Už vyše roka Boh hovorí v duchovnom spoločenstve o pravdách týkajúcich sa rozlišovania falošných vodcov. Na zhromaždeniach som často hovoril v duchovnom spoločenstve o svojom vlastnom chápaní a poznaní tejto záležitosti, ale v reálnom živote som nedokázal rozlíšiť falošných vodcov. Keď som videl čo i len najmenší prejav toho, že vodca nekoná skutočnú prácu, slepo som ho charakterizoval ako falošného vodcu. V dôsledku toho som nielenže neochránil prácu cirkvi, ale takmer som spôsobil narušenie práce. Toto zlyhanie mi dalo lekciu, vďaka ktorej som získal schopnosť do určitej miery rozlišovať falošných vodcov.

V cirkvi som mal na starosti všeobecné záležitosti. Bol som zodpovedný za správu určitých predmetov a nástrojov v cirkvi. Počas konania svojej povinnosti som zistil, že bratia a sestry zaobchádzali s týmito predmetmi nevhodne. To mi sťažovalo prácu. Išiel som za vodkyňou, sestrou Megan, a nahlásil som jej tieto problémy. Tiež som jej pripomenul, že by mohla tieto problémy predniesť ostatným a hovoriť o nich v duchovnom spoločenstve na zhromaždeniach. Keď to pochopila, súhlasila, že to urobí. Potom som čakal, kedy Megan príde na zhromaždenie, ale napriek dlhému čakaniu som ju na žiadnom zhromaždení nevidel a nikdy sa tým nezaoberala, takže som sa na vodkyňu zameral. Pomyslel som si: „Už je to dlho. Prečo sa touto úlohou nezaoberala? Povedal som jej o tomto probléme už viackrát, ale nikdy sa nevyriešil. Boh v duchovnom spoločenstve hovorí o aspektoch pravdy, ktoré sa týkajú rozlišovania falošných vodcov. Ak sa nezaoberáš problémami a neriešiš ich, si falošná vodkyňa. Musím tento problém nahlásiť tvojim nadriadeným. Tak budú mať vodcovia nad tebou pocit, že mám zmysel pre spravodlivosť. Možno si ma dokonca budú veľmi vážiť!“ V tom čase som však o tom len premýšľal a nekonal som. Neskôr, nájomná zmluva na miesto, kde sme skladovali naše knihy Božích slov, mala vypršať o niečo vyše mesiaca, takže knihy bolo potrebné čo najskôr presťahovať na iné miesto. Keďže tam bolo mnoho kníh a každá krabica bola ťažká, bolo by pre mňa náročné presťahovať ich sám a dlho by to trvalo. Bol som trochu nervózny, tak som požiadal vodkyňu, či by mohla nájsť zopár ľudí na pomoc. Vodkyňa vždy hovorila, že hľadá ľudí, ale veľmi dlho nikto neprichádzal. Nakoniec prišli dvaja bratia a pomohli mi s jednou fúrou, no potom v zhone odišli. Táto situácia ma veľmi frustrovala. Pomyslel som si: „Prečo vodkyňa nemohla nájsť viac ľudí na pomoc? Prečo sa touto prácou nezaoberá? Prečo sem nepríde a nepozrie sa, koľko práce musím urobiť?“ Čím viac som o tom premýšľal, tým som bol nahnevanejší a už som vodkyni nechcel hlásiť problémy, pretože sa to zdalo zbytočné. V tom čase som vodkyňu nechcel vidieť a keď som ju aj videl, nechcel som sa s ňou rozprávať. Pomyslel som si: „Ak nikoho nechceš hľadať, fajn. Dokončím to sám. V každom prípade si toto tvoje správanie zapamätám a keď príde čas, nahlásim to tvojim nadriadeným.“ Potom som si spomenul na pasáž Božích slov o rozlišovaní falošných vodcov: „Pokiaľ ide o problémy a ťažkosti, ktoré sa vyskytujú v cirkevnej práci, buď si ich nevšímajú, alebo len vysypú trochu učení a odpapagájujú zopár hesiel, aby si to odbili. Pri všetkých pracovných úlohách ich nikdy neuvidíte osobne prichádzať na miesto práce, aby sa jej snažili porozumieť a sledovať ju. Neuvidíte ich tam hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby riešili problémy, a už vôbec ich tam neuvidíte, ako osobne usmerňujú a dohliadajú na prácu, aby zabránili výskytu chýb a odchýlok. Je to najzjavnejší prejav povrchného spôsobu, akým falošní vodcovia pracujú.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (4)) Pomyslel som si: „Správanie mojej vodkyne je rovnaké, ako opisujú Božie slová. Ak nemieni preverovať alebo riešiť problémy v mojej práci, nie je to falošná vodkyňa?“ Premýšľal som však aj o tom, že som s vodkyňou vlastne vôbec nekomunikoval o problémoch, ktoré som videl, ani som nepožiadal viacerých ľudí, ktorí rozumejú pravde, aby to overili, takže by som ju možno nemal tak unáhlene charakterizovať ako falošnú vodkyňu. Pomyslel som si: „Čo keby som najprv hľadal viac pravdy-princípov v tejto oblasti, a potom to prediskutoval s viacerými bratmi a sestrami, ktorí rozumejú pravde, skôr než urobím rozhodnutie?“ Jej správanie však bolo presne také, ako opisovali Božie slová, tak čo viac bolo treba hľadať? Nebol som si istý, či je môj pohľad správny, a nechcel som ju nespravodlivo obviniť, takže som váhal, čo urobiť. Myseľ som mal plnú obrazov toho, ako vodkyňa nevyriešila môj problém. A tak som už pravdu nehľadal, nezohľadnil som pozadie toho, o čom Boh hovoril v duchovnom spoločenstve, a moje porozumenie Božích slov nebolo presné. Použil som jedinú frázu, jediný prípad správania ako dôkaz, aby som Megan obvinil, a uveril som, že je falošná vodkyňa. Potom som od iných sestier, ktoré mali na starosti všeobecné záležitosti, počul, že Megan sa ani ich prácou veľmi často nezaoberala a že táto práca sa niekedy oneskorila. Keď som to počul, bol som si ešte istejší: „Megan nekoná žiadnu skutočnú prácu ani sa prácou nezaoberá. Neodhaľuje ju to teda ako falošnú vodkyňu? Nedávno sme na zhromaždeniach hovorili v duchovnom spoločenstve o aspektoch pravdy týkajúcich sa rozlišovania falošných vodcov. Nemôžem uveriť, že som na takú narazil. Musím mať zmysel pre spravodlivosť, chrániť prácu cirkvi a odhaliť túto falošnú vodkyňu.“ Keď som však chcel tieto problémy nahlásiť Meganiným nadriadeným, cítil som sa nesvoj. Ešte stále som s ňou tento problém neprediskutoval, nehľadal som pravdu ani som to neprebral s tými, ktorí pravde rozumejú. Nebolo to teda príliš slepé a subjektívne? Práve vtedy som sa však dozvedel, že Meganini nadriadení sa s ňou prišli porozprávať a pýtali sa všetkých vedúcich tímov na to, ako vykonáva svoju povinnosť. Keď som to počul, nedokázal som zostať pokojný: „Kto by to bol povedal, že Meganini nadriadení už zistili, že je s ňou problém? Teraz je takmer isté, že je to falošná vodkyňa.“ Pomyslel som si: „Musím Meganine problémy okamžite nahlásiť jej nadriadeným. Nemusím už viac hľadať. V opačnom prípade po tom, ako Meganini nadriadení dokončia svoje preverovanie a prepustia ju, keď spomenú, kto ju dokázal rozlíšiť, kto objavil jej problémy a kto mal zmysel pre spravodlivosť a nahlásil ju, moje meno sa nespomenie. Ako potom dokážem, že som mal schopnosť rozlišovania? Nemôžem už ďalej čakať!“ Dychtivo som si dohodol stretnutie s Meganiným nadriadeným, bratom Seanom, a nahlásil som mu jej problémy. Povedal som: „Megan sa ako vodkyňa nezaoberá mojou prácou ani sa nezaujíma o moje problémy v práci. Vždy, keď jej poviem o nejakom probléme, nevyrieši ho.“ Ukázal som mu aj pasáž Božích slov o rozlišovaní falošných vodcov. Povedal som, že správanie falošných vodcov odhalené v Božích slovách je rovnaké ako to jej a že si myslím, že je to falošná vodkyňa. Keď som skončil, povedal: „Už sme to preverili a Megan má skutočne určité problémy. Je tu nejaká práca, ktorou sa riadne nezaoberala, a svojou povinnosťou sa len tak pretĺka. Musí byť orezaná a musíme jej pomôcť, aby o sebe uvažovala a poučila sa z toho. Zistili sme však aj to, že posledných niekoľko mesiacov sa Megan väčšinou zaoberala prácou na polievaní, pretože do cirkvi nedávno vstúpilo mnoho nováčikov. Niektorí náboženskí pastori spôsobovali vážne vyrušenia a títo nováčikovia naliehavo potrebujú polievanie, aby zapustili korene v pravej ceste. Toto je momentálne tá najdôležitejšia a najkľúčovejšia práca. Megan vkladala do tejto práce všetku svoju energiu. Všeobecné záležitosti nie sú až také naliehavé. Pokiaľ to ničomu nebráni, nie je veľký problém, ak sa nimi teraz zaoberá trochu pomalšie. Keďže sa všetka táto práca nakopila v rovnakom čase a máme nedostatok ľudí, musí si stanoviť priority, takže všeobecné záležitosti musia ísť momentálne bokom. To je dôvod, prečo sa Megan nezaoberala tvojou prácou včas, ale rozhodla sa takto praktizovať až po diskusii so svojimi partnermi. Okrem toho, Megan mala predtým na starosti len jednu prácu. Je nová vodkyňa, takže je pre ňu ťažké niesť zodpovednosť za toľko úloh. Sú veci, ktorými sa nestíha zaoberať, takže potrebuje našu pomoc a komunikáciu.“ Sean mi dokonca ukázal princípy, ktoré sa toho týkajú. Až po prečítaní princípov som si uvedomil, že dôležitejšej práci sa musí dať prednosť. V tej chvíli bola prioritou práca na polievaní. Inú prácu mohli robiť len za predpokladu, že práca na polievaní nebude ovplyvnená. Ak by sa práca na polievaní zdržala, neznamenalo by to, že dôležité veci sa obetovali pre veci nedôležité? Hoci sa Megan niektorou prácou riadne nezaoberala, bolo to preto, že uprednostňovala dôležitejšiu prácu, a nie preto, že by nekonala skutočnú prácu. Ja som sa však nikdy nesnažil pochopiť, prečo sa prácou nezaoberala alebo prečo nevyriešila problémy, na ktoré som upozornil. Namiesto toho som si voči nej vytvoril predsudky, zameral som sa na ňu, myslel som si, že nekoná skutočnú prácu, a okamžite som ju charakterizoval ako falošnú vodkyňu. Nebol som príliš subjektívny? V tej chvíli sa ma Sean spýtal: „Ak by sme teraz Megan prepustili, dokázala by cirkev okamžite nájsť niekoho, kto by ju nahradil? Mohla by práca pokračovať?“ Zamyslel som sa nad tým a cítil som, že je stále vhodné, aby Megan pokračovala ako vodkyňa. Po rozhovore so Seanom som bol veľmi smutný. Pôvodne som si myslel, že mám silný zmysel pre spravodlivosť, a dokonca som našiel Božie slová, ktoré sa na túto situáciu hodili, a Megan som nahlásil až po tom, čo som hľadal pravdu. Ukázalo sa však, že som pravde nerozumel a moje rozlišovanie bolo chybné. Kde som urobil chybu?

Pri hľadaní som si prečítal pasáž Božích slov: „Ak niekoho charakterizujeme ako falošného vodcu alebo falošného pracovníka, musí to vychádzať z dostatočných faktov. Nesmie to vychádzať z jedného či dvoch incidentov alebo priestupkov a už vôbec sa ako základ nemôže použiť dočasné odhalenie skazenosti. Jediné presné štandardy na charakterizovanie človeka sú, či dokáže konať skutočnú prácu a riešiť problémy prostredníctvom pravdy, či je správnou osobou, či miluje pravdu a dokáže sa podriadiť Bohu a či je v ňom dielo a osvietenie Ducha Svätého. Len na základe týchto faktorov môže byť niekto správne charakterizovaný ako falošný vodca alebo falošný pracovník. Tieto faktory sú štandardmi a princípmi na hodnotenie a určovanie toho, či je niekto falošný vodca alebo falošný pracovník.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (20)) Z Božích slov som pochopil, že pri rozlišovaní falošného vodcu sa musíme pozerať hlavne na to, či dokáže konať skutočnú prácu a či prijíma pravdu. Nebolo to vôbec tak, ako som si predstavoval, že sa od vodcov vyžaduje, aby vyriešili každý jeden problém v mojej povinnosti, a ak to urobia, sú to skutoční vodcovia, ale ak nie, sú to falošní vodcovia, ktorí nekonajú skutočnú prácu. Tento pohľad je mylný a nie je v súlade s pravdou. Pri určovaní, či je niekto falošný vodca, najviac záleží na tom, či dokáže včas riešiť, chápať a mať prehľad o postupe a stave každej úlohy v rámci svojej zodpovednosti, či dokáže včas objaviť a zaujímať sa o problémy, ťažkosti a odchýlky, s ktorými sa bratia a sestry stretávajú pri svojich povinnostiach, a či s nimi spolupracuje pri hľadaní pravda-princípov na vyriešenie týchto problémov. Na základe toho môžeme posúdiť, či vodca koná skutočnú prácu. Závisí to aj od toho, či dokáže prijať pravdu a či je to správny človek. Ak majú vodcovia otázky, ktorým nerozumejú, môžu hľadať odpovede u nadriadených. Keď iní niečo navrhujú alebo poukazujú na nedostatky, vodcovia by mali byť schopní poslúchať, hľadať pravdu a uvažovať o sebe. Keď zažijú orezávanie, nezdary a zlyhania, mali by byť schopní poučiť sa z toho a následne sa zmeniť. To znamená, že sú to ľudia, ktorí prijímajú pravdu. Taktiež, keď je vodca zodpovedný za viacero úloh, nemusí robiť všetko sám. Jeho hlavnou úlohou je kontrolovať každú úlohu, aby práca cirkvi normálne napredovala. Ten, kto to robí, je spôsobilý vodca. Falošní vodcovia sa vždy navonok javia ako zaneprázdnení, ale vykonávajú len povrchnú alebo nedôležitú prácu. Nikdy nevykonajú tú najdôležitejšiu prácu včas; slepo pobehujú a zamestnávajú sa, ale sú neefektívni. Keďže nerozumejú pravda-princípom, nedokážu rozpoznať ani jasne vidieť problémy vo svojej práci a nevedia, ako veci plánovať alebo zariadiť. Dokážu len chrliť učenia a prázdne slová, ktoré neponúkajú cesty praktizovania ani neriešia skutočné problémy, s ktorými sa bratia a sestry stretávajú pri svojich povinnostiach. Okrem toho, falošní vodcovia nehľadajú pravdu, keď čelia rôznym veciam, neprijímajú vedenie a pomoc iných a nakoniec bránia mnohým úlohám v plynulom priebehu a dokonca spôsobujú ich stagnáciu. Toto je vážne zanedbanie povinnosti; toto je falošný vodca. Z Božieho slova som pochopil, že rozlíšiť, či je niekto falošný vodca, si vyžaduje pozrieť sa na viaceré aspekty a vykonať dôkladné preverenie. Ak sa pozeráme len na dočasné správanie človeka a odhalenie skazenosti, ignorujeme pozadie a dôvody, to, či činil pokánie a zmenil sa, a svojvoľne ho charakterizujeme, je až príliš ľahké ľudí nespravodlivo obviniť. Každý má skazenosť a nedostatky, ale pokiaľ dokáže spoznať sám seba, činiť pokánie a zmeniť sa, cirkev mu dá príležitosť pokračovať v praktizovaní. Keď som na Meganino správanie uplatnil pravda-princípy, videl som, že sa zaoberala tými najdôležitejšími úlohami a keď mala problém, prediskutovala ho s ostatnými a našla riešenie. Celkovo konala skutočnú prácu a vo svojej povinnosti prinášala výsledky. Išlo len o to, že všetka táto práca sa nakopila v rovnakom čase, takže ešte nenašla rovnováhu a niektoré veci jej ušli. To bol nedostatok v jej povinnosti a potrebovala, aby jej to niekto pripomenul a pomohol jej. Keď som si tieto veci uvedomil, konečne som videl, že som nerozumel pravda-princípom a nedokázal som sa k ľuďom správať spravodlivo. Videl som, že moja vodkyňa má problémy, ale nekomunikoval som s ňou o nich; nezohľadnil som všetky aspekty a slepo som ju charakterizoval ako falošnú vodkyňu. V srdci som nemal vôbec žiadnu bázeň pred Bohom.

Potom som si prečítal pasáž Božích slov: „Keď bratia a sestry niekoho zvolia za vodcu alebo keď Boží dom niekoho povýši, aby odviedol určitú prácu alebo vykonal určitú povinnosť, neznamená to, že má zvláštne postavenie alebo pozíciu, ani že pravdy, ktorým rozumie, sú hlbšie a početnejšie ako u iných ľudí – a už vôbec nie, že tento človek je schopný podriadiť sa Bohu a nezradí Ho. Určite to tiež neznamená, že pozná Boha a že ide o niekoho, kto sa Boha bojí. V skutočnosti nič z toho nedosiahol. Povýšenie a rozvíjanie je iba povýšením a rozvíjaním v priamočiarom zmysle a neznamená to, že Boh ho určil vopred a považoval za hodný. Jeho povýšenie a rozvíjanie jednoducho znamená, že bol povýšený a čaká na rozvíjanie. A konečný výsledok tohto rozvíjania závisí od toho, či sa tento človek usiluje o pravdu a či je schopný zvoliť si cestu usilovania sa o pravdu. Takže keď niekoho v cirkvi povýšia a rozvíjajú, aby sa stal vodcom, je povýšený a rozvíjaný len v priamom zmysle slova; neznamená to, že ako vodca už je na požadovanej úrovni a kompetentný, že už dokáže vykonávať vodcovskú prácu a môže konať skutočnú prácu – tak to nie je. Väčšina ľudí nedokáže tieto veci prezrieť a na základe svojich domnienok si cení tých, ktorí boli povýšení. To je chyba. Skutočne vlastnia tí, ktorí sú povýšení, pravdu-realitu bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha? Nie nevyhnutne. Dokážu uskutočniť pracovné opatrenia Božieho domu? Nie nevyhnutne. Majú zmysel pre zodpovednosť? Sú verní? Dokážu sa podriadiť? Keď narazia na problém, dokážu hľadať pravdu? Nič z toho nie je známe. Majú títo ľudia bohabojné srdce? A aké veľké sú ich bohabojné srdcia? Keď niečo robia, dokážu sa vyhnúť nasledovaniu vlastnej vôle? Dokážu hľadať Boha? Keď vykonávajú vodcovskú prácu, dokážu často predstupovať pred Boha, aby hľadali Jeho úmysly? Dokážu priviesť ľudí do pravdy-reality? Určite to nedokážu. Neabsolvovali výcvik a nemajú dostatok skúseností, takže tieto veci nedokážu. Preto povýšenie a výchova niekoho neznamená, že tento človek už chápe pravdu, ani to, že už dokáže konať svoju povinnosť spôsobom, ktorý je na požadovanej úrovni. Čo je teda cieľom a významom povýšenia a rozvíjania človeka? Ide o to, že tento človek je ako jednotlivec povýšený, aby mohol praktizovať a aby bol špeciálne polievaný a vycvičený, a tak mohol pochopiť pravdu-princípy a princípy, prostriedky a metódy, ako robiť rôzne veci a riešiť rôzne problémy, ako aj to, ako riešiť rôzne typy prostredí a ľudí, s ktorými sa stretáva, a ako k nim pristupovať v súlade s Božími úmyslami a spôsobom, ktorý chráni záujmy Božieho domu. Súdiac na základe týchto bodov, sú talentovaní ľudia, ktorých Boží dom povýšil a rozvíjal, primerane schopní vykonávať svoju prácu a dobre konať svoju povinnosť počas obdobia povyšovania a rozvíjania alebo pred povýšením a rozvíjaním? Samozrejme, že nie. Je teda nevyhnutné, aby títo ľudia počas obdobia rozvíjania zažili orezávanie, súdenie a napomínanie, odhalenie a dokonca prepustenie; je to normálne, to je výcvik a rozvíjanie.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (5)) Z Božích slov som pochopil, že ak je niekto zvolený za vodcu alebo pracovníka, neznamená to, že rozumie pravde a bude plne kompetentný pri konaní svojej práce. Tiež to neznamená, že rozumie všetkému a dokáže každú úlohu urobiť dokonale. Má len určitú kvalitu a pracovné schopnosti, dokáže prijať pravdu a usilovať sa o ňu, takže mu cirkev dáva príležitosť na rozvíjanie a výcvik. Tým, že takýto človek neustále objavuje a rieši problémy vo svojej práci, nakoniec porozumie nejakej pravde a naučí sa konať podľa princípov. Počas tohto obdobia sú však vodcovia a pracovníci stále vo fáze praktizovania, takže odchýlky, nedostatky a slabiny v ich práci sú nevyhnutné a my by sme k tomu mali pristupovať správne. Keď máme problémy alebo ťažkosti, mali by sme hľadať, hovoriť v duchovnom spoločenstve a riešiť veci spoločne s našimi vodcami. Iba tak môže byť práca efektívna. Ak od vodcov a pracovníkov vyžadujeme príliš veľa, ak na nich presunieme všetky problémy, ktoré nájdeme, aby ich vyriešili, a potom ich označíme za falošných vodcov, keď im hľadanie riešení ide pomaly, je to bezcharakterné a nie je to v súlade s Božími úmyslami. Pri čítaní Božích slov som uvidel, že môj prístup k vodcom a pracovníkom nebol založený na pravda-princípoch, ale skôr na mojich vlastných predstavách a fantázii. Moje požiadavky na vodcov boli príliš vysoké a náročné. Keď som videl, že moja vodkyňa sa riadne nezaoberá mojou prácou a nevyriešila moje problémy a ťažkosti rýchlo, označil som ju za falošnú vodkyňu. Nezohľadnil som pozadie problému ani jej prácu ako celok, ani to, či dokáže prijať pravdu a veci napraviť. Slepo som ju charakterizoval ako falošnú vodkyňu na základe neúplných informácií, ktoré som videl. Toto nebol zmysel pre spravodlivosť, bolo to vyrušenie a porušovalo to pravda-princípy. Nerozumel som pravde a k vodcom a pracovníkom som pristupoval bez princípov. Čo je ešte vážnejšie, v srdci som nemal vôbec žiadnu bázeň pred Bohom. Keď som u svojej vodkyne videl čo i len najmenší problém, robil som z toho veľkú vedu, ľahkovážne som ju odsúdil a nechcel som to nechať tak. Nesprával som sa k nej na základe jej prirodzenosti-podstaty alebo skutočného pozadia situácie, ale naopak, ubližoval som jej. Pri tejto myšlienke ma zrazu prepadol strach. Uvedomil som si, že povaha tohto problému je vážna. Keby Sean nepoznal situáciu a len by ma počúvol a prepustil Megan, ovplyvnilo by to prácu cirkvi. Nekonal by som teda zlo? To by bol obrovský priestupok! Ak by sa mi opäť stalo niečo podobné, nemohol by som sa pri hodnotení iných spoliehať na svoju predstavivosť. Musel som viac hľadať pravda-princípy, správať sa k ľuďom spravodlivo podľa Božích požiadaviek a robiť veci principiálne.

Neskôr za mnou prišla Megan a hovorila o svojom nedávnom stave a pracovných problémoch. Povedala, že sa chce zmeniť, informovala sa o problémoch a ťažkostiach v mojej práci a spoločne sme pracovali na tom, aby sme hovorili v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami v každom tíme. Uvedomil som si, že Megan nie je človekom, ktorý neprijíma pravdu. Hoci v jej práci boli nedopatrenia a oblasti, ktorými sa nezaoberala, len čo zistila, že existuje problém, dokázala rýchlo urobiť zmeny. Videl som, že v skutočnosti nebola falošnou vodkyňou, ktorá by nekonala skutočnú prácu.

Spočiatku som si myslel, že tomuto problému do istej miery rozumiem – že som len nerozumel pravde a nedokázal som rozlíšiť falošných vodcov, čo spôsobilo, že som urobil chybu. Raz na zhromaždení som však od bratov a sestier počul, že niekedy chyby nie sú spôsobené len nedostatkom rozlišovania alebo nepochopením pravdy. Musíme tiež preskúmať, či do nášho konania neboli primiešané úmysly alebo skazené povahy. Prečítal som si pasáž Božích slov, ktoré hovoria: „Nepovažuj svoje priestupky za chyby nezrelého či pochabého človeka; nevyhováraj sa, že si nepraktizoval pravdu, pretože ti to neumožnila tvoja nízka kvalita. Neber priestupky, ktorých si sa dopustil, za činy niekoho, kto by to neurobil lepšie. Ak dokážeš sám sebe odpustiť a si k sebe štedrý, potom ťa považujem za zbabelca, ktorý nikdy nedosiahne pravdu, a tvoje priestupky ťa nikdy neprestanú prenasledovať; zabránia ti splniť požiadavky pravdy a spôsobia, že navždy zostaneš verným spoločníkom satana.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Priestupky privedú človeka do pekla) Po prečítaní Božích slov som pochopil, že keď nastane nejaká situácia, nemôžeme k nej pristupovať len ako k jednoduchej záležitosti a tým to uzavrieť. Musíme hľadať pravdu a spoznať svoju vlastnú skazenú povahu, pretože len vtedy môže nastať skutočná zmena a rast v našom živote. Ak budeme k svojim priestupkom vždy pristupovať ako k chvíľkovým chybám, mať pocit, že na nich nezáleží, hovoriť, že nabudúce si dáme väčší pozor, a vždy si odpustíme svoje vlastné priestupky, potom nikdy neporozumieme svojim vlastným problémom, nikdy nezískame pravdu a nakoniec, keď sa naše priestupky nakopia a my neurobíme vôbec žiadne zmeny, Boh nás zavrhne a vyradí. Vďaka tomu, čo odhalili Božie slová, som začal uvažovať o tom, aké presne boli moje myšlienky, keď na mňa táto situácia doľahla, aké úmysly sa do môjho konania primiešali alebo aké skazené povahy som prejavil. Uvažovaním som zistil, že keď som videl problémy vodkyne, vlastne som si nebol istý, či veci vidím správne, a chcel som si prečítať viac Božích slov. Ale keď som počul, že Megan sa nezaoberala prácou iných ľudí, ktorí mali na starosti všeobecné záležitosti, a že jej nadriadení preverujú jej výkon, uveril som, že je tu veľká pravdepodobnosť, že je falošnou vodkyňou, a cítil som, že to musím rýchlo nahlásiť Meganiným nadriadeným, aby moji bratia a sestry videli, že mám zmysel pre spravodlivosť a schopnosť rozlišovať. A tak, bez pochopenia pravda-princípov či ďalšieho hľadania, a bez poznania akéhokoľvek pozadia alebo dôvodov, som slepo charakterizoval Megan ako falošnú vodkyňu na základe jednej informácie, ktorú som počul. Myslel som si, že vidím veci presne a že by v tom nemal byť žiadny problém. Ale teraz som si uvedomil, že som bol ľahkovážny a mal som nesprávny úmysel. Uvažoval som o sebe: „Prečo som išiel nahlásiť svoju vodkyňu bez toho, aby som rozumel pravda-princípom? Čo je zdrojom tohto problému?“ V Božích slovách som si prečítal toto: „Je mnoho ľudí, ktorí sa riadia vlastnými predstavami bez ohľadu na to, čo robia, a uvažujú o veciach veľmi zjednodušene, pričom ani nehľadajú pravdu. Úplne im chýbajú princípy a vo svojom srdci vôbec neuvažujú o tom, ako konať podľa toho, čo žiada Boh, alebo tak, aby uspokojili Boha, a vedia len tvrdohlavo nasledovať svoju vlastnú vôľu. Boh nemá v srdciach takýchto ľudí miesto. Niektorí ľudia hovoria: ‚Modlím sa k Bohu len vtedy, keď čelím ťažkostiam, ale aj tak mám pocit, že to nemá žiadny účinok – takže všeobecne, keď sa mi teraz niečo stane, nemodlím sa k Bohu, pretože modlitba k Bohu nemá žiadny zmysel.‘ Boh v srdci takýchto ľudí úplne chýba. Nehľadajú pravdu bez ohľadu na to, čo robia v bežných chvíľach; riadia sa len svojimi vlastnými predstavami. Zahŕňa teda ich konanie nejaké princípy? Určite nie. Všetko vidia zjednodušene. Aj keď im ľudia v duchovnom spoločenstve hovoria o pravde-princípoch, nedokážu ich prijať, pretože sa vo svojom konaní nikdy neriadili žiadnymi princípmi, Boh nemá v ich srdci miesto a sú v ňom len oni sami. Majú pocit, že ich úmysly sú dobré, že nepáchajú zlo, že nemožno povedať, že by porušovali pravdu. Myslia si, že konanie podľa ich vlastných úmyslov by malo byť praktizovaním pravdy, že konať takto znamená podriadiť sa Bohu. V skutočnosti však v tejto veci Boha skutočne nehľadajú ani sa k Nemu nemodlia, ale konajú popudlivo, podľa vlastných horlivých úmyslov. Nevykonávajú svoju povinnosť tak, ako to žiada Boh, nemajú srdce podriadenosti voči Bohu a táto túžba im chýba. To je najväčšia chyba v praktizovaní ľudí. Ak veríš v Boha, ale nie je v tvojom srdci, nesnažíš sa Boha oklamať? A aký účinok môže mať takáto viera v Boha? Čo tým môžeš získať? A aký zmysel má takáto viera v Boha?“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Prostredníctvom odhalenia Božích slov som videl, že keď sa niečo dialo, zriedkakedy som hľadal pravdu alebo praktizoval v súlade s princípmi. Namiesto toho som sa riadil vlastnými predstavami. V mojom srdci nebolo pre Boha miesto a nemal som pred Ním žiadnu bázeň. Keď sa niečo stane, tí, ktorí majú bázeň pred Bohom, najprv hľadajú pravda-princípy a to, čo o danej záležitosti hovoria Božie slová, a potom sa na ľudí a veci pozerajú na základe Božích slov a pravdy. Keďže som nedokázal rozlíšiť falošných vodcov, mal som hľadať pravdu, jasne pochopiť, čo sú falošní vodcovia zač, aké sú ich prejavy a ako určiť, kto je falošný vodca, ale namiesto toho som len robil svojvoľné úsudky na základe vlastnej predstavivosti. Myslel som si, že ak sa vodca nezaoberá mojou prácou alebo nerieši moje problémy, robí to z neho falošného vodcu. Hoci som v tom čase čítal Božie slová a uvažoval o nich, nerozumel som im. Keď som videl riadok z Božích slov o falošných vodcoch, ktorý sa doslova zhodoval s Meganiným správaním, vyvodil som záver, že je falošná vodkyňa, a myslel som si, že vidím situáciu veľmi presne. V skutočnosti som vytrhával veci z kontextu a slepo uplatňoval pravidlá. A počas tohto celého procesu som sa cítil nesvoj. Chcel som viac hľadať a komunikovať s Megan predtým, ako ju nahlásim, ale mal som pocit, že jej správanie je už také očividné, že som sa neobťažoval ďalej hľadať a jednoducho som konal podľa vlastných predstáv. Bol som nesmierne arogantný a samospravodlivý! Tiež som videl, že mám zlú ľudskú prirodzenosť. Nebol som skutočne ohľaduplný k Božím úmyslom ani som nechránil prácu cirkvi. Keď som v práci mojej vodkyne videl problémy, neupozornil som ju na ne; namiesto toho som hľadal príležitosť nahlásiť ju jej nadriadeným, aby som sa mohol pochváliť svojím rozlišovaním. Videl som, aký som opovrhnutiahodný, a bolo to bolestné uvedomenie. Nikdy by som si nepomyslel, že som takýto človek. Zjavne som nerozumel pravda-princípom, a predsa som bol taký arogantný a nerozumný. Po nahlásení svojej vodkyne som bol so sebou veľmi spokojný, pretože som mal pocit, že som videl veci, ktoré nikto iný nerozlíšil, a že som porozumel pravda-princípom. V skutočnosti som však nerozumel ničomu; všetko, čomu som rozumel, boli len slová a učenia, a slepo som uplatňoval pravidlá. Svojvoľne a bez princípov som niekoho nahlásil. Nebolo to vyrušovanie práce cirkvi? Nepripravoval som dobré skutky, konal som zlo!

Neskôr som si prečítal Božie slová a spoznal princípy, ako pristupovať k vodcom a pracovníkom. Všemohúci Boh hovorí: „Ľudia nesmú mať žiadne vysoké očakávania ani nerealistické požiadavky na tých, ktorí sú povyšovaní a rozvíjaní; bolo by to voči nim nerozumné a nespravodlivé. Môžete dohliadať na ich prácu. Ak počas ich práce objavíte problémy alebo veci, ktoré porušujú princípy, môžete na tento problém upozorniť a hľadať pravdu, aby ste tieto záležitosti vyriešili. Čo by ste nemali robiť, je súdiť ich a odsudzovať, útočiť na nich alebo ich vylučovať, pretože sú práve v období kultivácie a nemali by byť vnímaní ako ľudia, ktorí boli zdokonalení, a už vôbec nie ako ľudia, ktorí sú bez chyby, ani ako ľudia, ktorí majú pravdu-realitu. Rovnako ako vy, sú len v období výcviku. Rozdiel je v tom, že preberajú viac práce a zodpovednosti ako obyčajní ľudia. Majú zodpovednosť a povinnosť konať viac práce: musia zaplatiť vyššiu cenu, zniesť viac útrap, vynaložiť viac duševného úsilia, riešiť viac problémov, znášať viac kritiky od ľudí a samozrejme musia tiež vynaložiť väčšie úsilie, a – v porovnaní s obyčajnými ľuďmi, ktorí si konajú svoje povinnosti – musia o niečo menej spať, užívať si o niečo menej dobrých vecí a neklebetiť toľko. V tomto sú špeciálni; okrem toho sú rovnakí ako ktokoľvek iný. … Aký je teda najrozumnejší spôsob, ako k nim pristupovať? Považovať ich za obyčajných ľudí, a keď potrebujete niekoho vyhľadať v súvislosti s problémom, hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve, učiť sa zo vzájomných silných stránok a jeden druhého dopĺňať. Okrem toho je zodpovednosťou každého dohliadať na vodcov a pracovníkov, či robia skutočnú prácu a či dokážu používať pravdu na riešenie problémov; to sú štandardy a princípy na meranie, či je vodca alebo pracovník na požadovanej úrovni. Ak je vodca alebo pracovník schopný riešiť všeobecné problémy a vyrovnať sa s nimi, potom je spôsobilý. No ak nedokáže zvládnuť a vyriešiť ani bežné problémy, nie je spôsobilý byť vodcom alebo pracovníkom a musí byť rýchlo odvolaný zo svojej pozície. Treba vybrať niekoho iného a dielo Božieho domu sa nesmie zdržiavať. Zdržiavanie diela Božieho domu znamená ubližovať sebe a ostatným; nie je to dobré pre nikoho.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (5)) Po prečítaní Božích slov som pochopil, ako pristupovať k vodcom a pracovníkom. Vodcovia, ktorých cirkev volí, plne nerozumejú pravde, nie sú dokonale spôsobilí a nerozumejú každému aspektu práce ani nevedia, ako ju robiť dobre. Tiež sú v období praktizovania a môžu prejavovať skazenosť, odchýlky alebo robiť chyby. Mali by sme k ľuďom pristupovať spravodlivo a nevyžadovať od nich priveľa; nemali by sme byť nerozumní a žiadať od nich, aby všetko robili dokonale, bez akýchkoľvek odchýlok či nedopatrení. Naopak, musíme byť chápaví a tolerantní a harmonicky s nimi spolupracovať, aby sme prácu cirkvi konali dobre. To znamená byť ohľaduplný k Božím úmyslom a takýto prístup k vodcom a pracovníkom je v súlade s princípmi. Takisto máme zodpovednosť dohliadať na prácu vodcov. Keď je konanie našich vodcov v súlade s pravdou, mali by sme ho prijať a poslúchnuť, ale keď ich konanie nie je v súlade s pravda-princípmi, mali by sme na to upozorniť, hovoriť o tom v duchovnom spoločenstve a včas im pomôcť, aby si dokázali uvedomiť odchýlky vo svojich povinnostiach a rýchlo ich napraviť. Je to prospešné pre ich vstup do života aj pre prácu cirkvi. Ak sa podľa princípov potvrdí, že je niekto falošný vodca, ktorý nekoná skutočnú prácu, potom by mal byť odhalený a nahlásený. Keď som si to uvedomil, v srdci sa mi rozjasnilo a vedel som, ako mám v budúcnosti pristupovať k vodcom a pracovníkom.

Hoci som tentoraz svoju vodkyňu chybne rozlíšil a nahlásil, spoznal som určité pravda-princípy o rozlišovaní falošných vodcov. Tiež som sa naučil, ako by som mal pristupovať k vodcom a pracovníkom, získal som určité poznanie o svojej vlastnej skazenej povahe a vzal si z toho ponaučenie. Bohu vďaka!