Pan Li, Čína

Jedného dňa v novembri 2020 som sa dopočula, že cirkevného vodcu menom Zhao Jun zatkla polícia. Keďže som pomerne dobre poznala situáciu v cirkvi Zhao Juna, môj vyšší vodca ma požiadal, aby som išla zistiť, čo sa stalo, ako bol Zhao Jun zatknutý, a aby som včas vykonala prácu potrebnú na odstránenie následkov. Po prijatí tejto úlohy som trochu pocítila strach a pomyslela som si: „Keďže Zhao Juna práve zatkli, bude pre mňa veľmi nebezpečné ísť teraz do tej cirkvi. Ak ma chytia policajti, ktorí striehnu na našu cirkev, čo len so mnou bude? Nevkráčam rovno do pasce?“ Potom som však pomyslela na to, ako bol Zhao Jun v kontakte s mnohými ľuďmi a hostiteľskými rodinami, a že po jeho zatknutí budú všetci v nebezpečenstve. Vedela som, že musím všetkých okamžite upozorniť, aby prijali bezpečnostné opatrenia. Keď som sa rozhodla, rýchlo som sa vybrala do cirkvi, aby som upozornila bratov a sestry. Na druhý deň som sa dozvedela, že v dvoch hostiteľských rodinách, ktoré som predchádzajúci večer navštívila, došlo k incidentom. Krátko po mojom odchode v jednej rodine vykonali domovú prehliadku a v druhej zatkli manžela aj manželku. Keby som odišla len o chvíľu neskôr, zatkli by aj mňa. V decembri došlo k ďalšej sérii rozsiahlych zatýkaní v rôznych cirkvách. Sestra, s ktorou som spolupracovala, a s ňou viac ako tridsať bratov a sestier, vrátane vodcov a pracovníkov, boli jeden po druhom zatknutí. Bola to veľmi nebezpečná situácia a bolo kľúčové, aby som upozornila ostatných bratov a sestry, ktorým hrozilo skryté nebezpečenstvo, že sa musia ukryť a presunúť knihy Božích slov iným do úschovy. V tom čase sme už stratili kontakt s niektorými cirkvami, neboli k dispozícii žiadne vhodné domácnosti, kde by sa dali uchovávať knihy Božích slov a cirkevný majetok, a niektorí naši bratia a sestry nemali prístup k bezpečným hostiteľským domácnostiam. Tvárou v tvár takejto ťažkej situácii som sa cítila dosť slabá, vystrašená a znepokojená. Zdalo sa, že ma môžu kedykoľvek zatknúť. Pomyslela som si: „Čo ak ma v takom mladom veku zatknú a ubijú na smrť?“ Celý deň som sa mračila od starostí a zdalo sa, že dni sa vlečú slimačím tempom. Neustále som premýšľala, kedy sa táto situácia konečne upokojí. V tom čase som sa dopočula, že dorazilo niekoľko desiatok príslušníkov špeciálnych policajných jednotiek z provinčnej úrovne so špecifickým cieľom zatýkať veriacich. Začala som byť ešte nervóznejšia a vystrašenejšia a pomyslela som si: „Už teraz ma hľadajú, aby ma zatkli, takže ak budem presúvať knihy, nevydám sa tým polícii priamo do rúk? Ak ma budú sledovať a zatknú ma, polícia ma určite nenechá vyviaznuť bez následkov. ČKS môže beztrestne zabíjať veriacich – ak ma zatknú, ubijú ma na smrť? Toľko rokov som verila v Boha, zanechávala a vydávala sa, a to len preto, aby ma ubili na smrť? Budem ešte môcť dosiahnuť spásu? Ak nie, nebudú celé moje roky utrpenia zbytočné? Ak dostanem dlhoročný trest, ako vydržím život vo väzení?“ Nedokázala som zniesť pomyslenie na život vo väzení, kde by človek radšej zomrel, než by musel žiť v takýchto podmienkach. Žila som v neustálom strachu a neodvážila som sa presunúť knihy, a tak som napísala list bratovi Li Yimu a požiadala ho, aby knihy čo najrýchlejšie presunul. Ani po napísaní niekoľkých listov som však od neho stále nedostala žiadnu odpoveď. Ubehlo ďalších pár dní a knihy stále neboli presunuté. Obávala som sa, že ma môj vyšší vodca obviní, že si nezodpovedne plním svoju povinnosť, tak som vodcu požiadala, aby riešením následkov poveril niekoho iného. Keďže som chcela zakryť svoje osobné úmysly a pohnútky, povedala som, že mám malý duchovný vzrast, že nemám skúsenosti s takouto situáciou a v určitých aspektoch práce sa potrebujem s niekým iným porozprávať a poradiť. Vďaka tomu by si vodca myslel, že sa snažím čo najlepšie vykonávať svoju povinnosť a že nesiem bremeno v cirkevnej práci. Potom by ma neobviňoval, ani keby sa vyskytli problémy. Krátko nato môj vodca poveril sestru Yun Qing, aby so mnou spolupracovala na riešení následkov.

Potom bola situácia zo dňa na deň napätejšia – správy o zatknutí bratov a sestier prichádzali jedna za druhou a tiež som sa dopočula, že polícia získala informácie o mnohých bratoch a sestrách. Napísala som listy vedúcim skupín a naliehala na nich, aby okamžite upozornili všetkých bratov a sestry, nech sa ukryjú, ale jednoducho som nebola v stave, kedy by som sa mohla starať o bezpečnosť bratov a sestier. Bola som veľmi vystrašená a pociťovala som úzkosť, strachovala som sa, že čoskoro jedného dňa zatknú aj mňa, takže som nevykonala niektoré podrobné práce, neupozornila som ľudí, ktorí sa museli ukryť, tak, ako som mala, a v dôsledku toho zatkli sestru menom Wang Lan. Neskôr ju poslali domov a do desiatich hodín zomrela. Cítila som veľkú vinu – keby som vynaložila trochu viac úsilia, splnila si svoju zodpovednosť a včas upozornila Wang Lan, že sa musí ukryť, možno by ju nezatkli a nezomrela by. Bola som zodpovedná za jej zatknutie a neexistovalo pre to žiadne ospravedlnenie.

Krátko nato za mnou prišiel môj vyšší vodca s hlásením o mne, ktoré napísali bratia a sestry. Toto hlásenie odhaľovalo, ako som v najkľúčovejšom okamihu neochránila svojich bratov a sestry, včas nepresunula knihy Božích slov, sebecky a opovrhnutiahodne som chránila len seba a nechránila som prácu cirkvi ani ju neudržiavala. Vodca ma potom na mieste prepustil. Uvedomila som si, že som v tom čase žila v zbabelosti a nevykonávala som skutočnú prácu. Zaslúžila som si prepustenie. Počas svojich duchovných pobožností a uvažovania som narazila na túto pasáž Božích slov: „Prvá základná vec, ktorú musia vodcovia a pracovníci urobiť, je správne dohliadať na rôzne hmotné veci Božieho domu, riadne vykonávať preverovanie a strážiť Boží dom, nedovoliť, aby sa nejaké veci poškodili, premrhali alebo aby sa ich zmocnili zlí ľudia. To je to najmenej, čo by mali urobiť. Hneď ako ťa zvolia za vodcu alebo pracovníka, Boží dom ťa považuje za svojho správcu: si na riadiacej úrovni a úloha, ktorú nesieš na pleciach, je ťažšia ako úloha ostatných. Nesieš veľkú zodpovednosť. Preto každý tvoj postoj, každý tvoj čin, každý tvoj plán na riešenie záležitostí a každá tvoja metóda na riešenie problémov, to všetko sa týka záujmov Božieho domu. Ak ani neberieš do úvahy záujmy Božieho domu alebo si ich neberieš k srdcu, nie si hoden byť správcom Jeho domu. … Takže pokiaľ ide o výber vodcov a pracovníkov, ak sa na to pozrieme z pohľadu ľudskej prirodzenosti, čo je to najzákladnejšie, čo by mali mať? Musia mať svedomie a zmysel pre spravodlivosť a ich pohnútky by mali byť správne. Ich ľudská prirodzenosť musí najprv prejsť skúškou. Bez ohľadu na to, akú veľkú pracovnú schopnosť majú alebo akú majú úroveň kvality, takíto ľudia budú ako správcovia na požadovanej úrovni, ak budú slúžiť ako nadriadení. Prinajmenšom budú schopní obhajovať záujmy Božieho domu a spoločné záujmy bratov a sestier. V žiadnom prípade nezapredajú záujmy bratov a sestier ani záujmy Božieho domu. Keď hrozí, že záujmy Božieho domu a bratov a sestier utrpia škodu alebo ujmu, budú na to myslieť vopred a budú prví, ktorí vystúpia a ochránia ich, aj keď to ovplyvní ich vlastnú bezpečnosť alebo si to bude vyžadovať, aby zaplatili cenu alebo trpeli. To všetko sú veci, ktoré dokážu urobiť ľudia so svedomím a rozumom. Niektorí falošní vodcovia a pracovníci sa ponáhľajú nájsť si bezpečné miesto, kde by sa skryli, keď čelia nebezpečným okolnostiam, no o dôležité veci Božieho domu – knihy Božích slov, mobilné telefóny, počítače a tak ďalej – sa nestarajú ani sa na ne nepýtajú. Keby sa obávali, ako by ich zatknutie ovplyvnilo celkový obraz práce cirkvi, mohli by poslať iných, aby tieto veci vybavili – no títo falošní vodcovia sa skrývajú len aby si zaistili vlastnú bezpečnosť. Sú na smrť vystrašení a aby si zaistili vlastnú bezpečnosť, nerobia to, čo môžu. Preto existuje mnoho prípadov, keď nedbanlivosť, nečinnosť a nezodpovednosť falošných vodcov spôsobí, že veľký červený drak vyplieni alebo odnesie rôzne veci Božieho domu a obety Bohu, keď nastanú nebezpečné situácie, čo vedie k vážnym stratám. Keď tieto situácie v cirkvi práve nastali, prvou myšlienkou vodcov a pracovníkov by malo byť umiestniť vybavenie a hmotné veci Božieho domu na vhodné miesta, odovzdať ich vhodným ľuďom na správu; veľkému červenému drakovi sa v žiadnom prípade nesmie dovoliť, aby si ich vzal. No falošní vodcovia nikdy nemyslia na takéto veci; nikdy nedávajú záujmy Božieho domu na prvé miesto, namiesto toho dávajú na prvé miesto vlastnú bezpečnosť. Keďže falošní vodcovia nekonajú skutočnú prácu, rôzne dôležité veci Božieho domu často utrpia straty alebo škody. Nie je to vážne zanedbanie zodpovednosti zo strany falošných vodcov?“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (11)) Božie slová jasne opisovali zodpovednosti vodcu. Vodca by mal mať ľudskú prirodzenosť, zmysel pre spravodlivosť a mal by byť dôveryhodný. V kľúčových okamihoch by vodcovia mali vždy chrániť bratov a sestry a ochrániť knihy Božích slov, aj keby to znamenalo podstúpiť utrpenie a ohroziť svoje vlastné osobné záujmy. Falošní vodcovia sú neuveriteľne sebeckí a opovrhnutiahodní a aj keď z času na čas vykonávajú prácu, vždy si vyberajú taký druh práce, ktorý uprednostňujú. Vo všetkom zvažujú svoje vlastné záujmy a vôbec neberú do úvahy záujmy Božieho domu. Takíto ľudia majú zlý charakter a Boh nimi opovrhuje. Keď som sa s nimi porovnala, videla som, že sa nijako nelíšim od falošných vodcov, ktorých Božie slová odhalili. Keď sa v cirkvi začalo zatýkanie, prenechala som nebezpečnú prácu iným ľuďom a požiadala Li Yiho, aby presunul knihy, a keď na moje listy včas neodpovedal, sama som knihy rýchlo nepresunula. Namiesto toho som napísala list svojmu vyššiemu vodcovi, v ktorom som vysvetlila, že mám malý duchovný vzrast, a požiadala som ho, aby na túto prácu pridelil niekoho iného. Vymýšľala som si výhovorky, aby som sa ochránila, a hádzala som nebezpečnú prácu na iných, aby som nevystavila samú seba riziku. Keď sa naša situácia čoraz viac zhoršovala, jednoducho sa mi nechcelo zachádzať do detailov riešenia následkov, namiesto toho som to len robila povrchne a tvárila sa, že pracujem, rozdávala som príkazy zhora a všetku prácu na riešení následkov som prenechala vedúcim skupín, takže boli nútení ísť na miesto a riešiť situácie sami. Keď som počula, že Wang Lan hrozí zatknutie, mala som jej okamžite napísať list a pripomenúť jej, aby sa ukryla. Keby som to urobila, možno by ju nezatkli a neprišla by o život. Ja som však žila v strachu a bojazlivosti a neupozornila som ľudí tak, ako som mala. Niektorí bratia a sestry začali byť negatívni a slabí, ale ja som s nimi nebola v duchovnom spoločenstve a nepodporila ich. Vo všetkých situáciách som zvažovala, ako ochrániť svoje záujmy pred poškodením, a nevenovala som práci cirkvi ani tú najmenšiu pozornosť. Aká som bola sebecká a opovrhnutiahodná! Keďže som bola cirkevnou vodkyňou, bolo mojou zodpovednosťou chrániť Boží vyvolený ľud a záujmy Božieho domu, ale v najkľúčovejšom okamihu som cúvla pred svojou povinnosťou. Bola som sebecká, opovrhnutiahodná, starala som sa len o seba a nemala som ani štipku svedomia alebo rozumu. V dôsledku toho moju sestru zatkli a umučili na smrť, práca cirkvi sa oneskorila a ja som spáchala večný priestupok.

Neskôr som narazila na túto pasáž Božích slov: „Konanie povinnosti nie je maličkosť; ľudia sa najviac odhalia pri konaní svojej povinnosti a Boh určuje výsledky ľudí na základe ich sústavného výkonu pri tom, ako ju konajú. Čo to znamená, keď niekto svoju povinnosť nekoná dobre? Znamená to, že neprijíma pravdu ani nečiní skutočné pokánie a je Bohom vyradený. Keď sú falošní vodcovia a pracovníci prepustení, čo to predstavuje? Je to postoj Božieho domu k takýmto ľuďom a predstavuje to, samozrejme, aj postoj Boha k takýmto ľuďom. Aký je teda postoj Boha k takýmto neužitočným ľuďom? Zavrhuje ich, odsudzuje ich a vyraďuje ich. Chcete sa teda stále oddávať výhodám postavenia a byť falošným vodcom?“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (8)) Po prečítaní Božích slov mi po tvári stekali slzy. Videla som, že moje prepustenie bolo znamením Božieho hnevu a pocítila som, že Božia spravodlivá povaha je neuraziteľná. Keď som spätne premýšľala o tom, ako som vždy v prvom rade brala ohľad na vlastnú bezpečnosť, ako som nechránila prácu cirkvi, nebrala ohľad na bezpečnosť svojich bratov a sestier, čo viedlo k nezvratným následkom, cítila som neuveriteľnú ľútosť. Napriek tomu, že som z toho vyviazla bez ujmy, nesplnila som si svoje zodpovednosti, spáchala som priestupok, ktorý už nikdy nebudem môcť odčiniť, a spôsobila som, že ma Boh nenávidí a opovrhuje mnou. Za to, že ma bratia a sestry nahlásili, som si mohla úplne sama. V tom čase som pri pomyslení na to často plakala a nenávidela som sa za to, že tak túžim po živote a bojím sa smrti. Zakaždým, keď sa to spomenulo, pocítila som tupú bolesť v srdci a cítila som, že som niečo dlžná Bohu aj svojim bratom a sestrám. Nenávidela som sa za to, že nie som o nič lepšia ako zviera, a myslela som si, že žiadny Boží trest pre mňa nie je dosť prísny.

Potom som začala hľadať, aby som porozumela tomu, prečo som sa v ťažkých situáciách vždy snažila chrániť samu seba. Narazila som na túto pasáž Božích slov: „Skôr než ľudia zažijú Božie dielo a porozumejú pravde, vládne im a zvnútra im dominuje satanova prirodzenosť. Čo konkrétne zahŕňa táto prirodzenosť? Napríklad, prečo si sebecký? Prečo si chrániš svoje postavenie? Prečo si taký ovplyvnený svojimi pocitmi? Prečo sa ti páčia tie nespravodlivé a zlé veci? Na základe čoho sa ti takéto veci páčia? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Prečo sa ti páčia a prijímaš ich? Teraz ste už všetci porozumeli, že hlavným dôvodom je to, že v človeku sú satanove jedy. Čo sú teda satanove jedy? Ako môžu byť vyjadrené? Ak sa napríklad opýtaš: ‚Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?‘, všetci odpovedia: ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.‘ Len táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia usilujú, v skutočnosti to robia pre seba – a tak všetci žijú pre seba. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť. Tieto slová sa už stali prirodzenosťou skazeného ľudstva a sú pravým obrazom satanskej prirodzenosti skazeného ľudstva. Táto satanská prirodzenosť sa úplne stala základom existencie skazeného ľudstva. Skazené ľudstvo žije podľa tohto satanovho jedu už niekoľko tisíc rokov až dodnes.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou) Prostredníctvom čítania Božích slov som si uvedomila, že satanský jed „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“ vo mne zapustil hlboké korene a stal sa mojím štandardom, podľa ktorého som ako človek konala. Keď som čelila nebezpečenstvám, neustále som chránila seba a vôbec som nebrala ohľad na záujmy Božieho domu, starala som sa len o to, ako by som sa mohla vyhnúť zatknutiu, a prenechávala som nebezpečnú prácu iným ľuďom. Jediné, na čo som dokázala myslieť, bola moja vlastná bezpečnosť, nechcelo sa mi vykonávať prácu na riešení následkov a neplnila som si svoje zodpovednosti. Záujmy cirkvi neboli ohrozené len vďaka tomu, že iní bratia a sestry nakoniec včas presunuli knihy Božích slov. Žila som podľa satanových jedov a začala som byť neuveriteľne sebecká, opovrhnutiahodná a úplne mi chýbala ľudská prirodzenosť. Opakovane som zlyhávala v praktizovní pravdy, nemala som ani tú najmenšiu vernosť k svojej povinnosti a Boh pociťoval nenávisť a odpor k môjmu správaniu. Ak by som sa aj naďalej nekajala a nezmenila sa, stratila by som šancu na spásu. Vtedy som si uvedomila, ako hlboko skazená bola moja povaha a že toto prepustenie bol Boží spôsob, ako ma spasiť.

Potom som v Božích slovách narazila na túto pasáž: „Ako zomreli učeníci Pána Ježiša? Niektorých z nich ukameňovali, iných vliekli za koňom, ukrižovali dolu hlavou alebo ich rozštvrtilo päť koní – postretli ich rôzne formy smrti. Aký bol dôvod ich smrti? Bolo to to, že spáchali nejaký zločin a boli potom popravení podľa zákona? Nie. Hlásali Pánovo evanjelium, ale ľudia vo svete ho neprijali a namiesto toho ich odsudzovali, a bili, osočovali ich, ba dokonca ich usmrcovali – takto boli umučení. … Takto v skutočnosti zomreli a odišli ich telá. Bol to spôsob ich odchodu z ľudského sveta, čo však neznamenalo, že ich výsledok bol rovnaký. Bez ohľadu na spôsob ich smrti a odchodu alebo ako to prebehlo, Boh takto neurčil konečné výsledky týchto životov, týchto stvorených bytostí. To je niečo, čo ti musí byť jasné. Naopak, bol to presne spôsob, ktorým odsúdili tento svet a podali svedectvo o Božích skutkoch. Tieto stvorené bytosti použili svoje najcennejšie životy – posledný okamih svojich životov –, aby podali svedectvo o Božích skutkoch, aby podali svedectvo o veľkej Božej moci a aby vyhlásili satanovi a svetu, že Božie skutky sú správne, že Pán Ježiš je Boh, že On je Pán a Božie vtelené telo. Ani do poslednej chvíle svojho života nikdy nezapreli meno Pána Ježiša. Nebola to forma súdu nad týmto svetom? Použili svoje životy, aby vyhlásili svetu a dokázali ľuďom, že Pán Ježiš je Pán, že Pán Ježiš je Kristus, Božie vtelené telo, že dielo vykúpenia celého ľudstva, ktoré vykonal, umožňuje tomuto ľudstvu žiť ďalej – táto skutočnosť je naveky nemenná. Do akej miery si vykonali svoju povinnosť tí, ktorí boli umučení za hlásanie evanjelia Pána Ježiša? Bolo to do najväčšej možnej miery? Ako sa táto najväčšia možná miera prejavila? (Obetovali svoje životy.) Správne, zaplatili svojimi životmi.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Kázanie evanjelia je povinnosť, ktorú musia plniť všetci veriaci) Božie slová jasne vysvetľujú, čo znamená stať sa mučeníkom pre Boha. Apoštoli a učeníci Pána Ježiša boli verní Bohu až do smrti a vzdali sa svojich drahocenných životov, aby šírili Božie evanjelium. Svoje životy využili na to, aby podávali svedectvo o tom, že Pán Ježiš je Boh, a aby vydali svedectvo o Božom diele vykúpenia ľudstva. V mene šírenia evanjelia Pána Ježiša bol Štefan ukameňovaný na smrť a Peter bol ukrižovaný hore nohami. Hoci ich telo zahynulo, ich smrť bola zmysluplná a úctyhodná. Boh ocenil, ako využili svoje vlastné životy, aby o Ňom podali svedectvo. Teraz členovia cirkvi čelili vážnemu prenasledovaniu a zatýkaniu a niektorí bratia a sestry boli po zatknutí mučení a trýznení, ale nepoddali sa satanovi a radšej by išli do väzenia, než by zradili Boha. Pokiaľ ide o Wang Lan, radšej zomrela, než by sa stala judášom. Naopak, ja som v tej situácii vždy brala ohľad len na svoju vlastnú bezpečnosť, svoj vlastný život som uprednostňovala pred všetkým ostatným, nemala som ani tú najmenšiu vernosť k svojej povinnosti a nesplnila som si svoje zodpovednosti. Hoci ma nezatkli a môj život bol ušetrený, nepodala som vôbec žiadne svedectvo a bolo pre mňa ponížením zostať nažive. Cítila som obrovskú vinu a už som nebola ochotná ďalej žiť takýmto potupným životom. Tiež som si uvedomila, že Boh používa veľkého červeného draka na to, aby Mu slúžil, a odhalil, kto je skutočný veriaci a kto falošný, kto podáva svedectvo a kto nie, a potom každého triedi podľa jeho druhu. To je múdrosť Božieho diela. Keď som si to uvedomila, bola som odhodlaná dobre konať svoju povinnosť a pevne vytrvať vo svojom svedectve o Bohu. Modlila som sa k Nemu so slovami: „Ó, Bože, bola som príliš sebecká a opovrhnutiahodná. Hrozila som sa zatknutia a mučenia, a preto som nechránila prácu cirkvi a spáchala som večný priestupok. Odteraz, bez ohľadu na to, akej situácii budem čeliť, nasadím svoj život, aby som hájila záujmy cirkvi. Už nebudem žiť potupnú existenciu. Som ochotná vložiť svoj život do Tvojich rúk a podriadiť sa Tvojej zvrchovanosti a usporiadaniam.“

O niekoľko mesiacov neskôr ma opäť vybrali za cirkevnú vodkyňu. Len po niekoľkých dňoch konania svojej povinnosti som dostala list od svojho vyššieho vodcu, v ktorom sa písalo, že ČKS získala moju fotografiu zo záznamu bezpečnostnej kamery. Vodca mi poradil, aby som sa neukazovala na verejnosti, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné. Po prijatí listu som mala trochu obavy, ale neovplyvnilo to spôsob, akým som konala svoju povinnosť. Ak si práca vyžadovala, aby som išla von, trochu som sa zamaskovala a potom som išla konať svoju povinnosť. Krátko nato bolo v mojej cirkvi zatknutých viacero bratov a sestier a ja som musela opäť riešiť následky. Uvedomila som si, že Boh ma skúša. Napriek tomu, že som mala trochu obavy a starosti, pomyslela som na to, ako som bola v minulosti sebecká a opovrhnutiahodná, ako som prenechávala nebezpečnú prácu iným ľuďom, že som si natrvalo pošpinila svoj záznam pred Bohom a stala sa satanovým terčom posmechu – tvárou v tvár súčasnej situácii som sa musela kajať a prestať žiť tak ako v minulosti. Ticho som sa pomodlila k Bohu a povedala Mu, že som ochotná spoliehať sa na Neho, aby som čo najrýchlejšie vyriešila následky. Potom som rýchlo urobila podrobné opatrenia s vedúcimi skupín, aby sa presunuli knihy Božích slov, a bratia a sestry čoskoro úspešne presunuli všetky knihy. Keď som praktizovala takto, cítila som sa oveľa pokojnejšie a vedela som, že tento pokoj pochádza od Boha. O dva mesiace neskôr bolo zatknutých viac ako desať bratov a sestier vrátane bývalého cirkevného vodcu. Tvárou v tvár tejto situácii som sa na rozdiel od minulosti nezameriavala na zaistenie vlastnej bezpečnosti. Namiesto toho som sa spoliehala na Boha, aby som vyriešila následky, ochránila svojich bratov a sestry a zabránila ohrozeniu záujmov Božieho domu. Poradila som sa so svojimi spolupracovníkmi o tom, ako najlepšie rýchlo upozorniť bratov a sestry, aby sa ukryli a presunuli knihy. Vďaka spolupráci bratov a sestier sa všetky knihy úspešne presunuli. Keď som počula tú dobrú správu, cítila som sa taká šťastná a ďakovala som Bohu za Jeho vedenie! Spätne som premýšľala o tom, ako som v minulosti v každom okamihu chránila svoje vlastné záujmy, vyhýbala sa svojej povinnosti a ako som bola odhalená ako falošná vodkyňa. Tentoraz ma konečne neobmedzoval strach zo smrti a dokázala som praktizovať pravdu a plniť si svoje zodpovednosti. Len vďaka Božím slovám som dokázala prejsť touto premenou.