V cirkvi som vodcom tímu pre polievanie. Myslel som si, že každý, kto chce byť kvalifikovaným a schopným vodcom tímu, sa na všetko musí podujať sám, a to isté som očakával aj sám od seba. Len čo som si všimol, že v našom tíme treba niečo urobiť, bez ohľadu na to, o akú veľkú alebo malú vec išlo, som prevzal iniciatívu a urobil som to sám, a to aj niektoré všeobecné záležitosti. Dokonca som sa chopil aj úloh, ktoré mohli urobiť moji bratia a sestry, a veľkoryso som hovoril: „Ja to urobím, vy nemusíte.“ Vždy, keď sa to stalo, mal som nevysvetliteľný pocit hrdosti a cítil som, že som naozaj starostlivý a zodpovedný vodca tímu. Moji bratia a sestry za mnou časom začali chodiť vždy, keď mali nejaký problém. Môj nadriadený ma tiež chválil za to, že svoju povinnosť vykonávam celé hodiny a dokážem znášať utrpenie aj platiť cenu. Bolo veľmi potešujúce to počuť, pretože som sa vďaka tomu cítil ako skutočne schopný vodca tímu.

Neskôr prijímalo Božie dielo v posledných dňoch čoraz viac nových veriacich a ja som mal polievať oveľa viac nováčikov ako predtým. S novými veriacimi som sa nielen zhromažďoval, ale som ich aj školil, učil som ich, ako organizovať zhromaždenia, ako šíriť evanjelium a podobne. Mal som už veľmi nabitý rozvrh, ale bratia a sestry v mojom tíme navyše ešte chceli, aby som im dával pokyny, dokonca aj k organizovaniu zhromaždení pre nových veriacich. Keďže som mal toľko práce, tieto triviálne záležitosti ma často zdržiavali, čo narušilo môj rozvrh a spôsobilo, že som bol príliš zaneprázdnený a nemohol som sa venovať dokonca ani svojim pobožnostiam. Hoci som bol naozaj každý deň zaneprázdnený a nikdy som nezaháľal, príliš som nesledoval prioritné úlohy. Často to vo mne vyvolávalo pocit úzkosti, nevedel som však, čo s tým urobiť. Raz sa ma sestra, s ktorou som spolupracoval, opýtala: „Vždy hovoríš, že si zaneprázdnený, ale čo vlastne každý deň robíš?“ Keď mi moja sestra dala túto otázku, veľmi sa ma dotklo, že so mnou nesúcití. Neskôr, keď sa bratia a sestry stretli s problémami pri polievaní nových veriacich a prišli sa o tom so mnou porozprávať, hundral som si: „Toto je základný princíp, ktorý si polievači musia osvojiť. Prečo prichádzate za mnou, aby som vyriešil takéto jednoduché problémy – nemôžete sa to naučiť robiť sami? Vari sa nechcete snažiť?“ Už som sa o tieto záležitosti nechcel ďalej starať a mal som pocit, že moji bratia a sestry by ich mali riešiť samostatne. Ale potom som si pomyslel: „Ja som vodca tímu. Ak sa o tieto problémy nebudem starať a nechám bratov a sestry, aby ich riešili namiesto mňa, nepodryje to moju hodnotu ako vodcu tímu? Mohol by niekto povedať, že som si nesplnil svoju zodpovednosť a vyhýbam sa svojim povinnostiam? Ak sa to vodkyňa dozvie, mohla by povedať, že som neschopný? Nevadí – ak je to niečo, čo môžem urobiť sám, jednoducho to urobím.“ Väčšinu času som preto robil všetku prácu tímu sám, od hlavných úloh, ako je organizovanie zhromaždení a riešenie problémov nových veriacich, až po tie menšie, ako napríklad pomoc bratom a sestrám pri odovzdávaní správ a hľadanie ľudí, ktorí by sa starali o všeobecné záležitosti. Ponáhľal som sa tieto veci urobiť, aj keď sa mi do toho v skutočnosti nechcelo, aby o mne ako o vedúcom tímu nikto nepochyboval. Neviem ani opísať, aký som bol niekedy vyčerpaný, keď som riešil toľko vecí naraz. Mohol som sa jedine utešovať myšlienkami: „Som predsa vodca tímu. Vodcovia tímu musia byť ochotní tvrdo pracovať.“ A tak som naďalej bral do vlastných rúk všetky malé aj veľké záležitosti a žil v stave neustálej zaneprázdnenosti. Hoci som si vďaka tomuto naháňaniu získal obdiv a schválenie niektorých mojich bratov a sestier, v srdci som nemal pokoj ani radosť. Vždy som mal pocit, že svoju povinnosť konám neporiadne a na množstvo dôležitých úloh nemám čas, lebo som zahltený triviálnymi záležitosťami.

Raz som sa o svojich ťažkostiach zmienil vodkyni, a až keď so mnou hovorila v duchovnom spoločenstve, získal som niektoré princípy praktizovania. Spýtala sa ma: „Neberieš si na seba trochu veľa práce? Ak nenecháš bratov a sestry, aby si robili svoju prácu, a namiesto toho si všetko vezmeš na svoje plecia, určite budeš zaneprázdnený. Môžeš ich nechať praktizovať niektoré menej dôležité úlohy. Aj keď ich neurobia dobre, prácu cirkvi to veľmi neovplyvní. Ak je to naozaj práca, ktorú nevie spraviť nikto iný, potom ju musíš urobiť sám. Ak ju však vedia spraviť iní ľudia a ty im nedovolíš, aby sa o to pokúsili, alebo im nedáš šancu ju praktizovať a namiesto toho všetko vezmeš na seba, nepodceňuješ ich a nesnažíš sa len predvádzať? To je výlev skazenosti.“ Jej duchovné spoločenstvo trafilo klinec po hlavičke, pokiaľ ide o môj stav. Kedysi som si myslel, že keď robím viac, ukazujem, že nesiem bremeno. Nikdy som však neuvažoval o tom, či sú moje činy založené na princípoch, alebo či sú znehodnotené. Keď som sa nad tým zamyslel, mojím tajným motívom, prečo som vo svojej povinnosti bral všetko na seba, bolo predviesť sa, a nie niesť bremeno. V niektorých prípadoch to nebolo tak, že by iní ľudia nevedeli vykonať nejakú úlohu alebo že by na ňu nemali čas. Bolo to skôr preto, lebo som si myslel, že čím viac toho urobím, tým viac ma budú všetci schvaľovať a povedia, že som schopný vodca tímu, ktorý je vo svojej povinnosti zodpovedný a nesie bremeno. Konanie svojej povinnosti som považoval za prostriedok, ako si získať obdiv ostatných. Stále som bol „zaneprázdnený“ a „niesol bremeno“, aby som ukázal svoju hodnotu ako vodca tímu a získal si miesto v srdciach ostatných. Keďže som mal vo svojej povinnosti nesprávne úmysly a vždy som si chcel chrániť svoje postavenie, veľká časť práce tímu spočívala na mojich pleciach a moji bratia a sestry nemali žiadnu príležitosť praktizovať. A keďže som mal obmedzené možnosti, niektoré kľúčové úlohy sa nakoniec odkladali, čo poškodilo prácu cirkvi a životy mojich bratov a sestier.

Neskôr som po prečítaní Božích slov do určitej miery pochopil svoje problémy. Všemohúci Boh hovorí: „Niektorí ľudia o sebe svedčia pomocou reči a vravia určité slová, ktorými sa predvádzajú, zatiaľ čo iní ľudia používajú správanie. Aké sú prejavy toho, keď človek používa správanie, aby o sebe svedčil? Navonok sa správa spôsobom, ktorý sa skôr zhoduje s predstavami ľudí a priťahuje ich pozornosť. Ľudia považujú toto správanie za celkom ušľachtilé a skôr v súlade s morálnymi normami. Vyvoláva v nich dojem, že daný človek je čestný a má integritu, naozaj miluje Boha, je veľmi zbožný, má skutočne bohabojné srdce a je to niekto, kto sa usiluje o pravdu. Navonok často vykazuje nejaké dobré správanie, aby ľudí zavádzal – nezaváňa to aj vyvyšovaním sa a svedčením o sebe? Ľudia sa zvyčajne vyvyšujú a svedčia o sebe prostredníctvom slov a pomocou zrozumiteľnej reči, aby vyjadrili, ako sa líšia od masy a že majú múdrejšie názory než ostatní, aby si ich ľudia vážili a vzhliadali k nim. Existujú však aj metódy, ktoré nezahŕňajú explicitnú reč, pričom ľudia namiesto toho používajú vonkajšie praktiky, aby svedčili, že sú lepší než ostatní. Tieto druhy praktizovania sú dobre premyslené, nesú so sebou motív a určitý zámer a sú dosť účelné. Boli zabalené a spracované tak, aby ľudia videli niektoré správania a praktiky, ktoré sú v súlade s ľudskými predstavami, ktoré sú ušľachtilé, zbožné a zodpovedajú svätej slušnosti, a ktoré dokonca milujú Boha, sú bohabojné a v zhode s pravdou. Tak sa dosahuje rovnaký cieľ povyšovania, podávania svedectva o sebe samom a nútenia ľudí, aby o nich mali vysokú mienku a uctievali ich. Stretli ste sa niekedy s niečím takým alebo videli ste niečo také? Máte takéto prejavy? Sú tieto veci a táto téma, o ktorej diskutujem, oddelené od skutočného života? V skutočnosti nie sú. … Niektorí ľudia pijú kávu, aby si večer zvýšili energiu a pripravili sa na ponocovanie pri konaní svojich povinností. Bratia a sestry sa obávajú o ich zdravie a varia im kuraciu polievku. Keď dojedia polievku, títo ľudia povedia: ‚Vďaka Bohu! Zažil som Božiu milosť. Nezaslúžim si to. Teraz, keď som dojedol túto kuraciu polievku, musím byť efektívnejší pri konaní svojich povinností!‘ V skutočnosti pokračujú v konaní svojich povinností rovnakým spôsobom ako zvyčajne, bez akéhokoľvek zvýšenia efektivity. Nepredstierajú? Predstierajú a tento typ správania ich tiež skryto povyšuje a svedčí o nich samotných; výsledkom je to, že ľudia ich schvaľujú, majú o nich vysokú mienku a stávajú sa ich oddanými nasledovníkmi. Ak majú ľudia takúto mentalitu, nezabudli na Boha? Už viac nemajú Boha v srdci, tak na koho myslia deň a noc? Je to ich ‚dobrý vodca‘, ich ‚milovaný‘. Niektorí antikristi sú na povrchu veľmi láskaví k väčšine ľudí a pri rozprávaní používajú techniky, aby ľudia videli, že sú láskaví, a boli ochotní sa k nim priblížiť. Žiarivo sa usmievajú na každého, kto sa k nim priblíži a začne sa s nimi baviť, a s týmito ľuďmi hovoria veľmi jemným tónom. Aj keď vidia, že niektorí bratia a sestry konali bez princípov, čím poškodili záujmy cirkvi, ani najmenej ich neorezávajú, len ich nabádajú, utešujú a lichotia im, keď konajú svoje povinnosti – lichotia a lichotia ľuďom, až kým neprivedú všetkých pred seba. Ľudia sú postupne dojatí týmito antikristmi; každý veľmi schvaľuje ich milujúce srdce a nazýva ich ľuďmi, ktorí milujú Boha. Nakoniec ich všetci uctievajú a vyhľadávajú ich duchovné spoločenstvo vo všetkých záležitostiach, hovoria týmto antikristom všetky svoje najvnútornejšie myšlienky a pocity, až do tej miery, že sa už ani nemodlia k Bohu ani nehľadajú pravdu v Božích slovách. Nezaviedli antikristi týchto ľudí? To je ďalší spôsob, ktorý antikristi používajú na zavádzanie ľudí. Keď sa zapájate do týchto správaní a praktík alebo prechovávate tieto úmysly, uvedomujete si, že v tom je problém? A keď si to uvedomíš, môžeš zmeniť smer svojich činov? Ak dokážeš nad sebou uvažovať a cítiť pravú ľútosť, keď si uvedomíš a preskúmaš, že tvoje správanie, praktizovanie alebo úmysly sú problematické, dokazuje to, že si zmenil svoj smer.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Štvrtý bod) Vďaka zjaveniu Božích slov som videl, že ľudia si navonok osvojujú rôzne „dobré“ správanie, ktoré zodpovedá ľudským predstavám, aby si získali obdiv a uznanie druhých, ale toto správanie je v podstate len spôsobom, ako sa skryto vyvyšovať a svedčiť o sebe, čo je veľmi pokrytecké a ľudí to môže ľahko zavádzať. Keď som sa nad tým zamyslel, videl som, že som takýto typ človeka. Navonok sa zdalo, že som zaneprázdnený každodenným vykonávaním svojej povinnosti, znášaním utrpenia, platením ceny a tým, že som všetko bral na seba – zdalo sa, že som kvalifikovaný a schopný vodca tímu. Ale za tým všetkým som ukrýval svoj vlastný opovrhnutiahodný tajný zámer, ktorým bolo získať si obdiv ľudí. Myslel som na to, ako sa ma bratia a sestry chodili pýtať na najrôznejšie záležitosti, veľké aj malé, a ako sa spoliehali, že všetko vyriešim. Skutočnosť bola taká, že o niektorých z týchto problémov mohli diskutovať a vyriešiť ich bez môjho zaangažovania. Ale pomyslenie na to, ako mi všetci dôverovali a obdivovali ma, ma viedlo k tomu, aby som naše pracovné priority odsunul bokom a všetko robil sám, aj keď som na to nemal čas, len aby som ochránil svoju hrdosť a postavenie. Keď som niekedy vynechal jedlo, aby som mohol zorganizovať zhromaždenie pre nových veriacich, moje sestry na mňa naliehali, aby som sa išiel najesť. V skutočnosti ma tajne tešila myšlienka, že vidia, že som taký zaneprázdnený povinnosťami, že ani nejem. Myslel som si, že ma musia obdivovať a myslieť si, že naozaj dokážem znášať utrpenie a platiť cenu a že som schopný vodca tímu. Vďaka tomu, že som bol „zaneprázdnený“, som si užíval aj rôzne „privilégiá“ a získaval sympatie ostatných, ktoré som využíval na zakrytie niektorých svojich odchýlok a nedostatkov. Keď som napríklad nenapísal článok so svedectvom o životných skúsenostiach, odôvodnil som si to tým, že som bol príliš zaneprázdnený. Keď niektoré úlohy tímu, za ktoré som bol zodpovedný, neboli hotové načas, doprial som si pohodlie a povedal, že dôvodom bola moja prílišná zaneprázdnenosť. A keď sa v mojej povinnosti objavili odchýlky a chyby a pri polievaní nových veriacich som nedosahoval dobré výsledky, bratom a sestrám som ponúkol rovnakú výhovorku, aby na mňa brali ohľad. Takto som bol celý deň zaneprázdnený a ukazoval ľuďom, že som dobrý vodca tímu s nabitým programom. Nielenže ma ocenil môj nadriadený, no ešte ma aj niektorí bratia a sestry obdivovali a spoliehali sa na mňa. A pritom som zároveň zakrýval odchýlky a chyby vo svojej práci. Moje úmysly boli naozaj opovrhnutiahodné! Premýšľal som, prečo za mnou bratia a sestry radi chodili, keď čelili problémom, a spoliehali sa, že všetko urobím – bolo to najmä preto, že som sa snažil všetko vziať na seba. Moji bratia a sestry ma obdivovali, mal som miesto v ich srdciach a vždy, keď sa stretli s problémami, nemodlili sa a nespoliehali sa na Boha ani nehľadali pravdu-princípy, ale prišli sa spýtať mňa. Takáto zaneprázdnenosť bola vlastne len svojvoľným konaním. Skryto som sa predvádzal, získaval si srdcia ľudí a držal som ich ďalej od Boha.

Vtedy som si spomenul na úryvok Božích slov, ktorý som raz čítal: „Niektorí ľudia sa zdajú byť dosť nadšení vo svojej viere v Boha. Radi sa venujú záležitostiam cirkvi a starajú sa o ne a vždy sa ženú vpred. A predsa, nečakane sklamú všetkých, keď sa stanú vodcami. Nesústredia sa na riešenie praktických problémov Božieho vyvoleného národa a namiesto toho robia všetko pre to, aby konali v záujme svojej vlastnej reputácie a postavenia. Radi sa predvádzajú, aby si ich ostatní vážili, a stále hovoria o tom, ako sa vydávajú a trpia pre Boha, no nevkladajú svoju snahu do usilovania sa o pravdu a do vstupu do života. To nie je to, čo od nich každý očakáva. Hoci sú zaneprázdnení svojou prácou, predvádzajú sa pri každej príležitosti, kážu nejaké slová a učenia, získavajú úctu a uctievanie niektorých ľudí, zavádzajú srdcia ľudí a upevňujú svoj status, čo z toho nakoniec vyplýva? Bez ohľadu na to, či títo ľudia používajú malé láskavosti na podplácanie iných alebo sa chvália svojimi darmi a schopnosťami, alebo používajú rôzne metódy na zavádzanie ľudí a tým si získavajú ich dobrú mienku, bez ohľadu na to, akú metódu používajú na to, aby si získali srdce ľudí a obsadili si v ňom miesto, čo stratili? Stratili príležitosť získať pravdu pri konaní povinností vodcu. Zároveň, v dôsledku ich rôznych prejavov, nahromadili aj zlé skutky, ktoré privodia ich konečný výsledok. Bez ohľadu na to, či používajú malé láskavosti na podplácanie a chytanie ľudí alebo sa predvádzajú, alebo používajú masky na zavádzanie ľudí, a bez ohľadu na to, koľko výhod a koľko uspokojenia z toho zdanlivo navonok získavajú, keď sa na to teraz pozrieme, je táto cesta správna? Je to cesta usilovania sa o pravdu? Je to cesta, ktorá môže priniesť človeku spásu? Zjavne nie. Bez ohľadu na to, aké chytré sú tieto metódy a triky, nemôžu oklamať Boha a Boh ich nakoniec všetky odsúdi a znenávidí, pretože za týmito správaniami sa skrýva ľudská ambícia a postoj a podstata protivenia sa Bohu. Boh by vo svojom srdci nikdy neuznal týchto ľudí ako tých, ktorí konajú svoje povinnosti, a namiesto toho by ich definoval ako zlosynov. Aký rozsudok vynáša Boh pri zaobchádzaní so zlosynmi? ‚Odíďte odo Mňa, vy, ktorí páchate neprávosť.‘ Keď Boh hovorí: ‚Odíďte odo Mňa‘, kam chce, aby takí ľudia išli? Odovzdáva ich satanovi, na miesta obývané zástupmi satanov. Aký je pre nich konečný dôsledok? Zlí duchovia ich umučia na smrť, čo znamená, že ich pohltí satan. Boh nechce týchto ľudí, čo znamená, že ich nespasí; nie sú to Božie ovečky, nieto ešte Jeho nasledovníci, takže nie sú medzi tými, ktorých spasí. Takto Boh definuje týchto ľudí. Aká je teda prirodzenosť snahy získať si srdcia iných? Je to kráčanie po ceste antikrista; je to správanie a podstata antikrista. Ešte vážnejšia je podstata súperenia s Bohom o Jeho vyvolený národ; takí ľudia sú nepriateľmi Boha. Takto sa definujú a kategorizujú antikristi a je to úplne presné.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Prvý bod: Snažia sa nakloniť si ľudí) Božie slová presne zjavili môj problém. Odkedy som sa stal vodcom tímu, snažil som sa brať všetko na seba. Navonok som bol chápavý a ohľaduplný vodca tímu, ktorý aktívne pomáhal svojim bratom a sestrám so všetkým, čo bolo potrebné urobiť, ale mojím skutočným zámerom a cieľom bolo robiť veci, ktoré slúžili mojej vlastnej povesti a postaveniu, a získať si srdcia ľudí aj ich obdiv. Bol to druh podvodu a klamstva! Bol som ako úradníci pod veľkým červeným drakom, ktorí klamú obyčajných ľudí tým, že pod zámienkou „služby ľuďom“ trochu pracujú len preto, aby vyzerali dobre, aby si ich ľudia vážili a spievali na nich ódy. Bol som presne taký istý – navonok som bol zaneprázdnený vykonávaním svojej povinnosti, ale tajne som chcel, aby si ľudia mysleli, že tvrdo pracujem, a aby ma obdivovali a uctievali. Keďže som všetko bral na seba, nikto iný nemal práve najlepšiu šancu praktizovať svoje povinnosti. Napriek tomu ma obdivovali natoľko, že vždy, keď sa stretli s nejakými problémami, nehľadali Boha, ale spoliehali sa na mňa, že ich vyriešim. Vo svojich srdciach nemali miesto pre Boha. Svoju povinnosť som vôbec nevykonával správne! Očividne som konal zlo a kráčal po ceste antikrista! Modlil som sa k Bohu a prosil Ho, aby ma viedol pri hľadaní pravdy-princípov, aby som vyriešil svoje problémy a prestal konať na základe svojej skazenej povahy.

Neskôr som si prečítal ďalší úryvok Božích slov: „Pri plnení svojej povinnosti sa od teba nevyžaduje, aby si zvládol všetko sám, a nemusíš sa ani upracovať k smrti, byť ‚jediným kvetom v rozkvete‘ či samorastom; skôr sa musíš naučiť spolupracovať s ostatnými v harmónii a urobiť všetko, čo môžeš, aby si splnil svoje záväzky a vynaložil všetku svoju energiu. To znamená vykonávať svoju povinnosť. Vykonávať svoju povinnosť znamená vynaložiť všetku moc a svetlo, ktoré máš, aby si dosiahol výsledok. To stačí. Nesnaž sa vždy predvádzať, vždy hovoriť veľkolepé veci a robiť veci sám. Mal by si sa naučiť spolupracovať s ostatnými a mal by si sa viac zamerať na počúvanie návrhov ostatných a objavovanie ich silných stránok. Takto bude spolupráca v harmónii jednoduchá. Ak sa vždy snažíš predvádzať a presadzovať svoje slová, nespolupracuješ v harmónii. Čo robíš? Spôsobuješ vyrušenie a podkopávaš ostatných. Spôsobovať vyrušenie a podkopávať ostatných znamená hrať rolu satana; nie je to vykonávanie povinnosti. Ak vždy robíš veci, ktoré spôsobujú vyrušenie a podkopávajú ostatných, potom bez ohľadu na to, koľko úsilia vynaložíš alebo ako sa staráš, Boh si to nebude pamätať. Môžeš mať málo síl, ale ak si schopný pracovať s ostatnými, dokážeš prijať vhodné návrhy, máš správne motivácie a dokážeš chrániť prácu Božieho domu, potom si správny človek. Niekedy môžeš jednou vetou vyriešiť problém a prospieť všetkým; niekedy, po tom, čo v duchovnom spoločenstve hovoríš o jedinom vyhlásení pravdy, má každý cestu k praktizovaniu a dokáže harmonicky spolupracovať, všetci sa snažia o spoločný cieľ a zdieľajú rovnaké názory a postoje, a tak je práca obzvlášť efektívna. Aj keď si nikto nemusí pamätať, že si hral túto rolu, a ty nemusíš mať pocit, že si vynaložil veľa úsilia, Boh uvidí, že si človek, ktorý praktizuje pravdu, človek, ktorý koná podľa princípov. Boh si zapamätá, že si to tak robil. Tomu sa hovorí verne vykonávať svoju povinnosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Náležité plnenie si povinnosti si vyžaduje harmonickú spoluprácu) Na základe Božích slov som jasne videl svoje problémy a našiel som niekoľko ciest praktizovania. Ak som chcel riadne vykonávať svoju povinnosť, musel som sa naučiť harmonicky spolupracovať s ostatnými a zamerať sa na to, aby som im umožnil využívať ich silné stránky. Konanie jedného človeka má svoje hranice – nikto nedokáže urobiť všetku prácu sám. Dobré výsledky vo svojich povinnostiach môžeme dosiahnuť len vtedy, keď sme všetci jedno telo a jedna duša a využijeme všetky svoje silné stránky. Iba keď majú ľudia správne úmysly, a to chrániť cirkevnú prácu, vykonávajú svoje povinnosti v súlade s Božími úmyslami. Je to oveľa účinnejšie, ako keď sa všetkej práce ujme jeden človek. V minulosti ma vyčerpávalo, keď som sa zaneprázdnene naháňal a snažil sa byť jedinou žiariacou hviezdou, a navyše som si svoje povinnosti neplnil správne. Silné stránky mojich bratov a sestier zostávali nevyužité a veľa dôležitej práce sa odkladalo. Vďaka porovnaniu zjavenia Božích slov s mojím vlastným správaním som konečne pochopil, prečo Boh hovorí, že keď sa človek vo svojej povinnosti neustále predvádza a nespolupracuje harmonicky s ostatnými, narúša prácu cirkvi.

Potom som vedome uviedol Božie slová do praxe. Prácu som rozdelil logickým spôsobom: prevzal som zodpovednosť najmä za sledovanie kľúčových úloh a ostatné práce som prideľoval vhodným bratom a sestrám na základe ich odborných znalostí. Keď sa ostatní stretli s problémami, ktoré nedokázali vyriešiť, všetci sme spolu hľadali princípy. Keď bratia a sestry princípy pochopili, prirodzene mali smer a cestu, ako vykonávať svoje povinností. Teraz, keď už nejaký čas uvádzam Božie slová do praxe, zisťujem, že moji bratia a sestry nesú vo svojich povinnostiach väčšie bremeno ako predtým. Dokážu prevziať iniciatívu a hľadať princípy, aby vyriešili niektoré problémy, a vďaka tomu, že sa spoliehajú na Boha, vedia samostatne vyriešiť niektoré úlohy. Keď sa niekedy pri úlohách, za ktoré som zodpovedný, stretnem s ťažkosťami, hľadám pomoc aj u svojich bratov a sestier a veľa takto získam. Náš tím vďaka takejto spolupráci dosahuje v práci čoraz lepšie výsledky. Bratia a sestry dokážu v rôznej miere praktizovať a dosiahli určitý pokrok. Cítim sa oveľa uvoľnenejší a pokojnejší. Postupne som si začal nachádzať čas na uvažovanie o problémoch vo vlastnej práci a opäť som začal normálne písať články so skúsenostnými svedectvami. Už nevyzerám tak zaneprázdnene ako kedysi, ale ľahšie identifikujem odchýlky a problémy v práci a som vo svojej povinnosti efektívnejší.