Bol som dosť zaneprázdnený konaním svojej povinnosti a už dlho som sa nestretol so žiadnym orezaním ani disciplinovaním. Každý deň som okrem pravidelných duchovných pobožností, jedenia a pitia Božích slov a počúvania chválospevov len konal svoju povinnosť. Na konci dňa som si neosvojil žiadne ponaučenia a ani som nevedel, ako si ich mám osvojiť. Každý deň som prežíval v takomto zmätku a vo vnútri som sa cítil prázdny. Po čase som mal pocit, že môj život sa nikam neposunul a v žiadnom ohľade nevstúpil do pravdy. Všetko zostalo len na úrovni slov a učení a to ma veľmi trápilo. Jedného dňa som si prečítal Božie slová: „Na akom základe vzniká nádej na spásu? Vzniká na základe tvojej schopnosti snažiť sa o pravdu, premýšľať o nej a vkladať do nej úsilie vo všetkom, čo sa udeje. Iba na tomto základe môžeš pochopiť pravdu a praktizovať ju, aby si dosiahol spásu. Lenže ak si vždy, keď sa niečo deje, len pozorovateľom, ktorý nehodnotí, necharakterizuje a nevyjadruješ žiadne osobné názory, a buď na nič nemáš názor, alebo ho nevyjadruješ ani vtedy, keď ho máš, potom nevieš, či je správny alebo nie, a iba ho v mysli držíš pod zámkou a premýšľaš o ňom, potom skončíš tak, že pravdu vôbec nezískaš. Porozmýšľaj o tom. Je to ako sedieť na obrovskej hostine a zároveň trpieť veľkým hladom. Nie si na poľutovanie? Ak si v Božie dielo veril desať rokov, no celý ten čas si bol iba pozorovateľom, alebo ak si veril dvadsať či tridsať rokov a tiež si celý ten čas bol iba pozorovateľom, tak sa nakoniec stane, že keď príde čas určiť tvoj výsledok, skóre, ktoré Boh priradí tvojmu záznamu, budú dva body a ty tak budeš dvojnásobným hlupákom, ktorý si sám zničil príležitosť získať pravdu aj nádej na spásu boli. Nakoniec ťa označia za dvojnásobného hlupáka, a dobre ti tak, no nie? (Áno.) Aké je tajomstvo, vďaka ktorému sa človek nestane dvojnásobným hlupákom? (Tajomstvo spočíva v tom, že nebude iba pozorovateľom.) Nebuď pozorovateľom. Veríš v Boha, takže na získanie pravdy musíš zažiť Božie dielo. Niektorí sa možno spýtajú: ‚Takže chcete, aby som sa do všetkého zapájal? Ale ľudia hovoria: „Nekomentuj to, čo sa ťa netýka.“‘ Ak ťa niekto žiada, aby si sa zapájal, znamená to, že ťa žiada, aby si hľadal pravdu a aby si sa poučil z vecí, s ktorými sa stretávaš. Keď sa napríklad stretneš s určitým typom človeka, musíš sa naučiť rozlišovať ho pomocou jeho prejavov a vecí, ktoré robí. Ak porušuje pravdu, musíš rozlíšiť, čo z toho, čo urobil, porušuje pravdu. Ak iní hovoria, že je istý človek zlý, musíš rozlíšiť, čo povedal a urobil a aké prejavy zla má, že ho označujú za zlého človeka. Ak iní hovoria, že tento človek neháji záujmy Božieho domu a že na jeho úkor pomáha cudzím ľuďom, mal by si zistiť, čo tento človek robí. Ibaže keď to zistíš, nestačí tieto veci len vedieť. Musíš sa aj zamyslieť: ‚Mohol by som čosi také robiť aj ja? Keby ma nikto neupozornil, možno by som to isté robil aj ja, a nemal by som potom rovnaký výsledok ako tento človek? Nie je to nebezpečné? Našťastie mi Boh pripravil toto prostredie, aby ma varoval, čo je pre mňa tá najväčšia ochrana!‘ Keď sa nad tým zamyslíš, uvedomíš si jednu vec: nemôžeš nasledovať cestu, po ktorej tento typ človeka kráča, nemôžeš byť týmto typom človeka, musíš sa napomenúť. Bez ohľadu na to, s čím sa stretneš, musíš sa z toho poučiť. Ak niektorým veciam úplne nerozumieš a v srdci cítiš, že sú zvláštne, mal by si sa na ne pýtať, niečo si o nich zistiť a hľadaním pravdy prísť na pravý stav vecí. Nie je to zvedavosť; je to serióznosť. A byť seriózny neznamená robiť veci mechanicky alebo nasledovať stádo – je to postoj preberania zodpovednosti, ktorý znamená, že si človek ujasní problémy a potom hľadá pravdu, aby ich vyriešil, takže má cestu praktizovania, schopnosť praktizovať presne a aj pocit pokoja a pohody, keď sa s rovnakým druhom situácie stretne znova. Seriózny si vtedy, keď vychádzaš z princípu, že sa snažíš pochopiť fakty a pravý stav vecí, získať z nich pravdu a naučiť sa, ako máš nazerať na ľudí a veci namiesto toho, aby si nasledoval iných a vo všetkom išiel s prúdom. Jedine serióznym konaním môžeš začať praktizovať pravdu a riešiť veci na základe princípov. Tí, ktorí nie sú seriózni, môžu mať tendenciu nasledovať iných ľudí a ísť s prúdom, čím pravdepodobne porušujú pravdu-princípy.“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (2)) Božie slová ukázali ľuďom cestu, ako sa usilovať o pravdu. Spočíva v tom, aby sme sa poučili od ľudí, z udalostí a vecí, s ktorými sa denne stretávame. Či už ide o niečo, čo vidíme, počujeme alebo osobne zažívame, mali by sme v tom hľadať pravdu. Najmä keď vidíme, že niekto vyrušuje a narúša prácu cirkvi, nemôžeme len zo zvedavosti počúvať a nechať to tak. Namiesto toho by sme mali aktívne pochopiť konkrétne správanie danej osoby, hľadať pravdu, aby sme získali schopnosť rozlišovať, a poučiť sa z toho. Pritom by sme mali uvažovať, ako sa môžeme vyhnúť rovnakým chybám a nevyrušovať a nenarúšať prácu cirkvi. Len tak môžeme pochopiť pravdu a poučiť sa. Premýšľal som o tom, ako Boh vyjadruje toľko právd a usporadúva rôzne osoby, udalosti, veci a prostredia, aby sme sa cvičili vo vstupovaní do pravdy-reality. Keď sa napríklad v cirkvi zjavia zlí ľudia, falošní vodcovia a antikristi, slúži to na to, aby sme sa cvičili v nazeraní na ľudí a udalosti podľa Božích slov. Ja som však k ľuďom, udalostiam a veciam okolo seba nepristupoval seriózne. Nech sa dialo čokoľvek, len som počúval a potom to nechal tak. Každý deň som sa vždy venoval veciam povrchne a môj život sa nerozvíjal. Ak by som takto pokračoval, môj život by utrpel veľkú stratu. Keď som nad tým uvažoval, vo vnútri som mal jasnejšie a od tej chvíle som chcel začať praktizovať pravdu podľa Božích slov.

Nečakane som v ten istý deň videl, že sestra Winnie náhle opustila všetky pracovné skupiny. Rozmýšľal som, či ju prepustili. Premýšľal som o tom, čo Boh hovoril v duchovnom spoločenstve, a uvedomil som si, že chce, aby sme boli zvedaví na veci, ktoré sa dejú okolo nás v každodennom živote, zapájali sa, hľadali pravdu, poučili sa z nich a neboli len pozorovateľmi. Opýtal som sa teda niekoľkých bratov a sestier na dôvod jej prepustenia. Dozvedel som sa, že bola arogantná a rada poučovala druhých. Odkedy sa ujala úlohy nadriadenej, kedykoľvek videla, že efektivita pri povinnostiach bratov a sestier klesá, poučovala ich bez toho, aby rozlišovala medzi správnym a nesprávnym. Niektorí bratia a sestry sa báli, vždy keď chcela sledovať ich prácu, a veľa sa na ňu sťažovali. Keď predkladali návrhy, neprijala ich a namiesto toho im ostro vynadala. Všetci sa ňou cítili byť obmedzovaní a jeden po druhom jej správanie nahlasovali. Jej povinnosť navyše neprinášala žiadne ovocie, a tak ju cirkev podľa princípov prepustila. Jej konanie ma prekvapilo. Nepredpokladal som, že je taká arogantná, že môže ľudí svojvoľne poučovať a obmedzovať a priamo ovplyvňovať prácu cirkvi na evanjeliu. To, že ju prepustili, bola Božia spravodlivosť. Bolo to tiež s cieľom ochrániť prácu cirkvi a záujmy bratov a sestier. Potom som uvažoval o sebe. Mal som rovnaký problém s poučovaním druhých ako Winnie? Spomenul som si na skúsenosť spred dvoch rokov. Vtedy som praktizoval konanie svojej povinnosti ako vodca. Keď mali bratia a sestry ťažkosti alebo boli v zlom stave, prichádzali za mnou pre duchovné spoločenstvo a ja som sa s nimi podľa ich stavov podelil o svoje skúsenosti. To im do istej miery pomohlo. Sestra Rita, ktorá so mnou spolupracovala, ma často prosila o radu, keď sa stretla s problémami, ktoré nechápala. Začal som mať pocit, že mám nejakú pravdu-realitu a že dokážem ľudí vnímať lepšie než ostatní. Susanne a Tiffany nejaký čas nespolupracovali harmonicky. Susanne často hlásila problémy, ktoré mala Tiffany, a aj Tiffany neraz povedala niečo zlé o Susanne. Myslel som si, že obe mali problémy a nehľadali pravdu ani o sebe neuvažovali. Raz Susanne opäť nahlásila, že Tiffany pri svojej povinnosti nedodržiava princípy. Bez toho, aby som chápal skutočnú situáciu, som predpokladal, že Susanne opäť len vyrýva, a prísne som ju poučil: „Prečo nad sebou neuvažuješ? Stále sa sústredíš na iných, držíš sa ich chýb a nenecháš to tak. Vy dve sa neustále navzájom obviňujete. Nie sú to len slovné prestrelky? Narúša a vyrušuje to cirkevný život!“ Neskôr som zistil, že Susannina sťažnosť bola oprávnená, ale po mojom „orezaní“ sa priveľmi bála nahlásiť akékoľvek Tiffanino porušenie princípov. Tiffany nakoniec konala v rozpore s princípmi a práci cirkvi spôsobila značné straty. Keď som videl, že moje orezanie bez princípov len prinieslo škody iným a spôsobilo vyrušenia, uvedomil som si, že prepustenie Winnie bolo varovaním a napomenutím aj pre mňa. Vedel som, že mám v tomto ohľade veľmi skazenú povahu, preto som sa v srdci modlil a prosil Boha, aby ma viedol k pochopeniu pravdy a lepšiemu poznaniu samého seba, aby som už viac neškodil bratom a sestrám.

Jedného dňa som si všimol, že sestra Lorna nevytvorila veľa návrhov, a pomyslel som si, že už nejaký čas je v navrhovaní málo efektívna. Už predtým som sa s ňou podelil o niekoľko dobrých metód a spôsobov, ale jej efektivita sa zatiaľ veľmi nezlepšila. Mal som pocit, že len koná svoju povinnosť bez akéhokoľvek bremena a nesnaží sa zlepšiť. Keď som o tom rozmýšľal, začal som pociťovať nával hnevu a chcel som ju konfrontovať s jej problémami. Práve keď som sa ju chystal kritizovať, som si však spomenul, že Winnie rada náhodne karhala ľudí, v dôsledku čoho sa pri konaní povinností cítili byť obmedzovaní. Pomyslel som si: „Čo ak Lorna nie je vo svojej povinnosti nedbanlivá, ale má iné ťažkosti? Neobmedzilo by ju, keby som ju obvinil bez toho, aby som pochopil, čo sa deje? Najprv by som sa jej mal na jej povinnosť opýtať.“ Vtedy som sa dozvedel, že Lorna naozaj chcela konať svoju povinnosť dobre, ale pre svoju nižšiu kvalitu a nepochopenie princípov sa pri niektorých detailoch často zasekávala. Metódy, ktoré som ju naučil, nedokázala pružne aplikovať, čo viedlo k jej nízkej efektivite. Na základe jej ťažkostí som jej potom dal niekoľko skutočných usmernení. Neskôr sa jej efektivita zlepšila na určitú úroveň. Potom som si pomyslel: „Našťastie som jej hneď nevynadal, pretože by som jej ublížil.“ Hľadal som teda pravdu a uvažoval som o svojich vlastných problémoch.

Počas duchovnej pobožnosti som si prečítal Božie slová: „Môžeš ľudí priviesť k tomu, aby pochopili pravdu a vstúpili do reality, ak im len kážeš slová a učenia, ktorými ich poučuješ a orezávaš? Ak to, o čom hovoríš v duchovnom spoločenstve, nie je praktické, ak sú to len slová a učenia, potom je jedno, ako veľmi ich budeš orezávať a poučovať, bude to nanič. Myslíš si, že to, že sa ťa ľudia boja a robia, čo im povieš, a neodvážia sa namietať, je to isté ako keď chápu pravdu a sú podriadení? Je to veľká chyba; vstup do života nie je taký jednoduchý. Niektorí vodcovia sú ako noví riaditelia, ktorí sa snažia urobiť silný dojem, snažia sa vnútiť Božím vyvoleným svoju práve nadobudnutú autoritu, aby sa im všetci podriadili, a myslia si, že im to uľahčí prácu. Ak ti chýba pravda-realita, potom sa čoskoro zjaví tvoje pravé duchovné postavenie, odhalí sa tvoja pravá tvár a ľahko by si mohol byť vyradený. Pri niektorých administratívnych prácach je trochu orezávania a disciplinovania prijateľné. Ak však nie si schopný byť v duchovnom spoločenstve s pravdou, nakoniec aj tak nedokážeš riešiť problémy a ovplyvní to výsledky práce. Ak neustále poučuješ ľudí a obviňuješ ich bez ohľadu na to, aké problémy sa v cirkvi objavia – ak nerobíš nič iné, len sa vždy správaš nevrlo – potom sa odhaľuje tvoja skazená povaha a ty ukazuješ škaredú tvár svojej skazenosti. Ak budeš stáť stále na piedestáli a takto poučovať ľudí, potom ľudia časom prestanú byť schopní prijímať od teba životné zaopatrenie, nezískajú nič praktické a namiesto toho ťa budú nenávidieť a budú z teba znechutení. Okrem toho niektorí ľudia s chýbajúcou schopnosťou rozlišovať budú pod tvojím vplyvom rovnako poučovať a orezávať ďalších. Rovnako sa budú hnevať a strácať nervy. Nielenže nebudeš schopný riešiť problémy ľudí – zároveň budeš podporovať ich skazené povahy. A nevedie ich to na cestu smerujúcu do záhuby? Nie je to skutok zla? Vodca by mal viesť predovšetkým tým, že v duchovnom spoločenstve hovorí o pravde a poskytuje život. Ak budeš stáť stále na piedestáli a poučovať ostatných, budú schopní pochopiť pravdu? Ak takto budeš pracovať nejaký čas, keď ľudia začnú jasne vidieť, aký si, opustia ťa. Môžeš takouto prácou priviesť ľudí pred Boha? Určite nemôžeš; jediné, čo ňou môžeš dosiahnuť, je zbabrať dielo cirkvi a spôsobiť, že celý Boží vyvolený národ ťa bude nenávidieť a opustí ťa.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Z Božích slov som pochopil, že pri konaní našej práce nemôžeme ľudí jednoducho hlava-nehlava orezávať a poučovať. Musíme brať do úvahy skutočné pozadie a reálnu situáciu. Ak ide o vyrušovanie a narúšanie práce cirkvi alebo poškodzovanie záujmov Božieho domu, potom je danú osobu možné orezať alebo prepustiť a preradiť. Ak však nejaký brat alebo sestra nerozumie pravde-princípom a to vedie k určitým odchýlkam a problémom pri konaní ich povinností, alebo ak ich skazená povaha spôsobuje slabé výsledky konania ich povinností, potom musíme viac hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a poskytnúť im radu a pomoc, vďaka čomu uvidia svoje problémy a budú mať cestu praktizovania. Ak sa vždy nahneváme a budeme ľudí poučovať bez ohľadu na situáciu alebo pozadie, nielenže to nevyrieši ich skutočné problémy a ťažkosti, ale bude ich to aj obmedzovať a negatívne ovplyvňovať prácu. Keď som napríklad videl, že Lornina efektivita pri konaní povinnosti sa nezlepšila a že už nejaký čas neurobila výrazný pokrok, predpokladal som, že do toho nedáva srdce, a v duchu som zjavil unáhlenosť a chcel som jej dať lekciu. V skutočnosti však aj ona chcela dobre konať svoju povinnosť; išlo len o to, že úroveň jej kvality bola nižšia a úplne nechápala princípy, čo viedlo k jej nízkej efektivite pri konaní povinnosti. Potrebovala odo mňa väčšiu pomoc. Keby som ľudí orezával a poučoval bez toho, aby som bral do úvahy pozadie, alebo kvalitu a duchovné postavenie každého človeka, nielenže by som im nepomohol, ale mohol by som ich aj obmedziť, v dôsledku čoho by začali byť negatívni a skľúčení a nedokázali by riadne konať svoju povinnosť. Nebolo by to narúšanie? Časom by ma bratia a sestry pravdepodobne rozpoznali a odmietli. To mi pripomenulo Winnie. Vždy, keď videla, že bratia a sestry robia veci, ktoré neboli v súlade s jej želaniami, alebo keď robili pri svojej práci drobné chyby, uplatňovala svoje postavenie a poučovala ich. Oni sa preto cítili obmedzení, takže sa báli vždy, keď počuli, že príde skontrolovať ich prácu. Svojím svojvoľným orezávaním vážne narúšala a vyrušovala prácu na evanjeliu, čo viedlo k rozsiahlym sťažnostiam a početným hláseniam proti nej. Nakoniec ju cirkev na základe princípu prepustila. Ukázalo to, že konanie, ktoré nie je v súlade s pravdou, a poučovanie ľudí podľa vlastnej vôle môže mať veľmi vážne následky.

Opäť som sa zamyslel: Prečo som mal sklon bez rozmyslu poučovať druhých? Aká hlavná príčina za tým bola? Hľadal som teda Božie slová, ktoré s tým súviseli, a narazil som na tento úryvok: „Arogancia je koreňom ľudskej skazenej povahy. Čím sú ľudia arogantnejší, tým viac sú nerozumní, a čím viac sú nerozumní, tým sú náchylnejší odporovať Bohu. Aký vážny je tento problém? Ľudia s arogantnou povahou považujú všetkých ostatných pod svoju úroveň, ale najhoršie zo všetkého je, že sa dokonca vyvyšujú aj nad Boha a nemajú bohabojné srdcia. Aj keď sa môže zdať, že ľudia veria v Boha a nasledujú Ho, vôbec s Ním nezaobchádzajú ako s Bohom. Stále majú pocit, že vlastnia pravdu a majú o sebe veľmi vysokú mienku. To je podstata a koreň arogantnej povahy, ktorá pochádza od satana. Problém arogancie sa preto musí vyriešiť. Mať pocit, že sme lepší než ostatní – to je banálna záležitosť. Rozhodujúce je, že arogantná povaha človeku bráni podriadiť sa Bohu, Jeho zvrchovanosti a Jeho opatreniam; takýto človek má vždy sklon súťažiť s Bohom o moc a ovládať ostatných. Takýto druh človeka nemá ani trochu bohabojné srdce, ani nehovoriac o milovaní Boha či podriadení sa Bohu. Ľudia, ktorí sú arogantní a namyslení, najmä tí, ktorí sú takí arogantní, ako keby prišli o rozum, sa vo svojej viere v Boha nedokážu Bohu podriadiť, a dokonca vyzdvihujú sami seba a svedčia sami o sebe. Takíto ľudia najviac odporujú Bohu a vôbec nemajú bohabojné srdcia. Ak chcú mať bohabojné srdcia, najskôr musia odstrániť svoju arogantnú povahu. Čím dôslednejšie ju odstrániš, tým bohabojnejšie srdce budeš mať. Až potom sa Mu môžeš podriadiť, dosiahnuť pravdu a spoznať Ho. Len tí, ktorí získajú pravdu, sú pravými ľuďmi.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Po prečítaní Božích slov som si uvedomil, že môj sklon poučovať ľudí bez rozmyslu pramenil z mojej arogantnej a namyslenej povahy. Táto arogancia a namyslenosť znamenali, že som nedokázal racionálne rozobrať prirodzenosť situácií, s ktorými som sa stretol. Riadne som nechápal pozadie problémov, ľudí a udalosti som vnímal na základe vlastných skúseností a domnienok, príliš som dôveroval vlastnému úsudku a bez rozdielu vynášal súdy nad ľuďmi a poučoval ich. Uvažoval som o tom, že keď som konal povinnosť ako vodca, videl som, že vďaka mojej schopnosti hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a vyriešiť niektoré problémy, a preto, lebo spolupracujúce sestry za mnou často prichádzali hľadať a diskutovať o problémoch, ktoré nevedeli pochopiť, som začal mať pocit, že moja schopnosť nazerať na ľudí a veci je lepšia ako u ostatných. Považoval som to teda za kapitál a začal som byť arogantný. Keď napríklad Susanne nahlásila problémy s Tiffaniným vykonávaním povinnosti, za normálnych okolností som mal situáciu najprv pochopiť a overiť a potom hovoriť v duchovnom spoločenstve, aby som ju riešil podľa skutočných okolností. Ja som však situáciu posúdil subjektívne. Keďže som videl, že ony dve zvyčajne nespolupracovali harmonicky a nevedeli, ako o sebe uvažovať, keď k niečomu došlo, dospel som k záveru, že Susanne hlásenie o Tiffany určite podala s horúcou hlavou a že len vyrýva. Pokarhal som ju teda bez toho, aby som sa aspoň čo i len pokúsil určiť, kto je v práve a kto nie. Suzanne to obmedzilo a keď si neskôr všimla, že Tiffany pri konaní svojej povinnosti porušuje princípy, neodvážila sa to nahlásiť, čo viedlo k stratám na záujmoch cirkvi. Podobne to bolo aj s Lorniným problémom, ktorý som tiež rozobral na základe svojich skúseností. Myslel som si, že keďže som ju už usmernil a ona nedosiahla pokrok, určite do svojej povinnosti nevkladá srdce. Moja arogantná povaha takmer spôsobila, že som jej vynadal, čo by v nej vyvolalo pocit obmedzovania a súženia. Vďaka tomu som si uvedomil, že moja arogantná povaha bola príliš vážna. K ľuďom som sa správal na základe vlastných domnienok a svoje meradlá som považoval za pravdu-princípy – moja arogancia bola skutočne nerozumná! Ku každému problému, s ktorým sa v budúcnosti stretnem, musím pristupovať s bohabojným srdcom. Najprv musím predstúpiť pred Boha, aby som viac hľadal, a problémy bratov a sestier musím dôkladne pochopiť. Nemôžem slepo vyvodzovať závery alebo nerozvážne karhať ľudí na základe svojej arogantnej povahy, pretože to má tendenciu nielen škodiť bratom a sestrám, ale aj narúšať a vyrušovať prácu cirkvi a uraziť Božiu povahu. Potom som hľadal pravdu, aby som vyriešil tento aspekt svojej skazenej povahy.

Pri svojom hľadaní som si prečítal Božie slová: „Boží vyvolený národ by mal mať prinajmenšom svedomie a rozum a komunikovať, združovať sa a pracovať spoločne s ostatnými podľa princípov a noriem, ktoré Boh od ľudí vyžaduje. To je najlepší prístup. To dokáže Boha uspokojiť. Aké sú teda pravda-princípy, ktoré Boh vyžaduje? Aby ľudia mali pochopenie pre druhých, keď sú slabí a negatívni, aby boli ohľaduplní k ich bolesti a ťažkostiam a potom sa na tieto veci pýtali a ponúkali pomoc a podporu. Tiež aby týmto ľuďom čítali Božie slová, aby im pomohli vyriešiť ich problémy, a umožnili im tak pochopiť Božie úmysly, aby už neboli slabí a aby týchto ľudí priviedli pred Boha. Nie je takýto spôsob praktizovania v zhode s princípmi? Takýto spôsob praktizovania je v zhode s pravdou-princípmi. Prirodzene, vzťahy tohto druhu sú ešte viac v zhode s pravdou-princípmi. Ak vidíš, že ľudia zámerne spôsobujú vyrušenia a narušenia alebo úmyselne konajú svoju povinnosť povrchným spôsobom, a dokážeš ich na tieto veci upozorniť, pokarhať ich a pomôcť im v súlade s princípmi, potom je to v zhode s pravdou-princípmi. Ak pred ich správaním zatváraš oči, prehliadaš ho alebo ich kryješ a dokonca zájdeš tak ďaleko, že povieš pekné veci, aby si ich pochválil a zatlieskal im, takéto spôsoby komunikácie s ľuďmi, riešenia otázok a zaobchádzania s problémami sú zjavne v rozpore s pravdou-princípmi a nemajú žiadny základ v Božích slovách. Takže tieto spôsoby komunikácie s ľuďmi a riešenia problémov sú zjavne nesprávne a ak sa nerozoberú a nerozlíšia v súlade s Božími slovami, skutočne nie je ľahké ich objaviť.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (14)) „Ako Boh zaobchádza s každým jedným človekom? Niektorí ľudia majú nezrelé duchovné postavenie; alebo sú mladí; alebo veria v Boha len krátky čas; alebo nemajú zlú prirodzenosť-podstatu, nie sú zlomyseľní, ale sú len trochu nevedomí alebo im chýba kvalita. Alebo podliehajú príliš mnohým obmedzeniam a ešte len musia porozumieť pravde a získať vstup do života, takže je pre nich ťažké zabrániť tomu, aby robili hlúpe veci alebo páchali nevedomé činy. Boh sa však neupína na pominuteľnú hlúposť ľudí; hľadí len na ich srdcia. Ak sú odhodlaní usilovať sa o pravdu, potom konajú správne, a keď je to ich cieľom, potom ich Boh pozoruje, čaká na nich a dáva im čas a príležitosti, ktoré im umožňujú vstúpiť. Nie je to tak, že by ich Boh odvrhol za jediný priestupok. To je niečo, čo často robia ľudia; Boh nikdy nezaobchádza s ľuďmi takto. Ak Boh nezaobchádza s ľuďmi takto, prečo sa potom ľudia takto správajú k ostatným? Nesvedčí to o ich skazenej povahe? Presne to je ich skazená povaha. Musíš sa pozrieť na to, ako Boh zaobchádza s nevedomými a hlúpymi ľuďmi, ako zaobchádza s tými s nezrelým duchovným postavením, ako zaobchádza s normálnymi zjaveniami skazenej povahy ľudstva a ako zaobchádza s tými, ktorí sú zlomyseľní. Boh zaobchádza s rôznymi ľuďmi rôznymi spôsobmi a má tiež rôzne spôsoby, ako riadiť nespočetné stavy rôznych ľudí. Musíš porozumieť týmto pravdám. Keď porozumieš týmto pravdám, potom budeš vedieť, ako prežívať záležitosti a zaobchádzať s ľuďmi podľa princípov.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ak má človek získať pravdu, musí sa učiť od ľudí, z udalostí a vecí v blízkom okolí) Po prečítaní Božích slov som si uvedomil, že každý človek má inú kvalitu a duchovné postavenie a rôzne sú aj pozadia a prostredia, v ktorých sa ľudia v rôznych obdobiach nachádzajú. Platí to aj o ich stavoch a ťažkostiach. Hoci všetci majú pri konaní povinností problémy a odchýlky, prirodzenosť týchto problémov je rôzna. Niektorí, ktorí iba začínajú praktizovať konanie povinnosti, môžu mať problémy z dôvodu neznalosti odborných zručností. V takýchto prípadoch by sme im mali s láskou ponúknuť pomoc a duchovné spoločenstvo, viesť ich k pochopeniu Božích úmyslov, aby mali pri konaní svojich povinností cestu k praktizovaniu. Iní, za predpokladu, že chápu pravdu, ale nedokážu ju uviesť do praxe, neustále sa správajú povrchne a narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi, zas potrebujú orezanie. Ak je povaha danej veci závažná, možno ich bude potrebné preradiť alebo prepustiť podľa princípov. V Božom dome platia princípy zaobchádzania s ľuďmi; záleží na pozadí daných ľudí a nemožno to zovšeobecňovať. Mne však pri zaobchádzaní s bratmi a sestrami často chýbali princípy, svojvoľne som vynášal rozsudky a karhal ich v dôsledku svojej arogantnej povahy, čo bolo úplne nerozumné! Keď som uvažoval o sestre Susanne, ktorá sa síce stala voči Tiffany zaujatou, mal som si najprv overiť, či jej hlásenie o tom, že Tiffany vo svojej povinnosti porušuje princípy, bolo pravdivé alebo nie. Ak by som situáciu riešil len ako vyrývanie a nepochopil ju, nielenže by to Susanne nepomohlo, ale spôsobilo by jej to aj ujmu a obmedzenie. Podobne, hoci mala sestra Lorna nízku efektivitu pri konaní svojej povinnosti, potreboval som pochopiť, či to spôsobila jej nedostatočná kvalita alebo jej povrchnosť a ľahostajnosť pri konaní povinnosti. Najprv musím situáciu jasne pochopiť a potom s ňou zaobchádzať podľa princípov. Len súdiť na základe zdania a robiť unáhlené závery nielenže druhým nepomôže, ale môže to u nich vyvolať ešte väčšiu negativitu a pasivitu. Teraz, keď chápem niektoré princípy zaobchádzania s ľuďmi, musím v budúcnosti praktizovať zaobchádzanie s bratmi a sestrami podľa Božích slov.

V poslednom čase som sa síce nestretol so žiadnym orezaním, no vďaka úvahám o Winninom zlyhaní som si uvedomil svoj vlastný sklon karhať druhých bez rozmyslu. Zistil som, že je to preto, lebo ma ovláda moja arogantná povaha. S určitými ziskami som si osvojil aj princípy zaobchádzania s bratmi a sestrami. Teraz vidím, že hľadať pravdu a poučiť sa z každodenných situácií je skutočne nevyhnutné. Uvedomil som si, že ak chceme pochopiť pravdu a rásť v živote, na to, aby sme niečo získali, nemusíme nevyhnutne čakať na zásadné orezanie, skúšky alebo zušľachťovania. Kľúčom je začať od ľudí, udalostí a vecí okolo nás. Či už ide o to, čo vidíme, počujeme alebo osobne zažívame, mali by sme sa tomu venovať so srdcom, ktoré hľadá pravdu. Potom by sme mali hľadať príslušné Božie slová a učiť sa nazerať na ľudí a veci, správať sa a konať podľa pravdy. Takto môže náš život ďalej rásť.