2. septembra 2022 som išla k vedúcej domov niečo vybaviť, ale nikto tam nebol. Sestra Xiao Hong, ktorá bývala oproti nej, ma náhodou uvidela. Zavolala ma k sebe a nervózne povedala: „Niečo sa stalo! Zhou Ling vzali policajti. Sú to už dva dni a nič sme o nej nepočuli. Vedúca to išla všetkým oznámiť – čoskoro by sa mala vrátiť.“ Keď som to počula, bola som nervózna a vyľakaná. Zhou Ling bola predtým vedúcou a nevedela som, ako ju bude polícia mučiť. Zlomí sa pri mučení a stane sa z nej judáš? Tesne predtým som bola u nej doma. Ak tam polícia striehla, mohli ma vidieť. Pôvodne som sa sem presťahovala, lebo som bola na úteku. Polícia ma neustále prenasledovala už roky. Ak by ma chytili, určite by ma mučili ešte horšie. Mohli by ma ubiť na smrť. Naozaj som sa bála a chcela som to tam čo najskôr vybaviť a odísť. Vedúca čoskoro nato prišla k Xiao Hong a keď sme sa porozprávali, vrátila sa domov. Asi po dvoch-troch minútach Xiao Hong v panike pribehla a povedala: „Vedúca sa len pred chvíľou vrátila domov a hneď po ňu prišlo sedem či osem policajtov a odviedli ju. Zhou Ling bola tiež v ich aute. Musela im prezradiť, kde vedúca býva. V žiadnom prípade nechoď von.“ Srdce mi vyskočilo až do krku. Xiao Hong a vedúca bývali hneď oproti sebe. Polícia mohla byť len pár krokov od nás. Bola som si istá, že ak by ma chytili, nevyviazla by som bez ujmy. Skrývala som sa v dome, neodvážila som sa ani pozrieť z okna a v srdci som neustále volala k Bohu, dúfajúc, že policajti čoskoro odídu. Policajné auto asi po hodine odišlo a moje srdce sa konečne upokojilo. Ale Zhou Ling bola u mňa doma pred pár dňami – žeby zradila aj mňa? U mňa už nebolo bezpečne. Kam by som mala ísť? Spomenula som si, že mám doma zápisník s telefónnymi číslami bratov a sestier, ktorý musím čo najskôr odstrániť. V blízkosti môjho domu boli ďalšie tri hostiteľské rodiny. Ak by som ich okamžite neupozornila, len čo by policajti našli zápisník, boli by do toho zatiahnutí ďalší bratia a sestry. Ale keby som sa hneď teraz vrátila, hrala by som im rovno do karát. Už roky som konala povinnosť mimo mesta a bola som jedným z hlavných terčov polície na zatknutie. Keby ma zatkli, vytrpela by som si ešte horšie mučenie. Pomyslela som si: „V žiadnom prípade, radšej by som mala ujsť a okamžite si nájsť bezpečné miesto!“ S týmito myšlienkami som však v srdci nenachádzala žiadny pokoj, a tak som neustále volala k Bohu. Potom som si spomenula na pasáž Božích slov: „Nemal by si sa báť toho či onoho; bez ohľadu na to, koľkým ťažkostiam a nebezpečenstvám možno čelíš, mal by si byť schopný zostať predo Mnou pevne stáť, bez akýchkoľvek prekážok, aby sa Moja vôľa mohla uskutočňovať bez obmedzení. Je to tvoja povinnosť; inak na teba uvrhnem svoj hnev a svojou rukou… Potom budeš znášať nekonečné duševné utrpenie. Musíš vydržať všetko; pre Mňa musíš byť pripravený všetko zanechať a nasledovať Ma zo všetkých síl a buď pripravený zaplatiť akúkoľvek cenu. Teraz nastal čas, keď ťa skúšam: Ponúkneš Mi svoju vernosť? Môžeš Ma verne nasledovať až na koniec cesty? Neboj sa; kto by so Mnou ako tvojou podporou mohol túto cestu zahatať? Pamätaj na to! Pamätaj! Všetko obsahuje Moje dobré úmysly a je pod Mojím podrobným skúmaním. Môžeš nasledovať Moje slovo vo všetkom, čo hovoríš a robíš? Keď na teba prídu skúšky ohňom, pokľakneš a budeš kričať? Alebo sa budeš krčiť, neschopný pohnúť sa vpred?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 10. kapitola) Prostredníctvom Božích slov som si uvedomila, že moje duchovné postavenie je veľmi nízke a chýba mi skutočná viera. Keď som videla, ako ľudí z môjho okolia zatýkajú jedného po druhom, bála som sa a chcela som si nájsť bezpečné miesto na úkryt. Ignorovala som záujmy cirkvi, len aby som ochránila vlastnú bezpečnosť – aká som len bola sebecká! Keďže vedúcu zatkli, bolo treba upozorniť mnohých bratov a sestry a presunúť množstvo výtlačkov Božích slov. Ak by sa to čo najskôr náležite nevyriešilo, mohlo by to viesť k zatknutiu ďalších bratov a sestier. Ako diakonka cirkvi som mala povinnosť a zodpovednosť za ochranu bratov a sestier, ako aj kníh Božích slov. Ak by som sa zo strachu a bojazlivosti rozhodla pre zbabelé a nedôstojné prežívanie, bolo by to nesmierne nezodpovedné. Boh ma v tomto kritickom čase podrobne skúmal, aby videl, či budem ohľaduplná k Jeho úmyslu a či budem chrániť prácu cirkvi. Mala by som sa oprieť o Boha a okamžite sa postarať o záchranné práce. To, či budem zatknutá alebo nie, bolo určené Božou zvrchovanosťou a usporiadaniami. Bola som pripravená odovzdať sa do Božích rúk. Keď som si to uvedomila, už som nebola taká nervózna a vyľakaná. Keď som sa blížila k svojmu domu, videla som, že pri vchode stojí policajné auto. Srdce mi začalo búšiť. Pomyslela som si: „Zjavne ma tá zradkyňa naozaj zapredala. Neviem, či boli prehľadané aj tie tri hostiteľské rodiny v okolí. Musím čo najskôr nahlásiť situáciu v cirkvi vyššiemu vedeniu, aby mohli včas prijať preventívne opatrenia a urobiť potrebné kroky, a zabrániť tak ešte väčším stratám na práci cirkvi.“

Vedela som, že sestra Su Hua sa môže skontaktovať s vyšším vedením, tak som ju išla vyhľadať. Hneď ako som tam dorazila, jej neveriaci manžel nervózne povedal: „Práve tu boli nejakí policajti. Su Hua je preč, tak ju nechytili. Práve išli k tebe domov, aby zatýkali ďalej.“ Rýchlo som odišla, neodvážila som sa tam zdržiavať. Cestou späť som premýšľala o tom, aký zlý je veľký červený drak. Vynakladá také obrovské úsilie len na to, aby zatýkal ľudí, ktorí veria v Boha. Bratov a sestry zatýkali jedného po druhom a mne hrozilo zatknutie v každej chvíli. Keby som nevydržala mučenie a stala by som sa judášom, neskončila by sa tým moja cesta viery? Čím viac som o tom premýšľala, tým slabšia a vyľakanejšia som bola, a mala som pocit, že byť veriacou v Číne je príliš ťažké a nebezpečné. V srdci som preto znova a znova volala k Bohu: „Bože! Čo mám robiť?“ Potom som si spomenula na túto pasáž Božích slov: „Viera je ako most z jedného brvna: tí, ktorí lipnú na živote a boja sa smrti, budú mať ťažkosti cezeň prejsť, ale tí, čo sú pripravení položiť život, môžu prejsť istým krokom a bez obáv. Ak ľudia prechovávajú váhavé a bojazlivé myšlienky, je to preto, že ich podviedol satan, ktorý sa obáva, že prekročíme most viery, aby sme vstúpili do Boha. Satan sa všemožne pokúša vnuknúť nám svoje myšlienky. V každom okamihu by sme sa mali modliť, aby nás Boh osvetlil a osvietil, v každom okamihu sa na Neho spoliehať, že z nášho vnútra očistí satanov jed, v každom okamihu sa cvičiť v približovaní sa k Bohu v našom duchu, a nechať Ho vládnuť nad celým naším bytím a prebývať v ňom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 6. kapitola) Božie slová mi dali vieru a silu. Uvedomila som si, že žijem v bojazlivosti a v strachu z toho, že ma zatknú a ubijú na smrť. Naletela som na satanove triky. Satan využíval moju slabosť, aby ma obmedzoval, aby som stratila vieru v Boha, neodvážila sa konať svoju povinnosť, a tak sa pomaly vzdialila od Boha a zradila Ho. Musela som prekuknúť satanove triky. Čím viac takýmto situáciám čelím, tým viac by som sa mala približovať k Bohu, spoliehať sa na Neho a žiť podľa Jeho slov. Aj keby ma zatkli, podriadila by som sa a nikdy by som sa nesťažovala. Pevne by som si stála za svojím svedectvom a uspokojila by som Boha.

Nemohla som sa skontaktovať s vyšším vedením, a tak som sa rozhodla najprv postarať o záchranné práce. V prvom rade som musela vymyslieť spôsob, ako vziať ten zápisník s telefónnymi číslami, ktorý som nechala doma; v opačnom prípade, ak by ho polícia našla, viacerí bratia a sestry by boli zatknutí. Ale polícia mohla striehnuť pred mojím domom – nehrala by som im priamo do karát? Keď som prežívala tento vnútorný boj, spomenula som si na Božie slová: „Každý z vás si myslí, že je so Mnou v súlade, no keby to tak bolo, koho by sa týkali takéto nevyvrátiteľné dôkazy? Myslíte si, že ste voči Mne v plnej miere úprimní a že ste Mi verní. Myslíte si, že ste takí dobromyseľní, takí súcitní a že ste Mi toho veľa obetovali. Myslíte si, že ste pre Mňa spravili viac než dosť. Porovnali ste si to však niekedy so svojím konaním? … Zavreli ste predo Mnou dvere kvôli svojim deťom alebo manželovi či aby ste ochránili sami seba. Namiesto toho, aby vám na Mne záležalo, sa staráte o svoju rodinu, svoje deti, svoje postavenie, budúcnosť a vlastné pôžitky. Kedy ste počas svojich slov alebo činov pomysleli na Mňa? Počas chladných dní smerujú vaše myšlienky k vašim deťom, manželovi či manželke alebo rodičom. Miesto vo vašich myšlienkach nemám ani počas horúcich dní. Keď si plníš svoje povinnosti, rozmýšľaš o svojich vlastných záujmoch, o svojej osobnej bezpečnosti, o členoch svojej rodiny. Čo si kedy urobil pre Mňa? Kedy si na Mňa myslel? Kedy si sa za každú cenu zasvätil Mne a Môjmu dielu? Kde je dôkaz o tvojom súlade so Mnou? Kde je realita tvojej vernosti ku Mne? Kde je realita tvojej podriadenosti voči Mne? Kedy nebolo tvojím zámerom získať Moje požehnanie? Klamete a podvádzate Ma, hráte sa s pravdou, zamlčiavate jej existenciu a zrádzate jej podstatu. Čo vás čaká v budúcnosti, keď takto pôjdete proti Mne?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si hľadať cestu súladu s Kristom) Každú otázku som v srdci vnímala ako Božie obvinenie. V minulosti som mala pocit, že pre svoju povinnosť dokážem opustiť rodinu aj prácu a že som teda Bohu verná. Ale keď som skutočne čelila zatýkaniu zo strany veľkého červeného draka, videla som, aké nízke je moje duchovné postavenie. Predtým som len vykrikovala prázdne heslá a učenia. Skutočná kríza odhalila moje pravé duchovné postavenie. Myslela som len na to, ako ochrániť vlastné záujmy. Vôbec som nechránila prácu cirkvi. Nebola som človekom, ktorý by bral ohľad na Božie úmysly. Ľudia, ktorí skutočne berú ohľad na Božie úmysly, sa dokážu vzdať všetkého, aby uspokojili Boha, dokonca aj vlastného života, keď ide o záujmy cirkvi. Spomenula som si, ako bratia a sestry riskovali životy, aby doručili knihy Božích slov, a že toľkých z nich pri prevoze kníh veľký červený drak zatkol. Niektorých dokonca ubili na smrť. Oni však obavy o vlastný život či smrť dali bokom, len aby si splnili povinnosť a uspokojili Boha, aby bratia a sestry mohli čítať Božie slová. Ja som však na záujmy cirkvi vôbec nehľadela. Tvárou v tvár nebezpečenstvu som myslela len na vlastnú bezpečnosť, obávajúc sa, že ma zatknú a umučia na smrť. Za normálnych okolností by som sa aj pretrhla, ak by mi z niečoho plynul úžitok, ale teraz som pre záujmy cirkvi nedokázala priniesť ani tú najmenšiu obeť. V porovnaní s tými bratmi a sestrami som bola nesmierne sebecká. Vôbec som nebrala ohľad na Božie úmysly. Teraz, keď zatkli vedúcu, som sa ja, cirkevná pracovníčka, skrývala, namiesto toho, aby som sa postavila na ochranu práce cirkvi. Bola som síce v bezpečí, ale prišla som o svoju povinnosť a svedectvo. Aký mal potom môj život zmysel? Nebola som len chodiaca mŕtvola? Pri tejto myšlienke som sa modlila k Bohu: „Bože, či dnes budem zatknutá alebo nie, je úplne v Tvojich rukách. Prosím, daj mi vieru a múdrosť, aby som sa mohla oprieť o Teba a splniť si svoju povinnosť.“

Okolo druhej ráno som prišla k sestre, ktorá bývala neďaleko. Dozvedela som sa, že polícia navštívila niekoľko ďalších hostiteľských rodín v blízkosti môjho domu. Niektorým bratom a sestrám sa podarilo utiecť a unikli zatknutiu. Povedali mi, že policajti sa určite vrátia, a kázali mi, aby som okamžite odišla. Neodvážila som sa tam dlho zdržiavať. Keď som videla, že pri vchode do môjho domu nikto nečaká, rýchlo som vbehla dnu a vzala zápisník s telefónnymi číslami. Až vtedy som si s úľavou vydýchla. Potom som išla k bratovi Yang Guangovi. Hneď ako ma uvidel, vystrašene povedal: „Včera ma zatkli spolu s manželkou. V noci nás pustili. Zatkli aj niekoľko ďalších bratov a sestier, ktorí bývajú tu v okolí.“ Rýchlo som odtiaľ odišla. Cestou späť som premýšľala o tom, ako sa situácia zhoršuje a bratov a sestry zatýkajú na každom kroku. Aj mňa už zapredal judáš. Bola som si istá, že polícia má môj opis, a pri toľkom sledovaní, ktoré sa dialo všade navôkol, ma mohli kedykoľvek zatknúť. Čo ak by som nevydržala ich mučenie? Pri tej predstave ma chytala hrôza. Myslela som si, že by som bola vo väčšom bezpečí, keby som sa niekam ukryla, ale záchranné práce ešte neboli dokončené. Keby som sa teraz ukryla, nestal by sa zo mňa zbeh? Som veriacou už toľko rokov a prijala som mnoho polievania Božími slovami. Keby som v takejto kritickej chvíli utiekla a nesplnila si ani svoju povinnosť a zodpovednosť, nemala by som absolútne žiadne svedomie ani ľudskú prirodzenosť. Mohla by som sa vôbec nazývať veriacou? V ničom by som sa nelíšila od Judáša, ktorý zradil Boha. Pri tejto myšlienke som sa v duchu rozhodla, že sa radšej nechám zatknúť a zomriem rukou veľkého červeného draka, než aby som utiekla a len zbabelo živorila. Musela som si pevne stáť za svojím svedectvom, uspokojiť Boha a urobiť všetko pre to, aby som si splnila svoju povinnosť. V ten večer som si v Božích slovách prečítala toto: „V Mojom pláne Ma satan po celý čas prenasledoval na každom kroku a ako protipól Mojej múdrosti sa vždy snažil nájsť spôsoby a prostriedky, ako narušiť Môj pôvodný plán. Mohol by som však jeho prefíkaným plánom podľahnúť? Existuje niečo v nebi a na zemi, čo nekoná ako Môj predmet služby Mohli by úklady satana azda byť výnimkou? Práve tu sa Moja múdrosť prelína; práve to je na Mojich skutkoch podivuhodné a je to princíp fungovania celého Môjho plánu riadenia. Ani počas obdobia budovania kráľovstva sa nevyhýbam satanovým úkladom, ale pokračujem v diele, ktoré musím konať. Spomedzi všetkých vecí vo vesmíre si ako svoj protipól vyberám skutky satana. Nie je to prejav Mojej múdrosti? Nie je to azda presne to, čo je na Mojom diele obdivuhodné?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, 8. kapitola) Z Božích slov som mohla vidieť Jeho všemohúcnosť a múdrosť. Veľký červený drak je nepriateľom Boha. Zbesilo zatýka a prenasleduje kresťanov a narúša Božie dielo v márnej snahe zničiť dielo, ktoré Boh koná pre spásu ľudstva. Zatýkanie a prenasledovanie zo strany veľkého červeného draka nám však umožňuje nadobudnúť schopnosť rozlíšiť jeho zlú podstatu, ktorá ubližuje ľuďom a stavia sa proti Bohu, aby sme ho potom mohli zo srdca nenávidieť a pretrhnúť s ním všetky väzby. Jeho zatýkanie a prenasledovanie tiež odhaľuje, kto je skutočný veriaci a kto falošný, a oddeľuje ovečky od capov a pšenicu od kúkoľa. V časoch súženia sa nájdu takí, ktorí pre strach a bojazlivosť nekonajú svoju povinnosť alebo opustia vieru, a takí, ktorí po zatknutí neznesú mučenie, zradia Boha a stanú sa z nich judáši. Práve tí sú zjavení ako kúkoľ, ktorý odfúkne vietor. Nezjavuje sa v tom azda Božia múdrosť a spravodlivosť? To mi pripomenulo, čo povedal Pán Ježiš: „Lebo každý, kto si chce zachrániť život, oň príde, no ten, kto príde o život pre Mňa, ho nájde.“ (Mt 16, 25) Spomenula som si na svätých naprieč vekmi, ktorí podstúpili mučenícku smrť za hlásanie Božieho evanjelia. Niektorých ukrižovali dolu hlavou, iných rozštvrtili. Hoci zomreli, ich smrť mala zmysel. Zatiaľ čo tí, ktorí zradili Boha a stali sa z nich judáši, navonok možno stále žijú, no ich srdcia trpia v agónii. Sú ako chodiace mŕtvoly, v neopísateľnom utrpení. Po smrti ich duše aj tak zostúpia do pekla a budú potrestané. Nevidela som túto vec jasne a dokonca som sa chcela vyvliecť zo svojej povinnosti a ukryť sa. Keby som pre zanedbanie svojej povinnosti spôsobila straty práci cirkvi, bol by to priestupok – večná škvrna. Keby som však dokázala obetovať svoj život a zostať verná svojej povinnosti, aj keby ma zatkli a ubili na smrť, mohla by som svedčiť pre Boha a zahanbiť satana. Moja smrť by mala hodnotu a zmysel!

Potom som si prečítala ďalšie Božie slová: „Bez ohľadu na to, aký ‚nesmierne mocný‘ je satan, aký je trúfalý a ambiciózny, aká veľká je jeho schopnosť spôsobovať škodu, aké rozsiahle sú jeho schopnosti kaziť a lákať človeka, aké chytré sú triky a intrigy, ktorými zastrašuje človeka, alebo aké rozmanité sú formy jeho existencie, nikdy nedokázal stvoriť jedinú živú bytosť, stanoviť zákony alebo pravidlá pre existenciu všetkých vecí, ani vládnuť či mať zvrchovanosť nad akýmkoľvek predmetom, či už živým alebo neživým. Vo vesmíre a na oblohe neexistuje jediná osoba ani vec, ktorá ním bola privedená k bytiu alebo ktorá existuje vďaka nemu; neexistuje jediná osoba ani vec, ktorá je pod jeho zvrchovanosťou alebo ktorú ovláda. Naopak, nielenže musí existovať pod Božou nadvládou, ale musí aj poslúchať všetky Božie príkazy a nariadenia. Bez Božieho dovolenia sa satan nemôže len tak ľahko dotknúť ani kvapky vody či zrnka piesku na zemi; bez Božieho dovolenia sa satan nemôže zahrávať ani s mravcami na zemi, nieto ešte s ľudstvom, ktoré stvoril Boh. V Božích očiach je satan podradnejší ako ľalie na vrchu, ako vtáky lietajúce vo vzduchu, ako ryby v mori a ako červy na zemi. Jeho úlohou medzi všetkými vecami je slúžiť všetkým veciam, slúžiť ľudstvu a slúžiť Božiemu dielu a Jeho plánu riadenia. Bez ohľadu na to, aká zlomyseľná je jeho prirodzenosť a aká podlá je jeho podstata, jediné, čo môže robiť, je poslušne plniť svoju funkciu: poskytovať službu Bohu – dobre slúžiť ako protipól. Také je jadro a pôvodné postavenie satana. Jeho podstata nemá nič spoločné so životom, s mocou ani autoritou; je len hračkou v Božích rukách, len strojom, ktorý Boh používa na službu!“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I) V Božích slovách som videla Jeho moc a autoritu. Úplne všetko, či už živé alebo mŕtve, je v Božích rukách. Satan len poskytuje službu Božiemu dielu – pôsobí ako protipól. Nech by bol veľký červený drak akýkoľvek zákerný a nech by akokoľvek využíval sily mnohých ľudí a vecí, bez Božieho dovolenia nám nemôže skriviť ani vlas na hlave. Spomenula som si na Jóbovu skúsenosť: satan naňho útočil a ubližoval mu v snahe prinútiť ho, aby zaprel a odmietol Boha. Boh dovolil satanovi, aby sa k Jóbovi správal zle, ale nedovolil mu siahnuť na Jóbov život a satan sa neodvážil vzoprieť Božiemu príkazu. Keď som sa starala o záchranné práce, vyviazla som z jednej nebezpečnej situácie za druhou úplne bez ujmy. Bolo to výlučne vďaka Božej starostlivosti a ochrane. Všetky tieto skúsenosti mi ukázali Božiu všemohúcnosť a zvrchovanosť. Ak by Boh nedovolil veľkému červenému drakovi, aby ma dostal, nedokázal by to. A keby moje zatknutie dopustil, neunikla by som, ani keby som chcela. Keď som to pochopila, dodalo mi to vieru. Cítila som sa pripravená vložiť svoj život do Božích rúk a podriadiť sa Jeho ovládaniu a usporiadaniam.

O niekoľko dní neskôr prišiel list od vodcov, v ktorom sa písalo, že počas zatýkania, ktoré polícia vykonala v našej oblasti, urobili raziu v dvoch domoch, kde sa uschovávali knihy. Zostal už len jeden dom a knihy z neho bolo treba okamžite presunúť. Keďže okrem mňa zatkli všetkých, ktorí poznali ľudí uschovávajúcich knihy, a ja som danú oblasť a členov cirkvi pomerne dobre poznala, chceli, aby som tie knihy pomohla presunúť. Veľmi dobre som vedela, že za daných okolností bude najlepšie, ak pôjdem ja, a že je to zodpovednosť, ktorej sa nemôžem vyhnúť. Situácia však teraz bola taká nepriaznivá a veľký červený drak stále prenasledoval ľudí. Keby som tam išla v takomto čase, nevrhla by som sa priamo do nebezpečenstva? Bola som trochu bojazlivá, ale myslela som na to, že celá situácia je v Božích rukách a ak by to Boh nedovolil, veľký červený drak by mi nemohol nič urobiť. A tak som sa rozhodla podstúpiť riziko a ísť tie knihy presunúť. Pomodlila som sa: „Ó, Bože! Táto povinnosť pripadla mne a som pripravená splniť si svoju zodpovednosť. Bez ohľadu na to, čo sa stane ďalej, som ochotná podriadiť sa Tvojmu ovládaniu a usporiadaniam. Aj keby ma zatkli, aj keby ma mučili, už nikdy nebudem zbehom. Preukážem Ti svoju vernosť, pevne si budem stáť za svojím svedectvom a zahanbím satana!“ A tak som sa povypytovala na okolí a našla som dom, kde boli knihy schované. Brat, ktorý tam bol, povedal, že k nemu domov už prišlo zatýkať sedem alebo osem policajtov. Bez slova zatkli jeho manželku a dali im pokutu 2 000 jüanov, ale nenašli knihy, ktoré tam boli uschované – bolo ich treba čo najskôr presunúť. Rýchlo sme knihy naložili do auta. Počas celej cesty som sa v srdci neodvážila ani na chvíľu vzdialiť od Boha. Nakoniec sme knihy bez problémov dostali na bezpečné miesto. Znova a znova som ďakovala Bohu!

Keď som spätne premýšľala o celej tejto skúsenosti, videla som Božiu múdrosť a všemohúcnosť, ako aj to, aká plytká bola moja viera. Bez zatýkania zo strany veľkého červeného draka by som jasne nevidela svoje vlastné duchovné postavenie, a už vôbec by som si nepriznala svoju sebeckosť, opovrhnutiahodnosť a strach zo smrti, ani by som nemala žiadne porozumenie Božej všemohúcnosti a zvrchovanosti. Taktiež som na vlastnej koži zažila, že Boh je skutočne po našom boku a pokiaľ sa o Neho oprieme, povedie nás a otvorí nám cestu. Toto porozumenie je niečo, čo by som v pokojnom prostredí nemohla získať.