, že s peniazmi môžu ľudia hovoriť sebavedomo a dôstojne, že môžu hrdo stáť, mať vysoké postavenie a byť rešpektovaní. Myslel som si, že to je jediný spôsob, ako žiť hodnotný a čestný život. Najmä keď ma moja rodina nechala na holičkách. Pracoval som viac nadčasov, aby som zarobil viac peňazí, a dúfal som, že jedného dňa sa nad nimi budem povyšovať. Potom, čo som získal vieru, som vedel, že sa musím viac zúčastňovať na stretnutiach a plniť si svoju povinnosť, aby som sa naučil pravdu a napredoval v živote. Ale nemohol som sa vzdať svojej honby za peniazmi a postavením. Keď došlo ku konfliktu medzi povinnosťou a prácou, dával som na prvé miesto zarábanie peňazí a svoju povinnosť som bral na ľahkú váhu. Najmä keď sa mi darilo v práci a zarábal som trochu peňazí, táto túžba bola čoraz väčšia. Úplne som sa sústredil na to, ako uloviť viac klientov a podpisovať viac objednávok, aby som zarobil viac peňazí. Vôbec som nebral do úvahy prácu v kostole. To znamenalo, že niektorí nováčikovia neboli včas poliati a takmer vypadli a polievanie sa vážne oneskorilo. V tom momente som pochopil, že život podľa týchto satanských filozofií ma robí čoraz sebeckejším a chamtivejším, a že som myslel len na svoje vlastné záujmy. Toľko som sa tešil z Božieho polievania a obživy, ale neodplácal som Mu to konaním svojej povinnosti. Nemal som rozum ani čisté svedomie! Meno a postavenie sú satanovým prostriedkom na zatiahnutie ľudí do pekla, sú jeho ľsťou. Ťahalo to moje srdce stále ďalej a ďalej od Boha, až do takej miery, že som len prechádzal cez modlitby a čítanie Božích slov. Ak by to tak pokračovalo, nemohol by som získať pravdu a stratil by som šancu byť spasený Bohom.

Neskôr som počul ďalší chválospev Božích slov: „Ak premárniš šancu, budeš toho navždy ľutovať.“ „Mali by ste mali dbať na Božie bremeno tu a teraz; nemali by ste čakať, kým Boh zjaví svoju spravodlivú povahu všetkým ľuďom a až potom začať dbať na Božie bremeno. Nebude potom príliš neskoro? Teraz je vhodná príležitosť, aby ťa Boh zdokonalil. Ak si túto šancu necháš uniknúť pomedzi prsty, budeš to ľutovať po celý život, tak ako keď Mojžiš nemohol vojsť do dobrej kanaánskej krajiny a ľutoval to po zvyšok svojho života. Zomrel s výčitkami svedomia. Keď Boh raz ukáže svoju spravodlivú povahu všetkým národom, naplní ťa ľútosť. Hoci ťa Boh nenapomenie, budeš sa napomínať vlastnými výčitkami svedomia.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ber ohľad na Božie úmysly, aby si dosiahol dokonalosť) „Ak nebudeš vyhľadávať príležitosti, aby ťa Boh zdokonalil a ak sa nebudeš usilovať hľadať dokonalosť, napokon ťa naplnia výčitky svedomia. Teraz je najlepšia príležitosť dosiahnuť dokonalosť. Teraz je nesmierne vhodný čas. Ak sa nebudeš vážne usilovať o to, aby ťa Boh zdokonalil, bude už príliš neskoro, keď sa Jeho dielo zavŕši – premárnil by si príležitosť. Nech sú tvoje túžby akokoľvek veľké, ak už Boh nekoná dielo, potom bez ohľadu na úsilie, ktoré do toho vkladáš, nikdy nedokážeš dosiahnuť dokonalosť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ber ohľad na Božie úmysly, aby si dosiahol dokonalosť) Cez Jeho slová som cítil, čo od nás Boh očakáva. Dúfa, že si tento vzácny čas budeme vedieť vážiť, usilovať sa o pravdu, plniť si svoju povinnosť a získať Jeho spásu. Je to neoceniteľná príležitosť usilovať sa o naše zdokonalenie Bohom a rozhodujúci čas na splnenie povinnosti. Pri plnení povinnosti, hľadaním pravdy pri riešení rôznych problémov, sa môžeme naučiť viac právd a rýchlejšie napredovať v živote. Ak by som nevyužil príležitosť dobre sa vyškoliť, ale stále by som sa hnal za peniazmi, po skončení Božieho diela by som skončil bez ničoho. A žiadna ľútosť by mi nepomohla. V skutočnosti by ste mali byť v živote spokojní s jedlom a prístreškom. Ak zanedbáte svoju povinnosť kvôli zarábaniu kopy peňazí, v konečnom dôsledku to vášmu životu uškodí, stratíte neuveriteľnú šancu získať pravdu a zdokonaliť sa u Boha. To by bolo hlúpe!

Prečítal som si ďalší úryvok Božích slov: „Ako normálni ľudia a ako ľudia, ktorí sa usilujú milovať Boha, je vašou pravou budúcnosťou vstúpiť do kráľovstva a stať sa Božími ľuďmi, a je to život, ktorý má najvyššiu hodnotu a význam; nikto nie je požehnanejší ako vy. Prečo to hovorím? Pretože tí, ktorí neveria v Boha, žijú pre telo a pre satana, no vy dnes žijete pre Boha, a žijete preto, aby ste nasledovali Božiu vôľu. Preto hovorím, že vaše životy majú najväčší význam. Len táto skupina ľudí, ktorých si Boh vybral, môže žiť život najvyššieho významu – nikto iný na zemi nedokáže žiť život s takouto hodnotou a zmyslom ako tvoj.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznaj najnovšie Božie dielo a nasleduj Jeho stopy) Čítanie týchto Božích slov bolo pre mňa vzrušujúce. Usilovať sa o pravdu a spoznávať Boha je jediný spôsob, ako mať skutočne zmysluplný život. Predtým som vždy žil podľa satanských filozofií. Myslel som si, že keď budem mať peniaze a postavenie, všetci ma budú obdivovať, a to bude zmysluplný život. Ale to všetko bolo nesprávne. Bez viery, bez získania pravdy a života ľudia nemôžu nič skutočne pochopiť. Dokonca ani nevedia, odkiaľ sami prišli, a naozaj netušia, že Boh vládne nad osudmi ľudí. Idú len za postavením a peniazmi a nemyslia na návrat bez ohľadu na to, ako veľmi trpia, a určite zomrú s príchodom katastrof – potom im budú peniaze nanič! Je smutné, keď sa s vami satan celý život zahráva a ubližuje vám. Ale mať vieru a ísť za pravdou je niečo iné. Nemáme toľko materiálneho uspokojenia, ale tým, že sa naučíme pravdy, získame náhľad na niektoré veci, a už sa nenecháme pokúšať a zväzovať peniazmi, môžeme získať pokoj a osvietenie. Jób mal veľa rodinného majetku, ale to nebolo to, čo ho tešilo. Sústredil sa na to, aby vo všetkom poznal Božie pravidlá, aby sa bál Boha a vyhýbal sa zlu. Keď sa ho zmocnili skúšky, nesťažoval sa a pevne si stál za svedectvom. Získal Boží súhlas a nakoniec sa mu zjavil Boh. Jóbov život mal zmysel a hodnotu. Keď som o tom takto premýšľal, podal som výpoveď. Keď šéf videl, že som sa rozhodol, nesnažil sa ma presvedčiť, aby som zostal. Moja výpoveď prebehla hladko. Vo chvíli, keď som odchádzal z firmy, som sa cítil neskutočne uvoľnený a voľný.

Potom som sa naozaj vrhol na svoju povinnosť a harmonicky som pracoval s ostatnými bratmi a sestrami na polievaní nováčikov. O niečo neskôr noví veriaci nadšene prichádzali na stretnutia a cirkevný život sa rozbehol. Cítil som naozajstný pokoj! Bohu vďaka!