Nedávno mi moja nadriadená Meng Jie povedala, že Li Ping neprijala pravdu, vždy príliš analyzuje ľudí a veci a vyrušuje cirkevný život, a že bratia a sestry s ňou hovorili v duchovnom spoločenstve a pomáhali jej, no svoj smer stále nezmenila. Meng Jie ma požiadala, aby som na ňu napísala hodnotenie. Trochu ma to prekvapilo. Nečakala som, že Li Ping dospeje až do tohto bodu. Spočiatku to bolo pre mňa ťažké prijať. Jej rodina verila v Pána už celé generácie. V tínedžerskom veku slúžila Pánovi v cirkvi a túto etapu Božieho diela prijala pred viac než 20 rokmi. Teraz mala niečo vyše 50 a bola stále slobodná. Jej zanechávanie a vydávanie samej seba, zdržanlivosť a znášanie utrpenia sa zdali byť skutočnou vierou v Boha. Teraz ju pre jej prílišné analyzovanie ľudí a vecí označili za pochybovača. Nebolo to príliš tvrdé? Keď si spomeniem na to, ako som s ňou v minulosti komunikovala, jej ľudská prirodzenosť sa nezdala byť slabá; akurát sa pri problémoch hádala o tom, čo je správne a čo nie. Nemali by takíto ľudia dostať šancu zostať v cirkvi a pracovať? Neskôr som počula, ako Meng Jie hovorí, že na základe toho, ako sa Li Ping neustále správa, sa už rozhodlo, že je pochybovačom. Pripomenula mi tiež, aby som skúmala samu seba a zistila, prečo som ju nevedela prekuknúť, a povedala mi, aby som hľadala pravdu a vyriešila to.

Neskôr som pri hľadaní na tomto probléme vedome pracovala a spomenula som si na všetky momenty, keď sme s Li Ping spolu komunikovali. V roku 2019 sme sa stali partnerkami, aby sme konali svoju povinnosť. V tom čase sestra Yingxin z našej skupiny s Li Ping dobre nespolupracovala. Yingxin sa s ňou o tom chcela porozprávať, no Li Ping to odmietla. Yingxin začala byť trochu negatívna a keď sa vodkyňa pýtala na jej stav a na stav Li Ping, povedala pravdu, že sa im spolu nespolupracuje dobre. Li Ping si myslela, že Yingxin týmto tvrdením poškodila jej povesť, a začala mať voči nej silné predsudky. Potom prekrútila fakty a povedala, že Yingxin na ňu úmyselne podala sťažnosť v snahe vylúčiť ju zo skupiny. Yingxin pred zhromaždením navrhla, aby sme najprv hovorili o svojich stavoch a potom na základe nich sústredene čítali Božie slová. Li Ping si myslela, že Yingxin si z nej urobila terč a hovorí, že nevenuje dostatok pozornosti vstupu do života, a tak nahnevane povedala, že na to nemajú dosť času. Konalo sa aj kontrolné stretnutie, na ktorom Yingxin povedala, že výsledky práce cirkvi sa v poslednom čase zhoršujú, a všetkým nám pripomenula, že máme hľadať dôvody, prečo je to tak. Li Ping si znovu myslela, že sa to týka jej, a unáhlene povedala: „Ak si myslíte, že nie som dobrá, nahláste ma nadriadenej a dajte ma preložiť.“ Strávili sme s ňou čas v duchovnom spoločenstve a nemohli sme normálne hovoriť o práci. V tom čase sa ku skupine pripojila sestra Luo Wen. Keď mala v práci ťažkosti a problémy, často sa radila s Yingxin. Li Ping videla, že Luo Wen má o Yingxin vysokú mienku, a tak jej priamo povedala, že Yingxin si ju chce získať postrannými praktikami a že ju má vylúčiť. Keď to Luo Wen počula, od hnevu sa rozplakala. Cítila, že s Li Ping sa nespolupracuje ľahko, a nechcela tu viac konať svoju povinnosť. Li Ping nad sebou neuvažovala a dokonca povedala, že ak chce Luo Wen odísť, je to na nej. Niekedy sme spolu v izbe diskutovali o práci a Li Ping začala byť podozrievavá a myslela si, že ju za chrbtom ohovárame. Preto sa často dostávala do sporu so sestrami v skupine. Tieto jej stavy v skutočnosti trvali už dosť dlho. Naša nadriadená s ňou hovorila v duchovnom spoločenstve a niekoľkokrát jej pomohla, no ona nikdy nezmenila smer. V tom čase som sa práve pripojila k skupine a hovorila som s ňou v duchovnom spoločenstve o tom, že by sa mala zamerať na hľadanie pravdy a poučenie, ona sa však hádala o tom, čo je správne a čo nie a vyhovárala sa. Bola som veľmi zmätená. Už roky verila v Boha, tak prečo od Neho nič neprijala, keď sa jej niečo stalo, a namiesto toho vždy hľadala vonkajšie príčiny a príliš analyzovala ľudí a veci? Potom som si pomyslela: „Možno je teraz len v zlom stave. Ak budeme mať duchovné spoločenstvo a budeme jej viac pomáhať, možno svoj stav obráti a nebude ľudí a veci toľko analyzovať.“ Keďže Li Ping a Yingxin spolu dobre nespolupracovali, naša nadriadená neskôr dala mňa a Li Ping do jednej skupiny. Spočiatku som si nemyslela, že keď sa s Yingxin rozdelia, bude sa na ňu Li Ping stále tak zameriavať, no vždy, keď som Yingxin spomenula, Li Ping opäť vytiahla záležitosti, ktoré sa jej týkali, a rozprávala o nich. Svojimi slovami ju neustále skryto súdila. Nedokázala som však jasne vnímať jej podstatu a myslela som si, že sa cez to len nejaký čas nedokáže preniesť a že sa s tým časom snáď vyrovná. Li Ping neskôr preložili do inej skupiny, kde mala konať svoju povinnosť. Bratia a sestry hlásili, že sa takto správa naďalej, že kedykoľvek sa niečo dotkne jej pýchy, robí nekonečný rozruch a nedokáže riadne spolupracovať s ostatnými. Ovplyvňovala aj stavy ostatných a zdržovala prácu skupiny. Naša nadriadená s ňou mala viackrát duchovné spoločenstvo a povedala jej, aby sa sústredila na hľadanie pravdy a poučenie, ona to však nikdy neprijala a stále sa bránila, čím narušovala a vyrušovala prácu. Až do svojho prepustenia diskutovala o tom, čo je správne a čo nie, neuvažovala o sebe a nesnažila sa spoznať samu seba.

Neskôr som počula, ako bratia a sestry hovoria o jej správaní. Naozaj ľudí a veci príliš analyzovala. Ľudia pre ňu pociťovali obmedzenia a navyše vyrušovala cirkevnú prácu. Rozmýšľala som: „Ako Boh klasifikuje takéto správanie?“ V súvislosti s týmto problémom som si prečítala niekoľko primeraných Božích slov: „Nie je odporné, že niektorí ľudia radi riešia malichernosti a ocitajú sa v slepých uličkách vždy, keď sa im niečo stane? Je to veľký problém. Jasne zmýšľajúci ľudia túto chybu neurobia, ale absurdní ľudia sú už raz takí. Vždy si predstavujú, že im ostatní robia ťažkosti a že im zámerne strpčujú život, a preto si vždy znepriatelia iných ľudí. Nie je to odchýlka? Keď ide o pravdu, nevynakladajú úsilie, keď sa im niečo stane, radšej sa hádajú o nepodstatných veciach, žiadajú vysvetlenia a snažia sa zachovať si tvár a vždy pristupujú k týmto záležitostiam s použitím ľudských riešení. To je najväčšia prekážka vstupu do života. Ak veríš v Boha alebo praktizuješ týmto spôsobom, nikdy nedosiahneš pravdu, pretože nikdy nepredstúpiš pred Boha. Nikdy nepredstúpiš pred Boha, aby si prijal všetko, čo ti Boh určil, ani k tomu všetkému nepristupuješ s použitím pravdy, ale namiesto toho pristupuješ k veciam s použitím ľudských riešení. V Božích očiach si sa preto od Neho príliš vzdialil. Nielenže sa od Neho vzdialilo tvoje srdce, ale celé tvoje bytie nežije v Jeho prítomnosti. Takto sa Boh pozerá na tých, ktorí vždy všetko príliš analyzujú a riešia malichernosti. … Hovorím vám, že bez ohľadu na to, akú povinnosť koná veriaci v Boha – či už ide o vonkajšie záležitosti alebo o povinnosť, ktorá sa týka rôznych prác alebo odborných oblastí Božieho domu –, ak často neprichádza pred Boha, nežije v Jeho prítomnosti, neodvažuje sa prijať Jeho podrobné skúmanie a nehľadá pravdu od Boha, potom je to pochybovač a nelíši sa od neverca.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek môže mať s Bohom normálny vzťah, len keď pred Ním bude často žiť) „V záležitostiach týkajúcich sa slávy, zisku alebo tváre trvajú na tom, aby sa objasnilo, kto má pravdu a kto nie, kto je nadradený a kto podradený, a musia argumentovať, aby dokázali svoju pravdu. Ostatní to nechcú počuť. Ľudia vravia: ‚Môžeš to povedať jednoduchšie? Môžeš byť priamy? Prečo musíš byť taký triviálny?‘ Ich myšlienky sú veľmi komplikované a spletité a žijú veľmi vyčerpávajúci život bez toho, aby si uvedomovali základné problémy. Prečo nemôžu hľadať pravdu a byť úprimní? Pretože majú odpor k pravde a nechcú byť úprimní. Na čo sa teda v živote spoliehajú? (Na filozofie pre svetské záležitosti a ľudské metódy.) Závislosť na ľudských metódach pri konaní má zvyčajne za následok, že človek sa buď stane terčom posmechu, alebo zjaví svoju škaredú stránku. A tak sa pri podrobnejšom skúmaní všetky ich činy a veci, ktorými sa celý deň zaoberajú, týkajú ich vlastnej tváre, slávy, zisku a márnivosti. Akoby žili v sieti, všetko si musia racionalizovať alebo ospravedlňovať a vždy hovoria pre vlastný prospech. Ich myslenie je komplikované, hovoria plno nezmyslov a ich slová sú veľmi popletené. Stále sa hádajú o tom, čo je správne a čo nesprávne, nemá to konca kraja. Ak sa nesnažia získať tvár, tak súťažia o povesť a postavenie a nikdy neprestanú žiť pre tieto veci. A aký je konečný dôsledok? Možno získali tvár, ale všetci ich majú plné zuby. Ľudia ich prekukli a uvedomili si, že sú bez pravdy-reality a že nejde o niekoho, kto úprimne verí v Boha. Keď vodcovia a pracovníci alebo iní bratia a sestry použijú niekoľko slov na ich orezanie, tvrdohlavo to odmietajú prijať, nástojčivo sa pokúšajú racionalizovať alebo ospravedlňovať a snažia sa hodiť vinu na druhých. Počas zhromaždení sa bránia, vyvolávajú hádky a spôsobujú problémy medzi Božími vyvolenými. V srdci si myslia: ‚Naozaj nemám kde obhájiť svoj názor?‘ Čo je to za človeka? Je to niekto, kto miluje pravdu? Je to niekto, kto verí v Boha? Keď počujú niekoho povedať niečo, čo nie je v súlade s ich úmyslami, vždy sa chcú hádať a požadujú vysvetlenie; zamotávajú sa do toho, kto má pravdu a kto nie, nehľadajú pravdu a nezaobchádzajú s ňou podľa pravdy-princípov. Nech je vec akokoľvek jednoduchá, musia ju veľmi komplikovať – iba si koledujú o problémy a zaslúžia si byť takí vyčerpaní!“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Na základe Božích slov som si uvedomila, že tí, ktorí ľudí a veci príliš analyzujú, v zmysle učenia uznávajú, že Boh má nad všetkým zvrchovanosť a usporiadúva ich každodenné okolnosti. Keď však týmto skutočným okolnostiam čelia, neprijímajú ich od Boha, nehľadajú pravdu ani sa nepoučia. Namiesto toho veria, že im niekto veci sťažuje, a aby vykúpili svoju pýchu a povesť, vždy hovoria o tom, čo je správne a čo nie, čím vyvolávajú nekonečný rozruch. Len vyrušujú ostatných a prácu cirkvi. Takíto ľudia majú podstatu pochybovačov. Pozrite sa napríklad na Li Ping. Keď bola partnerkou Yingxin, bolo zjavné, že nespolupracujú dobre a že to už ovplyvnilo ich povinnosť. Yingxin v nádeji, že sa dočká pomoci, informovala vodkyňu o skutočnej situácii, ale Li Ping to od Boha neprijala, a namiesto toho si myslela, že Yingxin sa na ňu sťažuje. Odvtedy Yingxin vždy pozorne sledovala. Keď Yingxin počas zhromaždenia alebo diskusie o práci upozornila na nejaké problémy alebo predniesla rozumný návrh, Li Ping sa k tomu nevedela správne postaviť a myslela si, že Yingxin si ju berie na mušku, a tak jej zámerne odporovala. Dokonca zámerne spôsobovala problémy a hovorila, že ak si myslíme, že nie je dobrá, máme povedať vodkyni, aby ju preložila na konanie inej povinnosti. To všetko v nás vyvolávalo pocit obmedzenia a ovplyvňovalo to cirkevný život a prácu. Sestra Luo Wen sa práve pridala k skupine a nepoznala princípy a odborné zručnosti, preto sa išla porozprávať s Yingxin. Li Ping mala podozrenie, že Luo Wen sa na ňu pozerá zvrchu, stojí na strane Yingxin a vylučuje ju. Keď sestry spolu normálne diskutovali o práci, Li Ping mala podozrenie, že ju za chrbtom všetci súdia, a dokonca v ľuďoch hľadala chyby a komplikovala im život. Ľudia preto nedokázali normálne konať svoje povinnosti. V skutočnosti to boli všetko celkom obyčajné a jednoduché veci, ktoré by normálni ľudia mohli pochopiť, keby sa nad nimi trochu zamysleli. Ona však ľudí a veci príliš analyzovala a zamotávala sa; mala veľmi komplikované myšlienky. Potom všetci hovorili v duchovnom spoločenstve o Božích slovách a pomáhali jej, ale ona nikdy neprejavila úmysel hľadať. Namiesto toho sa vyhovárala, bránila a hádala o tom, čo je správne a čo nie, aby tým dokázala svoju pravdu.

V minulosti som si vždy myslela, že to, že ľudí a veci príliš analyzuje, je dočasný zlý stav. Teraz som pochopila, že mať chvíľkové skazené zjavenie a mať podstatu pochybovača sú dve odlišné veci. Je to, ako keď sa u niektorých ľudí dočasne prejavuje nadmerné analyzovanie ľudí a vecí, no len pri niekoľkých konkrétnych záležitostiach dočasne nedokážu pochopiť Boží úmysel. Alebo sa vyhovárajú a obhajujú, aby si zachovali tvár, ale modlitbou a hľadaním alebo vďaka duchovnému spoločenstvu a pomoci bratov a sestier, Boží úmysel pochopia a už toľko neanalyzujú. Takíto ľudia prijímajú pravdu a nemajú podstatu pochybovačov. Pochybovači na druhej strane neprijímajú od Boha nič, bez ohľadu na to, čo sa im deje. Aj keď ide o úplne drobnú záležitosť, ktorú ostatní dokážu ľahko pochopiť, oni ľudí a veci vždy analyzujú a nie sú schopní prijať duchovné spoločenstvo a pomoc od bratov a sestier. To zjavuje, že majú prirodzený odpor k pravde a veci chápu absurdne. Keď sa zamyslím nad správaním Li Ping, presne taká bola, keď bola pred dvomi alebo tromi rokmi partnerkou Yingxin. Neskôr ich s Yingxin rozdelili, a hoci sa navonok nezdalo, že by sa tak očividne hádala o tom, čo je správne a čo nie, zakaždým, keď niekto spomenul Yingxin, začala o tom znova diskutovať. Bolo zrejmé, že ju to vôbec neprestalo držať. Bez ohľadu na to, s kým ju dali do dvojice, vždy, keď sa niečo týkalo jej pýchy a postavenia, viedla o tom nekonečné spory, čím ľudí len vyrušovala. Uplynulo niekoľko rokov a ona bola stále taká istá; vôbec sa nekajala a absolútne sa nezmenila. Mala podstatu pochybovača, ktorý ľudí a veci príliš analyzuje.

Predtým som si myslela, že keďže Li Ping sa zdala plná nadšenia, prispievala na charitu, pomáhala ľuďom a dokázala mnohé zanechať a vydať sa, znamenalo to, že má dobrú ľudskú prirodzenosť a mala by dostať ďalšiu šancu. Neskôr som si uvedomila, že som nevedela, ako rozlíšiť dobrú a zlú ľudskú prirodzenosť. Potom som si prečítala niekoľko Božích slov na túto tému. Boh hovorí: „Keď sa ľuďom stávajú rôzne veci, prejavujú sa v nich rôzne prejavy, ktoré ukazujú rozdiel medzi dobrou a zlou ľudskou prirodzenosťou. Aké sú teda kritériá na meranie ľudskej prirodzenosti? Ako by sa malo merať to, kto je aký človek a či môže alebo nemôže byť spasený? Závisí to od toho, či miluje pravdu a či dokáže prijať a praktizovať pravdu. Všetci ľudia majú v sebe predstavy a vzdorovitosť, všetci majú skazené povahy, a tak zažijú chvíle, keď to, čo žiada Boh, bude v rozpore s ich vlastnými záujmami, a budú sa musieť rozhodnúť – to sú veci, ktoré všetci často zažijú, nikto sa im nevyhne. Každý zažije aj chvíle, keď si Boha zle vysvetlí a bude mať o Ňom predstavy alebo keď si na Neho bude sťažovať a bude Mu odolávať alebo vzdorovať – no keďže ľudia majú k pravde rôzne postoje, aj ich prístup k nej je odlišný. Niektorí ľudia o svojich predstavách nikdy nehovoria, ale hľadajú pravdu a riešia ich sami. Prečo o nich nehovoria? (Majú bohabojné srdce.) Presne tak: majú bohabojné srdce. Obávajú sa, že keď o nich prehovoria, bude to mať negatívny účinok, a preto sa to snažia vyriešiť len vo svojom srdci bez toho, aby ovplyvnili niekoho iného. Keď narazia na iných ľudí v podobnom stave, využijú svoje vlastné skúsenosti, aby im pomohli. To je dobrosrdečnosť. Ľudia, ktorí sú dobrosrdeční, sú láskaví k druhým a ochotní pomôcť druhým pri riešení ich ťažkostí. Pri konaní vecí a pomoci druhým sa riadia princípmi, pomáhajú druhým riešiť problémy, aby im priniesli úžitok, a nehovoria nič, čo by im neprinieslo úžitok. To je láska. Takíto ľudia majú bohabojné srdce a ich činy sú zásadové a múdre. To sú kritériá na meranie toho, či majú ľudia dobrú alebo zlú ľudskú prirodzenosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Aký postoj by mal mať človek k Bohu) Z Božích slov som pochopila, že ľudia s dobrou ľudskou prirodzenosťou milujú pravdu, sú ochotní ju prijať a majú láskavé srdcia. Keď sa takíto ľudia stýkajú s inými ľuďmi, dokážu sa vžiť do ich kože a zvážiť, ako majú hovoriť a konať, aby ich pozdvihli. Ak majú predstavy o Bohu alebo predsudky voči ľuďom, nevyjadrujú ich bezohľadne. Skôr sú schopní hľadať pravdu, aby ich vyriešili. Nehovoria veci, ktoré ľuďom neprospievajú. Tento typ ľudí má bohabojné srdce a ich reči a činy majú princípy. Sú to ľudia s dobrou ľudskou prirodzenosťou. Keď to na základe Božích slov porovnám so správaním Li Ping, vždy, keď sa niečo týkalo jej povesti a postavenia, dala najavo svoju nespokojnosť. Neuvažovala o tom, či jej slová ublížia jej bratom a sestrám, alebo aké môžu mať následky. Keď ostatní upozornili na jej problémy, vôbec to neprijala a potom sa toho držala a nechcela to nechať tak. Li Ping verila v Boha viac ako 20 rokov; naozaj nič z toho nechápala? V minulosti som sa pozerala len na jej zovňajšok. Myslela som si, že keďže dlhé roky verila v Boha, bola k ľuďom srdečná, dokázala mnohé zanechať a vydať sa a často prispievala na charitu a pomáhala ľuďom, musí mať dobrú ľudskú prirodzenosť. Ale keď ju ľudia upozorňovali na jej problémy a hovorili s ňou v duchovnom spoločenstve, vôbec to neprijímala, ba čo viac, prekrúcala veci a útočila na iných a súdila ich. Toto nebola pravá dobrá ľudská prirodzenosť.

Odhalením Božích slov som do istej miery dokázala rozlíšiť ľudskú prirodzenosť Li Ping a jej správanie pochybovača. Keď som sa však zamyslela nad tým, ako celé desaťročia verila v Boha a dokázala mnohé zanechať, vydať sa a znášať utrpenie, a ako ju teraz mali vyčistiť, trochu som s ňou súcitila. Neskôr som si prečítala úryvok z Božích slov: „Niektorí ľudia hovoria: ‚Ak niekto každý deň je a pije Božie slová a hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, ak je schopný normálne konať svoju povinnosť, ak robí všetko, čo cirkev zariadi, a nikdy nespôsobuje vyrušenia ani narušenia – a hoci sa niekedy môže stať, že poruší pravdu-princípy, nerobí to vedome ani úmyselne – nesvedčí to o tom, že sa usiluje o pravdu?‘ To je dobrá otázka. Mnoho ľudí nad tým takto premýšľa. Predovšetkým musíte pochopiť, či by niekto mohol dosiahnuť porozumenie pravde a získať pravdu dôsledným praktizovaním týmto spôsobom. Podeľte sa o svoje myšlienky. (Aj keď je takéto praktizovanie správne, zdá sa, že sa skôr podobá náboženskému rituálu – je to dodržiavanie pravidiel. Nemôže viesť k porozumeniu pravde ani k získaniu pravdy.) O aké druhy správania teda v skutočnosti ide? (Sú to povrchne dobré spôsoby správania.) Táto odpoveď sa mi páči. Sú to len dobré spôsoby správania, ktoré sa objavia po tom, čo človek uverí v Boha, na základe jeho svedomia a rozumu, keď ho ovplyvnia rôzne dobré a pozitívne učenia. Nie sú však ničím viac než dobrým správaním a majú ďaleko od usilovania sa o pravdu. Čo je teda koreňom tohto dobrého správania? Čo ho vyvoláva? Vyplýva zo svedomia a rozumu človeka, z jeho morálky, z priaznivých pocitov, ktoré má voči viere v Boha, a z jeho sebaovládania. Keďže ide o dobré správanie, vôbec nesúvisí s pravdou a určite to nie je to isté. Dobre sa správať nie je to isté ako praktizovať pravdu, a ak sa človek správa dobre, neznamená to, že má Božie schválenie. Dobré správanie a praktizovanie pravdy sú dve rôzne veci – nemajú medzi sebou žiadnu súvislosť. Praktizovanie pravdy je Božou požiadavkou a je úplne v zhode s Božími úmyslami; dobré správanie vychádza z ľudskej vôle a nesie so sebou ľudské zámery a motívy – je to niečo, čo človek považuje za dobré. Hoci dobré spôsoby správania nie sú zlé skutky, sú v rozpore s pravdou-princípmi a nemajú nič spoločné s pravdou. Bez ohľadu na to, aké dobré sú tieto spôsoby správania alebo ako veľmi sú v súlade s ľudskými predstavami a fantáziami, nemajú žiadny vzťah k pravde. Takže žiadne množstvo dobrého správania nemôže dosiahnuť Božie schválenie. Keďže dobré správanie je definované týmto spôsobom, je zrejmé, že dobré spôsoby správania nesúvisia s praktizovaním pravdy. Keby ľudia boli triedení podľa svojho správania, potom by tieto dobré spôsoby správania boli nanajvýš činy verných robotníkov a nič viac. Vôbec nesúvisia s praktizovaním pravdy ani s pravou podriadenosťou Bohu. Sú len istým druhom správania a sú úplne irelevantné pre zmenu povahy ľudí, pre ich podriadenie sa pravde a prijatie pravdy, pre bázeň pred Bohom a vyhýbanie sa zlu alebo pre akékoľvek iné praktické prvky, ktoré pravdu skutočne zahŕňajú. Prečo sa teda nazývajú dobrým správaním? Tu je vysvetlenie, ktoré je prirodzene aj vysvetlením podstaty tejto otázky. Ide o to, že tieto spôsoby správania vyplývajú len z predstáv ľudí, ich preferencií, ich vôle a ich vlastných sebamotivovaných snáh. Nie sú to prejavy pokánia, ktoré prichádzajú so získaním pravého sebapoznania prijatím pravdy, súdu a napomínania Božích slov, a nie sú to ani spôsoby správania či konania spojené s praktizovaním pravdy, ktoré vznikajú, keď sa ľudia snažia podriadiť Bohu. Rozumiete tomu? Znamená to, že tieto dobré spôsoby správania žiadnym spôsobom nezahŕňajú zmenu povahy človeka, ani to, čo vyplýva z podstúpenia súdu a napomínania Božích slov, ani pravé pokánie, ktoré vzniká z poznania vlastnej skazenej povahy. Určite nesúvisia s pravou podriadenosťou človeka Bohu a pravde a už vôbec nesúvisia s tým, že človek má bohabojné srdce a lásku k Bohu. Dobré spôsoby správania nemajú s týmito vecami vôbec nič spoločné; je to len niečo, čo pochádza od človeka a čo človek považuje za dobré. Mnohí ľudia však považujú tieto dobré spôsoby správania za znak toho, že niekto praktizuje pravdu. To je vážny omyl, absurdný pohľad a chápanie. Tieto dobré spôsoby správania sú len vykonávaním náboženského obradu a formálnych krokov. Vôbec nesúvisia s praktizovaním pravdy. Boh ich možno priamo neodsudzuje, ale rozhodne ich neschvaľuje; to je isté.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Čo znamená usilovať sa o pravdu (1)) Keď som premýšľala o Božích slovách, pochopila som, že to, že Li Ping verí v Pána už vyše 10 rokov a už viac ako 20 rokov prijíma Božie dielo posledných dní, a vždy sa počas tohto obdobia nadšene vydávala, zanechala mnohé veci a vzdala sa svojej kariéry, boli všetko príklady jej povrchného nadšenia a dobrého správania. Nezodpovedali štandardu praktizovania pravdy. Mnohí ľudia sa po tom, ako uveria v Boha, správajú dobre, ale keďže ich povaha nemiluje pravdu a nedokážu prijať súd a napomínanie Božích slov, ich život-povaha sa ani po rokoch viery v Boha vôbec nezmenia. Takýchto ľudí Boh nakoniec aj tak opustí a vyradí. To, že sa človek dobre správa, neznamená, že praktizuje pravdu. Ak sa len dobre správa, ale nikdy neprijme alebo nepraktizuje pravdu, potom je schopný kedykoľvek a kdekoľvek odolať Bohu. Je to podobné, ako keď v náboženstve mnohí ľudia celý život verili v Pána, tvrdo pracovali, zanechávali a vydávali sa. Keď však prišiel Všemohúci Boh, Kristus posledných dní, aby konal dielo, vyjadril pravdu a spasil ľudstvo, odsúdili Ho, odolávali Mu a odmietli Ho. Nad pravdami, ktoré vyjadril, ohŕňali nos. Bez ohľadu na to, ako dobre sa správali, Boh ich neschválil. Odsúdil ich ako ľudí, ktorí odolali Bohu. Spomenula som si na farizejov, ktorí slúžili Bohu Jahvemu a prešli more a súš, aby kázali. V očiach ostatných sa správali veľmi dobre, na ich správaní sa dokonca nedala nájsť žiadna chyba, ale keď sa Pán Ježiš zjavil, aby konal dielo, odolávali Mu, odsudzovali Ho, a dokonca Ho ukrižovali. Ich prirodzenosťou-podstatou bola nenávisť voči pravde a Bohu. Pán Ježiš ich odsúdil ako hadov a nakoniec ich Boh všetkých potrestal a preklial. Na základe toho som si uvedomila, že keď sa pozeráme len na dobré správanie ľudí navonok a nerozlišujeme ich postoj k pravde, je také ľahké nechať sa zaviesť!

Neskôr som rozmýšľala: „Ako presne by sa teda malo pristupovať k ľuďom ako Li Ping, ktorí boli zjavení ako pochybovači? Ktorí ľudia môžu zostať v cirkvi pracovať, a ktorí by mali byť vyčistení? Aké princípy to zahŕňa?“ Prečítala som si tento úryvok z Božieho slova: „Ak sú pochybovači alebo neverci, ale sú ochotní pracovať a dokážu byť poslušní a podriadiť sa, potom ich neobťažujte ani nevyčistite, aj keď sa neusilujú o pravdu. Namiesto toho im dovoľte, aby pokračovali v práci, a ak im môžete pomôcť, pomôžte im. Ak nemajú chuť ani len pracovať a začnú byť lajdácki a páchať zlé skutky, potom sme urobili všetko, čo sa od nás žiada. Ak chcú odísť, potom ich nechajte odísť, a keď odídu, nech vám nechýbajú. Sú v štádiu, keď by mali odísť, a takí ľudia nestoja za vašu ľútosť, pretože sú pochybovači. Najžalostnejšie je, že niektorí ľudia sú neuveriteľne hlúpi, vždy prechovávajú osobné city k tým, ktorí sú poslaní preč, cnie sa im za nimi, prihovárajú sa a bojujú za nich, a dokonca za nimi plačú, modlia sa a prosíkajú za nich. Čo si myslíte o tom, čo títo ľudia robia? (Je to veľmi hlúpe.) Prečo je to hlúpe? (Tí, ktorí odchádzajú, sú pochybovači, neprijímajú pravdu a jednoducho nestoja za modlitbu a za to, aby niekomu chýbali. Iba tí, ktorým Boh dáva príležitosti a ktorí majú nádej na spásu, sú hodní sĺz a modlitieb ostatných. Ak sa niekto modlí za pochybovača alebo diabla, potom je veľmi hlúpy a nevedomý.) Jedným aspektom je, že skutočne neveria, že Boh existuje – sú to pochybovači; ďalším aspektom je, že títo ľudia majú prirodzenosť-podstatu neverca. Aký je v tom skrytý význam? Ide o to, že to vôbec nie sú ľudia, ale že majú prirodzenosť-podstatu diabla, satana, a že títo ľudia sa stavajú proti Bohu. Takto sa veci majú, pokiaľ ide o ich prirodzenosť-podstatu. Je tu však ešte jeden aspekt, a to, že Boh si vyberá ľudí, nie diablov. Povedzte Mi teda, sú títo diabli Božím vyvoleným národom a sú vybraní Bohom? (Nie.) Nie sú Božím vyvoleným národom, takže ak máš s týmito ľuďmi vždy citové väzby a je ti ľúto, že odchádzajú, neznamená to, že si hlúpy? Neznamená to, že sa staviaš proti Bohu? Ak nemáš hlboké city k pravým bratom a sestrám, no prechovávaš hlboké city k týmto diablom, čo si potom ty? Prinajmenšom si popletený, nepozeráš sa na ľudí podľa Božích slov, ešte sa nesprávaš podľa správneho postoja a neriešiš záležitosti na základe princípu. Si popletený človek.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Ako sa usilovať o pravdu (4)) Boh veľmi jasne hovorí o tom, ako by sa malo pristupovať k ľuďom, ktorí boli zjavení ako pochybovači. Ak sú poslušní, podriadení a ochotní pracovať, potom môžu zostať pracovať, aj keď sa neusilujú o pravdu, za predpokladu, že nespôsobujú narušenia či vyrušenia. Ak riadne nepracujú, stávajú sa povrchnými alebo konajú zlo a narušujú či vyrušujú prácu cirkvi, neprijímajú alebo sa nekajajú, keď ich bratia a sestry odhalia a orezávajú, a pri konaní svojej povinnosti spôsobujú viac strát ako ziskov, potom by mali byť odstránení. Boh spasí človeka a svedomie človeka by malo mať svoju hranicu. Aj keď sa človek neusiluje o pravdu, prinajmenšom by nemal spôsobovať narušenia ani vyrušenia. Podstatou každého, kto je schopný konať zlo a narúšať a vyrušovať dielo Božieho domu, je podstata diablov a satana. Aj keď takíto ľudia zostanú v cirkvi, nebudú užitoční. Je potrebné ich odstrániť. Porovnala som to so správaním Li Ping: V Boha verila mnoho rokov, a keď sa jej niečo udialo, nehľadala pravdu a vytrvalo ľudí a veci príliš analyzovala, čím vyrušovala bratov a sestry a prácu cirkvi. Bratia a sestry s ňou hovorili v duchovnom spoločenstve a veľakrát jej pomohli, ale ona sa vôbec nezobudila ani nekajala. Jej prirodzenosťou-podstatou boli odpor a nenávisť k pravde a bola odhaleným pochybovačom. V tom, že ju cirkev odstránila, sa úplne zjavila Božia spravodlivosť. Keď v minulosti prišlo na jej súdenie, nesúdila som ju na základe Božích slov, ale na základe svojich vlastných predstáv a domnienok. Myslela som si, že keďže dokázala mnohé zanechať, vydať sa, znášať utrpenie, zdržať sa a prejavovať dobré správanie, je to niekto, kto má pravú vieru v Boha. Preto som s dobrými úmyslami chcela dosiahnuť, aby zostala v cirkvi. Bola som naozaj taká slepá! Boh nikdy nepovedal, že každý, kto sa dobre správa, má pravú vieru v Boha. Ľudí meria na základe ich prirodzenosti-podstaty a ich postoja k pravde, ako aj ich cesty, po ktorej po celý čas kráčali. Božie dielo už dospelo do záverečnej etapy triedenia ľudí podľa druhov. Ľudia, ktorí milujú pravdu a dokážu ju prijať, ľudia, ktorí k nej majú odpor a nenávidia ju, ľudia, ktorí sú pšenicou, a ľudia, ktorí sú burinou – Boh ich všetkých zjaví. Všetkých pochybovačov, zlých ľudí a antikristov, ktorí majú odpor k pravde a nenávidia ju, Boh vyradí. Stále som s Li Ping, ktorá bola zjavená ako pochybovač, súcitila; nebola som proti Bohu a neodolávala som Mu? Bola som naozaj taká hlúpa! Mala som ju v srdci rozpoznať a odmietnuť a okamžite oznámiť jej správanie pochybovača cirkvi, aby som ochránila dielo Božieho domu. Už som viac nemohla byť popletená!

Krátko nato som cirkvi oznámila, že Li Ping sa správa ako pochybovač, a zanedlho ju vyčistili. Vďaka skúsenosti s týmto procesom vyčistenia Li Ping, som získala určitú schopnosť rozlišovať pochybovačov a pochopila som mylné názory vo svojom vnútri. Pochopila som, že človek nemá pravú vieru v Boha len preto, že sa navonok dobre správa. Ak niekto nemiluje pravdu alebo ju neprijíma, skôr či neskôr bude zjavený a vyradený. Videla som, že správne je rozlišovať ľudí len na základe Božích slov.