Odmalička som mala vždy dobré známky a súťažila som v literárnych a výtvarných súťažiach. Dá sa povedať, že som počas svojej akademickej kariéry napredovala hladko. Všetci dúfali, že sa vyznamenám a prinesiem rodine česť. Často hovorievali: „Iba vzdelaní ľudia majú rešpekt a uznanie a môžu sa presadiť. Na nevzdelaných sa hľadí zhora – nikdy nebudú môcť držať hlavu vysoko.“ Rodičom som dala za pravdu. Mojím cieľom preto bolo „vyniknúť nad ostatnými a priniesť česť svojim predkom“. Na dosiahnutie tohto cieľa som sa učila od rána do večera, a vytrvala som bez ohľadu na to, ako unavená som sa cítila. Vo voľnom čase som sa učila ešte aj z internetu. Nikdy som nevynechala hodinu ani neprišla neskoro a pozorne som počúvala učiteľov. Ostatní sa po škole šli hrať, kým ja som si robila domáce úlohy. Testy som odovzdávala medzi poslednými a pozorne som kontrolovala všetky odpovede. Kvôli učeniu som nejedla v normálnom čase, necvičila som a často som bola nevyspatá. Vďaka vytrvalosti ma nakoniec prijali na moju vysnívanú univerzitu v Chiang Mai. Keď sa to rodičia, priatelia a učitelia dozvedeli, všetci sa na mňa pozerali s obdivom a závisťou. Bola som nesmierne šťastná. Myslela som si, že začínam úžasný, pozoruhodný život, že po škole budú firmy stáť v rade, aby ma zamestnali, a že sa určite preslávim a vyniknem nad ostatnými. Mojej mame nečakane diagnostikovali rakovinu v neskorom štádiu. Lekári jej nedávali veľa času. Tá správa prišla ako blesk z jasného neba. Úplne ma to zaskočilo. Zrazu sa všetky moje plány rozpadli na kúsky. V škole som sa tak usilovne snažila, aby som v budúcnosti mohla vyniknúť a mala prostriedky na podporu mamy – aby na mňa bola hrdá. Mama však ochorela skôr, ako som školu dokončila. Bola som zdrvená. Chcela som sa vrátiť domov, no spomenula som si, koľko úsilia som venovala prijímačkám a že nemôžem za celé svoje doterajšie úsilie odísť s prázdnymi rukami. Keby som sa vzdala štúdia a starala sa o mamu, nebola by všetka moja tvrdá práca zbytočná? Cítila som sa zmätená, nevedela som, čo ďalej. Raz mi moja mama zavolala a povedala: „Tvojej promócie sa asi nedožijem, ale v záujme tvojej budúcnosti musíš dokončiť školu a viesť dobrý život, Potom môžem umrieť spokojná.“ Mama ma presvedčila. Nevrátila som sa domov a pokračovala som v štúdiu. Krátko nato moja matka zomrela. Spomienky na ňu ma pohltili a myslela som len na to, čo mi zverila. Rozhodla som sa tvrdo študovať a presadiť sa, a splniť matkine nádeje.

Spočiatku sa mi darilo prispôsobiť sa životu na univerzite, ale nakoniec som zistila, že život tam je dosť fádny a nudný. Nebol taký, aký som si ho predstavovala. Ba naopak, život v škole bol plný súťaživosti. Študenti vytvárali skupinky na základe svojho rodinného pôvodu a dochádzalo k častému podpichovaniu a zosmiešňovaniu. Niektorí učitelia sa dokonca pridali k študentom s dobrými známkami alebo rodinným zázemím, aby si doberali tých so zlými známkami alebo z chudobných rodín. Niektorí študenti sa preto cítili ešte viac menejcenní. A podaktorí dokonca prešli na inú školu alebo odišli. Úplne som opovrhovala tamojšou atmosférou, ale tvrdohlavo som vytrvala v štúdiu, aby som dosiahla dobré výsledky a odlíšila sa. Vďaka tvrdej práci som dosiahla v škole aj v profesionálnej kariére dobré známky a výsledky. Všetci spolužiaci z nižších ročníkov ku mne vzhliadali a považovali ma za svoj vzor. Získala som vytúžený úspech, ale vo svojom vnútri som cítila prázdnotu a postupne ma tento životný štýl začal nudiť a unavovať. Nechápala som, prečo chcú ľudia takto žiť. Myslela som si, že štúdiom môžem vyniknúť, dosiahnuť šťastie a viesť život, aký som chcela. Tak prečo som sa v snahe o tento život cítila čoraz prázdnejšia a utrápenejšia? Občas mi napadlo: Je zmyslom života len pracovať, zažiť úspech a nakoniec zomrieť? Veď do hrobu si aj tak nič z toho nevezmeme, tak aký to má zmysel? Nejestvujú zmysluplnejšie spôsoby života?

Jedného dňa som na Facebooku zbadala príspevok o skutočnom zmysle života. Po lajknutí príspevku a zanechaní komentára si ma niekto pridal za priateľa. Začali sme si písať o náboženskej viere. Vtedy mi došlo, že to musí byť kresťan. Poslal mi evanjelium o diele spásy Všemohúceho Boha posledných dní. Prečítala som mnohé slová Všemohúceho Boha a dozvedela som sa mnohé pravdy, ktoré som nikdy predtým nepočula, vrátane pôvodu ľudského života, podstaty ľudského utrpenia, a metód, ktorými satan kazí ľudstvo. Božie slová uhasili môj smäd po životných pravdách. V škole som o niečom takom nikdy nepočula. Potom som na Facebooku narazila na tento úryvok. „Odkedy ľudstvo vynašlo spoločenské vedy, myseľ človeka sa zaoberá vedou a poznatkami. Z vedy a poznatkov sa potom stali nástroje na ovládanie ľudstva a človek už viac nemá dostatok priestoru na uctievanie Boha ani priaznivú situáciu na takéto uctievanie. Boh klesol v srdci človeka na ešte nižšie miesto. Bez Boha v srdci je vnútorný svet človeka ponurý, beznádejný a prázdny. Mnohí vedci z oblasti spoločenských vied, historici a politici následne začali prichádzať s teóriami spoločenskej vedy, evolúcie ľudstva a s ďalšími teóriami, ktoré protirečia pravde o Božom stvorení človeka, aby vyplnili srdce a myseľ ľudstva. A takto počet tých, ktorí veria, že Boh stvoril všetko, ešte viac klesol a pribudlo tých, ktorí veria evolučnej teórii. Čoraz viac ľudí považuje záznamy o Božom diele a Božích slovách z éry Starého zákona za mýty a legendy. Do srdca sa im vkradol nezáujem o Božiu vznešenosť a veľkosť, o dogmu, že Boh existuje a má zvrchovanosť nad všetkým. Prežitie ľudstva a osud krajín a národov pre nich už nie sú dôležité a človek žije v prázdnom svete, zaujatý iba jedlom, pitím a vyhľadávaním pôžitkov…“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh vládne osudu celého ľudstva) Po prečítaní tohto úryvku Božích slov som si uvedomila, že ľudské srdcia sú prázdnejšie preto, lebo sú pohltené vedou a poznaním a nezostáva v nich miesto pre Boha. Preto ľudia pátrajú po cieli, hodnote a zmysle života. No čím viac sa človek snaží využívať vedu a poznanie na skúmanie týchto otázok, tým menej odpovedí nachádza. Toto poznanie dáva ľuďom len dočasný pocit útechy, pretože veda a poznanie nie sú pravdou a nemôžu zabezpečiť pravý zdroj života. Predtým som vždy verila tomu, že čím je niekto vzdelanejší, tým má väčší prehľad o živote a tým viac vecí si uvedomuje, a že tí, ktorí vyhľadávali vedomosti, žili vďaka uznaniu druhých hodnotný život a mohli dosiahnuť viac šťastia. Ale ani po toľkom štúdiu a s toľkými vedomosťami som stále nevedela, aký je zmysel života, odkiaľ človek prišiel či aký je jeho cieľ, a nedosiahla som šťastie, ktoré som hľadala. Dokonca aj vtedy, keď som vynikala na testoch, bola v triede prvá a všetci ma obdivovali, som sa stále cítila prázdna, vnútorne som sa trápila a ťažkosti, ktorým som čelila, ostali nevyriešené. Videla som, ako sa ostatní vysokoškoláci snažia vyplniť prázdnotu nakupovaním, spievaním karaoke či návštevou barov a koncertov známych spevákov. Spočiatku ma vyhľadávanie týchto trendov aj bavilo, ale neskôr som sa cítila ešte prázdnejšia. Až po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že príčinou duchovnej prázdnoty človeka je jeho honba za vedou a poznaním. Veda a poznanie vedú ľudí k popieraniu toho, že Boh stvoril človeka. Nielenže nevedia či neuznávajú, že pochádzajú od Boha, ale tiež usudzujú, že Božie slová a dielo sú len legendy alebo mýty. Boh tak stráca svoje miesto v srdciach ľudí a tí sa Mu stále viac vzďaľujú. Akoby sa aj necítili prázdni, keď nepoznajú Boha a nemajú Ho a Jeho slová vo svojich srdciach? Môj život pochádza od Boha. Všetko, čo sa v ňom deje, je výsledkom Božích opatrení. Aby som mala lepší osud, musím ako stvorená bytosť nasledovať a uctievať Boha. Potom som prijala Božie dielo posledných dní a mala som pocit, že sa konečne vraciam domov.

Neskôr, keď som už istý čas navštevovala zhromaždenia, zažívala som čoraz väčšie duchovné naplnenie, oveľa viac som sa tešila a cítila som sa pokojná a radostná. Po jednom zhromaždení som si slov Všemohúceho Boha chcela prečítať viac, a tak som si na webovej stránke CIRKEV VŠEMOHÚCEHO BOHA vyhľadala knihy o Božích slovách. Našla som tam úryvok, ktorý popisuje, ako satan kazí ľudstvo. „Keď sa niekto ponorí do bahna slávy a zisku, už nehľadá to, čo je svetlé a spravodlivé, ani veci, ktoré sú krásne a dobré. Je to preto, lebo zvodná moc, ktorú majú sláva a zisk nad ľuďmi, je príliš veľká. Stanú sa z nich veci, o ktoré sa ľudia usilujú počas celého života, a dokonca aj počas celej večnosti bez akéhokoľvek konca. Nie je to pravda? Niektorí ľudia povedia, že osvojovať si vedomosti znamená len čítať knihy alebo sa naučiť zopár vecí, ktoré ešte nevedia, aby nezaostávali za dobou alebo nestratili krok so svetom. Osvojujú si vedomosti, len aby mohli položiť jedlo na stôl, pre svoju budúcnosť alebo aby si zabezpečili základné potreby. Existuje nejaký človek, ktorý by desať rokov tvrdo študoval len preto, aby si zabezpečil základné potreby a vyriešil otázku stravy? Nie, takí ľudia neexistujú. Tak prečo potom človek celé tie roky znáša tieto útrapy? Je to pre slávu a zisk. Sláva a zisk na neho v diaľke čakajú, mávajú mu a človek verí, že len vďaka vlastnej usilovnosti, útrapám a snaženiu môže ísť po ceste, ktorá ho dovedie k sláve a zisku. Takýto človek musí prežiť tieto útrapy kvôli svojej budúcej ceste, svojmu budúcemu potešeniu a získaniu lepšieho života.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) „Satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky človeka, až kým ľudia dokážu myslieť len na slávu a zisk. Usilujú sa o slávu a zisk, prežívajú útrapy kvôli sláve a zisku, znášajú ponižovanie kvôli sláve a zisku, obetujú všetko, čo majú, kvôli sláve a zisku a vynesú akýkoľvek súd alebo prijmú akékoľvek rozhodnutie, aby dosiahli slávu a zisk. Satan takto ľudí spútava neviditeľnými putami a ľudia nemajú silu ani odvahu ich odhodiť. Nevedomky nosia tieto putá a len s veľkými ťažkosťami sa vlečú vpred. Ľudstvo sa kvôli tejto sláve a tomuto zisku vyhýba Bohu, zrádza Ho a je čoraz skazenejšie. Uprostred satanovej slávy a zisku preto týmto spôsobom dochádza k ničeniu jednej generácie za druhou. Keď sa teraz pozrieme na satanovo konanie, nie sú jeho nekalé motívy načisto ohavné? Možno dnes ešte stále nemáte jeho nekalé motívy prečítané, pretože si myslíte, že bez slávy a zisku sa nedá žiť. Myslíte si, že keby ľudia slávu a zisk zanechali, už by nevideli cestu vpred, nevideli by svoje ciele, že ich budúcnosť by bola temná, nejasná a ponurá.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) Skrz čítanie Božích slov som si uvedomila, že ľudia sú spútaní hľadaním slávy a bohatstva. Veria, že honba za slávou a bohatstvom je motiváciou človeka a cieľom jeho života. Nevedia, že sú na chybnej ceste, a nemajú odvahu ani schopnosť sa z nej vymaniť. Premýšľala som o svojom niekdajšom životnom cieli vyniknúť a priniesť svojim predkom česť i o tom, ako som si myslela, že tí ktorí tie ciele dosiahli, sú v živote víťazmi. Tieto myšlienky mi boli vštepované ešte počas školy. Aby som dosiahla svoje ciele, roky som sa utápala v štúdiu, naberala som vedomosti a usilovala som sa o vyšší titul, aby som nakoniec mohla získať dobrú prácu, viesť dobrý život a užívať si lepšiu životnú úroveň. Ovplyvnila ma najmä jedna z častých maminých fráz: „Musíš znášať veľké utrpenie, aby si sa dostala na vrchol.“ Verila som, že pokiaľ chcem vyniknúť a dosiahnuť vrchol, musím si raziť cestu a znášať ťažkosti, a že všetky ťažkosti budú stáť za to. V honbe za slávou a bohatstvom som nevenovala pozornosť okolitému svetu, bola som úplne pohltená štúdiom a zo školy som neodišla dokonca ani vtedy, keď mi smrteľne ochorela matka, pretože som sa obávala, že starosť o ňu by ovplyvnila moje štúdium. Viac ako desať rokov som strávila honbou za slávou a ziskom a ani raz som sa nepozastavila nad tým, či to naozaj stálo za to. Napriek tomu, že som si získala rešpekt a obdiv spolužiakov, som sa necítila skutočne šťastná. Práve naopak. Bola som čoraz sebeckejšia, arogantnejšia a znevažovala som ostatných. Na priemerných ľudí, ktorí sa starali len o to, aby si zarobili na živobytie, som sa pozerala zhora. Navonok som takéto pocity nevyjadrovala, ale vo vnútri som ich znevažovala. Uvedomila som si, že som kráčala po nesprávnej ceste a premárnila som toľko času. Nakoniec sa mi nepodarilo dosiahnuť ten šťastný a hodnotný život, ktorý som si predstavovala. Prostredníctvom Božieho zjavenia som si uvedomila toto: Satan využíva slávu a bohatstvo, aby ľudí pokúšal a skazil. Hľadanie slávy a bohatstva ma priviedlo k životu plnému utrpenia a mne nič nezostalo. Podľahla som zradnému satanovmu sprisahaniu? Vedela som, že nejdem správnou cestou a nemala by som sa hnať za slávou, bohatstvom a postavením, ale skôr nasledovať Boha a kráčať cestou hľadania pravdy. Myslela som aj na to, ako usilovne som celé tie roky pracovala a že ma od ukončenia štúdia a získania vyššieho titulu, ktorý by mi zaistil rešpekt spoločnosti, delil len krok. Neskôr som v práci mohla povedať, že som vyštudovala takú a onakú univerzitu, a mohla som sa dôstojne prezentovať. Nemala som odvahu štúdium zanechať a chcela som pokračovať magisterským i doktorandským.

Raz sa ma pri vykonávaní povinnosti jedna sestra spýtala, aké mám plány do budúcnosti. Odvetila som: „Chcem pokračovať magisterským a doktorandským štúdiom, ale mám určité pochybnosti. Ak si zvolím vyššie štúdium, akademickej práci sa budem musieť venovať ešte viac a prídem o istý čas na plnenie svojej povinnosti. Pokúšam sa zistiť, či je pokračovanie týmito štúdiami tá správna vec.“ Moja sestra mi prečítala dva úryvky Božích slov. „Peter sa narodil do obyčajnej rodiny židovských roľníkov. Jeho rodičia živili celú rodinu obrábaním pôdy a Peter bol najstarším z detí, mal ešte štyroch súrodencov. To, samozrejme, netvorí hlavnú časť nášho príbehu, našou ústrednou postavou je Peter. Keď mal Peter päť rokov, rodičia ho začali učiť čítať. Židovský národ bol v tom čase pomerne učený a obzvlášť vyspelý v oblastiach ako poľnohospodárstvo, priemysel a obchod. Vďaka priaznivému spoločenskému prostrediu získali obaja Petrovi rodičia vyššie vzdelanie. Napriek vidieckemu pôvodu boli vzdelaní a dali by sa porovnať s priemernými vysokoškolákmi dnešnej doby. Pre Petra bolo zjavne požehnaním, že sa narodil do takých priaznivých sociálnych podmienok. Bol bystrý, rýchlo sa učil a pohotovo si osvojoval nové myšlienky. Keď začal študovať, na hodinách rozumel učivu s úplnou ľahkosťou. Jeho rodičia boli hrdí na to, že majú takého múdreho syna, a všemožne sa snažili, aby mu umožnili študovať. Dúfali, že sa mu podarí vyniknúť a zabezpečiť si významné miesto v spoločnosti. Peter sa nevedomky začal zaujímať o Boha, čo viedlo k tomu, že keď mal štrnásť rokov a chodil na strednú školu, cítil odpor k štúdiu starogréckej kultúry, najmä pokiaľ išlo o fiktívne osoby a vymyslené udalosti v starogréckych dejinách. Odvtedy sa Peter, ktorý práve vstúpil do jari svojej mladosti, snažil zistiť viac o ľudskom živote a o svete. Svedomie ho netlačilo k tomu, aby odplatil rodičom ich úsilie, pretože jasne videl, že všetci ľudia žijú v sebaklame, ich životy nemajú zmysel a ničia si ich bojom o bohatstvo a uznanie. Jeho vhľad do veľkej miery súvisel so spoločenským prostredím, v ktorom žil. Čím viac vedomostí ľudia majú, tým zložitejšie sú ich medziľudské vzťahy a vnútorné svety, a tým viac sa teda nachádzajú v prázdnote. V takýchto podmienkach Peter trávil svoj voľný čas rôznymi návštevami, väčšinou náboženských osobností. V hĺbke jeho srdca vládol neurčitý pocit, že náboženstvo by mohlo vedieť zdôvodniť všetko, čo je v ľudskom svete nevysvetliteľné, a preto často chodieval na bohoslužby do blízkej synagógy. Jeho rodičia o tom nevedeli a netrvalo dlho, kým Peter, ktorý mal vždy dobrú povahu a výborný prospech, začal chodenie do školy nenávidieť. Pod dohľadom rodičov sotva dokončil strednú školu. Keď vyplával na breh z oceánu vedomostí, zhlboka sa nadýchol a od tej chvíle ho už nikto nemal vzdelávať ani obmedzovať.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výklad záhad „Slová Boha celému vesmíru“, O Petrovom živote) „Peter sa celý život živil rybolovom, ale žil najmä preto, aby kázal. Neskôr napísal prvý a druhý Petrov list, ako aj niekoľko listov vtedajšej filadelfskej cirkvi. Ľudí tej doby hlboko oslovil. Namiesto toho, aby ľudí poučoval prostredníctvom vlastných odporúčaní, poskytoval im vhodný prísun života. Nikdy nezabudol na Ježišovo učenie pred Jeho odchodom a inšpiroval sa ním po celý svoj život. Zatiaľ čo bol Ježišovým učeníkom, rozhodol sa oplatiť Pánovu lásku svojou smrťou a vo všetkom nasledovať Jeho príklad. Ježiš s tým súhlasil, a tak, keď mal Peter päťdesiattri rokov (viac ako dvadsať rokov po Ježišovom odchode), zjavil sa mu Ježiš, aby mu pomohol naplniť jeho túžbu. Nasledujúcich sedem rokov Peter trávil spoznávaním seba samého. Jedného dňa, na konci týchto siedmich rokov, bol ukrižovaný dole hlavou, čo bol koniec jeho výnimočného života.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výklad záhad „Slová Boha celému vesmíru“, O Petrovom živote) Po vypočutí týchto dvoch úryvkov som pochopila, že sa moja vlastná situácia podobala tej Petrovej vo chvíli, keď ho omrzeli prázdne vedomosti, ktoré sa naučil v škole. Vedel, že vo vedomostiach nie je život a že škola a spoločnosť sú plné konfliktov. Preto zanechal štúdium a začal sa venovať hľadaniu pravdy a života. Videla som, že Peter mal to odhodlanie odísť od školy a spoločnosti, vôbec sa nezaujímal o to, ako ho budú ostatní posudzovať, neprepadol náklonnosti, mal len pevné odhodlanie a osobné presvedčenie a nenechal sa ovplyvniť súčasnými trendmi. Mal dosť odvahy na to, aby zmenil starý spôsob života, ktorým žilo toľko ľudí, a hľadal pozitívne veci. Bolo až neuveriteľné, že bol Peter v tej dobe schopný urobiť takéto rozhodnutie. Vyžadovalo si to neuveriteľnú dávku viery. Božie slová na mňa veľmi zapôsobili. Navonok sa mohlo zdať, že Peter nedosiahol žiadnu povesť ani bohatstvo, ale v skutočnosti získal Božiu pochvalu. Uvedomila som si, že hľadanie pravdy a plnenie si povinnosti stvorenej bytosti, ako to robil Peter, praktizovanie podľa Božích slov, prežívanie pravdivej skutočnosti a poznanie Boha i podriadenie sa Mu boli prvky skutočne hodnotného a zmysluplného života. Premýšľala som o svojom usilovnom štúdiu: Po skončení strednej školy som chodila na univerzitu a uvažovala o magisterskom štúdiu. Nekládla som si stále vyššie ciele, len aby som vynikla a odlíšila sa? Mala táto snaha zmysel? Myslela som na to, ako sa moja mama v snahe vyniknúť a docieliť vrchol odmalička usilovne učila, pilne pracovala vo svojom povolaní a nakoniec sa v tridsiatke dostala na vrchol a povzniesla nad predošlé ťažkosti, užívala si lepšie materiálne podmienky a dosiahla slávu, bohatstvo a úctu ostatných. Navonok pôsobila celkom čestne, ale nakoniec dostala rakovinu a zomrela. Jej bohatstvo a sláva ju nemohli pred chorobou zachrániť. Uvedomila som si, že hľadanie slávy a bohatstva nemá žiadnu hodnotu ani zmysel. Neskôr som si prečítala ďalšie dva úryvky Božích slov, ktoré mi umožnili lepšie si uvedomiť, akú cestu by som si mala vybrať. Všemohúci Boh hovorí: „Si stvorenou bytosťou – samozrejme, mal by si vyznávať Boha a viesť zmysluplný život. Ak Boha nevyznávaš, ale žiješ cez svoje špinavé telo, nie si len zviera odeté do ľudských šiat? Keďže si ľudská bytosť, mal by si sa vydať Bohu a znášať všetko utrpenie! S potešením a bez pochýb by si mal prijať tú trochu utrpenia, ktorej si dnes vystavený, a žiť zmysluplný život, tak ako Jób a Peter. … Ste ľudia, čo nasledujú správnu cestu, ľudia, ktorí sa usilujú o zlepšenie. Ste ľudia, ktorí povstali v národe veľkého červeného draka, ľudia, ktorých Boh nazýva spravodlivými. Nie je to snáď ten najzmysluplnejší život?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (2)) „Mladí ľudia by nemali byť bez ideálov, ambícií a nadšenej snahy zlepšovať sa. Nemali by byť skľúčení nad svojimi vyhliadkami ani v živote strácať nádej či vieru v budúcnosť. Mali by mať schopnosť vytrvalo kráčať po ceste pravdy, ktorú si teraz vybrali – splniť si želanie vydať celé svoje životy Mne. Nemali by byť bez pravdy ani ukrývať pokrytectvo a nespravodlivosť – mali by pevne zaujímať správny postoj. Nemali by sa len nechať unášať, ale mali by mať odvážneho ducha, ktorý prináša obete, a mali by bojovať za spravodlivosť a pravdu. Mladí ľudia by mali byť statoční – nemali by sa podriadiť utlačovaniu silami temnoty a mali by transformovať význam svojej existencie. Nemali by sa zmieriť s nepriazňou osudu, ale mali by byť otvorení a úprimní a mať ducha odpúšťania voči svojim bratom a sestrám. Samozrejme, toto sú Moje požiadavky na každého a Moje rady pre každého. Ba čo viac, toto sú Moje chlácholivé slová pre všetkých mladých ľudí. Mali by ste praktizovať podľa Mojich slov. Mladí ľudia by hlavne nemali byť bez odhodlania rozlišovať veci a hľadať spravodlivosť a pravdu. Mali by ste hľadať všetky krásne a dobré veci a získať realitu všetkých pozitívnych vecí. Mali by ste byť zodpovední voči svojmu životu, ktorý nesmiete brať ľahkovážne. Ľudia prichádzajú na zem a len zriedka Ma stretnú. Je tiež zriedkavosťou mať príležitosť hľadať a získať pravdu. Prečo by ste si necenili tento nádherný čas ako správnu cestu na hľadanie v tomto živote?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová pre mladých a starých) Božie slová mi poskytli nové chápanie života. Človek by nemal žiť preto, aby hľadal slávu a bohatstvo. Mal by uctievať Boha, hľadať pravdu a vydať sa Mu. To vytvára hodnotný a zmysluplný život. Život stvorených bytostí, ktoré dosiahnu slávu, bohatstvo a rešpekt ostatných a nebudú uctievať Boha a plniť si svoju povinnosť ako stvorené bytosti, bude prázdny. Navzdory mojim predošlým tvrdeniam, že som ochotná nasledovať Boha, odriekať sa a vydať sa Mu, som v skutočnosti nič z toho neuviedla do praxe. Stále som hľadala telesné pohodlie, dobré vyhliadky do budúcnosti a rešpekt ostatných. Ešte stále som nepochopila skutočný význam a hodnotu ľudského života. Myslela som na to, že bolo mojím požehnaním a Božou milosťou narodiť sa v posledných dňoch a prijať Božie dielo v takom mladom veku. Boh zariadil, aby som vyrastala v tomto prospešnom prostredí, v ktorom som sa naučila hovoriť mnohými jazykmi vrátane čínštiny, čo mi umožnilo čítať Božie slová a využiť svoje schopnosti v povinnosti. Môj vek, pôvod a jazykové schopnosti boli vhodné na hľadanie pravdy a plnenie mojej povinnosti. Keby som sa cieľavedome usilovala o slávu, bohatstvo a postavenie a dosiahla by som slávu aj bohatstvo, ale prišla o možnosť nasledovať Boha a usilovať sa o pravdu, aký zmysel by ich dosiahnutie malo? Nič na tomto svete sa nevyrovná dosiahnutiu pravdy a neexistuje žiadne porovnanie medzi životom, ktorý ľudia považujú za dobrý, a životom, ktorý chváli Stvoriteľ. Iba život, ktorý chváli Boh, má zmysel a hodnotu. Keď som si to uvedomila, odhodlala som sa ísť za pravdou, podriadiť sa Bohu a uspokojiť Ho. Pre vydanie sa Bohu som bola ochotná vzdať sa univerzity. Modlila som sa k Bohu a povedala som, že sa musím oslobodiť od tohto nudného prázdneho životného štýlu, že musím hľadať pravdu, nasledovať Boha a kráčať po správnej ceste.

Neskôr som zavolala svojmu poradcovi, povedala mu, že plánujem odstúpiť, a požiadala som ho, aby moju žiadosť podpísal. No ten nielenže s podpisom nesúhlasil, ale povedal mi aj toto: „Do promócií ti zostáva už len jeden rok, nebola by škoda teraz skončiť? Určite si uvedomuješ, že platy absolventov vysokých škôl sú oveľa vyššie ako tých, ktorí vysokú školu nemajú. A aj hľadanie práce môže byť bez titulu ťažké. Ľudia sa na teba budú pozerať inak. Ak máš istý problém, štúdium môžeš na rok odložiť a vrátiť sa k nemu, keď sa situácia vyrieši. Nie je to lepšie riešenie?“ Po vypočutí rady svojho poradcu som bola trochu zmätená. Napadlo mi, že by som možno mala dať na jeho slová a štúdium odložiť, aby som sa neskôr mohla vrátiť. Takto by som štúdium aj absolvovala, získala titul a neskôr by som si mohla nájsť dobrú prácu a byť rešpektovaná. Napadlo mi však aj to, že by to mohol byť satanov zradný plán. Satan nechcel, aby som Boha nasledovala a plnila si svoju povinnosť, preto ma pokúšal slávou a bohatstvom. Spomenula som si na Božie slová, ktoré hovoria: „Keď Boh koná svoje dielo, stará sa o človeka a díva sa na neho, a keď si ho obľúbi a schvaľuje ho, satan je mu v pätách v snahe zavádzať ho a spôsobiť mu ujmu. Keď si Boh želá tohto človeka získať, satan urobí všetko, čo je v jeho moci, aby Bohu prekážal, a na to, aby dosiahol svoj skrytý cieľ, používa rôzne podlé úskoky s úmyslom pokúšať, vyrušiť a poškodiť dielo Boha. Aký je to cieľ? Nechce, aby Boh niekoho získal; chce sa zmocniť tých, ktorých si chce získať Boh, chce ich ovládať, prevziať nad nimi moc, aby ho uctievali, aby sa k nemu pridali pri páchaní zlých skutkov a odporovali Bohu.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IV) Keby som zanechala štúdium pre nasledovanie Boha, mala by som viac času na hľadanie pravdy a plnenie si povinnosti, ale môj poradca povedal určité veci, aby ma pokúšal. Navonok to vyzeralo, že sa o mňa staral, ale v pozadí sa skrýval klamlivý satanov plán. Satan ma chcel pokúšať, aby som naďalej hľadala slávu, bohatstvo a postavenie a uviazla v snahe ich získať. Nemohla som mu naletieť. Keď som si to uvedomila, poradcovi som odvetila: „Viem, čo tým myslíte, ale teraz je mi Boží plán ešte jasnejší. Dlho som premýšľala o tom, či si vybrať túto cestu viery, a už som sa rozhodla. Svoj život zasvätím viere, nasledovaniu Boha, odovzdávaniu sa Mu a nikdy sa k štúdiu nevrátim. Rozhodla som sa odísť. Dúfam, že ma pochopíte.“ Keď poradca videl, že som sa rozhodla, už sa ma nesnažil presvedčiť a podpísal papiere o mojom odstúpení. Takže som okamžite odstúpila.

Po odstúpení som mala viac času a energie na svoju povinnosť a pred Bohom som sa stala sústredenejšou a pokojnejšou. Mala som tiež viac času uvažovať o Božích slovách, byť v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami a plniť si svoju povinnosť. Cítila som, že som k Bohu stále bližšie. Už je to takmer rok a pol. Pri plnení svojej povinnosti som odhalila svoju skazenú povahu, čo ma však naučilo harmonicky spolupracovať s ostatnými, a keď som narazila na problémy, neviazla som v nich, no hľadala som pravdu, aby som ich vyriešila. Za posledný rok som toho veľa získala. Keby som s plnením si povinnosti bola počkala ešte rok, zmeškala by som veľa príležitostí na dosiahnutie pravdy, čo by pre mňa bola veľká strata. Videla som, že sú svetové katastrofy čoraz vážnejšie. Ukrajina a Rusko sú vo vojnovom stave, na celom svete vznikli veľké konflikty, pandémia sa zintenzívnila a zemetrasenia a záplavy sa vyskytujú čoraz častejšie. Myslela som na to, aké by bolo všetko bezvýznamné, keby som získala titul a dosiahla slávu a rešpekt, ale nemala život. Presne ako povedal Pán Ježiš: „Aký osoh má človek z toho, že získa celý svet, ak pritom stratí samého seba alebo bude zavrhnutý?“ (Lk 9, 25) Musím veriť v Boha a nasledovať Ho celým srdcom, aby som dosiahla pravdu a život. Je to to najcennejšie na svete a najvyššie požehnanie! Zrieknutie sa vzdelania pre nasledovanie Boha a plnenie povinnosti stvorenej bytosti je to najlepšie rozhodnutie, aké som kedy urobila! Vďaka Bohu za Jeho vedenie!