Pred nejakým časom som si prečítala úryvok z Božích slov, v ktorom sa písalo: „Podlizovanie, lichotenie a ľúbivé slová – z doslovného hľadiska by mal každý vedieť, čo tieto pojmy znamenajú, a bežne sa nájdu jednotlivci, ktorí sú ich stelesnením. Podlizovanie, lichotenie a ľúbivé slová sú najčastejšími spôsobmi reči, ktoré si ľudia osvojujú, aby získali priazeň, chválu alebo nejaký druh prospechu od iných. Ide o najbežnejší spôsob reči pre tých, ktorí sa venujú lichoteniu a pätolizačstvu. Dá sa povedať, že sa tak do určitej miery prejavujú všetci skazení ľudia. Ide o spôsob reči, ktorý patrí do satanskej filozofie.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Druhá časť)) V tom čase, keď som čítala Božie slová, ktoré odhaľujú takýchto ľudí, nevzťahovala som ich na seba. Takíto ľudia sa mi hnusili a nemala som ich rada, ani som s nimi nechcela tráviť čas, takže som si myslela, že som lepšia ako oni. Nečakane, keď ma fakty zjavili, uvidela som, že by som pre svoje vlastné záujmy urobila to isté – snažila by som sa zapáčiť ľuďom, podlizovať sa im a hovoriť príjemné veci a tiež by som konala veľmi prefíkane a nečestne.

Pred niekoľkými dňami som sa zúčastnila na skupinovom zhromaždení. Po zhromaždení mi môj vodca poslal správu a opýtal sa ma, aký bol brat Caleb v duchovnom spoločenstve. Pri pohľade na správu som bola trochu nervózna: „Prečo sa ma to vodca zrazu pýta? Ako by som mala odpovedať? Ak odpoviem nesprávne, čo si o mne pomyslí? Bude si myslieť, že ani nedokážem rozlíšiť, ako dobre iní ľudia hovoria v duchovnom spoločenstve, že mám nízku kvalitu a žiadne skutočné skúsenosti? Ak áno, bude mi ešte niekedy v budúcnosti dôverovať a použije ma pri dôležitých úlohách? Možno dokonca onedlho prídem o svoju pozíciu vodkyne skupiny.“ Aby som si v očiach vodcu udržala svoj imidž a postavenie a vyvolala v ňom dojem, že dokážem rozlišovať veci, začala som hádať, čo tým myslel. Keďže sa pýtal, musel mať pocit, že s tým, o čom Caleb hovoril v duchovnom spoločenstve, je nejaký problém, tak čo by som mala povedať, aby som si získala jeho uznanie? V skutočnosti som cítila, že hoci niektoré veci, o ktorých Caleb hovoril v duchovnom spoločenstve, boli slová a učenia, miestami to bolo praktické. Obávala som sa však, že veci nevidím správne, a tak som vodcovi nepovedala svoje skutočné myšlienky. Namiesto toho som povedala: „Caleb vo svojom duchovnom spoločenstve hovoril veľa učení.“ Môj vodca odpovedal: „Veľa z toho, čo povedal, boli skutočne slová a učenia. V budúcnosti ho na to určite viac upozorňuj a pomáhaj mu.“ Po prečítaní vodcovej odpovede som si pomyslela: „Našťastie som nevyjadrila svoje skutočné myšlienky. Nevrhlo by to na mňa inak zlé svetlo? Potom by ma môj vodca prekukol!“

Hneď nato som sa zúčastnila na ďalšom skupinovom zhromaždení. Po zhromaždení mi vodca opäť poslal správu a opýtal sa: „Aký si mala názor na duchovné spoločenstvo sestry Jemmy?“ Keď som tú správu uvidela, zostala som trochu zaskočená. Na zhromaždení mi blúdila myseľ, takže som vôbec pozorne nepočúvala, o čom v duchovnom spoločenstve hovorila. Ako som mala odpovedať? Ak budem úprimná, čo si o mne vodca pomyslí? Spomenula som si, že som už predtým počula vodcu hovoriť, že Jemma často hovorí slová a učenia, takže sa ma pýtal, aby som tento problém potvrdila? Minule sa ma pýtal, pretože si myslel, že Caleb hovoril veľa učení. Myslela som si, že tentoraz by to mohol byť ten istý dôvod. Tak som odpovedala: „Z Jemminho duchovného spoločenstva som nevyrozumela, aké má sebapoznanie, alebo ktoré z jej názorov sa zmenili.“ Po prečítaní mojej odpovede vodca nepovedal nič. Nevedela som sa potom upokojiť a začala som hádať: „Bol vodca nespokojný s mojou odpoveďou? Odpovedala som nesprávne? Ak áno, bude si myslieť, že mám slabú kvalitu?“ Počas týchto dní mi to z času na čas narúšalo myšlienky.

O niekoľko dní neskôr som si na zhromaždení prečítala úryvok z Božích slov, pri ktorom som mala pocit, akoby mi niekto prebodol srdce. Božie slová hovoria: „Tí podvodníci, ktorí sa pred ľuďmi správajú tak a za ich chrbtom onak, nechcú byť zdokonalení. Všetci sú to synovia zatratenia a záhuby; nepatria Bohu, ale satanovi. Nie sú to ľudia, ktorých si Boh vyvolil!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, čo sa Bohu podriaďujú pravým srdcom, budú Bohom určite získaní) Nevedela som si pomôcť a musela som myslieť na to, čo sa stalo. Keď sa ma vodca opýtal, čo si myslím o tom, o čom brat a sestra hovorili v duchovnom spoločenstve, neodvážila som sa vyjadriť svoj skutočný názor, pretože som sa obávala, že nesprávna odpoveď by ovplyvnila môj imidž a postavenie v srdci vodcu, a tak som odpovedala nečestne. Hádala som, čo si môj vodca myslí, a potom som sa snažila odpovedať tak, aby sa to zhodovalo s jeho myšlienkami. Myslela som si, že takto sa skôr vyhnem chybám, že ma neprekukne a moja pozícia bude zabezpečená. Myslela som si, aká som šikovná, keď som oklamala svojho vodcu a zatajila svoje myšlienky, ale Boh je spravodlivý a všetko podrobne skúma. Boh jasne videl moje klamlivé úmysly a triky a odsúdil ich. Čím viac som uvažovala o Božích slovách, tým viac som sa bála. Pýtala som sa sama seba, ako môžu byť moje myšlienky také podlé, opovrhnutiahodné a hanebné. Tiež som si spomenula, ako Boh odhalil prejavy antikristov, ktorí sa podlizujú, lichotia a hovoria ľúbivé slová, a tak som si vyhľadala niektoré Božie slová.

Všemohúci Boh hovorí: „Antikristi sú voči Bohu slepí, v ich srdciach nemá miesto. Keď sa stretnú s Kristom, správajú sa k Nemu rovnako ako k obyčajnému človeku, neustále si berú ako podnety Jeho výraz a tón, menia svoju melódiu podľa situácie, nikdy nepovedia, o čo v skutočnosti ide, nikdy nevravia nič úprimné, hovoria len prázdne slová a učenie, snažia sa oklamať a obalamutiť praktického Boha, ktorý stojí pred ich očami. Vonkoncom nemajú bohabojné srdce. Dokonca nie sú schopní ani hovoriť k Bohu zo srdca, povedať niečo skutočné. Keď rozprávajú, je to ako keď sa plazí had, kľukato a nepriamo. Spôsob a smer ich slov je ako melónová liana, ktorá sa šplhá po palici. Keď napríklad povieš, že niekto má dobrú kvalitu a mohol by byť povýšený, hneď hovoria o tom, aký je dobrý a čo sa v ňom prejavuje a zjavuje; a keď povieš, že niekto je zlý, hneď hovoria o tom, aký je zlý a zlomyseľný a ako spôsobuje vyrušenia a narušenia v cirkvi. Keď sa spýtaš na nejaké skutočné situácie, nemajú čo povedať; vykrúcajú sa a čakajú, kým ty urobíš záver a pozorne načúvajú významu tvojich slov, aby svoje slová prispôsobili tomu, čo si myslíš. Všetko, čo hovoria, sú príjemne znejúce slová, lichôtky a podlizovanie; z ich úst nevyjde ani jedno úprimné slovo.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Druhá časť))

„Boh má rád čestných ľudí a nenávidí zradných a úskočných ľudí. Ak si prefíkaný človek a konáš úskočne, nebude ťa Boh nenávidieť? Nechá ťa Boží dom jednoducho vyviaznuť? Skôr či neskôr budeš braný na zodpovednosť. Boh má rád čestných ľudí a nemá rád prefíkaných ľudí. Každý by to mal jasne pochopiť a prestať byť zmätený a robiť hlúpe veci. Dočasná nevedomosť je ospravedlniteľná, ale ak človek vôbec neprijíma pravdu, potom je príliš tvrdohlavý. Čestní ľudia dokážu prevziať zodpovednosť. Neberú ohľad na vlastné zisky a straty; chránia iba prácu a záujmy Božieho domu. Majú láskavé a úprimné srdcia, ktoré sú ako misy čistej vody, do ktorých možno na pohľad vidieť až na dno. Ich činy sú tiež transparentné. Zradný človek vždy koná úskočným spôsobom, vždy sa pretvaruje, zakrýva a skrýva veci a neuveriteľne pevne sa obaľuje. Nikto nedokáže vidieť skrz takéhoto človeka. Ľudia nedokážu nahliadnuť do tvojich vnútorných myšlienok, ale Boh dokáže podrobne skúmať veci v hĺbke tvojho srdca. Keď Boh vidí, že nie si čestným človekom, si len úskočnou vecou, nikdy neprijímaš pravdu, vždy sa Ho snažíš oklamať a nikdy Mu neodovzdávaš svoje srdce, tak ťa nemá rád, nenávidí ťa a opúšťa ťa. Akí ľudia sú všetci tí, ktorí prosperujú medzi nevercami a ktorí majú obratný jazyk a bystrú myseľ? Je vám to jasné? Aká je ich podstata? Dá sa povedať, že sú všetci mimoriadne nevyspytateľní, všetci sú extrémne nečestní a prefíkaní a sú to praví diabli a satani. Mohol by Boh spasiť takýchto ľudí? Nie je nič, čo by Boh nenávidel viac ako diablov – ľudí, ktorí sú nečestní a prefíkaní –, a určite takýchto ľudí nespasí. Absolútne nesmiete byť takýmto typom človeka. Hovorím vám, tí, ktorí sú pri rozprávaní vždy všímaví a ostražití, ktorí sú uhladení a úlisní a ktorí pri riešení záležitostí hrávajú divadlo podľa okolností, sú ľuďmi, ktorých Boh nenávidí najviac. Takíto ľudia sa už nedajú spasiť. Pokiaľ ide o všetkých, ktorí patria do kategórie nečestných a prefíkaných ľudí, bez ohľadu na to, ako pekne môžu znieť ich slová, sú to všetko klamlivé diabolské slová. Čím krajšie znejú ich slová, tým viac sú títo ľudia diablami a satanmi. Presne takýchto ľudí Boh nenávidí najviac. To je úplná pravda. Čo poviete: Môžu nečestní ľudia, ľudia, ktorí často klamú, a ľudia s obratným jazykom získať dielo Ducha Svätého? Môžu získať osvietenie a osvetlenie Ducha Svätého? Rozhodne nie. Aký je postoj Boha k ľuďom, ktorí sú nečestní a prefíkaní? Zavrhuje ich, odsúva ich bokom, nevšíma si ich a považuje ich za zvieratá. V Božích očiach majú takíto ľudia len ľudskú kožu a v podstate sú to diabli a satani. Sú to chodiace mŕtvoly a Boh ich rozhodne nespasí.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (8))

Z Božích slov som videla, že antikristovia majú obzvlášť zlú povahu. Aby dosiahli svoje vlastné ciele, lichotia Kristovi a sledujú, odkiaľ fúka vietor, a dokonca veria, že Kristus ich triky neprekukne a že Ho môžu oklamať. Preto sa opovažujú Boha nehanebne klamať a zaobchádzať s ním ako s človekom. Tento postoj k Bohu je pre Boha mimoriadne odporný a ohavný. Hoci som nebola v priamom kontakte s Kristom, povaha, ktorú som odhalila, bola rovnaká ako povaha antikrista. Môj vodca sa ma opýtal, čo si myslím o duchovnom spoločenstve brata a sestry, čo bola úplne normálna otázka a mohla som jednoducho povedať, čo som si naozaj myslela, no moje myšlienky boli komplikované a moja myseľ sa uberala kľukatými cestami. Dokonca som si domýšľala, či vodca neskúša moju schopnosť rozlišovať, a bála som sa, že ak urobím chybu, bude sa na mňa pozerať zhora a už si ma nebude vážiť ani ma rozvíjať. Aby som si udržala svoj imidž a pozíciu v jeho srdci, zatajila som svoje skutočné myšlienky a zámerne som sa snažila prispôsobiť jeho názoru. Moje správanie bolo presne také, ako odhaľujú Božie slová, ako plaziaci sa had a popínavý melónový úponok, krútiace sa a kľučkujúce. Tým, že som sa k ľuďom takto správala a takto s nimi vychádzala, klamala som ich a zahrávala sa s nimi. Bola som obzvlášť prefíkaná a ľstivá. A keď som hovorila tieto slová, nebolo to tak, že by som o tom nevedela. Hovorila som po premýšľaní a kalkulovaní. Urobila som to zámerne. Dokonca som si myslela, že Boh o mojich trikoch nevie, takže som sa opovážila nehanebne klamať a podvádzať. Vôbec som nemala bohabojné srdce. Opovážila som sa klamať a podvádzať iných ľudí pri komunikácii s nimi, takže ak by som niekedy prišla do kontaktu s Kristom, určite by som Boha nehanebne oklamala a urazila Božiu povahu. Najmä keď som si prečítala Božie slová: „V Božích očiach majú takíto ľudia len ľudskú kožu a v podstate sú to diabli a satani. Sú to chodiace mŕtvoly a Boh ich rozhodne nespasí.“ Zrazu som zostala úplne ochromená. Boh odhaľoval moju prirodzenosť a charakterizoval moje činy. Spomenula som si, že pri komunikácii s inými som mala zvyčajne svoje vlastné pohnútky a sledovala som ich slová a výrazy. A to najmä pri vodcoch a pracovníkoch, pri ktorých som sa ešte viac snažila uhádnuť ich myšlienky a prispôsobiť sa ich názoru a hovorila som veci, ktoré sa dobre počúvali. Myslela som si, že žiť takto je šikovné, pretože ma nikto nemohol prekuknúť. Ale Boh ma už prekukol. Vtedy som konečne pochopila, prečo Boh hovorí, že má rád čestných ľudí a neznáša nečestných ľudí. Je to preto, že srdcia čestných ľudí sú prosté, čisté ako priezračná voda, správajú sa k ľuďom a k Bohu čestne a nikdy zámerne netaja svoje nedostatky ani sa nepretvarujú. Takíto ľudia nežijú vyčerpávajúci život, ostatní s nimi radi vychádzajú a Boh ich má rád. Ale mysle nečestných ľudí sú zložité, pri všetkom intrigujú a majú svoje pohnútky a aj tie najjednoduchšie veci a slová sa pre nich stávajú veľmi komplikovanými. Všetky slová a činy nečestných ľudí slúžia len na to, aby zavádzali a klamali iných a dosiahli tak svoje vlastné ciele. Prejavujú démonickú podobu a Boh takýchto ľudí nikdy nespasí. Keď som nad tým premýšľala, trochu som sa zľakla. Videla som, že moja vlastná prirodzenosť je rovnako nečestná a zlá ako tá satanova, a ak by som stále nečinila pokánie, bola by som vyradená a potrestaná Bohom. Boh je svätý a spravodlivý a tí, ktorí budú žiť v Božom kráľovstve, sú všetko čestní ľudia, ktorí sú ochotní praktizovať pravdu. Nečestný človek nikdy nevstúpi do Božieho kráľovstva. Tieto myšlienky vo mne vzbudili hlbokú ľútosť a už som viac nechcela žiť podľa svojej nečestnej a zlej povahy. Pomodlila som sa k Bohu a povedala som, že chcem praktizovať to, aby som bola čestným človekom, a to tak, že sa otvorím a budem so všetkými hovoriť úprimne, bez ohľadu na to, o koho ide. Potom som na jednom zhromaždení otvorene hovorila o svojich opovrhnutiahodných úmysloch a o skazenosti, ktorú som v týchto dvoch veciach odhalila. Keď som to urobila, cítila som sa oveľa uvoľnenejšie a pokojnejšie.

Ďalej som sa pýtala sama seba, prečo mi vždy tak záležalo na tom, čo si o mne myslí vodca, a prečo som dokázala klamať a byť nečestná, len aby mal o mne dobrú mienku. Jedného dňa som si v Božích slovách prečítala: „Bez ohľadu na úroveň vodcu alebo pracovníka, ak ich uctievate, pretože rozumejú troche pravdy a majú zopár darov, a veríte, že majú pravdu-realitu a môžu ti pomôcť, a ak k nim vo všetkom vzhliadaš a spoliehaš sa na nich a prostredníctvom toho sa snažíš dosiahnuť spásu, potom je to od teba hlúpe a nevedomé. Nakoniec všetko vyjde nazmar, pretože tvoj východiskový bod je vo svojej podstate nesprávny. Bez ohľadu na to, koľkým pravdám niekto rozumie, nemôže nahradiť Krista, a bez ohľadu na to, aký je niekto nadaný, neznamená to, že má pravdu – takže každý, kto uctieva iných ľudí, vzhliada k nim a nasleduje ich, bude nakoniec vyradený a odsúdený. Veriaci v Boha môžu vzhliadať len k Bohu a nasledovať len Jeho. Vodcovia a pracovníci, nech je ich hodnosť akákoľvek, sú stále obyčajní ľudia. Ak ich vidíš ako svojich priamych nadriadených, ak máš pocit, že sú nad tebou, že sú schopnejší ako ty a že by ťa mali viesť, že sú vo všetkom o triedu vyššie ako všetci ostatní, potom sa mýliš – je to klam. … Ak veríš v Boha a nasleduješ Boha, mal by si dbať na Jeho slovo, a ak niekto hovorí a koná správne a je to v súlade s pravdou-princípmi, stačí sa podriadiť pravde – nie je to takéto jednoduché? Prečo si taký podlý? Prečo trváš na tom, že si nájdeš niekoho, koho uctievaš, aby si ho nasledoval? Prečo sa ti páči byť satanovým otrokom? Prečo namiesto toho nebyť služobníkom pravdy? V tomto sa ukazuje, či má človek rozum a dôstojnosť. Mal by si začať od seba: Vybav sa pravdami každého druhu, buď schopný identifikovať rôzne prejavy rôznych záležitostí a ľudí, vedz, aká je prirodzenosť správania rôznych ľudí a aké povahy prejavujú, nauč sa rozlišovať podstatu rôznych druhov ľudí, maj jasno v tom, akí ľudia sú okolo teba, aký si ty a aký je tvoj vodca. Keď to všetko jasne uvidíš, budeš schopný zaobchádzať s ľuďmi správne, podľa pravdy-princípov: ak sú to bratia a sestry, budeš s nimi zaobchádzať s láskou; ak to nie sú bratia a sestry, ale zlí ľudia, antikristi alebo pochybovači, budeš si od nich udržiavať odstup a zanecháš ich. A ak sú to ľudia, ktorí majú pravdu-realitu, hoci ich možno budeš obdivovať, nebudeš ich uctievať. Nikto nemôže nahradiť Krista; len Kristus je praktický Boh. Len Kristus môže spasiť ľudí a len nasledovaním Krista môžeš získať pravdu a život. Ak dokážeš tieto veci jasne vidieť, potom máš duchovné postavenie a pravdepodobne nebudeš zvedený antikristmi ani sa nemusíš báť, že antikristi ťa zvedú.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Šiesty bod) To, čo Božie slová odhalili, bol môj stav. Hoci som v Boha verila mnoho rokov, vo svojom srdci som pre neho nemala miesto. Zameriavala som sa na ľudskú moc a postavenie a zastávala som satanskú filozofiu: „Okresný úradník nemôže ľuďom prikazovať tak ako ten miestny.“ Vždy som mala pocit, že Božia zvrchovanosť je odo mňa ďaleko; v mojich očiach bol vodca ten, kto za mňa o všetkom rozhodoval, a to, či si ma bude vážiť, či ma bude rozvíjať a či vôbec budem môcť konať svoju povinnosť, záviselo od slov vodcu. Nie je toto názor pochybovačov a nevercov? Aby získali uznanie svojich vodcov a udržali si svoje pozície a prácu, neverci sa svojim vodcom vo všetkom zavďačujú a všade im lichotia, ako psíci bez charakteru a dôstojnosti. Aký bol medzi nimi a mnou rozdiel? Aby som získala uznanie svojho vodcu a udržala si postavenie, vždy som sa mu chcela zapáčiť, a tak som si domýšľala a prispôsobovala sa jeho preferenciám. Bola som naozaj podlá a vedela som sa obracať podľa toho, odkiaľ fúkal vietor. Pre svoje vlastné záujmy som úplne stratila ľudskú dôstojnosť a chýbala mi akákoľvek ľudská podoba. V skutočnosti má Boží dom pri výbere a rozvíjaní ľudí svoje princípy, na rozdiel od neveriaceho sveta. Neverci sa riadia heslom: „Bez pätolizačstva a lichotenia človek nič nedosiahne.“ Pokiaľ dokážu svojim nadriadeným lízať päty, aj bez skutočného talentu a vedomostí si môžu získať priazeň, byť povýšení a zbohatnúť. Ale v Božom dome vládne pravda. Ľudia sú vyberaní a rozvíjaní na základe pravda-princípov. Ak máme dobrú ľudskú prirodzenosť a dokážeme prijať pravdu, naše srdce je obrátené k Božiemu domu a dokážeme chrániť dielo Božieho domu, potom nezáleží na tom, že je naša kvalita trochu slabá. Cirkev nám aj tak zariadi vhodnú povinnosť. Ak máme zlý charakter, neusilujeme sa o pravdu a len používame triky a intrigujeme, aj keď budeme vodcovi lichotiť a podlizovať sa mu, nikdy nebudeme mať dôležitú úlohu. Keď nás bratia a sestry raz rozlíšia a prekuknú, budeme opovrhovaní a zavrhnutí. Aj keby niektorí falošní vodcovia a antikristovia konali proti princípom a povyšovali tých, ktorí sa im podlizujú a lížu im päty, skôr či neskôr budú zjavení, takže v Božom dome nikdy nezískajú pevnú pôdu pod nohami. Keď som to pochopila, už som sa netrápila tým, ako ma vníma vodca. Nezáleží na tom, čo si o mne myslia ľudia. To, či môžem pokračovať vo svojej povinnosti, závisí od toho, či sa usilujem o pravdu a či svoju povinnosť konám dobre. To, na čo by som sa mala teraz zamerať, je konať dobre svoju povinnosť a hľadať v nej pravdu, aby som vyriešila svoje problémy a ťažkosti. To znamená venovať sa svojej patričnej práci.

Potom som v Božích slovách hľadala cestu praktizovania a našla som tieto dva úryvky: „Byť čestným človekom je požiadavka, ktorú má Boh na človeka. Je to pravda, ktorú musí človek praktizovať. Aké princípy by teda mal človek dodržiavať vo vzťahu k Bohu? Byť úprimný: toto je princíp, ktorý by sa mal dodržiavať pri kontakte s Bohom. Nezapájať sa do praktík neveriacich, ako je podlizovanie alebo lichotenie; Boh nepotrebuje ľudské podlizovanie a lichotenie. Stačí byť úprimný. A čo znamená byť úprimný? Ako by sa to malo uviesť do praxe? (Jednoducho sa otvoriť Bohu, bez pretvárky, skrývania čohokoľvek alebo tajností, komunikovať s Bohom s čestným srdcom a byť priamy, bez akýchkoľvek zlých úmyslov či podvodov.) Správne. Aby si bol úprimný, musíš najprv odložiť svoje osobné túžby. Namiesto toho, aby si sa sústredil na to, ako s tebou Boh zaobchádza, mal by si sa pred Bohom odhaliť a povedať všetko, čo máš na srdci. Neuvažuj ani nepremýšľaj o tom, aké budú následky tvojich slov; povedz všetko, čo si myslíš, odlož svoje motivácie a nehovor veci len preto, aby si dosiahol nejaký cieľ. Vnášaš do toho príliš veľa osobných zámerov a skreslení; vždy hovoríš vypočítavo, a uvažuješ: ‚Mal by som hovoriť o tomto, a nie o tamtom, musím si dávať pozor na to, čo hovorím. Podám to tak, aby mi to prospelo, aby to zakrylo moje nedostatky a zanechalo v bohu dobrý dojem.‘ Nejde o prechovávanie motívov? Skôr než otvoríš ústa, máš myseľ plnú úskočných myšlienok, všetko, čo chceš povedať niekoľkokrát upravíš, takže keď ti slová vyjdú z úst, už nie sú také čisté a nie sú ani v najmenšom rýdze, obsahujú tvoje vlastné motívy a satanove úklady. Toto nie je úprimnosť; toto sú zlovestné motívy a zlé úmysly. Navyše, keď hovoríš, vždy sa riadiš výrazom tváre ľudí a pohľadom v ich očiach: ak majú pozitívny výraz tváre, hovoríš ďalej; ak nie, zadržíš to a nepovieš nič. Ak majú v očiach zlý pohľad a zdá sa, že sa im nepáči to, čo počujú, premyslíš si to a povieš si: ‚Poviem teda niečo, čo ťa zaujíma, čo ťa poteší, čo sa ti bude páčiť a vďaka čomu mi budeš naklonený.‘ Je toto úprimnosť? Nie je.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Druhá časť)) „Boh nemá rád ľudí, ktorí sa podlizujú, lichotia alebo hovoria ľúbivé slová. Akého človeka má teda Boh rád? Ako si Boh želá, aby s Ním ľudia komunikovali a boli s Ním v duchovnom spoločenstve? Boh má rád čestných ľudí, má rád, keď sú k Nemu ľudia úprimní. Nemusíš sledovať Jeho tón hlasu a výraz tváre ani sa Mu vtierať do priazne; stačí, ak budeš úprimný, budeš mať úprimné srdce, srdce bez skrývania, zahaľovania či pretvárky, a necháš svoj vonkajší prejav v zhode so svojím srdcom.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Druhá časť)) Božie slová veľmi jasne ukazujú cestu praktizovania. V styku s Bohom aj s ľuďmi musíte byť otvorení a čestní, nesmiete mať osobné pohnútky a musíte prijať Božie podrobné skúmanie a byť čestným človekom. Božie slová mi pripomenuli otázku, ktorú Pán Ježiš položil Petrovi: „Šimon, syn Jonášov, miloval si Ma niekedy?“ Peter čestne odpovedal: „Pane! Kedysi som miloval Otca na nebi, ale priznávam, že Teba som nikdy nemiloval.“ Peter bol čistý a čestný. Nepremýšľal o tom, ako by sa Pánovi Ježišovi podlizoval, jednoducho povedal presne to, čo si myslel. Petrovo srdce bolo čisté a priezračné a dokázal byť k Pánovi Ježišovi čestný, takže získal Božie schválenie. Keď som tieto veci pochopila, videla som cestu praktizovania jasnejšie a vo svojom živote som začala vedome praktizovať, ako byť čestným človekom.

Jedného dňa po zhromaždení môj vodca požiadal dvoch vodcov skupín a mňa, aby sme zhodnotili jednu sestru. Keď som to počula, bola som trochu nervózna a opäť som si začala domýšľať: „Môj vodca chce zhodnotenie tej sestry, takže si myslí, že táto sestra má nejaký problém? Pýta sa nás preto, lebo chce vyskúšať našu schopnosť rozlišovať? Vodca minule povedal, že títo dvaja vodcovia skupín majú dobrú kvalitu a že ich chce rozvíjať, takže ak nedokážem posúdiť ľudí a veci tak dobre ako oni, bude si ma v budúcnosti ešte vážiť a rozvíjať ma?“ Vtedy som si uvedomila, že sa opäť chystám uchýliť k nečestnosti a domýšľať si jeho myšlienky. Spomenula som si na Božie slová: „Boh nemá rád ľudí, ktorí sa podlizujú, lichotia alebo hovoria ľúbivé slová. Akého človeka má teda Boh rád? Ako si Boh želá, aby s Ním ľudia komunikovali a boli s Ním v duchovnom spoločenstve? Boh má rád čestných ľudí, má rád, keď sú k Nemu ľudia úprimní. Nemusíš sledovať Jeho tón hlasu a výraz tváre ani sa Mu vtierať do priazne; stačí, ak budeš úprimný, budeš mať úprimné srdce, srdce bez skrývania, zahaľovania či pretvárky, a necháš svoj vonkajší prejav v zhode so svojím srdcom.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Druhá časť)) Boh sleduje, čo si myslím a čo plánujem urobiť. Boh dúfa, že budem čestná a poviem to, čo si skutočne myslím, bez akejkoľvek pretvárky, zatajovania alebo rozporu so svojimi vnútornými myšlienkami. Musela som praktizovať podľa Božích slov a byť k ostatným čestná. A tak som vodcovi povedala svoje názory. Keď som skončila, cítila som sa veľmi uvoľnene a mala som pocit, že praktizovanie toho, ako byť čestným človekom, ma upokojilo, a tiež som vďaka tomu cítila veľký pokoj a istotu. To bolo niečo, čo som nikdy predtým nezažila. Takto by si ľudia mali počínať. Bohu vďaka!